Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.
Pán spoločný spravodajca, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.
Nech sa páči, uveďte váš návrh.
Poslanec L. Mészáros:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 348 zo dňa 23. augusta 1999 prideliť predmetný návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 1999 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, ho prerokoval v lehote do 26. novembra 1999.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu nášho rokovania, a to je druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 218 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 218a.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie predseda výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Vladimír Palko.
Prosím pána poslanca, aby uviedol návrh.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s poslaneckým návrhom novely zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe. Predložená novela obsahuje tri okruhy navrhovaných zmien.
V prvom okruhu sa predkladatelia snažia patrične reagovať na jednu z vážnych výziev situácie na Slovensku, ktorou je stav organizovaného zločinu a pretrvávajúci negatívny vplyv tohto javu na chod štátu, ako i na rozpoloženie našich občanov.
Vedeniu ministerstva vnútra a Policajného zboru nemožno uprieť snahu o efektívne potieranie organizovaného zločinu. Vyčlenenie pracovísk na boj s organizovanou trestnou činnosťou zo štruktúr krajských riaditeľstiev Policajného zboru a ich podriadenie Úradu pre boj s organizovanou trestnou činnosťou prinieslo žiaducu mieru centralizácie a prinieslo lepšie zmapovanie vzájomných prepojení, ktoré existujú v oblasti organizovanej kriminality. Významne sa zlepšila situácia v postihovaní skupín vyberačov takzvaného výpalného. V porovnaní s minulými rokmi dochádza k dramatickej zmene a za mrežami sa ocitajú desiatky až stovky zadržaných výpalníkov. Bolo by však nezodpovedné tvrdiť, že sme urobili všetko, čo sa urobiť dalo, že situáciu máme plne pod kontrolou. Konkrétne javy, konkrétne zločiny, ktoré s námahou odhaľujeme a vyšetrujeme, sú naďalej dôkazom toho, že organizovaný zločin stále ohrozuje demokratický poriadok v našom štáte.
Bolo by tiež omylom domnievať sa, že ľudské zdroje a finančné prostriedky, ktoré môže Policajný zbor Slovenskej republiky nasadiť do potierania organizovanej kriminality, sú postačujúce. Úrad pre boj s organizovanou trestnou činnosťou, ktorý pôsobí v rámci Správy kriminálnej a finančnej polície na Prezídiu Policajného zboru, to nie sú stovky policajtov. Expozitúry tohto úradu na krajoch, to je spravidla oddelenie v sile asi 10 ľudí, ktorí majú k dispozícii jeden osobný automobil. Skúsenosti z vyspelých demokratických štátov hovoria, že účinným spôsobom boja proti organizovanému zločinu je dlhodobé pôsobenie proti nemu spravodajskými metódami. Preto prichádzame s návrhom, že na takúto činnosť treba využiť i personálnu a materiálnu kapacitu Slovenskej informačnej služby.
Slovenská informačná služba podľa § 2 zákona o Slovenskej informačnej službe získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o:
a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky,
b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky,
c) aktivite cudzích spravodajských služieb,
d) organizovanom terorizme,
e) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
f) ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva.
Pri istom širšom výklade toto Slovenskej informačnej službe umožňuje zbierať informácie i o istých okruhoch organizovanej trestnej činnosti, mám na mysli citované písmeno e), ale neumožňuje jej zamerať sa na potieranie tohto javu v celej šírke a nikto od Slovenskej informačnej služby takéto informácie ani nepožaduje. Hlavnou zmenou, ktorú navrhujeme, je, aby sa zameranie Slovenskej informačnej služby rozšírilo v tom zmysle, že Slovenská informačná služba bude získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o páchaní organizovanej trestnej činnosti ako takej.
Dominanta úloh Policajného zboru v tejto veci však bude zachovaná, pretože novela ráta s tým, že informácie o páchaní organizovanej trestnej činnosti bude Slovenská informačná služba dávať orgánom Policajného zboru. Už v súčasnosti prebiehajú stretnutia na úrovni vedenia Policajného zboru a vedenia Slovenskej informačnej služby, pri ktorých dochádza k výmene informácií, ktoré sú zaujímavé pre Policajný zbor a ktoré získava Slovenská informačná služba ako vedľajší produkt svojej činnosti.
Novela zákona smeruje k tomu, aby sa takýto informačný tok stal jednou z hlavných činností Slovenskej informačnej služby a prípadne aby fungovala aj na regionálnej úrovni medzi expozitúrami Slovenskej informačnej služby a regionálnymi štruktúrami Policajného zboru. V oblasti organizovanej kriminality tak môže Slovenská informačná služba vykonávať veľmi dobrý informačný servis pre Policajný zbor.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zvlášť na Slovensku sú diskusie okolo spravodajskej služby citlivou záležitosťou. Chcel by som podčiarknuť, že naša novela nijako neposilňuje právomoci Slovenskej informačnej služby, nijako nerozširuje pracovné metódy služby, iba jej dáva nové úlohy, a to tie, ktoré sú v dnešných časoch najzávažnejšie. Toľko k prvému okruhu zmien.
Druhý okruh je v podstate jediná zmena. Navrhujeme vrátiť sa do stavu, ktorý bol po prijatí zákona v roku 1993, a to, aby riaditeľa Slovenskej informačnej služby opäť vymenúval prezident na návrh vlády. Navrhovatelia sa domnievajú, že takýto systém, takéto vymenovanie viac ladí s ústavou a inými zákonmi.
Tretí blok predstavuje zmeny vedúce k zníženiu rizika zneužitia Slovenskej informačnej služby. Stanovuje sa výlučná právomoc riaditeľa služby nariadiť sledovanie osôb a vecí. Túto právomoc podľa nášho návrhu bude môcť previesť iba na svojho zástupcu v čase svojej neprítomnosti. Stanovuje sa povinnosť služby viesť evidencie o každom použití informač-
no-operatívnych prostriedkov, ktorými sú sledovanie osôb a vecí a legalizačné dokumenty. Tiež sa stanovuje povinnosť viesť evidencie o každom použití informačno-technických prostriedkov, ktoré doteraz nebolo v zákone stanovené. Zavedenie týchto zmien umožní, aby sa v prípade podozrenia zo zneužitia dalo so spätnou platnosťou ľahko zistiť, čomu sa služba v inkriminovanom čase venovala.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám novelu, s obsahom ktorej súhlasí ako Slovenská informačná služba, tak aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pozmeňujúce návrhy zo strany vlády považujeme za dobré a zlepšujúce, preto sa s nimi stotožňujeme. Prijatie novely podľa nás bude znamenať ráznejšie zakročenie proti organizovanej kriminalite a zároveň zmenšenie rizika zneužitia spravodajskej služby. Preto vás prosím, aby ste naše snahy podporili.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jánovi Langošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovolím si prevziať povinnosti spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor, poslanca Antona Hoffmanna, ktorý je na služobnej ceste s predsedom parlamentu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov, tak ako tu bol uvedený.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 225 zo dňa 19. mája 1999 pridelil návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu skupiny poslancov nerokovali.
Dámy a páni, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o tomto návrhu nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 218a na stoloch.
Dámy a páni, gestorský výbor navrhuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovať takto: osobitne o bodoch 2, 5 a 6 a schváliť ich, spoločne o bodoch 1, 3, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14 a schváliť ich.
Takto budem uvádzať hlasovanie, ak dovolíte. Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, odporúča Národnej rade
a) podľa § 79 ods. 4 písm. c) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,
b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili do rozpravy dvaja poslanci: za klub HZDS pán poslanec Danko, za klub SMK pán poslanec László Nagy.
Nech sa páči, pán poslanec Danko, máte slovo.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
v minulom parlamente tu bol jeden kolega, ktorý hovoril, keď mu bolo ťažko niečo vyjadriť, veľmo ma srdce bolí. Musím tak aj ja začať svoje vyjadrenie: Veľmo ma srdce bolí, ale musím konštatovať to, čo sme včera konštatovali pri personálnej politike súčasnej vlády, že trpí schizofréniou vládnej moci. Dnes prerokúvame zákon, ktorý je dôkazom toho, že sa tá schizofrénia premieta aj do inej oblasti, a to do oblasti aproximácie nášho práva s právom Európskej únie.
Dámy a páni, ešte nezaschol atrament na uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorým sa zrušilo monitorovanie Slovenskej republiky, a o týždeň predkladajú poslanci tohto parlamentu návrh zákona, ktorý je v príkrom rozpore s odporúčaním v uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402 o zapájaní tajnej služby do boja proti organizovanému zločinu. O čo vlastne ide? Neupieram dobrý motív poslancov skvalitniť boj proti organizovanému zločinu. Konštatuje sa v dôvodovej správe, že "organizovaný zločin je na takej úrovni, že je nutné vystupňovať boj proti nemu zavádzaním spravodajských metód", citujem presne. Áno, musím s tým súhlasiť. Bez spravodajských metód boj proti organizovanému zločinu zrejme nebude účinný, len nesúhlasím s tým, a to je stanovisko aj Parlamentného zhromaždenia, že je to nutné zapájaním tajných služieb do tohto boja. Predsa polícia takisto používa spravodajské metódy.
Návrh poslancov vychádza z toho, že nie je možné zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu bez zapojenia tajných služieb. Naopak, tvrdím, že toto by komplikovalo boj proti organizovanému zločinu. V súlade s parlamentným uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1402 konštatujem, ak by sa zapojili tajné služby do boja proti organizovanému zločinu, mohlo by to viesť okrem iného k duplicite. Okrem iného využitie metód práce tajných služieb na potreby polície je značne problematické, pretože zverejňovanie agentov, agentúrnej siete na účely trestného stíhania je značne problematické. Dostali ste to uznesenie Rady Európy, máte ho k dispozícii.
Poviem to ľudovou rečou, netreba stupňovať alebo nedá sa zefektívňovať boj proti organizovanému zločinu tak, že zo špiónov urobíme policajtov, že z agentúrnej siete tajných služieb urobíme operatívne oddelenie kriminálnej polície Úradu pre boj s organizovaným zločinom. Pýtam sa vás, kto bude zodpovedať za boj proti organizovanému zločinu. Minister vnútra, riaditeľ tajnej služby alebo chcete zaviesť model, ktorý tu bol v socializme, že šéf ministerstva vnútra, minister vnútra velil priamo 12. odboru Štátnej bezpečnosti a že teda tajná služba bola podriadená ministrovi vnútra? Tento model sa osvedčil vo všetkých komunistických krajinách, ale v demokraciách a krajinách Európskej únie tento model nefunguje.
Dámy a páni, ide v podstate o § 2 ods. 1 bod d), kde doteraz bolo, že tajná služba zbiera, triedi a analyzuje informácie o organizovanom terorizme a váš návrh je, že to má byť zmenené na "o organizovanom zločine a terorizme". Dámy a páni, dnešný právny stav, ktorý fixuje činnosť Slovenskej informačnej služby, umožňuje Slovenskej informačnej službe zapájať sa do boja s organizovaným zločinom prostredníctvom agentúrnej siete tak, že ak príde pri svojej činnosti na informácie, ktoré sa toho týkajú, odovzdáva tieto informácie polícii a polícia koná podľa svojich zákonov.
Môj názor je, a hovorím vám to skutočne úprimne, a je to v súlade aj s tým odporúčaním, že áno, treba zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu, ale na to je oveľa jednoduchšia metóda. Predsa polícia takisto používa metódy spravodajských služieb prostredníctvom agentov a tak ďalej. Zrejme bude o tom pán Krajči rozprávať. Prečo to neurobíme jednoduchšie? Neprekrývajme kompetencie, dajme prostriedky, ľudí, peniaze, výcvik Úradu na boj s organizovaným zločinom, zvýšme peniaze v rozpočte na túto činnosť a jednoducho polícia si to vyrieši. Či chcete tvrdiť, že to, čo sa neosvedčilo v krajinách Európskej únie, u nás sa to osvedčí?
K tomuto bodu toľko. Áno, môžeme zvýšiť, treba zvýšiť boj proti organizovanému zločinu, ale nie týmto spôsobom, že určíme zákonom zmenu orientácie Slovenskej informačnej služby a vymedzíme jej zodpovednosť za to, čo všade v európskych krajinách, v krajinách Európskej únie rieši polícia.
Druhý bod, o ktorom chcem rozprávať, je bod, v ktorom v článku III novely zákona v § 3 ods. 2, kde chcete zmeniť doterajšie znenie zákona, v ktorom sa hovorí: "Riaditeľa Slovenskej informačnej služby na návrh predsedu vlády vymenúva vláda." Vy to chcete zmeniť na: "Riaditeľa Slovenskej informačnej služby na návrh vlády vymenúva prezident."
Dámy a páni, o každom zákone, ktorý prichádza do parlamentu, má zmysel, aby sme rokovali, keď je zdôvodnený. Poďme sa teda pozrieť, ako je tento návrh zdôvodnený.
V prvom bode je zdôvodnený tak absurdne, že jednoducho, keby sme toto zdôvodnenie akceptovali, pán Palko, tak znemožníme akúkoľvek novelizáciu zákonov, lebo hovoríte, že preto treba zmeniť ten zákon, lebo v pôvodnom znení zákona to už tak bolo. To znamená, ak dotiahneme tento legislatívny princíp do dôsledkov, všetky novely treba zrušiť a vrátiť sa k pôvodnému stavu, ktorý bol v zákone. Samozrejme, tento dôvod nemôže obstáť, nemôže.
Druhý dôvod v dôvodovej správe je uvedený, že to je v súlade s duchom našej ústavy. Dal som si tú námahu a toho ducha som tam intenzívne hľadal. Ako som to hľadal, tak som hľadal, nenašiel som. Prezident podľa našej ústavy vymenúva predsedu vlády a členov vlády, o riaditeľovi tajnej služby sa, samozrejme, nehovorí. Ale poďme meritórne k veci, prečo by prezident mal vymenúvať šéfa tajnej služby, alebo položme otázku inak. Kto by mal vymenúvať riaditeľa tajnej služby? Tajné služby sú všade na svete súčasťou exekutívy a slúžia exekutíve. Keďže je tu veľa lekárov, použijem medicínsky model. Tajné služby sú vlastne receptory reflexného oblúka, kde funkciu centrálneho analyzátora plní vláda. Sú to oči a uši štátu a slúžia predovšetkým charakterom svojej informácie na výkon štátnej moci. Podľa § 108 našej ústavy najvyšším orgánom výkonnej moci u nás je vláda. Čiže prečo prezident? Keď to slúži vláde, potom vláda musí mať a zodpovedá vláda za činnosť, lebo podľa...
V článku III ods. 1 sa hovorí: "Riaditeľ Slovenskej informačnej služby za svoj výkon zodpovedá Rade obrany štátu." Nie prezidentovi, Rade obrany štátu ako špecializovanému orgánu exekutívy. Podľa § 3 ods. 2 činnosť tajnej služby riadi vláda tým, že stanovuje počet, štatút, zameranosť a ešte je tam niečo uvedené. To znamená, ani slovo o tom. Prezident nevstupuje do toho, prezident je len odberateľom informácií ako traja ústavní činitelia, to znamená prezident, predseda vlády a predseda parlamentu. Prečo by sme potom vláde, ktorá zodpovedá za činnosť tajnej služby, mali brať takú významnú kompetenciu, akou je personálna kompetencia vymenúvať a odvolávať riaditeľa? Navyše, pán Palko, keby sme už túto logiku sledovali, že to dávame prezidentovi, tak riaditeľov tajných služieb, ktoré mu ako-tak viac podliehajú, to znamená vojenských tajných služieb, nevymenúva prezident, i keď je vrchný veliteľ ozbrojených síl, teda Armády Slovenskej republiky, ale vymenúva ich ten, komu tajné služby slúžia, to znamená minister obrany.
Čiže vidíte, aká nekompatibilita, nekompaktnosť, logická nekonzistentnosť daného návrhu novely zákona v Slovenskej informačnej službe.
A v neposlednom rade súčasťou tohto predkladaného návrhu je aj zdôvodnenie alebo pokus, nazývam to pokus o komparáciu s právnymi systémami európskych krajín, krajín Európskej únie.
Dámy a páni, pred piatimi rokmi, kto si pamätá, som tu stál ako spravodajca k zákonu o novele zákona číslo 46/1993 Z. z., v roku 1995, kde sme práve túto kompetenciu menili, pretože sme ju považovali za logickú. A vtedy som si dal tú námahu, že som zistil, aká je situácia v krajinách Európskej únie, a mám originál, teda zákony, ktoré to upravujú vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, samozrejme, používam nepresné názvy, nie úradné, Taliansku a Holandsku. V žiadnom z týchto štátov nevymenúva riaditeľa tajnej služby hlava štátu. Dokonca ani vo Francúzsku, kde je prezidentský systém a kde by sa dalo polemizovať, či by ho nemal prezident vymenúvať, aj tam ho vymenúva minister vnútra, nie prezident.
Pýtam sa, čo predkladatelia sledujú novelou zákona o Slovenskej informačnej službe, keď berú túto významnú personálnu kompetenciu vláde Slovenskej republiky a dávajú ju prezidentovi bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia, bez akéhokoľvek legislatívneho zázemia.
S ostatnými článkami, ktoré navrhujete novelizovať ohľadom sledovačky, ohľadom evidencie, v zásade možno súhlasiť. Osobne som za to, aby tieto dve opatrenia neboli v tom zákone. Nepredkladám pozmeňujúci návrh na základe poučenia z včerajšieho rokovania, lebo keby sme my ako poslanecký klub HZDS predložili a akokoľvek to racionálne zdôvodnili, a priori budete proti, takže nechám to na vás, aby ste to zvážili. Počas diskusie máte čas, môžete podať pozmeňujúci návrh a stiahnuť to.
Na záver chcem povedať, lebo chápem, pán poslanec Palko, že máte dobrý úmysel, chcete zapojiť tajnú službu a využiť jej kapacity, ale keď dovolíte, vrátim sa k prvému bodu zapojenia tajných služieb do boja s organizovaným zločinom. V uznesení Parlamentného zhromaždenia Rady Európy sa analyzuje, prečo tento problém vznikol. Tieto snahy o zapojenie tajných služieb do boja proti organizovanému zločinu vznikali po skončení studenej vojny, keď sa značná časť z agendy tajných služieb stratila. Samozrejme, a čo sa snažil udržať každý šéf tajnej služby? Udržať stavy a udržať rozpočet. Ale naša tajná služba je v inej situácii. Naša tajná služba trvá od roku 1993, je nová a so studenou vojnou nemá nič spoločné. Jednoducho ju nezažila, čiže tento argument tu odpadá.
Ešte raz na záver vás chcem požiadať, áno, zvýšme svoje úsilie v boji proti organizovanému zločinu, ale nie tak, že urobíme novú políciu alebo že tajnú službu podriadime kriminálnej polícii, ale dajme väčšie prostriedky kriminálnej polícii, keď majú jedno auto, dajme im 100 áut, keď majú tri samopaly, dajme im, neviem, koľko samopalov. To sú odborné veci, o ktorých nepochybujem, že príslušní odborníci z Policajného zboru vedia povedať a definovať, ale nie tým, že budeme meniť agentov spravodajskej služby na policajtov.
Dámy a páni, neviem, či som vás presvedčil, ale som hlboko vnútorne presvedčený o týchto argumentoch a žiadam vás, aby ste tieto dva body stiahli z návrhu zákona, pretože nepovedú k tomu, čo očakávate od novely zákona, nepovedú k skvalitneniu boja proti organizovanému zločinu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Danka, kde práve vysmädol, pretože to súvisí so schizofréniou terajšej vládnej koalície, lebo minerálka sa v tomto parlamente nesmie podávať zadarmo, ale zato osvetlenie okolo budovy svieti od rána do večera veselo. Tak vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste upozornili zastupujúceho predsedu tohto parlamentu, aby dal vypnúť osvetlenie, lebo peniaze, ktoré sa na to minuli, by bohate stačili aspoň na rok za minerálku, ktorú v tomto parlamente poslanci vypijú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
myslím si, že nikoho nenechá na pochybách, že vystúpenie pána poslanca Danka má skutočne hlboké zázemie a že sa problematike venoval, než vystúpil v tomto parlamente. Chcem len potvrdiť jeho slová, že skutočné odporúčanie Parlamentného zhromaždenia číslo 1402 bolo prijaté a predložený legislatívny návrh je s ním v rozpore. To znamená, že ten, kto robil doložku zlučiteľnosti, nerobil ju dôsledne, pretože aproximácia práva je nielen k smerniciam Európskej únie, ale je aj k materiálom Rady Európy a ich orgánov. Preto skutočne by si mali predkladatelia toto povšimnúť a stiahnuť legislatívny návrh, pretože na stiahnutie je ešte viac dôvodov, ktoré sa pokúsim ozrejmiť vo svojom vystúpení, na ktoré sa ešte prihlásim. Bude tá možnosť, dúfam.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Faič.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež oceňujem, že si pán kolega Danko svoje vystúpenie obsahovo dobre pripravil aj v prednese, samozrejme, aj to, že ho založil na odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402. Ale treba povedať, že v tomto odporúčaní sú aj iné konštatácie. Samozrejme, v prvom bode to, že bezpečnostné služby predstavujú alebo majú predstavovať hodnotnú službu demokratickým spoločnostiam na ochranu národnej bezpečnosti. Ďalej je tam aj to, že neodmieta, aby boli bezpečnostné služby zapojené aj do boja proti organizovanej trestnej činnosti, ale hovorí, že tam musí byť rovnováha medzi právom demokratickej spoločnosti na národnú bezpečnosť a individuálnymi ľudskými právami. Nazdávam sa, že organizovaný zločin, ktorý preniká z Balkánu i z Východu, je ohrozením národnej bezpečnosti, pretože predstavuje jednoznačne a v danom čase prítomnú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Som presvedčený, že tento štát musí a má povinnosť využiť všetok svoj potenciál na ochranu národnej bezpečnosti. Ale ak to chceme, aby sa mohol všetok potenciál využiť a použiť, môže to byť len zákonnou úpravou a k tomu práve naša novela smeruje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je poslanec Nagy za klub SMK.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
tajné služby v každom štáte predstavujú významný prostriedok mocenského a bezpečnostného aparátu štátu. V demokratických štátoch tieto služby sú určené najmä na ochranu ústavného poriadku, demokratického zriadenia a tým aj na ochranu ľudských práv. Vzhľadom na špecifické metódy práce služieb a používané účinné technicko-operatívne prostriedky, ktorými disponujú v prípade absencie trestného zákonného vymedzenia v oblasti činnosti a veľmi účinných kontrolných mechanizmov, tieto služby však súčasne znamenajú aj reálne riziko z hľadiska dodržiavania ľudských práv, najmä práva na súkromie.
Zneužitie tajných služieb na politické účely, ako aj hrubé potieranie ľudských práv týmito službami sú smutne známe z histórie Štátnej tajnej bezpečnosti, KGB alebo ostatných tajných služieb bývalých socialistických štátov. Výnimku netvoria ani tajné služby niektorých demokratických štátov. Len pred niekoľkými týždňami odhalili vo Švajčiarsku už druhý pokus o vybudovanie tajnej ozbrojenej zložky vysokopostavenými príslušníkmi informačnej služby. Je všeobecne známy aj príklad Španielska, kde sa v boji proti baskickým teroristom používali nezákonné prostriedky porovnateľné s metódami samotných teroristov.
A nakoniec musím konštatovať, že v tomto období výnimku netvorili ani Federálna bezpečnostná informačná služba v bývalom Česko-Slovensku a Slovenská informačná služba, o čom sme sa všetci mohli presvedčiť z poslednej správy predsedu Slovenskej informačnej služby predloženej Národnej rade Slovenska. I počas ostatných rokov sme boli svedkami toho, že Slovenská informačná služba sa prepožičala na politické účely, že parlamentná kontrola jej činnosti bola za uplynulé volebné obdobie zo strany koaličných strán zabraňovaná, a ak nejaká kontrola existovala, tak bola neúčinná.
Práca tajných služieb bez dostatočnej kontroly teda predstavuje vysoké riziko z hľadiska možnosti porušovania základných ľudských práv. Preto sa tejto otázke venovala aj Rada Európy. V správe spravodajcu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy poslanca G. Frundu k odporúčaniu 1402 z roku 1999 k tajným bezpečnostným službám sa okrem iného uvádza, že klasickou úlohou služieb je získavať informácie, monitorovať a vyhodnocovať informácie s cieľom zabrániť špionáži, terorizmu, sabotážnym akciám cudzích mocností, vyšetrovať činnosť zameranú na podmínovanie demokracie, sledovať rozvratné aktivity. Ale mnohé bezpečnostné služby najmä vo východoeurópskych krajinách chcú získať väčšiu úlohu v boji proti organizovanej kriminalite. Trestné činy takéhoto charakteru sú zväčša z oblasti korupcie, prania špinavých peňazí, pašovania zbraní, obchodovania so ženami a deťmi a obchodovania s drogami.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom odporúčaní 1402 z roku 1999 k činnosti bezpečnostných služieb zaujíma rozsiahle a zásadné stanovisko. Citujem z druhého a tretieho odporúčania:
"Parlamentné zhromaždenie je znepokojené tým, že služby členských štátov často povyšujú nimi sledované záujmy národnej bezpečnosti a krajiny nad rešpektovanie práv jednotlivcov. Keďže navyše služby sú často nedostatočne kontrolované, je tu vysoké riziko zneužitia moci a porušovania ľudských práv, ak chýbajú legislatívne a ústavné garancie. Parlamentné zhromaždenie považuje túto situáciu za potenciálne nebezpečnú. Služby majú mať oprávnenie na výkon svojej legitímnej úlohy - ochraňovať národnú bezpečnosť a slobodný poriadok demokratického štátu voči jasným a prítomným ohrozeniam, ale nemajú mať voľnú ruku na porušovanie základných práv a slobôd."
Šieste odporúčanie Parlamentného zhromaždenia navrhuje, aby bezpečnostné služby neboli oprávnené vykonávať vyšetrovanie trestných činov, zadržanie a vzatie do väzby, aby neboli zapojené do boja proti organizovanému zločinu s výnimkou veľmi špecifických prípadov, keď organizovaný zločin predstavuje jasné ohrozenie slobodného poriadku demokratického štátu. A nakoniec na inom mieste odporúčaní sa formuluje téza, že ekonomické prípady alebo boj proti organizovanému zločinu, per se, nemajú patriť do pôsobnosti služieb. "Služby sa majú zaoberať takýmito záležitosťami len vtedy, ak tieto predstavujú jednoznačnú a v danom čase prítomnú hrozbu pre národnú bezpečnosť." Koniec citátu.
V stručnom zdôvodnení k pozmeňujúcim návrhom spoločnej správy k novele zákona pod bodom číslo 2 a pod bodom číslo 5 sa odvoláva na Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1402, teda odporúčanie, ktoré som citoval. Všetci, samozrejme, sme si vedomí toho, že odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nie sú záväzné pre členské štáty. Čo sa však do tohto stručného zdôvodnenia nezmestilo, je poznanie, že za každým prijatým odporúčaním je veľké množstvo práce expertov a mnohých politických diskusií, na ktorých sa zúčastnili aj niektorí členovia delegácie nášho parlamentu v Rade Európy. Konečný text teda odzrkadľuje vysoký stupeň vedomostí, ktorý by sme nemali v žiadnom prípade ignorovať. Niektoré konštatovania správy spravodajcu Parlamentného zhromaždenia, týkajúce sa napríklad práce Ruskej informačnej služby, našťastie v našich pomeroch neplatia. Slovenská informačná služba by ani podľa tejto novely nezískala právomoc zadržiavať osoby či prevádzkovať vlastné cely zadržania a podobne. Otázku rovnováhy prostriedkov a kontrolu tajnej služby však nemôžeme obísť ani my.
Je nám všetkým známe, že aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky obsahovalo zámer vypracovať taký zákon o Slovenskej informačnej službe, ktorý umožní efektívnejší boj proti organizovanému zločinu. Samozrejme, programové vyhlásenie neobsahovalo ani nemohlo obsahovať podrobnejší výklad tohto zámeru.
Na základe diskusie vo výboroch môžem zodpovedne konštatovať, že väčšina poslancov Národnej rady nemá námietky voči zámeru ako takému. Mali a majú však vážne námietky voči tomuto konkrétnemu návrhu, ktorý dáva Slovenskej informačnej službe generálne poverenie na získavanie informácií s využitím všetkých obvyklých operatívno-technických prostriedkov o organizovanom zločine bez bližšej špecifikácie toho pojmu a bez adekvátneho zefektívnenia Slovenskej informačnej služby.
Pokiaľ ide o špecifikáciu, tu by som sa rád odvolal práve už na spomínané odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré pripúšťa zapojenie informačných služieb do boja proti organizovanému zločinu, ako to podotkol aj pán poslanec Faič, ale pokiaľ tento predstavuje jednoznačnú a bezprostrednú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Pán poslanec Palko vo výbore pre ľudské práva a národnosti takéto vymedzenie neodmietol, ale argumentoval tým, že podľa predkladateľov organizovaný zločin na Slovensku dosiahol také rozmery, že takúto hrozbu reálne predstavuje. Neskôr na svojej tlačovej konferencii spomínal prípad zavraždenia Jána Duckého a masovú vraždu Pápayovcov v Dunajskej Strede. Oba trestné činy sú hrozné a všetci dúfame v skoré odhalenie páchateľov. Ale ak by sme však prijali argumentáciu pána poslanca Palka, znamenalo by to súčasne konštatovať, že obdobné trestné činy sú na dennom poriadku, že vojna mafií už znamená reálne a každodenné ohrozenie nevinných ľudí, že mafie už majú svoj bezprostredný a veľmi významný vplyv na politické vedenie tohto štátu, pričom polícia už svojimi prostriedkami na boj proti nim nestačí. Ale to asi nechcú tvrdiť ani predkladatelia. Exituje jedna forma organizovaného zločinu, kde nie sú pochybnosti o ohrozovaní národnej bezpečnosti. Sú to teroristické činy. V tomto smere však Slovenská informačná služba má povinnosť konať aj podľa súčasného znenia zákona.
Chcem ešte raz podčiarknuť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že nikto nie je proti zefektívneniu boja proti zločinnosti. Práve naopak, nikto neprotestoval proti novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku, keď zavedenie inštitútu policajného agenta bolo vyvážené primeranými zákonnými garanciami voči zneužitiu. Privítal som aj poslanecký návrh o obecnej polícii po tom, čo vláda podmienila svoj návrh, svoj súhlas s týmto návrhom získaním patričného vzdelania príslušníkov obecnej polície, čo je tiež dôležitou garanciou ochrany ľudských práv. A iste privítame aj avizovaný návrh KDH, resp. poslancov KDH na novelizáciu Trestného poriadku, týkajúcu sa postupu sudcov pri vzatí do väzby, pokiaľ tento bude v súlade s ústavou.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, druhá časť navrhovanej novely predstavuje istý pokus o zdokonalenie kontrolného mechanizmu Slovenskej informačnej služby. Ak by sme ho nevnímali v spojitosti s rozšírením oblasti činnosti Slovenskej informačnej služby, mohli by ste ho jednoznačne privítať. V danom kontexte je však podľa môjho názoru takýto systém nedostatočný.
Základným problémom našej diskusie o tomto návrhu podľa môjho názoru je to, že sami predkladatelia podcenili jeho vážnosť. Jeho predloženiu nepredchádzala taká široká odborná diskusia, akú by si nepochybne takýto návrh novely zaslúžil. Je bezpečnostná situácia v našom štáte už taká vážna, že je nutné prehliadať otázky proporcionality medzi národnou bezpečnosťou a slobodami jednotlivcov? A položme si aj ďalšiu otázku. Je žiaduce, aby informačná služba a polícia vykonávala stále viac paralelných činností? A nakoniec sme za to, aby sa Slovenská informačná služba miesto klasických spravodajských úloh preorientovala na úlohy policajné? Tieto a ďalšie otázky zostali v doterajšej diskusii nezodpovedané. V tomto kontexte treba vnímať pozmeňujúce návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Som za to, aby sme sa k nim ešte v našom parlamente vrátili a prediskutovali ich spolu s reformou mechanizmu na kontrolu Slovenskej informačnej služby.
Pán poslanec Palko sa vyjadril, že bez bodov 1 a 2 novely tento návrh stráca zmysel. Bol by som veľmi rád, pán kolega, keby ste tento svoj názor prehodnotili. Zastávam názor, že ostatná časť novely, týkajúca sa spôsobu vymenovania riaditeľa i kontroly, je veľmi hodnotná aj sama osebe a mali by sme ju prijať.
Zároveň, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem požiadať ctený parlament, aby druhý bod a piaty bod spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie s tým, že ich odporúčam schváliť.
Ďakujem vám za pozornosť.