Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som krátko uviedol tento materiál. Tento materiál hovorí o ďalšej etape odštátnenia obvodných zdravotných stredísk, ktoré sú rozdelené podľa toho, ako doteraz ten proces prebiehal. Ukončuje sa odštátnenie a privatizácia tých zdravotníckych zariadení, ktoré boli pôvodne schválené uznesením vlády číslo 327 z roku 1997 ako bezodplatný prevod na obce. To je dohromady 52 obvodných zdravotných stredísk.
Okrem toho navrhujeme realizovať ďalšie odštátnenie obvodných zdravotných stredísk na obce alebo priamym predajom predovšetkým zdravotníckym pracovníkom. Na obce bezodplatným prevodom tým obciam, ktoré o takýto prevod prejavili záujem. Doteraz máme evidovaných zo 154 obvodných zdravotných stredísk záujem 89 obcí a nevylučujeme, že to bude viac. Pôjde predovšetkým o prevod obvodných zdravotných stredísk do obcí. Tam, kde nebude záujem, potom budeme uprednostňovať, tak ako je uvedené, zdravotníckym pracovníkom priamym predajom.
Okrem týchto obvodných zdravotníckych stredísk sú ešte odštátnené dve závodné polikliniky a dva servisné podniky. Odštátnenie a privatizáciu servisných podnikov navrhujeme urobiť verejnou súťažou, pretože ich majetok je na úrovni niekoľkých desiatok miliónov.
Ďakujem pekne za pozornosť a prosím, aby ste materiál, tak ako je uvedený, schválili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie správy. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo poslanca pána Barnabása Ferkóa, aby podal správu o prerokovaní materiálu vo výboroch Národnej rady.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec B. Ferkó:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie (tlač 313).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 320 z 11. augusta 1999 pridelil zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokovali uvedený zoznam, zobrali ho na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie dňa 7. septembra 1999. Vo svojom uznesení číslo 61 zo 7. septembra 1999 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený zoznam vziať na vedomie. Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bol zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie pridelený, ho prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 64 zo 7. septembra 1999, v ktorej určil aj spoločného spravodajcu výborov. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ako jediná písomne prihlásila pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
na začiatok mi dovoľte povedať, že mi je ľúto, že tak ako ostatné zdravotnícke materiály aj tento prichádza na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky so značným oneskorením. Vláda sa ním zaoberala 30. júna a parlament až koncom septembra, takmer to vyšlo na tri mesiace na 30. septembra. Aj keď tento materiál nie je natoľko dôležitý ako predchádzajúci, keď sme sa zaoberali aktuálnou situáciou v zdravotníctve, napriek tomu si myslím, že odsúvanie zdravotníckej problematiky na ostatné body rokovania parlamentu nie je dobrá prax, a preto vás chcem požiadať, pán minister, aby ste aj vy apelovali na vedenie parlamentu, aby sa tieto zdravotnícke body prerokovali prioritne. To iba na úvod.
Pán minister vo svojom stručnom vystúpení konštatoval, že materiál obsahuje návrh na dve etapy privatizácie, resp. v niektorých prípadoch odštátňovania zdravotníckych zariadení. Musím povedať pre tých, ktorí neboli v predchádzajúcom parlamente, že téma privatizácie bývala obľúbenou témou pána ministra, keď bol opozičný poslanec. Pôvodne som chcela niektoré z týchto vystúpení aj prečítať, ale myslím si, že po korektnej diskusii, ktorá bola v gestorskom výbore, je to zbytočné a nebudem vám to pripomínať. Každý, kto má záujem, si to prečíta z kníh z parlamentu. Musím však konštatovať, keďže sledujem, ako ste sa stavali k problematike privatizácie ešte počas vášho ministrovania, neskôr ako opozičný poslanec a teraz ako minister, že mnohé kroky, s ktorými ste predtým nesúhlasili, teraz sa chystáte aj vy realizovať a myslím si, že je to dobrá zmena vo vašom vyjadrovaní.
V roku 1999 odporúčate privatizovať hlavne obvodné zdravotné strediská, a to okrem bezplatného prevodu na obce aj priamym predajom vopred určenému záujemcovi. Opakujem to preto, že ja tak ako v ostatných rokoch som preferovala a preferovalo to aj bývalé vedenie ministerstva zdravotníctva, aby sa zdravotnícke zariadenia v privatizácii dostali do rúk zdravotníckym pracovníkom, ktorí v týchto zariadeniach pracujú, a to za veľmi výhodných finančných podmienok. Predtým to bolo zloženie základnej sumy 5 % a splátkový kalendár bol rozložený na 15 rokov. Teraz je u vás návrh: prvá splátka 10 % a skrátený je splátkový kalendár na 10 rokov. V poriadku, takto ste sa rozhodli, je to vaše rozhodnutie.
Samozrejme, že aj počas bývalej vlády išli obvodné zdravotné strediská aj na obce. Nevidím v tom problém, keď sú to malé zariadenia v malých obciach, ale istý problém vidím v zariadeniach, ktoré sa týkajú veľkých miest. Aj tu som na niektoré negatíva upozornila vo výbore a dovolím si vám potom v tomto duchu položiť jednu otázku. Tento môj názor v minulom období podporovali mnohí zdravotnícki pracovníci, a že je to tak aj v súčasnosti, dovolím si vám doslova odcitovať stanovisko Asociácie súkromných lekárov: "Súkromní lekári vyjadrili nespokojnosť s podmienkami privatizácie, podľa ktorých budú môcť obce získať zariadenia bezodplatne, zatiaľ čo zdravotnícki pracovníci za peniaze, nehľadiac na nerovnosť podmienok sa zdravotníctvo takto oberá o ďalšie možnosti príjmu. Navyše obce nemajú možnosť kontrolovať kvalitu poskytovanej starostlivosti. Za ňu zodpovedá štátna zdravotná správa a za etiku a odbornosť Slovenská lekárska komora." Je to vyjadrenie prezidenta Asociácie súkromných lekárov pána Pásztora. Takže som rada, že ten názor bol naozaj správny a aj po roku ho potvrdili členovia tejto asociácie.
Pretože, pán minister, v privatizácii plánujete pokračovať aj v roku 2000 a po ňom, pokladám za dôležité, aby sa uskutočnila diskusia o tomto postupe, tak ako to uvádzate v materiáli na strane 1 a vyzývali ste aj v rokoch 1997 a 1998. Dá sa to zistiť zo správy o 26. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ale nebudem vás doslova citovať: Je potrebné o tomto diskutovať a diskutovať aj o vzniku neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby v zdravotníctve. Hovorím to preto, že ste mi v gestorskom výbore, pán minister, prisľúbili, a nakoniec je to uvedené aj v materiáli, že diskusia začne v druhom polroku 1999.
Druhý polrok už odštartoval, už sa vlastne blížime k poslednému štvrťroku, tak tu vám kladiem prvú otázku, pán minister, kedy táto diskusia bude odštartovaná. Táto diskusia je dôležitá aj preto, že v materiáli mi chýba a nenachádzam tam, aký je vlastne cieľový model privatizácie, čo chcete privatizáciou docieliť v druhej etape v roku 2000, lebo teraz je to viac-menej jasné, aj keď nie na 100 %. Ale kto si materiál pozrel, vie, že v prvej etape nie je problém, ale v druhej etape roku 2000 a ďalej by problémy mohli byť. Tak toto je moja otázka, moja požiadavka, kedy sa táto diskusia začne a kedy predložíte aj materiál o cieľovom modeli, teda čo chcete privatizáciou docieliť. Pretože materiál, ktorý bol predložený v rokoch 1996 a 1997, bol súhrnný a obsahoval aj tieto ciele.
Tiež dúfam, pán minister, že dodržíte svoj sľub a predložíte do konca tohto roku vyhlášku ministerstva zdravotníctva o sieti zdravotníckych zariadení, bez ktorej nemajú záujemcovia o privatizáciu záruku, že zariadenie bude zaradené do siete zdravotníckych zariadení.
A teraz problém, ktorý som nahodila aj v gestorskom výbore, a to je naozaj jediná otázka, na ktorú ste mi neodpovedali, a to je problém s investíciami do sprivatizovaných zdravotníckych zariadení, resp. do zdravotníckych zariadení, ktoré sa dostanú do správy obcí, lebo, ako vieme, obce na tom nie sú finančne dobre. Mnohé zdravotnícke zariadenia sú naozaj v dezolátnom stave, veľmi správne sa hovorí o skrytej zadlženosti v zdravotníctve, ktorá je mnohomiliardová. Dnes sa hovorí o 80 miliardách, takže naozaj mnohé zdravotnícke zariadenia zápasia nielen s nedostatkom prístrojového vybavenia, ale napríklad padajú im strechy, likvidované sú, resp. ohrozené sú kuchyne, sklady a tak ďalej. Takže keď to prejde do obce, obec nebude mať finančné prostriedky na to, aby investovala do týchto zariadení. Lekári, ktorí tam už pôsobia a ktorí sú odštátnení, keď budú investovať do týchto zariadení, pretože inak by mnohí ani nemohli ordinovať, resp. by nemohli ordinovať na príslušnej kvalifikačnej úrovni, budú si musieť vziať pôžičky a budú musieť do týchto zariadení investovať, nielen do vnútorného vybavenia, ale často sa budú musieť aj zložiť a budú musieť prispieť aj na opravu tohto zariadenia.
A tu je problém, že ak napríklad lekár, nedajbože, zomrie alebo ochorie a bude musieť prestať s praxou, čo potom s finančnými prostriedkami? Ak by to bol jeho majetok, bolo by celé zariadenie odštátnené a bolo by majetkom istej skupiny lekárov, alebo ak je maličké, jedného, takže potom by zrejme boli veľké problémy, ako sa mu tieto finančné prostriedky vrátia. Takže v tomto vidím okrem tejto pripomienky asociácie ďalší problém. To bola moja ďalšia otázka: Ako chcete riešiť tento problém, ako pamätáte na tento problém?
A dovoľujem si vám dať aj jedno odporúčanie, pán minister, aj o tom sa v materiáli hovorí, že, samozrejme, bude vytvorená vyhláška alebo to bude vyriešené nejakým iným zákonným spôsobom, aby, ak obec dostane zdravotnícke zariadenie, nebolo po niekoľkých rokoch, možno aj po viacerých, po 10 - 15 rokoch premenené na niečo iné, na nejaké lukratívne zariadenie, ktoré bude vynášať zisk, a tak si obec vlastne potom uhradí aj prostriedky, ktoré investuje do opravy a rozvoja tohto zariadenia. V materiáli, ktorý predkladal bývalý minister, a bol to materiál z októbra 1996, na strane 18 a 19 boli uvedené aj blokačné mechanizmy, ktoré mali zabrániť tomu, aby zdravotnícke zariadenie nebolo premenené na niečo iné a ktoré naopak, zabezpečovalo pokračovanie zdravotníckej činnosti a teda aby vlastne obec mala zabezpečenú zdravotnícku starostlivosť. Tak to je také odporúčanie.
Na záver môjho vystúpenia ešte dve otázky a dve požiadavky, ktoré by som mala na vás. Keďže už od schválenia materiálu, ktorý Národná rada berie iba na vedomie, uplynuli už spomínané tri mesiace, alebo takmer tri mesiace, tak moja otázka znie, pán minister, či už začal fungovať tento proces a či niektoré zo zariadení, ktoré sú uvedené, boli odovzdané bezodplatným prevodom na obec, či existujú takéto zariadenia. Keby ste stručne mohli povedať, keďže cieľ tu chýba a hovoríte o začatí diskusie a dúfam, že naozaj sa táto diskusia začne, aj keď čas plynie, tak keby ste veľmi stručne povedali niekoľkými vetami, aký je váš cieľový projekt sprivatizovaného zdravotníckeho zariadenia, aká je vaša predstava, čo to prinesie na zlepšenie práce, aj služieb pre obyvateľstvo.
A teraz tie dve požiadavky na vás. V ostatných rokoch ste vyzývali k zachovaniu liečební pre dlhodobo chorých, na čom sme sa aj zhodli, a sanatórií hlavne pre deti v štátnych rukách. Preto dúfam, pán minister, že budete takto postupovať aj pri ďalšej vlne privatizácie po roku 2000. A takisto druhá požiadavka sa týka problému, ktorý ste tu nanášali, a to je problém malých nemocníc. Tiež ste vyzývali, aby boli zachované malé nemocnice. Dnes je situácia, bohužiaľ, zlá. Týmto malým nemocniciam hrozí zánik, a preto vás chcem požiadať, aby ste ako minister využili svoje právomoci a aby ste nedovolili, aby malé nemocnice zanikli, a že skôr zredukujete veľké ekonomicky nevýhodné veľkokapacitné nemocnice, hlavne tie nad 500 lôžok. To je tiež z požiadaviek, ktoré ste prednášali v roku 1997, a myslím si, že táto požiadavka je správna. A teraz máte možnosť ako minister ju realizovať.
A na záver si dovolím dať návrh na jedno uznesenie, ktoré bude znieť:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú ucelenú koncepciu privatizácie v zdravotníctve tak, aby bol zrejmý cieľový model systému zdravotnej starostlivosti s návrhmi legislatívno-právneho zabezpečenia."
Toto uznesenie som si dovolila prebrať od pána ministra, ktorý s ním vystúpil pred dvoma rokmi. Úprimne musím povedať, že vtedy neuspel, tak dúfam, že tentoraz uspejem ja a požiadate vašich kolegov, aby za toto uznesenie hlasovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa, či chce niekto reagovať faktickou poznámkou. Nie.
Keďže pani poslankyňa bola prvá a zároveň posledná, ktorá sa písomne prihlásila do diskusie, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Husár. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Husár, máte slovo.
Poslanec S. Husár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dopredu sa ospravedlňujem, pretože moje vystúpenie nemôže byť polemické a ani súvislé, pokiaľ nedostanem niektoré odpovede od pána ministra, a potom nebudem mocť o nich polemizovať.
Ale k veci. Ministerstvo, na ktorom som pracoval, malo počas svojho pôsobenia ojedinelú možnosť trochu pracovať a niečomu sa aj seriózne venovať, a to bola príprava privatizácie zdravotníckych zariadení. V rámci tohto procesu som osobne navštívil rad zariadení určených na privatizáciu ako obvodných zdravotných stredísk, tak aj polikliník a nemocníc. Na ministerstve sme vypracovali niekoľko analýz a ekonomických prepočtov budúcej existencie týchto zariadení. Dovolím si podľa svojho svedomia a vedomia tvrdiť, že sme sa tejto otázke venovali seriózne. Chcem sa však podeliť s nezdravotníkmi o poznatky toho, čo som videl a čo väčšina z vás má možnosť vidieť pri návšteve pacientov v zdravotníckych zariadeniach.
Skutočne som videl dokonca zdevastované obvodné zdravotné strediská, videl som zariadenia, v ktorých nebola 15 - 20 rokov vykonaná generálka rovnej strechy, urobené nátery, prípadne výmena okien. Jednoducho v mnohých prípadoch skoro ruiny. V súčasnej situácii, a nielen súčasnej, tá situácia je tu vlastne od roku 1990, keď je zdravotníctvo v takom stave, v akom je, považovali sme veľmi rýchlu privatizáciu časti zdravotníckych zariadení za jednu z podmienok a predpokladu ako-takého odťaženia predovšetkým štátnych zdravotníckych služieb, a preto sme pracovali na tomto procese aj v mimoriadnom režime. K môjmu údivu som zistil pri čítaní zoznamu zdravotníckych zariadení určených na privatizáciu, že len z obvodných zdravotných stredísk tam podľa môjho odhadu podľa pôvodného zoznamu chýba asi jedna tretina.
Vážené kolegyne, kolegovia, osobný poznatok, a nielen z tých prechádzok, ktoré som urobil, je taký, že práve obvodné zdravotné strediská sú pijavicami a tieto drobné satelitky veľmi vážnymi pijavicami na tele polikliník a nemocníc. Nekontrolovaný odber energií bez meračov dodnes pre súkromné lekárske byty, prakticky nekontrolovateľný nákup paliva na zimné obdobie, nechcem spomínať ďalšie skutočnosti, aby som nezdržiaval. To je stav, ktorý je v tejto situácii skutočne neudržateľný. Preto som sa aj osobne v opozícii po celý čas snažil iniciovať, aby sa tento proces veľmi rýchlo začal a veľmi rýchlo pokračoval. 250 korún nájomného za m2 v októbri 1999 je suma, za ktorú sa nedá v týchto zariadeniach dnes vymeniť ani kľučka na okne alebo na dverách, nieže vykonať bežnú a nehovoriac o tom, že veľkú údržbu. Tieto zariadenia sa v priebehu roka, dvoch dostanú do stavu, že múdri budúci nadobúdatelia ich nebudú chcieť kúpiť ani za účtovnú hodnotu. Taká je pravda a taká je realita.
Preto som, pán minister, veľmi úprimne šokovaný tým, že som v okresoch a zariadeniach, ktoré poznám a nosím aspoň v hlave a ktoré boli určené na privatizáciu - teraz hovorím o obvodných zdravotných strediskách -, v tomto zozname nenašiel. Preto by som prosil, aby ste vysvetlili dôvod, ktorý viedol ministerstvo k tomu, že časť týchto zariadení nebola ešte určená na privatizáciu.
Druhá vážna skutočnosť, ktorá sa premieta aj do tohto materiálu, je otázka investícií do sprivatizovanej zdravotníckej činnosti, a to nielen v lekárňach, kde tento problém bude v tomto čase obzvlášť vypuklý, pretože v materiáli sa uvádza, že tam, kde je lekáreň súčasťou obvodného zdravotného strediska, nie je samostatným objektom, bude privatizovaná ako celok s obvodným zdravotným strediskom. Vo väčšine prípadov bol vlastník a správca nútený vzhľadom na legislatívu dať súhlas na rozsiahle investície týmto prevádzkovateľom lekární. Pýtam sa: Ak novým nadobúdateľom nebude terajší vlastník lekárne, kto nahradí týmto vlastníkom náklady, ktoré so súhlasom štátu, správcu do tejto investície vynaložili? Veľmi úzko sa to dotýka, samozrejme, aj samotného zdravotníckeho personálu, lekárov, ktorí vo svojej privátnej praxi už nestačia so zastaraným, zdevastovaným prístrojovým vybavením a v mnohých prípadoch boli nútení siahnuť do svojej peňaženky a nakúpiť si nové.
V náznaku koncepcie dnes nie je absolútne doriešená otázka budúceho prevádzkovateľa. Pýtam sa to isté, čo kolegyňa Aibeková, kto v prípade bezodplatných prevodov na obce bude prevádzkovateľom zariadení, nie jeho vlastníkom, ale prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, ktorý bude niesť plnú zodpovednosť za zdravotnícke výkony a za plnenie tých podmienok a služieb, ktoré sú zo zákona prevádzkovateľovi ukladané.
Zamyslime sa, prosím, trochu nad tým, čo momentálne začína byť veľmi módne z niektorých ani nie politických, skôr populistických dôvodov. Obce vedia všetko najlepšie. Takýto slogan začína byť veľmi populárny aj teraz v parlamente. Lenže na to nepotrebujeme ani obec, ani starostu, aby sme vedeli, čo obec potrebuje v rámci zdravotníckej starostlivosti. To vie každý občan. Každý občan to vie veľmi dobre. A už dnes sa pýtam, v prípade, že bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia obec, čo s lekármi, ktorí budú v týchto zariadeniach pracovať? Pýtam sa, kde obec, ktorá bude prevádzkovateľom zariadenia so 600 dušami, zoženie slušného lekára, ktorý bude ochotný v takejto obci pracovať?
A otvorene hovorím, že tak ako v každom povolaní i v tomto sú priemerní, podpriemerní, dobrí a vynikajúci lekári i odborníci, ale už systém, do ktorého všetci vstupujeme, a nielen v tomto prípade lekári, aj z toho priemerného, aj menej zodpovedného vzťahu k vlastníctvu, k svojej vlastnej existencii môže vychovať aspoň priemerného alebo priemerne dobrého lekára. Veľmi vážne sa obávam, že mnoho obcí, ktoré si neuvedomujú, do čoho sa púšťajú, sa dostanú do stavu, že nebudú schopné zohnať ani priemerného alebo dokonca zlého lekára, ktorý by v tejto obci pracoval. Takže pred rozhodnutím o tom, že ideme masovo odovzdávať obciam tieto zariadenia a obciam, ktoré o to požiadajú, je nevyhnutné, aby sa veľmi odborne, veľmi starostlivo aj s obcami prediskutovala otázka, či si uvedomujú zodpovednosť, ktorú týmto preberajú, aby si ministerstvo jednoznačne ujasnilo podmienky, za akých obciam - a teraz mám na mysli budúceho prevádzkovateľa - tieto zariadenia bude bezodplatne odovzdávať a až potom sa celý proces spustil.
Vlastne dnešným dňom, keď Národná rada Slovenskej republiky zoberie na vedomie zoznam týchto zariadení, nič nebráni tomu, aby došlo k ich privatizácii. Vážené kolegyne, kolegovia, čokoľvek nám budete vyčítať, v tejto vážnej oblasti sme postupovali tak, že dokonca parlamentní kolegovia z minulej opozície sa zákonite vo výberovom konaní u nás stali víťazmi. Víťazmi preto, že im táto prevádzka, toto zdravotnícke zariadenie patrilo podľa odborných, morálnych a spoločenských kritérií. Myslím si, že nie je celkom najvhodnejšie, aby sme naladili na populistickú vlnu a z lekárov - v tomto prípade si dovolím použiť trošku nepekný termín -, z lekárov v mnohých prípadoch sociálnych chudákov dnes robili nanovo zaviazaných. Dajme aj týmto procesom privatizácie konečne tomuto stavu miesto, ktoré mu v každej kultúrnej a civilizovanej spoločnosti patrí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Drobný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte ešte možnosť.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Husár predniesol vcelku inšpirujúci prejav, ktorý dáva niekoľko otázok, na ktoré by sme mali získať odpoveď od pána ministra.
Prvá otázka je, ako bude, keď sa bude privatizovať nerovnoprávne, ako sa tu povedalo, za korunu obci a za relatívne slušné peniaze fyzickej osobe. Ako zachová obec skutočne vecné bremeno, pretože sú tendencie nezachovať vecné bremeno pri privatizovaných zariadeniach zdravotníckeho charakteru. Len vtedy, ak je to lukratívne zariadenie, tak tam musí byť naozaj explicitne povedané, ako sa to vecné bremeno dodrží.
Druhá vec, ktorá mi prichádza na um pri kolegovom prejave, je, že nedobre vybavené, a povedal by som, materiálne opotrebované obvodné strediská sú pijavicami, ale pijavicami aj malé nemocnice. A to budem odporovať kolegyni Aibekovej, malé nemocnice sú záťažou zdravotníckej siete, a nie veľké nemocnice. Veľké nemocnice sú vlajkové zariadenia, ktoré držia vysoké technológie, a ja si myslím, ak máme reprofilizovať dačo v sieti zdravotníckych zariadení, tak sú to malé nemocnice. Aj to mi napadá pri tom, čo povedal kolega Husár, že skutočne sú to nemocnice, ktoré si neosvojili vysoké technológie a majú veľké náklady a nie sú pomocou, ale skôr sú príťažou siete. To je moje poznanie. Naopak, veľké nemocnice robia skutočne dobrú prácu. A keby sme sa tých zbavili, tak nemáme skutočnú špičku v technológiách.
Ďalšia vec, prekvapuje ma, že v zozname, ktorý bol daný z ministerstva zdravotníctva, chýba tretina zariadení, ktoré boli kedysi dané do zoznamu privatizovaných alebo na privatizovanie určených zariadení. To by bolo teraz tiež dobré urobiť. A teraz ďalšia otázka, ktorá mi prichádza na um, je, čo s hospismi, ktoré sa rozbehli v niektorých mestách a majú veľmi dobré zdravotno-sociálne poslanie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Chcem iba stručne doplniť pána poslanca Husára, že naozaj pri výberových konaniach, ktoré prebiehali v tých rokoch 1998, 1997 na ministerstve privatizácie, o každom výberovom konaní dostával informáciu, verejnú informáciu výbor pre zdravotníctvo a boli do komisie pozývaní aj opoziční poslanci, samozrejme, aj koaliční, kto sa chcel pozrieť na to výberové konanie.
A čo sa týka tých malých nemocníc, citovala som pána ministra z materiálu z roku 1997 zo strán 700 až 710, takže preto som ho vyzvala, či zachová ešte tieto nemocnice, keď sa postavil na ich ochranu, keď v súčasnosti je trošku iný trend ministerstva zdravotníctva. Takže nebol to môj názor, bola to citácia z jeho vystúpenia spred dvoch rokov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne zareagoval predovšetkým na pani poslankyňu Aibekovú k diskusii o ďalšej etape. My sme zvolili, ako ste si pravdepodobne všimli, len odštátnenie, privatizáciu obvodných zdravotných stredísk, pretože sme tu neočakávali žiadny problém, veľmi otvorene poviem. Tú druhú etapu, ktorá je zložitejšia, pretože sa bude týkať väčších celkov, považujeme za potrebné prediskutovať, pretože má v sebe riziká, ktoré treba odstrániť, a nebudem o nich hovoriť, ale bude to v tej diskusii. Tá diskusia mala odštartovať, len vzhľadom na to, že sme povedali, že až sa toto schváli, aby sme dostali nejaké požehnanie, povedal by som, že môžeme s tým teda ísť, tak ju odštartujeme čo najskôr.
My sa s tou druhou etapou nebudeme ponáhľať, pretože na rozdiel od pána poslanca Husára si nemyslím, že riešenie problému zdravotníctva je rýchla privatizácia. Privatizácia a odštátnenie sa môže uskutočňovať len v ekonomicky stabilnom prostredí. To je prvá vec. Všimnite si, že len čo sa neštátne zdravotnícke zariadenie dostane do insolventnosti, nie je schopné nakupovať, prestáva vykonávať činnosť, nikto mu nič na dlh nedá. Tomu štátnemu vždy, i keď to nie je správne, pretože tu potom solventnosť garantuje štát. Takže ďalšie neštátne zariadenia bez dofinancovania rezortu by som veľmi neodporúčal. Okrem toho chcem upozorniť na jednu vec, v cene dnešného výkonu nie je zakalkulované nič, čo by hovorilo o nadobudnutí v investíciách.
To znamená, ak dnes by sme chceli privatizovať zdravotnícke zariadenia súkromným osobám, tak tieto by vlastne zaplatili nadobudnutie toho zdravotníckeho zariadenia zo zdravotného poistenia. A to poistenie je určené na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Takže som zásadne proti tomu, aby sa predávali tak, že potom sa budú splácať zo zdravotného poistenia občanov. To je môj názor a je určite správny. Keď budeme mať vykalkulovanú reálnu cenu, v ktorej budú aj odpisy, a teda sa bude dať robiť jednoduchá reprodukcia, prosím, môžeme do tohto procesu ísť.
Obce - bojíte sa, čo budú robiť obce. 270 zdravotníckych zariadení, obvodných zdravotných stredísk bolo od roku 1994 odovzdaných bezplatne obciam. Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, pozrite sa vo svojich regiónoch, či tie obce robili problémy zdravotníckym pracovníkom, že tieto zdravotnícke zariadenia dostali. Nepoznám taký príklad, a keď bude ojedinelý. Preto sa nebojím na rozdiel od vás, aby sme obciam dali tieto zariadenia, hoci do nich treba investovať. Totiž obvodné zdravotnícke zariadenia už dnes nám v obciach fungujú len preto, že starostovia obce im prispievajú na vykurovanie, na údržbu, mnohé veci im urobia. Takže, prosím vás pekne, netreba sa toho vôbec báť, v žiadnom prípade. Materiál je v poriadku, že tam chýba jedna tretina, pán poslanec, pozývam vás na ministerstvo zdravotníctva, keď ste si mysleli, že my sme ukryli jednu tretinu obvodných zdravotných stredísk a nedali do zoznamu, tak to vylučujem. Samozrejme, je to prístupné, môžeme o tom diskutovať. Všetky, ktoré tam boli, tie, ktoré sa nedoriešili, sú tam uvedené.
Pokiaľ ide o cieľový model, čo stojí za zmienku, jasne sme ho deklarovali. Naším cieľovým modelom je existencia 90 % zdravotníckych zariadení, ktoré sú verejnoprospešné neziskové organizácie. Opakujem, nie súkromné ziskové, ktoré chcú zo zdravotného poistenia robiť lepšiu životnú úroveň sebe, a nie poskytovať zdravotnícku starostlivosť. To je základný model - 90 %. Na to musí byť prijatý špeciálny zákon, lebo ten, čo je dnes, nie je dobrý. A okrem toho ciele sa nemenia. Nebudeme robiť privatizáciu, keď sa nesplnia dve základné veci: zlepšenie zdravotníckej starostlivosti, to je hlavný cieľ privatizácie, a ekonomizácia činnosti, vnútorne lepšie využitie peňazí. Ak to nevieme dosiahnuť, poďme od toho preč a nechajme tento štát v štátnych krívať tak, ako kríva. Je to vždy lepšie, ako urobiť niečo, čo by sme nevedeli zvládnuť.
Začal fungovať ten proces? Začali sme s privatizáciou len tých, čo boli rozpracované a neskončili sa a teraz prichádzajú žiadosti na to, aby sme ďalej pokračovali. Blokačný mechanizmus je prakticky rovnaký, ako bol navrhnutý, s tým, že nedávame limitované obdobie 15 rokov, ale trvalé a dali sme to aj do zákona 277, ktorý tu budete mať, že zdravotícke zariadenia budú trvalo využívané a keby sa zmenil účel, len so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Takže tam je to zabezpečené. Žiaden starosta si nedovolí zdravotnícke zariadenie používať na niečo iné, ako by sme predpokladali. Bude sa tešiť, že ho voliči pochopia, ako sa dobre o zdravotné stredisko stará, a v prípade, že pán poslanec Husár nebude vedieť zohnať lekára, máme prípad, ktorý sme riešili s pánom Romanom Kováčom, prípad Donovalskej doliny, kde má lekár 600 pacientov a veľmi ťažko sa tam uživí jeden lekár. A napriek tomu tam zostal a teraz sme mu vybavili geografický koeficient, aby mal vyššiu platbu, aby sa mohol uživiť. Ak by sa ani toto nepodarilo, tak do stredísk, ktoré zostanú neobsadené, je povinnosťou štátu dať štátneho lekára. To je vyriešená vec, takže netreba sa toho vôbec báť.
Myslím si, že by sme nemali brať odovzdávanie stredísk obciam, tým sociálnym chudákom, ako lekárom. No nemyslím si, že dnes lekár primárnej starostlivosti je sociálny chudák. Dnes primárny lekár dostáva kapitáciu, ktorá pri 1 500 pacientoch na 35 korún na jedného dospelého človeka je pomerne slušný obnos peňazí. Nehovorím, že je to nejaký luxus, ale toto nie sú takí sociálni chudáci, ktorí by nevedeli zaplatiť nájomné. No nájomné obci bude slúžiť na to, aby eventuálne obec vyjadrila svoj vzťah k lekárovi. To je regulačný mechanizmus. Mnohým lekárom, ktorí budú dobrí a budú ich mať radi občania, možno nájom celkom odpustia. Takže nechajme tento samoregulačný proces, aby fungoval, aby obce mali predsa len na lekára určitú páku, aby sa správal tak, ako sa má k svojim občanom.
Predstavte si, že by sme masovo predávali obvodné zdravotné strediská. Presťahuje sa, bude to predávať s akou cenou? Zomrie, bude to niekto dediť. Ako potom by sme tieto veci riešili? A preto si myslím, že je bezpečnejšie dať obvodné zdravotné strediská obciam. A nie je to žiaden populizmus, že by dnes mali obce všetko vyriešiť. S tým, samozrejme, nesúhlasím. Nemôžem veľmi podrobne rozoberať problémy, lebo všetci hovoria, aby som prestal. Malé nemocnice, veľké nemocnice, dohodnime sa vo výbore, aby sme si tieto veci ujasnili, pretože zdravotnícke zariadenia, ktoré sa vybudovali, majú svoje miesto, zmenia štruktúru, funkciu, určité poslanie, ale nedá sa to proste zahrnúť pod pojem nejakej likvidácie.
Poviem jeden príklad. Ak má malá nemocnica pri veľkej nemocnici chirurgické oddelenie, kde má troch chirurgov a nevie v priebehu celého roka poriadne zabezpečiť chirurgickú službu, asi je lepšie pre občana, aby ho radšej previezli 20 kilometrov. Ale to treba individuálne posúdiť, pretože jednotný model sa nedá urobiť.
Neviem, či ste spokojní, dúfam, že áno. Nie od buka do buka, to pravdaže nie. Regionálny prístup, pani poslankyňa, ak vám to niečo hovorí, a to určite, pretože vy ste inteligentná osoba a určite viete, o čo ide.
Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem, že podporíte tento návrh.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa nechce vyjadriť. Nie. Ideme hlasovať.
Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Husár. Pani poslankyňa predniesla návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať až po prijatí návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Budeme hlasovať o návrhu na uznesenie gestorského výboru.
Poslanec B. Ferkó:
Áno, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je v spoločnej správe. Prečítam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 29. 9. 1999 k zoznamu zdravotníckych zariadení zaradených a nezaradených do privatizácie:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie."
Môžete dať hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých a nezahrnutých do privatizácie.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec B. Ferkó:
Prečítam návrh uznesenia, ktorý dala pani poslankyňa Aibeková.
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú ucelenú koncepciu privatizácie v zdravotníctve tak, aby bol zrejmý cieľový model systému zdravotnej starostlivosti so závermi legislatívno-právneho zabezpečenia."
Môžete dať hlasovať, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia bol schválený.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.