Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Gyurovszky. Hlási sa ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na úvod musím povedať, že plne súhlasím s názorom, ktorý vyslovil pán Nagy v tejto otázke, čo sa týka prvej časti, aj čo sa týka druhej časti jeho vystúpenia. Tiež zastávam názor, že nie je účelné a ani vhodné, aby Slovenská informačná služba robila činnosti, ktoré patria do právomoci polície. Skôr by som bol za to, aby bola posilnená právomoc polície, a to z jednoduchého dôvodu. Polícia je minimálne cez ministra vnútra pod verejnou kontrolou. V Slovenskej informačnej službe aj v medzinárodnom kontexte je táto kontrolovateľnosť minimálna. Máme minimálne informácie o tom, čo robila Slovenská informačná služba, a vlastne o nej vieme len to, čo ona sama povie každý rok v parlamente. Takže si nemyslím, že by bolo dobré, keby pri riešení organizovanej zločinnosti bola nejaká zložka, ktorá si jednoducho robí informácie pre seba a dáva to niekomu. Až taká veľká kontrolovateľnosť tu jednoducho nie je a skôr treba ísť opačným smerom, smerom k polícii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Keďže pán poslanec Nagy bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová, pán spravodajca ako posledný. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásili sa štyria poslaci v tomto poradí: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Cuper, pán poslanec Krajči a pán spoločný spravodajca.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení prítomní,
vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti tento legislatívny návrh bol predmetom veľkej pozornosti, a to z toho dôvodu, že vlastne navrhovaná novelizácia je otázkou veľmi citlivou, ktorá sa môže dotknúť ľudských práv. Budem uvádzať svoje stanovisko, ktoré bude veľmi podobné stanovisku pána predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, a neviem aj mám pochybnosti pri zachovaní sa pri novom trende posudzovania a hodnotenia situácie poslancami koalície, či svojím vystúpením vlastne nepokazím viac, ako chcem zlepšiť. Pretože možno vy budete ochotní akceptovať, čo povie poslanec vládnej koalície, ale keď to povie poslanec opozície, v zmysle rozhodnutia vašej koaličnej rady to nevezmete, za to nebudete hlasovať, pretože nebudete rozmýšľať, či hovorím veci reálne, pravdivé. Už jeden sa prihlásil, že bude počúvať. Pán poslanec, kvôli vám budem hovoriť.
Predložený legislatívny návrh je jednoznačne a skutočne v rozpore s odporúčaním 1402 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Už toto je dôvod, hoci je aj viacero, aby predmetný legislatívny návrh nebol postúpený do druhého čítania. Pred chvíľou tu poslanec SDĽ uvádzal, že sú v predmetnom odporúčaní Parlamentného zhromaždenia aj iné myšlienky, nebudem to opakovať. Všetci sme to pred chvíľou počuli. Mám k tomu len malú poznámku. Pán poslanec, mýlite si národnú bezpečnosť s trestnoprávnymi otázkami. To, čo ste povedali, opakujem, lebo ste ma nepočúvali, to, čo ste povedali, platí, ale len na problémy národnej bezpečnosti. A táto novela neposilňuje postavenie Slovenskej informačnej služby pri zabezpečovaní národnej bezpečnosti, ale dáva ďalšie kompetencie, a to poskytovať informácie orgánom činným v trestnom konaní o organizovanej trestnej činnosti.
Kameňom úrazu je samotná formulácia § 2 ods. 5, kde sa hovorí, že informačná služba poskytuje, to je imperatív, z ktorého vyplýva povinnosť poskytnúť o páchaní organizovanej činnosti, trestnej činnosti, samozrejme. K tomu, aby sa táto povinnosť mohla splniť, teda aby orgány Slovenskej informačnej služby mohli podávať informácie, či sa pácha organizovaná trestná činnosť, alebo nie, je potom potrebné, aby si Slovenská informačná služba vytvorila určité orgány a vyvíjala aktivity pri sledovaní, prípadne pri evidovaní takejto činnosti, aby si mohla splniť svoju informačnú povinnosť. Toto nie je úlohou Slovenskej informačnej služby. Toto jej neprináleží. To je činnosť polície. Nehovorím, že tu nemôže ísť o určitý druh, opakujem, určitý druh diskrétnej spolupráce. Ale to nemôže byť ako povinnosť, to musí byť v určitých prípadoch, keď od orgánov činných v trestnom konaní tieto orgány informačnej služby dostanú avízo, že potrebujú takéto informácie, prípadne ak informačná služba pri plnení svojich povinností narazí na situáciu, ktorá má signál, že ide o organizovanú trestnú činnosť, a potom ako každý subjekt má zákonnú povinnosť, zákonnú ohlasovaciu povinnosť túto trestnú činnosť oznámiť.
Ale, vážení predkladatelia, vy sa legislatívnou formuláciou, ktorú ponúkate, pohybujete absolútne v inej rovine a staviate Slovenskú informačnú službu do takej pozície, ktorá je v rozpore s odporúčaním Parlamentného zhromaždenia. Pánom poslancom z SDĽ tu boli citované citáty z tohto odporúčania. Dovoľte mi, aby som vám prečítala z tohto odporúčania základnú vetu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že tento legislatívny návrh je v rozpore s týmto odporúčaním. Veta znie, citujem: "Je želateľné, aby bezpečnostné služby neboli zapojené do vyšetrovania trestnej činnosti." Akcent je tu na slovo "zapojené" a vy touto formuláciou veľmi intenzívne zapájate bezpečnostné služby do vyšetrovania trestnej činnosti. Nenáležité, nemožné, neprijateľné, neodporúčam postúpiť do druhého čítania. Pardon, nepostúpiť do tretieho čítania. Ďakujem za upozornenie.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k vymenúvaniu riaditeľa bezpečnostnej služby prezidentom Slovenskej republiky. Už môj predrečník z Hnutia za demokratické Slovensko uviedol, že vymenovanie riaditeľa prezidentom nie je náležité, nie je obvyklé a zdôvodnil prečo. V minulosti legislatíva k takémuto aproximovaniu tejto úpravy pristúpila, v minulosti ste z toho spustili veľký politický boom, kde ste obviňovali vládu Vladimíra Mečiara, že koncentruje kompetencie na premiéra vlády a podobne. Nie, vážení, to je skutočne bežný a súčasný trend vývoja právnej úpravy v demokratických krajinách, a preto aj dnes, keď je iná situácia, opätovne uvádzame to, čo sme uvádzali v minulosti. Vymenovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby prislúcha premiérovi vlády Slovenskej republiky, preto túto legislatívnu zmenu nepovažujem za účelnú a vhodnú.
Pokiaľ som si pozrela spoločnú správu, chcem vypracovateľovi spoločnej správy povedať, že tá spoločná správa nie je dobre vypracovaná, pretože výbor pre ľudské práva a národnosti k § 15 ods. 5 prijal návrh na nové znenie tohto paragrafu. Toto znenie bolo odhlasované členmi výboru, čiže bolo prijaté uznesenie, bol navrhnutý text a ten text sa v predloženej správe spoločnej nenachádza. Predpokladám, že to nie je úmysel, predpokladám, že sa to v návale práce prihodilo ako malé nedopatrenie, preto si dovolím zopakovať, že výbor pre ľudské práva a národnosti odporúča § 11 ods. 5 formulovať takto: "Informačná služba vedie evidenciu o informačno-operatívnych prostriedkoch a evidenciu použitých informačno-operatívnych prostriedkov", teda dve evidencie, ľudovo povedané, čo sa môže použiť, a evidenciu, čo sa z toho možného použilo. Písomne to nebudem dávať, pretože výbor pre ľudské práva a národnosti toto písomne odovzdal, je len vašou vecou, aby ste si to vyhľadali, pozreli a našli.
Na záver môjho vystúpenia chcem stručne rezumovať. Nie je predložený legislatívny návrh posunom dopredu, je to legislatívny návrh odporujúci materiálom, ktoré máme pri tvorbe legislatívy akceptovať, je to legislatívny návrh, ktorý by mohol spôsobiť, keďže nie je prijatý ďalší systém garancií, ohrozenie ľudských práv v Slovenskej republike. Preto som jednoznačne proti jeho prijatiu.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa, či sa hlási niekto s faktickými poznámkami. Pán poslanec Faič sa hlási ako jediný. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Faič, máte slovo.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nepochybujem o tom, že pani poslankyňa z HZDS je právne fundovaná, ale by som predsa len bol rád, keby sa veci, ktoré sú v odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ak sa citujú, citovali ako celá veta, pretože za tým, že Parlamentné zhromaždenie navrhuje, aby bezpečnostné služby neboli oprávnené vykonávať vyšetrovanie trestných činov a tak ďalej a aby neboli zapojené do boja proti organizovanému zločinu s výnimkou veľmi špecifických prípadov, keď organizovaný zločin predstavuje jasné ohrozenie slobodného poriadku demokratického štátu. A nazdávam sa, že takáto situácia je a treba využiť všetok potenciál, ktorý tento štát má.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší do rozpravy z ústne prihlásených poslancov je pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko poznámok k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
V prvom rade chcem povedať, že tento návrh zákona pokladám za celkom zbytočný. Je len z radu tých opatrení terajšej vládnej koalície, ktoré smerujú k podriadeniu alebo, lepšie povedané, k znefunkčneniu Slovenskej informačnej služby. Slovenská informačná služba od svojho vzniku v roku 1993 prešla už niekoľkými obdobiami a zažila Moravčíkovu vládu, Mečiarovu vládu, teraz zažíva Dzurindovu vládu. Po skúsenostiach, ktoré boli so Slovenskou informačnou službou a jej pokusmi o jej zneužitie za Moravčíkovej vlády, boli počas Mečiarovej vlády urobené niektoré opatrenia, aby Slovenská informačná služba zo strany vtedajšej opozície nebola zneužívaná. Žiaľ, nebolo to tak. Pokusy o zneužitie Slovenskej informačnej služby boli, tlak opozície na jej znefunkčnenie bol značný. Spomeňme si iba na schvaľovanie rozpočtov, keď pritom, že Slovenská informačná služba prechádzala procesom sťahovania, procesom budovania, sa požadovalo 1 200 mil. korún na fungovanie Slovenskej informačnej služby a vtedajšia opozícia aj ústami včera odvolávaného pána Černáka navrhovala príspevok znížiť na polovicu, teda na 600 mil. Sk, čo neprekážalo tejto vládnej koalícii dať do štátneho rozpočtu celých 800 mil. Sk na tento rok Slovenskej informačnej službe. Ale myslím si, že boli vydané zbytočne, pretože Slovenská informačná služba bola dekonšpirovaná, jej riaditeľ poslanec Ivan Lexa bol z politických dôvodov ako prvý riaditeľ informačnej služby vôbec na svete zavretý a v tom bude mať táto vládna koalícia prím.
Tento návrh zákona preto pokladám v celom rade opatrení terajšej vládnej koalície proti Slovenskej informačnej službe ako pokus podriadiť informačnú službu terajšiemu ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánu Pittnerovi, ktorý sa aj v predchádzajúcom období vždy pokúšal o jej zneužitie alebo o vytváranie paralelných tajných služieb a ich zneužívanie najmä na politické ciele. Len tak sa dá vysvetliť ustanovenie novely zákona, ktorým sa majú použiť informačno-operatívne prostriedky Slovenskej informačnej služby na boj proti organizovanému zločinu, od ktorého je len krôčik na boj proti politickým nepriateľom a na vytváranie 12 správ, aké boli počas bývalého komunistického režimu. Preto som proti tomuto ustanoveniu, aj proti celej novele navrhovaného zákona.
Ak už tu bolo spomínané odporúčanie Rady Európy 1402 a pán Faič vytýka mojej kolegyni pani poslankyni Tóthovej, že ho nesprávne číta a nesprávne chápe, tak musím povedať, že aj predkladatelia ho nesprávne čítajú a nesprávne chápu, pretože je taká inštitúcia, ktorá je v súlade s odporúčaním Rady Európy napríklad v Španielsku, ktorá má pri polícii osobitne inštitucionalizovanú a organizačne vybudovanú tajnú službu polície, na ktorú nadväzuje celý inštitucionálne vybudovaný vyšetrovací, sudcovský a prokurátorský aparát s osobitným režimom, aj s osobitným strážením. Podotýkam, že toto všetko je organizované na boj proti ETA ako organizácii, ktorá ohrozuje národnú bezpečnosť Španielskej republiky. Samozrejme, že ETA sa k tomu hlási, je teda skupina, ktorá ohrozuje územnú celistvosť, organizuje štátne štruktúry Španielskeho kráľovstva, čo sa nedá povedať, že by sa to dialo zo strany našich mafiánskych skupín, ktoré neútočia na štátne štruktúry, samozrejme, s výnimkami. Preto si myslím, že ak by sme mali ísť bojovať proti organizovanému zločinu, tak rozhodne nie cestou spájania Slovenskej informačnej služby s ministerstvom vnútra, ale trebárs aj budovaním takejto osobitnej inštitúcie, ak je situácia taká vážna, ale na to je potrebné, pán Faič, vytvoriť osobitný zákon alebo potom pokračovať v budovaní inštitucionálnych štruktúr na ministerstve vnútra, ktoré už boli začaté, či už to boli známi kukláči, ale, samozrejme, prispôsobiť k tomu aj alebo zoperatívniť na to aj vyšetrovacie orgány, prokuratúru a súdne inštitúcie, vrátane osobitného režimu, ak už spomenieme to, že bola prijatá novela Trestného poriadku, ktorá umožňuje zaviesť agenta provokatéra.
Toto všetko dáva za pravdu tým hlasom tejto snemovne, a som rád, že tu zaznel hlas aj z vládnej koalície, ktorý jednoznačne odmieta túto cestu spájať Slovenskú informačnú službu a podriaďovať ju ministrovi vnútra a pánu Pittnerovi. Nebude to robiť dobrotu a môže to skĺznuť k tomu, že raz si osvojí právo bojovať aj proti politickým organizovaným štruktúram, čo sa aj stalo, pretože pán bývalý riaditeľ je poslancom parlamentu za Hnutie za demokratické Slovensko, táto vládna koalícia neváhala ho posadiť do basy, dodnes neurobila nápravu, dodnes sa neospravedlnila občanom tohto štátu za to, že porušila demokratické princípy a právny štát.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenie - snahu podriadiť vymenovanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby, čo sa týka vymenovacích právomocí, prezidentovi, som zásadne proti tomuto. Bol som zástupcom parlamentu na Ústavnom súde, keď skupina poslancov vtedajšej opozície navrhla, aby toto Ústavný súd zmenil. Nestalo sa tak. Bol to výklad k článkom 102 a 119 Ústavy Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku Ústavný súd povedal, že aj podľa článku 119 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky je možné osobitným zákonom túto právomoc preniesť na vládu Slovenskej republiky. Ale nie je to iba slovenské špecifikum, že by vláda mala právomoc vymenovať riaditeľa tajných informačných služieb, pretože ja som už na Ústavnom súde predložil dokument, vtedy som bol vedúci slovenskej delegácie pri Organizácii o bezpečnosti a spolupráci v Európe, v ktorom táto organizácia ústami svojho vtedajšieho predsedu Javiera Ruppereza upozorňovala poľskú vládu, poľský parlament, že pokiaľ budú deliť ústredné orgány štátu alebo aj vládu na silové a nesilové rezorty, že Poľsko bude mať problémy s prijatím do európskych integračných štruktúr. A dôrazne ich upozorňovali, a Poľsko je tzv. prezidiálnym parlamentarizmom, to znamená, prezident je tam pomerne veľmi silný, upozorňovali poľské inštitúcie, najvyššie v štáte, že je potrebné, aby riaditeľa poľských informačných služieb vymenúval nie prezident, ale vláda Poľskej republiky, čo sa v konečnom dôsledku pri novelizácii ústavy uskutočnilo.
Pýtam sa, ale zároveň aj odpovedám niektorým, ktorí si túto otázku položili, na čo je dobré, aby sme dnes znova posilňovali v tejto právomoci prezidenta, keď ešte máme v živej pamäti, ako predchádzajúci prezident tejto republiky zneužíval alebo sa miešal nezákonným spôsobom, protiústavným spôsobom do fungovania Slovenskej informačnej služby. Myslím si, že prezidenta do Slovenskej informačnej služby a vôbec do tajných služieb zaťahovať nie je potrebné. Má svoje právomoci vymedzené v ústave, má čo robiť, a preto je potrebné tieto právomoci ponechať na vláde Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem sa vyjadrovať k ďalším dvom ustanoveniam, pretože už tu bolo zdôraznené, že samy osebe sú potom o ničom. Som proti tejto novele zákona o Slovenskej informačnej službe, nebudem za ňu hlasovať, ani za tieto dve ustanovenia, ktoré v podstate sú spresňujúce, pretože nevyjadrujú kontrolné právomoci. Divím sa pánu Faičovi, že sa pridal k navrhovateľom, pretože pán Langoš a pán Palko, ktorí majú svoje skúsenosti so zneužívaním slovenských informačných služieb, nie sú zárukou toho, že táto novela by bola krokom vpred. Skôr naopak, myslím si, že krokom späť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Aj ja som presvedčený, vážená snemovňa, že súčasne platný zákon o Slovenskej informačnej službe jej dáva dostatočné právomoci na to, aby okrem iných spravodajských povinností sa mohla aktívne podieľať na monitorovaní organizovaného zločinu na Slovensku. Tak ako zdôraznil vo svojom vystúpení, v excelentnom vystúpení pán poslanec Danko, je to len otázka materiálnych a finančných zdrojov a je to aj otázka personálneho obsadenia tejto služby, čo vy, samozrejme, ste vo svojom legislatívnom návrhu nezohľadnili, pretože vaše úsilie nesmeruje k tomu, aby ste práve týmto smerom vytvárali optimálne podmienky na prácu Slovenskej informačnej služby. Vy sa vyžívate v "kudrlinkách", v obezličkách, v paragrafoch, sústavne sa snažíte prehodnocovať právomoci a pôsobnosť Slovenskej informačnej služby.
Chvalabohu, Michal Kováč už pasie kozy na pozemku okolo svojej vily, ktorú zušľachtil za peniaze daňových poplatníkov, a tento prezident netúži po koncentrácii moci a netúži ani ovládať spravodajské služby. Neviem, prečo ste, pán poslanec Palko, taký aktívny a presadzujete túto právomoc na prezidenta, ak ste ho nechceli ani voliť za prezidenta. To je mi záhadné. Ale každopádne, ak komparujeme skúsenosti vo vzťahu k spravodajským službám...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne,
správ o organizovanom zločine, trestnej činnosti nie je nikdy dostatok. Správy alebo údaje sú hodnoverné vtedy, keď sú informácie získavané z viacerých nezávislých zdrojov. Slovenská informačná služba nie je priamo ani dnes a ani touto novelou nie je priamo zapájaná do nášho vizuálneho ponímania boja s organizovaným zločinom, že bude niekoho, vulgárne povedané, zatvárať, že bude niekoho vypočúvať atď. Máme záujem, aby Slovenská informačná služba získavala informácie, aby sme ich mohli porovnávať, hodnotiť a získavať takto viac údajov o tomto zločine. Navyše v súčasnosti veľmi intenzívne pracuje nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch medzinárodný organizovaný zločin. A táto služba má prostriedky na to, aby mohla v tomto meradle podstatne aktívnejšie pôsobiť ako ostatné inštitúcie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som aj ja v krátkosti reagoval na predkladanú novelu zákona o Slovenskej informačnej službe číslo 46/1993 Z. z. a predovšetkým chcem na úvod povedať, že ako bývalý minister vnútra som mal veľké problémy s bojom proti organizovanej kriminalite a vítam všetky legislatívne kroky, ktoré smerujú k tomu, aby tento boj bol úspešnejší, aby sme dosahovali lepšie výsledky a jednoznačne aby sme našli spôsob, ako utlmiť túto negatívnu celospoločenskú činnosť v rámci Slovenskej republiky.
Je len zarážajúce to, čo tu odznelo od niektorých predrečníkov a musím sa zastaviť predovšetkým pri tom, čo hovoril pán Faič, zrejme si neuvedomil, do akých rozmerov naznačil, že situácia na Slovensku je kritická, pretože keď v tom odporúčaní Rady Európy 1402 sa hovorí, že spravodajské služby by nemali byť používané pri boji s organizovanou trestnou činnosťou, s výnimkou, keď dochádza k ohrozeniu národnej bezpečnosti, tak je namieste otázka, či na Slovensku je už naozaj taká kritická situácia, že mafie ovládajú štátne orgány, že mafie prerastajú do štátnych orgánov tak, že už dochádza k ohrozeniu národnej bezpečnosti. Keby takáto situácia bola, tak je potrebné vyhlásiť výnimočný stav a riešiť to zákonom o výnimočnom stave, a nie takouto kozmetickou úpravou v rámci zákona o spravodajských službách.
Myslím si, že takáto situácia nie je. Aj napriek tomu, samozrejme, treba prijať ďalšie legislatívne kroky, ktoré by zlepšili situáciu v tejto oblasti, a myslím si, že tie kroky sú pripravené. Predovšetkým ide o rekodifikáciu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý sa pripravuje a ktorý dáva zákonné prostriedky na to, aby sa intenzívnejšie bojovalo proti organizovanej kriminalite, ako aj novela zákona číslo 171 o Policajnom zbore Slovenskej republiky a v neposlednom rade nás zaväzuje aj predvstupový pakt v boji s organizovaným zločinom, ku ktorému Slovenská republika ako asociovaná krajina Európskej únie pristúpila. Tento predvstupový pakt som podpisoval a viem, že sú tam zaväzujúce kroky, ktoré musí Slovenská republika v tejto oblasti uskutočniť. Takže tu by som povedal, že naozaj táto diskusia v niektorých veciach uletela a mali by sme sa vrátiť k meritu veci, čo vlastne chceme dosiahnuť.
Po druhé musím povedať, že nemôžem súhlasiť ani s tým, čo povedal pán Palko, ako predkladateľ tejto novely zákona, že od Slovenskej informačnej služby získané informácie nikto nepožaduje. To nie je pravda, pretože ako minister vnútra viem, že úzka spolupráca so Slovenskou informačnou službou bola a je aj v súčasnosti. Existujú interné dohody, na základe ktorých sa tieto informácie poskytujú a dokonca existujú analytické centrá, kde sa tieto informácie vyhodnocujú, a keďže v rámci ministerstva vnútra existuje kriminálne spravodajstvo, ktoré je, myslím si, tou oficiálnou organizáciou, inštitúciou, ktorá má spracúvať a zasahovať proti organizovanej kriminalite, takže tieto informácie sa v analytickom centre spracúvajú a na základe toho sa potom robí zákrok tých orgánov, ktoré sú na to vyčlenené, a to je Policajný zbor a príslušné útvary boja proti organizovanej kriminalite, predovšetkým zásahové jednotky PPÚ, OPA a podobne. Takže tu si naozaj treba povedať, že z hľadiska systémového je to funkčné. Aj zákon o Slovenskej informačnej službe, aj zákon o Policajnom zbore a ďalšie nadväzné normy dávajú dostatočnú možnosť na to, aby tento systém fungoval.
Ale treba si povedať, že naozaj pri predkladaní tejto novely je niekoľko vecí, ktoré by sme si mali vysvetliť, a som rád, že nakoniec sa aj otvorili, pretože si treba predovšetkým vysvetliť, čo je to organizovaná kriminalita a čo je organizovaný terorizmus. Podľa mňa organizovaný terorizmus je termín, ktorý sa tam dostal nejakým nedopatrením, pretože každý terorizmus je zrejme organizovaný. Pravdepodobne sa to dostalo pri preklade z nejakého zahraničného zákona, a preto chcem povedať, o čo vlastne ide. Pokiaľ hovoríme o organizovanej kriminalite, tak je to plánované páchanie trestných činov značného významu zamerané na zisk a moc, pričom sú tieto trestné činy páchané jednotlivo alebo komplexne a spoločne pôsobia po dlhší alebo neurčitý čas, kde sú zúčastnení viacerí než dvaja účastníci, a ich pôsobenie spočíva v deľbe práce. A na ten účel využívajú podnikateľské štruktúry, alebo štruktúry podobné obchodným štruktúram, používajú násilie alebo zastrašovacie prostriedky alebo ovplyvňujú politiku, médiá, verejnú mienku, justíciu a hospodárstvo.
Čiže takáto je asi definícia organizovanej kriminality, ktorá bola prijatá v rámci Európskej únie. Je to definícia, ktorú používajú v Nemecku a bola prebratá aj do viacerých krajín, a teda asi to nie je to, čo je v tomto zákone, pretože v ňom sa zase hovorí, že je to niečo o terorizme. A slovo teror je slovo latinského pôvodu a v preklade znamená hrôzu, hrôzovládu. To, že terorizmus nie je jednoduchým problémom, možno dokumentovať aj faktom, že dosiaľ vlastne nie je jednoznačne definovaný jeho pojem tak, aby takúto definíciu uznávali všetky štáty, ktoré prejavili skutočný záujem o jeho riešenie. Vyskytujú sa rôzne pojmy, napríklad medzinárodný terorizmus, štátny terorizmus, politický terorizmus, kriminálny terorizmus a podobne a takisto aj toto všetko spájajú všeobecné znaky, ktoré by mali mať, a to je použitie alebo hrozba násilia, protiprávne konanie. Páchateľ počíta s faktom strachu, hrôzy, akciou sa chce dosiahnuť ovplyvnenie správania sa, názoru cieľovej skupiny alebo osôb, alebo jednotlivca, získanie prospechu, pričom sa neberie do úvahy vplyv na osoby priamo vo veci zainteresovanej a takmer vždy akcia dostáva publicitu často jej nepriamymi aktérmi.
Ani inštitucionálne riešenie boja proti terorizmu nie je jednotné. Sú štáty, kde táto problematika patrí do kompetencie armády, napríklad Anglicko, čiastočne aj Česká republika, väčšinou však patrí do kompetencie polície. Takmer všetky štáty formu priameho zásahu riešia nasadením špeciálnych jednotiek. Tomuto je prispôsobené aj ich personálne a materiálne zabezpečenie vrátane špeciálneho výcviku.
V rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zriadený subjekt zodpovedný za problematiku terorizmu, o čom som v tejto snemovni niekoľkokrát informoval a v rámci Úradu kriminálnej polície, dnes premenovanej na Správu kriminálnej polície, je odbor boja proti terorizmu, kde sú špecialisti, ktorí sa touto otázkou zaoberajú. Takže naozaj nie je potrebné, aby sa paralelná situácia tvorila aj v rámci Slovenskej informačnej služby, pričom Slovenská informačná služba aj z dosiaľ existujúcej právnej normy môže poskytovať informácie, a to je ten rozdiel, že môže poskytovať informácie, ktoré sú takéhoto charakteru, na rozdiel od toho, čo požadujeme my, to znamená, že musí poskytovať. A to je podstatný rozdiel, o ktorom by sme si teraz mali povedať, a týmto spôsobom dochádza k paralelnej činnosti a môže dochádzať aj k tomu, že na jednej akcii sa stretnú dve zložky a môže dôjsť k nešťastiu, čo sa neraz stalo aj za týchto podmienok, ktoré platili dosiaľ.
Takže keď si to takto vysvetlíme, o čo ide, zhrnul by som to asi tak, že v bode 1, to je § 2 ods. 1 písm. d), som za to, aby organizovaný terorizmus sa premenoval na terorizmus. Tým je to jasné, nekomplikovať názov aj z toho, aké sa používajú technické termíny. Myslím si, že by to bolo jednoznačné.
Čo sa týka § 2 ods. 5, jednoznačne je v rozpore s odporúčaním Rady Európy. A keď sme odporúčanie Rady Európy brali ako záväzné pri odporúčaní 1201, myslím si, že je korektné, aby sme ho brali aj ako 1402 a riadili sa ním aj v tomto prípade.
V § 3 ods. 2, kde sa hovorí, že ho vymenúva prezident Slovenskej republiky, prikláňam sa k svojim predrečníkom, že je to zbytočný krok, je to také stepovanie na mieste a jednoducho treba stav nechať taký, aký je, pretože je podľa môjho názoru výhodnejší, ako bol.
V § 11 ods. 2 súhlasím, môže k tejto zmene dôjsť, nevidím v tom problém.
V bode 5, teda § 11 ods. 5, sa prikláňam k návrhu pani Kataríny Tóthovej s tým znením, ako ho ona navrhovala, je prijateľný a dobrý. V tej súvislosti sa potom aj § 14 ods. 5 spresní podľa toho, ako ho navrhovala pani Tóthová. To znamená, že z hľadiska tohto, pokiaľ bude prijatý hlavne bod 2, to je § 2 ods. 5, nemôžeme túto legislatívnu zmenu podporiť a v žiadnom prípade nebudem hlasovať za takúto zmenu, aj keby som bol rád, aby sa táto situácia vyriešila v prospech boja proti organizovanej kriminalite, ale nevidím riešenie v tom, aby sa to riešilo takýmto spôsobom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či sa hlási niekto s faktickou poznámkou? Nie je to tak.
Ďalší a posledný v rozprave vystúpi poslanec Langoš.
Nech sa páči, môžete vystúpiť.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
zobral som si slovo v rozprave, pretože mám jeden návrh na prijatie uznesenia k tomuto bodu, ale dovolím si krátko, veľmi krátko a veľmi stručne reagovať na to, čo tu odznelo z úst opozičných poslancov na adresu predkladaného návrhu zákona. Rozumiem alebo pokúšam sa porozumieť - a myslím si, že je to zrozumiteľné -, obavám alebo opatrnosti liberálov v tomto parlamente pred možným ohrozením ústavou chránených základných práv a slobôd, ktoré je vlastné alebo potenciálne vlastné každej tajnej službe, ktorá pracuje utajeným spôsobom, nepracuje pred zrakmi verejnosti, či je to na Slovensku alebo v Nemecku, alebo v Spojených štátoch.
Ten druhý pohľad, ten pohľad ochrany národnej bezpečnosti je mi osobne bližší a mňa tento záujem alebo táto ochrana presvedčila, aby som sa podpísal pod tento návrh. Počas predchádzajúcej vlády a počas činnosti tajných služieb vedených Ivanom Lexom, pravou rukou Vladimíra Mečiara, sme boli svedkami a po voľbách sa ukázalo, že svedkami opodstatnených podozrení, že Slovenská informačná služba priamo ohrozovala ústavou chránené základné práva a slobody svojich občanov a takmer nedbala, dokonca si trúfam tvrdiť, že sa spolupodieľala na ohrození národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Privilegovaným partnerom boli ruské služby, privilegovaným partnerom a trúfam si povedať, že jediným partnerom.
Keď v roku 1990 posledný predseda Výboru pre štátnu bezpečnosť pri Rade ministrov ZSSR Krjučkov, generál Krjučkov, predhodil KGB parlamentu, otvoril KGB a navrhol prvý zákon o činnosti, neviem, ako sa to vtedy volalo, KGB, nebola to celkom pravda. Časť KGB a celá GU zostali bez kontroly parlamentu a ako sa rozpadávala moc sovietov, tak tieto služby, tieto tajné služby, pozostatok po KGB a ruských špeciálnych službách sa začal rozpadať a časť týchto dôstojníkov už s použitím špičkovej techniky sa dala do iných služieb. A títo ľudia dodnes ohrozujú celý priestor, ktorý sa kedysi nazýval Varšavskou zmluvou alebo krajinami sovietskeho bloku.
Činnosť západných služieb do polovice osemdesiatych rokov nebola upravená a riadená zákonom. Nebola kontrolovaná parlamentmi. Nebola kontrolovaná prostredníctvom zákona. Keď už bolo jasné, že americký prezident, spolkový kancelár Spolkovej republiky Nemecko a posledný šéf Zväzu sovietskych socialistických republík Gorbačov začali rokovania o zjednotení Nemecka, západným demokraciám bolo jasné, že sa vlastne rozpadáva tá hrozba agresívnej východnej jadrovej mocnosti a začali uvažovať o svojich spravodajských službách, a tak začala verejná diskusia o prvých zákonoch v Kanade, vo Veľkej Británii, Spolkovej republike Nemecko v polovici osemdesiatych rokov. Prvé zákony boli prijaté do roku 1989, ale celé päťdesiate, šesťdesiate a sedemdesiate roky západné demokratické služby pracovali bez zákona a bez exaktnej kontroly parlamentu.
My sme upravili činnosť, resp. po prevrate alebo po revolúcii ešte v roku 1990 bol platný zákon číslo 41 zo šesťdesiatych rokov o Zbore národnej bezpečnosti, kde vlastne jedno z prvých ustanovení znelo: "Zbor národnej bezpečnosti sa delí na dve zložky, na verejnú bezpečnosť a štátnu bezpečnosť." Ďalej všetko ostatné boli ustanovenia, ktoré upravovali činnosť Zboru národnej bezpečnosti. My sme oddelili tajné služby od polície. Prijali sme zákony o polícii, prvý zákon, to bol zákon o ochrane ústavy a demokracie, neskôr od 1. júla 1991 zákon o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe, v roku 1993 zákon o Slovenskej informačnej službe. S vymedzenou pôsobnosťou a istou podriadenosťou, samozrejme, všetky tajné služby vo svete, možno okrem Ruska, pracovali pre vlády, pre exekutívu a rovnako aj Slovenská informačná služba. To vymenovanie riaditeľa je poistka. Je to ako vzájomná kontrola medzi prezidentom a predsedom vlády. O tom sme hovorili, keď ste navrhli tú zmenu v roku 1995 alebo 1996, keď ste bezprostredne fakticky podriadili Slovenskú informačnú službu pod predsedu vlády. Je to návrat do vzájomnej kontroly medzi týmito ústavnými činiteľmi.
Viete, Rem Vjachirev, generálny riaditeľ Gaspromu, má 100-člennú osobnú ochranku. Jeden z ďalších akcionárov Gaspromu je bývalý premiér Ruskej federácie Viktor Černomyrdin. Ohrozenie národnej bezpečnosti, tak ako ho vnímame my, je ohrozenie i prostredníctvom ekonomického ovládania alebo ovládania ekonomiky Slovenskej republiky. To ovládanie ekonomiky sa deje v podstate na Slovensku i s použitím nezákonných metód. Ohrozenie prichádza z východu a som presvedčený, že i spravodajské služby Slovenskej republiky... Reálna situácia je jedna vec, druhá vec je, ako znie odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402 z roku 1999. Je pekné, zrozumiteľné, je i teoreticky prijateľné, ale prakticky je na Slovensku nevykonateľné. Slovensko potrebuje oveľa silnejšiu ochranu národnej bezpečnosti ako západnej demokracie, pretože štát, žiadna z krajín Európskej únie nemá také oslabené orgány na vynucovanie práva ako Slovenská republika.
Ale opakujem, zdieľam znepokojenie, rozumiem mu, a preto navrhujem, aby Národná rada prijala po prijatí zákona takéto uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky ukladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, aby sledovali účinnosť vykonávania nového ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a podali o ňom správu Národnej rade Slovenskej republiky na jej zasadnutí po jednom roku od nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia, resp. tohto zákona."
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Pán poslanec Langoš, vôbec ste ma svojím vystúpením nesklamali, neprekročili ste svoj tieň. Včera tu kolegovia hovorili čosi o schizofrénii vládnej moci. Tú diagnózu by som stanovil trošku presnejšie. Vládna koalícia v súčasnosti trpí chorobou z moci a túžby po pomste. A táto choroba vás proste vedie k legislatívnym úpravám, ktoré by mali upevniť vašu moc. Bohužiaľ, i v tomto zákone sa táto choroba prejavuje v tom smere, že chcete a priori z trucu vrátiť kompetenciu vymenovania riaditeľa Slovenskej informačnej služby prezidentovi, pretože zmena kompetencie na predsedu vlády bola urobená počas vlády premiéra Mečiara.
Čosi ste konštatovali o opodstatnených podozreniach z deštrukcie národnej bezpečnosti bývalým vedením Slovenskej informačnej služby. Prosím vás, o akých opodstatnených a o akých preukázaných podozreniach tu chcete hovoriť, keď i špeciálne tímy, ktoré ste nasadili na bývalé vedenie Slovenskej informačnej služby, i špeciálne vyšetrovateľské orgány pri všetkých snahách, pri všetkej podpore súčasnej vládnej moci nedokázali prostredníctvom súdnej moci žiadne porušenie zákonov, žiadne prehrešky.
V tomto štáte netreba nasadiť agentov KGB. Vy ste deštruovali národnú bezpečnosť a ekonomiku tohto štátu svojou vlastnou neschopnosťou. Tu netreba cudzie spravodajské služby. Stačí nasadiť Dzurindu and Company a je ekonomika tohto štátu na dne.
To je reálny výsledok toho, čo permanentne za desať...
(Zaznel zvuk časomiery.)