Čtvrtek 16. září 1999

Poslanec V. Maňka:

Vlastne to je všetko. Oporúčam, pán predsedajúci, aby sme prešli do tretieho čítania.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie. Keďže do rozpravy sa neprihlásil nikto z poslancov, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 119 poslancov.

Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

Nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.

Poslanec J. Cuper:

Pán predsedajúci,

mám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o zákone o privatizácii strategických podnikov až po 19.00 hodine, teda v čase nočných múr, lebo to výkladové stanovisko, ktoré by sme mali zaujať v ústavnoprávnom výbore, už bolo zaujaté. Takže niet o čom diskutovať, keď návrhy pána poslanca Orosza boli bezpredmetné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

Prosím teraz pána spoločného spravodajcu pána poslanca Bajana, aby uvádzal jednotlivé hlasovania zo spoločnej správy, ako aj hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Budeme teda hlasovať najprv o spoločnej správe, teda o tlači 298a. Odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 9 spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 117 poslancov.

Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

Poslanec V. Bajan:

Pristúpime teraz k hlasovaniu o bodoch 1 až 6. Odporúčam hlasovať o nich spoločne. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 113 poslancov.

Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

Pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

V rozprave vystúpil kolega Šimko. Prosil by som ho, aby sa vyjadril k svojim návrhom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

Poslanec I. Šimko:

Ďakujem, pán podpredseda.

Prvý bod môjho návrhu už nemá zmysel, lebo sme ho schválili v rámci návrhov zo spoločnej správy. Tretí bod som uvádzal s tým, že som požiadal zástupkyňu navrhovateľa, aby sa vyjadrila k tomu, či je ten bod opodstatnený, alebo nie, resp. či ide o úmysel navrhovateľa. Vzhľadom na argumenty, ktoré použila, sťahujem tento tretí bod. To znamená, prosím vás, aby ste dali hlasovať len o bode 2 môjho návrhu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko navrhovateľa, ktorý žiada hlasovať iba o bode číslo 2 podaného pozmeňujúceho návrhu.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom v poradí podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 114 poslancov.

Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Pán spoločný spravodajca, máme ešte ďalšie návrhy?

Poslanec V. Bajan:

Vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, aj tento návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, kde sa nepoužijú v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku obmedzené lehoty.

Otváram preto rozpravu o tomto bode programu, ktorý prerokúvame. Do rozpravy som písomne nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňovacie návrhy, pristúpime podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku k hlasovaniu o zákone ako o celku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 112 poslancov.

Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 386/1996 Z. z.

Panie poslankyne, páni poslanci, zostáva nám ešte hlasovať o jednom z prerokovaných návrhov zákonov, ktorým je zákon číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.

Prosím spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona pána poslanca Hóku, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona.

Poslanec L. Hóka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Musím konštatovať, že v rozprave vystúpila jediná poslankyňa pani poslankyňa Kadlečíková, ktorá predniesla procedurálny návrh a žiadala osobitné hlasovanie o bode číslo 2 spoločnej správy. Najprv by sme teda na základe toho pristúpili k hlasovaniu o spoločnej správe, kde gestorský výbor navrhuje o bodoch 1, 3, 5 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich a pretože pani poslankyňa Kadlečíková žiadala osobitné hlasovanie, teda len o bode číslo 4 hlasovať s návrhom neschváliť ho. Budeme teda hlasovať o spoločnej správe gestorského výboru okrem bodu číslo 2.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Pán spoločný spravodajca uvádzal hlasovania uvedené v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona s tým, že pani poslankyňa Kadlečíková žiadala vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 2.

(Reakcia z pléna.)

Pán spoločný spravodajca uviedol, pán poslanec, o čom hlasujeme, prosím vás, nerozčuľujte sa, ale počúvajte, keď uvádza jednotlivé hlasovania.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 111 poslancov.

Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

Nehlasovalo 6 poslancov.

Konštatujem, že body 1, 3 a 4 zo spoločnej správy sme schválili.

Poslanec L. Hóka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Teraz budeme hlasovať na základe procedurálneho návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej o bode číslo 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 120 poslancov.

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že bod 2 spoločnej správy sme schválili.

Poslanec L. Hóka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Teraz by som vás požiadal dať hlasovať o spoločnej správe ako o celku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán spoločný spravodajca, ešte ktoré body zo spoločnej správy nám ostávajú na hlasovanie?

Poslanec L. Hóka:

Vyčerpali sme všetky body zo spoločnej správy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky hlasovania o všetkých bodoch uvedených v spoločnej správe.

Keďže v rámci rozpravy neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy okrem jedného, pani poslankyne Kadlečíkovej, ktorá žiadala vyňať na samostatné hlasovanie bod číslo 2, ktorému sme vyhoveli, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Pán predsedajúci, pán spravodajca má uvedené v spoločnej správe, že hlasujeme s návrhom schváliť o bodoch 1, 3 a 5 a o bodoch 2 a 4. Bod 2 bol vyňatý na osobitné hlasovanie, hlasovali sme o ňom, ale o bode 4 sme nehlasovali.

Poslanec L. Hóka:

Ja som uviedol v úvodnom slove, že ideme hlasovať o spoločnej správe a vyňal som z toho akurát bod číslo 2 na základe toho, čo žiadala pani poslankyňa Kadlečíková.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko pána spoločného spravodajcu.

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

V tomto prípade je to zmätočné, pretože bod 4 hovorí o niečom celkom inom. A ak pán spravodajca dal o ňom hlasovať a schválili sme ho, tak je to zmätočné.

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, prosil by som o pokoj v rokovacej sále. Podľa mojich záznamov sme nehlasovali o bode 4 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca, musíme sa vrátiť k tomuto hlasovaniu o bode číslo 4 zo spoločnej správy. Prosím, aby ste uviedli hlasovanie o tomto bode programu s odporúčaním gestorského výboru.

Poslanec L. Hóka:

Dobre, pán predsedajúci.

Teraz budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 116 poslancov.

Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že bod 4 spoločnej správy sme neschválili.

Tým sme vyčerpali všetky hlasovania o tomto návrhu zákona uvedené v spoločnej správe.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 122 poslancov.

Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Panie poslankyne, páni poslanci, pred vyhlásením obedňajšej prestávky prosím ešte o pozornosť. Pán poslanec Orosz a Prokeš si žiadajú slovo.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Zvolávam rokovanie ústavnoprávneho výboru do 10 minút od prerušenia schôdze.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja len také malé, by som povedal, jazykové upozornenie, po slovensky je "nie je to tak" a nie "nie je tomu tak".

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vás v mene Občianskeho združenia Človek v ohrození a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky pozval na slávnostné otvorenie výstavy fotografií "SOS Kosovo", ktorá sa uskutoční okamžite teraz po prerušení rokovania 20. schôdze Národnej rady vo vestibule budovy.

Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

(Po prestávke.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, keby zaujali miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady.

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram bod programu -

hodina otázok.

Prosil by som poslancov aj ministrov, aby skončili diskusie, budeme pokračovať v bode hodina otázok.

Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.

Zo všetkých písomných otázok, ktoré vzhľadom na to, že streda bola dňom pracovného voľna, poslanci výnimočne podávali do utorka do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo už v utorok oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.

Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa nedopovedá.

Pani poslankyne, páni poslanci, predseda slovenskej vlády pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.

Nech sa páči, pán podpredseda.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení členovia vlády,

dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády, ktorý sa z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil, v znení § 131 ods. 7 ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu budem zastupovať ja, neprítomného podpredsedu vlády pána Csákyho pán minister Miklós, neprítomného podpredsedu vlády pána Hamžíka pán podpredseda vlády Fogaš, neprítomného ministra Čarnogurského pán minister Kanis, neprítomného ministra Pittnera pán minister Kanis, neprítomného ministra Magvašiho minister Šagát, neprítomného ministra Kňažka minister Ftáčnik, neprítomného ministra Macejka ministerka Machová, neprítomnú ministerku Schmögnerovú taktiež ministerka Machová a neprítomného ministra Harnu pán minister Miklós.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

Prosím pána podpredsedu vlády, aby na otázky odpovedal v časovom limite 15 minút.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Ste presvedčený o správnosti rozhodnutia vlády o vyčlenení finančných prostriedkov na dostavbu štúrovského mosta?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážená pani poslankyňa Kolláriková,

dovoľte mi odpovedať v mene pána predsedu vlády.

Ako je známe, medzi mestami Štúrovo a Ostrihom existuje v súčasnosti kompový hraničný priechod. V priemere počtu osôb prepravovaných kompou môžeme spoľahlivo merať intenzitu premávky, ktorá v špičkových letných mesiacoch dosahuje až 100 tisíc osôb mesačne a ani v zimných mesiacoch, pokiaľ to poveternostné podmienky na plavbu dovoľujú, neklesne pod 10 tisíc osôb za mesiac. Pritom je potrebné konštatovať, že preprava kompou je obmedzená na 11 jázd denne. Z hľadiska počtu prepravovaných osobných vozidiel je to obmedzenie na asi 390 osobných vozidiel za deň. Zo súčasných dopravných charakteristík hraničného priechodu vyplýva, že ide o veľmi živý hraničný priechod s významný medziročným nárastom intenzity dopravy a zároveň obmedzeniami vyplývajúcimi z charakteru prepravy.

Význam obnovy mosta medzi mestami Štúrovo a Ostrihom v prvom rade je potrebné vidieť ako vyriešenie problematického hraničného priechodu z pohľadu citovaných dopravných požiadaviek. Obnovou mosta sa vytvoria podmienky k lepšej hospodárskej spolupráci v pohraničnej oblasti na medzinárodnej, regionálnej, miestnej úrovni a k napomáhaniu rozvoja vzájomných vzťahov vo všetkých oblastiach. Túto želateľnú politiku uplatňujeme ako vláda Slovenskej republiky aj pri otváraní nových cestných hraničných priechodov s Poľskou republikou, Rakúskom, Českou republikou a Ukrajinou.

Premostenie Dunaja umožní, že termálne kúpele v Štúrove sa vo väčšej miere stanú cieľom medzinárodnej turistiky. Všeobecne môžeme konštatovať, že obnovou mosta zlepšíme priechodnosť hraníc. Obnova mosta bude jednou z vhodných foriem plnenia Základnej zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Hodnotiac uvedené aspekty, som presvedčený, že je správne, keď vo východiskách štátneho rozpočtu na rok 2000 počítame s touto investíciou a zároveň požiadame Európsku úniu o poskytnutie finančnej výpomoci v rámci programu Phare. Obdobne bude postupovať aj maďarská strana a dá sa predpokladať, že táto investícia bude úspešne realizovaná a prispeje k zintenzívneniu hospodárskej spolupráce a turistiky medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou.

Takže o správnosti rozhodnutia vlády o vyčlenení finančných prostriedkov na dostavbu štúrovského mosta vláda aj predseda vlády osobne presvedčení sú.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?

Poslankyňa M. Kolláriková:

Samozrejme. Táto odpoveď ma vôbec neuspokojila. Vy ste hovorili, že vychádza to 10 tisíc osôb mesačne. Keď si to prepočítam na počet ľudí denne, je to 300 ľudí denne a dá sa povedať, že za 8 hodín je to 40 ľudí. Vzhľadom na tú sumu, ktorá tu bude, ktorá vlastne má pokryť výstavbu tohto mosta, je to neadekvátne. Odpoveď pána premiéra považujem za obhajobu rozhodnutia vlády, ktorá vyčlenila v tejto skutočne veľmi ťaživej ekonomickej situácii takú sumu, ako je 1 mld. na výstavbu tohto mosta. Určite si tu všetci kolegovia pamätajú, ako nám vláda predkladá jedno reštrikčné opatrenie za druhým. A vy, koaliční poslanci, ste to schvaľovali. A tým vlastne sme veľmi hlboko načreli občanom do vrecák. Dokonca študenti už pri prijímaní na vysoké školy si formou sponzorského platia štúdium na vysokých školách. Čiže aj toto sú podstatne dôležitejšie otázky, ktoré by sme vlastne mali riešiť. Aby náhodou som nezabudla dať otázku, tak sa teda pýtam...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, čas uplynul.

Poslankyňa M. Kolláriková:

To nie je možné. To neplatí, to bolo zle zapnuté, pán predseda. Ten čas bol zlý.

Je podľa vás...

Predseda NR SR J. Migaš:

Dve minúty má na doplňujúcu otázku pán poslanec. Dve minúty, pani poslankyňa.

15 minút je časomiera pre premiéra. To je časomiera pre premiéra 15 minút.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Je podľa vás dôležitejšie...

Predseda NR SR J. Migaš:

To je časomiera pre premiéra, 15 minút. Prepáčte, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, vy máte na doplňujúcu otázku dve minúty.

Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Budem odpovedať, i keď som otázku nepočul, budem odpovedať na tie výhrady pani poslankyne, budem odpovedať na tie výhrady, ktoré sú ohľadne toho počtu. Ja som uviedol tých ľudí, ktorých ste citovali, pani poslankyňa, to sú ľudia, ktorí v zimných mesiacoch, keď je najmenšia premávka, cez tú kompu sa dostane. Zároveň však to stanovisko jasne hovorí, že ten potenciál aj z hľadiska turistiky, aj z hľadiska ekonomiky je omnoho väčší a že práve ten most má zabezpečiť, aby množstvo ľudí, ktorí budú prechádzať týmto hraničným priechodom, sa zvýšilo, pričom zároveň to stanovisko hovorí jednu podstatnú vec, že najmä v letných mesiacoch kapacita kompy nestačí.

Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti poznamenal a poukázal aj na niektoré súvislosti, ktoré sa netýkajú len tohto mosta, ale týkajú sa všetkých prihraničných území a prihraničných okresov Slovenskej republiky. Ak sa pozriete na mapu Slovenska a ak sa pozriete na to, kde sú najzaostalejšie regióny, kde sú najzaostalejšie okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti, s najzaostalejšou ekonomikou a s najmenšími pracovnými príležitosťami, tak zistíte, že sú to v značnej miere prihraničné okresy severovýchodného Slovenska, východného Slovenska, juhovýchodného Slovenska a juhu stredného Slovenska. Jedným z dôvodov, prečo tieto regióny trpia takými problémami, akými trpia, je práve aj ich excentrická poloha a uzavretosť hraníc a nerozvinutosť prihraničnej spolupráce.

Veľmi konkrétne príklady ukazujú, že všade, kde sa zriadia hraničné priechody, všade, kde aj samospráva, miestna samospráva, ak vznikne regionálna samospráva, my veríme, že vznikne regionálna samospráva, jednoducho všade, kde vytvoríme podmienky na to, aby mohlo dochádzať k výmene, k turistike, k ekonomickej cezhraničnej spolupráci a kde dáme dostatočné oprávnenia, dostatočné právomoci aj miestnej a regionálnej, budúcej regionálnej samospráve, už dnešné príklady ukazujú, že všade je toto obrovským rozvojovým potenciálom pre tie územia. Zároveň však chcem povedať, že práve vaša vládna koalícia v minulosti nieže nepodporovala tieto snahy o oživenie cezhraničnej spolupráce v prihraničných okresov, ale naopak, vaša vláda dokonca išla aj proti tým iniciatívam, ktoré vznikali spontánne ako iniciatívy samosprávnych orgánov. Stačí si spomenúť, ako skončil euroregión Tatry, ako skončil karpatský región, kde vláda Vladimíra Mečiara jednoznačne silou a využitím svojho vplyvu zabránila rozvoju týchto euroregiónov. Na to sú veľmi jasné dôkazy.

Zároveň pozitívne príklady z toho, kde sa zriadili tieto priechody, ukazujú, ako to môže tomu regiónu pomôcť. A spomeniem aj veľmi konkrétne príklady. Ukazuje sa, že opatrenie, ktoré prijala naša vláda, keď podpísala s Poľskou republikou dohodu o tom, že v Tatrách a vôbec v prihraničných turistických oblastiach možno prechádzať turistické chodníky, ak prechádzajú cez hranicu, aj bez pasu, proste s občianskym preukazom, ukazuje sa, že toto je veľmi silný rozvojový impulz pre Vysoké Tatry. A sedia tu aj ľudia, ktorí sú z Tatier, ktorí poznajú tú situáciu a určite by potvrdili, že odkedy sa podpísala táto dohoda, Tatry ožili, v Tatrách je omnoho viac poľských turistov, pretože napríklad pre Poľsko Tatry sú obrovským potenciálom, sú obrovskou šancou, pretože Poľsko má 40 miliónov obyvateľov, majú asi tretinu Tatier, keď cestujú do Tatier, svojich jediných hôr, tak, samozrejme, chcú vidieť celé Tatry, nielen poľskú tretinu. Taktiež spolupráca v Pieninách, kde práve tá možnosť prechádzania hraníc a kde vzájomná spolupráca medzi miestnymi samosprávami poľskými a slovenskými priniesla obrovské oživenie tohto regiónu a priniesla prácu. Priniesla prácu a peniaze pre ľudí, ktorí tam žijú.

Takže ak sa vy, pani poslankyňa, alebo vy, páni poslanci, ktorí tu teraz neviete reagovať na takéto fakty, vecné fakty inak ako neslušným vykrikovaním, ak sa vy staviate proti napríklad postaveniu mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom, ak sa staviate proti iniciatívam, ktoré samosprávy v oblasti cezhraničnej spolupráce majú, ak sa staviate proti tomu, že vláda chce takéto veci podporovať, tak treba jasne povedať, že sa staviate proti rozvoju cezhraničnej spolupráce a staviate sa proti rozvoju tých okresov, ktoré sú najviac postihnuté aj nezamestnanosťou a ktoré v rozvoji cezhraničnej spolupráce majú jednu z mála možností, jeden z mála potenciálov na rozvoj týchto regiónov.

Takže aj preto, pani poslankyne, páni poslanci, aj preto chceme ten most medzi Štúrovom a Ostrihomom, aby sme dali viac práce, viac turistov, viac peňazí pre slovenské prihraničné oblasti.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Klemensa a znie: "Jedným z kľúčových momentov pre poľnohospodárov je absolútny nedostatok úverov. Ako bude vláda tento problém riešiť?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Len pre upozornenie poslancov, tá časomiera, ktorá je na tabuli, pán poslanec Maxon, je pre pána premiéra, že 15 minút má odpovedať na postavené otázky.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán poslanec Klemens,

situácia v poľnohospodárstve nie je jednoduchá a naozaj aj vláda považuje za jeden zo závažných problémov nedostatok úverov. Zároveň treba povedať, že ten problém nedostatku úverov nie je len v poľnohospodárstve, je vlastne aj v iných odvetviach ekonomiky, aj keď treba uznať, že v poľnohospodárstve možno ten problém je najťaživejší aj z toho hľadiska, v akom stave subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve sú a ako sú vnímané aj bankami ako bonitné subjekty. Nemožno však hovoriť o absolútnom nedostatku úverových zdrojov pre poľnohospodárstvo.

Ministerstvo poľnohospodárstva vyvinulo maximálne úsilie, ale aj vláda Slovenskej republiky o zabezpečenie úverových zdrojov na nákup rozhodujúcich komodít úrody v roku 1999, ide najmä o olejniny, obilie, kukuricu, cukrovú repu a zemiaky. Rozhodujúce komerčné banky vyčlenili na nákup týchto plodín úverové zdroje v sume 3,5 mld. Sk vrátane zahraničného úveru z Európskej banky pre obnovu a rozvoj so štátnou zárukou. Problém teda nie je v prvom rade v nedostatku alebo v absolútnom nedostatku úverových zdrojov, ako skôr v nevyhnutnosti ich ručenia, ktoré komerčné banky požadujú tak pri zmenkovom obchode, ako pri úverovaní záložných skladiskových a tovarových listov.

Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnom období v záujme napomôcť zvýšeniu bonity poľnohospodárskej klientely dohodlo s rozhodujúcimi komerčnými bankami, teda s Poľnobankou, Všeobecnou úverovou bankou, Istrobankou, Tatra bankou, spôsob ručenia týchto zmeniek prostredníctvom zdrojov Štátneho fondu trhovej regulácie poľnohospodárstva. Týmto opatrením by sa malo odblokovať úverovanie pre rozhodujúcu časť poľnohospodárskych podnikateľských subjektov pri predaji tohtoročnej úrody.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Klemens, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda vlády. Doplňujúcu otázku nemám.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ešte by som napriek tomu doplnil.

(Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda vlády, nebola zadaná doplňujúca otázka.

Tretia z vyžrebovaných otázok podľa poradia je otázka pána poslanca Cupera pre predsedu vlády a znie: "Kedy sa ospravedlníte Slovákom za všetky klamstvá, ktorými ste ich podvádzali počas predvolebnej kampane?"

31 sekúnd zostalo ešte na odpoveď.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán poslanec Cuper,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil s odpoveďou predsedu vlády na vašu otázku.

Pán poslanec Cuper zostáva verný svojej povesti a pýta sa v zmysle hesla: "Podľa seba súdim teba." (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda vlády, čas určený na odpovede pre predsedu vlády bol vyčerpaný.

Teraz pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády od pánov poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Oberhauser a znie: "Ako koná prokurátor v súvislosti so známymi kauzami v Slovenských telekomunikáciách tendru GSM 1800 a ďalšími, na ktorých protizákonnosť upozornil minister spravodlivosti pán Čarnogurský?"

Nech sa páči, odpovedá generálny prokurátor pán Milan Hanzel.

Generálny prokurátor SR M. Hanzel:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán poslanec Oberhauser,

na orgány prokuratúry Slovenskej republiky nebol podaný podnet v zmysle § 10 odsek 1, odsek 2 písm. b) zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí tohto ministerstva súvisiacich s problémami Slovenských telekomunikácií, s tendrom GSM 1800 ani s ďalšími problémami, na protizákonnosť ktorých upozorňoval minister spravodlivosti. Podľa našich poznatkov na základe rozhodnutia predsedu vlády sekcia kontroly Úradu vlády vykonala mimoriadnu kontrolu na tomto ministerstve, ale iba so zameraním na postup pri výbere poradcu pre výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť.

Z informácie, ktorá mi bola predložená o výsledkoch kontroly, vyplýva, že v postupe tohto ministerstva bol porušený § 281 a § 282 odsek 2 Obchodného zákonníka, a to tým, že s podmienkami súťaže vyhlasovateľ oboznámil iba okruh tých konkrétnych subjektov, ktoré mu odporučila v zozname Európska banka pre obnovu a rozvoj. Boli zistené tiež nedostatky organizačno-technického aj administratívneho charakteru v činnosti riadiaceho výboru. Nebol tak dôsledne dodržaný platný právny poriadok. Z tohto materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmanie trestnej zodpovednosti. Podľa našich informácií v súvislosti s rozhodnutím tohto ministerstva ohľadne Slovenských aerolínií bol podaný návrh na preskúmanie zákonnosti postupu i samotného rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky správnemu kolégiu.

Minister spravodlivosti opakovane k uvedeným problémom vystupoval v masmédiách, ale doteraz nepodal trestné oznámenie. Na jeho vystúpenia reagoval vtedajší minister pán Palacka. Tieto materiály sú sústreďované a postupne budú vyhodnocované. Vzhľadom na to, v akom štádiu sa táto preverovacia činnosť nachádza, neviem vás zodpovedne informovať o možných záveroch o právnej zodpovednosti. Dňa 10. 6. 1999 pán exminister Palacka podal oznámenie pre trestný čin ohovárania podľa § 206 Trestného zákona proti redaktorovi televízie Markíza a redaktorovi STV pre ich vystúpenia publikované v Televíznych novinách dňa 9. 6. 1999. Išlo o súvislosti s priebehom tendra GSM 1800. Tento podnet realizuje Okresný úrad vyšetrovania Bratislava IV. Iné podnety sme ani od pána exministra, ani od iných osôb zatiaľ nedostali.

V úvodnom slove, ako aj v správe o stave zákonnosti a činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1998 som poukazoval na tomto mieste na nedostatky v činnosti kontrolných orgánov, ako aj na to, že prokuratúra Slovenskej republiky nemá vytvorené podmienky na plnohodnotné naplňovanie svojho ústavného a aj zákonného postavenia. Je nemysliteľné a v momentálnej situácii prokuratúry Slovenskej republiky aj objektívne nezvládnuteľné, aby prokurátori nahradzovali činnosť kontrolných orgánov a najmä činnosť orgánov vnútornej kontroly jednotlivých rezortov.

Skončil som, pán predseda.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP