Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktické poznámky - hlási sa 9 poslancov do faktických poznámok. Ako posledný vystúpi pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloško.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, nemám faktickú poznámku, ale mám procedurálny návrh. Dávam návrh, aby sme dnes pokračovali po 19.00 hodine, až kým sa neskončí rozprava, a aby zajtra bolo hlasovanie. To znamená, dávam návrh, aby sme pokračovali aj po 19.00 hodine. Prosím, aby sme o tomto hneď hlasovali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu pána poslanca Mikloška, ktorý znie, aby sme dnes rokovali až do skončenia rozpravy k predmetnému bodu, ktorý Národná rada prerokúva.
Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Prosila by som nový čas. Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pozorne som počúvala, aj keď som bola tu mimo, a pozitívne hodnotím vystúpenie. Myslím si, že pri takej vážnej otázke, ako je predaj strategických podnikov, by sme sa nemali hrať na koalíciu a opozíciu, ale mali by sme sa hrať na štátny a verejný záujem. Preto ma akosi prekvapilo aj vystúpenie pána poslanca Langoša v Site, ktorý hovoril, že nepotrebujú hlasy opozície, že sa neznížia k tomu, aby potrebovali hlasy opozície a podobne, že si vedia urobiť kompromis sami. Áno, nepochybujem, že vládna koalícia vie dospieť ku kompromisu, ale bude ten kompromis prínosný pre spoločnosť, keď každá strana niečo pustí len v záujme toho, aby dospeli ku kompromisu? Bude to rozumné?
Keď sme robili ústavu, takto sme išli na kompromis. Ja som obhajovala a predkladala ústavu vo výboroch, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky sme do noci sedeli a urobili sme kompromis, že sme vypustili niektoré ustanovenia, napríklad to, že prezident musí vymenovať člena vlády, keď to navrhne premiér, čo bola najväčšia hlúposť, akú sme spravili pri tvorbe ústavy. Preto si myslím, že tu sa treba hrať na verejný a štátny záujem, a preto kvitujem vystúpenie pána poslanca.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Možno tak na dokreslenie, o čom je vlastne tento zákon. Jedna z bankových inštitúcií alebo finančných inštitúcií, ktorých sa má dotknúť tento zákon, v poslednom čase stratila 9 mld. jednoduchým spôsobom. Poskytuje klientom nižšie úrokové sadzby než iné banky, a tým, samozrejme, klienti si preniesli svoje úložky do iných bánk. Vytvára sa tak situácia, že túto finančnú inštitúciu bude môcť zachrániť už len strategický partner a takto sa umelo vytvára, povedal by som, spôsob, aby vznikol tlak na odpredanie takejto finančnej inštitúcie. Prestaňte hovoriť, že sa privatizácia prirodzených monopolov dotýka verejného záujmu. Nie je to pravda. Prirodzene, všetky tieto monopoly sú ziskové, samozrejme, pokiaľ by sa pustili normálnym trhovým spôsobom, aby sa mohli správať normálnym trhovým spôsobom, aj keď sú štátne. Ale teraz sa umelo drží cena napríklad aj v oblasti plynu. Som zvedavý, keď sa SPP bude privatizovať, či potom sprivatizovaný bude robiť to, čo robí dnes SPP, že jednoducho buduje plynové siete po dedinách z vlastných nákladov. Takže, dámy a páni, som presvedčený, že tu ide o niečo celkom iné ako o verejný záujem.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zajac - faktická poznámka.
Poslanec P. Zajac:
Ďakujem pekne.
Obavám sa, že počas posledných 10 rokov sa z privatizácie urobil na Slovensku fetiš, čo škodí najmä samotnej privatizácii a škodí to nie nejakému pojmu privatizácie alebo nejakej abstrakcii, ktorá sa volá privatizácia, ale škodí to vlastne hospodárskemu rozvoju.
Veľmi často sa hovorí o rozvojových impulzoch, veľmi často sa hovorí o tom, že hospodárstvo má dostať rozvojové impulzy a práve vtedy, keď ide vlastne o rozvojové impulzy - musím povedať, že v tomto prípade by som sa rád oprel o to, čo hovorila pani ministerka Machová, pretože jej výklad bol aj pre mňa veľmi jasný a zreteľný, to znamená, výklad, ktorý hovorí o tom, že tu nie je nejaká privatizácia pre privatizáciu, ale privatizácia bankového sektora, ktorý je zadlžený, to znamená jednoducho možnosť lepších úrokov. Možnosť lepších úrokov znamená možnosť lepšieho financovania malého, stredného a veľkého podnikania, lepšiu zamestnanosť, lepší hospodársky rozvoj. Je to teda rozvojový ekonomický impulz. Tak tam, kde máme možnosť naozaj takýchto rozvojových ekonomických impulzov, ktoré sú vlastne najlepším spôsobom, ako zlepšiť sociálnu situáciu, ako zvýšiť zamestnanosť, ako zvýšiť životnú úroveň, tam, kde sa vlastne vystupuje proti tomu, ide podľa mňa vlastne o nejaké fetišizovanie pojmu privatizácia.
To isté platí aj pre podniky, ktoré sa označujú za strategické. Predstava o nejakých národnoštátnych záujmoch v tejto situácii, keď chceme vstúpiť do Európskej únie, keď chceme byť súčasťou nejakého väčšieho celku a spájať ich s nejakými fabrikami, je jednoducho predstava, ktorá nezodpovedá dnešnej realite, a bude zodpovedať v ešte oveľa menšej miere realite nasledujúcich rokov. To znamená, že vlastne predstavy, ktoré prezentoval pán poslanec Sopko, sú predstavy minulosti. Nie sú to predstavy súčasné a nie sú to ani predstavy budúce.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Slovo s faktickou poznámkou má pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem.
V žiadnom prípade nepodozrievam pána Sopka pri jeho vystúpení z populizmu. Pravdepodobne úprimne povedal to, čo si o veci myslí. Ale pokiaľ ste, pán kolega, hovorili o kompromise ako o radostnom zavŕšení problémov, ktoré pri prijímaní tohto v koalícii existovali, musím poukázať, že, bohužiaľ, tento kompromis je zlým kompromisom.
V návrhu, ktorý mám pred sebou, v § 10 v novom odseku 5 je znenie, že podľa rozhodnutia vlády si štát alebo fond zachová majetkovú účasť v Slovenských telekomunikáciách a peňažných ústavoch uvedených v § 47. Pýtam sa, vážení kolegovia, ako si vláda môže bez hrubého porušenia ústavnosti prisvojiť oprávnenie rozhodovať o majetku fondu, ktorý nie je majetkom štátu, ale je výlučne majetkom Fondu národného majetku ako právnickej osoby zriadenej zo zákona. Toto je výsledok vášho kompromisu. Niečo utrepané narýchlo a za každých okolností, pretože spoločná vôľa je viac ako zákon.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega Sopko, uviedli ste, že si neviete predstaviť fungovanie strategického podniku bez účasti štátu. Prekvapuje ma to, pretože jeden strategický podnik na Slovensku bez účasti štátu už funguje pod šéfovaním pánov Eichlera a Frischkopfa a pod egidou ministerky Strany demokratickej ľavice pani Schmögnerovej. Ako to funguje, to si môže každý z vás overiť na vlastné oči. To, čo sa vyčítalo predchádzajúcemu manažmentu, ktorým som nebol nijako nadšený, tak teraz je stonásobne horšie. Takže ten príklad nebol veľmi šťastný.
Ďalej ste uvádzali, že strategické podniky v rokoch 1994 - 1998 sa veselo privatizovali. To vôbec nie je pravda. Buď neviete, o čom hovoríte, tak si to spresnite, ale jednoducho Fond národného majetku dopredával zvyškové podiely akcií podnikov, ktoré už boli dávno, pradávno, zväčša počas vlády Jána Čarnogurského v rokoch 1991 - 1992 sprivatizované. Taká je skutočnosť. Týka sa to presne aj Nafty Gbely, aj Východoslovenských železiarní. Nepleťte sezónu s fazónou a filharmóniu s filagóriou.
A do tretice. Ak by súčasná koalícia odstupovala v rámci Fondu národného majetku od privatizačných zmlúv v podnikoch, ktoré si neplnia svoje záväzky voči Fondu národného majetku a ostatným inštitúciám, tak by to bolo naprosto v poriadku. Ale vy likvidujete práve podniky, ktoré sú prosperujúce a ktoré si to plnia. Ak by ste chceli byť dôslední a plniť to, čo proklamujete, nech sa páči, tak sa pozrite na podniky pána Majského, ktorý vás financoval vo voľbách, akým spôsobom si on plnil, plní svoje záväzky voči Fondu národného majetku, voči všetkým poisťovniam, či sociálnej a zdravotnej. Priestorov na to máte dosť, ale začínate to na celkom nesprávnom konci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Slovo s faktickou poznámkou má pán poslanec Cuper.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Sopko, vyčítali ste mi, že po vás pokrikujem. Ja som po vás nepokrikoval. Vyjadroval som nahlas hlboký nesúhlas s vaším vystúpením a som hlboko presvedčený, že nebudem jediný v tomto štáte. Niekedy ma naozaj mrzí, že pri svojej dobráckosti vždy naletíte na politiku práve tých vašich šarlatánov, ktorí chcú posunúť slovenský majetok do zahraničia a ktorí tu nesedia, či už pani Schmögnerová, pán Weiss alebo pán Ftáčnik. A vy sa pustíte do takej háklivej témy, ktorej naozaj nerozumiete. Ak by ste jej rozumeli, tak by ste vedeli niečo z Obchodného zákonníka, ako ľahko sa dajú ustanovenia, ktoré sú v tomto zákone, obísť zvýšením základného imania. Ale vy nerozumiete ani tomu, že nemôžete navrhovať a presviedčať občanov Slovenskej republiky, že si neviete predstaviť niektoré finančné ústavy bez účasti štátu, pretože tie nie sú v základnom návrhu a vy ich ani nemôžete teraz už pozmeniť, lebo nemôžete ísť nad rámec novely navrhovanej vládou.
Takže preto môj hlboký nesúhlas, že ste sa prepožičali na nejakú úlohu, ktorej nerozumiete alebo do ktorej vás strčili práve vaši šarlatáni z SDĽ, ktorí majú jedinú úlohu - a boli na ňu cvičení v zahraničí - posunúť strategický majetok v rukách slovenského štátu do zahraničných rúk. A ak už toľko útočíte na našich privatizérov a netransparentnosť privatizácie, skúste nás niekedy presvedčiť, ako transparentne ste privatizovali vy aj s vaším pánom predsedom alebo niektorí ďalší členovia Strany demokratickej ľavice. Azda si myslíte, že sa o tom národ nikdy nedozvie? Dozvie a veľmi jednoducho. Vy pri vláde tiež nebudete večne sedieť, lebo to, čo robíte, to je obyčajné reprivatizačné gangsterstvo, pán Sopko.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledný s faktickou poznámkou k predchádzajúcemu rečníkovi vystúpi pán poslanec Húska. Po ňom dám hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mikloška.
Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec a predseda výboru Sopko, aby ste videli ten rozmer, ako sa vlastne v koalícii v niektorých oblastiach navzájom vzďaľujete od svojich stanovísk o svetelné roky, tak vám pripomínam, že teraz pán poslanec Zajac povedal, že predstava o národnoštátnom záujme je predstavou minulosti. Keby tohto pána poslanca vypočuli francúzski, britskí alebo nemeckí poslanci a počuli by takéto informácie, že vlastne je už akýmsi anachronizmom mať svoje vlastné štátne záujmy, tak toto sa naozaj nemôže stať. Je vlastne vaším problémom, že nepoviete, že v tejto oblasti, pokiaľ ide o definovanie štátnych záujmov, to znamená v podstate v rámci štruktúry zavŕšenia záujmov vo vnútri štátu od individuálnych súkromných až po celospoločenské, sa nedostanete nikdy ďalej, pán poslanec. V takejto koalícii sa nebudete predsa môcť dohodnúť na nejakom kompromise. Aký je kompromis medzi tým, že štátny záujem, národnoštátny záujem je už prežitok a národnoštátny záujem je zavŕšením ostatných štrukturálnych záujmov? Rátajte s tým, že takto sa vlastne nemôžete dohodnúť. A ak sa dohodnete, tak ste jednoducho poľavili zo svojich zásad.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, požiadam pána poslanca Mikloška, aby zopakoval svoj procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, môj procedurálny návrh znel, aby sme v rozprave okrem hlasovania pokračovali dnes aj po 19.00 hodine. To znamená, aby sa vyčerpala celá rozprava k tomuto bodu programu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Čiže tak, aby sa skončila rozprava k tomuto bodu.
Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o predloženom procedurálnom návrhu. Nech sa páči, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. Dnes budeme pokračovať v rokovaní až do skončenia rozpravy k tomuto bodu.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser. Pripraví sa pán poslanec Tatár.
Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
v mene troch poslaneckých klubov dávam návrh, aby návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, prerokovala Národná rada vo štvrtok o 15.00 hodine.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať o predmetnom návrhu. Pripravte sa na hlasovanie, páni poslanci, pani poslankyne. Hlasujte, nech sa páči, o predloženom procedurálnom návrhu poslanca Romana Kováča.
(Hlasy v sále.)
Pokoj, prosím.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Ohlásený bol pán poslanec Oberhauser. Konštatujem, že nie je prítomný v rokovacej sále. Takže vystúpi pán poslanec Peter Tatár. Pripraví sa pán poslanec Ivan Šimko.
Pán poslanec Prokeš - procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní aj zajtra. Ak môžeme v noci, myslím si, že pokojne môžeme pokračovať aj zajtra.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, zajtra je deň pracovného pokoja, štátny sviatok. Nebudem akceptovať tento návrh.
Poslanec J. Prokeš:
Pán podpredseda, je 8-hodinový pracovný čas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, pán poslanec Tatár, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi vystúpiť k predmetnému návrhu zákona v mene poslancov Demokratickej strany. Hovoríme o privatizácii a privatizácia je v našom živote pojmom aj faktom od roku 1990. Ale aby sme boli presní, tak prapríčinou týchto procesov je predchádzajúce znárodnenie, ktoré sa uskutočnilo v roku 1948, a keby ho nebolo, tak by sa naša ekonomika vyvíjala graduálne normálne, trhovo, európsky. Tak, samozrejme, by sme sa neporovnávali vrátane cien elektrickej energie, o ktorých tiež môžeme chvíľku pohovoriť s tými, ktorí sú dnes na tom lepšie, lebo by sme boli v podobnej situácii.
Privatizáciou sme od roku 1990 začali naprávať všetky deformácie a ekonomické nedostatky, vracať a prispôsobovať našu ekonomiku normálnej európskej trhovej ekonomike. Privatizácia sa však aj zdiskreditovala, a to spôsobom privatizácie, ktorá nastala počas druhej a tretej Mečiarovej vlády. Vtedy sa zaviedol aj pojem strategických podnikov, tak v tom čase napriek tomu, že bol zákon, ktorý zakazoval privatizovať takzvané strategické podniky, vznikol strašiak strategických podnikov, vznikla nejaká verejná bublina a začalo sa hovoriť, že to je niečo posvätné, niečo nedotknuteľné, ale práve preto je...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, pán poslanec Tatár. Páni poslanci, buďte takí dobrí a venujte mu pozornosť.
Poslanec P. Tatár:
... hanebným paradoxom, že v tom istom čase sa tieto strategické podniky aj metódami, o ktorých hovorili poslanci HZDS, cestou Obchodného zákonníka jednoducho tunelovali, vykrádali a v podstate privatizovali, ale spôsobom, ktorý nebol pravou privatizáciou, čiže otvorenou privatizáciou, návratom k odštátneniu a predajom tak, aby to bolo výhodné pre verejný záujem, ale bolo to urobené podľa prispôsobených zákonov pre vybratý okruh ľudí za minimálne ceny vrátane súčinnosti bánk, ktoré boli v štátnych rukách.
Takže keď dnes hovoríme o tom, že treba zrušiť zákon o strategických podnikoch, tak len naprávame právny systém, právne prostredie na normálne právne prostredie, keď všetko vlastníctvo z hľadiska privatizácie má byť rovnocenné. Týmto zákonom nehovoríme, čo a ako sa má privatizovať, ale že sa to môže privatizovať, pretože podľa ústavy a podľa kompetenčných zákonov toto je zodpovednosťou vlády a diskusia sa teda vedie už o krok ďalej.
Zákon o zrušení strategických podnikov nič ešte neprivatizuje. On len otvára normálne legislatívne prostredie, napráva defekty z nedávnych rokov. Treba povedať, že na privatizáciu toho, čo sa donedávna nazývalo strategické podniky, je dostatočne veľa vecných dôvodov. Sú to ekonomické dôvody, sú to sociálne dôvody a sú to aj politické a morálne dôvody. Počas letnej diskusie o privatizácii strategických podnikov sa vo verejnosti objavil a vžil - čo je dobré - presný pojem, aj keď ešte nie je každému jasné, o čo ide, pojem prirodzeného monopolu. To, čo bolo alebo stále je zakliate v zákone o strategických podnikoch, zďaleka nie sú len prirodzené monopoly. Rozhodne medzi prirodzené monopoly nepatria banky. Prirodzený monopol je taká ekonomická štruktúra, pre ktorú nemá zmysel, aby bola dvojmo, aby bolo vytvorené konkurenčné prostredie. To sú všetky siete, ropovody, plynovody, prirodzený monopol je ten, ktorý je definovaný takto vecne a jednoducho.
Teraz je otázka, či sa majú alebo nemajú privatizovať. Ekonomické dôvody na privatizáciu aj prirodzených monopolov sú tie, že keď sú obhospodarované, riadené ako štátne podniky, tak väčšina na zozname či už pôvodného zákona o strategických podnikoch alebo všetkých možných pozmeňujúcich návrhoch a celej viacmesačnej polemiky, väčšina týchto podnikov vykazuje stratu. A straty sú obrovské.
Keď sme hovorili o cenách elektrickej energie, tak treba povedať, že aj Slovenské elektrárne majú viac ako 10-miliardovú stratu. A ak máme ešte neliberalizovanú cenu energie, hoci sme tento rok už jeden krok urobili a čakajú nás v tomto smere ďalšie kroky, teda vláda musí mať aj rozhodnosť, aj rozvahu, aj odvahu, ale je jasné, že to treba urobiť, tak treba povedať, že ten rozdiel sa potom dopláca v daniach, a to je aj rozdiel straty Slovenských elektrární. To je presne ako s dvojkorunovým mliekom, ktoré za socializmu stálo tiež 7,90 Kčs, len o tých 5,90 sa nikdy nič nehovorilo. Takže jeden dôvod je ekonomický a či už ide o železnice, pošty, elektrárne alebo všetky štátne banky, ktoré sú hlboko stratové, tak je potrebné zmeniť spôsob manažmentu, zmeniť vzťah vlastníkov. A keďže sú väčšinou tieto podniky za normálnych okolností pred bankrotom, keby neboli napojené na štátny rozpočet, keby nežili z našich daní, tak toto jasne vyvracia všetky iné argumenty.
Druhá vec a druhý argument je sociálny argument. V takomto zaseknutom hospodárstve, kde nefungujú banky, kde sú veľké štátne podniky stratové, kde je zamrazených veľmi veľa nedobytných pohľadávok, viazne rozvoj podnikania, viazne rozvoj zamestnanosti a nárast nezamestnanosti, ktorý teraz zažívame a s ktorým vláda zápasí a ktorý je nutné riešiť aj týmito ekonomickými opatreniami, a teda aj zrušením zákona o strategických podnikoch, je dôsledkom a neprivatizácia by bola aj protisociálna, čo sa odzrkadľuje v zamestnanosti.
Tretím dôvodom je spôsob nakladania s majetkom vzhľadom na to, v akom vlastníctve sa majetok nachádza. Ak je to anonymný majetok, ak je to majetok spravovaný striedajúcimi sa poverenými štátnymi zástupcami, ktorí často tradične hľadajú niekedy vlastný alebo skupinový alebo stranícky prospech na úkor nášho spoločného štátneho majetku, tak to je podhubie na rozvoj korupcie, s ktorým tiež táto vláda zápasí, a ten zápas je tiež našou prioritou. Nestačilo by len poprijímať hromadu zákonov o verejnom obstarávaní, pokiaľ bude tých príležitostí v zle spravovaných podnikoch príliš veľa. Tým všetkým, čo sa doteraz povedalo, trpí aj kvalita služieb týchto štátnych podnikov, týchto prirodzených monopolov, pretože ak sú zle spravované, ak sú stratové, ak celý systém nefunguje, kvalita služieb pre obyvateľov sa bez ohľadu na ceny znižuje.
Špeciálne treba povedať k bankám, že ak sa odhaduje, že na ich reštrukturalizáciu je nutné 90 až 100 mld. korún a vláda je pripravená urobiť tento nevyhnutný krok, aby sa reštrukturalizáciou bánk ozdravilo ich pôsobenie na rozvoj podnikania, nemá totiž zmysel bez reštrukturalizácie, bez zmeny vlastníckych vzťahov, bez privatizácie týchto bánk dávať peniaze z daní daňových poplatníkov na reštrukturalizáciu, v tom je jasný dôkaz toho, aký chybný bol zákon, ktorý zmrazoval takzvané zakliate strategické podniky.
Treba ešte povedať inú vec. Vláda pripravuje regulačný orgán pre prirodzené monopoly a o tom treba veľa hovoriť, pretože štát má povinnosť voči občanovi vo vzťahu k prirodzeným monopolom, a keďže nemá teda zmysel a nebudú dvojmo, tak treba, aby kompetentný orgán s vysokými kompetenciami, čo sa týka dohľadu v ekonomike prirodzených monopolov, čo sa týka sankcií a čo sa týka dokonca regulácie aj udeľovania licencií na prevádzkovanie prirodzených monopolov, aby takýto regulačný orgán, ktorý by bol zložený z odborníkov ekonómov, marketingových manažérov, robil tú činnosť, že bude regulovať ceny za služby prirodzených monopolov a bude dohliadať na kvalitu týchto služieb. A to je povinnosť štátu voči občanovi, to je aj programom a náplňou vlády a k tomuto kroku smerujeme aj v zákone, ktorý teraz prijímame, o zrušení strategických podnikov.
K diskusii, ktorá sa viedla o tom, či privatizovať, koľko privatizovať, aké percentá, treba veľmi jasne povedať, že vo vládnej koalícii bol prijatý na úrovni vlády zákon, ktorý bol bez percent, bez obmedzení a ktorý otváral plnú možnosť vlády, aby zvážila ten-ktorý podnik, aby sa konečne začalo s ekonomickou reštrukturalizáciou a s ozdravením. Tá polemika svedčí o tom, že aj vo vnútri SDĽ sa vedie zápas o to, či SDĽ bude moderná európska ľavica. A treba jasne povedať, či je to Blairova vláda alebo Schröderova vláda, čo je moderná európska ľavica, tak tam je jasná tendencia v obmedzovaní vplyvu štátu v ekonomike a k veľmi podobným krokom, ktoré má aj vláda Slovenskej republiky, súčasná vláda Slovenskej republiky nevyhnutne vo svojom ekonomickom programe. Je to zápas vo vnútri SDĽ o smer k modernej európskej ľavici alebo nejakej strane staršej podoby.
Z tohto hľadiska by som privítal, že konečne rokujeme o tomto zákone. Demokratická strana považuje za nevyhnutné zrušiť zákon o strategických podnikoch a prijať zákon, ktorý predložila vláda. Ale musíme povedať, že všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli a ktoré obmedzujú zámery vlády a obmedzujú programové vyhlásenie vlády a náš vlastný sľub občanom, že zmeníme život, že zmeníme ekonomiku, že rozhýbeme podnikanie, že znížime nezamestnanosť, to všetko tie pozmeňujúce návrhy obmedzujú a Demokratická strana nepodporí tieto pozmeňujúce návrhy. A ak by zákon mal mať takúto obmedzujúcu podobu, tak nepodporíme ani celkové znenie zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tatára sa hlási 7 poslancov, posledný je pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vyjadrím sa k jednej myšlienke pána poslanca Tatára. Hovoril, že tento zákon vlastne plní úlohu prispôsobovať našu ekonomiku, resp. našu právnu úpravu ekonomike Západu, resp. právnej úprave Západu. Vážení, to nie je pravda. Na Západe sú taktiež monopoly, ktoré sú v štátnom vlastníctve. Na Západe sa veľmi citlivo privatizovali tieto podniky, niekde sa naspäť zoštátnili, takže toto neberiem. A keď som si vypočula to "čoro-moro", čo pán poslanec Tatár porozprával, tak mám obavu, či vôbec má zmysel argumentovať.
Keď niekto nevie pochopiť, že z plynovodov je 16 mld. ročne do rozpočtu bez akýchkoľvek investícií a teraz to treba odpredať, aj keď 51 %, že to bude len polovičný zisk a podobne, a z financií daní občanov reštrukturalizovať banku a potom ju privatizovať, tak potom nie je asi o čom diskutovať. Je zrejmé, že je tu jednoznačný zámer, ktorý už Hnutie za demokratické Slovensko viackrát pomenovalo a presne vytypovalo. Zámer, ktorý sme uvádzali pred voľbami, že k tomuto dôjde a skutočne k tomu dochádza. Je mi veľmi ľúto, ale ja za tento zákon vonkoncom nebudem dvíhať ruku a nemôžem zaň hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Poslanec Tatár, musím vás pochváliť, ako dermatológ ste nesmierne ekonomicky povyrástli a zrejme sa z vás stane popri Romanovi Kováčovi ako gynekológovi, ktorý je odborníkom na ústavnoprávne otázky, odborník na ekonomické otázky. Ale prestaňte zavádzať občanov tohto štátu a rozprávať také nezmyselnosti, že štát prostredníctvom daní občanov dotuje elektrárenskú sústavu, lebo opak je pravdou. Štát dotuje občanom príspevky na elektrickú energiu, pretože sú nižšie ako výrobné náklady, teda je to forma prerozdeľovania prinajlepšom z tých podnikových peňazí, ale aj z peňazí daňových poplatníkov. Takže prinajlepšom nie sú to iba peniaze daňových poplatníkov, ktoré sa prerozdeľujú. Ale v každom prípade je to bohumilá činnosť, pretože sa tu vychádza v ústrety sociálne najslabším vrstvám, teda štát má prostriedok, ako regulovať sociálnu situáciu v štáte. Vy tento prostriedok štátu chcete odobrať, jednoducho chcete zlikvidovať Slovenskú republiku. Len predpokladám, pán Tatár, že sa vaše návrhy nestanú takou pohromou ako tatárska invázia v roku 1241 pre Slovensko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Kúzelné na parlamente je to, že každý poslanec má právo hovoriť ku každej téme. Je to pekné, ale predsa len navrhujem nemať takú veľkú sebaistotu v oblasti ekonomiky. Priatelia, všetko, čo sa povedalo, bolo mimoriadne spochybniteľné. Budem mať osobitné vystúpenie v rámci rozpravy, a teda k tomu ešte čosi poviem. Ale chcem upozorniť na to, že záujem zahraničného kapitálu je o rentabilné podniky, nie o nerentabilné podniky, a stav je jednoducho objektívne taký, že väčšina z týchto prirodzených monopolov je naozaj vysoko rentabilná. Keď sme napríklad regulovali ceny energií, pretože jediný spôsob, akým štát môže v našich podmienkach podkapitalizácie pomáhať aj obyvateľstvu, aj podnikom, ktoré ešte nemajú novšie, a teda energeticky úspornejšie technológie, tak preto pri nízkych príjmoch mali nižšiu hladinu cien, než je monopolne vysoká cena energií. Veď je to predsa práve monopolne zorganizované tak, aby sa celosvetovo získali najväčšie nadzisky z oblasti energetických zdrojov. O to je hra a túto hru, samozrejme, musíme zohrať a ubezpečujem vás, že teraz je to naozaj tak. Teraz, keď DS pohrozila, že nebude hlasovať, tak akoby sa zatriasol parlament. Ale v skutočnosti ide iba o pár poslancov skrytých za koalíciu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková, prosím.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Dovoľte aj mne veľmi stručne zareagovať na tie perly, ktorými nás zasypal vo svojej prednáške pán poslanec Tatár. Nedivím sa, že aj jeho poslaneckí kolegovia nevydržali počúvať ten referát a zo 42-členného klubu SDK zostalo iba 8 poslancov a z vlastnej silnej strany, ktorou sa tu tak vyhráža, Demokratickej strany, iba dvaja poslanci boli schopní a ochotní ho počúvať, takže aj to svedčí o sile jeho argumentov. Myslím si, že nie je dobré, keď koalícia takto verejne prezentuje svoje rozporuplné názory v parlamente. Naozaj, niekoľko týždňov, dokonca niekoľko mesiacov ste sa zaoberali touto právnou normou a buď ste ju mali celkom stiahnuť z parlamentu, alebo ste si to mali vydiskutovať v rámci koalície. Pretože je trápne aj pre vás ako pre koalíciu, keď jedni prednášajú argumenty, prednášajú pozmeňujúce návrhy a vy ich absolútne nekorektne, nielenže negujete, ale na tejto pôde si verejne dávate rôzne odporúčania o tom, na akú stranu by sa váš koaličný partner mal pretransformovať. To je parketou opozície, ktorá by mala na tieto veci poukazovať, ale nie parketou koalície. Teda si myslím, že vaša šesťhlasová sila neohrozí prijatie alebo neprijatie tohto návrhu zákona a takýmito vystúpeniami škodíte iba sami sebe a predovšetkým koalícii.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Tatár, mimoriadne nebudem hovoriť o tom, že ste klamali v tomto parlamente a dodnes ste sa neospravedlnili. Skôr by som vám chcel v tejto chvíli položiť iba jednu otázku. Napríklad či by ste mi vedeli povedať, koho máte konkrétne na mysli pri privatizácii bánk?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Dzurák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Plne rešpektujem to, čo povedal pán poslanec Tatár, ale k dvom veciam by som chcel mať poznámku. Po prvé k modernej ľavici. Myslím si, že každá moderná ľavica musí predovšetkým obhajovať záujmy občanov a návrhy SDĽ k tomu vedú. A po druhé. Spomínali ste dlhy v Slovenských elektrárňach, ktoré sú okolo 10 mld. korún. Myslím si, že tieto dlhy narástli nie preto, že by Slovenské elektrárne boli neefektívne, ale zlým spravovaním v minulosti, a možno keď dosiahneme transformáciu energetiky, tak v tom prípade to bude celkom inak.
Môžem vám povedať a ukázať aj na jednom prípade, ako tieto elektrárne plnia sociálnu funkciu. Elektráreň Nováky, ktorá je regulačná elektráreň, je, samozrejme, drahšia ako ostatné elektrárne, ktoré idú na plný výkon, resp. na neregulovaný výkon. Jednoducho to vyplýva z podstaty elektrárne. Ale treba si uvedomiť druhú vec, že elektráreň Nováky leží na ložisku hornonitrianskych baní a plní aj sociálnu úlohu. Len čo by prišlo k nedobrej transformácii, resp. k zlej privatizácii Slovenských elektrární, mohlo by sa veľmi ľahko stať, že by došlo k zníženiu, resp. zastaveniu chodu elektrárne Nováky. Tým jednoducho máme na krku 8 tis. baníkov, ktorí znížia ťažbu uhlia.
Myslím si, že momentálne je taký stav ekonomiky, že ekonomika nestačí plniť sociálnu funkciu, a preto sme radi, keď ju plnia tieto závody, a možno v budúcnosti, keď sa ekonomika zlepší, môžeme zvažovať o nejakom väčšom predaji ako 49 %. Ale potom to skutočne musí byť veľmi uvážené a energetika musí byť bohatá, aby sme ju dokázali dobre predať, dnes by to však bolo pod cenu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Tak sa zdá, že ľudia absolútne rozumejú dvom okruhom. Po prvé, futbalu a ďalej národnému hospodárstvu. To, čo sa predvádza v tejto snemovni pri istej dávke humoru, keby nešlo o takú vážnu problematiku, akou je odpredaj strategických podnikov, tak by to bolo na smiech.
Pán kolega Tatár, ak privatizácia po roku 1990 začala naprávať neprávosti a nesprávnosti predchádzajúceho obdobia, tak to robila nanajvýš svojráznym spôsobom. Začal to váš ryšavý pražský šéf Havel zrušením ťažkého zbrojného priemyslu na Slovensku a vyhodením 150 tis. najkvalifikovanejších pracovníkov na Slovensku na dlažbu. Privatizáciu, ktorá bola kupónová, vymyslelo 15 expertov amerických bankových inštitúcií a spomeňte mi jediného človeka okrem Viktora Koženého, ktorý na kupónovej privatizácii zarobil. Nikto ani šesták. Malá privatizácia, ktorá prebehla počas vlády Čarnogurského a počas ministrovania Ivana Mikloša, to boli holandské dražby, ktoré boli obyčajnou zlodejinou. Uveďte cifru, ako sa naplnil štátny rozpočet z týchto dražieb.
Čo sa získalo tým, keď sa predalo 6 obchodných domov Prior za smiešnu sumu 60 mil. dolárov na to, aby americký K-mart to za tri roky predal za trojnásobok 180 mil. Tescu. Čo sa tu zlepšilo? Akurát, že predávajú drahé zahraničné výrobky.
Jedna pripomienka. Banky v štátnych rukách na území Slovenska boli a aj sú privátne, sú odštátnené a jediná štátna banka je Národná banka ako ceduľový ústav, ktorý bdie nad menou. Nič iné, žiadna iná banka v štátnych rukách nie je.
No a dovoľte sa zasmiať nad pojmom "tunelovanie podľa zákonov počas Mečiarovej vlády". To je nejaký celkom nový psychiatrický terminus technikus. To by bolo treba patentovať.