Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predseda,
vážený pán generálny prokurátor,
ďakujem za odpoveď.
V tejto súvislosti však by som chcel upozorniť na niekoľko skutočností. Prvá je priamo týkajúca sa otázok tendrov, okolo ktorých sa točili mnohé masmediálne vystúpenia, ale aj vystúpenia vládnych činiteľov, na základe ktorých dokonca museli dvaja úradníci opustiť svoje funkcie, ktorí pracovali v aparáte ministerstiev a boli zviazaní práve s problémami okolo týchto problémových tendrov konajúcich sa na ministerstve dopravy. Išlo o pána Filisteina a ešte ďalšieho pracovníka. Pán minister Čarnogurský jednoznačne povedal, že tu došlo k porušeniu zákona. Vy ste účastníkom rokovania vlády Slovenskej republiky a myslím si, že tým sa vlastne aj splnila tá časť, ktorá ukladá prokuratúre pri podozrení z protizákonného konania, z trestnej činnosti tieto veci automaticky preskúmať.
Ja by som chcel upozorniť na dva okruhy. Myslíme si, že sú nerovnaké reakcie na vládne návrhy a iné návrhy na trestné konanie. To je v súvislosti s podaním pána poslanca Zelníka voči pánovi ministrovi Šagátovi dodnes neriešená vec. V súvislosti s podaním odvolaného podpredsedu Najvyššieho súdu Dr. Štefanka na trestné konanie pracovníkov ministerstva spravodlivosti. Nereagovalo sa dosiaľ. Takisto je treba vidieť, že iné metre sú aj pri trestnom stíhaní. Pri opozičných politikoch pri akejkoľvek veci sa tu hneď rieši zbavovanie imunity, ako je to v prípade pána poslanca Slotu, ale aj ďalších, ale pri takých problémoch, ako sa stal aj na doprave, pán poslanec Palacka tu pokojne sedí bez toho, aby sa voči nemu vyvodili dôsledky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán generálny prokurátor, nech sa páči odpovedať.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Pokiaľ ide o vystúpenie pána ministra spravodlivosti na rokovaní vlády, určite som na takomto rokovaní vlády nebol, kde by o týchto problémoch bol hovoril. Je iste známe, že nie je problém si zabezpečiť výpis zo záznamu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky a konkrétne veci, môžem preukázať, že pokiaľ prichádzajú podnety na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, s každým jedným podnetom bez ohľadu na to, či ide o tú alebo onú stranu, je naložené rovnakým spôsobom. Z toho, čo som v závere hovoril, vyplýva, že prokuratúra a moji podriadení prokurátori nie sú schopní vzhľadom na zaťaženosť, ktorá tu momentálne je, sami vykonávať preverovania. Čiže všetky podnety, ktoré prichádzajú, presne podľa Trestného poriadku odstupujeme a bez akýchkoľvek omeškaní to môžem podľa registrov preukazovať príslušným orgánom a podriadeným základným stupňom prokuratúry bez ohľadu na to, či je to podnet od toho alebo oného, či smeruje proti tomu alebo proti inému.
Problém spočíva v tom, akým spôsobom vieme urýchliť a realizovať preverovanie podnetov. To je veľký problém. A tí, ktorí poznajú činnosť, mi iste dajú za pravdu, že sú veľmi časté prípady, kde preverovanie podnetu z roku 1994 trvalo do roku 1998. Ak nevyriešime v rámci úprav Trestného poriadku či novely, alebo ďalších dodatkov, s ktorými počítame v budúcom roku, tak sa jednoducho nepohneme. Nie je to naša chyba.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "V časopise Euroreport je uvedený článok "Osem mýtov" o vojne USA a NATO v Juhoslávii. Aký je váš názor na uvedené mýty a realitu?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády,
vážený pán poslanec Zlocha,
sme si zrejme obidvaja vedomí časového priestoru, ktorý je daný na túto odpoveď, a preto nechcem podať hlbokú analýzu toho článku, ktorý uverejnil Euroreport a volá sa "Osem mýtov", mimochodom hovoríme o autorovi článku, ale ten článok nie je podpísaný, ja som nenašiel, kto ho písal.
Dovoľte mi predsa len, aby som ho charakterizoval stručne. Pri všetkej snahe zostať objektívny musím konštatovať, že článok je kombinácia faktov, ale aj nepresností, poloprávd a možno, že by som mohol použiť aj silnejšie slová, ale nechcem, poskladaných so zreteľne čitateľným zámerom autora spochybniť operáciu NATO v Juhoslávii a vtlačiť jej pečať agresívneho útoku s cieľom získať dominanciu nad týmto územím.
Pán poslanec, neodvážil by som sa tvrdiť, že výsledky leteckých útokov aliancie sú bezvýhradne pozitívne. Vnímam aj to, že sa vedie vecná diskusia o ich opodstatnenosti. Čo však považujem za neprípustné, je zahmlievanie skutočnosti podobným spôsobom, ako to urobil autor tohto článku, alebo ako to budeme nazývať. Bol by som rád, keby sme si uvedomili, že dôvodom na začatie ozbrojenej akcie bol postup Slobodana Miloševiča voči albánskej menšine, sprevádzaný etnickými čistkami na jednej strane a porušovaním zmlúv na druhej strane. Neviem takisto, prečo pisateľ tohto článku nadobudol dojem, že niekto prezentuje UČK ako úprimnú oslobodzovaciu armádu. Každý, kto pozorne sleduje dianie v tomto regióne, vidí, že postoje oficiálnych reprezentantov štátov Severoatlantickej aliancie, ale aj Organizácie Spojených národov voči predstaviteľom Kosovskej oslobodzovacej armády sú, povedal by som, veľmi opatrné až rezervované. Každá vojna prináša anarchiu a spoločenský marazmus. Preto je prvoradým záujmom medzinárodného spoločenstva v súvislosti s daným problémom stabilizovať situáciu a vytvoriť východiskové pozície na nastolenie demokracie a poriadku. Vyjadrením takéhoto prístupu je prijatie Paktu stability pre juhovýchodnú Európu, v ktorom je zakomponovaná humanitárna, sociálna, ekonomická a politická rekonvalescencia tejto časti nášho kontinentu.
Vláda Slovenskej republiky od začiatku konfliktu deklarovala podporu vojskám NATO, zároveň však vyjadrovala vždy ľútosť nad tým, že vec dospela až do takéhoto štádia. Svoj postoj sme doložili aj konkrétnymi krokmi, ktoré teraz nemusím spomínať, lebo sú všeobecne známe, a tieto kroky boli na medzinárodnom fóre hodnotené pozitívne. Aj to bolo príčinou, že úsilie Slovenska o vstup do tejto organizácie sa z deklaratívnej polohy posunul do polohy praktickej. Aj naše ďalšie úsilie smeruje k približovaniu k NATO, ako to vyplýva z programového vyhlásenia vlády a v intenciách akčného plánu pre členstvo, ktorý bol prijatý na washingtonskom summite NATO. Bolo by dobré, keby mala táto snaha celospoločenskú povahu. Tomu však podobné manipulácie, aké sú v spomínanom článku, rozhodne nepomáhajú.
To je, pán poslanec, môj názor na tento materiál, ktorý bol uverejnený v Euroreporte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Pán minister, vy by ste sa od tohto článku nemali celkom dištancovať, pretože v tiráži sú uvedení v redakčnej rade 4 ministri tejto vlády a 3 poslanci súčasnej vládnej koalície. V obsahu je dokonca uvedená aj autorka, ktorá tento materiál zozbierala a napísala, pani Juríková, zrejme manželka šéfredaktora.
Čo sa týka tohto článku a týchto 8 mýtov, to nie je jediné negatívne stanovisko k vojne v Kosove. Takýchto stanovísk bolo "x" v západnej Európe, ale aj Spojených štátoch amerických, v Maďarsku, ale aj, samozrejme, na Slovensku. Mne ide o to, vaša vláda a vy ste podporovali činnosti NATO v Kosove a vás vysoko za to hodnotia, že ste urobili ústretový krok. Vaša vláda dala súhlas a aj tento parlament na prelet lietadiel. Pri tom sa jednoznačne ukazuje, že pravdu sme mali my. Juhoslávia nebola agresor, agresorom boli vojská NATO. Nezomierali len Kosovčania, ale zomierali príslušníci všetkých menšín, ktoré tam žili. A najväčšie dôsledky sú na Srboch, veď tam sú obrovské ekologické škody. Naše podniky majú obrovské škody, veď Komárno ide prepúšťať stovky ľudí, pretože Dunaj ešte nie je priechodný a zrejme dlho nebude. Tu sa jednoznačne píše o tom, že Kosovská oslobodzovacia armáda bola armáda, ktorá bola vyzbrojená a vycvičená americkou tajnou službou typu kontras, ktorých jediným cieľom bolo zvrhnúť neposlušného Miloševiča a urobiť poriadok na Balkáne. To sa podarilo, vytvára sa tam nie multietnické, ale čisté Kosovo, pretože už z tých necelých 200 000 Srbov je ich tam, neviem 20, alebo 30 tisíc. Rómov vyhnali kompletne a Kosovská oslobodzovacia armáda sa odzbrojiť nedá. Teda podľa môjho názoru by ste si aj vy, nakoniec aj ako zmocnenec OSN, ako minister zahraničných vecí, ale aj celá vláda mali vstúpiť do svedomia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ja som veľmi pozorne počúval, ale to bol komentár, otázka nebola. Ja môžem komentovať váš komentár asi tak, že nemožno dávať takéto materiály a odvolávať sa na ne a argumentovať ako nejaké objektívne fakty, pretože vy ste sám povedali, že tieto veci pozbierala pani Juríková. Pozbierať možno všetko a možno to dať dohromady. Ja som sa od článku nedištancoval, ja som ho charakterizoval alebo komentoval tak, ako ste to odo mňa žiadali. Ja som aj povedal, že sa skladá z faktov, tam rozhodne sú aj fakty, aj pravdivé fakty, ale je napísaný tendenčne. A to znovu si stojím za tým a toto opakujem.
Vy ste povedali, že táto vláda by si mala vstúpiť do svedomia. Prirodzene, že každá vláda hodnotí svoje predchádzajúce skutky alebo konkrétne kroky, ale to, ako sa táto vláda zachovala počas kosovskej krízy, by som znovu opakoval, že je to hodnotené pozitívne a že z hľadiska dosiahnutia dlhodobých cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky tento dôsledný postoj vlády prispel k pozitívnemu vnímaniu Slovenska v zahraničí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády Csákyho. Otázka znie: "Domáhate sa vyrovnania protikladu medzi etnickou a politickou hranicou? Slovenská vláda má podľa vás ponúknuť toto vyrovnanie maďarskej? Čo tu navrhujete? S kým máme rokovať o hraniciach podľa vás diskutabilných a získaných nie celkom čisto?"
Odpovedá minister Miklós.
Nech sa páči, pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne a poslanci,
dovoľte mi prečítať odpoveď podpredsedu vlády pána Csákyho.
Vážený pán poslanec,
ďakujem vám za vašu otázku. Nedomáham sa vyrovnania protikladu medzi etnickou a politickou hranicou, len som písal o tom, že taká početná maďarská menšina žije v Slovenskej republike (a žila predtým v bývalej Česko-slovenskej republike) z toho dôvodu, že skutočná etnická hranica sa nachádza nie presne na politickej hranici. Som práve opačného názoru, pán poslanec, než ako sa snažíte vsugerovať vy, nie som za vyrovnanie etnickej a politickej hranice, ale za zabezpečenie adekvátnych menšinových práv pre každú menšinovú komunitu v Slovenskej republike.
Koniec odpovede.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
V tej istej vete, v tom istom článku sú takéto veci a bolo by dobre, aby ste dobre počúvali. Žiada od slovenskej vládnej moci uznať podstatu problému nespravodlivosti maďarského spoločenstva a žiada, aby sme pristúpili k rokovaniu.
Na inom mieste tejto state, ja viem, pán Miklós na to nemôže odpovedať, ale musím to prečítať, píše: "Na druhej strane", prosím, počúvajte, "pomyselného rokovacieho stola sedia Slováci, ľud, ktorý v súčasnosti prežíva značne oneskorené anachronické obdobie svojej premeny na národ, a preto je v mnohých ohľadoch nevypočítateľný a nespoľahlivý. Ak berieme do úvahy prvky nevyhnutné na vyrovnanie, nemôžeme nebrať do úvahy skutočnosť, že Slováci, žiaľ, trpia silným pocitom menejcennosti, čo je predovšetkým nedostatkom vlastnej histórie, a preto zazerajú žiarlivo ako na Maďarov, tak i na Čechov."
A ďalej sa tam píše, že my Slováci máme komplex horší ako trianonský, ku ktorému sa on priznáva, lebo vraj sme nie čistým spôsobom získali v roku 1920 územie obývané Maďarmi, a že naše hranice sú diskutabilné. Tak na to by asi pán Csáky zase odpovedal takou výhovorkou, ako odpovedal teraz, že jednoducho skreslil podstatu, na čo som sa ho spýtal, a nehovorí to, čo napísal v knihe, kde žiada vyrovnanie a slovenská vláda by mala ponúknuť rokovanie maďarskej vláde, aby sa etnické hranice stali skutočnosťou. To je urážka slovenského národa, to je urážka našich dejín, to je spochybnenie výsledkov druhej svetovej vojny.
A ja sa pýtam pána podpredsedu, keďže tu nie je pán predseda, dokedy bude takýto človek vo vláde?
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister?
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán poslanec,
samozrejme, nemôžem komentovať to, čo ste čítali z knihy pána Csákyho, ale ja som presvedčený o tom, že drvivá väčšina Maďarov vôbec nerozmýšľa o vyrovnávaní politických a etnických hraníc, vrátane mňa, každý je však za to, aby sa zvýraznila nie bariérová, ale práve naopak, komunikatívna funkcia hraníc.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre ministerku Schmögnerovú. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, verím, že po afére v Slovenskom olympijskom výbore zastavíte tok štátnych peňazí pre túto inštitúciu a pošlete tam finančnú kontrolu."
Odpovedať bude pani ministerka Machová.
Nech sa páči.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predseda,
dámy, páni,
vážený pán podpredseda, ktorý ste položili túto otázku pani ministerke Schmögnerovej, jej odpoveď je takáto:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky priamo Slovenskému olympijskému výboru neposkytlo žiadne finančné prostriedky. Slovenský olympijský výbor je v prevažnej miere financovaný z prostriedkov Štátneho fondu telesnej kultúry, ktorý je v priamej pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Jedným zo zdrojov fondov sú aj prostriedky dosiahnuté pri prevádzkovaní lotérií a iných podobných hier. O poskytnutí a použití prostriedkov fondu rozhoduje minister školstva iba na základe rady fondu. Táto posudzuje, predkladá a odporúča na schválenie žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu a ich výšku. V rade fondu má ministerstvo financií jedného zástupcu. Podnet k vykonaniu kontroly v Slovenskom olympijskom výbore ministerstvo financií zatiaľ nedostalo. V prípade, že sa tak stane, zúčastnia sa jej pracovníci ministerstva financií.
Toľko odpoveď pani ministerky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem. Ďakujem.
Škoda, že tu nie je pani ministerka, ale dal som podobnú otázku aj ministrovi školstva, takže uvidíme, ako on zareaguje.
Ďakuje pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Klemens pre pána ministra Koncoša. Otázka znie: "Ako boli využité cca 60 mil. Sk uvoľnených z Fondu národného majetku pre rezort pôdohospodárstva?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán predseda,
pán poslanec Klemens,
Fond národného majetku Slovenskej republiky uvoľnil z dosiaľ neuhradených odvodových povinností voči Štátnemu fondu poľnohospodárstva a potravinárstva a táto povinnosť je nie 850, ale až 1 350 mil. korún, zatiaľ naozaj len 50 mil. korún. Celý objem bol použitý na prefinancovanie nákupu zberovej techniky a rekonštrukcie obilných skladov pred žatvou. Väčšinou sa uhrádzali viac-menej podlžnosti za žiadosti a zmluvy uzatvorené medzi žiadateľom a fondom v roku 1998, sčasti v roku 1999. Prehľad o poskytnutých financiách zo Štátneho podporného fondu, ale i z ďalších fondov, ktoré ministerstvo spravuje, bude po dnešnej porade vedenia ministerstva pôdohospodárstva, kde sme správu o hospodárení fondov prerokúvali, zverejnený jednak v Roľníckych novinách, v Agrárnych novinách, ale aj na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva, takže podrobne sa nielen vy ako poslanec alebo poslanci, ale aj občania, hlavne podnikatelia z poľnohospodárskeho a potravinárskeho komplexu, budú môcť oboznámiť s poskytovanými zdrojmi a s hospodárením fondu. Mrzí ma, že Fond národného majetku, ktorý od roku 1994 a roku 1998 sprivatizoval majetok štátu za viac ako 100 miliárd korún, je v pozícii, že nevie si plniť záväzky, ani teda záväzky do Štátneho podporného fondu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán Klemens, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Klemens:
Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Nemám doplňujúcu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Je pochopiteľné, že neboli financie na trojdielny televízny film, ktorý bude aj celovečerným filmom, Ako divé husi. Je dohotovený a treba len finančne na hudbu a kópie. Nie je záujem o financie, ktoré by film zarobil?"
Za pána ministra bude odpovedať pán minister Ftáčnik.
Nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi, aby som vám odpovedal na vašu otázku týkajúcu sa dokončenia filmu Ako divé husi v zastúpení pána ministra Kňažka. Pýtate sa, či nie je záujem o financie, ktoré by film zarobil. Situácia v Slovenskej kinematografii je mimoriadne vážna a dalo by sa povedať kritická. Pod jej súčasný stav sa podpísala netransparentná privatizácia Štúdia Koliba, ktoré za uplynulé obdobie prakticky znefunkčnilo výrobnú, technologickú bázu Slovenskej kinematografie a navyše pod rúškom realizácie distribučných projektov Knieža Pribina a Jánošík odčerpalo niekoľko desiatok miliónov zo štátnych zdrojov a zdrojov štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Vzhľadom na to, že ani jeden z týchto projektov sa zatiaľ do kín nedostal, Knieža Pribina sa napokon realizoval iba ako televízny film, sú tieto skutočnosti v súčasnosti predmetom kontroly orgánov ministerstva kultúry, ako aj daňovej kontroly.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec, neurážajte sa, keď sa hovorí pravda, asi nemáte na to dôvod.
Druhou príčinou stavu Slovenskej kinematografie je nedoriešená problematika mechanizmov na podporu jej tvorby, produkcie a distribúcie. Slovenská filmárska obec sa niekoľko rokov dožadovala legislatívneho riešenia tejto problematiky, ale zákon číslo 1/1995 Z. z. o audiovízii jej návrhy v celom rozsahu ignoroval. "Jediným jeho opatrením je ustanovenie povinnosti distribútorom vo svojej ročnej distribúcii uprednostniť zo všetkých ním použitých a šírených audiovizuálnych diel", to je citát zo zákona, "najmenej 30 % európskych audiovizuálnych diel, z toho najmenej 30 % slovenských audiovizuálnych diel." Potiaľ citát zo zákona. Pričom však zákon nerieši, kde ich má distribútor vziať.
Napriek upozorneniam sa predošlé vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ani vláda nezaoberali vážnou technologickou a priestorovou situáciou siete kín v Slovenskej republike a ani neúmerným zaťažením distribútorov a prevádzkovateľov kín, ktorí okrem daní štátu odvádzajú aj miestne poplatky. Tým sa neúmerne zvyšuje cena vstupného na filmové predstavenia a následne klesá návštevnosť kín. Vzhľadom na známe finančné problémy sa na riešení situácie v Slovenskej kinematografii nemôže podieľať ani Slovenská televízia v takom rozsahu, ako je to obvyklé v niektorých európskych krajinách, napríklad v Českej republike. Dôsledkom uvedených skutočností je, že v súčasnosti na Slovensku nie je reálne zarobiť si na filme. Preto ten dlhý úvod, ktorý znervóznil niektorých vašich kolegov.
A teraz k samotnému filmu Ako divé husi. Ako pani poslankyňa a členka bývalej vlády určite viete, že na financovaní projektu Ako divé husi sa v uplynulom období výrazným vkladom podieľala priamo vláda Slovenskej republiky. Za súčasnej finančnej situácie nie je mysliteľné, aby štát financoval všetky alebo takmer všetky náklady na tvorbu a výrobu filmu. Rovnako nie je a nemôže byť zámerom štátu a ministerstva kultúry orientovať svoju podporu iba na jeden projekt.
Ministerstvo kultúry v tomto roku ustanovilo pre oblasť kinematografie dve komisie odborníkov, ktorých úlohou bolo rozhodnúť o pridelení finančných prostriedkov vyčlenených na podporu filmu zo štátneho rozpočtu. Prvou bola komisia pre kinematografiu a video štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, ktorá rozhodla o pridelení sumy 9 mil. Sk 15 subjektom. Druhou komisiou pre hraný film bola komisia pre hraný film, ktorá rozhodovala o pridelení sumy 6 mil. korún z prostriedkov priameho transferu trom projektom. Minister kultúry Slovenskej republiky v plnej miere rozhodnutia alebo návrhy odborných komisií akceptoval. Inými prostriedkami v súčasnosti ministerstvo kultúry pre túto oblasť nedisponuje. Ak sa komisie rozhodli podporiť iné projekty, mali na to zrejme odborné dôvody a zrejme zohľadnili aj skutočnosť, že projekt Ako divé husi už od štátu podporu dostal, a to štátnu dotáciu z rezervy vlády Slovenskej republiky v minulom období vo výške 22 mil. Sk.
Na záver mi, vážená pani poslankyňa, dovoľte pripomenúť, že súčasná vláda Slovenskej republiky má v úmysle zaoberať sa komplexne problematikou audiovizuálnej kultúry, a teda aj problematikou slovenskej kinematografie. Svedčí o tom okrem iného aj skutočnosť, že v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 1999 sú zaradené zákony, ktoré majú riešiť situáciu Slovenskej televízie. Zákon o Slovenskej televízii práve v týchto dňoch predkladá ministerstvo kultúry do medzirezortného pripomienkového konania. Ministerstvo kultúry sa zároveň intenzívne zaoberá riešením situácie okolo Štúdia Koliba, aby pomohlo riešiť zabezpečenie funkčnej technickej a technologickej bázy Slovenskej kinematografie. Začali sa tiež práce na príprave nového zákona o audiovízii s koncepciou zabezpečiť ochranu a podporu národnej audiovizuálnej tvorby na Slovensku.
Takže súhrnná odpoveď na vašu otázku znie. Ministerstvo kultúry má záujem na tom, aby výrobcovia slovenských filmov na nich aj zarobili. Nepredstavuje si však podnikanie v tejto oblasti tak, že štát zaplatí náklady na celú ich výrobu. Na Slovensku medzičasom vzniklo niekoľko filmov, ktoré dostali oveľa menšiu podporu od štátu. Museli sa naučiť kooperovať s inými subjektmi a so zahraničím. "Verím", píše pán minister Kňažko, "že aj tvorcovi filmu Ako divé husi prostriedky na dokončenie svojho projektu nájdu."
Ďakujem za vašu pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán minister,
vypočula som si, čo ste prečítali, to kňažkovské blablabla, ktoré bolo od veci a politicky ladené s nedokázanými indíciami. Chcem povedať, že spomínaný film je veľmi hodnotný. Propaguje Slovensko a na dokončenie treba financie len na pokrytie hudobného sprievodu a kópie. To znamená, že neporovnateľné sú už náklady na dokončenie. Dokončenie sa nerobí, pretože to bol film, ktorý akosi rozbehla Mečiarova vláda. Tak ako pri diaľniciach, aj tu nezmyselne uplatňujete politické kritériá, pretože ste aj pani Liptákovú, dramaturgičku tohto diela, prepustili a vlastne tu je celé len politické pozadie. Keby ste ho dokončili, získali by ste financie, ktoré vám tak žalostne chýbajú.
Vy ste, pán minister, zastupujete pána ministra Kňažka, ale ten bol propagátorom akcie "Zachráňte kultúru". Vy ju nezachraňujete, keď ste pri moci, ale ju likvidujete. Pre kultúru došlo menej než 600 miliónov korún. Ďalej sa podporujú akcie, ktoré vlastne nedávajú príležitosť našim kultúrnym pracovníkom na umiestnenie a propagáciu slovenskej kultúry. Napríklad divadlo v Prešove uzavrelo zmluvu, keď ešte ministerstvo školstva malo štátny dozor v divadle v Prešove, s českým dramaturgom na dielo Dracula. Lístok 550 korún. A nájomné? 20 000 korún za večerné predstavenie. Piatok, sobota 30 000 vrátane energií...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister? Nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
nepoložili ste otázku, ja sa vám priznám len jednou vetou, že nie som priateľom uplatňovania politických metód tam, kde sa to nehodí, a kritizoval som predošlého ministra kultúry, ktorý niekoľkokrát prepisoval, a pod jeho príkazom sa prepisoval scenár k filmu Pribina, ktorý som tu spomínal, a robili sa presne podobné zásahy. Nebol som priateľom toho vtedy, nie som toho priateľom ani dnes. Vaše pripomienky, pani poslankyňa, budem tlmočiť pánovi ministrovi Kňažkovi, aby zvážil, či predsa nie je len vhodnejšie nejakým spôsobom napomôcť k dokončeniu filmu Ako divé husi.
Predseda NR SR J. Migaš:
Siedmu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady Andel pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Vážený pán minister, verím, že po afére v Slovenskom olympijskom výbore zastavíte tok štátnych peňazí pre túto inštitúciu a pošlete tam finančnú kontrolu."
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
dovoľte mi, aby som vám odpovedal na vašu otázku. Slovenskému olympijskému výboru sú v roku 1999 poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na zabezpečenie úloh štátnej športovej reprezentácie a úloh športovo talentovanej mládeže spojených so štátnou športovou reprezentáciou Slovenskej republiky podľa materiálu Zásady a kritériá pre poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na účely športovej reprezentácie a prípravy športovo talentovanej mládeže v rokoch 1997 až 2000, ktoré boli schválené na uvedené účely v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999. Slovenský olympijský výbor všetky podmienky na poskytnutie dotácií zo štátneho rozpočtu na uvedené účely v roku 1999 plní a zabezpečuje úlohy v súlade so zmluvou uzatvorenou na rok 1999 medzi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Slovenským olympijským výborom. Zo strany doterajších finančných kontrol zameraných na použitie dotácií zo štátneho rozpočtu poskytnutých z kapitoly ministerstva školstva pre Slovenský olympijský výbor neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mali mať vplyv na pozastavenie dotácií zo štátneho rozpočtu. Podľa týchto skutočností nie je v smere poskytovania dotácií z prostriedkov kapitoly ministerstva školstva žiadny dôvod na pozastavenie poskytnutia finančných prostriedkov pre Slovenský olympijský výbor v roku 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Bohužiaľ, som smutný z tejto odpovede z toho dôvodu, že ak niekto využíva štátne peniaze v čase, keď šetríme všetci, počnúc Národnou radou až po dôchodcov, a niekto si robí za štátne peniaze tzv. štátny turizmus, keď zatvárame ihriská pre decká, nemáme toľko financií, aby sme ich späť dotiahli do telocviční, že nám prudko narastá kriminalita a drogová závislosť mládeže, keď niektorí ľudia, ktorí majú viac funkcií ako kalkulačka, si rozhodujú o niečom, pozri zloženie Štátneho fondu telesnej kultúry, keď sa hovorí o nepriehľadnom toku peňazí, tak potom tejto odpovedi nerozumiem. A neviem, kedy, pán minister, bola poslaná kontrola na Slovenský olympijský výbor. Áno, ak je všetko v poriadku, nikto sa nemusí ničoho báť. Ale chceme zverejniť a aby kontrola zistila, kto, ako, kedy používal alebo bol na zahraničných cestách, či tieto zahraničné cesty boli zmysluplné, alebo 38 mil. sme mohli dať radšej tým deckám.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
zákon o Štátnom fonde telesnej kultúry bol schválený v tomto parlamente a skonštruoval radu, do ktorej nominujú jednotlivé subjekty svojich zástupcov a týchto nie je možné odvolať iba zo zákonom stanovených dôvodov. Preto zloženie tejto rady zodpovedá v mnohom ešte zloženiu, vlastne ako bolo navrhnuté pred tromi či štyrmi rokmi, pretože to volebné obdobie, samozrejme, beží a zmeny, ktoré sa v ňom uskutočnili, vyplývali len z obmeny funkcionárov, kde príslušné združenie zaregistrovalo vzdanie sa funkcie konkrétneho člena rady a bol nominovaný nový. To znamená, vašu výhradu v tomto smere nemôžem celkom akceptovať.
Ak máte na mysli konkrétne výhrady voči hospodáreniu Slovenského olympijského výboru, privítal by som, keby sme si o tom povedali buď osobne, alebo písomnou cestou, a ak sa ukážu závažné podozrenia zo zneužitia finančných prostriedkov alebo niečo podobné, ministerstvo školstva je pripravené poslať kontrolu. Ja som vás informoval o situácii tak, ako ju my vidíme do dnešného dňa, pretože vaša otázka nebola v tomto smere nijako konkrétna, takže nebolo možné reagovať na vecné výhrady, ktoré prípadne môžete mať k hospodáreniu Slovenského olympijského výboru. Ale ak ich máte, ja vás prosím, aby ste ich dali k dispozícii ministerstvu a my celkom vecne na ne zareagujeme písomnou cestou.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil znova podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Čo je na tom pravdy, že pripravujete sprivatizovanie kardiocentra Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená snemovňa,
vážený pán podpredseda Národnej rady Andel,
dovoľte mi teda, aby som odpovedal na vašu otázku.
Privatizovať možno len tie zdravotnícke zariadenia, ktoré podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schválila vláda. Uznesením vlády číslo 556 zo dňa 30. júna 1999 vláda Slovenskej republiky schválila zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie v 1. etape. Ako parlamentná tlač číslo 313 je zoznam zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie, zaradený na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zozname nie je uvedené kardiocentrum detskej fakultnej nemocnice, a preto sa nemôže pripravovať ani jeho privatizácia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán minister, vy viete oveľa lepšie ako ja, čo všetko sa pripravuje alebo deje, alebo o čom sa rozpráva. Ja som veľmi rád, pán minister, že teraz pred verejnosťou ste vlastne potvrdili, že táto privatizácia sa nepripravuje a sú to iba bohapusté reči.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Deviatu z vyžrebovaných otázok položil znova pán podpredseda Národnej rady Marián Andel pre pána ministra Čarnogurského. Odpovedať bude pán minister Kanis. Otázka znie: "Vážený pán minister, doslova hráte šachy s niektorými sudcami, ako sa vám zachce, pričom nerešpektujete odporúčania a stanoviská sudcovského stavu. Prečo však mlčíte a nekonáte napríklad v prípade sudcu Pavla Rotha? Tento sudca prepustil vydieračov, ktorí v Poprade pod hrozbou fyzického násilia žiadali od podnikateľa 100 mil. Sk. Pri tejto kauze boli políciou použité pomerne nákladné operačné prostriedky a bolo nasadených veľa ľudí. Všetko vyšlo navnivoč. Popradská verejnosť a policajti sú pobúrení a pohoršení, a vy mlčíte."
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
dovoľte mi, aby som vás zoznámil s odpoveďou pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského.
Ako minister spravodlivosti, píše pán minister, musím konať v rámci zákona. Ten Slovenskej republike v ústavnom článku 141 ods. 1 zaručuje nezávislosť súdov pri ich rozhodovaní. Sudca je pri svojom rozhodovaní viazaný iba zákonom. Nikto, ani minister spravodlivosti nemôže stíhať sudcu za jeho rozhodnutie. To však nebráni ministrovi spravodlivosti, aby sa vo veci informoval. Tak to bolo aj v konkrétnom prípade. Podľa poskytnutej internej informácie o preskúmaní vzneseného obvinenia návrhu prokurátora po vypočutí obvinených a oboznámení sa so spisovým materiálom sudca nezistil konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali väzobné dôvody uvedené v návrhu prokurátora v § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Zároveň neboli zistené ani iné dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného poriadku. Toľko k tej časti otázky, ktorá sa týkala konkrétnej veci a ktorú rovnako ako aj iné trestné veci pán minister nepovažuje za vhodné komentovať prostredníctvom médií.
Na margo vášho konštatovania v úvode položenej otázky si pán minister Čarnogurský dovoľuje pripomenúť, že stanoviská a odporúčania stavovského združenia sudcov nie sú pre ministra spravodlivosti záväzné a sú, ako už ich obsahový význam napovedá, iba stanoviskami a odporúčaniami pri riešení personálnych otázok v nadväznosti na kvalitu práce predsedov súdov.