Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážená pani ministerka,
so svojou interpeláciou sa obraciam na pani ministerku Machovú. Pôvodne som vás, pani ministerka, s touto problematikou chcela osloviť formou otázky na hodine otázok, ale s vyžrebovaným číslom 11 som túto možnosť nedostala.
Pani ministerka, moja interpelácia je zameraná na problematiku privatizácie zdravotníckych zariadení. Viem, že v súčasnej etape privatizácie zdravotníckych zariadení Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje privatizáciu obvodných zdravotníckych stredísk, ktoré sú začlenenými zariadeniami nemocníc s poliklinikou, respektíve samostatných polikliník. Navrhované zdravotnícke zariadenia sú v podstate na základe nájmu prevádzkované ako neštátne zdravotnícke zariadenia. Objekty sú majetkom štátu v správe štátnych zdravotníckych zariadení. Preto sa navrhuje, aby tento majetok bol prevedený do vlastníctva obcí alebo do vlastníctva prevádzkovateľov neštátnych zdravotníckych zariadení. Viem, že sa zároveň navrhuje ukončiť privatizáciu zdravotníckych zariadení, ktoré sú prevádzkované v objektoch vo vlastníctve iných právnických osôb, konkrétne závodné polikliniky, ktorých predmetom privatizácie bude majetok štátu a súčasne s privatizáciou majetku štátu podľa zákona číslo 92/1991 Zb. sa bude riešiť aj prevod práv a záväzkov zdravotníckych zariadení. Nadobúdateľom majetku metódou priameho predaja vopred určenému vlastníkovi môžu byť právnická alebo fyzická osoba, pričom budú uprednostnení zdravotnícki pracovníci, ktorí v zariadení pracujú. Len v prípade, že zo strany uvedených nebude záujem o privatizáciu, zdravotnícke zariadenie môže navrhnúť na prevod iným záujemcom za podmienok zabezpečenia kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Viem teda, ako by sa malo postupovať pri privatizácii. Sú tu však obavy zo strany zdravotníckych pracovníkov, že prednosť pri privatizácii dostanú nastrčení ľudia nečestným a nezákonným spôsobom, ľudia, ktorí nemajú so zdravotníctvom nič spoločné, ktorí nie sú schopní, ba dokonca ani ochotní zaručiť výkon a rozvoj zdravotnej činnosti, ktorých jediným cieľom je zisk a osobné výhody. Ľudia, ktorí v Obchodnom registri svojej firmy prezentujú nákup a predaj prenájmom nehnuteľností. Sú to takzvané fiktívne firmy, ktoré nevykazujú činnosť, ale chcú zarábať na nájme. Mám tu pred sebou jeden list, z ktorého vlastne čerpám tieto obavy.
Pani ministerka, budete vedieť odolať silným tlakom lobistických skupín, za ktorými stoja ľudia so silnou straníckou pôsobnosťou? V prípade tohto listu je napríklad jeden pán predsedom okresnej revíznej komisie jedného straníckeho zoskupenia, ďalší je podpredsedom Dozornej rady Fondu národného majetku. Mená zatiaľ zámerne neuvádzam. Ja však verím, pani ministerka, že týmto lobistickým tlakom odoláte a budete konať len v rámci zákona, že sa budú akceptovať snahy zdravotníkov získať objekty zdravotníckych stredísk do podielového vlastníctva tých zdravotníkov, ktorí sú dlhoroční odborníci s praxou, ktorí pre príslušné spádové územia chcú zachovať a skvalitniť úroveň zdravotníckej činnosti a poskytovať obyvateľstvu, čo potrebujú a zachovať účelovosť zdravotníckych zariadení, tak ako to má na mysli zákon o starostlivosti o zdravie obyvateľstva. Nakoniec je to aj jedna z podmienok privatizácie zdravotných stredísk stanovených Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
Pani ministerka, vyjadrite sa k tejto problematike i k obavám pracovníkov zdravotníctva. Za odpoveď ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
skôr ako prikročím k svojim konkrétnym interpeláciám na jednotlivých členov vlády, chcem vyjadriť nielen svoju nespokojnosť, ale aj rozhorčenie nad tým, že vlastne nie sú prítomní členovia vlády. Pani ministerka financií odišla, pán minister zahraničných vecí prišiel a pán minister hospodárstva prišiel. Áno. V každom prípade je to nedôstojné. Termín interpelácií je od začiatku rokovania zrejmý, teda členovia vlády si mohli urobiť čas a tí, ktorí tu boli na hodine otázok a odpovedí tým, že odišli, dali najavo, že ich naše interpelácie nezaujímajú. Je to určitý prejav arogancie moci a biedy...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vypnite tie mobily, prosím vás.
Poslankyňa K. Tóthová:
... a dovolím si povedať, že je to nielen bieda vlády, ale aj bieda vlastnej Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako prvá moja interpelácia je na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu tu neprítomného. A moja interpelácia nadväzuje na interpeláciu, ktorú som dala v minulosti. Ja som interpelovala predsedu vlády, ako môže pokojne akceptovať, že jeho podpredseda vlády, konkrétne Pál Csáky, uskutočňuje výkon svojej agendy aj v maďarskom jazyku. Pán predseda vlády mi odpísal, že to nie je výkon, pretože ide o korešpondenciu čisto politickú a pán podpredseda adresoval túto korešpondenciu len členom SMK.
Vážený pán predseda vlády, mám kópiu predmetného listu. Na liste je štátny znak Slovenskej republiky a vľavo hore je označenie podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky. Opätovne sa spýtam, odkedy sa stranícka korešpondencia uskutočňuje so štátnym znakom Slovenskej republiky a s funkciou podpredseda vlády. K tejto svojej otázke prikladám ďalšiu otázku. Vôbec vám neprekáža, ak aj je to stranícka korešpondencia, že sa uskutočňuje prostriedkami štátneho orgánu na štátne trovy? Ako môžete trpieť, aby politický subjekt svoje financie na korešpondenciu robil na ťarchu štátneho rozpočtu? Dúfam, že tentoraz nedostanem vyhýbavú odpoveď, respektíve odpoveď, ktorá nie je vôbec budovaná na skutočnom prešetrení prípadu.
Ďalšia moja interpelácia je na generálneho prokurátora pána Dr. Milana Hanzela.
Vážený pán generálny prokurátor, parlament Slovenskej republiky má 150 členov. 149 poslancom bolo vyhovené v realizácii ich práv a boli zadelení do jednotlivých výborov, aby tam mohli realizovať svoje právo aj povinnosť podieľať sa na práci výboru. (Hlasy v sále.) Prosím?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pokračujte ďalej, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážení, ja interpelujem v jednej veci, nevylúči sa, ak ho nezaradíte, že príslušní poslanci SNS budú interpelovať. Ja interpelujem vo veci poslanca Hnutia za demokratické Slovensko, pretože toto hnutie už dvakrát žiadalo tento parlament, aby bol poslanec Ivan Lexa zaradený do výboru. Dvakrát sa tak nestalo. Preto sa pýtam generálneho prokurátora, aké je jeho stanovisko k tejto diskriminácii. Podľa môjho názoru politickej diskriminácii jedného poslanca Hnutia za demokratické Slovensko. To je moja otázka na generálneho prokurátora Milana Hanzela.
Ďalej mám otázku na tu taktiež neprítomného pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského.
Pán minister, z viacerých zdrojov vrátane dennej tlače sme sa už dozvedeli, že na slobode sa pohybuje plus mínus vyše 1 500 právoplatne odsúdených osôb vrátane páchateľov ťažkých trestných činov. V súčasnosti kriminalita nesmierne vzrastá. Neplnia sa predvolebné sľuby o účinnom znížení kriminality. Nedomnievate sa, že takýto veľký počet ľudí, ktorí evidentne súdnymi rozhodnutiami boli uznaní za vinných zo spáchania trestných činov, sa môže pohybovať na slobode a neprispieva k zvýšeniu kriminality? Domnievate sa, že štátne orgány získavajú na dôveryhodnosti, keď občania evidujú pohyb osôb, ktoré boli právoplatne odsúdení za spáchanie trestného činu? Pýtam sa, čo mienite v tejto veci urobiť. Pýtam sa, čo urobíte s voľnými miestami v I. nápravnej skupine, ktoré nemáte obsadené, a páchatelia vážnejších trestných činov sa pohybujú na slobode. Ja viem, že niet dostatok finančných prostriedkov, ale rezort spravodlivosti by mal mať opatrenia, aby takáto skutočnosť sa čo najviac minimalizovala, pretože počet vyše 1 500 ľudí nie je v žiadnom prípade pominuteľný, hlavne ak ide o osoby, ktoré mali už dávno byť vo výkone trestu odňatia slobody.
Ďalšia moja interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera, ktorý takisto nie je prítomný.
Vážený pán minister, v poslednom čase sa veľa hovorí o reorganizácii miestnej správy. Hovorí sa o presune kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy. Pomiňme otázku, že sa hovorí aj o presune kompetencií ústredných orgánov štátnej správy na samosprávu, čo v zmysle znenia našej platnej ústavy je protiústavné, teda moja otázka bude smerovať na presun kompetencie z miestnych orgánov štátnej správy na samosprávu. Chcem sa spýtať, ako budete riešiť v rámci tohto komplexu alebo ako je pripravené riešenie v rámci tohto komplexu otázky náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Dnes občania, pokiaľ vydá nezákonné rozhodnutie štátny orgán a je im spôsobená škoda, majú podľa zákona číslo 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody, ktorá im bola takýmto nezákonným rozhodnutím spôsobená. Pýtam sa, keď prejdú kompetencie na orgány samosprávy, ako bude zabezpečené toto právo občanov. Ako členke výboru pre ľudské práva a národnosti mi nemôže byť ľahostajné, že tieto práva nebudú zachované. Preto sa pýtam, či náhradu škody, ktorá vznikne z nezákonných rozhodnutí orgánov samosprávy, bude niesť v rámci objektívnej zodpovednosti štát alebo sa prijme právna úprava, samozrejme, paralelne s presunom kompetencií z orgánov štátnej správy, ktorá zakotví povinnosť orgánov samosprávy nahradiť občanom škodu, ktorá im bude spôsobená nezákonným rozhodnutím.
Ďalej sa pýtam, pán minister, ako mienite riešiť otázku, keď sa rozšíria kompetencie samosprávy, ako sa budú riešiť právne tie prípady, keďže kompetencia sú nielen práva, ale aj povinnosti, keď orgány samosprávy si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z kompetencie, ktorá na nich prejde. Nie je to teoretická otázka, s touto otázkou v praxi som sa borila ako podpredsedníčka vlády, keď jedna z kompetencií prešla na samosprávy, a to odpredaj bytov, ktoré štát zo svojho vlastníctva bezodplatne presunul na samosprávu pod podmienkou, že tieto byty budú odpredané do dvoch rokov občanom, ktorí prejavia záujem. Občania prejavovali záujem a samosprávy nepredávali, čiže neplnili si svoju povinnosť, ktorá im z kompetencie vyplynula. Ak budú na nich presunuté ďalšie úlohy, ďalšie kompetencie, nemožno vylúčiť obdobný postoj. Preto sa opätovne pýtam, ako bude táto otázka riešená.
A po ďalšie, orgány samosprávy, respektíve Združenie miest a obcí Slopvenska už aj v minulosti žiadal s rozšírením kompetencie riešiť aj otázku správneho súdnictva. Teda moja posledná otázka je: Zvažuje sa so zriadením správneho súdnictva, teda paralelne s rozšírením kompetencií orgánov samosprávy? Toľko na pána ministra Pittnera.
Ďalej mám otázku na pána ministra školstva Ftáčnika, taktiež neprítomného.
Dnes v denníku Práca, pán minister, ste uviedli, že štát nesmie vychovávať absolventov, ktorí zostanú na ulici. Keď som si prečítala celý ten rozhovor, mala som pocit, akoby štát mal niečo riešiť a minister školstva čaká, čo sa bude riešiť. Mám názor, že toto je vaša kompetencia, pán minister. Preto sa pýtam, čo chcete urobiť, aby školy vrátane vysokých škôl nevychovávali absolventov, ktorí zostanú na ulici nie preto, že je nedostatok pracovných miest, ale preto, že ich špecifikácia, respektíve ich zameranie je také, že naše národné hospodárstvo, naša spoločnosť nepotrebuje taký počet absolventov, aký školy vrátane stredných a vysokých vychovávajú. Ďalej, čo chcete robiť, aby skutočne absolventi nezostali na ulici? Ako sa staviate k požiadavke odborov zakotviť právo na prvé zamestnanie? Je to jedna z požiadaviek odborov, ktoré vláda odmietla. V relácii Dialógy v sobotu minulý týždeň pán podpredseda vlády Mikloš uviedol, že túto požiadavku nemožno splniť, lebo je protiústavná. Podľa môjho názoru nie je, a preto sa pýtam vás, pán minister školstva: Je táto požiadavka protiústavná? Ak áno, buďte taký dobrý uviesť mi článok Ústavy Slovenskej republiky, s ktorou je v rozpore, pretože tu nejde o žiadnu diskrimináciu. Váš volebný program, to znamená volebný program SDĽ mal požiadavku zakotvenia zvýhodnenia zamestnávaľov, ktorí zamestnajú absolventov. Vy ste vo volebnom programe vlastne toto svojim voličom sľubovali. Preto moja posledná otázka je: Ako mienite splniť v tejto otázke svoj volebný program?
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to boli moje otázky na členov vlády, žiaľ, tu neprítomných členov vlády.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej bude interpelovať pán poslanec Faič.
Poslanec V. Faič:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia poslanci,
moja interpelácia je na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Jána Čarnogurského. Obraciam sa na pána ministra s otázkou, aké opatrenia urobil alebo mieni urobiť v kauze Slanské lesy, kde ide o približne 8 tis. hektárov lesných nehnuteľností, prevažne lesov, v hodnote asi 2 mld. Sk. Ide o lesy, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Skároš, Byšta, Nový Salaš, Ruskov, Slanec, Slanská Huta a iné, ktoré sú predmetom súdneho sporu ohľadne určenia vlastníckeho práva, kde na jednej strane vystupuje štát prostredníctvom Štátneho podniku Lesy Košice a na strane druhej pán Milan Ičo a ďalší dvaja obvinení.
Tento spor o vlastnícke práva má zatiaľ len jeden čiastkový výsledok, a to vydané predbežné opatrenie, v ktorom Okresný súd Košice okolie zakázal Štátnemu podniku Lesy Košice ťažbu v sporných lesoch.
Podklady na moju interpeláciu som získal počas mojej návštevy v Košickom kraji, taktiež z ministerstva pôdohospodárstva, ale najmä z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý uskutočnil tiež prieskum ohľadne kauzy Slanské lesy k niektorým faktom, ktoré chcem, aby aj touto cestou boli takto verejne postavené i napriek tomu alebo aj preto, že boli tiež zverejnené v niektorých denníkoch.
Osvedčeniami o vyhlásení vydržania podľa § 63 zákona číslo 323/1992 Zb. v období mesiaca jún 1998 Dr. František Ontko, notár so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva nebohej pani Eleny Dušičkovej, narodenej v novembri 1913 a zomretej 20. júla 1998. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bol titul daru vo februári 1913 od vlastníka veľkostatku grófa Ladislava Károlyho. Nebohá Helena Dušičková tieto nehnuteľnosti tesne pred smrťou vložila do spoločnosti Slanské lesy, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Trebišove a neskôr, keď už bola v kritickom stave, celý svoj obchodný podiel pozostávajúci z peňažného vkladu práve hodnoty lesov previedla na pána Milana Iča, ktorý sa tak stal jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Z doteraz získaných podkladov je zrejmé, že lesné nehnuteľnosti v skutočnosti neboli ani riadne ohodnotené a nebol ani splnený zákonný predpoklad na zapísanie tohto nepeňažného vkladu do Obchodného registra.
Konateľ spoločnosti pán Milan Ičo v septembri 1998 štátnemu podniku Lesy Košice písomne dal výpoveď z nájmu. Štátny podnik Lesy Košice na výpoveď konateľa spoločnosti reagoval tak, že podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a zároveň trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Okresný súd Košice okolie bez toho, aby doručil návrh Slanských lesov štátnemu podniku na vydanie predbežného opatrenia, vydal predbežné opatrenie, v ktorom zakázal Štátnemu podniku Lesy Košice ťažbu v sporných lesov. Proti tomuto predbežnému opatreniu sa štátny podnik odvolal a zároveň namietol zaujatosť sudcov Okresného súdu Košice okolie, ako aj sudcov Krajského súdu v Košiciach. Učinil tak údajne aj preto, lebo mal poznatky svedčiace o tom, že pán Milan Ičo osobne pozná sudcov Okresného súdu Košice okolie, ako aj sudcov Krajského súdu v Košiciach, ktorí sa osobne údajne zúčastňovali na rôznych spoločenských podujatiach, ktoré organizoval na svojich chatách práve pán Milan Ičo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave rozhodol o tom, že vec postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Krajský súd v Banskej Bystrici v auguste 1999 vrátil vec Okresnému súdu Košice okolie s tým, aby sa jednotliví sudcovia podrobnejšie vyjadrili k dôvodom namietanej zaujatosti. Okresný súd Košice okolie splnomocnenému zástupcovi štatutárneho orgánu podnik Lesy Košice odmietol vydať spis na nazretie, čím porušil jeho zákonné právo uvedené v § 44 Občianskeho súdneho poriadku. V apríli 1999 bol vykonaný poslanecký prieskum v tejto veci a výsledky poslaneckého prieskumu boli prerokované v príslušnom výbore, pričom závery z poslaneckého prieskumu sú v zápise z prerokovania tohto prieskumu. V máji 1999 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 a 4 Trestného zákona proti konateľovi spoločnosti Slanské lesy Milanovi Ičovi, Ferdinandovi Ontkovi, notárovi, ktorý spísal osvedčenia k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a Pavlovi Pačutovi, vedúcemu odboru katastra v Trebišove, ktorý sa osobne podieľal na získaní vlastníctva podvodným spôsobom v prospech Heleny Dušičkovej i Milana Iča. Milan Ičo bol rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici vzatý do väzby. Ferdinand Ontko a Pavol Pačuta sú stíhaní na slobode.
Vyšetrovanie vykonáva Krajský úrad Policajného zboru Banská Bystrica. Podklady, ktoré som získal, ukazujú, že vyšetrovanie prebieha úspešne bez akejkoľvek zaujatosti, pričom z výsledkov dokazovania je možné usudzovať, že obvinené osoby, ako aj ďalšie osoby sa dopustili aj ďalšej trestnej činnosti. Je zrejmé, že boli vydané notárom Ferdinandom Ontkom aj ďalšie osvedčenia v neprospech aj štátneho podniku Lesy Košice v prospech iných fyzických osôb. Pozoruhodné je, že obvinených obhajuje spolu 10 advokátov, z ktorých niektorí sú osobne blízki sudcom tak Krajského súdu v Košiciach, ako aj Okresného súdu v Banskej Bystrici.
Počas vyšetrovania dochádza podľa vyjadrenia zo strany neznámych osôb k vyhrážkam, a to predovšetkým voči svedkom, ktorí vo veci už vypovedali alebo majú vypovedať.
V závere chcem poukázať na to, že pán Milan Ičo sa svojím konaním snaží vytvoriť precedens v rámci celého Slovenska, ktorým by osoby či už fyzické alebo právnické nadobudli nezákonne majetok štátu bez akéhokoľvek právneho titulu. Predpokladom, ktorý umožnil spáchanie takej závažnej trestnej činnosti, boli údajne najmä osobné známosti Milana Iča s rôznymi osobami z politického i verejného života.
Na záver chcem požiadať pána ministra Čarnogurského, aby prijal rozhodné opatrenia na efektívne konanie súdov v tejto veci v záujme obnovy hospodárenia v uvedených lesoch štátnym podnikom Lesy Košice, a teda i v záujme tohto štátu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Faičovi.
Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Podhradská, po nej pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení prítomní členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som dnes predniesla niekoľko interpelácií na adresu niekoľkých členov vlády. Žiaľ, zatiaľ je z nich prítomný len jeden a dúfam, že tu aj zotrvá, aby mohol reagovať hneď na moje vystúpenie.
Prvá vec, v ktorej by som rada interpelovala pána ministra spravodlivosti, táto interpelácia bude veľmi krátka a ja dúfam, že pán minister spravodlivosti sa k veci vyjadrí veľmi vecne a stručne, je asi takáto. Chcela by som sa spýtať pána ministra spravodlivosti, či považuje za rozumné, aby v čase, keď obyvatelia Slovenska sú tisnutí k zemi rôznymi balíčkami rôznych opatrení a keď sa neustále zdôrazňuje, že musíme byť skromní, musíme šetriť a musíme vydržať, sa práve sekretariát ministra spravodlivosti má v blízkom čase rekonštruovať a hodnota tejto rekonštrukcie je naplánovaná na 5 mil. Sk.
Rada by som interpelovala pána ministra hospodárstva v súvislosti s nedávno prijatou novelou, respektíve zákonom o privatizácii strategických podnikov. Svojho času obce bezodplatne previedli do majetku štátu, respektíve odovzdali štátu plynárske siete v obciach. Bolo to, samozrejme, v čase, keď tieto siete boli zaradené medzi strategické podniky, ktoré sa nemienili nikdy sprivatizovať. Dnes sa situácia zmenila a zdá sa, že aj tieto plynárske siete budú v krátkom čase predmetom záujmu privatizovania.
Ja by som sa chcela spýtať pána ministra hospodárstva, či by nebolo zaujímavé a aj z hľadiska toho, že obce skutočne majú malo finančných prostriedkov a ich situácia nie je jednoduchá, uvažovať o tom, aby sa plynárske siete ešte pred privatizáciou, pred uskutočnením privatizácie strategických podnikov bezodplatne vrátili do majetku obcí. Myslím si, že by to bolo nanajvýš spravodlivé a mohlo by to naznačovať aj to, že sa bude ministerstvo hospodárstva usilovať celú privatizáciu strategických podnikov robiť tak, aby nepoškodilo občanov tohto štátu.
V súvislosti so situáciou okolo Devín banky chcem interpelovať ministerku financií pani Schmögnerovú a rada by som sa spýtala, čo je pravdy na tom, že práve k tejto Devín banke má veľmi blízky vzťah Strana demokratickej ľavice. Ja by som bola veľmi nerada, keby sme celú situáciu vnímali len na základe rečí, ktoré sa šíria a hovorí sa naozaj o podozrení, o veľmi silnom podozrení z klientelizmu práve u predstaviteľov SDĽ, ku ktorým má blízko vedenie Devín banky. Tieto reči sa šíria už niekoľko týždňov. Pani ministerka zatiaľ k tomu nepodala nejaké jednoznačné stanovisko.
Zdá sa, že na týchto rečiach predsa bude niečo pravdy, lebo veľmi pozoruhodným dojmom na mňa zapôsobila informácia spred niekoľkých dní, ktorá súvisí s návštevou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Migaša v Rusku. Táto návšteva ešte nie je ukončená, pán Migaš je ešte stále v Rusku na čele našej parlamentnej delegácie. Upozorňujem na túto súvislosť najmä vo vzťahu k tomu, že okrem toho, že pán Migaš je predsedom Národnej rady, je aj predsedom SDĽ a zaujímavé je, že ako predseda Národnej rady osobne rokoval v sibírskom Kemerove o dodávkach čierneho uhlia, ktoré by mali byť predmetom deblokácie. A je to veľmi zaujímavé práve v tých súvislostiach, keď si spomenieme na celú situáciu okolo tendra, ktorý sa stal kauzou. Pokiaľ sa dobre pamätám, tender na výber deblokátora vyhrala Devín banka, a nie pán predseda Národnej rady ani nie SDĽ. Tak by som sa chcela spýtať, z akého titulu sa angažuje pán predseda Národnej rady, rovnako súčasný predseda SDĽ v tejto veci. Je to zaujímavejšie o to viac, že sme sa nedávno dozvedeli v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na odvolanie pána ministra Černáka, že pán Weiss, zhodou okolností člen SDĽ a predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, vlastne robí teraz kuriéra a odišiel za pánom Migašom do Ruska s deklaráciou, ktorá obsahuje zoznam komodít, ktoré by mali byť predmetom deblokácie. Sú to veľmi zaujímavé dve súvislosti a bola by som veľmi rada, keby sa pani ministerka financií aj ako členka SDĽ k týmto súvislostiam vyjadrila.
Ďalšia moja interpelácia sa dotýka problematiky, ktorá je v kompetenciách rezortu ministerstva vnútra. Teda dovoľte mi, aby som interpelovala ministra vnútra pána Pittnera a táto interpelácia sa bude dotýkať najmä personálnej práce na úrovniach okresov a krajských úradov.
Pán minister, iste nie je pre vás novinkou, že pod rúškom transformácie štátnej správy sa v okresoch neustále veselo prepúšťajú pracovníci z okresných úradov aj z krajských úradov, ale rovnako sa robia personálne čistky aj v tých inštitúciách, ktoré spadajú pod správu okresných, respektíve krajských úradov. Keby išlo o normálne personálne zmeny, nebola by som nútená interpelovať vás, ale zdá sa, že niečo nie je v poriadku. Nasvedčuje tomu napríklad aj počínanie prednostu Okresného úradu v Galante, ktorý práve už z titulu transformácie štátnej správy, ktorú som tu spomínala v úvode mojej interpelácie, prepustil z okresného úradu 19 ľudí, podotýkam odborníkov, ľudí skúsených, ktorí dlhé roky pracovali v štátnej správe, a vysvetľoval toto prepúšťanie pracovníkov najmä tým, že musí krátiť stavy na okresnom úrade. Zaujímavé je, že v priebehu niekoľkých mesiacov už prijal 14 nových ľudí na miesta tých, ktorých pred časom prepúšťal, a ešte zaujímavejšie na tom je aj to, že práve títo noví ľudia nielenže nemajú skúsenosti z práce zo štátnej správy, ale navyše nemajú ani kvalifikačné predpoklady na výkon takejto práce. Takže by som bola veľmi rada, keby ste sa, pán minister, viac zaujímali o prácu na okresných úradoch, najmä o činnosť prednostov jednotlivých okresných úradov preto, lebo iste pre vás nie je novinkou, že aj napriek tomu, že sa funkcie na okresných úradoch obsadzujú konkurzmi, konkurznými konaniami, nie je výnimkou, že konkurzné komisie sú zostavované tendenčne s politickým podfarbením, že konkurzné komisie sú vopred inštruované, ako majú vyberať, dokonca v istom okrese v kraji Nitra sa stalo, že pán krajský prednosta niekoľkokrát menil konkurznú komisiu dovtedy, kým nevybrala v konkurze práve toho človeka, ktorého on určil.
Toto je bežná prax v práci našich okresných úradov a krajských úradov a myslím si, pán minister, že pokiaľ nesúhlasíte s takýmito maniermi, mali by ste zakročiť a mali by ste s týmito vecami niečo robiť. Nie je predsa normálne a je ťažko vysvetliteľné napríklad, keď je odvolaná z funkcie riaditeľka Múzea v Seredi plne kvalifikovaná osoba - je to človek, ktorý študoval dejiny umenia a pracuje v oblasti múzejníctva už niekoľko rokov - a vypíše sa konkurz na jej funkciu, ale konkurzné konanie vyhrá človek, ktorý možno v múzeu nikdy v živote nebol a nemá žiadnu kvalifikáciu na výkon svojej funkcie. Rovnako je veľmi zaujímavé, napokon už tu o istých takýchto súvislostiach hovoril predo mnou aj pán poslanec Engliš, keď zástupcom prednostu Okresného úradu v Galante je človek, ktorého jedinou kvalifikáciou je, že robil čašníka a zrejme vyhovuje ako zástupca prednostu len kvôli tomu, že má "istú" stranícku príslušnosť.
To sú všetko veci, ktoré nasvedčujú tomu, pán minister, že niečo nie je v poriadku, a prosím vás, aby ste sa na tieto veci pozreli. Inak, z tejto pozície chcem povedať, že sa budem usilovať iniciovať parlamentný prieskum, poslanecký prieskum na jednotlivých okresných úradoch a budem veľmi rada, keď to v jednotlivých výboroch bude schválené, aby sme sa mohli bližšie pozrieť na to, akým spôsobom prednostovia okresných úradov "čistia" okresné úrady od terajších pracovníkov a do funkcií nasadzujú ľudí, ktorých jedinou výsadou je len to, že sú stranícky a politicky vyhovujúci, ale odborne, ľudsky a morálne nemajú predpoklady na to, aby mohli robiť v štátnej správe.
Zdá sa však, pán minister vnútra, že nebudete jediným šéfom rezortu, ktorého sa dotýkajú takéto veci, lebo podľa indícií a podľa informácií, ktoré som dostala na poslaneckom prieskume v Galante, zdá sa, že rovnaké maniere sa používajú aj na ministerstve zdravotníctva, kde tri razy prebiehal konkurz na riaditeľa Nemocnice v Galante a pán minister zasahoval do konkurzného konania dovtedy, kým nebol presadený do funkcie riaditeľa nemocnice v Galante človek ním vytypovaný a ním určený aj napriek tomu, že konkurzná komisia mala dvakrát iný názor a potvrdila vo funkcii človeka, ktorý spĺňal všetky predpoklady a podľa konkurznej komisie bol najlepším typom na vykonávanie funkcie riaditeľa. To len tak na okraj.
Zdá sa, že prednostovia okresných úradov sú inšpirovaní vo svojej práci aj spôsobom obsadzovania funkcií trebárs na Úrade vlády, a preto by som chcela nasmerovať moju ďalšiu interpeláciu na predsedu vlády pána Dzurindu. Na jeho adresu budem interpelovať v súvislosti s niekoľkými problémami.
Predovšetkým by som sa chcela spýtať tak položartom, polovážne, či pani Macejková, manželka nedávno vymenovaného nového ministra pána Macejku, bola za šéfku, respektíve riaditeľku, aby som hovorila spisovne, ekonomického odboru na Úrade vlády ustanovená kvôli tomu, aby konečne dala do poriadku tie veci, ktoré sa tam robia v súvislosti s hospodárením, aby zabránila napríklad tomu, o čom som hovorila aj nedávno vo svojej interpelácii, že sa na Úrade vlády vyplácajú peniaze rôznym pracovníkom, respektíve ľuďom na dohody a zmluvy od bučka do bučka, že sa tam práve pracovníkom, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady ani nemajú dostatok praxe na to, aby mohli byť zaradení do istých platových tried a musím povedať, že sú to pracovníci, ktorí predstavujú určitú vybranú skupinu, ktorých na Úrade vláde volajú šéfovi bicyklisti, a títo ľudia majú permanentne stopercentné osobné ohodnotenie, dostávajú nemalé odmeny. Takže toto len tak na okraj a zdá sa, že pani Macejková by mala napomôcť to, aby to tak nebolo. Bola by som veľmi rada, keby jej príchod na Úrad vlády na pozíciu riaditeľky ekonomického odboru znamenal práve takúto zmenu.
Pán predseda vlády, rada by som sa od vás dozvedela, ako sa použije jeden milión USD, ktoré vám prisľúbil podľa správ z tlače prezident Spojených štátov amerických Bill Clinton. A znovu sa budem odvolávať na správy z tlače. Tento milión dolárov by mal byť vraj určený na prípravu slovenskej armády na vstup do NATO, teda na transformáciu slovenskej armády na vstup do NATO. Ja som si len tak pre zaujímavosť zisťovala, koľko stojí povedzme jeden tank, ktorý používajú vojská, jednotky NATO, samozrejme, už nechcem hovoriť o tankoch, ktoré používa naša armáda, ale experti mi povedali, že ten milión dolárov predstavuje zhruba štvrtinu ceny jedného tanku.
Takže nechcem byť zlá, možnože tento milión USD, pán predseda vlády, nechcete použiť na nákup štvrtiny tanku. Možnože sa bude používať na rôzne semináre a rôzne konferencie, na ktorých sa budú zúčastňovať zahraniční lektori, ktorí nám budú vysvetľovať, respektíve budú vysvetľovať príslušníkom našej armády, čo to znamená byť v NATO a aké je to pre nás nesmierne dôležité. Chcela by som sa spýtať, ak to je tak, že tento milión dolárov bude určený práve na tieto veci, ako mienite, pán predseda vlády, dohliadnuť na to, aby sa ten milión dolárov skutočne využil zmysluplne a užitočne, aby to nedopadlo tak ako v prípade jednej mimovládnej organizácie na Slovensku, ktorá dostala nedávno grant zo zahraničia na svoje aktivity vo výške 500 tis. korún s podmienkou, že z toho vyše 300 tis. korún musí táto mimovládna organizácia použiť na prefinancovanie zahraničných lektorov, ktorých k nám pošle poskytovateľ grantu. Takže je dúfam, že ten milión USD nebude mať takýto osud, pán predseda vlády.
Na vašu adresu, pán predseda vlády, smeruje moja ďalšia interpelácia, ktorá sa dotýka, žiaľ, opäť novinovej správy. Mám teraz na mysli vyjadrenie spolupredsedu slovensko-maďarskej komisie pre menšiny, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Zsolta Németha, ktorý tu bol nedávno na druhom zasadnutí práve tejto komisie a vyjadril sa pri svojej návšteve, že zákon o používaní jazykov menšín, ktorý bol nedávno prijatý v našom parlamente, sa v Maďarskej republike nestretol s veľkým nadšením a zároveň dodal, že na stretnutí premiérov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky v Madarase sa dohodlo, že slovenský jazykový zákon bude modifikovaný ďalšími zákonmi, čím sa má vyjsť v ústrety maďarskej menšine v Slovenskej republike.
Ja sa vás pýtam, pán predseda vlády, čo teda bolo obsahom stretnutia premiérov v Madarase, na čom ste sa dohodli, čo ste sľúbili maďarskému premiérovi, a ak je pravda to, čo povedal pán Zsolt Németh, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, chcem sa vás spýtať, ako sa opovažujete dopredu hovoriť o tom, aké zákony v súvislosti s menšinami budú prijaté na Slovensku. Ako predseda vlády predsa viete, že zákony v tomto štáte prijíma parlament. Alebo si odvážite urobiť takéto dohody dopredu preto, lebo viete, že vaša časť parlamentu je taká poslušná, že ešte ani nie sú naformulované tie zákony, o ktorých tu pán Zsolt Németh hovorí, a vy už máte istotu, že tento parlament tieto zákony prijme? Bola by som veľmi rada, pán premiér, keby ste informovali tento parlament aj slovenskú verejnosť, čo bolo skutočne predmetom vášho stretnutia s maďarským premiérom v Madarase.
V tejto súvislosti mi vystupovanie pána Bugára, podpredsedu nášho parlamentu, ktorý vzbudil nesmiernu pozornosť našej verejnosti a našich médií práve tým, že v Madarase vystupoval po maďarsky, nepripadá až tak celkom ako náhoda. Možno, že pán Bugár hovoril po maďarsky najmä kvôli tomu, aby mali novinári o čom písať a aby sa pekne pred slovenskou verejnosťou zakrylo, o čom sa vlastne v Madarase rokovalo a čo slovenský premiér zasa sľúbil premiérovi Maďarskej republiky.
Bola by som veľmi rada, pán premiér, keby som sa mýlila a keby ste povedali, že pán Zsolt Németh sa vyjadril k niečomu, čo neexistuje. Keďže však poznám vašu činnosť, vaše aktivity a mám tú česť poznať aj vašu vierolomnosť a spôsoby, akým prijímate všetko, čo sa zo zahraničia a, samozrejme, aj z Budapešti Slovensku diktuje, obávam sa, že slová Zsolta Németha budú pravdivé.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Podhradskej.
Ďalej interpeluje pani poslankyňa Mušková.
Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážená Národná rada,
moja prvá interpelácia smeruje na predsedu vlády pána Dzurindu. Je síce pravda, že na interpelácie mi môže odpovedať až do 30 dní, ale chcem ho poprosiť a požiadať, aj keď tu nie je prítomný, aby súrne riešil problém hladujúcich pracovníkov Pratexu Čadca, ako im to pri ich poslednom stretnutí sľúbil. Tých 30 dní hladovať určite nevydržia. Svoju prvú hladovku prerušili práve vďaka sľubom pána predsedu vlády, že sa zasadí osobne a v tomto probléme im pomôže. Chcem ho teda vyzvať, aby tak urobil, pretože chlapi by slovo plniť mali.
V mojej druhej interpelácii interpelujem pána ministra zdravotníctva a týka sa Polikliniky v Kysuckom Novom Meste, ktorú v správe o privatizácii zdravotníckych zariadení uviedol v skupine štátnych zariadení patriacich kraju Žilina. Pán minister tu tiež nie je prítomný. Spomínaná poliklinika bola zriadená zriaďovateľskou listinou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 3724/1991 zo dňa 6. 12. 1991. Na základe dohody o prenesení zriaďovateľskej funkcie zo dňa 14. 10. 1994 ste vy, pán minister, preniesli pôsobnosť zriaďovateľa na mesto Kysucké Nové Mesto.
Pretože v minulosti vznikol spor medzi účastníkmi, to znamená medzi mestom a poliklinikou, odovzdávajúci podal podnet na okresnú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti dohody. Okresná prokuratúra skonštatovala, že postup ministerstva i navrhovateľa bol zákonný a správny. Rovnako reagovala i Krajská prokuratúra v Žiline aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v stanovisku z 27. 7. 1997, kde sa okrem iného uvádza, že vlastnícke právo k veciam vzniklo mestu zo zákona číslo 138/1991 Zb. v aktuálnom znení § 2 ods. 3 uzavretím dohody a prenesením zriaďovateľskej funkcie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na obec Kysucké Nové Mesto s tým, že k prevodu majetku odovzdávajúceho došlo dňom uzavretia dohody.
Delimitačným protokolom odovzdávajúci odovzdal a preberajúci - mesto - prebral polikliniku. Teda informácia o zaradení polikliniky v správe o privatizácii je v kontradikcii s vaším predchádzajúcim rozhodnutím preniesť polikliniku pod zriaďovateľa, ktorým je mesto. Preto vás prosím o vyjadrenie sa k danému problému.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyňa za vaše vystúpenie.
Zostali ešte traja poslanci, ktorí vystúpia v rámci interpelácií v poradí pán poslanec Krajči, pán poslanec Zlocha a ako posledný pán poslanec Gajdoš.
Nech sa páči, pán poslanec Krajči, máte slovo.