Predseda rady Študentského pôžičkového fondu P. Plavčan:

Ďakujem za slovo.

K prvej otázke, aký podiel študentov dostáva pôžičku. V súčasnosti má Študentský pôžičkový fond 18 tis. klientov a každoročne sa prideľuje približne 5 tis. pôžičiek pre študentov vysokých škôl. Každoročne máme asi 7 tis. žiadostí. To znamená, že istá proporcia tam je a v zásade ak vylúčime niektorých, ktorí naozaj majú veľmi vysoký alebo nízky priemer prospechu, tak v zásade dostanú prakticky skoro všetci, ktorí si požiadajú.

Čo sa týka rozdeľovania pôžičiek, či splnia očakávania na to zloženie, musím sa vyjadriť hlavne ku kritériám, podľa ktorých sa rozdeľujú pôžičky pre študentov. Je faktom naozaj to, že v prvom rade sú to kritériá prospechu a potom sú to kritériá, ktoré istým spôsobom reagujú na sociálne postavenie študenta a reagujú na sociálnu odkázanosť rodín týchto študentov. Ja si však pamätám, že asi pred troma alebo štyrmi rokmi, keď sa pripravoval tento návrh zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, boli to práve študenti, ktorí žiadali, aby tam boli v prvom rade kritériá prospechu a potom sociálnej odkázanosti, a to z toho dôvodu, že Študentský pôžičkový fond po prvé nerieši problematiku sociálnej odkázanosti študentov, na to je úplne iný rezort - ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a po druhé, že študenti už po tom 18. roku veku života chcú byť istým spôsobom samostatní a prečo by sa pridelenie pôžičky malo odvíjať od príjmov ich rodičov a vôbec od príjmov, ktoré sú v rodine, z ktorej pochádzajú. Takže z tohto dôvodu tieto kritériá boli takto navrhnuté.

Faktom je však to, aj ako bolo navrhnuté vo výbore pre vzdelanie, že je potrebné pripraviť novelu zákona a v tejto novele zákona sa bude hovoriť aj o zmene kritérií na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl.

Tretia otázka bola pre mňa hádam najťažšia, a to je, ako Študentský pôžičkový fond prispieva k intelektuálnemu rozvoju študentov absolventov vysokých škôl. Je to veľmi zložitá otázka z toho dôvodu, že Študentský pôžičkový fond momentálne závisí od prostriedkov, ktoré mu poskytuje Fond národného majetku. To znamená, že za ostatné štyri roky poskytol 400 mil. korún po 100 mil. korún ročne. V tomto roku takisto zatiaľ ešte len očakávame ďalších 100 mil. korún na vykrytie pôžičiek pre nový školský rok, teda ktorý teraz beží, školský rok 1999/2000. Pravdepodobne budeme musieť nejaký mechanizmus zabezpečiť, aby sme ešte najbližšie dva-tri roky 100 mil. korún na študentské pôžičky dostali, aby bol potom zabezpečený akýsi samochod tohto fondu - samofinancovateľnosť pôžičiek pre študentov. Momentálne, aby ste boli informovaní, máme v rezervnom fonde okolo 40 mil. Sk, ktoré sme získali tým, že už niektorí absolventi vysokých škôl splácajú, prípadne aj podnikateľskou činnosťou, tým, že prostriedky fondu sú uložené v Slovenskej sporiteľni a je tam poskytovaný úrok na termínovaných vkladoch.

V minulosti, asi pred dvoma rokmi, sme sa snažili aj istým spôsobom podporiť aktivity študentov vysokých škôl. Bola tam napríklad prezentácia študentov Vysokej školy výtvarných umení, ale neskôr po dohode v správnej rade sme tie aktivity zastavili, pretože sme si povedali, že pravdepodobne bude dôležitejšie poskytovať pôžičky pre študentov vysokých škôl. Ale nevylučujem, že ak bude dostatok finančných prostriedkov v rezervnom fonde, a ten fond bude samofinancujúci, budeme sa takisto podieľať napríklad aj na organizovaní študentských vedeckých odborných činností, prípadne ďalších aktivít pre študentov vysokých škôl.

Štvrtá otázka smerovala k príprave novely zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. Táto novela zákona bola pripravená v správnej rade fondu. Je takisto predložená Ministerstvu školstva Slovenskej republiky a vo výbore pre vzdelanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako som pochopil aj z uznesenia, bola prevzatá istým spôsobom iniciatíva, aby spoločná komisia poslancov, zástupcov Študentského pôžičkového fondu a ministerstva školstva bola v najrýchlejšom čase predložená Národnej rade na schválenie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu predsedovi rady fondu.

Pýtam sa, či chce ešte vystúpiť pani spoločná spravodajkyňa.

Nech sa páči.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ako bolo povedané, Študentský pôžičkový fond, ktorý vznikol v minulom volebnom období, je jednoznačne pozitívne hodnotený študentmi. Teraz sa však borí s finančnými problémami, ktoré spôsobil fakt, že ešte nemajú vykryté alebo že nie sú ešte schopní sami sa financovať. Obrátkový fond ešte nie je naplnený návratkami tak, že by mohol fungovať sám. Poverili sme preto pána ministra Ftáčnika, aby rokoval vo vláde o možnosti ešte dofinancovať tento pôžičkový fond. Samozrejme, ako bolo povedané, vo výbore sme rokovali o novele tohto zákona aj s tým, že by bolo potrebné prerokovať najmä kritériá financovania študentov. Preto by som chcela pozvať najmä tých pánov poslancov, ktorí pracujú v školstve a sami vyšli nedávno zo študentských lavíc, aby spolupracovali s nami na tejto novele, ktorú chceme vo veľmi krátkom čase predložiť parlamentu.

Ďakujem, to je všetko.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Ďakujem pánu predsedovi Plavčanovi za uvedenie aj za účasť pri prerokovaní tohto bodu. Zatiaľ ďakujem aj pani spravodajkyni.

Skúsme sa prezentovať, zistíme, aká je účasť poslancov v sále.

Prezentovalo sa 62 poslancov.

Skúsime ešte raz, páni poslanci, medzitým prišli ďalší poslanci. Skúsme sa znova prezentovať.

Prezentovalo sa 69 poslancov.

Páni poslanci, panie poslankyne,

ďalším bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 344 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 344a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogruský.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

predkladám novelu Exekučného poriadku. Touto novelou sa podstatne mení a zefektívňuje výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a nad činnosťou samotných súdnych exekútorov. Opodstatnenosť dohľadu vyplýva zo skutočnosti, že štát preniesol na exekútorov časť oprávnení patriacich nezávislej súdnej moci. Prednesenie určitej časti právomocí je dostatočným dôvodom na to, aby štát súčasne určil, akým spôsobom sa tieto oprávnenia vykonávajú a zároveň mal možnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia o štátnom dohľade, ktoré bolo predmetom rôzneho výkladu, novela vymedzuje a spresňuje, ako sa štátny dohľad vykonáva a v tejto súvislosti ustanovuje, čo sú exekútori pri výkone štátneho dohľadu povinní.

Navrhovanou novelizáciou sa rozširuje súdny dozor nad činnosťou súdnych exekútorov, a to tým, že sa podstatne rozširuje možnosť podania opravných prostriedkov proti úkonom exekútora, o ktorých má rozhodovať súd. Podstatná zmena proti predchádzajúcemu platnému stavu, podľa ktorého platí limitovaný počet exekútorov a sídlo ich exekútorských úradov direktívne určené ministrom spravodlivosti, spočíva v tom, že podľa novelizovaného ustanovenia sa v záujme vytvorenia podmienok na zdravú konkurenciu umožňuje, aby za exekútora bol vymenovaný každý, kto splní Exekučným poriadkom stanovené podmienky na získanie tejto funkcie.

Zákon spresňuje aj vzdelanostné podmienky na vymenovanie za súdneho exekútora. U všetkých exekútorov je vzhľadom na ich postavenie a vysokú mieru zodpovednosti potrebné požadovať ich vzdelanie, ktoré získali na Právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo majú uznaný nostrifikovaný doklad o právnickom vzdelaní vydaný zahraničnom vysokou školou. Novelizácia zároveň umožňuje exekútorom, ktorí túto podmienku nespĺňajú, získať predpísané právnické vzdelanie v primeranom čase.

V novele Exekučného poriadku sa vypúšťajú notárske zápisnice ako exekučný titul. Dôvodom je skutočnosť, že notárske zápisnice sú často zneužívané ako prostriedok na tunelovanie spoločnosti, keď povinní v notárskej zápisnici uznajú pohľadávku, ktorá reálne neexistuje, prípadne jej existencia je pochybná. V tomto ustanovení na základe rokovania v ústavnoprávnom výbore došlo k malej kodifikácii, keď ustanovenie tohto zákona Exekučného poriadku o notárskych zápisniciach je formulované v súlade so zákonom o bankách, kde sa v obmedzenom rozsahu notárske zápisnice pripúšťajú.

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty povinných, ako aj oprávnených dopĺňa sa Exekučný poriadok novou samostatnou časťou, v ktorej je upravená problematika vybavovania sťažností a disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora.

Zavádza sa nový inštitút odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá má posilniť štátny dohľad nad represívnym orgánom komory exekútorov a zabezpečiť tak objektivitu konania odvolacej disciplinárnej komisie.

Ďalšie zmeny Exekučného poriadku spresňujú zákonné ustanovenia, ktoré v doterajšej aplikačnej praxi spôsobujú problémy najmä v dôsledku nejednotného výkladu a zároveň spresňujú a rozširujú procesné postupy, čím sa zvyšuje zákonnosť postupov pri exekúciách, ako aj právna ochrana tak povinných, ako aj oprávnených formou odvolania sa.

Vážená Národná rada, navrhujem a obraciam sa na vás, aby ste prijali túto novelu zákona.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu ministrovi Čarnogurskému za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Poslanec A. Ivanko:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

oboznámim vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke Exekučný poriadok.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 451 zo 16. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 344, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Gestorský výbor nedostal do 29. septembra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v skratke Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 344, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 150 z 29. 9. 1999, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 139, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 67 zo 17. septembra 1999 a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením číslo 66 z 29. septembra 1999.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predmetný návrh zákona do termínu rokovania gestorského výboru neprerokoval.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máme ich uvedené v časti IV, nebudem ich čítať, každý ich dostal. Je tam spolu 11 bodov.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať o bodoch 2, 3, 4, 6 a 8 spoločne s návrhom schváliť ich, spoločne o bodoch 1, 5, 9 a 10, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, a jednotlivo o bodoch 7 a 11, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 344), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave, odporúča schváliť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Pavel Delinga.

Dávam mu slovo v rozprave.

(Hlasy v sále.)

Potom až po skončení písomne prihlásených po faktických poznámkach sa prihlásite do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

pani poslankyne, páni poslanci,

nadväzujem na to, čím som tu prejavil svoje dôvody k tomuto návrhu zákona pri prvom čítaní, že ide o zákon, ktorý v podstate dnes v našom podnikateľskom prostredí má veľmi nepriaznivé dosahy a dá sa povedať, že v žiadnom prípade nenapomáha ozdravovaniu činnosti, ktoré najmä naše poľnohospodárstvo potrebuje.

V dôvodovej správe na druhej strane sa hovorí, že touto novelizáciou sa prehlbuje ochrana podnikateľských subjektov proti poškodzovaniu alebo aj znemožňovaniu ich podnikateľskej činnosti v prípadoch, keď výkon súdneho rozhodnutia možno zabezpečiť bez poškodenia alebo znemožnenia podnikateľskej činnosti. Je to veľmi krásna ucelená veta, ktorá skutočne, ak by sa dodržala správnym výkladom všetkých ustanovení tohto zákona, ale zdôrazňujem, muselo by tu byť práve trhové prostredie, mohli by sme považovať súčasný návrh vládneho zákona za priaznivý na to, aby pôsobil na ozdravenie životaschopnosti niektorých podnikov.

Prax je však iná a niektoré momenty, ktoré prináša tento zákon, nie sú až takého charakteru, že by sa nedali vyložiť subjektívne alebo že by sa nedali posúdiť u rôznych exekútorov, ale aj u rôznych súdov rozdielne. Preto si myslím, že je potrebné ešte v tomto návrhu zákona urobiť niektoré úpravy. A nebude namieste, keď aj k tým úpravám, ktoré sú z výborov, gestorský výbor predsa dáva zamietavé stanovisko, najmä pokiaľ ide o prostredie v poľnohospodárskych podnikoch.

Jednoznačne treba povedať, že v tejto snemovni je našou úlohou pomôcť tomu, aby podnikanie išlo, aby sa stabilizovali veci, a nie aby sa viac veci prehlbovali až do charakteru jednoznačného marazmu, a aby sa na tomto v podstate priživovali osoby, ktoré sú pokryté zákonom a ktoré zneužívajú v mnohých prípadoch súčasné možnosti, ktoré im zákon dovoľuje najmä vo výkone svojej práce.

Ja som sa zaujímal v poslednom období o to, koľko sťažností alebo koľko exekúcií prebehlo v poľnohospodárskych podnikoch. Dostal som, samozrejme, odpoveď od príslušného rezortu, že takýto prehľad sa nevedie a že nie je možné v súčasnosti povedať ani z rezortu pôdohospodárstva, ani z rezortu spravodlivosti, aký je stav vo výkone. A tento stav vlastne zisťujeme jedine tým, že priame dotknuté poľnohospodárske subjekty signalizujú, čo sa vlastne pri výkone exekúcie neoprávnene deje.

Považujem aj to, keď v zákone zostane zakotvená tá nerovnoprávnosť subjektov, že z exekúcie budú v podstate vylúčené zdravotnícke zariadenia a zdravotná poisťovňa, tak si myslím, že také isté oprávnenia majú aj ostatné subjekty, a myslím si, že práve to isté by sme mohli do tohto paragrafu, alebo mali zakotviť aj voči subjektom, ktoré sú v rezorte pôdohospodárstva.

Chcem ešte poukázať na to, že napríklad v § 114a, ktorý sa navrhuje ako nový paragraf, kde sa podľa neho vlastne majú postihnúť veci povinného, ktoré slúžia na podnikanie, a tak, aby neohrozili túto podnikateľskú činnosť, sa tu stanovuje termín povinného, že vtedy, keď je to nad nevyhnutnú mieru. Ja som už v prvom čítaní poukazoval na to, že je to termín, ktorý skutočne môže vyvolať veľmi subjektívne posúdenie, a že tento termín treba ohraničiť určitým právnym stavom, určitým stavom, ktorý je zakotvený či už v zmluvnom povinnom vzťahu podnikateľa voči svojim odberateľom, či už voči štátu alebo voči nejakým iným záväzkom, ktoré v priebehu rozpočtovaného roku má. A preto si myslím, že je potrebné subjektívne formulácie z návrhu zákona vylúčiť. Preto aj môj návrh, ktorý potom budem koncipovať ucelene k niektorým paragrafom, vychádza zo spresnenia tohto termínu tak, aby skutočne exekútori vlastne mali v tomto úplne jasné, aby sa mohli oprieť o právne podstatné veci, ktoré sú zakotvené v príslušných dokumentoch.

V príslušnom § 115 sa navrhuje, aby sa z exekúcie vylúčili chovné zvieratá, dojnice, vysoko teľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany, ale len na jatočné účely. Je to príliš sploštená záležitosť, aj keď je pravda, že práve v oceňovaní tohto vysoko kvalitného materiálu dochádza k zásadnému pokriveniu ich hodnoty. Myslím si, a je názor poľnohospodárov, ale aj samosprávnych orgánov v poľnohospodárstve, že treba vylúčiť akékoľvek predávanie a draženie týchto zvierat. Čiže nielen na jatočné účely, ale ani na chovné účely.

Ďalej práve v záujme toho, aby nebola ohrozená podnikateľská činnosť povinného v poľnohospodárstve, ktorá je dlhodobého charakteru, ktorý je odvodený od vegetačného obdobia alebo od obdobia minimálne povedzme niekoľkých mesiacov, je nutné, aby sa do tohto paragrafu zakotvili aj ďalšie veľmi potrebné prostriedky technického charakteru najmä v rastlinnej výrobe. A tu mám na mysli najmä stroje na základnú agrotechniku, to znamená traktory, pluhy a sejačky a, samozrejme k tomu aj nakúpené osivo a chemické ochranné prostriedky, pretože bez toho vlastne by bola účinnosť podnikateľského subjektu neadekvátna a nezmyselná, keď by mu vlastne to, čo už si pripravil na budúcu úrodu alebo na budúce podnikanie, exekútor odňal a nemohol by vlastne plniť svoje ďalšie podnikateľské zámery a svoju podnikateľskú činnosť aj v rámci nevyhnutnej miery, o ktorej predkladateľ v tomto smere uvažoval. Preto si myslím, že treba tiež v tomto smere tento zákon upraviť a doplniť tak, aby to bolo, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, úplne jasné.

Niektoré veci, ktoré sú v tomto zákone, samozrejme, z hľadiska právneho stavu, majú určitú formálnu chybu. Napríklad na strane 17 navrhovaného zákona v bode 69 sa píše, že pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že jej najnižšie podanie sa rovná 75 % trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, čo teda v podstate sú tri štvrtiny tejto ceny, ale už v ďalšom § 145 sa odvoláva tento paragraf na dvojtretinové posúdenie. Čiže nie je to adekvátne tomu predchádzajúcemu paragrafu a ja si myslím, že by to malo byť rovnocenné, rovnoprávne, že by malo ísť aj v § 145 o tri štvrtiny ceny, a nie o dve tretiny.

Ďalej si myslím, že veľmi dôležitá vec je vybavovanie sťažností, ktoré zákon v tomto prípade pripúšťa. Je benevolentnejšie ako doterajšie ustanovenia, ale pokiaľ ide o sťažnosti, dôležité je ich rýchle vybavenie a ich dosah. Vo vybavovaní sťažností v § 215b sa píše, že komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia. Ak bezodkladne a potom ešte do dvoch mesiacov, prosím vás pekne, ak zákon pripustí také niečo, že bezodkladnosť je vlastne lehota dvoch mesiacov, tak aká je to bezodkladnosť? Tak si myslím, že aspoň v tomto prípade by navrhovateľ mal siahnuť k tomu, čo je u nás jasné v ostatných pravidlách na vybavovanie sťažností, že lehota je minimálne 1 mesiac. Nie až do dvoch mesiacov, lebo to, že sa do zákona napíše bezodkladne a za tým sa napíše, že to môže byť až do dvoch mesiacov, to považujem za nelogické a nezmyselné.

Takže toto sú v podstate moje návrhy a pripomienky k tomuto veľmi dôležitému zákonu a myslím si, že ešte bude veľmi dôležité, aby vlastne vláda bola zaviazaná znovu posúdiť v ďalších vykonávacích predpisoch najmä to, akým spôsobom sa budú uspokojovať pohľadávky a náklady na exekútorskú činnosť. A tu si myslím, že by mala byť vláda do určitej miery motivovaná uznesením Národnej rady, ktoré si dovoľujem v tomto prípade tiež navrhnúť.

Takže v závere svojho vystúpenia chcem predložiť návrh podporený 15 poslancami, ktorý v podstate znamená, že navrhujem v bode 28 predmetného návrhu, t. j. § 49 ods. 1 doplniť: "Ak ide o exekúciu právnickej alebo fyzickej osoby hospodáriacej na pôde, upovedomenie sa doručí aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v regióne."

Tento úkon považujeme za veľmi potrebný kvôli tomu, aby priechodnosť exekúcie a najmä znižovanie sťažností z hľadiska poľnohospodárskeho rezortu bolo týmto spôsobom minimalizované a aby vlastne priami vykonávatelia, teda poľnohospodári, sa mohli včas dozvedieť o výkone exekúcie vo svojom rezorte a mohli sa zúčastniť a kúpiť povedzme majetok na svoje podnikanie, aby týmto spôsobom nebol predávaný do iných rezortov alebo na iné účely.

Ďalej navrhujem v bode 51, to je v § 114 slová "nad nevyhnutnú mieru" nahradiť slovami "v rámci zmluvných povinností v roku". Čiže to, čo som tu vysvetľoval. Tento doterajší termín alebo súčasný termín je veľmi subjektívny a nič neohraničuje z hľadiska podnikateľských zámerov podnikateľa.

V bode 52 v § 115 ods. 3 v pripájaných slovách vypustiť slová "na jatočné účely" a doplniť "traktory a mechanizmy potrebné na zabezpečenie základnej agrotechniky v rastlinnej výrobe, ako aj nakúpené osivá a chemické ochranné prostriedky". Čiže zdôvodňoval som to a myslím si, že je to aj správne, aby nebola ďalej ohrozená výroba toho podnikateľského subjektu, najmä hospodáriaceho na pôde, lebo tým sa pôda stane neobrobená a zostane ležať ladom a podnikateľ sa na ňu pripravil.

Ďalej v bode 71, t. j. v § 145 ods. 1 v tretej vete slová "dve tretiny" nahradiť číslicou "75 %". To už som zdôvodňoval.

A moja posledná pripomienka je k bodu 96 k 218b ods. 1, kde slová "dvoch mesiacov" navrhujem nahradiť slovami "do jedného mesiaca".

Ďalej navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, kde žiada vládu Slovenskej republiky, aby vo vykonávacom predpise upravila uspokojovanie pohľadávok tak, že náklady na exekútorskú činnosť smú predstavovať najviac 20 % z vydraženého majetku alebo z rozsahu výťažku.

Žiadam, aby sa o týchto mojich návrhoch, o každom hlasovalo osobitne. A okrem toho si myslím, že by sa malo, alebo dávam návrh, aby sa osobitne hlasovalo aj o bode číslo 5 zo spoločnej správy.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi Delingovi za jeho vystúpenie v rozprave. Bol ako jediný písomne prihlásený do rozpravy.

S faktickými poznámkami sú prihlásení traja páni poslanci. Ako posledná pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Brňákovi, rád vítam v našej rokovacej sále gymnazistov maturantov z Považskej Bystrice a prajem im, aby mali dobrý pocit z rokovania tohto parlamentu. (Potlesk.)

Nech sa páči, pán poslanec Brňák, máte slovo.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V kontexte vystúpenia pána poslanca Delingu chcem povedať toto: My sme sa na pôde ústavnoprávneho výboru snažili v rámci vcelku bohatej diskusie namietať celý rad nedostatkov, ktoré vidíme vo vzťahu k novele tohto zákona, a snažili sme sa namietať nielen to, čo je najviac sporné, teda ustanovenie § 235, ale taktiež sme sa snažili namietať prílišné antiliberálne, antikoncepčné a štát posilňujúce opatrenia na základe nejakých fiktívnych problémov, ktorými zdôvodňovala vláda a predkladateľ potrebu schválenia tejto novely zákona. Boli tam aj zástupcovia exekútorskej komory, mali sme aj stanovisko notárov a bol tam aj zástupca združenia bánk, ktorý jasne a flagrantne preukázal, že jednoducho ak boli v minulosti akési prípady tunelovania, že tie sa neviazali priamo na činnosť samotných exekútorov, ale predovšetkým na vzťah dlžníka a vytvorenia nejakého fiktívneho stavu pôžičky vo vzťahu k nejakým iným tretím osobám a na stupeň vyplácania jednotlivých druhov pohľadávok. Čiže ani to nebol dôvod, hoci sa veľmi halasom práve tento dôvod spomína na potrebu novelizácie tohto zákona.

Ale potrebujem za veľmi dôležité uviesť, keď je tu pán minister spravodlivosti, že - ponechajúc princíp morálnosti alebo nemorálnosti bokom - ustanovenie § 235 v navrhovanom znení je zjavne protiústavné. O tom musí vedieť v túto chvíľu aj pán minister, aj vláda Slovenskej republiky a jednoducho cítime potrebu, keďže nikto nevystupuje v tomto smere ani neprešli návrhy v tomto duchu, poukázať na vedomú a zjavnú protiústavnosť tohto ustanovenia.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

v prvom čítaní, keď tu bol pán podpredseda vlády Fogaš, som vystúpila vo svojom obšírnejšom vystúpení, posudzovala som stratégiu tohto legislatívneho návrhu. Stratégia je zlá, neprijateľná, nezlepšuje existujúci zákon. Štát na úkor porušenia aj ústavy si mieni týmto spôsobom riešiť svoje problémy na úkor určitých skupín, pohľadávok, čo nie je možné, pretože tu dochádza k diskriminácii, k nerovnému prístupu k vlastníctvu a podobne. Nechcem už vystupovať v druhom čítaní, len opätovne, pretože nebudem opakovať to, čo som uviedla a vyargumentovala. Aj z legislatívnej stránky tento návrh je hrozný, pretože ruší napríklad notársku zápisnicu ako exekučný titul, ale legislatívny návrh zákona o bankách, ktorý sme v ten istý deň prerokúvali, keď prvé čítanie k tejto novele zase zakladá pre túto bankovú sféru notársku zápisnicu ako exekučný titul. Je to úplný chaos v legislatíve, je to proste hrôza. Takže ja som v prvom čítaní odporučila nepostúpiť tento legislatívny návrh, pretože, tak ako poslanec Brňák už uviedol, osobne ho tiež považujem za rozporný s ústavou. Ak toto nestačí na argument na vzatie späť, škoda pary, škoda rozprávať o ďalších legislatívnych nedostatkoch. Preto nebudem vystupovať, ale jednoznačne uvádzam, tento legislatívny návrh nie je hodný pokračovania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Poslanec Orosz, poslanec Kresák, poslanec Baco, poslanec Zajac, poslanec Drobný, poslanec Maňka, poslankyňa Aibeková, poslankyňa Kadlečíková, poslanec Krajči. Konštatujem, že deväť poslancov sa ústne prihlásilo do rozpravy. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

Ako prvý v rozprave z ústne prihlásených poslancov vystúpi pán poslanec Orosz.

Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

Poslanec L. Orosz:

Vážený pán minister,

vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vážení hostia,

už pri prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona som zdôraznil, že vláda opätovne vystavila Národnú radu Slovenskej republiky veľmi ťažkej skúške, keď požiadala parlament, aby sa taký významný a zložitý zákon prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Táto úloha bola o to náročnejšia, že tento návrh nebol predložený ako bezrozporový. Mám pocit, že viaceré zainteresované subjekty, a to nielen komora exekútorov, ale aj napríklad notárska komora, ale aj Asociácia bánk, snáď aj ministerstvo financií v súvislosti s prerokúvaním vládneho návrhu o bankách neboli dostatočne vtiahnuté do pripomienkového konania, resp. vo fáze, keď sa podstatne zmenil text vládneho návrhu zákona, sa pripomienkovania už nezúčastnili. Navyše v dôvodovej správe a ani v rámci prvého čítania neboli dostatočne objasnené dôvody, prečo sa pristupuje k takej rozsiahlej novele tohto zákona, ani prípadne negatívne skúsenosti z aplikácie tohto zákona v praxi. Čiastočne sme boli o týchto veciach informovaní počas rokovania ústavnoprávneho výboru vďaka prítomnosti pána Dr. Lipšica, vedúceho úradu.

O optimálnej podobe tohto návrhu zákona mali rozdielne názory aj zástupcovia predkladateľa. V ústavnoprávnom výbore sa počas prerokúvania zúčastnili traja najvyšší predstavitelia rezortu, pán minister Čarnogurský, štátny tajomník pán Mazák a vedúci úradu pán Dr. Lipšic. A, žiaľ, musím konštatovať, že ich názory k niektorým ustanoveniam tohto zákona boli protichodné. Nerád, ale musím konštatovať, že toto nesvedčí o dobrej legislatívnej činnosti rezortu, ktorý mal byť pre ostatné rezorty v tejto oblasti príkladom. Za týchto okolností sme mali dve možnosti.

Prvú možnosť, ktorú navrhovali poslanci opozície, odmietnuť tento návrh a vrátiť ho na dopracovanie. Samozrejme, s uvedomením si všetkých rizík, ktoré to prináša. Druhá možnosť bola pokúsiť sa v rámci pripomienkového konania, v rámci obmedzeného časového priestoru hľadať prostredníctvom konštruktívneho prerokovania tohto návrhu riešenia najmä vo vzťahu k tým ustanoveniam, ktoré vyvolávali najviac diskusií. Zvolili sme si tú druhú možnosť a podstatné časti našej práce sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Budete mať možnosť, vážení kolegovia, sa k nim vyjadriť hlasovaním.

Ústavnoprávny výbor okrem iného prijal aj pozmeňujúci návrh týkajúci sa § 157 ods. 1 návrhu zákona, ktorý sa týkal poradia uspokojovania pohľadávok. Jeho podstatou bolo predradenie pohľadávok zabezpečovaných záložným právom pred iné pohľadávky, ktoré boli pôvodne obsiahnuté v písm. c), t. j. napríklad pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá, pohľadávky z poistného a ďalšie. S týmto naším pozmeňujúcim návrhom sa stotožnil aj zástupca navrhovateľa.

V časovom tlaku, v ktorom sme pracovali, sa však nepodarilo dostatočne precizovať toto ustanovenie a z tohto dôvodu predkladám vo vzťahu k tomuto ustanoveniu ešte jeden drobný pozmeňujúci návrh podľa § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v mene 15 poslancov. Podľa tohto pozmeňujúceho návrhu by v § 157 ods. 1 písm. c) v znení spoločnej správy sa za slovo "exekučným" vložil text "zabezpečovacím prevodom práva, odstúpením pohľadávky" a ďalej by text pokračoval tak, ako je to obsiahnuté v spoločnej správe výboru, myslím v bode 7.

Stručne zdôvodním tento návrh. Zabezpečovací prevod práva alebo postúpenie pohľadávky podľa § 553 a § 554 Občianskeho zákonníka plnia rovnakú zabezpečovaciu a realizačnú funkciu ako zmluvné záložné právo. Ak by sa tieto zabezpečovacie prostriedky nezaradili do písmena c) § 157 ods. 1, došlo by k neodôvodnenému zvýhodneniu tých veriteľov, ktorí použili zmluvné záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky oproti tým veriteľom, ktorí zabezpečili svoju pohľadávku zabezpečovacím prevodom práva alebo postúpením pohľadávky. Požiadal by som vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Vo vzťahu k výhradám o ústavnosti § 235, ktoré zazneli pred chvíľou, chcem zdôrazniť, že naozaj si plne uvedomujeme túto skutočnosť a hľadali sme do poslednej chvíle riešenie. O chvíľu vystúpi pán poslanec Kresák, ktorý predloží pozmeňujúci návrh, ktorý podľa môjho názoru rieši tento problém. V tejto súvislosti chcem reagovať aj na istú časť vystúpenia pána poslanca Delingu, ktorý sa prihováral za to, aby sme v rozprave hlasovaním odobrili pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v bode 9. Týka sa vlastne toho, aby z exekúcií boli vylúčení podnikatelia hospodáriaci na pôde mimo vegetačného obdobia. Ja veľmi chápem obsah tohto ustanovenia a veľmi rád by som sa prihovoril za jeho schválenie. Žiaľ, sú k tomu dve výhrady. Jedna je možno prekonateľná, tou by sme porušili len rokovací poriadok, je nad rámec § 94 ods. 2. Druhá, žiaľ, je ústavná. V tejto podobe jednoducho pozmeňujúci návrh nemôžeme schváliť, pretože bol by to návrh, ktorý by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu vystúpi pán poslanec Baco ako jediný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k tomuto vystúpeniu v rozprave.

Pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem pekne.

Myslím si, pán poslanec Orosz, že nemáte pravdu, keď hovoríte, že nie je možné akceptovať návrh pána poslanca Delingu, pretože poznáme všetci, že takéto ustanovenie máme aj v zákone o konkurze a vyrovnaní. Explicitne o nič iné nám nejde len o to, aby sme zjednotili podmienky. Tá situácia je teraz odlišná, to znamená, iné podmienky sú na ochranu vegetácie, na ochranu úrody, na ochranu zvierat, hospodárenia na pôde v zákone o konkurze a vyrovnaní a iné sú v exekučnom zákone. Takže išlo nám skutočne o to, aby došlo k zjednoteniu. Tie ďalšie vecné dôvody, ktoré sú zo súčasnej ekonomickej úverovej a úrokovej situácie, uvediem vo svojom vystúpení. Len som chcel teraz bezprostredne poukázať, pán poslanec, na to, že nevidím absolútne vecne opodstatnenosť toho tvrdenia, že takéto opatrenie by bolo protiústavné. Bolo by dobré, keby ste to teda zdôvodnili, v čom má byť protiústavnosť.

A poukazujem na to, že aj v iných prípadoch v zákone sme to takto ošetrili a majú to takto riešené aj iné štáty, aj štáty Európskej únie, pretože jednoducho pestovanie pšenice a výroba mlieka je niečo iné ako výroba topánok a iná hospodárska činnosť. Takže ja to považujem za úplne opodstatnené a naopak, chcem vás poprosiť, aby ste netrvali na tomto postoji a priklonili sa k názoru ľudí, ktorí sú aj z vašej strany v pôdohospodárskom výbore a...

(Zaznel zvuk časomiery.)