Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
mám viacej tých odpovedí, čiže budem sa snažiť...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste nevyrušovali rečníka, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, prípadne opustite rokovaciu sálu, pokiaľ vás to nezaujíma.
Poslanec A. Engliš:
V tlači 328 je odpoveď číslo 10 pána ministra Pittnera. Vzhľadom na to, že som dal aj otázku pánu Palackovi, akceptujem odpoveď.
Odpoveď pod číslom 11. Bohužiaľ, musím sa spýtať pána ministra, ak vznikne krízový stav, či sa to bude týkať aj jeho ministerstva. Ale akceptujem túto odpoveď, pretože sa tým zaoberá aj odpoveď pána predsedu vlády pod číslom 28 pánom poslancom Švecovi a Ivankovi.
K odpovedi číslo 12, pán minister, chcel by som sa pri nej zastaviť trošku viacej ako pri tých predošlých.
V prvom rade do uvoľnených funkcií vymenoval nových vedúcich na základe výsledkov výberových konaní a odvolaním z riadiacich funkcií sa týmto pracovníkom ich pracovný pomer neskončil. Prednosta okresného úradu dohodol s odvolanými zamestnancami ich ďalšie pracovné zaradenie v úrade na inú prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii.
Pán minister, odporúčam vám, aby ste sa pozreli na to, ako boli títo vedúci odborov vybavení a kde teraz pracujú.
Odvolaných pracovníkov umiestnil v jednej zo zasadačiek okresného úradu, ktorá je v suteréne budovy úradu, čiže v pivnici, tak ako som interpeloval, čo bolo za daných priestorových možností jediným možným riešením. Myslím si, že či je to suterén alebo nazvané pivnica, možno je to trošku viacej pejoratívne, ale v každom prípade bolo to dehonestujúce pre týchto vedúcich odborov vo vzťahu k ostatným pracovníkom. A považujem to skutočne za internáciu, tak ako to bolo v Slovenskej televízii.
Som presvedčený, odpovedáte mi, pán minister, že prednosta okresného úradu týmto rozhodnutím nesledoval u odvolaných pracovníkov obmedziť pohyb v okresnom úrade. Už vonkoncom nesúhlasím s vaším konštatovaním, že ich obmedzoval, ich možnosti, prihlásiť sa do výberového konania, využiť túto možnosť mal každý. Áno, ale zostal by ako hlupák, prepáčte za výraz, keď o výsledkoch konkurzu bolo vopred rozhodnuté, a odporúčam, aby ste zistili, kedy a kde sú títo ľudia zamestnaní.
V závere svojej odpovede vás chcem požiadať, vážený pán poslanec, aby ste v budúcnosti, pokiaľ dostanete ďalšie správy, tie si najprv dôkladne preverili, čím predídete prípadným možným nedorozumeniam. Myslím si, že som si preveril tú situáciu, bolo to tak, ako som povedal. Možno rozdiel v tom, že vy to voláte suterén, ja to volám pivnica a neviem, akým možným nedorozumením sa mi vyhrážate, pán minister. Čiže môžem povedať, že odpoveď neakceptujem.
Čo sa týka odpovede číslo 13 pána ministra Palacku, musím konštatovať, že neakceptujem túto odpoveď, pretože pán bývalý minister si nedal ani tú prácu, aby odpoveď podpísal.
Odpoveď číslo 14 takisto na bývalého ministra pána Palacku, odpoveď opäť neakceptujem, pretože pán minister Palacka si nedal ani tú námahu, aby to podpísal. Ja som sa nič pána štátneho tajomníka nepýtal, a preto som opäť interpeloval na pána ministra Macejku v tej istej veci.
Odpoveď 15 na interpeláciu na pána ministra Magvašiho, hádam len niektoré pripomienky. Podľa mňa, pán minister, vaša odpoveď je veľmi všeobecná. Aj keď teda nezamestnanosť v okrese Sobrance je dlhodobo pomerne vysoká, momentálne aj vy sám uvádzate 27, 28 percent, je však najmenej o 5 percent vyššia, ako bolo v polovici roka 1998. Ak nemá nič spoločné obmedzovanie autobusových spojov s nezamestnanosťou, tak si myslím, že zo strany zodpovedných pracovníkov Národného úradu práce ide o nezáujem o riešenie. Bohužiaľ, na generálnom riaditeľstva Národného úradu práce pracujú ľudia, ktorí ani nevedia, kde Sobrance sú, mám to z vlastnej skúsenosti. A ich záujem o riešenie je v súlade s ich vedomosťami o problémoch tohto okresu, ktorý je od Bratislavy veľmi ďaleko. Bohužiaľ, musím povedať, že pre nich sa Slovensko končí týmto okresom, pre mňa sa začína, a preto som sa zaujímal. Musím konštatovať, že neakceptujem túto odpoveď.
Ďalšia odpoveď je pod bodom 16 takisto ministra pána Magvašiho. Mrzí ma, že tu nie je, pretože toto považujem za dosť dôležité. V prvom rade pán minister mi odpovedá, že vami prezentovaný názor na obsadzovanie funkcií riaditeľov okresných úradov práce ako politické čistky považujem za nesprávny a jednostranný a už aj vzhľadom na celkový počet novovymenovaných riaditeľov k 1. 7. vymenoval generálny riaditeľ Národného úradu práce celkom 11 nových riaditeľov okresných úradov práce a 5 nových riaditeľov krajských úradov práce. Koľko je to ku dnešnému dňu, pán minister, môžem vám potvrdiť, že boli ďalší odvolaní riaditelia Okresného úradu práce v Púchove, v Prievidzi, Nové Mesto, Zlaté Moravce, Nové Zámky, Martin, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Kežmarok a Snina. Neviem teda, čo bude v Galante a Skalici a veľmi by ma zaujímalo, čo bude s riaditeľom v Lučenci.
Ak správnosť výberu novovymenovaných riaditeľov realizovaného na báze odbornosti a celkovej spôsobilosti na výkon funkcie je možné overiť s odstupom času, to síce akceptujem, ale vraciam sa ešte aj k tej predošlej myšlienke. Pán Karol Mášik sa nezúčastnil na pohovoroch, ale bol odvolaný za to, že bol funkcionár HZDS.
Pýtam sa, pán minister, na pána Lašáka v Žiline, na to ste mi absolútne neodpovedali. Nechcem byť impertinentný vzhľadom na to, že tu nie ste, môžem vám to povedať osobne, ako to bolo. Ale v každom prípade pán Lašák bol vymenovaný skôr do funkcie riaditeľa okresného úradu práce, ako bolo vyhlásené vôbec výberové konanie.
Čiže tu jednoznačne aj vaše odpovede, ktoré ste mi posielali aj v predošlom období, sú klamstvom. Myslím si však, že ste boli sám oklamaný. Dôkazy o tom sú aj v novinách, kde sa pán Lašák vyjadril, že je to prestupná stanica na riaditeľa krajského úradu, čo sa následne uskutočnilo, pretože je riaditeľom krajského úradu.
Ďalej, pán minister, žiadal som vás, aby ste mi odpovedali, ako sa realizuje telocvikár na poste riaditeľa okresného úradu práce, ktorý neuspel ani ako skladník zmätkov. Bohužiaľ, neodpovedali ste mi. Čiže musím povedať, že vašu odpoveď neakceptujem, pretože ste mi neodpovedali na moje otázky, a mám podozrenie, že kryjete nekoncepčnú prácu generálneho riaditeľstva a možno aj niektorých členov predstavenstva Národného úradu práce.
Ďakujem za porozumenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy a zároveň posledný je pán poslanec Oberhauser.
Žiaľ, pán poslanec Oberhauser nie je prítomný v rokovacej sále. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán poslanec Oberhauser, žiaľ, neboli ste v čase, keď ste mali byť v poradí na tento bod programu prítomný v rokovacej sále. Nebol nikto prihlásený okrem vás dvoch, pán poslanec Oberhauser.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú
interpelácie poslancov na členov vlády.
S interpeláciami na členov vlády sa prihlásili títo poslanci: pán podpredseda Presperín, pán poslanec Jarjabek, Engliš, pani poslankyňa Slavkovská, Kolláriková, Tóthová, pán poslanec Faič, pani poslankyňa Podhradská, Mušková, pán poslanec Krajči, Zlocha, Gajdoš. Pán poslanec Gajdoš je posledný prihlásený do rozpravy. Ešte raz prečítam poradie poslancov: pán podpredseda Presperín, poslanci Jarjabek, Engliš, Slavkovská, Kolláriková, Tóthová, Faič, Podhradská, Mušková, Krajči, Zlocha, Gajdoš.
Pán podpredseda Presperín, nech sa páči.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Chcem interpelovať dvoch členov vlády, a to pána ministra Černáka a pána ministra Macejku.
Moja prvá interpelácia súvisí s mestom Handlová, kde Slovenské elektrárne už začiatkom deväťdesiatych rokov upozorňovali mesto Handlová, že tepláreň v areáli bane Handlová, z ktorej je mesto zásobované teplom a teplou vodou, morálne a technicky dožíva.
Slovenské elektrárne nemajú finančné prostriedky na výstavbu nového centrálneho zdroja. Stará technológia a nedostatočne udržiavané rozvody tepla a teplej vody spôsobujú, že v Handlovej je v súčasnosti jedna z najvyšších cien na Slovensku, za gigajoule 510 korún, čo spôsobuje značnú nespokojnosť občanov, ako aj podnikateľskej sféry, ktorú štátny rozpočet regulovanou cenou za teplo nepodporuje. Vysoká cena tak brzdí podnikateľské aktivity, čo sa prejavuje i v 18-percentnej nezamestnanosti tohto regiónu.
Mesto Handlová sa do riešenia problému zapojilo návrhom na vybudovanie centrálneho zdroja na báze plynu s predpokladanou cenou 327 korún za gigajoule, k čomu žiada aj súhlas ministerstva hospodárstva. Toto riešenie však v podstate nie je centrálne, nakoľko pre niektoré časti mesta a subjekty navrhuje vybudovať okrem takzvaného centrálneho zdroja aj ďalších desať lokálnych zdrojov. Okrem iného aj v samotnom areáli bane Handlová prakticky na ložisku uhlia. Riešenie navyše nemá ani technológiu kogenerácie, teda súčasnej výroby aj elektrickej energie, čím nespĺňa moderné technologické prvky, ktorých používanie požaduje aj energetická koncepcia, ktorú Národná rada Slovenskej republiky vzala so súhlasom na vedomie ešte v roku 1997. Súčasne pripravovaná energetická politika vo svojom návrhu dokonca nepovoľuje výstavbu nových energetických zdrojov bez kogenerácie.
Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť, produkujú hnedé uhlie a sú bytostne závislé od odbytu svojej produkcie. Je to akciová spoločnosť, v ktorej zo 7 300 zamestnancov je viac ako 4 tis. akcionárov. Preto je prirodzené, že na zabezpečenie odbytu, a tým aj zamestnanosti logicky hľadá všetky dostupné riešenia. Aj preto, že je prakticky nelogické postaviť na ložisku hnedého uhlia nový energetický zdroj na báze plynu, pripravila akciová spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza projekt moderného centrálneho energetického zdroja na báze vlastnej produkcie využívajúc kogeneračnú technológiu plne dodržiavajúcu prísne ekologické limity zákonom o ovzduší. Projekt komplexne rieši nielen výrobu, ale aj rozvod. Predpokladaná cena za gigajoule je 345 Sk a je teda porovnateľná s riešením na báze plynu, nakoľko zaručuje výrazne väčšiu stabilitu vzhľadom na domáci zdroj, pričom výpočet ceny na báze dovozového plynu vykazuje vysoké percento neistoty pre nemožnosť ovplyvňovať jeho vývoj.
Dnešné pohľady na svetový vývoj cien plynu dávajú skôr opodstatnenie uvažovať s vyššími cenami ako s cenami, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte predpokladaných cien za gigajoule v projekte založenom na plyne.
Riešenie predložené Hornonitrianskymi baňami Prievidza však bolo ministerstvom zamietnuté napriek tomu, že výstavba nového energetického zdroja na báze plynu na uhoľnom ložisku vytvorí precedens s predpokladaným veľmi negatívnym dosahom na odbytové možnosti domácej produkcie a s priamym dôsledkom prepúšťania zamestnancov a predbežný súhlas bol daný na výstavbu energetického zdroja na báze plynu.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v oblasti využívania nerastného bohatstva sa uvádza: "Vláda bude podporovať využívanie domácich surovín a racionálne využívať ťažbu domácich, energetických zdrojov na zabezpečenie spoľahlivosti výroby elektrickej a tepelnej energie." Programové vyhlásenie sme schválili s presvedčením, že nebude len proklamatívne.
Povoľovanie výstavby energetických zariadení je podľa zákona číslo 70/1998 Z. z. o energetike v koncepcii ministra hospodárstva.
Vážený pán minister, vydali ste teda takéto povolenie na výstavbu centrálneho zdroja tepla a teplej vody pre mesto Handlová na báze plynu napriek tomu, že všetci dobre vieme, že leží na ložisku kvalitného hnedého uhlia, ktorého využitie na energetické účely je technologicky zvládnuté tak, že výrazne spĺňa zákonom stanovené ekologické limity. Navyše, ako aj Hornonitrianske bane Prievidza niekoľkokrát písomne vyjadrili svoj nesúhlas s takýmto riešením a predložili vám projekt na zabezpečenie tepla a teplej vody v Handlovej na báze vlastnej produkcie.
Zamestnanosť je v súčasnosti jedným z najpálčivejších problémov našej spoločnosti. Všetci predstavitelia vlády Slovenskej republiky aj poslanci Národnej rady vyhlasujú, že vláda tomuto problému venuje sústredenú pozornosť. Sú organizácie a spoločnosti, ktorých zamestnanosť môže vláda priamo ovplyvniť vytváraním zodpovedajúcich podmienok. Medzi také patrí aj ťažba hnedého uhlia, najvýznamnejšieho domáceho primárneho energetického zdroja, ktorých mimochodom až 90 percent dovážame. Riešenie zamestnanosti bolo vážnym argumentom pri rozhodovaní o smerovaní finančných prostriedkov v zamestnaneckej akciovej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza pri ich vlastných investičných aktivitách. Aj preto sa spoločnosť rozhodla sprístupniť uhoľné zásoby v lokalite Baňa Handlová na stavbe rekonzervácie východnej šachty, na ktorej doteraz bolo preinvestovaných 150 mil. Sk. Súčasne dožívajúci energetický zdroj je na báze hnedého uhlia. Realizácia výstavby zdroja na báze plynu zníži odbytové možnosti hnedého uhlia a Baňa Handlová bude teda musieť pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, ktorí pri súčasnom stave pracovných príležitostí zvýšia stav nezamestnaných v regióne, čiže aj nároky na čerpanie zdrojov zo štátneho rozpočtu.
Chcem vás preto, pán minister, požiadať o prehodnotenie vášho stanoviska a zváženie všetkých okolností, ktoré súvisia s požiadavkami na vybudovanie nového centrálneho energetického zdroja v meste Handlová.
Moja ďalšia interpelácia smeruje na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ing. Jozefa Macejku.
Vážený pán minister, uznesením vlády Slovenskej republiky z roku 1998 bola do systému slovenských diaľnic zaradená trasa Trnava - Nitra - Žiar nad Hronom - Zvolen s napojením na Banskú Bystricu pod označením B 65. Pokračovanie tohto južného ťahu v smere Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice sa malo budovať ako rýchlostná cesta. Bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Kurej, ako aj vy ešte ako riaditeľ Slovenskej správy ciest ste však prostredníctvom médií informovali, konkrétne článok uverejnený v časopise Profit číslo 33, že B 65 v úseku Nitra - Banská Bystrica nie je potrebná, lebo jej výstavby by bola drahá z dôvodu, že: "Diaľnica potrebuje súbežnú cestu I. triedy, nesmie mať úrovňové križovanie a je uzavretá pre vozidlá do 50 km/h, rýchlostná komunikácia nemá takéto obmedzenia, a preto je lacnejšia."
Pri určovaní druhov cestných komunikácií na Slovensku platia dve základné normy. Sú to STM 736 100 a STM 736 101, kde v prvej uvedenej norme sa určujú druhy cestných komunikácií a podľa dopravného významu to môže byť diaľnica, cesta, miestne komunikácie alebo účelové komunikácie. Do kategórie ciest je pod bodom 11 zahrnutá rýchlostná cesta, ktorá je definovaná takto: Cesta s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradená len pre motorové vozidlá s konštrukčnou rýchlosťou podľa platných pravidiel cestnej premávky, teda 50 km/h s mimoúrovňovými križovatkami. Aj v ďalšej norme, ktorú som citoval, sa hovorí o kategorizácii cestných komunikácií.
V kapitole 2 ods. 3 je napísané: Z diaľnic a rýchlostných ciest je vylúčená doprava nemotorových a doprava motorových vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou nižšou ako 50 km/h. Z týchto normových podmienok je teda vidieť, že niet rozdielu, čo sa týka obmedzení medzi diaľnicou a rýchlostnou cestou. Podmienka minimálnej konštrukčnej rýchlosti vlastne ukladá povinnosť zabezpečiť vozidlám, ktoré sú vylúčené z prevádzky na diaľniciach a rýchlostných cestách, prístup do jednotlivých miest a dedín. To znamená, že ak sa diaľnica alebo rýchlostná cesta buduje v trase jestvujúcej štátnej cesty či už I., II. alebo III. triedy, musí sa zriadiť iná štátna cesta, zase nezáleží na triede, aby sa zabezpečila prístupnosť všetkých obcí. Neznamená to však, že povedľa diaľnice musí viesť súbežná cesta I. triedy. Veď vlastne na Slovensku takéto prípady ani nie sú.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 30. marca 1999 schválila koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry v zmysle variantu B a prijala uznesenie číslo 236/1999. V tomto variante je úsek D 65 Nová Baňa obchvat. Spomínané uznesenie ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády nový projekt výstavby diaľnic. Materiály, ktoré pripravila Slovenská správa ciest, síce nezrušili diaľnicu D 65, ale ako sa zdá, pán minister, vy to máte v úmysle vzhľadom na váš názor vyjadrený už v spomínanom článku. Uvedomujem si, že prvoradou zásadou pri spracovaní tohto projektu sú finančné zdroje. Som však presvedčený, že pri vecnom napĺňaní variantu B musí byť rozhodujúce aj dopravno-inžinierske posúdenie a hodnotenie ekonomickej efektívnosti rozostavaných stavieb a najmä začínajúcich stavieb, z ktorých sú navrhované štyri - D 1 Pričovce dostavba, D 18 Čadca II. etapa, D 5 diaľničný privádzač Prešov nábrežná, D 5 diaľničný privádzač Žilina, ľavobrežná 2 a ďalej stavby Bratislavy.
Dovolím si, pán minister, vyjadriť svoje presvedčenie, že okrem bratislavských stavieb sú ekonomické hodnotenia spomínaných štyroch horšie, ako je D 65 v Banskobystrickom kraji. Pri ekonomických hodnoteniach je rozhodujúcim ukazovateľom intenzita dopravy, ktorá je podľa sčítania dopravy z rokov 1990 a 1995 jednoznačná a hovorí v prospech D 65 v Banskobystrickom kraji. Okrem toho územie medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom je z hľadiska náročnosti terénu na budovanie diaľnice neporovnateľne prístupnejšie, a teda v konečnom dôsledku aj lacnejšie ako napríklad úsek Martin - Ružomberok alebo aj úseky na východnom Slovensku. Za pripomenutie stojí aj fakt, že v koncepciách z roku 1997 - 1998 sa neobjavili stavby diaľničných privádzačov Prešov a Žilina. A ak by aj nebola D 65 v takzvanej novej koncepcii, ak by teda nebola táto D 65 v novej koncepcii vyradená, je v návrhu Slovenskej správy ciest počítané len s ukončením stavby D 65 Nová Baňa - obchvat, a to až v roku 2002 s objemom 1,97 mld. korún. Takáto stavba sa však bez napojenia v úseku Hronský Beňadik - Nová Baňa nebude dať využívať. Ak by sa teda stavba Hronský Beňadik - Nová Baňa začala stavať v ďalšom období, až v roku 2003, nebude do roku 2005 na trase D 65 Nitra - Zvolen daný do užívania ani jediný úsek, ktorý by bol funkčný.
Vzhľadom na uvedené na záver vás, pán minister, chcem požiadať, aby sa objektívne posúdili dopravno-technické podklady, a to intenzita, index rastu, dopravná nehodovosť a ekonomická efektívnosť všetkých stavieb, či už rozostavaných alebo určených na začatie, a podľa toho a takto získaných hodnotení sa dopracoval variant B nového projektu výstavby diaľnic na roky 1999 až rok 2002.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek ako ďalší prihlásený s interpeláciou. Po ňom vystúpi pán poslanec Engliš.
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Pán podpredseda, rokovací poriadok hovorí o tom, že interpelácie prebiehajú za prítomnosti členov vlády, všetkých členov vlády. Ako vidíte, nie je tu ani ten minister, ktorého interpeloval pán podpredseda Národnej rady. Takže si myslím, že pán podpredseda parlamentu pošle svoje interpelačné vystúpenie pánu ministrovi cez jeho manželku, možno to bude úspešnejšie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím Kanceláriu Národnej rady, aby zabezpečila účasť ministrov na rokovaní k bodu programu Interpelácie.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu interpeláciou pána poslanca Jarjabka.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani prítomná ministerka,
vážení neprítomní ministri,
mám interpelácie na troch členov vlády. Mám interpeláciu na pani ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú, mám interpelácie na pána ministra kultúry Kňažka a mám interpelácie na pána ministra školstva Ftáčnika.
Prvá interpelácia pre ministerku financií pani Brigitu Schmögnerovú.
Pani ministerka, verejne ste vtedy ako opozičná poslankyňa Národnej rady vyzvali občanov, aby neplatili koncesionárske poplatky Slovenskej televízii, pretože podľa vášho názoru nie sú jej programy v súlade s verejnoprávnym charakterom tejto inštitúcie. Podľa štatistiky, ktorá sa v týchto dňoch objavuje na obrazovkách Slovenskej televízie, v dôsledku tejto výzvy stúpol najmenej o 5 percent počet tých občanov, ktorí odvtedy v rozpore so zákonom neuhrádzajú v stanovených lehotách príslušné koncesionárske poplatky. Od 1. 9. 1999 platí novelizácia zákona, ktorá sprísňuje postih občanov za neplatenie poplatkov, v tomto prípade však aj za uposlúchnutie vášho pokynu a rady. Ste pripravená prevziať osobne zodpovednosť za dôsledky svojej výzvy a v prípade, že sa na vás s takou žiadosťou obrátia občania, ktorí prestali plniť svoje povinnosti a Slovenská televízia ich bude v nasledujúcich mesiacoch pokutovať, prevezmete na seba záväzky vyplývajúce z občianskej dôvery k vám ako poslankyni Národnej rady a osobe s vyvinutým právnym vedomím? Spolu s koncesionármi Slovenskej televízie verím a očakávam vaše vysvetlenie a eventuálne ospravedlnenie.
Ďalej mám dve interpelácie na ministra kultúry pána Kňažka.
Vážený pán minister, Východoslovenské štátne divadlo a Národné divadelné centrum investovali od roku 1993 skoro 50 mil. Sk do projektovej prípravy a rozsiahlej rekonštrukcie historickej budovy Divadla Jonáša Záborského v Prešove na účely v celej Európe unikátneho projektu - Múzea slovenskej divadelnej kultúry umožňujúceho aj aktívne využitie divadelnej sály. Zánikom Východoslovenského štátneho divadla a začlenením Divadla Jonáša Záborského pod krajský úrad stratilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky priamy dosah na splnenie investičného zámeru a je reálne riziko, že historická budova nebude plniť ten účel, na ktorý bola adaptovaná. Ako ministerstvo zabezpečilo takéto využitie objektu v delimitačnom protokole, ktorý uzatvorilo s Krajským úradom Prešov v júli 1999?
Druhá interpelácia na ministra kultúry pána Kňažka.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky odhalilo na budove bratislavského Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana pamätnú tabuľu na pamiatku slovenských detí násilne odvlečených v čase maďarizačného teroru zo svojich domovov. V súčasnosti sa tabuľa stala terčom vandalského vyčíňania alebo prejavov vášní sfašizovaných prívržencov nacionalistických politických strán podobne ako Pamätník generála Štefánika na Bradle, portál Divadla P. O. Hviezdoslava a mnohé ďalšie objekty. Aké opatrenia prijíma Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ďalších pamätihodností, aby zabránilo ich úmyselnému poškodzovaniu? Informujte Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých metodických usmerneniach odborov kultúry, krajských úradov v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok a ostatných pamätihodností v súlade s povinnosťou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky metodicky riadiť orgány štátnej správy v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok.
Ďalšia otázka pre pána ministra kultúry.
Vážený pán minister, akým spôsobom bude zabezpečený vplyv štátu na hudobný a koncertný život v Slovenskej republike, keď Hudobné centrum, bývalé Národné hudobné centrum sa zrieklo Slovkoncertu ako nástroja na uplatňovanie štátnej kultúrnej politiky v oblasti hudobnej kultúry? Akým spôsobom budú zabezpečené výchovné koncerty, koncertný život v chudších oblastiach regiónov a podobne? Kto zaručí, že Bratislavské hudobné slávnosti budú mať aspoň takú úroveň ako doteraz a prostriedky na ne vynaložené budú úsporne a ekonomicky využité? Nová štruktúra hudobného centra so štátnou agentúrou zameranou na hudobno-kultúrne priority a na rozvoj koncertného života v oblastiach, kde nie sú adekvátne spoločenské a ekonomické podmienky, neráta. Akým spôsobom sa bude riešiť budúci osud Slovkoncertu, ako Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zabezpečí, že budúcnosť Slovkoncertu sa nebude podobať budúcnosti štátneho hudobného vydavateľstva Opus, ktoré po privatizácii stratilo akýkoľvek význam pre slovenskú hudobnú kultúru?
Otázka pre ministra školstva pána Ftáčnika.
Pán minister, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky požiadalo Akreditačnú komisiu vlády Slovenskej republiky o uskutočnenie akreditácie na takzvaných nových vysokých školách. Dozvedel som sa, že Akreditačná komisia pozvala do pracovnej skupiny na posúdenie akreditačných materiálov Akadémie umení v Banskej Bystrici veľmi početné zastúpenie bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a Vysokej školy múzických umení, pričom je verejne známe, že vedenia týchto škôl a ich akademické senáty proti vzniku tejto školy protestovali a netajili sa a priori negatívnym postojom k jej vzniku. Kladiem otázku: Je v tomto kontexte etické poveriť predpojatých pedagógov jednej umeleckej školy hodnotením úrovne a kvality inej umeleckej školy, najmä ak na iných slovenských vysokých školách, ktorých senáty neprijali uznesenia nepriateľsky naladené voči novovzniknutým vysokoškolským pracoviskám, je dostatok umeleckých, vedeckých a pedagogických autorít spôsobilých kompetentne, objektívne a nezaujato posúdiť spôsobilosť Akadémie umení?
Po druhé. Má ministerstvo školstva ako vrcholný orgán štátnej správy v oblasti vzdelávania vedomosť o tom, že viacerí členovia pracovnej skupiny Akreditačnej komisie neboli prítomní pri rokovaní tejto skupiny v Banskej Bystrici, no hodnotiaca správa tejto pracovnej skupiny uvádza medzi účastníkmi zasadnutia 29. 6. 1999. Je pre následné konanie pred Akreditačnou komisiou a rozhodovanie vás ako ministra akceptovateľný materiál, ktorý podpísali a priori zaujatí ľudia, ktorí však ani len nevideli vysokú školu, ktorú hodnotia.
Ďalšia otázka pre pána ministra školstva.
Vážený pán minister, keďže kalendárny rok 1999 sa pre neschopnosť vlády pripraviť včas návrh štátneho rozpočtu a predložiť ho na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky začal trojmesačným rozpočtovým provizóriom, nemohol sa do marca uplatniť ani samosprávny mechanizmus, ktorý v súlade so zákonom o vysokých školách dáva kompetenciu rozhodnúť o rozdelení finančných prostriedkov pridelených vysokej škole na jednotlivé fakulty a pracoviská Akademického senátu. Od 1. 4. sú všetky vysoké školy informované o svojich rozpočtových možnostiach a senáty na prevažnej väčšine škôl prostriedky veľmi opatrne určili na krytie najvyšších priorít. Rozhodnutie vlády o viazaní časti prisľúbených prostriedkov teraz núti rektorov a vedúcich hospodárskych pracovníkov protiprávne porušovať zo zákona rozhodujúce uznesenia príslušných akademických senátov a dekanov ako štatutárnych predstaviteľov fakúlt, pretože im nemôže poskytnúť pôvodne im určené prostriedky. Kedy predložíte do Národnej rady návrh novelizácie zákona o vysokých školách, ktorá zruší rozhodovacie kompetencie orgánov akademickej samosprávy a prinesie ich direktívne na ministerstvo a nadväzne na kvestorov vysokých škôl? Alebo jestvuje iné riešenie, ktoré nebude v rozpore s platným zákonom?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v interpeláciách.
Ďalej bude interpelovať pán poslanec Engliš.
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
ja to, že tu nie je vláda považujem za ignoráciu Národnej rady a potom, samozrejme, dôsledky sú také, že mám pocit, že tie naše interpelácie si páni ministri ani len neprečítajú. Dôkazom bolo moje zhodnotenie niektorých vyjadrení alebo odpovedí na interpelácie.
Interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky pána Milana Ftáčnika.
Vážený pán neprítomný minister, vzdelávanie je v živote ľudí jedna z najdôležitejších činností. Každá normálna generácia sa snaží odovzdať nastupujúcej generácii všetky svoje skúsenosti a pripraviť ju zodpovedne na život. Tak je to v primitívnych spoločnostiach, ale aj v kultúrnych spoločnostiach. Považujem Slovenskú republiku za kultúrnu spoločnosť, a preto mi je nepochopiteľné, že z okresných úradov sú prepúšťaní ľudia s pedagogickým vzdelaním a do školstva sú prijímaní ľudia bez pedagogického vzdelania a bez praxe. Je to degradácia učiteľského stavu a popretie najzákladnejšej povinnosti činnosti ľudí, odovzdávania skúseností nastupujúcej generácii. Žiadam vás, pán minister, aby ste mi vysvetlili, prečo sú v okrese Sobrance prepúšťaní ľudia s pedagogickým vzdelaním a praxou a do školstva prijímaní ľudia bez pedagogického vzdelania a praxe. Sú prijímaní ľudia, ktorých morálny kredit je urážkou učiteľov nielen v Sobraneckom okrese, ale na celom území Slovenskej republiky. Ako je možné, že učiteľom sa stal človek, ktorý pracoval v pohostinstvách, ľudovo povedané v krčmách, z ktorých musel odísť, a jeho vzdelanie zodpovedá profesii krčmára, a nie učiteľa? Ako je možné, že personálna práca v okrese Sobrance sa realizuje bez možnosti zásahu odborníkov z odboru školstva?
Druhá interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Ladislava Pittnera.
Vážený pán neprítomný minister, v okrese Sobrance sú z okresného úradu prepúšťaní ľudia s pedagogickým vzdelaním a do školstva prijímaní ľudia bez pedagogického vzdelania a praxe, napríklad ľudia, ktorí pracovali v krčme a majú na to aj, samozrejme, patričné vzdelanie.
Vážený pán neprítomný minister, ako je možné, že personálna práca sa v okrese Sobrance realizuje bez možnosti zásahu odborníkov z odboru školstva? Ak prednosta okresu Sobrance rieši personálnu prácu v okrese takým spôsobom ako v školstve, tak vlastne sám pripravuje likvidáciu vlastného okresu nie na základe rozhodnutia najvyšších politických orgánov vládnej koalície a vlády, ale na základe vlastnej hlúposti. Pýtam sa vás preto, pán minister vnútra, kedy vymeníte prednostu okresu Sobrance za človeka, ktorý má záujem pomôcť okresu Sobrance, a nie ho likvidovať?
Tretia interpelácia je na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejku.
Vážený pán neprítomný minister, na stretnutiach s občanmi dostávam informácie, ktoré ma ako poslanca, samozrejme, zaujímajú a nútia ich tlmočiť tu v Národnej rade. Ing. Ján Demko je námestníkom riaditeľa Slovenskej správy ciest v Rožňave, a to napriek tomu, že je spolumajiteľom troch firiem. Firma SANAS sa zaoberá prevažne opravou výtlkov, asfaltovaním, a to nielen miestnych komunikácií, ale aj štátnych ciest. Teda je pri koryte objednávok, ako sa tomu ľudovo hovorí. Firma využíva strojné zariadenia a dokonca možno mám nesprávnu informáciu, ale aj materiál Slovenskej správy ciest na túto činnosť a, samozrejme, zisky idú do firmy. Manželka riaditeľa obvodu oddelenia Policajného zboru je Demkova spoločníčka v tejto firme, a tak radšej každý dáva ruky preč od týchto aktivít a od tejto problematiky. Pred voľbami v septembri 1998 Ing. Demka odvolal riaditeľ Slovenskej správy ciest, prečo, to si zistite, pán minister, a po voľbách ho znovu ustanovil do funkcie námestníka. Asi sa zmenili karty. Žiadam preto vykonať hĺbkovú previerku v Slovenskej správe ciest v Rožňave so zameraním na ekonomickú previazanosť Slovenskej správy ciest cez námestníka pána Demka na jeho firmy a na využívanie fondu pracovného času pánom námestníkom Demkom v prospech Slovenskej správy ciest. Za hodinu práce denne, počas ktorej sa zdržuje v Slovenskej správe ciest v Rožňave, sa Slovenská správa ciest nedá riadiť. Aj keď on má, samozrejme, na to tam riaditeľa. O výsledkoch previerky žiadam informovať Národnú radu Slovenskej republiky formou odpovede na moju interpeláciu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si interpelovať ministerku financií v súvislosti s problematikou protichodnej úpravy v oblasti nájomných vzťahov, keď správca môže majetok štátu prenechať do nájmu osobitne pri nájmoch majetku štátu podnikateľským subjektom nehnuteľnosti patriace štátu. Súčasný právny stav pri nájme majetku štátu alebo jeho výpožičke je prijatím novely zákona o správe majetku štátu číslo 72/1999 Z. z. kontraproduktívny, keďže táto novela je v rozpore nielen s ústavou, ale i s ďalšími platnými právnymi predpismi. Novela zákona o správe majetku štátu prijatá týmto parlamentom ukladá správcom majetku štátu do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto novely uviesť všetky nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke do súladu s touto novelou.
Domnievam sa, že podmienky takéhoto uvedenia do súladu sú jednoznačne diskriminujúce pre nájomcov, pretože novela zákona o správe majetku štátu vylučuje jednostranne akékoľvek majetkové sankcie v nájomných zmluvách. Jednoznačne zvýhodňuje správcu majetku ako jednu zo zmluvných strán a navyše rovnako neopodstatnene vylučuje zmluvnú dohodu o budúcom nájme či predkupnom práve. Tu sa dostáva novela zákona o správe majetku štátu do rozporu nielen s ústavou, ale aj s inými všeobecne platnými právnymi normami, konkrétne napríklad § 676 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie upravuje situáciu skončenia nájmu tak, že ak sa skončí nájom z akéhokoľvek dôvodu a prenajímateľ do 30 dní nepodá návrh na súd na vydanie vecí alebo uvoľnenie nehnuteľností, obnoví sa pôvodný nájomný vzťah ex lege. Novela zákona o správe majetku štátu je najmä v ustanovení § 18b v priamom rozpore s uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka. Takýchto rozporov a protirečení je v novele zákona o správe majetku štátu viacero a celá novela vnáša určitý chaos do nájomných vzťahov. Podľa mojich poznatkov existuje veľa nájomných zmlúv a zmlúv o výpožičke uzavretých ešte pred nadobudnutím účinnosti novely zákona o správe majetku štátu, ktoré boli uzavreté na základe vyvážených práv a povinností oboch zmluvných strán, to znamená správcu majetku štátu ako prenajímateľa na strane jednej a nájomcu na strane druhej. Domnievam sa, že ak táto novela zákona o správe majetku štátu prikazuje zmeniť aj takéto platné a právne účinné zmluvy, má tendenciu pôsobiť retroaktívne a je z viacerých dôvodov protiústavná. Navyše viem o tom, že vo viacerých prípadoch samotní nájomcovia žiadajú rokovať o usporiadaní nájomných vzťahov, tak ako to táto novela zákona o správe majetku štátu úradníkom štátnej správy ako správcom majetku štátu ukladá, avšak títo vôbec nejavia ochotu rokovať s nájomcami a uviesť tak nájomné zmluvy do súladu s touto novelou. Zrejme čakajú na dátum 31. októbra, keď uplynie obdobie, dokedy sa majú nájomné zmluvy uzavreté v predchádzajúcom období uviesť do súladu s touto novelou.
Dá sa odôvodnene predpokladať, že jediným prínosom tejto novely bude množstvo súdnych sporov po 31. októbri 1999, ktoré ako z praxe vieme, potrvajú aj niekoľko rokov, pričom do prenajatých nehnuteľností za stavu takejto právnej neistoty nebudú nájomcovia investovať. Tieto budú postupne chátrať, nebudú slúžiť svojmu účelu a ani nebudú prinášať všeobecný prospech. Otvorenou otázkou bude vyrovnanie investícií, ktoré nájomcovia do majetku štátu vložili, a tieto pri neplnení zmluvných podmienok uzavretých nájomných zmlúv budú žiadať refundovať.
Vložené investície vo väčšine prípadov predpokladali v platných nájomných zmluvách nájom na dobu určitú a je odôvodnený predpoklad, že nájomcovia sa budú tejto diskriminácii zo strany štátu brániť a budú trvať na plnení podmienok a doby nájmu, tak ako im to pôvodne uzavreté nájomné zmluvy umožňovali. Stav právnej neistoty, ktorý prijatou novelou zákona o majetku štátu po 31. 10. 1999 nastane, bude mať pochopiteľne aj negatívny dosah na ekonomiku a hospodárenie štátu, pretože do zjavne nevyvážených zmluvných vzťahov nebudú podnikateľské subjekty vstupovať.
Vážená pani ministerka, obraciam sa na vás s otázkou, ako mienite tento stav právnej neistoty, ktorý prijatou novelou zákona o správe majetku štátu nastáva, riešiť a v akom časovom horizonte uvediete novelu zákona o správe majetku štátu do súladu s inými všeobecne platnými a záväznými právnymi normami a nakoniec aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem.