Poslanec J. Malchárek:
Budem hovoriť veľmi krátko, tak sa pokúste o chvíľočku pozornosti.
Veľmi ma mrzí, že sa to opäť zvrhlo na my a vy, ale, bohužiaľ, musím dať za pravdu, ako to uniklo od vecnej diskusie, kam to až dopadlo, ste sami počuli. Zareagujem azda len na vecné poznámky pána poslanca Húsku. Isteže, každý na to môžeme mať svoj názor, čo sa týka trhovej alebo účtovnej hodnoty. V každom prípade aj pán poslanec Tarčák hovoril o stratách od roku 1993. Myslím si, že nie je strata len otázka v rámci cash flow, ale straty alebo záväzky, ktoré vznikli fondu už pri podpisovaní týchto zvlášť nevýhodných zmlúv, čo je nemysliteľné, akákoľvek by bola hodnota tohto majetku a určite vieme, že reálna hodnota nie je nižšia ako niekoľko stomiliónov korún, takže sa môžeme vyhnúť pojmu miliarda. Je nezmyselné, aby od začiatku tento fond takýmito podpismi vlastne prichádzal okamžite do straty. Takže tu by sme zrejme našli, povedal by som, spoločnú reč.
Čo sa týka ďalších podnájmov, tak, samozrejme, sa to netýka hotelov, resp. využívania hotelových izieb, ale nepovažujem za veľké know-how podnájom, keď sú konkrétne prípady, kde je 10 až za 20-násobok ceny, za ktorú sa platí Fondu detí a mládeže. No tak to azda nemôžeme považovať za podnikanie. Ako ináč to nazvať ako rozkrádanie? Teším sa, že pán kolega Tarčák podporí tento zákon, ak som to správne pochopil, pretože si neviem predstaviť transparentnejšie nakladanie s majetkom, ako dnes máme možnosť nakladať, a to je na základe zákona.
Samozrejme, na základe určitých návrhov Fondu detí a mládeže, ktoré sú pod priamou gesciou a kontrolou výboru Národnej rady s tým, že, keďže ide o majetok štátu, zrejme v druhom čítaní navrhneme zmenu na iné ministerstvo, ako je ministerstvo financií. Ale však my len vlastne rozširujeme záber inštitúcií, tých ľudí, ktorí proste budú jednoznačne garanciou toho, že sa nemôže stať s majetkom to, čo sa s ním stalo v minulom období a tým nehovorím v minulom období v minulých štyroch rokoch. Upozorňujem, že s týmto majetkom sa podobným spôsobom, povedal by som, nehospodárilo od roku 1989.
Bol by som veľmi nerád, keby sme sa svojím hlasovaním dostali na stranu tých, ktorí nám skutočne dnes telefonujú. Fakt, to musím zopakovať, že sme povedzme vydieraní a pán predseda rady mi umožnil, aby som to aj povedal. Polícia vyšetruje v podstate útok na jeho osobu, ktorý mu mal dať najavo, že sa inicioval nesprávnym smerom, ak to tak slušne môžem nazvať. Verím tomu, že naším hlasovaním sa proste neprikloníme na stranu tých, ktorí sa tieto metódy, doslova gangsterské metódy na nás snažia využívať, a budeme rozhodovať vo verejnom záujme. A hovorím, tí, čo dnes majú zmluvy, a sú to zmluvy, ktoré sú v súlade, povedal by som, s normálnymi dobrými mravmi, a sú ochotní komunikovať, tu absolútne nevidím priestor práve na transparentnosť ďalších postupov, že by museli mať zlý spánok. Takže len toľko. Verím tomu, že sa to skončí aspoň v rámci tohto zákona a minimálne ho podporíte do druhého čítania a potom snáď nájdeme kompromisy, ktorými tento zákon nič neutrpí na kvalite a na princípe.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi stručne zhodnotiť rozpravu. Je pre mňa jednoznačné, že predkladatelia novely zákona chcú vniesť poriadok do zmlúv v oblastiach, v ktorých je to legislatívne možné. Nevýhodné zmluvy, ktoré boli uzatvorené prostredníctvom Fondu detí a mládeže, je potrebné zmeniť a to len, a to podčiarkujem, takými legislatívnymi pravidlami, ktoré Ústava Slovenskej republiky umožňuje. Preto vítam aj stanovisko predkladateľa, ktorý si je vedomý toho, že niektoré legislatívnotechnické úpravy táto predložená novela bude potrebovať. Budú to úpravy, ktoré prispejú ku kvalite zákona a k tomu, aký cieľ táto novela sleduje. Podčiarkujem, v žiadnom prípade nejde o znárodňovanie majetku. Hovoríme o spravovaní majetku a o prenájme majetku a musíte uznať, že sú predsa isté legislatívne úpravy a možnosti, ktoré predkladatelia využili a ktoré môžu využiť.
Vážený pán predsedajúci, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 189/93 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. (tlač 331), v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh.
Pani poslankyne, páni poslanci, ešte chcem pred hlasovaním poprosiť všetkých poslancov, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhoch, ktoré uviedla spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Rusnáková. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Uvádzajte ďalšie hlasovania.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 327 z 18. augusta 1999 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra, v gestorskom výbore do 26. novembra.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu navrhovateľovi Malchárkovi a pani spoločnej spravodajkyni Rusnákovej za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz odporúčam, aby sme sa vrátili k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní, a to o návrhu zákona o zriadení Armády Slovenskej republiky.
Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Petra Ošvátha, aby uvádzal jednotlivé hlasovania, najskôr hlasovania zo spoločnej správy. Prosím o pokoj v rokovacej sále a pána poslanca Ošvátha, aby sa dostavil a uvádzal hlasovanie i jednotlivých návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a ktoré odzneli v rozprave.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
prikročíme k hlasovaniu o zákone číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky. Na osvieženie pamäti pripomínam, že gestorský výbor schválil spoločnú správu a odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a schváliť ich okrem bodu číslo 7, ktorý sa týka nadobudnutia účinnosti, pretože k tomuto bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý by bol v kontradikcii s bodom číslo 7.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe 258a pod bodmi 1 až 6.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že body 1 až 6 zo spoločnej správy sme schválili.
Uvádzajte ďalšie hlasovania v poradí, tak ako boli podané pozmeňujúce návrhy v rozprave.
Poslanec P. Ošváth:
Ďalej bol podaný pozmeňujúci návrh skupiny 15 poslancov podaný poslancom Andrejčákom, ktorý navrhuje vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. Tento návrh odporúčam neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Prosím, aby ste nekomentovali odporúčania, či už negatívne, alebo pozitívne, k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom z rozpravy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Návrh sme neschválili.
Uvádzajte ďalší návrh.
Poslanec P. Ošváth:
Ďalší pozmeňujúci návrh podaný skupinou 15 poslancov, ktorý som podal ja s ďalšími 14 poslancami, sa týkal zmeny poradia odsekov v § 2b.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Návrhy sú rozdané poslancom písomne. Pán poslanec, len uvádzajte hlasovania podľa mien, ktorí poslanci podali návrhy.
Hlasujeme o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Ošvátha.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Uveďte ďalší návrh.
Poslanec P. Ošváth:
Ďalší pozmeňujúci návrh bol pozmeňujúci návrh podaný pánom poslancom Sitekom a skupinou 15 poslancov, ale schválením pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy gestorského výboru je tento pozmeňujúci návrh už bezpredmetný. Odporúčam o ňom nehlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno. Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec P. Ošváth:
Posledné, štvrté je o pozmeňujúcom návrhu poslanca Ošvátha a skupiny 15 poslancov. Týka sa nadobudnutia účinnosti od 1. novembra 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli podané k tomuto návrhu zákona.
Pán spravodajca, keďže ste už vo vašej spravodajskej správe uviedli, že v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vás gestorský výbor splnomocnil na odporúčanie, aby sme hneď po schválení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní pristúpili k tretiemu čítaniu, otváram tretie čítanie o tomto vládnom návrhu zákona.
Pani poslankyne, páni poslanci, v rámci tretieho čítania som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vraciam sa k procedurálnemu návrhu, ktorý sme včera nemohli schváliť, a to je návrh na zaradenie bodu programu o odvolaní pána poslanca Slotu z funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Slovenskej informačnej služby a člena tohto výboru. Žiadam, aby bol tento bod zaradený zajtra ako bod číslo 1.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ak mi dovolíte, keďže pán poslanec Roman Kováč podal procedurálny návrh, aby som aj ja podal ďalší procedurálny návrh na základe žiadosti navrhovateľa bodov 28 a 29 týkajúcich sa odvolania prezidenta Prezídia Fondu národného majetku a bodu 29 návrh na odvolanie viceprezidenta Fondu národného majetku a navrhol snemovni, aby sme tieto dva body prerokovali dnes o 18.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme najskôr o návrhu pána poslanca Romana Kováča, ktorý na žiadosť troch poslaneckých klubov žiada zaradiť do programu rokovania tejto schôdze návrh na odvolanie člena výboru, ako aj predsedu výboru pána poslanca Slotu zajtra ako bod číslo 1.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Ďalej budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorým som navrhol, aby sme body 28 a 29 prerokovali dnes o 18.00 hodine.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Snemovňa v tejto chvíli nie je uznášaniaschopná. Nemôžeme pokračovať, páni poslanci.
Prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na rokovanie. Skúsme zistiť prítomnosť v rokovacej sále.
Prosím, prezentujme sa bez toho, aby sme o niečom hlasovali. Zisťujeme prítomnosť poslancov v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
To znamená, že snemovňa je uznášaniaschopná.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom procedurálnom návrhu.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k ďalšiemu bodu programu rokovania, keďže sme neschválili zmenu poradia prerokúvania bodov, ktoré som navrhol ja, tak môžeme pokračovať v rokovaní tak, ako sme si odsúhlasili v návrhu programu...
Ešte predtým sa hlási s procedurálnym návrhom pán poslanec Orosz.
Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály.
Pán poslanec Orosz.
Prosím, zapnite pána poslanca Orosza.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovolím si mať tiež jeden procedurálny návrh. Navrhujem v mene troch poslaneckých klubov, aby bol zaradený do rokovania návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie. Je to tlač číslo 358. Navrhujem, aby tento bod programu bol zaradený za bod číslo 22. To je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhol v mene troch poslaneckých klubov zaradiť nový bod programu - návrh na voľbu sudcov, ktorý by sme prerokovali zajtra ako bod číslo 23, teda za bodom 22.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 336. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 348.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ladislav Orosz.
Prosím pána poslanca, aby návrh uviedol.
Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Bélovi Bugárovi.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
(Hlasy a ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení poslanci, pokoj v rokovacej miestnosti. Pán poslanec Tarčák!
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
... o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Od schválenia zákona číslo 350/1996 Z. z. uplynuli bezmála tri roky. To je dostatočne dlhý čas na to, aby sa v praxi, v každodennej činnosti slovenského parlamentu overila jeho kvalita. Dovolím si konštatovať, že zákon číslo 350/1996 Z. z. nie je zlý zákon. Väčšina jeho ustanovení sa v praxi osvedčila a nie je dôvod ich meniť...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci vládnej koalície aj opozície, znovu vás upozorňujem, ak chcete diskutovať, choďte mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Na druhej strane v tomto, ale aj v uplynulom volebnom období sme boli svedkami viacerých sporov o výklad jednotlivých ustanovení tohto zákona a narazili sme aj na niektoré jeho medzery, ktoré vyvolávali patové situácie a nútili hľadať riešenia, ktoré boli na hrane zákonnosti. Aj z týchto dôvodov zriadil predseda parlamentu komisiu na revíziu rokovacieho poriadku Národnej rady pod vedením podpredsedu Národnej rady Pavla Hrušovského, ktorá bola zložená zo zástupcov všetkých poslaneckých klubov.
Predkladaný návrh zákona je syntézou námetov a podnetov, ktoré boli doručené komisii na prípravu novely rokovacieho poriadku, a návrhov, ktoré boli obsiahnuté v návrhu novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorú predložila skupina poslancov pod vedením poslanca Ivana Šimka v prvej polovici roku 1999 a ktorý už bol prerokovaný v našom parlamente v rámci prvého čítania a v rámci druhého čítania aj vo výboroch.
Návrh, ktorý predkladám, je obsahovo širší, a preto aj vzhľadom na existenciu ustanovenia § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý neumožňuje v rámci legislatívneho procesu vecne rozširovať predložený návrh, považujem za pragmatickejšie rokovať o tomto návrhu zákona a pokúsiť sa dosiahnuť požadovaný konsenzus.
Jednotlivé ustanovenia novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je možné v súlade so zámermi, ktoré sme nimi sledovali, rozdeliť približne do štyroch skupín.
Prvá skupina, prvá kategória návrhov reaguje na zmenu Ústavy Slovenskej republiky v časti dotýkajúcej sa spôsobu voľby prezidenta, ako aj na vydanie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod číslom 77/1998 Z. z., v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad s určitým ustanovením zákona o rokovacom poriadku s Ústavou Slovenskej republiky.
Druhá skupina, druhá kategória návrhov sleduje premietnutie niektorých podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sme schválili v uplynulom období v podobe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 1 ods. 2 platného zákona. Ide o tie pravidlá, ktoré majú zjavne normatívny charakter a ich premietnutie priamo na obsahu zákona by mohlo zabezpečiť zvýšenie ich váhy a autority.
K tým častiam návrhu, ktoré obsahujú ustanovenia patriace do prvej a druhej kategórie, ktoré som spomínal, nepredpokladám odmietavé reakcie a verím, že ich všetci, vážení kolegovia, podporíte.
Tretia skupina návrhov sa snaží zaplniť medzery, ktoré sa nachádzajú v zákone, pričom platná právna úprava neobsahuje dostatočné mechanizmy na ich preklenutie. Do tejto kategórie možno zaradiť viacero návrhov, spomeniem len niektoré. Napríklad určitým problémom je, keď je Národná rada Slovenskej republiky dva dni po sebe neuznášaniaschopná. Podľa nášho návrhu túto situáciu by bolo možné riešiť tak, že predsedajúci by obligatórne skončil schôdzu a body programu, ktoré neboli doteraz prerokované, by museli byť obligatórne zaradené na ďalšiu schôdzu. Podľa doterajšej právnej úpravy je takýto postup minimálne diskutabilný, i keď sa v praxi uplatňuje. To treba otvorene povedať.
Druhý z tejto kategórie návrhov reaguje na prípadný vznik situácie, keď gestorský výbor nebude v rámci legislatívneho procesu schopný spracovať a schváliť spoločnú správu výborov. Podľa platnej právnej úpravy je v takomto prípade ďalší legislatívny proces zablokovaný, čo je v rozpore s právom nositeľov zákonodarnej iniciatívy, ktorí majú nielen právo na predloženie návrhu zákona do parlamentu, ale aj právo na to, aby o ich návrhu parlament vecne rozhodol. Verím, že ani táto kategória návrhov nenarazí na zásadnejší rozpor v poslaneckej snemovni.
Štvrtá kategória návrhov vychádza z napĺňania myšlienky, že rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov by mali byť v zákone upravené tak, aby zaručovali efektívnosť a racionálnosť rokovania a umožnili dospieť bez zbytočných prieťahov k naplňovaniu základného poslania zákonodarného zboru, to znamená k uplatňovaniu rozhodovacích právomocí. Som si vedomý toho, že práve táto kategória návrhov pravdepodobne vyvolá najviac diskusií a možno aj protichodných názorov. Myslím si, že môžem v mene skupiny poslancov povedať, že budeme radi, ak v ďalšom legislatívnom procese zaznejú aj pripomienky, ktoré budú spôsobilé náš návrh v tomto smere zlepšiť.
Do štvrtej kategórie návrhov patria ustanovenia dotýkajúce sa uplatňovania faktickej poznámky, procedurálnych návrhov a najmä novonavrhovaný § 29a o určení dĺžky času na rozpravu. Aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy najmä v situáciách, keď sa reálne dá predpokladať, že diskusia o určitom bode programu bude mať silný politický náboj. Je celkom prirodzené, že takéto situácie sa v parlamentoch bežne vyskytujú, a vieme, že sme ich niekoľkokrát zažili aj počas tohto, aj počas minulého volebného obdobia. Ako posledný príklad môžem uviesť diskusiu o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Podľa môjho názoru doterajšia prax ukazuje, že sa žiada spôsob rokovania pri takýchto situáciách osobitne upraviť tak, aby bolo rokovanie racionálne, efektívne a možno zároveň aj atraktívne a prehľadné pre verejnosť, ktorá sleduje priebeh diskusie na televíznych obrazovkách. Filozofia novonavrhovaného § 29a vychádza z myšlienky posilnenia autority poslaneckých klubov v štruktúre orgánov Národnej rady Slovenskej republiky. V tom je jeho sila, ale možno aj jeho slabina. Budem rád, keď sa o tejto otázke bude vecne a nie politicky diskutovať.
V tejto súvislosti pripomeniem len to, že takáto úprava rokovania parlamentov je pomerne bežná vo viacerých európskych krajinách. My sme si urobili určitú porovnávaciu analýzu rokovacích poriadkov viacerých krajín k tejto otázke a ukazuje sa, že je to postup, ktorý je skutočne zaužívaný. V ďalšom priebehu rozpravy môžem o týchto veciach informovať.
V súvislosti s novonavrhovaným § 29a chcem spomenúť ešte jedno novonavrhované ustanovenie, ktorého podstatou je opätovné zavedenie všeobecnej politickej rozpravy do praxe slovenského parlamentu. Cieľom tohto návrhu je umožniť ventilovanie politických názorov a stanovísk vo vyhradenom časovom priestore, a to bez požiadavky na naplnenie niektorých formálnoprávnych podmienok, ktoré sa inak požadujú, napríklad predloženie písomného podkladu, prerokovanie návrhu vo výbore atď. Tento návrh smeruje aj k tomu, aby vyslovene politické stanoviská a názory neboli predkladané pri rokovaní o bodoch programu, ktoré vecne s obsahom prejavu poslanca spravidla nesúvisia. Myslím si, že tento návrh smeruje k posilneniu postavenia opozície v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že vo svojom vystúpení som poukázal na základné ciele, ktoré skupina poslancov predložením tohto návrhu sledovala. Zároveň si vás dovolím požiadať o podporu nášho návrhu a teším sa na konštruktívnu diskusiu o jeho obsahu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to poslancovi Lajosovi Mészárosovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. (tlač číslo 336).
Čo sa týka môjho stanoviska k zákonu v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je opodstatnený. Je totiž nepochybné, že rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 350/1996 Z. z. treba aktualizovať tak, aby sa do neho premietli zmeny Ústavy Slovenskej republiky, ktoré nastali ústavným zákonom číslo 9/1999 Z. z. Predkladatelia sú zároveň vedení snahou upraviť podrobnejšie, precíznejšie a presnejšie niektoré pravidlá rokovania Národnej rady, resp. režim práce tak, aby táto práca mohla byť efektívnejšia, aby parlament mohol plniť svoju úlohu efektívnejšie.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 348 zo dňa 23. augusta 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z., v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 24. novembra 1999 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, prerokoval v lehote do 26. novembra 1999.
Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo až po rozprave.
Ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že sa písomne neprihlásil žiadny z poslancov, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v rámci prvého čítania chcem reagovať na tento poslanecký návrh novely rokovacieho poriadku, pretože si myslím, že o tejto novele rokovacieho poriadku jednoducho je potrebné viesť dialóg, diskusiu a je potrebné poukázať na viaceré rozporné miesta, ktoré táto novela rokovacieho poriadku prináša.
Ako už uviedol pán predkladateľ alebo zástupca predkladateľov pán predseda ústavnoprávneho výboru Orosz, skutočne v roku 1996 po dlhšie trvajúcich snahách bol schválený nový rokovací poriadok. A treba kvôli poriadku uviesť, že pred týmto rokovacím poriadkom platil takzvaný Šalgovičov rokovací poriadok, ktorý bol ešte, myslím si, z roku 1988 a ktorý bol v podstate prispôsobený na iný typ procedúry parlamentu. Ale treba úprimne povedať, že tento takzvaný Šalgovičov rokovací poriadok vlastne až do roku 1996 bol vhodným doplnkom predovšetkým pre parlamentnú väčšinu parlamentu najmä vplyvom toho, že umožňoval v rámci svojich gumových opatrení, povedal by som, väčšie zvýraznenie a postavenie parlamentnej väčšiny v parlamente.
To znamená, že v zmysle tohto pôvodného rokovacieho poriadku jednoducho parlamentná väčšina mala oveľa väčšie práva. Nebolo potrebné v podstate takmer v ničom rešpektovať v parlamente nejaký menšinový hlas. Aj keď to bolo pre nás, pre parlamentnú väčšinu, v tom čase pohodlné, aj vplyvom práve týchto skúseností došlo k tomu, že niekedy v roku 1993 sa začali práce nad novým rokovacím poriadkom. Trvali dlhšie. Boli tam uskutočnené viaceré rokovania, viaceré konzultácie, viaceré oponentúry a vlastne v roku 1996 bol schválený rokovací poriadok v takej podobe, v akej je platný dnes. Chcem povedať, že tento nový rokovací poriadok, ktorý bol schválený v roku 1996, na rozdiel od predchádzajúceho takzvaného Šalgovičovho rokovacieho poriadku väčším spôsobom zvýrazňoval postavenie parlamentnej opozície alebo parlamentnej menšiny v rámci činnosti samotného parlamentu.
Udialo sa to, a už som o tom hovoril aj na tejto pôde práve v spojitosti s iným návrhom novely rokovacieho poriadku, udialo sa tak jednak preto, lebo členom tejto komisie bol pán Ftáčnik, mal viaceré argumenty, na základe ktorých dokázal presvedčiť aj mňa, aj pána poslanca Sečánskeho, ktorí sme boli v rámci tejto komisie, o nevyhnutnosti riešenia rokovacieho poriadku, nie pre momentálne politické zoskupenie, nie pre parlamentnú väčšinu, ale vlastne pre parlament ako taký aj so zvýraznením postavenia parlamentnej menšiny alebo opozície v samotnom parlamente.
Mám taký dojem, je to môj subjektívny názor, že súčasná vládna koalícia a súčasná parlamentná väčšina v podstate tesne od volieb alebo tesne po voľbách sa správa aj práve v súvislosti s procesným správaním sa parlamentu ako v zmysle starej známej slovenskej pesničky: Ži tak, ako keby bolo dnes poslednýkrát. V tomto smere môžem s istou škodoradosťou povedať, áno, môžete takto postupovať, páni z parlamentnej väčšiny, môžete v rámci účelových stanovísk, či už ústavnoprávneho výboru, alebo predsedajúceho, alebo takouto formou novely rokovacieho poriadku, odčerpávať pomerne exkluzívne postavenie parlamentnej menšiny v samotnom parlamente. Ale na druhej strane s istou škodoradosťou, ako som povedal, môžem povedať, že je to vlastne veľmi zjednodušený pohľad na vec a vlastne to, čo dnes konáte pod dojmom súčasnosti, sa môže veľmi ľahko a ono zvyčajne to aj tak býva, že sa aj obráti proti vám, možno nie v takom dlhom čase.
Samotná deštrukcia tohto procesného správania sa parlamentu od samotných volieb do parlamentu sa začala postupne. Začala sa ukazovať najskôr totálnou neznalosťou rokovacieho poriadku zo strany vedenia parlamentu. Do istej miery to bolo aj logicky zdôvodniteľné, pretože bolo nové vedenie a trvalo istú chvíľu, kým povedzme toto nové vedenie, predseda a podpredsedovia vniknú aj do viacerých úskalí a tajov tohto nového rokovacieho poriadku. Chcem povedať, že až na výnimky sa akejsi podrobnej a hlbokej znalosti tohto rokovacieho poriadku vedenie parlamentu nezhostilo dodnes. Čiže tu vidím prvý, zásadný a kardinálny problém, ktorý spočíva v tom, že mnohé veci, ktoré sa dali, ktoré boli silného politického pnutia, aj na pôde tohto parlamentu sa dali riešiť efektívnym vedením schôdze. Jednoducho nedošlo k tomu, vznikla pomerne komplikovaná, napätá situácia a hľadalo sa riešenie situácie nie tým, že jednoducho pôsobím na toho, kto vedie tú schôdzu, aby ju jednoducho viedol v zmysle všetkých oprávnení a všetkej pôsobnosti, ktorú predsedajúci má, ale riešila sa situácia oveľa jednoduchšie, oveľa nekoncepčnejšie, tak, že proste budem prispôsobovať platné znenie rokovacieho poriadku tak, aby k takýmto pnutiam alebo politickým napätiam nedochádzalo.
V tomto smere budem trocha polemizovať s pánom predsedom Oroszom, ktorý aj pri zdôvodnení napríklad nového § 29a hovorí, že k obmedzeniu celkového času rokovania parlamentu alebo nejakého bodu má údajne dôjsť najmä preto, keď sa bude blížiť nejaká rozprava o bode, ktorá môže mať silný politický náboj. Pýtam sa, na čo je parlament Slovenskej republiky. Je to akademická pôda? Je to odborná ustanovizeň? Kde inde, ako na pôde parlamentu sa majú skutočne ventilovať mnohé politické problémy? Myslím si, že tu niekde je najväčší problém aj všetkých snáh súčasnej parlamentnej väčšiny, že celkom nechápe samotnú esenciu politiky a samotný zmysel rokovania parlamentu.
Vždy doteraz od roku 1990 bolo veľmi dobré a veľmi žiaduce, že všetky politické tlaky a všetky politické pnutia, ktoré boli v tejto spoločnosti a ktoré vyplývali aj z nezrelosti, z nedostatočnej politickej kultúry alebo kultivovanosti, všetky tieto politické pnutia sa ventilovali na pôde parlamentu, takmer všetky. Bolo to veľmi dobré najmä preto, že sa neventilovali niekde inde. Iste si spomeniete, keď v minulosti bola veľakrát na pôde parlamentu veľmi napätá atmosféra. Pomaly rozbíjali na starom parlamente vchodové dvere. Do parlamentu sme vtedy museli doslova ako krysy utekať cez pivnice pred rozvášnenými davmi a masami, ktoré boli pred parlamentom, ale jednoducho to stále bolo dobré v tom, že situácia sa ventilovala na pôde parlamentu v rámci diskusie, veľakrát jalovej, veľakrát politicky účelovej, veľakrát emotívnej, nie vecnej, ale na druhej strane to bolo oveľa lepšie, ako keby ten ventil politického zápasu medzi koalíciou a opozíciou sa mal presunúť niekde inde, povedzme na ulicu, čoho sme dnes asi čoraz častejšími svedkami. Ale nemyslím si, že je to dobré. Aj v tomto smere táto novela rokovacieho poriadku jednoducho prispieva k tomu, aby ventil slovenského "papiňáku" sa z pozície parlamentu presúval niekde inde, aby sa na pôde parlamentu neviedla veľakrát emotívna, veľakrát iracionálna, veľakrát subjektívne ladená, účelovo ladená politická debata, ale naopak, aby sme hľadali také riešenia, ktoré budú nejakým spôsobom krájať faktické poznámky, krájať dĺžku rozpravy, krájať procedurálne návrhy a ďalšie veci. O týchto sa ešte zmienim pri konkrétnych ustanoveniach tohto zákona.
Čiže chcem polemizovať s tým, čo povedal pán predseda výboru Orosz, že skutočne esenciou činnosti parlamentu je veľakrát aj vášnivá politická debata, veľakrát aj skočenie si v tom dobrom zmysle slova, možno aj v tom menej dobrom zmysle slova do vlasov, pretože aj keď to verejnosť povedzme nie vždy prijímala korektne, ako sa hádame na pôde parlamentu, v konečnom dôsledku to bolo lepšie, ako keby všetky tie príčiny, všetky tendencie hádok sa mali presúvať z pôdy parlamentu niekde inde, do jednotlivých politických centrál, na mítingy, na stretnutia na ulice a podobne. Čiže tu, myslím si, je odklon od tejto tendencie.
Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia novely rokovacieho poriadku, budem v stručnosti reagovať aj na ne, aj keď si uvedomujem, že v prvom čítaní sa má hovoriť predovšetkým o celkovej filozofii a koncepcii predloženého návrhu novely rokovacieho poriadku. Ale treba o tom povedať už len preto, aby sme prípadne, ak bude ochota a chuť, v rámci druhého čítania sa pokúsili niečo zlepšiť, netrúfam si teraz povedať, že niečo zásadným spôsobom aj v prospech politickej opozície alebo v prospech menšiny v parlamente.
Začnem jednotlivými bodmi, ku ktorým mám isté výhrady. Pôjdem postupne.
V prvom rade je to bod 4. V bode 4 sa hovorí, že v § 24 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia, štvrtá a piata veta, ktoré znejú: "Na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu môže zaradiť všeobecná politická rozprava. Súčasťou návrhu môže byť aj určenie témy všeobecnej politickej rozpravy. V takom prípade sa postupuje podľa § 29a." Znenie tohto ustanovenia napríklad pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Orosz zdôvodnil ako istý ústretový počin vo vzťahu k poslaneckej snemovni, vo vzťahu k poslancom v tom smere, že doteraz nebolo potrebné alebo možné predkladať takéto návrhy a jednoducho treba umožniť, aby k tomuto došlo pri abstrahovaní od ostatných požiadaviek a náležitostí, ktoré rokovací poriadok spája s nejakým bodom rokovania parlamentu. Nesúhlasím s týmto názorom, pretože návrh, ktorý sa predkladá, je skôr zúžením priestoru.
Doteraz, aj keď nebolo v rokovacom poriadku upravené, či sa môže alebo nemôže predložiť takýto bod, jednoducho bolo to právom každého poslanca, individuálne ktokoľvek, nielen dva poslanecké kluby, mohol požiadať na začiatku rozpravy v rámci jednej minúty, aby bod politická rozprava bol zaradený na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Tým, že tam teraz stanovujeme podmienku dvoch poslaneckých klubov a nestanovujeme podmienku obligatórnosti, to znamená, že v takom prípade napríklad sa musí uskutočniť takáto politická rozprava, krátime doteraz platnú právnu úpravu v tom smere, že sa stanovuje väčší a komplikovanejší spôsob na iniciovanie takéhoto kroku.
Doteraz bolo možné, aby ktokoľvek v parlamente v priebehu jednej minúty navrhol takýto bod rokovania, ktorým je politická rozprava. Ak má mať význam toto ústretové gesto, pretože aj politické rozpravy v minulosti boli časté na pôde parlamentu, takmer automaticky dávané na každú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Súviselo to s tým, o čom som hovoril celkom v úvode, že zrejme súčasní predkladatelia, ale aj súčasná parlamentná väčšina nie celkom chápe zmysel a vlastnú esenciu činnosti parlamentu.
Čiže ak chceme napomôcť tomu, aby sa parlament vrátil aj do istého kotla politiky, tak v takom prípade by som uvítal, keby povedzme predkladatelia toto umožnili ako istú obligatórnu záležitosť a aby tam bolo povedzme povedané, že na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov sa do programu zaradí všeobecná politická rozprava. Vtedy by som videl význam a zmysluplnosť tohto kroku. V opačnom prípade je to krok späť a kráti to, čo doteraz mohol robiť individuálne čo i len jeden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalej v bode 5 tohto návrhu sa hovorí, teda dotýka sa ustanovenia § 26 ods. 5, kde sa majú pripájať tieto vety: "Ak je navrhovateľom skupina poslancov, je späťvzatie návrhu účinné, len ak o to požiada nadpolovičná väčšina členov tejto skupiny. Vláda môže vziať svoj návrh späť len na základe platného uznesenia." Myslím si, že tento návrh tiež nie je dobrý jednoducho preto - môžeme si to vysvetliť na konkrétnom príklade. Podá sa návrh zákona. Skupina poslancov, povedzme 12 poslancov, ho podá na pôdu parlamentu a v zmysle tejto dikcie sa hovorí, že stiahnutie tohto návrhu zákona je účinné vtedy, ak siedmi z týchto poslancov navrhnú stiahnutie. Je to nezmysel, pretože toto ustanovenie § 26 ods. 5 má všeobecnú povahu a dotýka sa akéhokoľvek návrhu, dotýka sa aj návrhu zákona a v takom prípade, ak vychádzame z toho, že zákonodarnú iniciatívu nemá skupina poslancov, ale má poslanec každý sám, tak je to jednoducho nezmysel v tom smere, že ak návrh zákona podá 12 poslancov a teoreticky 11 poslancov zoberie svoj podpis späť alebo žiadajú stiahnutie tohto návrhu, je tam stále jeden, ktorý disponuje zákonodarnou iniciatívou. Čiže v tomto smere jednoducho si myslím, že nie je možné, aby sme to viazali na nejakú nadpolovičnú alebo na nejaký cenzus zvýraznený nejakými počtami. Ak čo i len jeden poslanec figuruje a je podpísaný na návrhu, ten návrh musí byť jednoducho prerokovaný na pôde parlamentu. Iná vec je, samozrejme, ten súvis s bodom 26, kde toto oprávnenie je.
Ďalej k spornému ustanoveniu § 29a, o ktorom povedal aj pán JUDr. Orosz, že zrejme bude aj polemika, či je to dobré, alebo nie je to dobré, a vlastne aj vysvetlil dôvod zavedenia krátenia celkového rečníckeho času aj s následným žrebovaním vlastne na tú minimálnu hranicu 12 hodín. Síce povedal, že sa to vlastne bude dotýkať iba nejakých výnimočných pnutí, nejakých výnimočných situácií osobitného bodu v rámci rokovania, ale myslím si, že sme v parlamente svedkami skôr toho, že všade tam, kde sa ponúka veľmi jasné a precízne znenie rokovacieho poriadku tým, že je tam už tá rukavica, tak sa zvyčajne ťahá a niekedy až do extrému. Teraz mám na mysli predovšetkým súčasné chápanie a vnímanie vlády a parlamentnej väčšiny v súvislosti s rokovaním v takzvanom skrátenom legislatívnom konaní, ktorý paragraf bol napríklad tiež schvaľovaný a prijímaný ako niečo výnimočné, ale z ktorého sa stal doslova, povedal by som, bežne používaný prostriedok zľahčenia si pozície, zľahčenia si práce a vôbec už ten pôvodný zmysel a charakter skráteného legislatívneho konania dnes nie je vnímaný politicky, tak ako má byť a ako racionálne má byť vnímaný.
Čiže aj v zmysle tohto ustanovenia si nemyslím na rozdiel od pána predsedu ústavnoprávneho výboru, že toto by sa malo dotýkať nejakých výnimočných pnutí. Naopak, môžem povedať, že toto ustanovenie sa môže dotýkať celej schôdze. Nikde nie je napísané v tomto ustanovení, že v zmysle § 29a nového rokovacieho poriadku vystúpim na začiatku pri schvaľovaní celkového programu schôdze a poviem, že navrhujem, aby všetky body, napríklad 55 bodov, všetky body sa zmestili, alebo aby celá rozprava, celá schôdza sa viazala na časový horizont 12 hodín. Viem si predstaviť, že v túto chvíľu je to pomerne absurdné tvrdenie, pretože koalícia má záujem na prerokovaní takýchto bodov a s takýmto niečím nemôže vyjsť, ale jednoducho chcem povedať, že sa to vôbec nedotýka toho, o čom hovoril pán predseda ústavnoprávneho výboru. A navyše, myslím si v zmysle toho, o čom som hovoril celkom na začiatku, že je to jednoducho proti zmyslu a zmysluplnosti pôsobenia parlamentu aj z hľadiska vystupovania poslancov, aj z hľadiska vlastnej politickej esencie v rámci činnosti parlamentu.
Tu si neodpustím jednu poznámku. Pán poslanec Šimko, ale aj pán predseda Migaš práve v súvislosti, ale nie s týmto, s iným bodom, ešte sa k tomu vrátim. To nebolo pri tomto bode. Takže toho sa dotýka tá reakcia. Budem na ňu reagovať práve v spojitosti s hlasovaním o jednotlivých bodoch hromadne, teda povedzme na záver rokovacieho dňa.
Čiže jednoducho si myslím, že § 29a nie je dobrý v zmysle toho, o čom som hovoril, je namierený, doslova to poviem, proti politickej menšine, proti opozícii v parlamente. A zasa poviem a zvýrazňujem to, parlament nie je akademická pôda, nie je to odborná ustanovizeň, nie je to nejaká inštitúcia, ktorá podáva znalecké posudky, ale je to predovšetkým inštitúcia, kde sa vedie politický zápas a kde sa pretavujú veľakrát aj povedzme primitívne formulované myšlienky, ale jednoducho patrí to ku šťave parlamentarizmu. Čiže v tomto smere si jednoducho myslím, že § 29a nie je dobrý a doslova je namierený účelovým spôsobom proti opozícii.
Ďalšia výhrada smeruje k bodu 9. Tu sa hovorí, že v § 33 ods. 1 sa v prvej vete za slovo "právo" vkladá slovo "jednu" a tak ďalej, teda spojitosť s faktickými poznámkami. Na túto tému už odznelo veľmi veľa. Myslím si, že už niektoré veci sa pretavili zasa v dôsledku činnosti a reagencie predovšetkým našej činnosti ako opozície do vnútorných pravidiel parlamentu, keď bolo z nášho pohľadu oklieštené toto právo viackrát vystúpiť. Aby napríklad nebolo toto právo formalizované, to znamená, aby neboli vnímané faktické poznámky ako bežná rozprava z hľadiska prihlasovania sa do faktických poznámok a podobne. Čiže zasa je to uhol pohľadu, ktorý chceme docieliť. Či je tým zmyslom povedzme, aby sa menej hovorilo, aby sa racionálnejšie hovorilo, ale mám dojem, že chcieť iba od zmeny nejakej formy a zmeniť tým aj nejaký štýl reči, je pomerne komplikovaná záležitosť a takmer nemožná. Takže osobne si myslím, že napríklad aj v spojitosti s faktickými poznámkami v známej kauze pána poslanca Lexu zasa k zásadnej chybe nedošlo tým, že opozícia jednoducho využívala politický priestor, ktorý na pôde parlamentu mala, ale tým, že jednoducho predsedajúci schôdze vtedy nezvládol situáciu. Keby v prvú noc vtedajší predsedajúci schôdze viedol tú schôdzu povedzme celú noc a neskončil ju o 24.00 hodine alebo o 23.00 hodine, ako ju skončil, tak si myslím, dnes s plnou váhou môžem povedať, že rozprava by bola oveľa kratšia, reakcie by boli, povedal by som, menej vypäté a väčšmi unavené. Ale to je všetko, ten priestor a materiál, ktorý predsedajúci v rukách má a jednoducho ho nevyužil. Čiže zasa reakcia na toto bola vlastne neúmerná a neprimeraná tým, že budem okresávať a riešiť záležitosti dotýkajúce sa faktických poznámok.
Ďalej mám výhradu k bodu 11, kde sa hovorí, že v § 35 ods. 4 sa vypúšťajú slová "a pred hlasovaním". Ide tam o možnosť vystúpenia predsedu alebo povereného člena poslaneckého klubu. Ak si parlamentná politická strana žiada pred skončením rozpravy alebo po skončení rozpravy čas na poradu, je umožnené podľa rokovacieho poriadku, aby sa porada udiala, a doteraz platilo, že predseda mohol informovať alebo poverený člen o stanovisku poslaneckého klubu nielen pred čiastkovými hlasovaniami, teda pred spustením celkového mechanizmu hlasovania, ale povedzme aj v čase a vo fáze, keď došlo k odsúhlaseniu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a bolo potrebné rozhodnúť sa práve v kontexte schválených alebo neschválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, či budem hlasovať o zákone napríklad ako o celku. Čiže v takom prípade bolo možné, aby vystúpil aj vo fáze na záver pred konečným hlasovaním povedzme predseda poslaneckého klubu, aby povedal, že vzhľadom na to, že neboli akceptované naše pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, náš názor je taký, že sme chceli pôvodne podporiť, ale nepodporíme konečné znenie návrhu zákona. Toto sa berie. Tu sa teraz hovorí, že takéto právo má v podstate poslanecký klub a s možnosťou vystúpenia povedzme predsedu poslaneckého klubu len vo fáze pred samotným spustením celkového mechanizmu hlasovania aj vo vzťahu k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Čiže z nášho pohľadu je to zase krok späť.
Pokiaľ ide o bod 13, kde sa hovorí, v § 36 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Hlasovanie sa spravidla uskutoční bezprostredne po skončení rozpravy a po prípadnej porade poslaneckých klubov, ak Národná rada nerozhodne bez rozpravy inak. Národná rada sa môže uzniesť bez rozpravy, že hlasovanie o všetkých návrhoch, o ktorých sa skončí počas rokovacieho dňa rozprava, a o súvisiacich návrhoch s výnimkou procedurálnych návrhov, o ktorých sa hlasovalo ihneď, sa uskutoční počas poslednej hodiny rokovacieho dňa." To je ten príklad, v ktorom som práve chcel poukázať na reakciu pána poslanca Šimka a pána predsedu parlamentu Migaša, ktorí toto znenie pred médiami prezentovali ako ustanovenie, ktoré zefektívni chod činnosti parlamentu a ktoré vlastne je namierené k väčšej zodpovednosti a k väčšej povinnosti poslancov v súvislosti s ich prácou na pôde parlamentu. Citujem to tak vo všeobecnosti a možno voľne, ale tak nejako to bolo prezentované a myslím si, že je to také orwellovské konštatovanie, pretože opak je pravdou.
Základné čertovo kopýtko tohto ustanovenia totiž je celkom v niečom inom. Občania Slovenskej republiky veľmi citlivo vnímajú, či parlament je, alebo nie je naplnený, či sú, alebo nie sú prázdne stoličky v rámci parlamentu a veľakrát, myslím si ako poslanec, neprávom toto mechanicky porovnávajú s akýmsi klasickým inštitútom pracovného pomeru a nejakých "pichacích" kariet a podobne. Som ďaleko od nejakej demagógie, aby som jednoducho prisviedčal takémuto zmýšľaniu, ale na druhej strane musím povedať, že základným zmyslom, alebo ak by sme dešifrovali znenie tohto ustanovenia vzhľadom na dnešné pomery, ktoré vládnu na Slovensku, dá sa to dešifrovať jednou vetou a tá veta znie: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ste povinní ráno prísť, zapísať sa, potom môžete ísť všetci preč a musíte tu byť večer o 18.00 hodine, keď sa bude zase hlasovať. To je základné dešifrovanie vlastne tohto ustanovenia, ktoré má istý pragmatický zmysel a používa sa aj v zahraničí, ale musím povedať, že potom to treba aj takto vysvetľovať, čo je dôvodom a čo príčinou zavedenia takéhoto paragrafu, že to nie sú nejaké abstraktné akademické úvahy, ale jednoducho je to neschopnosť súčasnej vládnej koalície zabezpečiť si priebežnú väčšinu na pôde parlamentu pri jednotlivých bodoch rokovania. Potom to bude úprimné a potom to možno zoberú aj občania Slovenskej republiky, keď sa im takto vysvetlí, a nie že sa im bude celkom opačným spôsobom prezentovať ako reakcia na ich oprávnenú kritiku. To je skutočne celkom naopak a na hlavu postavené, takže nie je to tak.
Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 14 predloženého návrhu novely rokovacieho poriadku, kde sa hovorí, že § 38 sa dopĺňa o nový ods. 3, ktorý znie: "O procedurálnom návrhu, ktorý nemá zrejmú podporu Národnej rady, nechá predsedajúci hlasovať ihneď. Ak pri hlasovaní zistí, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, pokračuje sa v rokovaní podľa programu. Predsedajúci nechá o procedurálnom návrhu v takomto prípade opäť hlasovať v čase, keď bude Národná rada schopná sa uznášať." Chcem povedať, že aj v tomto prípade ide o riešenie, ktoré možno nazvať z núdze cnosť, že jednoducho ide o to, aby sa predišlo situáciám, vďaka ktorým sa zase z dôvodu priebežného nedostatku väčšiny poslancov v parlamente komplikuje vec tak, že keď sa prednesie a hlasuje o procedurálnom návrhu, jednoducho sa musí postupovať tak, ako keby sa hlasovalo o inom návrhu a musí nastať mechanizmus prerušenia, prestávky a podobne.
A to, čo chcem zvýrazniť práve v spojitosti s týmto bodom, sa nachádza v dôvodovej správe, a to je aj v kontexte toho predchádzajúceho, kde sa v bode 14 hovorí v zátvorke, je to priamo expressis verbis zdôraznené, že k takémuto zneniu dochádza aj preto, keďže zákon neustanovuje povinnosť poslancov zdržovať sa vždy počas rozpravy v rokovacej sále. Tak tu dáme do textu zákona alebo do textu dôvodovej správy niečo, voči čomu je obrovsky silné pnutie zo strany spoločnosti, zo strany občanov a my to dáme ako jeden formálny, doslova formálny dôvod, prečo takto budeme konať. Pretože podľa zákona nemáme povinnosť chodiť do práce, ako keby do práce alebo na rokovanie parlamentu, že do istej miery je to, povedal by som, až taká trúfalosť, keď sa to priamo uvedie v texte zákona alebo v dôvodovej správe, že vlastne preto, lebo poslanec nemusí chodiť na rokovanie parlamentu. Otázka stojí, či má potom právo, samozrejme, automaticky na mzdu a na všetky požitky vyplývajúce z toho, to je tá otázka, ktorá je asi adekvátna takto položenej prvej formulácii. Ale dáme to jednoducho do zákona a povieme, že budeme tak postupovať pri procedurálnych návrhoch preto, lebo poslanec nemusí chodiť na rokovanie parlamentu. V zákone takúto povinnosť nemá. Takže sa mi to zdá príliš silné a nie celkom správne zdôvodnenie celej tejto situácie.
Ďalšia výhrada sa dotýka bodu 18 k § 65 ods. 3, kde sa presúva, je to detail, presúva sa pôsobnosť Národnej rady na predsedu Národnej rady v súvislosti s pravidlami hospodárenia. Je to pokus o vysvetlenie a aj v rámci dôvodovej správy, ale jednoducho si myslím, že tá tendencia naberania pôsobnosti predsedu Národnej rady nie je správna a budem ju kritizovať aj v inom bode, takže jednoducho si myslím, že aj keď to veľakrát nemuselo byť operatívne alebo zrozumiteľné, alebo z hľadiska času tam mohli byť nejaké sklzy tým spôsobené, stále si myslím, že tieto pravidlá jednoducho patria orgánu, ktorý je najvyšší a najvyšším orgánom jednoducho nie je predseda parlamentu z hľadiska rozhodovacej činnosti, ale parlament sám.
Ďalšia výhrada sa dotýka bodov 22, 23, 24, 25, 27, kde sa vo všeobecnosti navrhuje takýto zásadný posun. V súčasnosti celý priebeh rokovania napríklad o návrhu zákona má pomerne jasnú procedúru. Tá jasná procedúra spočíva v tom, že návrh zákona jednoducho musí prejsť cez jednotlivé určené výbory, výbory musia zaujať stanovisko, následne gestorský výbor zaujme konečné stanovisko. A zase pod vplyvom terajšej praxe, nie pod vplyvom nejakých úvah na všeobecné zefektívnenie rokovania parlamentu, ale zase pod vplyvom terajšej praxe spočívajúcej v tom, že činnosť výborov, súčasných výborov Národnej rady Slovenskej republiky je absolútne paralyzovaná, že výbory v podstate nie sú schopné sa uznášať, prijímať svoje uznesenia, tak pod vplyvom týchto subjektívnych politických chýb, jednotlivých politických strán v parlamente ideme povedať, že vlastne - a poviem to zase vulgárne jednou vetou a zjednodušene -, že aj keď návrh zákona neprejde vo výboroch, nebude sa môcť o nich rokovať, pretože bude málo ľudí, aj keď gestorský výbor neprijme žiadne stanovisko, v takom prípade sa jednoducho nič nestalo, spoločný spravodajca následne informuje plénum, že proste výbory sa nemohli uznášať a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona.
To je priam absurdná záležitosť, pretože tým absolútne negujeme v poradí druhý alebo tretí najvýznamnejší orgán v rámci parlamentu, ktorým sú jednoducho výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby sa prinútili poslanci chodiť na rokovania výborov, aby boli výbory uznášaniaschopné, volíme zase také riešenie, ktoré má veľmi vážny zásah do celého legislatívneho procesu, pretože zopakujem to ešte raz, v týchto ustanoveniach hovoríme, že sa nič nedeje, nemusíte prerokovať návrh zákona, nemusíte chodiť na rokovanie výboru, ani jeden poslanec, s tým, že nakoniec tak či tak poslanec gestorského výboru v rámci svojej informácie oboznámi s týmto plénum a v pléne sú už predsa počty, odsunieme to ako blok večerného hlasovania, keď určite vieme, že tu bude 76 poslancov a tam napriek tomu, či sa tým zaoberal výbor, alebo nezaoberal výbor, ale, či prijal uznesenie alebo neprijal, jednoducho to odsúhlasíme tak, ako to bolo predložené. Je to absolútna negácia činnosti výborov Národnej rady Slovenskej republiky a zase pod vplyvom súčasnej paralyzácie alebo paralyzovania činnosti jednotlivých výborov, ktoré nie sú schopné konať práve preto, že poslanci nechodia na rokovanie výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Takže toto považujem v rámci všetkých bodov, o ktorých som hovoril, za veľmi zásadný a vážny problém.
Ďalej v bode 29 sa navrhuje v § 85 doplniť nový odsek 4, ktorý znie: "V opakovanom treťom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy." Zrejme sa pôvodne chcelo v tejto dikcii vychádzať z akýchsi vnútorných pravidiel parlamentu, pretože sme reagovali na ustanovenie § 85, ale treba zase dodať, že táto reakcia je veľmi nešťastná. Už následne od predloženia novely tohto zákona sme mali podobný spor na pôde ústavnoprávneho výboru a tam sme, myslím si, skoro unisono prijali taký záver, že nie je možné, jednoducho nie je možné, aby v treťom čítaní boli vecne predkladané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Môžu byť predkladané iba legislatívnotechnické a jazykové záležitosti, ale nie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani také, ktoré sa viažu na predtým schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, pretože jednoducho by došlo k anomálii v tom smere, že legislatívny proces má tri čítania, z ktorých každý má svoj význam, a ak by sme umožnili v treťom čítaní predkladať nové vecné doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, tak by sme usekli legislatívny proces v tom smere, že by nebolo možné v rámci nejakej korekcie alebo možnosti opravy následne reparovať to, čo sa schválilo v treťom čítaní. Preto napríklad po prvom čítaní nasleduje druhé, po druhom čítaní nasleduje tretie, aby tie korekcie mohli byť. A v treťom sa môže situácia riešiť iba tak, že je možné opraviť iba zjavné legislatívnotechnické a jazykové chyby.
Ale pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, myslím si, že jasne sme prijali záver v ústavnoprávnom výbore, že tu musí nastať postup v zmysle gramatického výkladu dotknutého ustanovenia paragrafu a že musí požiadať skupina 30 poslancov, aby celá vec bola vrátená do druhého čítania a aby tam v rámci otvorenej rozpravy boli prednesené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré neboli prednesené pôvodne v rámci druhého čítania.
Takže to by som prosil, aby toto sa zosúladilo aj s tým naším záverom, ktorý... Nie je to napísané, ale iste to zase dáva možnosť takého výkladu, že podľa tohto znenia treba jasnejšie, teda aby nedošlo, to je zrejme problém, aj pán predseda súhlasí s týmto záverom, len potom treba jasnejšie precizovať ten text, aby nedochádzalo k tomu, že síce tento text my sme prijali v našich pravidlách, ale pán predseda a viacerí členovia výboru napríklad mali odlišný názor na to, ako vykladať toto znenie. Takže práve kvôli tomu si jednoducho myslím, aby to bolo jasnejšie vyjadrené, aby z toho nevyplývalo, že je jednoducho možné, aby v treťom čítaní boli predkladané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Takže, samozrejme, že to nevyčítam ako nejakú všeobecnú chybu, možno len interpretačnú.
Ďalej je to bod 34, kde sa hovorí, že v § 90 ods. 3 sa vypúšťa tretia veta a druhá veta sa nachádza v texte, ktorý znie: "Na schôdzi Národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta republiky." Doterajšia prax bola taká, že ak pán prezident v zmysle rokovacieho poriadku vráti zákon, tak ho musí prísť osobne predložiť alebo môže byť poverený člen vlády, ktorý toto urobí za neho. Nepripustili sme, aby na pôde Národnej rady, nie výborov, na pôde Národnej rady vystupoval nejaký subalterný úradník typu vedúceho. Myslím si, že pôvodná motivácia bola taká, že vedúci legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta asi dosť ťažko môže podľa môjho názoru formálne a ústavnoprávne zdôvodňovať na pôde pléna Národnej rady vrátenie takéhoto textu naspäť do parlamentu. Teraz sa vraciame k tejto dikcii, ktorá nie je šťastná, pretože hovorí, že prezidenta v takomto prípade môže zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta republiky. Kto je to vedúci pracovník Kancelárie prezidenta? Z istej pozície to teraz pritiahnem za vlasy, priznávam, môže to byť šéf dispečingu alebo šéfka upratovačiek. Chcem povedať, že ak sa chce vyjadriť, že pána prezidenta môže zastupovať nejaká iná osoba na pôde pléna, tak povedzme rovno, môže to byť iba kancelár a v takom prípade si myslím, že by to mohlo byť akceptovateľné, ale nenechávajme tam dikciu všeobecného znenia.
V § 94, je to bod 39, ods. 2 znie: "Pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí." Myslím si, že opätovne ide o obchádzanie inštitútu zákonodarnej iniciatívy a procesu tortúry, ktorá vyplýva z celkového legislatívneho procesu, ktorý je pomerne komplikovaný. Terajšia prax v súvislosti s legislatívnym procesom je taká, že jednoducho, ak poslanec alebo skupina poslancov predloží návrh zákona, ktorým sa novelizuje alebo mení iný zákon, nie je prípustné podľa terajšieho znenia rokovacieho poriadku, aby v priebehu legislatívneho procesu na pôde parlamentu niekto iný z poslancov či už z takých, alebo onakých dôvodov zasahoval do tohto znenia novely zákona, pretože sa v minulosti veľakrát stávalo, že poslanec povedzme dal poslaneckú iniciatívu, návrh zákona, kde žiadal novelizovať jeden paragraf nejakého zákona, doslova jeden paragraf, a v rámci legislatívneho behu a procesu, v rámci rokovania výborov a samotného pléna nakoniec vzišiel z toho materiál, ktorý bol absolútne odlišný od toho, ktorý pôvodne chcel ten predkladateľ predložiť.
A v čom je problém? Problém je jednoducho v tom, že v takom prípade parazitovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na tej tortúre a tých problémoch, ktoré jednoducho musí každý poslanec, ktorý chce predložiť návrh zákona na pôdu parlamentu, absolvovať. Mám na mysli vypracovanie takéhoto návrhu, vypracovanie doložky zlučiteľnosti novely tohto zákona s právnym poriadkom Európskej únie. Mám na mysli obrátenie sa na ministerstvo financií v tom smere, aké náklady bude mať predložený predpis v spojitosti so štátnym rozpočtom. Ďalej mám na mysli celú tortúru stanovených lehôt v rokovacom poriadku, kde je pomerne prísny postup, v akých časových reláciách je možné takýto zákon jednoducho prerokovať a schváliť. A teraz pri tomto navrhovanom znení môže dôjsť k takej situácii, že podám návrh novely so všetkou tortúrou, so všetkými problémami, s ktorými je spojený zákonodarný alebo legislatívny proces na pôde parlamentu, a v priebehu pléna niekto vystúpi a povie, navrhujem ďalších 30 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a doslova sa zvezie na tomto návrhu v záverečnej fáze a dosiahne, že jeho idey, jeho myšlienky, ktoré podľa mňa je potrebné veľakrát preveriť aj problémom času z hľadiska istého spočívania, budú odsúhlasené v konečnej verzii schváleného zákona napríklad v priebehu dvoch týždňov. Čiže v tomto smere, myslím si, že ani myšlienka, v ktorej sa hovorí, že takéto návrhy môže predložiť ktokoľvek iba vtedy, ak s tým navrhovateľ súhlasí, nie je opodstatnená. Ak poslanec chce využiť svoju zákonodarnú iniciatívu, nech ju využije od počiatku. Nech ju využije v rámci celého procesu, ktorý rokovací poriadok ukladá z hľadiska povinnosti poslancovi splniť, a nech teda nedochádza k takým situáciám, že vlastne nakoniec bude schválená novela, ktorá bude o 360 stupňov odlišná od tej, ktorej pôvodný legislatívny zámer bol predložený.
V takom prípade predsa napríklad nie je splnená ani podmienka stanoviska ministerstva financií, pretože už na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v priebehu samotného rokovania sa nereaguje takým spôsobom, že sa požiada ministerstvo financií. V takom prípade nie je napríklad splnená požiadavka dôvodovej správy, čo je veľmi významný interpretačný prostriedok v rámci právneho predpisu, pretože je jednoducho predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa odsúhlasí, ale nie je obsiahnutý v základnom texte, ktorý možno dnes menej, ale zajtra určite viac bude nadobúdať na svojom význame. A treba povedať, že aj dôvodová správa je vhodnou interpretačnou pomôckou napríklad aj pre samotný Ústavný súd Slovenskej republiky.
Myslím si, že každý, kto ide predkladať novelu zákona, to sa dotýka iba novely, nie celého kódexu, pretože je tam možné do toho vstupovať, ale každý, kto ide predkladať novelu nejakého predpisu, nemal by následne nabaľovať parazitov v dobrom alebo v zlom zmysle slova v priebehu legislatívneho procesu v rámci parlamentu. Takže si myslím, že ani táto dikcia nie je celkom najšťastnejšia.
A posledná výhrada sa dotýka bodu 43, to je koniec koncov aj záverečný bod tejto novely, kde v § 143 ods. 8 v tretej vete sa za slová "platový poriadok kancelárie" vkladajú slová "a počet jej pracovníkov". Ide o to, že dávame do pôsobnosti predsedu parlamentu, aby rozhodoval, koľko pracovníkov prijme do zamestnania. Je to vec, ktorá je v dnešnom kontexte vo vzťahu k dnešnému predsedovi parlamentu veľmi chúlostivá, a budem otvorene hovoriť o tomto probléme, a preto s tým ani nesúhlasím, lebo sa dnes zdá, že niekedy keď vychádzame z týchto ľavých dverí zasadacej miestnosti a pozrieme na trakt predsedu, tak sa nám zdá, že odtiaľ vychádza výkonný výbor Strany demokratickej ľavice. A to sú ľudia, ktorí sú platení predsedom ako poradcovia, ako ďalšie pracovné sily, a jednoducho je to niečo veľmi zlé, čo tu nebolo od roku 1990.
Administratívny aparát, odborný aparát v parlamente je v tomto parlamente veľmi dlho. Sú to ľudia, ktorí sú profesionáli, z ktorých majú mnohí rozličné politické zázemie, z ktorých mnohí napríklad, keď sme boli pri vláde v minulom období, veľakrát otvorene vyjadrovali iné politické názory, ale jednoducho nikdy sa nesiahlo na to, aby sme zasahovali do aparátu samotného parlamentu. Spomeniem príklad pána, neviem, ako to bolo za čias pána Mikloška, on mal vtedy celkom na začiatku nejakých poradcov, ale mal nejakých zopár, myslím dvoch alebo koľkých, ale pán Gašparovič mal jedného poradcu, mal, myslím si, dvoch ľudí, z ktorých nakoniec končil ako samorast pán predseda Gašparovič a okrem troch sekretárok vlastne v tom čase nemal už nikoho.
Skutočne dnes pán predseda Migaš, a treba to otvorene povedať, sa nehoráznym spôsobom nabalil spolupracovníkmi, ktorí sú platení jednoducho z prostriedkov nie Strany demokratickej ľavice, sú platení z prostriedkov štátneho rozpočtu a tohto parlamentu a je to nezmyselné aj v tom, že sú tam v podstate ľudia, ktorí sú stranícky aktívni v Strane demokratickej ľavice. Myslím si, že každý z vás o tom vie a je verejným tajomstvom v tomto parlamente, že je to doslova presťahovanie sa z Gunduličovej ulice ako sídla Strany demokratickej ľavice na pôdu parlamentu. Je to zlý a nešťastný krok o to viac, keď pán predseda Migaš inými, veľakrát detinskými spôsobmi chce sporiť v rámci parlamentu, dokonca aj tak, že poslancom zoberú minerálky ako nepísané výsady, ktoré tu v minulosti boli, alebo sa blokujú telefóny, alebo sa robia také rozličné veci, ktoré niekedy za čias komunizmu tu možno, teda mi to pripadá asi tak, že keď bol problém v nejakom podniku, tak namiesto toho, aby sa hľadala vina u toho, u koho sa hľadať mala, začali sa pozerať tašky pracovníkom, ktorí odchádzali z fabriky, a zvýraznil sa dochádzkový systém, prípadne "pichacích" kariet. Proste, jednoducho, aby tam pracovníci sedeli.
Mám dojem, že podobným spôsobom postupuje aj dnešné vedenie tohto parlamentu. Mám na mysli osobu - aby som bol zase nie kritický k tomu, ku komu nemám byť -, doslova mám na mysli osobu predsedu parlamentu, pretože aj keď je to osoba hodná úcty z hľadiska ústavnoprávneho, je to predsa len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, je možno prvý medzi rovnými v tomto smere, ale sám by mal ísť v tomto smere istým príkladom a ten príklad nie je daný. A myslím si, že vieme všetci o tom, že počet tých doslova straníckych pracovníkov pôsobiacich na pôde parlamentu je zlý a môže vyvolať niekedy v budúcnosti podobné chute a podobné precedensy pre nejaké iné vedenie samotných parlamentov.
Z týchto dôvodov si jednoducho myslím, že nenastal čas, aby sme aj takú doslova drobnosť, ako je prenesenie rozhodovania o počte pracovníkov, prenášali na pána predsedu Migaša, pretože v túto chvíľu si podľa môjho názoru toto nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)