Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz.
Pán poslanec Cuper, pokoj, prosím, nevykrikujte.
Poslanec L. Orosz:
Vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som zvýraznil podstatu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maňka a ktorý vzišiel z našej poslaneckej dielne. On sleduje dva základné ciele. Po prvé, zabezpečiť transparentnosť, otvorenosť privatizačného procesu, a po druhé, stanoviť jasné mantinely na priebeh privatizácie. Na základe toho nevidím dôvod, aby tento pozmeňujúci návrh podporili nielen poslanci vládnej koalície, ale aj poslanci opozície. Na margo vás, vážení kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko, chcem pripomenúť skutočnosť, že ste pred niekoľkými rokmi schválili zákon o strategických podnikoch a ešte tento zákon ani nebol v Zbierke zákonov a už ste privatizovali posledný balík akcií Východoslovenských železiarní. Dnešný výsledok je veľmi jasný: 38-miliardová sekera, ktorá sa prejavuje na zhoršujúcom sa postavení našich občanov.
Na margo pani poslankyne Aibekovej. Ak si pozorne prečíta citát z nášho volebného programu, ak ho pozorne porovná s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Maňka, dospeje k názoru, že je to v plnom súlade.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že vystúpenie pána Maňku bolo skutočne veľmi vyvážené, nekonfrontačné a veľmi pragmatické a chcem zdôrazniť, že to bolo nekonfrontačné vystúpenie, a tak by sme sa k tomuto vážnemu návrhu, myslím si, mali aj správať. Troška dať nabok tú politiku a zaujímať sa skutočne o tento zákon. Je to práve Strana demokratickej ľavice, ktorá si napriek niekoľkotýždňovému mediálnemu útoku proti nej drží toto stanovisko. Vy to aj z opozície veľmi dobre viete. Myslím si, že z dnešného hľadiska - a to pán Maňka veľmi zvýraznil, prečo si má štát udržať v strategických podnikoch 51 % - ísť skutočne do privatizácie by bolo v nekonkurenčnom prostredí trošku riskantné. Preto je tam 51 %, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému zvyšovaniu cien energií. Myslím si, že navyše tieto strategické podniky plnia aj sociálnu funkciu, ale o tom zrejme budeme ešte rozprávať neskôr. Preto by som podporil jeho návrh, lebo si myslím, že je to veľmi ústretový návrh, ktorý skutočne obhajuje záujmy obyvateľov Slovenska.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o vystúpenie požiadal pán spoločný spravodajca Ján Šimko.
Poslanec J. Šimko:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni poslanci,
začala sa určite bohatá a určite aj rozporuplná diskusia o predkladanej novele zákona, ktorá navrhuje mechanizmus, predpoklady a podmienky privatizácie strategických podnikov, prirodzených monopolov. Zapájam sa do tejto diskusie s cieľom presadiť názory, ktoré smerujú k podpore vládneho návrhu novely zákona s prípadným kompromisom vyjadreným v pozmeňujúcich návrhoch v zmysle signálov vysielaných z diskusie v posledných dňoch.
Celkom prirodzene aj v našej spoločnosti pretrvávajú záujmové skupiny občanov koncentrované aj do politických strán, ktoré majú záujem podstatne ovplyvňovať chod spoločnosti s cieľom presadzovať záujmy istej úzkej skupiny občanov. Bolo a je to obvyklé v celej histórii vývinu spoločnosti. V tomto čase ľudstvo postupne upúšťa od násilných foriem ovládania spoločnosti prostredníctvom zbraní, ovládania občanov tajnými službami či demagogickou ideológiou. V civilizovanom svete sa hľadali a hľadajú iné prostriedky vplyvu ovládať spoločnosť. Jednou z nich sa javí nástroj ovládať prirodzené monopoly a ich využívanie na ciele, ktoré môžu byť v rozpore so záujmami spoločnosti ako celku. Práve táto skutočnosť dominantne ovplyvňuje súčasnú diskusiu spoločnosti o privatizácii prirodzených monopolov, teda inými slovami strategických podnikov či bánk. Treba to otvorene priznať občanom.
Vo vyspelých demokratických spoločnostiach sa našli, ale ďalej aj hľadajú regulátori a regulácie prirodzených monopolov s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu maximalizáciu prospechu spotrebiteľa a teda väčšiny obyvateľstva. Samozrejme, že podstatným nástrojom je štrukturalizácia vlastníctva prirodzeného monopolu a postupný prechod od štátneho vlastníctva na súkromné vlastníctvo. Odborníci v tejto oblasti veľmi dobre vedia, že existujú aj iné nástroje na reguláciu prirodzených monopolov, nie iba účasť štátu na vlastnení majetku. Ide napríklad o liberalizáciu vstupu na trh pri telekomunikáciách, v energetike ide o oddelenie prenosovej sústavy od ostatných činností, ako je výroba energie, prípadne obchod s energiou. Iba prenos energie je prirodzeným monopolom.
Ale nechcem diskutovať na takejto odbornej ekonomickej platforme o prirodzených monopoloch. V tejto oblasti sú exaktné výstupy na podporu toho, o čom rozprávam. Konštatujem, že aj na Slovensku postupne dochádza k regulácii prirodzených monopolov, ide o postupnú transformáciu od roku 1990. V elektroenergetike takto už existujú štyri rozhodujúce štátne subjekty vo výrobe, v prenose a v distribúcii elektriny. Ceny reguluje štát prostredníctvom ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Došlo k transformácii v plynárenstve, kde Slovenský plynárenský priemysel sa skladá zo 14 relatívne samostatných jednotiek. Zásobníky plynu sú v súkromnom vlastníctve a časť akcií Nafty Gbely vlastní Slovenský plynárenský priemysel. Ceny reguluje štát prostredníctvom ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
V oblasti telekomunikácií došlo k najväčšej liberalizácii, a teda aj k regulácii prirodzeného monopolu, kde popri najväčšom subjekte Slovenské telekomunikácie vo vlastníctve štátu operujú aj Eurotel a Globtel, ktoré si vzájomne konkurujú. Výsledkom takejto regulácie prirodzeného monopolu je skutočná maximalizácia prospechu spotrebiteľa, keď napríklad prostredníctvom Globtelu si mohli občania kúpiť mobilné telefóny za symbolickú jednu korunu. A toto sa udialo bez podnetu a zásahu zo strany štátu. Reguláciu cien telefónnych služieb v Slovenských telekomunikáciách reguluje štát prostredníctvom ministerstva financií, ale ceny za používanie bezdrôtovej hlasovej služby Eurotel, Globtel reguluje vzniknuté konkurenčné prostredie, teda trh.
Na Slovensku sú všetky podstatné hospodárske subjekty, čiže tie, ktoré majú rozhodujúci hospodársky význam, vo vlastníctve štátu. To umožňuje štátnym úradníkom reprezentujúcim záujmy politických strán podstatne zasahovať do ekonomiky a prostredníctvom tohto zásahu do ostatných spoločenských oblastí. Rozhodovanie v konkrétnych prípadoch vzbudzuje často podozrenie, že nie v záujme celej spoločnosti. Príkladom sú kroky hospodárskych vedení prirodzených monopolov, teda štátnych podnikov, ktoré nemajú celospoločenský prospech, ale podstatne negatívne ovplyvňujú tvorbu hospodárskeho výsledku podniku a naopak dávajú priestor na naplnenie záujmov úzkych skupín, dokonca aj presadzovanie záujmov politických strán.
V blízkej minulosti celkom bez verejnej kontroly a bez porušenia právnych noriem mohol rozhodnúť riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu o nákupe akcií inej spoločnosti za podstatne vyššie ceny, ako v čase rozhodovania určoval trh. Pri podnete verejnosti, aby vysvetlil, prečo to urobil, sa arogantne zbavil viny, že je neobvyklé, aby riaditeľ hospodárskeho subjektu zverejňoval svoje motívy v hospodársko-obchodnej činnosti. Áno, liberalizovaná spoločnosť dáva tento priestor demokracii, ale nie podniku, ktorého väčšinovým vlastníkom je štát, pretože riaditeľ takéhoto podniku je povinný verejnej kontrole, lebo takýto podnik je priamo viazaný svojou ekonomikou na štátny rozpočet, a teda na každého daňovníka občana.
Liberalizácia vlastníckych vzťahov v štátnom podniku, ktorý je prirodzeným monopolom, odstráni takéto spoločensky nevýhodné rozhodovanie a podstatne viac ochráni občana, daňového poplatníka. Takže každý, kto presadzuje účasť štátu na majetku v prirodzenom monopole, je podozrivý zo snáh presadzovať záujmy úzkej skupiny občanov. Touto konštatáciou nechcem povedať, že v budúcnosti nebude mať štát účasť na majetku v prirodzených monopoloch. Úzkymi skupinami sú aj politické strany, ktoré dostali prostredníctvom demokratických volieb mandát spolupodieľať sa na vládnutí v spoločnosti. Teda demokraticky ustanovený subjekt o tom podľa predmetnej novely zákona skutočne aj rozhodne. Je to vláda, tá má na to mandát z ústavy. Preto je potrebné prijať v parlamente právnu normu, ktorá dáva širokú možnosť v rozhodovaní. Musí byť možnosť rozhodnúť o tom, že v nejakom prirodzenom monopole bude mať štát 100-percentnú účasť na majetku, prípadne banky, poisťovne a tak ďalej. Musí však byť možnosť, aby vláda mohla rozhodnúť o tom, že v určitom prirodzenom monopole alebo banke nebude mať štát žiadnu účasť na majetku.
Je teda nerozumné nepodriadiť sa obvyklému stavu z vyspelých civilizovaných štátov, kde sa v zákone taxatívne neurčuje pre konkrétne prirodzené monopoly konkrétna číselne stavaná účasť štátu na jeho majetku. Jedným z dôvodov je napríklad aj skutočnosť, že subjekt, ktorý je dnes prirodzeným monopolom, u nás prípadne strategickým podnikom, nemusí ním vplyvom regulácie byť už zajtra. Pýtam sa: Aj vtedy si chce štát ponechať zákonom stanovenú účasť na majetku, pretože zo zákona mu to bude prislúchať, a teda bude musieť znášať všetky dôsledky z jeho negatívneho hospodárenia? Zmeniť to bude môcť štát len novelou zákona, a nie jednoduchým rozhodnutím kompetentného subjektu. Bude politická vôľa vykonať v parlamente takúto zmenu v zákone v aktuálnom čase? Nepresadí si opäť nejaká záujmová skupina cez lobovanie medzi poslancami, aby takáto novela neprešla? Bude teda vláda v tom čase schopná plniť svoje poslanie v prospech všetkých občanov? Aký nástroj to zaručí?
Strach z toho, že sprivatizovaný subjekt cez prirodzený monopol, v ktorom nebude mať štát prostredníctvom svojej účasti na majetku možnosť ovplyvňovať jeho ekonomické správanie v prospech maximalizácie prospechu spotrebiteľa nie je namieste, lebo vyspelý štát má na to elegantnejšie, a teda účinnejšie nástroje. Ale v spoločnosti, kde takýto vyspelý názor ešte nie je udomácnený, sa dá použiť omnoho účinnejší jednoduchý nástroj aj v prípade, keď štát bude mať nepodstatnú účasť na majetku v prirodzenom monopole. Nástrojom sú stanovy spoločnosti, kde si ošetrí štát nemožnosť, aby bol vyfaulovaný z presadzovania si svojich záujmov napríklad v oblasti cien, zvyšovania základného imania spoločnosti, technického rozvoja, prípadne prevodu majetku v prospech pre štát neprijateľných subjektov.
Tí, ktorí pôsobia v riadení akciových spoločností, mi veľmi dobre rozumejú a musia uznať moje argumenty. Súvisiace právne normy v súčasne platnom znení v našej spoločnosti, myslím napríklad Obchodný zákonník, to elegantne umožňujú. Takže ak máme poznanie, že Európske spoločenstvo nám radí, aby sme prijímali právne normy, ktoré sú kompatibilné s európskym právom a v tomto prípade nie je odorúčané, aby v zákone bola zakotvená v absolútnej číselnej forme účasť štátu na majetku konkrétneho predpokladaného sprivatizovaného strategického podniku, tak to nerobme. Pokúsil som sa vybrať zrozumiteľné argumenty aj pre ľudí nemajúcich ekonomické poznanie v tejto problematike. Odborníci veľmi dobre vedia, kde som smeroval a o čom som hovoril.
Privatizáciou prirodzeného monopolu sa očakáva aj účasť zahraničného kapitálu a prostredníctvom neho aj podstatná zmena v správaní sa predmetného ekonomického subjektu. Sú na to konkrétne kladné príklady. Treba sa prísť pozrieť na dva podniky, napríklad v okrese Poprad na Tatramat a Whirpool. Tatramat sa vplyvom vstupu zahraničného kapitálu rozdelil na dva subjekty, na "starý Tatramat" s hlavnou výrobnou náplňou výroby ohrievačov vody a Whirpool s výrobou automatických práčok. Starý Tatramat dosahuje výsledky, vplyvom ktorých klesli jeho akcie za posledných 5 rokov z hodnoty 1 500 korún za akciu na dnešných 155 Sk, teda desaťnásobne. Whirpool so zahraničným kapitálom disponuje novými technológiami, novými riadiacimi metódami. Výkonové schopnosti tejto fabriky donútili vedenie zaviesť od augusta tohto roku výrobu už na tri smeny. Vplyvom účasti zahraničného kapitálu firma Whirpool uvažuje s talianskou spoločnosťou Pasel vybudovať závod v Poprade na výrobu vyvažovacích zariadení na automatické práčky.
Viem, že nehovorím o prirodzenom monopole, ale hovorím o účasti zahraničného kapitálu, ktorý priamo ovplyvňuje aj správanie sa manažmentov. Odbornejšie podložená rozprava na tejto pôde v časovej dimenzii parlamentu nie je práve najlepší nástroj na presadzovanie názoru. Preto to ani nerobím. To sa robilo na pôde vlády diskusiou medzi parlamentnými poslaneckými klubmi, diskusiou medzi politickými stranami. Nepoznám exaktné argumenty, ktoré podporujú názor stanoviť v zákone výšku percentuálnej účasti štátu na majetku v konkrétnych privatizovaných subjektoch prirodzeného monopolu. Nástrojom na kontrolu rozhodovania vlády v procese privatizácie prirodzených monopolov je parlament. S tým je možné súhlasiť a podporiť takú právnu úpravu predkladaného vládneho návrhu zákona. Očakávam pozmeňujúce návrhy s exaktnou odbornou argumentáciou a zdôvodnením. Ak budú mať tieto návrhy racionálne jadro, som ochotný ich podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa prihlásili poslanec Cuper ako prvý, posledná je pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Pán kolega Šimko, zmena mien ešte nemusí znamenať tú istú kvalitu. Pokiaľ Šimkove postily alebo sentencie majú filozofickú hĺbku a píše si ich sám, toto vám zrejme, pán kolega Šimko, napísal niekto iný a pochybujem, že vy sám tomu rozumiete, pretože bolo absolútne rozporuplné to, čo ste predvádzali občanom tohto štátu. To ste sa znížili na úroveň Mikiho Dzurindu, ktorý chodil na bicykli a klamal občanov Slovenskej republiky? Vy chcete nahovoriť, že prirodzený monopol štátu v odvetviach strategických podnikov nie je možné zo strany občanov nijakým spôsobom kontrolovať? A akým spôsobom, chcete povedať, že vy budete kontrolovať tých zahraničných privatizérov, ktorí sa zmocnia prirodzeného monopolu, ktorý prinášal do slovenského rozpočtu 21 mld. alebo 24 mld. a z ktorého vláda mohla saturovať aj tie odvetvia, ktoré sú napríklad nie celkom produktívne, ako boli Slovenské elektrárne alebo ďalšie podniky, aby tým vyvažovala cenovú politiku, ktorá sa premieta do každodenných potrieb občanov.
Akú sociálnu politiku bude realizovať potom vláda Slovenskej republiky, keď nebude mať nijaké finančné prostriedky na to, aby mohla v prípade sociálnych otrasov vyrovnávať týmto spôsobom zisky zo strategických podnikov do iných odvetví, aby si zachovala v transformujúcej sa ekonomike akú-takú sociálnu hladinu pre všetkých občanov. To je podľa vás celkom prirodzené, že sa vláda týmto spôsobom bude brániť? O čom bude slovenská vláda, keď všetko odovzdáte do zahraničia?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Švantner, máte slovo.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mňa zaujala v príspevku pána Šimka práve oblasť, kde hovoril o stanovách akciových spoločností. Mal som možnosť rokovať so zahraničnými partnermi a aj poznám niekoľko stanov v akciových spoločnostiach, kde je zahraničná majetková účasť. Môžem vás presvedčiť o tom, a nakoniec vám môžem aj priamo vymenovať akciové spoločnosti, do ktorých by ste sa mohli ísť pozrieť, a ak vám ukážu stanovy, tak budete žasnúť. S oveľa menšou majetkovou účasťou, ako je 49 %, zahraničné firmy diktujú v týchto akciovkách, čo sa týka manažmentu, čo sa týka odvádzania zisku a aj tvorby zisku. Možno budete veľmi prekvapení, keď prídu zahraniční akcionári alebo zahraničné firmy do našich, dalo by sa povedať, naozaj tých nosníc, tak zistíte, že sa nebude vytvárať žiaden zisk, zisk sa bude realizovať v zahraničí a my tu budeme vidieť len naozaj minimum z toho, čo by mohli naše firmy priniesť tomuto národu, tejto republike.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová, prosím.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
So záujmom som si vypočula, čo hovoril pán poslanec Šimko. Zaujala ma časť, kde hovoril o komparácii práva, o percentách, teda k problematike aproximácie. Dovolím si tvrdiť, že som mala možnosť a diskutovala som s mnohými odborníkmi v oblasti aproximácie - mimochodom slovenská aproximácia bola vysoko hodnotená, oveľa viac ako česká, kde ostali legislatívni odborníci - a prosím vás pekne, počas dlhých rokov som sa nestretla, to znamená, počas dvoch funkčných období vlády, aby niekto zo zahraničných expertov, legislatívnych expertov hovoril, či pri privatizácii majú byť percentá alebo nemajú byť. Pokiaľ sme žiadali o ich odborné stanoviská, návody na legislatívu, na privatizáciu, jednoznačne uvádzali, je to dosiaľ netradičná situácia, aby za spoločenského vlastníctva v takom veľkom majetkovom zoskupení prechádzalo vlastníctvo do rúk jednotlivcov. Preto nech si každá krajina zvolí taký postup úpravy, ktorý jej najviac vyhovuje. Dokonca sme doviedli odborníka, ktorý robil privatizáciu v Nemecku, profesora Ridingera, ktorý pre televíziu, rozhlas, tlač uviedol, že pri privatizácii vo vnútri štátu nie je ani rozhodujúca cena, ba dokonca v Nemecku privatizovali tak, že privatizéri ešte dostali zaplatené. A vy stále hovoríte o rozkrádaní. A teraz začínate amputovať, aké percentá nemožno a tak ďalej. Sú to nezmysly, pán poslanec.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega Šimko, vy ste sa zmienili, že uvádzate rozumné argumenty pre ľudí nerozumejúcich ekonomike. Zrejme ste sa pomýlili a mali ste tam dva brbty, že uvádzate nerozumné argumenty pre ľudí rozumejúcich ekonomike. Ak ste oslovovali toto krídlo poslaneckého zboru, tak nás tu sedí prevažná väčšina ľudí, ktorí sme sedeli vo vysokých riadiacich funkciách hospodárstva tohto štátu, a vieme, ako to chodí. My sme rokovali s radom zahraničných partnerov a nám nemúťte hlavu, že treba predať celý podnik. To je optimálna forma privatizácie? Komu to rozprávate, preboha? Tým neinformovaným voličom, ktorých ste oklamali pri voľbách?
Mal som rokovania v rokoch 1992 - 1993 s renomovanými firmami v oblasti telekomunikácií, ktoré boli výsostne spokojné, keby sme ich pustili do tohto ekonomického telekomunikačného priestoru pri objeme vstupu akciového alebo majetkového podielu 10 - 15 %. Čo vy tu hovoríte o 100 %, preboha? Že nikto nebude chcieť a mať záujem? Tak keď nebude chcieť, nech sem nejde. Ako chcete dosiahnuť, aby plný privátny podnik, ktorý patrí zahraničnému partnerovi, má rozhodovať v záujme štátu, na území ktorého pôsobí? Zmienili ste sa, že štát má elegantné nástroje na privátne firmy. Žiadne nemá, hovorím vám, absolútne žiadne. Privátna firma pošle štátnu správu jednoducho do inštitúcie, ktorá je na to primeraná, to je lampáreň vpravo, tretie nástupište.
A tretie porovnanie s Tatramatom a Whirpoolom bolo mimoriadne nenáležité, pretože vo sfére bielej kuchynskej technológie pôsobia na svete stovky firiem, v Európe desiatky firiem, to nie je žiadny monopol. Keď jedna firma v ktoromkoľvek štáte skrachuje, tak jej sortiment a komodita sa dá vykryť kedykoľvek importom, predajom, založením filiálky alebo čohokoľvek iného.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Posledná faktická poznámka na vystúpenie poslanca Šimka - pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keďže pán poslanec Hofbauer povedal mnohé, čo som chcela povedať a vlastne reagoval takmer na tie isté veci, ktoré mi - prepáčte mi, pán poslanec Šimko, že to tak poviem - prekážali vo vašom vystúpení, budem veľmi stručná. Vy ste sa v závere svojho vystúpenia odvolávali na to, resp. ste vyzývali tento parlament, aby zvážil to, že by sa mali podávať len pozmeňujúce návrhy, ktoré budú mať racionálne dôvody, kde sa naozaj uplatnia odborné hľadiská. Nuž tá výzva bola síce veľmi pekná, ale argumenty, ktoré ste uvádzali vy a ktoré zrejme mali podporiť návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvame, svedčili skôr o neodborných hľadiskách a už vôbec nie o racionálnych dôvodoch. Inak si neviem vysvetliť, prečo ste použili príklad, ako už citoval pán poslanec Hofbauer s Whirpoolom. Myslím si, že rovnako neadekvátny bol aj ten príklad s Globtelom za korunu. Ak ste si skúsili kúpiť Globtel za korunu a znášali potom dôsledky tejto nerozumnej kúpy, tak iste viete, o čom hovorím a myslím si, že keby ste s takýmto "zaujatím" obhajovali napríklad záujmy kúpeľov Štós, asi by sa vám poďakovali za taký odborný prístup. Uvedomte si, že tu ide o širšie záujmy, že je to záujem Slovenskej republiky, že sú to štátne záujmy a s tým sa naozaj nedá zahrávať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej za poslanecký klub SMK vystúpi pán poslanec Gyurovszky.
Nech sa páči, dávam vám slovo v rozprave.
Poslanec L. Gyurovszky:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
rád by som predniesol stanovisko klubu Strany maďarskej koalície k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Domnievame sa, že deformácie, ktoré sú obsiahnuté v niektorých zákonoch, napríklad takzvaný zákon o strategických podnikoch alebo právne postavenie Fondu národného majetku a tak ďalej treba odstrániť a vniesť do tejto časti hospodárskeho života jasné pravidlá. Návrh zákona v tomto smere znamená nie malý pokrok. Niektoré nejasnosti okolo Fondu národného majetku sa v diskusii vyjasnili a myslím si, že nový stav bude jasný. O privatizácii vždy rozhoduje vláda, prípadne ministri a Fond národného majetku len vykoná privatizačné rozhodnutia. Tak je to správne. Keďže vláda je povinná pôsobiť vo verejnom záujme a vláda je výsledkom všeobecných volieb, SMK je toho názoru, že Slovensku prílev zahraničného kapitálu v rozumnom prístupe môže významnou mierou pomôcť.
Samozrejme, nejde nám o nijaký špekulatívny kapitál alebo o rýchlozbohatnutie domácich politických privatizérov. Ide nám o serióznych strategických investorov, ktorí za presne a pre Slovensko prospešným spôsobom stanovených podmienok vložia svoje vlastné peniaze do vybraných podnikov. Ide nám o serióznosť a dlhodobé investovanie.
K samotnej privatizácii. Na úvod musím poznamenať, že SMK nikdy svojim voličom nesľubovala, že strategické podniky sa nebudú privatizovať. Nikdy svojim voličom nesľubovala, že hospodárska situácia je výborná. Takže nie je možné nás obviňovať z toho, že postupujeme v rozpore so svojimi záujmami a v rozpore so svojimi predvolebnými sľubmi. Hospodárenie týchto podnikov v poslednom období jasne preukázalo, že anonymní štátni úradnici, ktorí zastupujú štát, sú tým najhorším vlastníkom. Prekonať ich vedeli len politickí privatizéri typu Rezeša.
Ďalší rozvoj nevedie ani jednou z týchto ciest. Cesta vedie cez premyslené a transparentné hľadanie strategických investorov. Budeme veľmi pozorne sledovať každý krok vlády a každý krok ministrov, do akej miery budú postupovať uvedeným transparentným a spravodlivým smerom. Vládna koalícia nepotrebuje ďalšie škandály, ale nepotrebuje to ani Slovensko. Nepokladám za dostatočne odôvodnené terajšie parlamentné rozsiahle diskusie o prípadných jednotlivých budúcich privatizačných postupoch. Zákon vymedzuje len mantinely, určuje rámcové možnosti a nikto nemôže tvrdiť, koľko bude, či koľko má byť alebo nemá byť privatizované.
Táto diskusia určite prebehne pri každom konkrétnom prípade po definovaní strategického záujmu štátu s poznaním ponúk prípadných investorov, stanovením postupu a tak ďalej. Vtedy sa aj SMK vyjadrí k týmto problémom a zverejní svoj názor. Teraz však nerokujeme o konkrétnej privatizácii toho-ktorého podniku, ale o zmene zákona, ktorý to v budúcnosti umožní. Preto sa k jednotlivým podnikom a bankám ani nevyjadrím, bolo by to len mrhanie času. Rokujeme o niečom inom, a ak chceme postupovať racionálne, musíme postupovať v súlade s duchom zákona.
Pôvodný vládny návrh sme pokladali za dobrý. V rámci diskusie medzi poslaneckými klubmi koalície vzniesli poslanci SDĽ nové návrhy. Dlho sme o nich rokovali a nakoniec sme dospeli k spoločnému návrhu. Nie je to len návrh SDĽ, je to spoločný návrh vládnej koalície. SMK podporí tento návrh z nasledujúcich dôvodov:
Po prvé, umožní začať okamžitú reštrukturalizáciu, ozdravenie bánk a pritiahnutie serióznych investorov.
Po druhé, umožní dostatočnú verejnú kontrolu a neodporuje ústave, ktorá rozhodnutie tohto typu dáva vláde.
Po tretie, umožňuje začatie rokovania o ďalších podnikoch, takzvaných prirodzených monopoloch s tým, že keď bude vhodná ponuka, môžeme sa k tomuto zákonu vrátiť.
Na záver chcem povedať, že SMK podporuje ozdravenie slovenského hospodárstva, integráciu krajiny do európskych a celosvetových štruktúr a sme presvedčení, že tento návrh zákona pôsobí týmto smerom. Preto Strana maďarskej koalície podporí tak koaličný pozmeňujúci balík, ako aj celý návrh novely zákona.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za vystúpenie v rozprave. K jeho vystúpeniu sú tri faktické poznámky: pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Švantner je posledný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Gyurovszky, škoda, že ste sa nezmienili o tých natvrdlých ministerských úradníkoch, ktorí rozhodujú o štátnych podnikoch, predpokladám, že ste mysleli súčasné ministerstvo dopravy pod správou ministra Palacku. Tam by som s vami vrele súhlasil, že to tak bolo. Čo toto ministerstvo za jeden kalendárny rok namútilo vody vo svetovej finančnej podnikateľskej sfére, tak si myslím, že potreboval veľmi dlho, kým ten kal ako-tak usadne, pretože toľko hanby, čo sa narobilo v takom kratučkom čase, to som ešte, tuším, nezažil počas celého obdobia dohromady, čo sa pohybujem v politike.
Pán minister Palacka bol stiahnutý z obehu, posadil sa do parlamentu, kde buď sedí a spokojne sa usmieva, alebo nesedí. To je optimálne riešenie skutočne tých postupov, ktoré obhajujete a zastávate. Takže, hor´ sa do práce a hor´ sa do privatizácie. Ale, pán kolega, škoda, že ste sa nezmienili o maďarských skúsenostiach v tomto smere. Prečo ste to neuviedli? Prečo ste sa nezmienili o tom, akým spôsobom postupovalo Maďarsko s maďarskými telekomunikáciami a aké víťazné úspechy v tomto smere dosiahlo? To by bolo nesmierne zaujímavé. To je odstrašujúci príklad pre všetkých, čo len trošku súdnych ľudí, pričom nechcem stále obhajovať, že telekomunikácie musia byť stopercentne v rukách štátu. Vôbec nie. Tam je žiaduci a pozitívny vstup zahraničného partnera, ale treba vedieť, ktorého partnera, akým spôsobom, s akými podmienkami a kde je hranica jeho pôsobnosti. Návrh, ktorý je predložený Národnej rade zo strany vládnej koalície, to jednoducho neobsahuje, a to sa netýka len telekomunikácií, ale prakticky všetkých prirodzených monopolov, ktoré sú nenahraditeľné, a to dokonca vrátane slovenskej pošty. Čo tam chce vláda privatizovať? Poštové priehrady s úradníčkami, ktoré majú mizerné šesťtisícové platy a drú ako blázni 10 hodín denne?
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán kolega Gyurovszky, nedivím sa, keď ste nás presviedčali o tom, že ste svojich voličov nepresviedčali, že sa nebudú privatizovať prirodzené monopoly alebo štátny majetok Slovenskej republiky. Nedivím sa, lebo vy ako zástanca veľkého Maďarska ste také sľuby iste nemohli dávať. Vy by ste sa najradšej podieľali na demontáži Slovenskej republiky a prípadne aj jej ekonomickom pričlenení sa k veľkému Maďarsku. Tak ako ste kedysi alebo vaši súkmeňovci z Maďarska rozkradli slovenské kultúrne dedičstvo, pretože vám v Maďarsku nič neostalo, všetko vám zobrali Turci...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, k vystúpeniu pána Gyurovszkého, prosím.
Poslanec J. Cuper:
... tak vy ste aj slovenské ekonomické bohatstvo. Hovorím k veci, pán podpredseda. Ak ste prišli už viesť túto schôdzu, tak ste sa aspoň slušne mali dohodnúť so svojím predchodcom, lebo ráno pán predseda mal...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
K veci, k veci, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k veci a vy mi neskáčte do reči, pretože sa nauč najprv nejakej parlamentnej kultúre.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Rovnako. Rovnako.
Poslanec J. Cuper:
To je celkom prirodzené. Rokovací poriadok hovorí o tom, že sa najskôr oznámi, kto bude viesť schôdzu, vy sa tam striedate ako nejakí títo..., nechcem sa neslušne vyjadriť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako čo?
Poslanec J. Cuper:
Potom vedenie tohto parlamentu aj tak vyzerá. Takže pánu Gyurovszkemu. Pán Gyurovszky, nepresviedčajte občanov Slovenskej republiky o tom, že vy ste sa nechceli náhodou prostredníctvom vašich "kunšaftov" v Budapešti podieľať na prirodzených monopoloch v slovenskom štátnom bohatstve. Vy tento štát nemáte radi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán poslanec Gyurovszky,
súhlasím s vami, s vaším konštatovaním, že vládna koalícia nepotrebuje žiadne škandály, však už ich bolo za krátky čas vášho vládnutia akurát dosť. Myslím si, že ste predbehli všetky očakávania v tomto smere a pravidelne, dennodenne médiá kŕmia občanov všelijakými podvodmi, škandálmi, škandálikmi, ktoré úspešne vaša koalícia v súčasnosti vyrába namiesto toho, aby skutočne zodpovedne narábala s mocou, ktorú od občanov dostala.
Pred chvíľou som dostal na stôl pozmeňujúci návrh pána poslanca Maňku. Dovoľte mi, aby som sa stručne zmienil o tomto návrhu, aj keď som ho už predtým vo svojom vystúpení spochybnil ako korektný návrh. Posledná veta v prvom odseku jednoznačne hovorí, že tento návrh je len klamným manévrom zo Strany demokratickej ľavice. Na záver tohto odseku sa konštatuje, že Národná rada sa musí vyjadriť k návrhu na privatizáciu, ktorý predkladá vláda, do 30 dní od jeho predloženia. Po márnom uplynutí tejto lehoty sa návrh považuje za prerokovaný. No to je gól, vážené kolegyne, kolegovia, pretože Národná rada sa vždy ku každému návrhu môže zachovať účelovo, tak ako potrebuje vedenie alebo súčasná vládna koalícia, proste do 30 dní návrh, ktorý vláda predloží, neprerokuje a týmto sa považuje návrh vlády za legitímny.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Švantner má slovo.
Nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Gyurovszky, ak som veľmi pozorne počúval vaše vystúpenie, musím povedať, že na rozdiel od ostatných poslancov, ktorí vždy pri svojom vystúpení mysleli na strategické podniky a následky, ktoré sa udejú, keď sa tieto podniky sprivatizujú, u vás som nemal pocit, že cítite vlastnícky vzťah k majetku Slovenskej republiky. Vy ste to zobrali veľmi jednoducho - ste jednoznačne za výpredaj všetkých podnikov bez ohľadu na to, aké významné postavenie majú na slovenskom trhu. Aj pán poslanec Maňka, ktorý tu hovoril, dajme tomu, o energetike, spomenul skutočnosť, že či už vo Francúzsku alebo v Nemecku energetika je síce privátna, ale je sprivatizovaná vlastným domácim kapitálom. Takýto kapitál, žiaľbohu, na Slovensku nie je. A preto by sme mali o to viacej rozmýšľať nad tým, či budeme tieto významné podniky privatizovať alebo nie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Konštatujem, že vystúpili poslanci, ktorí boli prihlásení ako hovorcovia jednotlivých parlamentných poslaneckých klubov.
Ďalej je v rozprave písomne prihlásený pán poslanec Sopko, pripraví sa pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia poslanci,
kryštalizácia názorov na zmenu vlastníckych pomerov v období prechodu k trhovej ekonomike priniesla veľký počet noviel zákona číslo 92/1991 Zb. Spoločenský vývoj ukázal a existujú príklady, že vlastnícke pomery sa dajú usporiadať spôsobom umožňujúcim postupnú demokratizáciu kapitálového vzťahu napríklad formou zamestnaneckých akciových spoločností. Rovnako však vývoj ukázal - a tiež existujú príklady, ktorých je oveľa viac, že privatizácia sa neuskutočnila v súlade s požiadavkami racionálneho hospodárenia morálky a práva. A to je dôvod, prečo je potrebné a nevyhnutné spôsob a výsledky privatizačného procesu reparovať.
Dnes je v Národnej rade Slovenskej republiky dostatočný a potrebný politický vplyv na realizáciu tohto kroku. Je to úloha nanajvýš aktuálna, a preto som očakával, že jej bude predchádzať dostatočná ekonomická a právna príprava. Ekonomická príprava by mala smerovať k odstráneniu deformácií vo vykonanej privatizácii. To znamená, analyzovať prípady a príčiny, ktoré uškodili nášmu hospodárstvu i celkovej spoločenskej klíme, a na základe toho prijať opatrenia na zabezpečenie nápravy. Doterajšia činnosť a práca Fondu národného majetku, ale predovšetkým zistenia z posudzovania privatizačných zmlúv preukazujú, že revízia vedúca k úprave zmlúv alebo k ich zrušeniu je naozaj potrebná. Veľmi starostlivo a dôsledne treba premyslieť spôsob nakladania s majetkom alebo s podnikmi, ktorých sa dotkne zrušenie pôvodných privatizačných rozhodnutí. Aj to rieši predložená vládna novela zákona a posúďme, či návrhom zmien zákona sú stanovené podmienky, aby nový spôsob a nový postup privatizácie bol iný, lepší na základe vopred stanovených zásad či kritérií, aby sa majetku nezmocnili noví, politicky protežovaní vlastníci, ktorí nevedia s majetkom hospodáriť. Aj takých prípadov máme veľmi veľa.
Touto novelou vstupujeme do takej etapy transformácie, ktorá sa vyznačuje zásadne zmeneným pohľadom na doterajší proces. Stojíme pred realitou, že v záverečnej fáze sú do privatizácie začlenené podniky najzákladnejších služieb pre občana, ako je energetika, plynárenstvo, železničná doprava, pošta, vodohospodárstvo, telekomunikácie, lesy a lesné hospodárstvo. Takže plne sú oprávnené varovania a upozorňovania na dobré zvládnutie tejto záverečnej fázy. Preto sa pýtam, či sme dostatočne pripravení na tieto kroky. Pretože privatizácia je proces nevratný alebo veľmi ťažko vratný, chyby sa ťažko naprávajú, prinášajú ďalekosiahle dôsledky, veľké škody aj spoločenské kauzy.
Kryštalizácia názorov na privatizáciu prebiehala a prebieha aj v Strane demokratickej ľavice, zvlášť pokiaľ ide o privatizáciu strategických podnikov, a nijako to netajíme. Pod tlakom ťažkej hospodárskej situácie v Slovenskej republike, pod tlakom problémov v štátnom rozpočte, pod tlakom vyplatenia dlhopisov občanov, ale aj pod tlakom argumentov o stave niektorých strategických podnikov pripúšťame možnosť privatizácie v celom rozsahu alebo ich častí. To je najväčší ústupok alebo kompromis Strany demokratickej ľavice aj vo vládnej koalícii.
Vládny návrh zmien zákona má však širší záber ako privatizáciu strategických podnikov či podnikov, ktoré majú vplyv prirodzeného monopolu. Dotýka sa aj dobehu procesu privatizácie, na čo je orientovaná aj vládna politika. Ide o koncový spôsob zabezpečenia plnenia záväzkov vyplývajúcich nadobúdateľovi z kúpnej zmluvy. V tejto oblasti musí byť posilnená pôsobnosť aj spôsobilosť jednotlivých rezortov, aj Najvyššieho kontrolného úradu. Taký je náš názor aj názor prokuratúry. Toto úsilie musí smerovať k ďalšej transformácii vlastníckych vzťahov, k prerozdeľovaniu vlastníckej pozície medzi tými, ktorí majetok získali, na tých, ktorí ho chcú, ale aj vedia zvládnuť a dokážu ho spravovať. Predpokladom na to je podpora štátu v tomto procese, fungujúci kapitálový trh, fungujúci bankový sektor, ochrana pred špekuláciami tunelovania a podobne.
Ak chceme znižovať počet podnikov, ktoré je po privatizácii dnes prepadávajúce sito podnikov v číslach na konkurz, musíme dosiahnuť stav, že pri výbere nového nadobúdateľa prvoradým kritériom bude alebo by mala byť povinnosť preukázať schopnosť prevziať záväzky za kupovaný majetok a schopnosť tento majetok ďalej rozvíjať. Náprava negatívnych dôsledkov takzvanej divokej privatizácie v národnom hospodárstve Slovenskej republiky bezprostredne súvisí s postupom Fondu národného majetku, ministerstva pre správu národného majetku a jej privatizáciu, ale aj rezortných ministerstiev na báze dodržiavania zákonnosti. Želajme si, aby náprava bola efektívna, a to závisí bezprostredne od skutočného záujmu novej výkonnej moci, ale aj nás, zákonodarnej moci.
Treba si uvedomiť, že s uskutočnením nápravy privatizácie aj s dokončením privatizácie súvisí množstvo zložitých finančných úverových a právnych vzťahov, ktorých zmeny alebo zrušenia sa nedotýkajú len samotných privatizérov, ale aj zamestnancov privatizovaných podnikov a spoločností. Preto je nutné mať jasnú predstavu o budúcom postavení Fondu národného majetku, o budúcom postavení ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, o postavení vlády v tomto procese a o postavení Národnej rady.
V ďalšej časti sa chcem vyjadriť k privatizácii strategických podnikov. Strana demokratickej ľavice je za zrušenie zákona číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností. Sme za novelizáciu zákona číslo 192/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby aj za privatizáciu časti podnikov, ktoré majú strategické postavenie, ale za predpokladu, že štát bude mať kontrolný balík, a tým aj zastúpenie v orgánoch spoločností, že do priebehu o rozhodovaní alebo schvaľovaní odpredaja častí majetku bude zapojená Národná rada, teda nielen vláda, Fond národného majetku a príslušný rezort, za predpokladu - a posledné prípravy a zlé skúsenosti spojené s privatizáciou Nafty Gbely aj Slovenských telekomunikácií preukázali -, že účasť parlamentu je naozaj nevyhnutná, je to najlepšia forma, ako predísť vplyvu rôznych záujmových skupín, ako obmedziť vplyv prostredia, kde zaznamenávame príklady obrovskej korupcie a podobne.
Negatívne príklady posledných mesiacov, ktoré boli vo veľkom rozsahu medializované, by mali byť pre vládu Slovenskej republiky, ale aj pre nás, ktorí máme vládu kontrolovať, veľmi vážnym varovaním. Predpokldaám, že sa nájde väčšina poslancov v tejto snemovni, ktorá podporí potrebu a nevyhnutnosť kontroly procesu privatizácie strategických podnikov aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Upozorňujeme na nevyhnutnosť, aby štát vhodnými kontrolnými mechanizmami kontroloval situáciu a udržal si reálny vplyv, vecný vplyv na chod podnikov. Musíme pred schválením poznať komplex regulačných opatrení, ktoré na jednej strane umožnia prevádzkovanie uvedených činností aj na privátnej báze, ale pod kontrolou štátu, čo znamená stopercentný predaj týchto podnikov. To už tu odznelo. Ľahko si domyslieť stratu kontroly a vplyvu. Štát nebude môcť nominovať svojich zástupcov do orgánov akciových spoločností, môže tu nasledovať necitlivá honba za ziskom, či už ide o tvorbu alebo odvádzanie. A zasa máme príklad a otrasným príkladom sú Východoslovenské železiarne.
Pod pojmom strategicky významný podnik by sme mali rozumieť majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu. Hovorí o tom článok 20 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto kritériá určite bez pochybnosti spĺňajú podniky, ktoré sú uvedené v § 10, tie majú charakter prirodzených monopolov. V týchto podnikoch podiel štátu musí byť ekvivalentne vyvážený. V týchto podnikoch a na ich význame sa napriek časovému posunu, napriek ekonomickým, politickým aj zahraničnopolitickým posunom nič podstatne nezmenilo. Zmena strategickej významnosti týchto podnikov je vyvolaná len jej vnútornou ekonomickou situáciou. Tu hľadajme aj odpoveď, aký podiel predať zahraničným investorom na zabezpečenie ich oživenia či ozdravenia a aký ponechať štátu. Taký je prístup Strany demokratickej ľavice v procese schvaľovania tejto vládnej novely zákona.
Zastávam názor, že štát môže a má povinnosť presadzovať verejné záujmy v podnikateľskej sfére, ale musí to byť predovšetkým domyslené. Podľa mňa je vo vldánom návrhu novely zákona kontrola štátu a možnosti na presadzovanie verejného záujmu nie dostatočne odborne dopracovaná. Súčasný stav napríklad v spomínaných Východoslovenských železiarňach je práve dôsledkom nejasného mechanizmu a nezabezpečenia takýchto kontrolných postupov.
Úprimne sa vyznám pred vami, vážené koelgyne, kolegovia, aj pred verejnosťou, že si neviem predstaviť, aby bola bez kontrolnej funkcie štátu Slovenská sporiteľňa, ktorá zaujíma dominantné postavenie na trhu vkladov od obyvateľstva, aby bez kontrolnej funkcie štátu bola Slovenská poisťovňa, ktorá má stále veľmi vysoký podiel na slovenskom poistnom trhu a drží v rukách rozhodujúce životné a neživotné poistenia fyzických osôb. Ak má byť kontrola štátu trebárs v takýchto organizáciách, potom kontrolný podiel vyjadríme v tomto zákone. Alebo je tu druhá možnosť, ktorú sme využili, že zaviažeme vládu Slovenskej republiky k tomu, aby rozhodovala v súlade so schválenými štátnymi koncepciami jednotlivých odvetví, tak ako je to riešené napríklad v časti štyri pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka Slovenských telekomunikácií a peňažných ústavov. Mali by sme vychádzať zo zásady, že všetci akcionári, zahraniční záujemcovia, ktorí chcú v Slovenskej republike investovať a majú dobrý úmysel, nemusia sa obávať účasti štátu pri výkone vlastníckych práv v rozsahu, ako to napríklad určíme v tejto novele zákona. Radšej pristupovať takto a nepripustiť situáciu, ktorá vznikla v minulom období, keď Fond národného majetku umožnil sprivatizovať nesprivatizovateľné majetkové časti takých dôležitých podnikov, ako bol strategický podnik Slovnaft, VSŽ, Duslo Šaľa a mohol by som vám menovať ďalej.
Tým, ktorým nám poslancom za Stranu demokratickej ľavice adresovali alebo adresujú rôzne výhrady, chcel by som povedať, že nemáme záujem brzdiť proces privatizácie ani postup transformácie hospodárstva či ekonomiky štátu. Chcem im povedať, že konáme v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, že si ctíme koaličnú dohodu, že sa hlásime aj k nášmu politickému programu, aj k predvolebným sľubom. Chcem povedať, že naším zásadným stanoviskom chceme predovšetkým konkrétne prispieť k úsiliu o transparentnosť privatizácie. Chcem povedať, že chceme zlepšovať sociálne postavenie každého občana.
(Hlasy v sále.)
(Janko, veľmi pekne by som ťa prosil, pán poslanec Cuper, aby si nevykrikoval. Ja to nerobím, keď diskutuješ ty, takže keby si bol taký láskavý a nerušil ma.)
Ďalej chcem povedať, že naše pozmeňujúce návrhy neboli a nie sú protiústavné a nezasahujú do kompetencie vlády Slovenskej republiky. Chceme dosiahnuť, aby Národná rada využila svoje právomoci kontrolovať výkonnú moc štátu a vyjadrila sa k zásadným otázkam hospodárskej politiky štátu. Veď predsa ideme veľmi rýchlo privatizovať to, čo v iných štátoch Európskej únie trvalo niekoľko desiatok rokov. Nezazlievajte nám preto, že nie vo všetkom podliehame alebo skôr nepodliehame privatizačnej hystérii, pretože by to bola neospravedlniteľná chyba Strany demokratickej ľavice. Zvýrazňujeme, že privatizácia sa musí kontrolovať. Ak to nemôže robiť alebo vykonávať Najvyšší kontrolný úrad, chceme, aby to bola Národná rada Slovenskej republiky. A som presvedčený, že takouto verejnou diskusiou v Národnej rade zabezpečíme nielen proklamovanú transparentnosť, ale zabránime kauzám, ktoré otriasajú predchádzajúcou vládnou koalíciou, aby sme boli úprimní, aj súčasnou, ale čo je najhoršie, aj celou spoločnosťou.
Priznávam sa a prijímam argumenty aj od opozičných poslancov, že vlády sa menia, prichádzajú, odchádzajú, prichádzajú a odchádzajú aj členovia vlády, ale privatizácia prirodzených monopolov je len raz. Reparát nie je možný, a preto je nevyhnutný osobitný prístup ku kontrole privatizačného procesu aj pri zabezpečovaní strategických záujmov štátu. Ak je zlý stav v strategických podnikoch, potom skúmajme spôsob hospodárenia, príčiny úpadku a podiel manažmentu aj zakladateľského rezortu na zhoršených hospodárskych výsledkoch. Skúmajme prelievanie majetku aj iné prekvapujúce či všeobecne známe veci. Skúmajme, prečo podniky, ktoré svojím charakterom mali byť úspešné, zhoršili svoje hospodárske výsledky, lebo tvrdíme, že fungovanie podnikov závisí predovšetkým od kvality manažmentu, a nie od formy vlastníctva. Toto je povinnosť vlády Slovenskej republiky, ale aj nás všetkých - skúmať tieto náležitosti a dať občanom Slovenskej republiky odpoveď na tieto otázky, lebo štátne podniky, ktoré majú štátny charakter prirodzených monopolov, slúžia na zabezpečovanie životne dôležitých činností a potrieb krajiny.
Národnoštátny záujem o tieto podniky je vo všetkých krajinách Európskej únie jasne vymedzený a treba povedať, že aj plne rešpektovaný. Ak máme čestné úmysly s privatizáciou častí týchto podnikov, potom sa nebojme verejnej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky. Verejná kontrola krokov vlády Slovenskej republiky a Fondu národného majetku je tou nalepšou cestou na zlepšenie narušenej dôvery vlády Slovenskej republiky v očiach občanov. Je to príležitosť pozitívne osloviť v mnohých veciach sklamaného občana.
Na záver chcem ešte poukázať na to, čo sa udialo, pokiaľ ide o niektoré vyjadrenia pani ministerky Márie Machovej, ktorá je tu ako predkladateľka vládneho návrhu zákona. V prvom rade chcem povedať, že 26. apríla spolu s prezidentom Fondu národného majetku pánom Ľudovítom Kaníkom a s ministrom hospodárstva Ľudovítom Černákom a štátnym tajomníkom ministerstva financií Viliamom Vaškovičom podpísala zápis z rokovania zástupcov ministerstiev v súvislosti s prerokúvanou vládnou novelou zákona, ktorý máme pred sebou. V zápise sa odsúhlasilo ustanovenie alebo právna úprava, že podiel fondu na základnom imaní spoločnosti, ktoré sú obsahom aj našich pozmeňujúcich návrhov, nesmie poklesnúť pod 50,1 %. Neskôr pre tlač a pre médiá odznievali informácie o neúčelnej blokácii privatizácie prirodzených monopolov zo strany poslancov Strany demokratickej ľavice. Odznievali informácie o tom, že blokácia Strany demokratickej ľavice nemá ekonomické ani politické opodstatnenie. Potom sa pýtam, prečo sa tak razantne neprezentovali takéto dôvody pri tvorbe a schvaľovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Rád by som preto, vážená pani ministerka, počul dôvody, ktoré vás viedli k takejto podstatnej zmene názoru. Ak tieto argumenty budú dostatočné, veľmi rád s odstupom času si ich osvojím.
Naši oponenti operujú argumentmi zo zahraničnopolitickej oblasti. Skúsme aj o tom hovoriť. Existujú medzinárodné dohovory o zahraničných investíciách, ktoré zahrňujú širokú škálu dvojstranných a mnohostranných dokumentov. Z nich môžeme čerpať skúsenosti a mnoho vecí si overiť, ako je to v iných národných režimoch, aká je investičná klíma v iných krajinách sveta. Existujú teda právne normy a ďalšie opatrenia, ktoré upravujú postup priamych zahraničných investícií do národných ekonomík v jednotlivých častiach sveta od Afriky až po Európu. S radosťou konštatujem a chcem vás ubezpečiť, že návrhy poslancov Strany demokratickej ľavice nevybočujú z rámca a skúseností iných štátov. Takže nemá pravdu pán poslanec Šimko, skôr má pravdu pani poslankyňa Tóthová, a to musím zvýrazniť.
(Hlasy v sále.)
Čo povedať na záver? Páni kolegovia, buďte trpezliví, privatizácia strategických podnikov sa nedeje každý deň ani každý rok, preto mi dovoľte, aby som vyjadril svoj názor.
Strana demokratickej ľavice svoj prístup k otázke privatizácie podnikov majúcich charakter prirodzených monopolov dostatočne kvalifikovane, politicky aj ekonomicky zdôvodňuje. Robíme to trpezlivo a nepodliehame vyvolávanému tlaku. Berieme ohľad na domácu verejnú mienku, na názory občanov, a nie na rôzne mediálne vlny, ktorými sa sleduje tendenčné ovplyvňovanie názorov spoločnosti. Varujeme a upozorňujeme pred tým, aby sa vláda Slovenskej republiky v plnom rozsahu zbavila nosných strategických podnikov. Pretože štát už keď je aj dnes slabý, v mnohých prípadoch bezmocný a jednoduchí občania tušia ťažkú budúcnosť, pretože slabý štát im nedáva záruky a štát je pre nich aj k dnešnému dňu tou najvyššou autoritou a najsilnejšou oporou.
Slovenská ekonomika je už na 82 % sprivatizovaná. Podľa ukazovateľa podielu privátneho sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu je to vysoký a postačujúci ukazovateľ miery privátnych aktív na hrubom domácom produkte. To znamená, že neexistuje z tohto globálneho aspektu iný národnohospodársky dôvod tento podiel zvyšovať, čo je veľmi vážny argument a treba ho brať do úvahy. Strategické podniky sú najväčšie a najsilnejšie podniky majúce charakter prirodzených monopolov. Majú zásadný vplyv na ekonomiku krajiny a na kooperáciu s domácim obyvateľstvom aj s podnikmi. Platí to pre priemyselné monopoly aj pre finančné monopoly. Práve preto ich sila a dominantná pozícia je atraktívna pre zahraničných investorov. Pozamýšľajme sa nad týmito slovami aj nad týmito argumentmi. Tým, ktorí nám dávali prívlastky exsocialisti a iné, chcem povedať, že strategické záujmy štátu nemajú nič spoločné s ľavicovou či pravicovou politikou. Naši južní susedia v Maďarskej republike sú extraľaví, ak majú 89 strategických podnikov?
Ak je verejný alebo štátny záujem vyjadrený v zákone, nemá nič spoločné s ľavicovou politikou Strany demokratickej ľavice, ale s hospodárskou politikou tohto štátu. V Taliansku je takmer 500 štátnych akciových spoločností, ktoré dobre fungujú. Vo Francúzsku takmer 30 %, v Anglicku 20 %, v Kanade, v Českej republike mohol by som dokumentovať. Definovanie štátneho alebo verejného záujmu je podľa môjho názoru definovanie záujmu spoločnosti, to znamená všetkých občanov Slovenskej republiky. Preto Ústava Slovenskej republiky v článku 20 uvádza, že vo vlastníctve štátu má byť majetok na zabezpečenie nevyhnutných potrieb spoločnosti. To znamená, že štát má osobitne dbať na to, aby štátne alebo čiastočne privatizované spoločnosti s charakterom prirodzených monopolov plnili svoje funkcie.
Čo povedať na záver? Kompromis sa rodil veľmi ťažko, mnohokrát aj ten najlepší úmysel sa u nás spolitizuje, a práve preto chcem oceniť, že napriek dvojmesačnému úsiliu alebo uplynulému času sa našli kompromisy a riešenia, ktoré umožňujú schváliť novelu zákona o veľkej privatizácii.
Ďakujem za pozornosť.