Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pred prestávkou v rozprave vystúpi ešte pán poslanec Kresák.
Nech sa páči, dávam mu slovo.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
moja situácia ako predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávam v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 82 ods. 2, je pomerne uľahčená, pretože môj predrečník kolega Orosz vlastne vysvetlil okolnosti a situáciu, v ktorej sa nachádzame, takže môžem priamo prejsť k meritu samotnej veci.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov sa dotýka bodu číslo 106 predloženého návrhu a konkrétne predkladám, dovolím si vám predložiť nové znenie alebo nové formulovanie znenia § 235 ods. 1 a ods. 2.
V odseku 1 navrhujeme takéto znenie: "Z exekúcie podľa tohto zákona sú vylúčené pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov." Odkaz číslo 20, ktorý poukazuje na tieto osobitné predpisy, obsahuje zákon Národnej rady o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon o zdravotnom poistení, teda v plnom znení, zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení zákona o živnostenskom podnikaní a zákon Národnej rady o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
Odsek 2 tohto ustanovenia v našom návrhu má znieť: "Exekučné konanie podľa ods. 1 sa zastavuje. Oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku; ak podá takýto návrh do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, účinky podaného návrhu zostávajú zachované."
K odôvodneniu tohto navrhovaného znenia už bolo niečo povedané, dovoľujem si však doplniť už odznené myšlienky. Chcem povedať, že predložený návrh znenia ustanovenia § 235, tak ako tvoril súčasť celého návrhu, bol podľa nášho názoru jednak v priamom rozpore s bodom 39, teda s navrhovaným § 61a samotného zákona, pretože z exekúcie môžu byť vylúčené vecný majetok alebo práva, ale nie subjekt. Navrhované znenie ods. 1 § 235 bolo, že zákon sa nevzťahuje na povinného, ktorým je zdravotnícke zariadenie alebo zdravotná poisťovňa.
Samozrejme, aj my sme sa vlastne zhodli v názore, že existujú tu aj pomerne oprávnené pochybnosti o súlade takto formulovaného znenia návrhu s článkom 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Teda pochybnosti tu boli. No a vzhľadom na to, že samotný Občiansky súdny poriadok v znení napríklad ustanovení § 321 alebo 322 umožňuje vylúčenie len vecí, resp. alebo ustanovenie § 267 Občianskeho súdenho poriadku umožní aj vylúčenie práv zo súdnej exekúcie, ale tiež nikdy nie celý subjekt. Tak vlastne vieme, že náš právny poriadok už pozná takéto riešenie, preto sme tiež dospeli k formulácii, ktorú vám predkladáme. Samozrejme, podobné riešenie existuje napríklad aj v zákone číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, kde si tiež môžeme vylúčiť určité veci, keď je štát ako povinný. Čiže toto naše riešenie je podľa nášho presvedčenia úplne v poriadku a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a odstraňujeme tým túto pochybnosť.
Čiže, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, samozrejme, návrh dostanete okamžite, teda rozmnožený. Ja vás poprosím o jeho podporu a schválenie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec Kresák, za vaše vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky. Máme ešte 6 minút. Dávamm slovo ďalšiemu rečníkovi v rozprave pánovi poslancovi Bacovi.
Nech sa páči.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
musím nadviazať na pána predsedu výboru, ktorý je gestorský za túto predlohu zákona, že skutočne bolo veľkou chybou, že sme sa nechali nahovoriť, aby sme tento návrh zákona prerokovali v skrátenom konaní, pretože sa ukázalo, že skutočne veľa vecí je otvorených, nejasných.
V prvom rade by som chcel povedať, že exekučný zákon je predsa zákon, ktorý by mal svojím spôsobom, jeho podstatou by malo byť zabezpečiť vymáhateľnosť práva. Ale je tu otázka, že v súčasnom období táto ekonomika je v stave, keď ideme zlepšovať nejakými legislatívnymi, inštitucionálnymi, technickými opatreniami alebo technológiou vymáhateľnosť nevymožiteľného. Ako chcem vymáhať v ekonomike, ktorá je v takom hlbokom úpadku, keď nefungujú ostatné atribúty trhového prostredia, keď je vlastne nedostupnosť úverov ani za úroky nad 25 %?
Toto sú, myslím si, najväčšie dôvody, prečo sme sa mali o tomto zákone baviť v nejakom širšom časovom priestore a prečo sme mali zapojiť do riešenia tohto problému v prvom rade aj podnikateľskú sféru. Odhliadnuc teda od toho, že exekútori neboli ako profesionálne združenie zainteresovaní do tejto tvorby, boli vynechaní, chcem povedať, že podnikateľské zväzy, pre ktoré má vlastne slúžiť táto vymáhateľnosť, vrátane teda bankovej sféry, myslím všetkých podnikateľov na všetkých úrovniach aj so službami, aj financiami, tí mali v prvom rade hovoriť do toho, čo v tomto zákone za danej finančnej a ekonomickej situácie by sa malo riešiť a ako by sa malo riešiť. Nie je predsa zmysluplné také konanie, že sa sústreďujeme iba na legislatívnu, právnu stránku tohto problému.
Je predsa normálne, a keď chceme, aby naši podnikatelia boli konkurencieschopní, že podnikanie na 50 - 70 % obsluhujú cudzie zdroje, pri investíciách 80 až 90 %. V našom slovenskom prípade to nie je ani polovica. Ani polovica zdrojov, ktoré potrebujú naši podnikatelia, nie sú cudzie. A z toho chcem povedať, že možno iba polovica sú bankové zdroje. Druhá polovica musia byť nejaké iné zdroje. Aké sú to zdroje? Sú to zdroje obchodných partnerov a z tohto titulu vznikajú vlastne tieto problémy.
Chcem povedať, a to som aj navrhol, samozrejme, nedalo sa o tom diskutovať v tomto krátkom časovom priestore, že ak nebude tento zákon reagovať na konkrétnu reálnu ekonomickú a finančnú situáciu, hospodársku situáciu spoločnosti, tak akékoľvek zásahy, jeho "kudrlinkovanie" v nejakom inom smere je úplne neopodstatnené a zbytočné.
Nie je predsa možné, aby sme nemocnicu zúžili na chirurgiu, pretože to je rez naozaj exekvovať, a nemali pripravený röntgen, nemali pripravenú transfúziu, nemali diagnostické oddelenia, ktoré nám budú hovoriť, čo máme vlastne a ako liečiť, ale budeme posielať pacientov rovno na chirurgiu a budeme ich rezať a budeme jednoducho čakať, že možnože nevykrvácajú, lebo nebudeme mať náhradné zdroje - krv a podobne.
Dovolím si tento príklad uviesť na všeobecné aj laické pochopenie toho, prečo o tomto probléme hovorím, že táto podstatná časť, vôbec zmysel exekučného zákona vypadla vôbec a neboli ani podnikateľské zväzy zapojené a dokonca, ako povedal pán poslanec Orosz, objavujú sa tu dodatočne z ministerstva financií, hospodárstva, pôdohospodárstva iné názory, ako boli prezentované pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo vláde, a sú takého zásadného charakteru, že skutočne tú diskusiu treba na túto tému obnoviť, rozvinúť a dotiahnuť veci do konca z tohto funkčného hľadiska. Ešte raz, vymáhateľnosť práva áno, ale zakrývame si oči a budeme slepí, budeme narážať do bielej steny, keď budeme zdokonaľovať vymáhanie nevymožiteľného.
Chcel by som poukázať na taký príklad toho, čo sa tu vlastne deje v súčasnej vládnej garnitúre, vládnucej garnitúre, práve v tejto oblasti. Veľmi rýchlo ste zrušili napríklad zákon o revitalizácii. Snažili sme sa vám vysvetliť, že je to jeden z nástrojov, ako ozdraviť. Zosmiešňovali ste naše snaženie, bagatelizovali ste. Samozrejme, ako opozícia, bývalá vláda berieme do úvahy to, že môžete si riešiť veci inak. Ale riešiť tak, nie že sa zruší riešenie, ktoré je chodivé, a sľubuje sa, že príde iné riešenie, a žiadne iné riešenie neprichádza. Tento zákon bol veľmi dobrý dôvod na to, aby sme sa o tých riešeniach bavili. Sľubovalo sa, že keď sa zruší tento revitalizačný zákon, že v januári nie je problém, aby sa prijalo iné riešenie, potom v apríli, potom v júni, dnes máme október a žiadne iné riešenie tu nie je. Naopak, dostali sme sa do stavu, keď štátna finančná inštitúcia Konsolidačná banka cez exekútorov dnes vymáha starý blok úverov, ktorý sme vlastne revitalizačným zákonom riešili. Mohli sme to mať vyriešené. Nie, odmietli ste to. Nechceli ste nás počúvať, nechceli ste sa s nami o tom baviť. Teraz sme v situácii, keď to, čo ste sľubovali, že vyriešite ináč, ste nevyriešili a Konsolidačná banka a k nej sa pridávajú ďalšie komerčné banky, idú exekúciami vymáhať tento starý blok úverov. Nie že ste ho nevyriešili, ale vytvorili ste podmienky na to, aby sa vlastne exekúciami vymáhal tento starý blok úverov.
Čo robia tieto banky? Vybrali si nie tých, samozrejme, u ktorých už nie je vôbec čo vybrať, vybrali si tých lepších, tých solventnejších, ktorých ešte máme v rezorte, a na tých uvalili exekúcie. To znamená, že aj tých, ktorí ako tak žili cez tieto exekúcie, teraz totálne dostaneme na kolená.
Toto je jeden z takých vecných aspektov, ktoré som chcel ako príklad použiť preto, že nemôžeme riešiť tieto veci odtrhnuto - legislatívne zdokonaľovanie a zlepšovanie bez konečného zmyslu a zámeru. Ja si myslím, že tá vymožiteľnosť práva je problém, ktorý nikto nenapáda, ani ja ho nenapadám, musí vymáhanie práva, ale musí to byť vymožiteľné. Bohužiaľ, pán predseda výboru Orosz poukázal na to, že je tu veľa otvorených problémov, nielen to, že boli doteraz vynechané niektoré neopomenuteľné inštitúcie a inštitúty z tvorby tohto zákona, z pripomienkového konania. Ja napríklad dodnes nepoznám stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorú som žiadal, aby sme toto stanovisko získali. Ja si myslím, že takisto bez priemyselnej komory, bez jednotlivých podnikateľských zväzov nie je možné tento problém uzatvoriť. Možno prakticky všetko, robíte to tak, že jednoducho ste sa dohodli, sami to teraz kritizujete. Pán poslanec Orosz kritizoval to, že vlastne sa nechali nahovoriť poslanci na to, aby takýto nedobre pripravený zákon sa dal do prvého čítania. Teraz sa to kritizuje, keď sme to my navrhovali, ste nás odmietli, tak ako to robíte štandardne. Dokonca pán predseda Orosz poukázal aj na to, že pri prerokúvaní tohto zákona sám minister a jeho ďalší funkcionári spravodlivosti došli do kontroverzie a majú rozdielne názory na hodnotenie niektorých ustanovení tohto návrhu. Tak to sa už nehnevajte! Nieže nekomunikujete medzi sebou strany, ale už aj v jednom ministerstve minister prezentuje rozdielne názory so svojimi pracovníkmi.
Skutočne ja som bol na rokovaní troch výborov o tomto zákone. Veľmi som teda chcel pomôcť tomu, aby sa dotvoril, ale vidím, že nie je v tomto časovom priestore dotvoriteľný. Neprijali ste náš návrh na to, aby sa vrátil, aby sa znova tá diskusia otvorila, aby sa našli riešenia, aby sme si mohli vyjasniť názory a presadiť názory hospodárskej sféry, ktorá by mala mať v konečnom dôsledku účinok a efekt, účinný efekt z tohto pôsobenia zákona.
Keďže sme to nepresadili, aby sa to vrátilo, ja som dal na zváženie, či naozaj za tejto hospodárskej situácie nie je lepšie pozastaviť alebo zrušiť tento zákon, pozastaviť jeho účinnosť. Skutočne je to nezmyselné, keď nefungujú ostatné atribúty trhového prostredia, aby táto korunka, to má byť korunka, to je tá chirurgia v tej nemocnici, v tej liečbe, ktorá môže nasledovať vtedy, keď všetko ostatné funguje. Myslím si, že preto sme teraz v takých rozpakoch a toľko je kontroverzných názorov a pohľadov, lebo jednoducho sa to oddelilo. Tento vrchol sa postavil niekde do vzduchoprázdna a základňa sa vôbec neotvorila a nerieši sa.
Keďže sa ani tento návrh nestretol s pochopením, tak by som vás chcel poprosiť, aby ste aspoň pochopili to, že chceme do istej miery s našimi návrhmi, ktoré tu predložil aj pán poslanec Delinga a ktoré vzišli z pôdohospodárskeho výboru, na ktorom sme sa zjednotili, chceme týmito našimi návrhmi čiastočne eliminovať tento skalpel, pretože máme takú situáciu v rezorte, že nemáme základné podmienky trhového prostredia vyriešené, nemáme nič stabilizované, nefunguje to. Tak si myslíme, že to nie je možné takýmto spôsobom urobiť. Preto sa pridávam k tým návrhom pána poslanca Delingu, samozrejme, pani predsedníčka výboru prednesie naše kompletné stanovisko z pôdohospodárskeho výboru.
Osobitne by som chcel dať do pozornosti návrh k § 235, takisto doplniť § 236, ktorý bude znieť, že "tento zákon sa nevzťahuje na povinného, ktorým je podnikateľ hospodáriaci na pôde alebo lesnej pôde v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka". Ešte raz podotýkam, že presne takéto ustanovenie a legislatívny duch nás viedol k takémuto záveru, k takémuto návrhu aj pri zákone o konkurze a vyrovnaní a myslím si, že to je úplne príslušné, aby tieto dva zákony boli v tejto oblasti harmonické.
Celkom na záver, dámy a páni, chcem vás ešte raz vyzvať k tomu, aby sme za týchto okolností takto pripraveného návrhu zákona skutočne zvážili, či pokračovať v tomto druhom čítaní, či nevrátiť tento zákon. Ešte raz vás prosím, zvážte to a urobme diskusiu so všetkými zainteresovanými a zvážme si to ešte raz. Je to zákon, ktorý má byť vlastne na konci, povedal by som, tej legislatívy, ktorá formuluje trhové prostredie. On vznikol v roku 1995, keď vlastne v bankovej sfére bola taká situácia, že úroky išli pod 15 % na 12 % začiatkom roku 1996, banky boli v panike, nevedeli umiestniť peniaze, chodili za mnou, za ministrom, aby som im dal tipy na dobrých podnikateľov, kde majú umiestniť kapitál. To, samozrejme, bola situácia úplne iná, to bola situácia, keď zákon o konkurze a vyrovnaní, keď zákon o exekúcii mali svoje opodstatnenie, boli doplnkom, dotvárali legislatívny rámec a dotvárali trhové prostredie. Ale teraz to trhové prostredie je také, aké je, a nemôžeme túto bodku jednoducho tu fintiť, zdokonaľovať a tú základňu nevidieť a nezaoberať sa tou základňou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave poslancovi Bacovi.
S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Slaný, Kozlík, Delinga, pán poslanec Húska ako posledný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána poslanca Baca. On proste vo filozofii svojho príspevku sa prihovára v podstate za exekučnú imunitu pre určité podnikateľské subjekty v rezorte pôdohospodárstva a odôvodňuje to tým, že proste tie trhové atribúty v slovenskej ekonomike nefungujú, čiže ekonomické prostredie je neštandardné. V tejto časti dá sa súhlasiť s tým do tej miery, že proste nie sú v slovenskej ekonomike peniaze. Ale zahraniční investori sú ochotní investovať do slovenskej ekonomiky, ale to, čo ich odradí, je netransparentné ekonomické prostredie a slabá ochrana oprávneného voči povinnému. To znamená, že musíme upraviť legislatívu v tom smere, aby boli posilnené práva veriteľov a aby sa zrýchlil postup vymáhania dlžných pohľadávok. Čiže v prípade, že to legislatíva ošetrí, investori sú ochotní investovať vo veľkom rozsahu i do potravinárstva, i do prvovýroby. Čiže tieto legislatívne zmeny idú týmto smerom. Keby sme prijali filozofiu určitej exekučnej imunity, malo by to opačný účinok na poľnohospodárov, lebo nikto nedá podnikateľským subjektom na dlh, keď sú exekučne chránení, to znamená, že majú imunitu, že vymáhať tieto pohľadávky od nich sa nedá. Čiže poľnohospodárom by dodali dodávatelia subdodávky iba vtedy, keby platili v hotovosti - cash. To znamená, že akékoľvek dodávky na úver by sa ukončili. Banky by uzavreli úverové linky. Čiže musíme prijať túto novelu a pomôže to i poľnohospodárom spolu so sériou ďalších zákonov a ostatných opatrení.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kozlík, prosím.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená snemovňa,
ja by som chcel vyzdvihnúť uvážlivé vystúpenie pána poslanca Baca. On naznačil niektoré riziká, naznačil kontext, historický kontext toho vývoja zákonov o bankrote, o konkurze a vyrovnaní, o exekúciách. Treba zobrať do úvahy ešte jeden faktor, to je vývoj súkromnej sféry. Inak sa modelujú tieto zákony v čase, keď bol ešte dominantný štátny sektor, trebárs z hľadiska zákona o konkurze a vyrovnaní. Inak, samozrejme, sa dajú nastaviť tieto zákony v čase, keď na Slovensku máme už 82-percentný podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu. V tomto smere naznačil niektoré riziká viazané na rast hrubého domáceho produktu alebo celkove na rastový či poklesový vývoj slovenskej ekonomiky. A slovenská ekonomika skutočne momentálne je v určitom krízovom stave a to sa potom prenáša aj do fungovania týchto nástrojov. Takže podporujem postoj pána poslanca Baca, radšej sedemkrát strihať a raz merať v tej konštrukcii aj novely exekučného zákona, aj mechanizmov konkurzu a vyrovnaní, pretože, pán poslanec Slaný, momentálne exekúcia funguje tak, že prostriedky, základné prostriedky či v poľnohospodárstve, alebo v ďalších podnikoch v rámci exekúcie sú vypredávané mnoho ráz do Českej republiky za desatinu, pätinu, šestinu pôvodnej ceny. Takže dochádza v podstate k vypredávaniu a likvidácii, faktickej likvidácii podnikov cez nástroje exekučného konania. Je to skutočne na zváženie aj pre vládnu koalíciu, ako zadefinovať zmeny v týchto základných nástrojoch.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Delinga, prosím.
Poslanec P. Delinga:
Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Baco. Myslím, že kto chce v súčasnosti pomôcť tomu, aby sa zvyšoval hrubý domáci produkt, aby fungovala výroba, tak asi v súčasnosti uplatnením či už existujúceho, alebo novelizovaného exekučného zákona tomu nepomôže. Je skutočne na zváženie, ale to si mala vláda veľmi jasne a tvrdo medzi sebou povedať v rámci rezortnej politiky, či nepozastaviť vlastne výkon exekučného práva. Ak to exekučné právo nesiaha len teda k nedostatkom alebo k pohľadávkam povedzme jednoročným alebo súčasným alebo realizovateľným, ktoré vychádzajú z toho stavu, ktorý v tom roku je. Ale čo tu je? Tu je to, že vlastne mnohí, ktorí sú zaťažení úverovým prostredím ešte z bývalého plánovacieho systému a z inej ekonomiky, dnes chcú v tomto trhovom prostredí dostať svoje prostriedky naspäť. A to je pre nás poľnohospodárov neprijateľné. A veľmi ma mrzí, keď súčasní experti vládnej koalície na ústavné právo dokážu ekvilibristicky naplniť ústavu voči povedzme iným rezortom a nechcú túto ekvilibristiku využiť aj voči rezortu poľnohospodárstva. Ja som dal také návrhy, kde nepôjde o podnikateľské subjekty, ale kde pôjde o konkrétne pohľadávky, ktoré majú byť vylúčené z tohto procesu, tak ako to navrhoval aj pán poslanec Kresák. A ja si myslím, že to stojí za uváženie, ak teda chceme toto realizovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako posledný pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Doplňujem pána poslanca Baca, že práve dôraz na zákonné riešenie následnosti bez toho, alebo dokonca proti tomu, aby sa najprv riešila prevencia, je nevhodný. Keď koalícia odmietla revitalizačný zákon, tak vlastne stanovila postup, že sa ide spoliehať len a len na následné riešenie. To je, priatelia, tak ako v medicíne. Nekróza, teda mŕtve tkanivo, sa, samozrejme, vyrezáva, ale najprv sa pokúšame ešte nie mŕtve tkanivo oživiť. A postup, ktorým sa teraz postupuje, je naozaj nie správny. Všimnite si, akým rozsiahlym spôsobom sa aj západné trhové ekonomiky starajú proexportnými opatreniami oživiť najprv vlastné hospodárstvo, ktoré by na vlastnom priestore bez podpory exportu nemalo možnosť, aby sa takýmto spôsobom presadilo proti cudzím subvencovaným tovarom. Už samotný fakt, že vlastne nechávame súkromnej iniciatíve postihnutých firiem rozhodnúť o tom, čo je vlastne mŕtve tkanivo a čo nie, je mimoriadne nebezpečné. Kedysi tzv. verejný výsek bol robený pod kontrolou štátu na tie výrobky, ktoré naozaj už mali určité respiračné znaky, teda mali určitú nekvalitu, ale nezverilo sa to úplne na súkromnú iniciatívu. Idete naozaj nevhodnou cestou a upozorňujem, že sa vám nepodarí celkom vytvoriť sanitárnu políciu, ale...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, panie poslankyne, ešte predtým ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, chcem oznámiť poslancom, že dnes v rámci obedňajšej prestávky sa v rokovacej miestnosti číslo 30, to je na prízemí, uskutoční krátky výklad o koncepcii výstavby objektov na Západnej terase v areáli Bratislavského hradu aj o jej finančnom zabezpečení. Po tomto výklade si poslanci môžu prezrieť doteraz vybudované objekty. Pokiaľ máte záujem, samozrejme, ste vítaní.
Vyhlasujem teraz, panie poslankyne, páni poslanci, obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram odpoludňajšie rokovanie 20. schôdze Národnej rady.
Ďalším bodom rokovania v zmysle § 131 zákona o rokovacom poriadku bude
hodina otázok.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.
Chcem kvôli poriadku oznámiť, že na otázky, ktoré položili páni poslanci a ktorí nie sú prítomní počas hodiny otázok v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude na ne odpovedať sám.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
za podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, za pána podpredsedu vlády Csákyho pán podpredseda vlády Fogaš, za pána podpredsedu Hamžíka rovnako pán podpredseda Fogaš, za ministra Kanisa minister Kukan, za ministra Šagáta minister Magvaši, za ministra Ftáčnika minister Kňažko, za pani ministerku Machovú pani ministerka Schmögnerová, za ministra Harnu minister Černák.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky, ktoré vám, pán premiér, položili páni poslanci.
Prvú otázku položil pán poslanec Kalman, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto nebudete na ňu odpovedať.
Druhá v poradí položených otázok je otázka pána poslanca Pašku, ktorý sa pýta: "Podarilo sa vám nájsť odpoveď na otázku, aká je závislosť medzi spoľahlivosťou súčiastok a kvalitou bicykla?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nepodarilo, pán poslanec. A priznám sa vám úprimne, že som túto odpoveď ani nehľadal. A nehľadal som ju z toho dôvodu, že nie som si istý, či vlastne vy sám máte jasné, čo chcete touto otázkou povedať. Takže tradične, nech sa páči, prejdite k doplňujúcej otázke. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška, žiadate si doplňujúcu otázku? Áno.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predseda vlády,
iste poznáte slovenské porekadlo o reťazi, že najslabšie ohnivko reťaze určuje aj kvalitu reťaze. Rovnako je to aj s bicyklíkmi. Ak sa niektorá z dôležitých súčiastok bicyklíka pokazí a prestane fungovať, tak vám je aj celkom kvalitný bicyklík nanič, pretože ho nemôžete používať. No a rovnako je aj s vašou vládou, pán predseda vlády. Jej kvalita sa nedá posudzovať podľa vašich vyhlásení a vašich sľubov, ale iba podľa spoľahlivosti práce vašich členov vlády. A tu, vážený pán predseda vlády, je to s kvalitou, iste uznáte, veľmi rozpačité. Veď sa len pozrite na Priemyselnú banku, ktorú ste nechali ukradnúť z vlastníctva štátu. Pozrite sa na licenciu GSM 1800, ktorú váš priateľ strelil dvom firmám za symbolickú cenu a teda aj veľmi ochudobnil štátny rozpočet. Viete, my sme mali minule polemiku o tom, či je vývoj na Slovensku pod vaším vedením dobrý, lepší alebo horší. Vy ste uvádzali svoje argumenty, ktorými chcete podoprieť vašu spokojnosť s vaším vládnutím.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, keby ste položili otázku na spoľahlivosť súčiastok bicykla, pán poslanec, na to ste sa pýtali.
Poslanec J. Paška:
Uvádzali ste, že slovenská koruna v poslednom období spevnela. Ale vtedy, keď ste nastupovali k vláde, tak hodnota koruny bola o 15 % vyššia ako dnes. Takže ste počas vášho vládnutia znehodnotili úspory slovenských občanov. Rovnako ste uvádzali, že za vás sa kauzy neututlávajú, ale že sa vyšetrujú.
Vážený, pozrite sa na kauzu Nafta Gbely, ktorá dodnes nie je vyriešená. Ja vám chcem pripomenúť, že za predchádzajúcej vlády práve vláda odhalila kauzu obchodu s obilím...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, dve minúty, ktoré ste mali vyhradené na položenie otázky, uplynuli. Keďže ste...
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Gašparovič, tu sú stopky, ktoré ste vy pre tú potrebu dali zaobstarať. Pán podpredseda Presperín stopuje čas, keďže pán poslanec Paška nepoložil otázku.
Pán poslanec Paška, tentoraz ide časomiera pre pána predsedu vlády, a nie pre vás.
Pán premiér, druhá otázka v poradí, na ktorú budete odpovedať, je otázka, ktorú položil pán poslanec Kačic a ktorá je tohto znenia: "HZDS ste obvinili, že má paprče, ktorými kradne, ale nič ste nedokázali. Koaličného partnera ste obvinili z nenažratosti. Myslíte si, že existuje v parlamente strana, ktorá je solídna?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Najprv drobné spresnenie, pán poslanec. Nikoho som z politických partnerov neobvinil z toho, čo ste povedali. Ale na priamu otázku odpovedám, že, áno, existuje. Myslím, že solídne sú všetky strany súčasnej vládnej koalície. Je rok od posledných parlamentných volieb a temer rok od fungovania novej vlády a myslím si, že strany vládnej koalície svoju solídnosť preukázali na mnohých frontoch. Preukázali sme túto solídnosť už pri formovaní demokratickej alternatívy pre Slovensko, keď sme začali organizovať demokratické okrúhle stoly. Preukázali sme solídnosť v samotných parlamentných voľbách, keď sme viedli volebnú kampaň, ale vzájomne sme na seba neútočili. Ukázali sme solídnosť pri obsadzovaní parlamentných funkcií. Verím, že vám pamäť slúži a spomeniete si, že my sme nemali ani podpredsedu parlamentu a že vlastne ste zriadili jeden parlamentný výbor, kde boli všetci nepohodlní. My sme sa celkom odlišne postavili k zostavovaniu parlamentných výborov, vedenia parlamentu. Ale nielen to. Celkom odlišne sme sa postavili pri zostavovaní orgánov, ktoré napríklad kontrolujú verejnoprávne médiá, Fond národného majetku, tajné služby, SIS má šéfa ešte stále z opozície a je celkom možné, že opozícia možno iného, ale predsa len šéfa bude mať.
Myslím si, že strany vládnej koalície preukázali solídnosť aj pri zostavovaní vlády, keď dokázali zostaviť vládu širokej koalície, ktorá umožnila Slovensku stabilizáciu, umožnila zvoliť prezidenta Slovenskej republiky, umožnila prijatie celého radu zákonov, ktoré na Slovensku bolo potrebné prijať. Spomeniem aspoň dva, ktoré boli pod drobnohľadom aj zahraničnej verejnosti. Je to zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Je to zákon o veľkej privatizácii, ktorý rušil tie nezmyselné deklaratívne ustanovenia zákona číslo 192 o strategických podnikoch, ale ktorý zároveň dáva do súladu ústavu s príslušným privatizačným procesom. Myslím si, že solídnosť preukázali strany vládnej koalície aj viackrát vo vláde, keď sa schvaľovali vážne dokumenty. Spomeniem aspoň na ilustráciu dva z týchto dokumentov. Je to reforma verejnej správy a je to strednodobá hospodárska politika Slovenskej republiky. Solídnosť sme ukázali aj pri znovuštartovaní hospodárskych reforiem. Mnohé z tých ukazovateľov boli nafúknuté a umelo udržiavané pri živote, napríklad za cenu razantného zahraničného aj vnútorného zadlženia. Bolo potrebné prijať nie celkom populárne, ale principiálne ozdravné kroky a iba solídne strany, ktoré majú morálku a schopnosť takéto kroky prijať, ich môžu prijať a môžu ich vykonávať.
Dnešné čísla jasne hovoria, že sa stabilizoval vývoj slovenskej meny, že deficit zahraničnoobchodnej bilancie sa dostáva na polovičnú úroveň, že sa darí stláčať deficit verejných financií, že sa darí splácať tie ohromné úvery, ktoré ste si napožičiavali za uplynulé 4 roky. Ja si myslím, že solídnosť politických strán vládnej koalície sa prejavuje aj v tom, že na Slovensku opäť zaznamenávame zvýšený záujem zahraničných investícií o Slovensko. Solídnosť našich politických strán sa prejavuje aj tým, že nezatvárame oči nad kauzami, že sa snažíme tieto kauzy riešiť transparentným spôsobom, že sa snažíme tieto kauzy riešiť aj tak, že majú k nim prístup novinári a že občania sú priebežne informovaní, majú dostatok informácií, aby si mohli o viere solídnosti politických strán vládnej koalície urobiť svoj vlastný úsudok. Pustili sme sa do zápasu s kriminalitou.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, poprosil by som vás, keby ste teraz venovali pozornosť odpovedi na otázku, ktorú položil pán poslanec Kačic, a nerušili odpoveď pána premiéra.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Mnohé čísla napríklad vo vývoji kriminality v takej oblasti, ako je výpalníctvo, hovoria, že na Slovensku sa dosahujú výsledky a že máme na to, aby sme presadzovali právo a jeho vymáhateľnosť. To, že strany vládnej koalície sú solídne, dokazuje aj široké medzinárodné akceptovanie Slovenskej republiky. Často sme schopní efektívne využívať aj naše stranícke kontakty, či už je to oblasť kresťanskodemokratických ľudových strán, alebo je to Socialistická internacionála, Liberálna internacionála. Všade tam veľmi účinne, veľmi efektívne využívame to, čo vy nemáte, čo nemá ani Hnutie za demokratické Slovensko, ani Slovenská národná strana a práve tieto veľmi jasné dlhodobejšie kontakty strán vládnej koalície nám umožnili, že sme dokázali prelomiť izoláciu Slovenska a že vlastne sme nádejou na ďalšie pozitívne smerovanie našej krajiny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kačic, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec P. Kačic:
Pán predseda vlády,
ak ste nazvali nenažranými časť vládnej koalície z ľavicových strán, tak si myslím, že tam patrí pravdepodobne SDĽ, SOP alebo Sociálnodemokratická strana pána Volfa, ale najsilnejšia zareagovala SDĽ, neviem prečo, či sa jej to dotklo - ústami pána Weissa, pána Andrassyho. Ich argumenty sa dotýkali hlavne výpalníctva v kupónovej privatizácii, kde obviňovali hlavne KDH a DS, ktorí ako sa v tejto kauze ukázali, ďalej Priemyselná banka, ďalšie výpalníctvo GSM, teraz posledná kauza KDH verzus Devín banka a tak ďalej a tak ďalej. Práve tie pravicové strany dnes na vás, kde vy chcete potlačiť trošku ten klientelizmus a tunelovanie, mlčia. Nie aby vás podporili, ale ony práve v tom mlčia. Je zaujímavé napríklad aj to, že včera bol zverejnený v Novom Čase rozhovor s vašou pani manželkou, ktorá uvádzala, že absolútne nemáte záujem a nedá sa presťahovať z Petržalky inde. Dnes sme sa dozvedeli od hovorcu pána Lengyela, že sa idete sťahovať vraj do bytu, ktorý bude prerobený tak, aby okná boli z nepriestrelného skla a daňových poplatníkov to bude stáť vraj 3 milióny korún.
Tak ako, pán predseda vlády?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec,
ešte raz chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že vo svojom vystúpení som hovoril o nenásytných a často naozaj aj nenažraných podnikateľoch, ktorým ste vy, najmä HZDS, rozdelili celé Slovensko. Hovoril som o Poórovcoch, hovoril som o Rezešovcoch, hovoril som o Lexovcoch, hovoril som o Vicenovcoch, skrátka o celej tej bývalej nomenklatúre, ktorej ste rozparcelovali Slovensko a ktorá vždy hľadala a hľadá väzby na politické špičky. Porozdeľovali ste tento majetok a dnes sa čudujete, že tí, ktorým ste to porozdeľovali, ktorí niekedy tvorili tie nomenklatúrne špičky, tento majetok nevedia náležite spravovať a privádzajú stav, keď jednoducho prepúšťajú robotníkov. Podieľajú sa na zvyšovaní nezamestnanosti a vy ešte spolu s nimi dnes na Námestí SNP ste schopní roniť krokodílie slzy. O týchto som rozprával vo svojom prejave.
Hovorili ste o niektorých ďalších veciach. Snažili ste sa vtesnať do tohto vystúpenia niektoré najnovšie informácie povedzme o tom, že Úrad vlády v priebehu roku 1999 v súlade so zákonom a záujmami bezpečnostných služieb vytvára štátny panelákový byt pre štátneho funkcionára. Nuž vy ste to nepotrebovali, nepotrebovali ste to vtedy, keď ste mali z VSŽ obrovskú budovu, kde ste mohli takýchto bytov "naflákať", koľko ste len chceli.
Nepotrebujete dnes pre predsedu HZDS žiaden byt, pretože ste sa postarali o to, že v Trenčianskych Tepliciach má obrovský penzión. (Potlesk.) Bránite sa tomu, aby predseda Hnutia za demokratické Slovensko celkom transparentne povedal, odkiaľ nabral tie obrovské milióny, pretože ja mám výplatu presne takú istú, ako mal on, a viem, že takýto barák nemôžem mať. Prečo sa bránite povedať, odkiaľ má peniaze na takýto obrovský barák, kde mu inštalujú takéto hrubé nepriestrelné okná.
Hovorte o týchto veciach. Hovorte o tom, ako vy ste sami sebe prihrávali do vrecka ťažké peniaze a dnes sa čudujete, že predseda vlády by mal bývať v štátnom štvorizbovom panelákovom byte, aby povedzme ochrana tohto bytu bola lacnejšia.
Vážený pán poslanec, čím viacej budete ponúkať bodov na konfrontáciu, na porovnávanie, tým viac vám budem vďačnejší, pretože sa ukáže, že vláda, ktorej mám česť predsedať, sa nekompromisne usiluje o nastolenie režimu zákonnosti, kde platí zákon, platí pre všetkých. Samozrejme, že sa to nedarí zo dňa na deň. Samozrejme, že si želáme, aby sa nám darilo so všetkými neduhmi bojovať účinnejšie a rýchlejšie, ale čas ukáže, že táto cesta pre Slovensko je perspektívna a nezvratná.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán premiér, váš čas vyhradený na odpovede poslancov uplynul. Ďakujem vám pekne za odpovede.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Ako prvú v poradí položil pánovi ministrovi Pittnerovi otázku pán poslanec Krajči, ktorá znie: "Aké bude ďalšie využitie priestorov vami zrušených 23 okresných riaditeľstiev Policajného zboru a aké zvýšenie policajtov vo výkone očakávate?"
Pán minister, môžete odpovedať.