Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dvaja páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, chcel by som sa vás opýtať, či v súvislosti s častými živelnými pohromami na Slovensku sa vláda nezaoberala otázkou likvidácie škôd, ktoré vzniknú následkom živelných pohrôm. Či neuvažuje vláda s tým, aby sa vytvoril fond na likvidáciu takto vzniknutých škôd. Poviem prečo. Občania mesta Krupiny napríklad už vyše dva mesiace po ničivej živelnej pohrome márne očakávajú odpoveď na otázku, kedy mesto dostane finančnú pomoc na obnovenie svojich základných funkcií. Je jasné, že 30 mil. Sk z rozpočtu mesta nemôže pokryť škody, ktoré sa odhadujú na viac ako 200 mil. Sk. Preto sa chcem opýtať, ako je vláda pripravená a aké opatrenia prijala na pomoc občanom, ktorí následkom povodní utrpeli veľké škody na majetku.
Do dnešného dňa Krupina dostala 1,5 mil. Sk z rezervy vlády, ktoré boli účelovo viazané len na rekonštrukciu budovy, ktorá má slúžiť na ubytovanie rodín najviac postihnutých povodňou. Žiadne ďalšie finančné zdroje vláda neposkytla. Magistrát mesta a obcí, ktoré boli postihnuté povodňou, sú sklamané pomalým postupom vlády s riešením daného problému, ktorý sa ich bytostne dotýka. Pravdepodobne aj ďalšie mestá a obce sú v podobnej situácii, napríklad Liptovský Mikuláš, Vranov nad Topľou alebo Šahy.
Pýtam sa preto, pán premiér, akým spôsobom chcete pomôcť ako predseda vlády Slovenskej republiky občanom v Krupine. Prečo ste nenavštívili občanov v Krupine, tak ako ste to požadovali ako opozičný poslanec od bývalého premiéra Mečiara, ktorý na rozdiel od vás sa oboznámil so škodami v Jarovnici priamo na mieste v teréne, kde zvolal aj mimoriadne zasadnutie Rady obrany štátu.
V druhej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky.
Vážený pán minister vnútra, vy ako minister rezortu, ktorý má na starosti dodržiavanie zákonnosti, ste si zrejme pri množstve povinností, ktoré máte, nevšimli, že Prezídium Policajného zboru a jeho predstavitelia vám robia štátne výpalníctvo. Poviem v čom. Na základe požiadavky Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorou boli oslovené niektoré komerčné poisťovne, si dovolili požiadať tieto poisťovne o finančné sumy. Prezídium Policajného zboru oslovilo tieto poisťovne prevádzkujúce riziko havarijného poistenia motorových vozidiel s požiadavkou na poskytnutie finančného príspevku na financovanie nákupu motorových vozidiel pre Policajný zbor. Z uvedeného dôvodu sa Prezídium Policajného zboru rozhodlo riešiť situáciu ozaj neštandardným spôsobom, kde ako dôvod uviedlo doterajšie vydávanie relácie polície na účely komerčných poisťovní pri dopravných nehodách, krádežiach motorových vozidiel a podobne ako legislatívne nenárokovateľné zo strany komerčných poisťovní a rozhodlo sa využiť tento fakt na to, aby požadovalo od komerčných poisťovní prevádzkujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel určitú finančnú sumu podľa percentuálneho pomeru jej predpísaného poistného v tomto riziku na celom trhu tak, aby naplnilo celkovú sumu 100 mil. Sk, ktoré by mali byť použité na nákup motorových vozidiel. Poisťovniam, ktoré nebudú participovať na projekte, nemajú byť poskytnuté tieto relácie.
Pre spôsob úhrady či finančných prostriedkov alebo inej formy prevedenia napríklad motorových vozidiel do užívania Policajného zboru boli zo strany ministerstva vnútra predložené tri návrhy možných spôsobov ich realizácie. Tieto návrhy predpokladali poskytnutie finančných prostriedkov alebo motorových vozidiel tak, aby poskytnuté sumy dostali do nákladov poisťovne.
Vzniknutou situáciou sa zaoberalo aj Prezídium Slovenskej asociácie poisťovní, ktoré odporučilo, aby sa tento problém prerokoval v každom predstavenstve dotknutých komerčných poisťovní, ktoré prevádzajú riziko havarijného poistenia motorových vozidiel, ktoré by s konečnou platnosťou rozhodlo o tom, aké stanovisko jednotlivé poisťovne k tomuto zaujmú.
Vážené dámy, vážení páni, v tomto štáte sme zašli tak ďaleko, že polícia sama porušuje zákony a pod vedením ministra vnútra, ktorý by mal na to dohliadať.
Preto vás žiadam, pán minister vnútra, aby ste dali tento prípad preveriť, a súčasne vám oznamujem, že dávam toto aj na preskúmanie Generálnej prokuratúre.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším v poradí písomne prihláseným do bodu interpelácie je pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení dvaja páni ministri,
vážená Národná rada,
niekedy koncom augusta sme vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody dostali kópiu listu z Tatranskej Lomnice, v ktorom občania protestujú proti výstavbe obytného bloku v centre osady, pretože sa tým poškodí prostredie, v ktorom žijú. K listu bolo pripojených aj 95 podpisov občanov Tatranskej Lomnice, ktorí s výstavbou nesúhlasia. Čo ma na tomto liste najviac prekvapilo, bola skutočnosť, že občania sa už 6. januára 1999 obrátili so žiadosťou o pomoc na štátnu tajomníčku ministerstva životného prostredia pani Zdenku Tóthovú, ale nedostali odpoveď. Svoju žiadosť zopakovali 9. júla 1999, pridali k nej aj spomínaných 95 podpisov a zase nič. Žiadali aj osobné prijatie, žiaľ, márne. V auguste sa však predsa len dočkali. Pani štátna tajomníčka im v telefonickom rozhovore oznámila, že vinu za to, že nedostali odpoveď na list, nesie odbor rezortnej kontroly, ktorý nekonal, a odporučil im, aby sa so žiadosťou o pomoc na záchranu parku obrátili na Národnú radu, výbor pre životné prostredia.
Potom sa ešte prosbou o pomoc obrátili na prezidentskú kanceláriu, ministerstvo spravodlivosti, obrátili sa aj na ministra životného prostredia so žiadosťou o osobný rozhovor, nedočkali sa odpovedí. Mám obavy, že nesplnenie si povinnosti štátnej správy a samosprávy umožní investorovi - mestu Starý Smokovec, realizovať svoje zámery a devastovať prírodné prostredie v našom národnom parku.
O čo tu vlastne ide? Mesto Starý Smokovec sa rozhodlo postaviť v Tatranskej Lomnici v centre osady v lesoparku novú bytovku. Čo na tom, že lesopark je využívaný na prechádzky obyvateľov, detské hry, športovanie i na oddych, čo na tom, že výstavbou sa zničí 15 až 20 malých i veľkých stromov a že sa výrazne zhorší prírodné prostredie a životné podmienky ľudí, ktorí tu žijú? Pri dobrej vôli zo strany mestského zastupiteľstva bolo možné vybrať inú lokalitu, iné vhodnejšie miesto. Protestujúci občania ich navrhli až päť. Pritom stačilo tak málo, poznať predpisy a zákony a dodržiavať ich. Mestské zastupiteľstvo i pán primátor, okresný úrad - odbor životného prostredia i pracovníci ministerstva životného prostredia by predsa mali vedieť, že pre toto územie bola schválená územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku Vysoké Tatry a neskoršie v roku 1998 aj územný plán veľkého územného celku Prešovského kraja a nariadením vlády boli schválené aj záväzné časti k týmto územným plánom. V nariadení vlády v časti II je jasne uvedené: V turistických strediskách ležiacich na území Národného parku neprekračovať súčasné hranice zastavaného územia a novou výstavbou nezvyšovať počet lôžok v turistických a športových zariadeniach a regulovať prírastok bytov, tento povoliť výnimočne pre trvalo bývajúcich s cieľom zlepšiť bytovú situáciu pri súčasnom zvýšení architektonickej úrovne jestvujúcich budov. Treba povedať, že podľa zámeru mesta, písalo sa aj o tom aj v Tatranskom dvojtýždenníku, byty majú byť pridelené aj obyvateľom iných miest.
Pripomínam, že regulatívy schváleného územného plánu formou nariadenia vlády sú záväzné pre orgány štátnej správy, ale i územnej samosprávy a sú záväzným podkladom aj pri vypracúvaní a schvaľovaní ďalších stupňov územnoplánovacej dokumentácie pre územné rozhodovanie a na vypracúvanie dokumentácie stavieb. Okrem toho v Národnom parku treba dodržiavať predpisy vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny. Ak by boli príslušní úradníci znalí zákonov a predpisov a dodržiavali ich, ak by boli včas zareagovali, nemuselo dochádzať k rastu napätia medzi občanmi a mestským zastupiteľstvom či medzi občanmi a štátnou správou. A veru ani k poškodzovaniu prírodného prostredia. A to už nehovorím o tom, že na každé podanie má samospráva aj štátna správa reagovať do 30 dní.
Preto vás žiadam, vážený pán minister životného prostredia László Miklós, aby ste dôkladne prešetrili celý prípad a aby ste vyvodili aj dôsledky pre tých, ktorí si neplnia povinnosti alebo ktorí platné predpisy úmyselne porušujú. Je predsa smiešne, aby občania na svoje sťažnosti v štáte, ktorý si hovorí, že je demokratický, nedostali odpoveď, aby dokonca úradníci štátnej správy ich prosby a upozornenia ignorovali a hrubo porušovali zákony platné na Slovensku. Budem, samozrejme, rád, ak na konanie mestského zastupiteľstva a primátora Starého Smokovca vo veci výstavby obytného bloku mi dá odpoveď aj pán minister vnútra.
Moja druhá interpelácia smeruje na troch ministrov - na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa, ministra vnútra pána Pittnera, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejku.
V denníku Pravda dňa 7. septembra 1999 v článku Kamiónov v TANAP-e pribúda pán redaktor Sviatoslav Dohovič upozornil na skutočnosť, že hraničný priechod v Javorine Lysej Poľane na ceste I/67 je využívaný aj na kamiónovú dopravu napriek tomu, že tento priechod je určený pre obmedzený tovarový styk vozidlami do 3,5 tony z dôvodu prejazdu chráneným územím Tatranského národného parku. Podľa pána redaktora Dohoviča len v júli tohto roku prešlo hraničným priechodom viac ako 2 700 kamiónov, teda denne viac ako 100 kamiónov. Aj v tomto prípade si zasa niekto neplní povinnosti. Zasa niekto porušuje platné zákony. Aj na tomto mieste musím pripomenúť, že nariadením vlády k schválenej územnoplánovacej dokumentácii bola vyhlásená záväzná časť a že regulatívy sú záväzné pre orgány štátnej správy, ale aj územnej samosprávy. Koniec koncov všetci zainteresovaní sa pred schválením územnoplánovacej dokumentácie k predkladaným zámerom mali možnosť vyjadriť v rámci pripomienkového konania, preto sa nemôžu vyhovárať, že o tom nevedeli alebo že sa to nedá.
Včera sme prerokovali a dnes sme aj schválili pristúpenie Slovenskej republiky k dvom významným dohovorom, k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúci štátne hranice a k Protokolu o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov cez hranice štátov v Dohovore o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Vo svojom vystúpení som uviedol, že doprava je u nás najväčším producentom prchavých organických látok, ale aj oxidov dusíka a oxidov síry. Treba hádam len pripomenúť, že oxidy dusíka sú prekurzormi na vznik takzvaného stratosférického alebo prízemného ozónu. A aký vplyv má tento ozón na organizmy, na človeka, ale aj na vegetáciu, to by si mali všimnúť tí, vďaka rozhodnutiam ktorých sa príroda ničí.
Myslím si, že práve kamiónová doprava alebo si myslíme, že kamiónová doprava prispeje k zlepšeniu neutešenej situácie v našom najstaršom národnom parku? A že to vyhovuje aj občanom obcí, cez ktoré denne prejdú desiatky a niekedy viac ako 100 kamiónov? Pritom by stačilo tak málo. Oznámiť túto skutočnosť susedným štátom, v prvom rade Poliakom, prepravcom, a osadiť dopravné značky v Spišskej Belej a na hraničnom priechode a potom dôsledne kontrolovať a vyberať pokuty.
Na záver otázka pre všetkých troch pánov ministrov. Dokedy budete trpieť porušovanie vládneho nariadenia a kedy zabezpečíte nápravu? Príroda Tatier, ale aj občania žijúci v obciach od Spišskej Belej po hraničný priechod Javorinu - Lysá Poľana vám budú povďační, keby sa tak stalo čo najskôr.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším, predposledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gajdoš a posledný vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
sú možno len dva dôvody, prečo je tu tak málo členov vlády. Prvý - buď sa už začali rozdávať preddavky na provízie z privatizácie strategického priemyslu, alebo vláda robí kouča pri tréningu Mikulášovi Dzurindovi na Košický maratón. Pán minister Čarnogurský, ten tu môže byť, pretože KDH bude mať príjmy z Devín banky, a pán minister Kukan, ten má vysoké diéty, takže ich to netankuje. Sú tu prítomní. Naplnený a bohato inšpirovaný patetickým bľabotom pána Dzurindu v úvode hodiny otázok a bohatou účasťou pánov ministrov, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky a pána ministra vnútra v nasledujúcej záležitosti.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím uverejneným v Zbierke zákonov rozhodol, že dňa 27. 11. 1999 sa uskutočnia doplňujúce voľby do orgánov samosprávy okrem iného aj v meste Humennom. Samozrejme, že mestské zastupiteľstvo a pán primátor vedomí si svojich prešľapov, zneužívania právomocí a nenaplnenia predvolebných sľubov nadobudli pocit ohrozenia svojej existencie z týchto volieb a urobili všetko pre to, aby sa tieto voľby neuskutočnili. Dobrá rada nad zlato, povedal si pán primátor a poradil sa s renomovaným právnikom, predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Oroszom, ako z toho vykorčuľovať a ten, samozrejme, má vždy plno nápadov a riešení naporúdzi, tak mu poradil, že treba veľmi rýchlo novelizovať zákon číslo 346, aby sa novela stihla do termínu konania doplňujúcich volieb. Skutočne úžasné a neviem, či už občan Slovenskej republiky potrebuje lapidárnejší príklad toho, ako súčasná vládna moc zneužíva zákonodarnú moc na svoje vlastné účely.
Na Okresnú prokuratúru v Humennom bol 24. septembra 1999 daný podnet na porušenie zákona, pretože mestské zastupiteľstvo ani včera na predposledný termín, ktorý vyplýva zo zákona, neprijalo platné uznesenie o počte poslancov a o počte volebných obvodov, čím flagrantne porušilo zákon číslo 346 a zákon číslo 369. Z toho dôvodu bolo dané podanie na okresnú prokuratúru. Pýtam sa pána generálneho prokurátora, aké budú ďalšie kroky prokuratúry, aby bol dodržaný zákon.
Zároveň tú istú otázku kladiem aj pánu ministrovi vnútra, aké kroky podniklo a podnikne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky priamo zodpovedné za výkon volieb, aby sa naplnila litera zákona.
Ďalej by som chcel interpelovať pána ministra vnútra smerom k činnosti orgánov štátnej správy. Konkrétne by som mu chcel položiť otázku, kto úlohuje a kontroluje výkon funkcie prednostu okresného úradu, pretože v okrese Snina prednostu okresného úradu Husťáka, myslím si, že úlohuje stranícka úderka, pretože sa tam dvere členov vedenia SDĽ netrhnú. Okrem toho je priamo dirigovaný aj istým kvázi podnikateľom, ktorý úspešne prezlieka stranícke tričká, ktorý každý deň ráno v kancelárii pána prednostu diktuje, čo dôležitého sa má v okrese Snina udiať. Tento kvázi pán podnikateľ úspešne vytuneloval Lesostav a je majiteľom reštauračného a hotelového zariadenia KAMEI. Takže očakávam, že tento pán s pánom prednostom Husťákom úspešne dovŕšia dielo skazy v okrese Snina. Mám taký dojem, že občania tohto okresu sa spamätajú a budú robiť všetko pre to, aby takýto ľudia nemohli rozhodovať o ich budúcnosti, o ich existencii.
Na ilustráciu uplatňovania arogancie moci súčasnou vládnou koalíciou a konkrétne SDĽ v tomto okrese chcem vás informovať, že do slova a do písmena bolo splnené nariadenie vlády smerom k znižovaniu počtov administratívnych pracovníkov na okresných úradoch. Tu bola dokonca až prehnaná iniciatíva, pretože nad limit bolo prepustených 20 bývalých členov a sympatizantov HZDS a 11 členov SNS a Združenia robotníkov Slovenska a jej sympatizantov a na ich miesta, aby sa nepovedalo... (Hlasy v sále.) Netárajte, ja som vás neprerušoval, seďte a počúvajte, potom máte možnosť vystúpiť, pán poslanec. To nie sú lži. To sú pravdy, to sú fakty. Tu na papieri čierne na bielom budem vám čítať ľudí, ktorých pán prednosta Husťák bezdôvodne vyhodil z práce: pani Ľudmila Halánková, bývalá prednostka okresného úradu, pán Ing. Emil Špánik, vedúci organizačného odboru okresného úradu, pán Ing. Marián Obšitník, vedúci vnútornej prevádzky okresného úradu, pán Ján Štutika, vedúci finančného odboru okresného úradu, Ing. Jozef Rapavý, vedúci odboru školstva, Ing. Július Takáč, vedúci regionálneho rozvoja, Ing. Miloš Zajac, vedúci odboru životného prostredia, Ing. Ján Kníž, vedúci odboru pozemného a lesného hospodárstva, Ing. Jozef Širgeľ, vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy, Dr. Gabriela Alušiková, vedúca živnostenského odboru, Jaroslav Pirič, referent odboru živnostenského, Milada Grodzová, referentka odboru regionálneho rozvoja, Ladislav Burík, referent vnútornej prevádzky, Ing. Jozef Haburaj, riaditeľ Daňového úradu Snina, doktor Vladimír Muravský, riaditeľ OÚNZ Snina bol nahradený penzistkou do funkcie riaditeľky okresného ústavu národného zdravia, Mgr. Kvetoslava Basarabová, riaditeľka Prvej základnej školy Snina, Ing. Michal Mihelli, riaditeľ Úradu práce Snina, Katarína Špitáliková, referentka odboru sociálnych vecí okresného úradu, Daniela Dudiaková, referentka finančného odboru okresného úradu, Božena Benková, referentka finančného odboru okresného úradu. To sa zle počúva, že, pán poslanec? Zle sa to počúva. Takéto psie kusy vyvádzate v regiónoch, a nie je to jediný okres a tu už odznelo od mojich kolegýň a kolegov, čo všetko ste navystrájali za desať mesiacov vašej vlády. Čítajte si, ja hovorím o aktuálnej súčasnej situácii.
Okrem iného sa prednosta okresného úradu a jeho stranícki súputníci veľmi vehementne zasadzujú o reprivatizáciu závodu Vihorlat. Samozrejme, že opäť iniciátorom v tejto záležitosti je spomínaný pán kvázi podnikateľ, ale deje sa tak i za úspešnej asistencie pána ministra Kanisa a ďalších vedúcich funkcionárov zo strany SDĽ. Ak by som bol presvedčený, že reprivatizácia pomôže dýchnuť život do Vihorlatu, ak by som vedel, že za týmto procesom stoja schopní manažéri, ľudia, ktorí budú garantovať prácu, program, export, a teda aj zlepšenie životných podmienok, ani by som nepípol. Ale sú to diletanti, nehorázni diletanti, ktorí to dokazujú v dennodennej práci. V dennodennom postoji voči ľuďom, voči občanom tohto okresu. Preto využívam túto príležitosť, túto možnosť, dvíham svoj hlas proti takýmto praktikám.
Preto by som chcel položiť otázku pánu ministrovi vnútra, či toto je hlavnou náplňou práce prednostu Okresného úradu v Snine. Možnože by bolo lepšie, vážené kolegyne a vážení kolegovia, interpelovať občanov obce Horný Výplach a cez nich potom listom premiérovi riešiť tieto naše problémy, pretože odozva z každej výzvy a interpelácie a našej apelácie na zdravý rozum a svedomie sa stráca v nenávratne. Takže môžete sa ozývať, som rád, že som vám šliapol na kurie oko, toto sú holé fakty. A trafená hus vždy zagága.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
páni ministri,
interpelujem neprítomného ministra pána Koncoša.
V tejto interpelácii by som ho chcel dôrazne upozorniť na tieto skutočnosti. Poľnohospodári doposiaľ nemajú uhradené škody, ktoré im spôsobili povodne, a nakoľko sa pripravuje nová úroda, nový poľnohospodársky rok sa rozbieha, tieto skutočnosti vlastne im znemožňujú normálne fungovať. Ďalej by som ho chcel upozorniť na dotačnú politiku, ktorá neumožňuje, aby fungovali poľnohospodárske podniky, nakoľko plošným rozdelením dotácií ani tie, ktoré by mohli úspešne fungovať, nemajú dostatok prostriedkov na založenie novej úrody a riadne fungovanie. A v treťom bode by som ho chcel upozorniť na zahraničnoobchodnú politiku, ktorá vedie k likvidácii poľnohospodárskych prvovýrobcov a potravinárov. Napríklad v súčasnosti producenti rajčín, ktorí majú náklady na vyprodukovanie jedného kilogramu okolo 4 tis. korún, sú zabíjaní zahraničnou konkurenciou, keď sa dovážajú rajčiny za 7 korún za kilogram.
Chcel by som preto poprosiť, aby sa pán minister pozrel na tieto veci a aby zabránil kolapsu v poľnohospodárstve a žiadam ho, aby predložil návrh opatrení, ktorými by predišiel uvedeným skutočnostiam.
Zároveň by som chcel interpelovať predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu a v interpelácii by som chcel zopakovať interpeláciu, na ktorú som dostal odpoveď 5. augusta 1999, je to interpelácia pod číslom 29, nakoľko v uvedenej interpelácii mi neodpovedal konkrétne. Odpovedal vyhýbavo a žiadam ho, aby odpovedal presne na body, ktoré boli uvedené v spomínanej interpelácii. Nie je možné sa vyhovárať, že nemá dostatočné informácie, nakoľko účastníkmi rokovania vlády je aj generálny prokurátor Slovenskej republiky a tieto otázky, ktoré som mu položil, môže s ním aj na rokovaní vlády prediskutovať.
Zároveň ako tretiu interpeláciu by som chcel interpelovať pána ministra Jána Čarnogurského, ministra spravodlivosti, nakoľko tiež v liste, ktorým mi odpovedá na interpeláciu číslo 3, neodpovedá konkrétne. Prosím ho o odpovede na body, ktoré boli v danej interpelácii uvedené, nakoľko kárne konanie, kárny senát, ktorý rokuje v otázke podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka, prišiel už k určitým záverom a tiež podnety, ktoré boli podané na generálneho prokurátora, už prichádzajú k záverom. Chcel by som sa ho spýtať, že v prípade, keď sa ukáže, že skutočnosti uvedené pri odvolávaní z podpredsedu Najvyššieho súdu pána doktora Štefanka boli lživé, či je ochotný sa ospravedlniť Národnej rade a vykonať opatrenia, ktorými by odstránil chybné rozhodnutie odvolaním podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Jozefa Štefanka.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Oberhauser bol posledným prihláseným do rozpravy, ktorý interpeloval člena vlády.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze rozpravou o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Do rozpravy sú ešte prihlásení: pán poslanec Zajac, nie je prítomný v rokovacej sále. Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Drobný.
Prosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Ivanka, miesto pre spravodajcu výborov.
Pána poslanca Drobného prosím o vystúpenie v rozprave.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pán spravodajca,
Exekučný poriadok bol prerokovaný včera vo výbore pre zdravotníctvo a ako je jeho členom známe, vznikla tam istá situácia, ktorá ma núti k tomu, aby som zaujal stanovisko k tejto navrhovanej novele.
Zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, jeho novelizácia navrhuje § 235, podľa ktorej sa vynímajú z exekučnej činnosti zdravotnícke zariadenia. Zdalo sa mi to na prvý pohľad celkom normálne, ako metóda riešenia krízovej finančnej situácie, ktorá v rezorte zdravotníctva existuje. Samozrejme každá krízová situácia má rôzne možnosti riešenia, sú rôzne varianty, a tak sa mi zdalo, že tento variant by nebol asi vhodný, momentálne sa tiež iný ponúka a hovorím prečo. Lebo bolo jej možné zabrániť. Krízová situácia postihla celú našu ekonomiku, všetky rezorty, ale postihla aj zdravotníctvo, ktoré sa dotýka nás všetkých, ale najmä starších ľudí, a populácia nám starne, takže tých starších ľudí sú 2,5 generácie, čo doteraz nebývalo. A 2,5 generácie to je veľa ľudí, ktorí sa zaslúžili o naše materiálne bytie a pracovali poctivo a istým spôsobom teraz budú postavení na okraj, pretože zdravotná starostlivosť nebude dobrá.
Od roku 1994 až po dnešný rok vznikala v rezorte zdravotníctva krízová situácia. Ona sa vyvíjala, tak ako to ukazuje materiál vlády z mája tohto roku, že v roku 1994 vznikol dlh 12 mld. Tento dlh vznikol preto, lebo štát mal platiť za jedného poistenca 336 korún a on platil len 10 percent, 33,6 korún. Uznávam, že to bol taký prelomový rok, kde sme sa po prvýkrát stretli s konkrétnym realizovaním zákona o zdravotnom poistení a nevedeli sme hádam odhadnúť, koľko platiť z toho povinného, ktoré sme si prijali. 336 korún bolo prijatých ako základ za osoby, ktoré nemôžu platiť a platilo sa len 33,6 korún. Vzniklo 12 mld. dlhu. V nasledujúcich rokoch podľa tejto tabuľky, ktorá bola vo vláde tohto roku, ten schodok platieb bol už podstatne lepší. V nasledujúcich rokoch vznikali deficity okolo 2 mld. A teraz ide o to, že my máme riešiť novelou zákona schodok 13 mld. Teda zhoduje sa to zhruba s tým 12-miliardovým balíkom, ktorý vznikol v roku 1994 a ktorý pred sebou tlačíme od vtedy dodnes.
Ja si myslím, že platby toho roku sú vypočítané na jednu dušu 465 korún zo štátnej pokladnice. Platí sa 281. To sú údaje, ktoré mi dali úradníci z ministerstva zdravotníctva. Ja si myslím, že aj tieto platby sú malé na to, aby sme mohli vyrovnať balík, ktorý pred sebou tlačíme. Včera, keď sme rokovali o tom a opoziční poslanci nesúhlasili s týmto riešením krízovej situácie v rezorte zdravotníctva, tak sa ozvali niektorí ľudia, ktorí do toho vidia, napríklad prezidentka organizácie exekútorov, ďalej boli tam zástupcovia distribútorov liekov, boli tam zástupcovia výrobcov liekov a tí hovorili, že proste riešenie tejto situácie je možné aj inými spôsobmi. Prezidentka exekútorov navrhovala daň z pridanej hodnoty z toho, čo oni zarobia na exekúcii okamžite presunúť zdravotníckym zariadeniam. To je isté riešenie, ale tiež len čiastkové.
Myslím si, že sme si to zavinili sami, najmä reprezentácia, ktorá vládla v roku 1994, a keď sme si to zavinili sami, mali by sme hľadať aj iné varianty, ako len vyňať z exekučnej povinnosti zdravotnícke zariadenia. A tých iných možností tu sa núka viacej, a preto by som hovoril, že Exekučný poriadok a výnimka exekúcie pre zdravotnícke zariadenia nie je optimálne riešenie. Treba sa nad tým zamyslieť a hľadať, lebo ľudia, ktorí včera opustili zdravotný výbor, boli enormne roztrpčení, roztrpčení a sľubovali, že sa budú odvolávať v Štrasburgu a kde-kade, pretože je to isté protiústavné, protizákonné opatrenie, ktoré nakoniec ani nevyrieši situáciu. Myslím si, že by bolo treba pouvažovať o § 235 a vypustiť ho z tejto novely.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maňka. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti dnes po odsúhlasení spoločnej správy v gestorskom výbore. Preto pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu predkladám v zmysle § 82 rokovacieho poriadku so súhlasom 15 poslancov.
Pozmeňujúcich návrhov mal výbor pre financie, rozpočet a menu viac, ako predkladám. V mnohých prípadoch sme sa stotožnili s návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a preto, aby sme vás nezaťažovali, uvádzame len tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú navyše oproti spoločnej správe výborov.
A teraz pozmeňujúce návrhy sú dva.
Prvý v § 10 ods. 1 písm. b) a v § 21 ods. 1 písm. b), to znamená v tých paragrafoch, ktoré hovoria, kto môže byť vymenovaný za exekútora, a druhý paragraf, koho komora zapíše do zoznamu koncipientov, navrhujeme znenie - prečítam ho:
"b) ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu v študijnom odbore právo na Právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo ktorému v bakalárskom štúdiu so špecializáciou súdny exekútor bol priznaný titul bakalár alebo ktorý má nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí."
Odvolávka je na 3a pod čiarou, nebudem ju čítať, máte ju uvedenú v návrhu.
O tomto znení navrhujem hlasovať po hlasovaní o spoločnej správe z dôvodu, že v spoločnej správe je už predložený návrh, ktorý gestorský výbor neodporúča prijať.
Ak návrh zo spoločnej správy v bode IV/1 prejde, o mojom návrhu nebude potrebné hlasovať.
Osobne si myslím, že ak neodsúhlasíme bod IV/1 zo spoločnej správy, urobíme retroaktívny postih a postihneme tým možno 15 osôb, ktoré podajú návrh na Ústavný súd a na medzinárodné inštitúcie pre ľudské práva.
Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 51. V § 114a v úvodnej vete sa vypúšťajú slová, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním. Vypustenie nemení účel ustanovenia, zjednodušuje znenie ustanovenia. Prešli sme si to aj v legislatívnom odbore, aj s pánom štátnym tajomníkom a neboli problémy ani v bode 1, ani v bode 2 v znení.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková ako ďalšia v poradí prihlásená do rozpravy. Po nej vystúpi pán poslanec Krajči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi veľmi stručne niekoľko poznámok k § 235, ktorý sa týka zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Pôvodne, respektíve doteraz platné, tak ako je navrhované znenie tohto paragrafu, vylučuje z exekúcie zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne.
Tak ako spomenul pán poslanec Drobný, tento zákon bol daný na prerokovanie aj výboru pre zdravotníctvo a rozpútala sa dvojhodinová búrlivá diskusia, ktorá by zrejme bola trvala aj dlhšie, keby to rokovanie nebolo cez obedňajšiu prestávku.
Ja na prvý pohľad, keď som si ten zákon prečítala, tak som bola v absolútnom súhlase s týmto znením a privítala som, že na zdravotnícke zariadenie nebude môcť byť uvalená exekúcia, pretože naozaj by sa dostali do neriešenej situácie a vlastne peniaze, ktoré boli v zmysle zákona určené na výkony v zdravotníctve, by sa dostali aj do vreciek exekútorov. Keď si uvedomíme dlh v zdravotníctve 13 mld. a pri optimistickom a nerealizovateľnom získaní týchto prostriedkov by exekútorom potom išlo viac ako 2 mld. korún, ak dobre odhadujem ich príjmy, ktoré by mohli dosiahnuť.
Takže privítala som toto riešenie, ale potom som si s veľkým záujmom vypočula aj vystúpenie predstaviteľov Aliancie Liek, ktorá združuje distribútorov, výrobcov, lekárnikov, ale aj pacientov, ktorí upozornili na to, áno, tento krok pomôže nemocniciam, poliklinikám, zdravotníckym zariadeniam, ale postihne ich. Postihne ich, pretože im sú poisťovne a štát dlžné za lieky okolo 6 mld. korún. Oni nemôžu vydobyť tieto pohľadávky a vlastne niekoľko rokov už úverujú štát a úverujú zdravotníctvo.
Takže vlastne tým pôvodným znením § 235 by sme pomohli na jednej strane zdravotníckym zariadeniam, ale na druhej strane by sme poškodili ich a oni sú na to odhodlaní reagovať, že jednoducho prestanú dovážať lieky. Tým by sa zdravotníctvo dostalo do situácie, že síce nezatvoríme zdravotnícke zariadenia, ale nebudú do nich dodávané lieky a zdravotnícke pomôcky. Čiže de facto by sme nič tým pôvodným znením nevyriešili. Ohrozili by sme zdravie a životy pacientov. Pretože aj ich musíme pochopiť, že donekonečna nemôžu úverovať štátne zariadenia alebo aj súkromné zdravotnícke zariadenia.
Takže keď si pozrieme na ten návrh, ktorý tu odovzdal pán poslanec Kresák v mene skupiny poslancov, a keď si pozrieme spoločnú správu, ktorá hovorí o článku III, o účinnosti zákona, že toto riešenie by bolo iba dočasné, pán minister, ak dobre rozumiem, keďže nie som právnička, vy sa budete zaoberať aj týmto pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kresáka a ďalších 16 poslancov, ak toto znenie § 235 ods. 1 vyrieši aj tento problém, tento rozdielny prístup k zdravotníckym zariadeniam a zabezpečovateľom služieb pre zdravotníctvo, lebo tak znie ten odsek 1, tak potom podporím toto znenie a toto znenie, ako je navrhnuté, nové znenie § 235, myslím si, že naozaj pomôže všetkým v zdravotníctve a neviedlo by k tomu, že ak by distribútori liekov, výrobcovia liekov prestali dodávať lieky na náš trh, takže jednoducho aj tie otvorené nemocnice, polikliniky a tak ďalej by boli zbytočné.
Treba si uvedomiť, že na Slovensku je okolo 70 percent liekov dovážaných. Takže naozaj aj dobre mienený pôvodný návrh § 235 by mohol priviesť zdravotníctvo ku kolapsu.
Takže ak som dobre porozumela tomuto novému zneniu, budem tento pozmeňujúci návrh poslancov podporovať a myslím si, že nám pomôže vyriešiť to, čo sa pôvodne myslelo a prečo sa odôvodňoval aj tento návrh zákona, že bol daný na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem vám za odpoveď, pán minister, a vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči sťahuje svoju prihlášku do diskusie.
Pani poslankyňa Kadlečíková by mala vystúpiť v poradí ako posledná prihlásená. Vidím, že nie je v rokovacej sále.
Pán poslanec Zajac je prihlásený posledný.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predložená novela zákona číslo 233/1995 Z. z. má za cieľ komplexne riešiť problém exekúcií, ktoré sa ukázali počas platnosti tohto zákona. I keď ide o návrh novely v skrátenom legislatívnom konaní, zdá sa, že podchytila podstatnú časť negatív, ktoré exekúcie priniesli, a aj jednotlivé pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa stotožňujem, prispeli k zlepšeniu tohto zákona.
Problém vidím stále ešte v navrhovanom § 235. Argumentuje sa často tým, že kolotočom exekúcie je ohrozený život pacientov, ba dokonca pacienti budú umierať pre nedostatok starostlivosti. To je nesmierne vážna a závažná argumentácia a treba ju veľmi seriózne posúdiť. Exekúcia je totiž naozaj vážny zásah do financií poskytovateľa, zdravotníckeho zariadenia. Náhle sú mu odobraté z účtu finančné prostriedky, ktoré možno práve v tej chvíli potrebovalo zariadenie na nákup život zachraňujúceho lieku. Aspoň tak si to predstavuje väčšina z nás.
Pozrime sa ale na vec troška z praktického hľadiska. Ak by mala byť vykonaná exekúcia, musia byť splnené tieto podmienky.
Po prvé, oprávnený musí mať právoplatný rozsudok, po druhé, musí byť pripravený návrh exekútorovi na vykonanie exekúcie, po tretie, exekútor musí získať povolenie súdu na vykonanie exekúcie, po štvrté, potom možno vykonať exekúciu, aj tá je však obmedzená, lebo v zákone číslo 72/1999 Z. z., ktorú sme prijali tento rok, je jasne definované, čo nesmie byť nemocniciam exekuované.
Z toho vyplýva, že tento proces, a taká je skúsenosť, trvá v ideálnom prípade rok, ale spravidla oveľa dlhšie. Teda v žiadnom prípade nehrozia akési divoké exekúcie takého typu, ktoré by viedli k tomu, že naozaj v priebehu týždňa, dvoch skolabujú nemocnice. Ak má totiž nemocnica minimálne rok času, aby uhradila svoj záväzok, musí byť technologická lehota minimálne jedného roku, kým sa vôbec dá exekúcia vykonať, absolútne spoľahlivou ochranou. To už nehovorím o tom, že dodávatelia spravidla uvažujú a pristúpia k exekúcii ako ku krajnému riešeniu dlhov, ktoré sú staršie ako dva, tri roky, ak nevedia nájsť rokovanie s vedením nemocnice žiadne iné riešenie na uhradenie dlhu.
Obávam sa však, že navrhovaným riešením jednej inej oblasti, a to je v oblasti dodávateľov ešte viacej prehlbujeme krízu zdravotníctva. Hovorila tu o tom pani poslankyňa Aibeková a ja s ňou v tejto veci musím súhlasiť. Ale hovorilo sa o tom aj v ústavnoprávnom výbore a tento problém je zreteľný. K tomu je potrebné uviesť niekoľko argumentov.
Po prvé. Uprednostňovanie veriteľov vedie k tomu, že veriteľ môže doslova podplácať dlžníka, aby mu zaplatil.
Po druhé. Akú ochranu poskytneme dodávateľom, že nebude vôbec niekedy zaplatené? Okrem toho 70, 80 percent dlhu je nepriamo dlh do zahraničia, hlavne do štátov Európskej únie. To znamená, že vlastne tu je ohrozená naša dôvera voči dodávateľom z krajín Európskej únie. To je reálny fakt. Ako na to dohliadneme, keď nevieme ustrážiť základné predpoklady korektného obchodu, ako sú korektné verejné súťaže.
Ďalším zákonom, takto budeme novelizovať Občiansky zákonník, to je po tretie, v § 511 až 524 a ďalšieho postúpenia pohľadávok. Veď veritelia naozaj začnú svoje pohľadávky ako poslednú možnosť splatenia dlhu nemocnicami predávať. Na programovanie prinesieme napokon do nemocníc inkasantov. Áno, kríza zdravotníctva sa musí riešiť, ale bez systémového riešenia krízy budeme vlastne len túto vleklú krízu zdravotníctva, ktorá už trvá roky, prenášať z poisťovne na zdravotnícke zariadenia, zo zdravotníckych zariadení na dodávateľov, pričom napokon v konečnom dôsledku budú na toto prenášanie zodpovedností vlastne trpieť stále len pacienti.
Ja som videl jednu z tých ciest v tej zmene zákona číslo 235 a navrhol by som ako pozmeňujúci návrh, pokiaľ bude tá zmena v návrhu, ktorú tu dali páni poslanci, tá skupina poslancov, pokiaľ bude prijatá, navrhujem, aby sa išlo ešte o krok ďalej, čo by tú situáciu predsa len pomohlo zlepšiť, to znamená, že by zabránenie exekúcií malo platiť fakticky nie pre súkromných podnikateľov jednoducho preto, že tým by sa vytvorila skutočne situácia, ktorá by mohla viesť k tomu, že by napríklad lieky, o ktorých sa stále hovorí a ktoré sú potrebné, síce lekárne museli dodávať do nemocníc, ale nemali by ich dodávať odkiaľ, pretože by im dodávatelia tie lieky okrem toho, že by im ich predávali cash, jednoducho nedodávali. Teda vidím to ako dosť veľký problém.
Pokiaľ bude na to vôľa, politická vôľa, navrhol by som teda k tomu zneniu, ktoré navrhli, alebo k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý navrhla skupina poslancov, ešte pridať v bode 1, že by boli vylúčené pohľadávky štátnych podnikov a podnikov s najmenej 34-percentnou účasťou štátu vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov, čo by do istej miery ešte ďalej trošku posunulo tú reálnu možnosť alebo čo by do istej miery ešte troška zmäkčilo vlastne ten tvrdý dosah tohto zákona smerom k dodávateľovi.
Ďakujem.