Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Husára sa hlásia traja páni poslanci, posledný je pán poslanec Jarjabek.

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

dovoľujem si vás upozorniť, že všetky nástroje politického vydierania štátu prostredníctvom hospodárskeho nátlaku o uskutočnení privatizácie strategických podnikov sú otvorené. Privatizáciou týchto podnikov budú mať zahraničné monopoly v rukách nástroje štátnobezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Tá postupne zanikne a postupne zanikne aj suverenita Slovenskej republiky. Ak nebude mať štát aspoň majoritu v týchto podnikoch, stráca akúkoľvek kontrolu nad príjmami, a teda aj nad výdavkami štátneho rozpočtu a stáva sa tak, samozrejme, hračkou v rukách tých, ktorí majú záujem o priestor a nemajú záujem o ľudí v ňom žijúcich.

Pýtam sa ctenej koalície, či po tomto kroku sa niekto z vás odváži tvrdiť, že obhajujete záujmy občanov tohto štátu. Nedivím sa, že nás alebo lepšie povedané vás je tak málo v tejto sále. Tu sa ukazuje, aká je skutočná pravá tvár ľavicovej alebo takzvanej "ľudovej" politiky.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Husára vyslovené v mene klubu HZDS, a to v tom zmysle slova, že nám skutočne nejde o to, aby sme tvrdili, že zákony sú nemenné, že nepripúšťame, že nová naliehavosť a nové podmienky vyžadujú aj prípadné korektúry predchádzajúcich zákonov, ale pokúsme sa hlavne v oblasti prirodzených monopolov, to znamená, v oblasti, ktorá ťažiskovo zodpovedá vyjadreniu štátnohospodárskych záujmov, aby sme v tejto oblasti nepostupovali len tak, že využijeme svoju parlamentnú prevahu, ale aby sme sa pokúšali o rozumný kompromis.

Naozaj niet nijakého rozumného dôvodu okrem koaličného odhodlania odovzdať sa úplne do rúk vonkajších záujmov na to, aby sme hlavne prirodzené monopoly v tejto situácii, keď aj tak hlboko klesá záujem zahraničného kapitálu o investovanie na Slovensku -, takouto cestou šli ďalej. Je to jednoducho cesta, ktorá nás bude veľa stáť, a to veľa bude znamenať aj stratu ekonomickej suverenity. Viete, že strata ekonomickej suverenity potom má oveľa ťažšie dôsledky aj na politickú suverenitu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem, pán predsedajúci.

V nadväznosti na pána poslanca Husára by som mal v tejto chvíli skôr iba jednu otázku. Chcel by som sa spýtať ctenej snemovne, kde sú všetci ministri, patriční ministri patričných rezortov pri tomto takom dôležitom zákone, ktorý v tejto chvíli prerokúvame. Skutočne prvý prázdny rad, ktorý tu je, naozaj nesvedčí o dôležitosti tohto zákona a skutočne sa pýtam, či rozhodnutím koaličnej rady schváliť tento zákon sa skutočne táto debata stáva čiste formálnou. V tom prípade by som vám koaličným poslancom navrhoval, aby sme zbytočne nestrácali čas.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy za kluby je pripravený pán poslanec Vladimír Maňka, ktorý vystúpi za klub poslancov SDĽ.

Poslanec V. Maňka:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

rád by som vás oslovil viac pragmaticky, viac ľudsky. Chcem sa povzniesť nad doterajšiu prezentáciu problémov v súvislosti so zákonom číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Vyslovujem uznanie pre koaličných partnerov za to, že ich mediálna politika bola profesionálna a efektívna. Vyvolala medzi obyvateľstvom presne ten efekt, ktorý si politici koalície želali. Na druhej strane občania mali niekedy dojem, že SDĽ, ktorú zastupujem aj ja, sa vzdáva svojich zásad, názorov a pozícií.

Vážení občania, chcem, aby ste sa dozvedeli, že to bol len dojem a SDĽ sa všeobecne prospešných prístupov a zásad nevzdala. Opozícii patrí rovnako moje uznanie. Názory tých odborníkov HZDS a SNS, s ktorými som diskutoval, ma ubezpečili, že predložený pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, je reálnym východiskom. Návrh eliminuje obavy, ktoré vzniesol podpredseda Národnej rady pán Andel, takisto aj pán poslanec Kandráč. Samozrejme, nie som naivný a prirodzene očakávam rôzne názory. Život je už taký.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákonom o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa zaoberá odborná a politická verejnosť už niekoľko mesiacov. Má to svoje klady aj nedostatky. Kladom je, že odborníci mali dostatočný čas, aby urobili seriózne analýzy a východiská. Nedostatkom bolo, že mediálnu diskusiu často uskutočňovali politici, ktorí zrejme nie vždy vychádzali z analýz a stanovísk odborníkov. Ale to nie je teraz podstatné. Podstatné je, že na stôl dostaneme dnes návrh, ktorý vznikol z pera odborníkov a nie je znehodnotený skupinovými a straníckymi záujmami.

Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som vám prezentoval tento návrh a aby som sa pokúsil podporiť argumentmi filozofiu tohto návrhu. Naše argumenty vychádzajú z odborných analýz expertov, z názorov expertov Európskej únie, z názorov čelných predstaviteľov európskych energetických gigantov, zo štatistík výsledkov a porovnaní európskych a svetových skúseností.

Bod číslo 1 návrhu hovorí o tom, že o privatizácii podniku, ktorý má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda. Inak to ani pri ústavnom rozdelení kompetencií nemôže byť. Návrh, ktorý vám prezentujem, však legislatívne vytvára priestor na spätnú väzbu, keď zámer a postup privatizácie je vláda povinná najskôr prerokovať v Národnej rade. K tomuto bodu neočakávam v pléne rozpory, a preto sa nebudem ďalej ním zaoberať. V bode číslo 1 je zoznam prirodzených monopolov, ktoré - môžem vám ho prečítať -, lebo ten návrh nie je ešte na stole. Sú to:

a) Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, Bratislava,

b) Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, Bratislava,

c) Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik, Žilina,

d) Východoslovenské energetické závody, štátny podnik, Košice,

e) Slovenská pošta, štátny podnik, Banská Bystrica,

f) Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Banská Štiavnica,

g) Železnice Slovenskej republiky, štátny podnik, Bratislava,

h) Transpetrol, akciová spoločnosť, Bratislava,

i) Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Bratislava,

j) Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, Bratislava,

k) Lesy Bratislava, štátny podnik, Bratislava, Lesy Trenčín, štátny podnik, Trenčín, Stredoslovenské lesy, štátny podnik, Banská Bystrica, Severoslovenské lesy, štátny podnik, Žilina, Lesy Košice, štátny podnik, Košice, Lesy Prešov, štátny podnik, Prešov.

Ďalším bodom pozmeňujúceho návrhu je bod 1 ods. 3. Tento bod hovorí o tom, že predmetom privatizácie nemôže byť:

a) Železničná a dopravná cesta a Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Matejovce,

b) lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu a akcie ich obchodných spoločností vo vlastníctve štátu, ak nejde o vyrovnanie nárokov podľa osobitného predpisu,

c) povrchové a podzemné vody a majetok slúžiaci na správu a ochranu vodných tokov a podzemných vôd a akcie ich obchodných spoločností a

d) akcie obchodnej spoločnosti alebo majetok slúžiaci na poskytovanie poštových služieb, ktoré sú vyhradené štátom.

Rovnako k tomuto bodu neočakávam rozpory a nebudem sa ním hlbšie zaoberať.

Bod číslo 1 ods. 4 pozmeňujúceho návrhu. Prečítam ho, lebo tento bod bol aj v blízkej minulosti, aj dnes predmetom najväčších diskusií. Prečítam ho: "Pri rozhodovaní o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, Bratislava, Západoslovenských energetických závodov, štátny podnik, Bratislava, Stredoslovenských energetických závodov, štátny podnik, Žilina, Východoslovenských energetických závodov, štátny podnik, Košice, Transpetrolu, akciová spoločnosť, Bratislava a Slovenských elektrární, akciová spoločnosť, Bratislava musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %."

Tento bod bol predmetom rozsiahlych polemík. Preto využijem svoje vystúpenie, aby som objasnil predkladaný návrh. Očakávam, že polemika sa môže viesť v troch rovinách. Prvá rovina - či vôbec privatizovať tieto strategické podniky. Druhá rovina - či nás bude akceptovať OECD, Európska únia a či vôbec vstúpia strategickí investori do týchto podnikov, keď ich obmedzíme tým, že budú môcť vlastniť len menšinový balík akcií. Tretia rovina - či tieto podniky decentralizovať a privatizovať po častiach, pričom najlukratívnejšie časti by si ponechal štát v 100-percentnom vlastníctve, alebo ich ponechať centralizované a privatizovať ako celok.

V týchto troch rovinách predkladám aj svoje stanovisko.

Prvá rovina - otázky sú: Privatizovať vôbec tieto podniky? Ak by sme privatizáciu týchto podnikov zablokovali, čo nás môže postihnúť? Riziká neprivatizovania týchto podnikov sú nasledujúce:

1. Naša ekonomika nevyhnutne potrebuje finančnú injekciu, aby sme prežili a mohli naštartovať rozvojové programy, aby sme mohli riešiť vyplatenie dlhopisov 31 mld. Sk, aj keď to nepokladám za koncepčné a treba hľadať iné možnosti, aby sme tieto dlhopisy občanom dali iným spôsobom. Odďaľovanie tvorby finančných zdrojov, ktoré sú určené na vyplatenie dlhopisov, by boli v prípade, že sa nevytvoria, časovanou bombou a postihlo by to každú vládu.

2. Zablokovanie privatizácie by zablokovalo aj náš vzťah s OECD a Európskou úniou a bolo by v dnešnej situácii vážnou prekážkou predvstupových snáh Slovenskej republiky.

Druhá rovina a tretia rovina - na zjednodušenie ich spojím. Bude nás akceptovať OECD a Európska únia, ak vstúpia vôbec do týchto podnikov strategickí investori, ak budú mať menší balík akcií ako 51 %? Decentralizovať tieto podniky a privatizovať po častiach alebo ich ponechať centralizované?

Pokúsim sa odpovedať na tieto otázky na príklade Slovenského plynárenského priemyslu. Aktíva Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, sa pohybujú na úrovni viac ako 80 mld. Sk. Po ďalšie, monopolné postavenie SPP na plynárenskom trhu v Slovenskej republike. Po ďalšie, postavenie druhého najväčšieho tranzitéra plynu na svete. Ďalej postavenie tretej najintenzívnejšej vnútroštátnej plynofikácie v Európe, pokiaľ ide o prepočet kilometrov sietí na počet obyvateľov. Ďalej pozícia dcérskej spoločnosti SPP Bohemia ako plynárenskej jednotky v Českej republike. To všetko predurčuje prístup v privatizácii SPP ako celku, teda spoločnosti de facto holdingového typu.

Prvé prepočty jasne hovoria, že len za 34-percentný blokačný minoritný balík by mohol štát napríklad dostať okolo 40 mld. Sk. Ale 34-percentný balík je výhodnejšie predávať - tak ako to povedal pán poslanec Kandráč - po dvoch, troch častiach, lebo jednak o SPP sa dnes pobijú jednak Rusi, ktorí budú chcieť na tom participovať, lebo rúry vedú cez našu republiku a budú chcieť participovať ďalej všetci odberatelia, ako sú Taliani, ako sú Francúzi, ako sú Nemci, ktorí takisto, keď budú participovať, tak to bude pre Slovensko výhoda. To znamená, po častiach a malé kúsky. Súhlasím s vami, pán poslanec.

SPP ročne produkuje v priemere 10 mld. zisku. Štátny rozpočet získava okrem 40-percentného odvodu ešte aj cez dodatočný odvod bezmála 6 až 7 mld. korún ročne. SPP je najväčší plnič štátnej kasy zo všetkých podnikov na Slovensku, a preto jeho pozícia a prístup k privatizácii musí byť osobitná. Štát si musí rozhodne udržať vplyv na ekonomiku, hospodárenie, prevádzku a manažment podniku. Ak by štát nemal dostatočný vplyv prostredníctvom neho delegovaných manažérov na chod podniku, mohlo by sa po chvíli stať, že odvody do štátneho rozpočtu budú minimálne alebo podstatne menšie ako dosiaľ. Mohlo by dôjsť k nadmernému odlevu zisku do zahraničia.

Použijem ešte jeden príklad, a to sú Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť. Z doterajšieho priebehu privatizácie vidno, že privatizácia niektorých prirodzených monopolov v zahraničí nebola vždy najšťastnejším riešením a snaha čo najlepšie predvídať možné dôsledky takýchto krokov je veľmi aktuálna a opodstatnená. Tiež je málo známe, že cieľavedomé budovanie elektrizačnej sústavy ako uceleného a rozvíjajúceho sa systému môže priniesť mnohé pozitívne ekonomické i ekologické a synergické efekty v porovnaní so situáciou, keď sa do sústavy dožadujú pripájať rozdrobení a systémovo nekoordinovaní výrobcovia elektrickej energie, ktorí presadzujú iba vlastný záujem. Elektrizačná sústava si tiež vyžaduje efektívne riadenie z jedného centra, dispečingu elektrizačnej sústavy. U nás je to Slovenský energetický dispečing v Žiline.

Ak pre zúčastnené podnikateľské subjekty nie je vhodne doriešená legislatíva, vznikajú trecie plochy, ktoré v konečnom dôsledku môžu znamenať značné zvýšenie ceny elektrickej energie pre spotrebiteľov. Každý podnikateľský subjekt chce mať primeraný zisk, ktorý môže vzniknúť len z poplatkov za elektrickú energiu. Vážnym problémom je tiež to, že zabezpečenie dostatočnej spoľahlivosti dodávky elektrickej energie vyžaduje udržiavanie rezervného výkonu elektrizačnej sústavy. Podobným problémom je aj riešenie ťarchy nákladov, ktoré vznikajú odstavením systémových elektrární ešte pred ukončením ich ekonomickej životnosti. Zo všetkých uvedených hľadísk vzniká veľmi dôležitá otázka, či rozdrobiť elektrizačnú sústavu alebo zachovať jej celistvosť. Odpoveď na túto otázku môžu ovplyvniť budúce ceny energie viac než ktorýkoľvek iný aspekt privatizácie.

Zo sveta máme niekoľko príkladov, ktoré nám pomôžu zorientovať sa v možných alebo predpokladaných dôsledkoch niektorých riešení. Príklad z Francúzska. Celé územie štátu pokrýva jediná štátna energetická spoločnosť Electricité de France. Táto spoločnosť produkuje pomerne lacnú elektrickú energiu konkurencieschopnú na európskych trhoch. Francúzsko patrí medzi najväčších exportérov elektrickej energie.

Druhý príklad je z Nemecka. Na území štátu je veľké množstvo väčších i menších elektroenergetických spoločností, predovšetkým v súkromnom vlastníctve, v menšej miere aj v obecnom vlastníctve, mestské elektrárne a tak ďalej. Napriek prevažujúcemu privátnemu sektoru je cena elektrickej energie pre konečných odberateľov omnoho vyššia ako vo Francúzsku. Prejavuje sa tu efekt rastu nákladov na každý vlastnícky medzičlánok, ktorý tu vzniká medzi výrobou a predajom elektrickej energie. Aj v samotnom Nemecku sa ukazuje, že väčšie spoločnosti, ktoré vlastnia celý technologický reťazec medzi výrobou a spotrebou, dokážu vyrábať elektrickú energiu lacnejšie. Ale v oboch prípadoch sa elektrizačné sústavy plynulo vyvíjali k uvedenému už od začiatku tohto storočia. V oboch štátoch má teda energetika svoj tradičný vývoj, a to je tiež faktor, ktorý nemožno pri posudzovaní potreby privatizácie alebo naopak zoštátnenia zanedbať. Zavádzanie vývojovo cudzích prvkov a nesystémové zásahy do overených postupov totiž môžu mať tragické následky na funkčnosť elektrizačnej sústavy vrátane možného dramatického vývoja cien.

Diskutabilné aspekty privatizácie možno uviesť na poslednom príklade z Veľkej Británie, kde radikálna privatizácia energetiky spôsobila štátu značné ťažkosti, pretože mu zostala pod správou prevažná časť neefektívnych a problematických podnikov. Efektívne fungujúce elektrárne nebol problém predať a kto na tom zarobil, nie je ťažké uhádnuť.

Rast veľkosti elektrizačnej sústavy je jedným z možných faktorov zvýšenia hospodárnosti jej prevádzky a možnosti spomalenia rastu cien elektrickej energie. Predovšetkým z ekonomických dôvodov by bolo krokom späť rozčlenenie Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti, na drobné subjekty s rôznym vlastníctvom a rôznyni vlastníkmi nielen prenosových a distribučných sietí, ale aj jestvujúcich najmä veľkých elektrární. Problém privatizácie strategických energetických podnikov je mimoriadne komplikovaný a tiež značne spolitizovaný a pri argumentácii sa často odchádza od technickej, ekonomickej a ekologickej podstaty veci. Uvedené skutočnosti nás nabádajú, aby sa o privatizácii nerozhodovalo unáhlene a aby sa zvážili všetky jej aspekty vrátane domácich špecifík jej vývoja, aby sme vecne diskutovali o vytvorení takého prostredia, ktoré by poskytovalo záruky zefektívnenia prevádzky celej privatizačnej sústavy.

Mám tu jeden obrázok, ktorý asi neuvidíte na diaľku. Sú tu uvedené stredné ceny elektrickej energie pre domácnosti a podnikateľský sektor v štátoch Európskej únie a Centrel. Z grafu vidieť, že tam, kde sú podniky štátne a vertikálne integrované, napríklad Írsko, Česko, Slovensko, je obyčajne aj cena elektrickej energie pre domácnosti nižšia, čo by malo byť v ich prospech najväčší argument. Ak sa zachová doterajšia forma vlastníctva, štát by mal dokázať napríklad podobne ako vo Francúzsku, že on je schopnejší využiť prednosti jednotnej elektrizačnej sústavy Slovenska a bez zbytočných dotácií zabezpečiť hospodárstvu i obyvateľom primeranú cenu elektrickej energie pri optimálnom súlade elektroenergetických objektov so životným prostredím a zdravím prírody i človeka.

Elektroenergetika je vysoko strategické odvetvie. Má zákonne uznaný charakter verejnej prospešnosti a z toho vyplývajúci záujem spoločnosti, ktorý prejavuje rôznymi spôsobmi štátnej ingerencie, počínajúc rôznym rozsahom regulácie a končiac štátnym vlastníctvom. Každá zmena organizačnej štruktúry elektroenergetiky má byť prínosom pre elektrárenské spoločnosti i zákazníkov čo najmarkantnejšie, veď je to na úrovni ceny elektrickej energie. Podľa ceny za elektrickú energiu v štátoch Európskej únie v roku 1998 sú najvyššie ceny v štátoch Nemecko, Belgicko, Dánsko, Rakúsko, Španielsko, Veľká Británia, kde nie sú celkom integrované a spoločnosti sú v obecnej správe alebo zmiešané systémy vlastníctva. Najnižšie ceny sú v štátoch Írsko, Grécko, Francúzsko, Portugalsko, kde je elektroenergetika plne integrovaná a subjekty sú ako prirodzené monopoly a štát má v nich majoritu.

Posledný príklad z energetiky. Slovenská energetika dosahuje najlepšie výsledky z krajín Centrelu, v ÚCPTE pri regulovaní energetického systému vďaka centrálnemu riadeniu energetiky. Pri privatizácii, pri ktorej by došlo k rozčleneniu na niekoľko subjektov, by táto výhoda zanikla.

Posledným bodom pozmeňujúceho návrhu je bod číslo 5. Najprv ho prečítam: "Podľa rozhodnutia vlády si štát alebo fond zachová majetkovú účasť v Slovenských telekomunikáciách, akciová spoločnosť, Bratislava a v peňažných ústavoch uvedených v § 47d ods. 3 písm. a), c), to je Slovenská sporiteľňa a Slovenská poisťovňa. Vláda schválila strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, kde je definovaný záujem štátu o Slovenskú sporiteľňu. V Slovenskej poisťovni a v Slovenských telekomunikáciách je navrhované ustanovenie v súlade s koncepciou a záujmami štátu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh sa opiera o programové vyhlásenie súčasnej vlády, keď vláda sa zaväzuje:

1. ďalšiu privatizáciu uskutočniť súťažnými metódami pod kontrolou verejnosti a transparentnými metódami tak, aby tento proces rešpektoval verejný záujem,

2. vláda prehodnotí a nanovo definuje strategický záujem štátu v odvetviach energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a iných s cieľom zabezpečiť efektívny výkon práv a povinností štátu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som presvedčený, že pristúpite k prerokovaniu tohto zákona zodpovedne a objektívne a podporíte jeho prijatie.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca Maňku s faktickými poznámkami sa prihlásilo 12 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Dzurák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Pán poslanec Maňka vystúpil múdro a predviedol typickú "obezličku" zo Strany demokratickej ľavice v privatizácii strategických podnikov. Zhrnul by som to do piatich krátkych slov. Nie, nie, nie, nie, áno. Takže to je približne postoj, ktorý bol vyjadrený a zaradom. Pokiaľ pán poslanec Maňka vyzdvihol úspešnú mediálnu kampaň súčasnej vládnej koalície, áno, súhlasím, bolo to úspešné ohlúpenie občanov pred parlamentnými voľbami o tom, že referendum o neprivatizácii strategických podnikov je zbytočné, že súčasná vládna koalícia je pre občana garanciou v tom, že strategické podniky nebudú privatizované, a teda netreba ani referendum, ani žiadne posilnenie či ústavným alebo iným zákonným spôsobom. Je to ďalší volebný podvod popri dvojnásobných platoch a 140 tisícoch nových pracovných miest, ktoré súčasná vládna koalícia ústami svojich lídrov sľubovala.

Som zvedavý, pani ministerka, ako budete pred občanmi obhajovať privatizáciu strategických podnikov, pretože aj Strana občianskeho porozumenia sľubovala občanom, že sa nebude pristupovať k privatizácii strategických podnikov.

Meditovali ste, pán poslanec, o plynárenskom priemysle, energetike, o podieloch. Prosím vás pekne, pani ministerka Schmögnerová ide zachraňovať rozpočtové hospodárenie v tomto roku dodatočným odvodom z plynárenského priemyslu, telekomunikácií. Pýtam sa, až príde a otvorí sa Pandorina skrinka, hoci čiastočným podielom privatizovaného majetku, kde budúce generácie budú dopĺňať zdroje štátu. Predpokladám, že niekde na lampárni.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Maňka vo svojom vystúpení, teda bolo to vystúpenie v mene klubu poslancov SDĽ, použil naozaj niekoľko zaujímavých zvratov - nechcem opakovať to, čo tu už opakoval pán poslanec Kozlík -, ale hneď na začiatku pán poslanec Maňka sľuboval, že sa povznesie nad spory okolo tejto otázky a tak ďalej a tak ďalej. Potom však hovoril o privatizácii strategických podnikov v takých súvislostiach, v akých hovoril, a myslím si, že sa povzniesol nielen nad sľuby, ktoré dávala SDĽ svojim voličom vo voľbách, ale povzniesol sa aj nad záujmy občanov tohto štátu. Napokon musím zopakovať vlastne to, čo povedal pán Kozlík, že v podstate všetky návrhy, ktoré navrhuje SDĽ v podobe pozmeňujúcich návrhov, sú len jedným zastieracím manévrom, ako keby ste sa dohodli, že budete presadzovať ochranu životného prostredia denne, stále, neustále medzi 13.10 a 13.20 hodinou a na tom ostatnom čase nezáleží.

Pán poslanec Maňka hovoril, odvolával sa napríklad aj na názory európskych energetických gigantov. Nuž to je viac ako smiešne, lebo si myslím, že záujmy európskych energetických gigantov sú veľmi jasné a oni odporučia to, čo vyhovuje ich záujmom, ale nie to, čo potrebujú ochrániť občania tohto štátu. Takže sme sa dozvedeli, že už nebudeme brať ohľad len na americké záujmy, tak ako nám to povedal pán podpredseda vlády Mikloš, ale aj na záujmy európskych energetických gigantov. Je mi veľmi smutno, že SDĽ sa napokon rozhodla zaujať k tomuto návrhu zákona taký postoj, aký reprezentoval a prezentoval pán Maňka. Je mi to veľmi ľúto, ale v podstate neprekvapuje ma to.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem, pán predsedajúci, budem veľmi stručný. Chcel by som veľmi krátko zareagovať na pána poslanca Maňku. Jednoducho priznám sa, nerozumiem tomu. Pripadá mi to tak, že stanovisko SDĽ by sa dalo charakterizovať takým spôsobom. Nechtiac chcete a chtiac nechcete. Skutočne tomu nerozumiem a občan môže zareagovať naozaj iba tak, že je to taktika veľmi slušným spôsobom nazvaná nezrozumiteľná.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne.

Prepáčte mi, pán poslanec Maňka, musím vám povedať, že ste naivný politik. Vy ste si v úvode svojho vystúpenia položili rečnícku otázku, či si náhodou občan Slovenskej republiky nemyslí, že SDĽ ustupuje zo svojej politiky, ľavicovej politiky. Chcem vás ubezpečiť, že občan už dávno stratil ilúzie o proobčianskej politike súčasnej vládnej koalície, a teda aj o politike Strany demokratickej ľavice. Vy ste si dali na rečnícku otázku aj odpoveď, ale myslím si, že to bolo skôr len pre taký pocit sebauspokojenia než na presvedčenie a argumentáciu pre občanov Slovenskej republiky. Predložili ste tu síce pozmeňujúci návrh k novele zákona, ale už dopredu viete, že tento pozmeňujúci návrh nemá reálnu šancu prejsť v tejto poslaneckej snemovni, čiže zase len zastierací manéver. S obavou ste si kládli otázky, že ak by boli v zákone určité obmedzenia a ak by sa zachoval majoritný podiel štátu, ak by tam bola 51-percentná účasť štátu, čo by povedala Európska únia, OECD. Ale zabudli ste si položiť otázku, čo povie občan Slovenskej republiky na to, že mu neustále novou legislatívou, novými opatreniami tejto vlády uberáte z prostriedkov, ktoré potrebuje na bežnú potrebu a na život. Ak mu zoberiete aj prostriedky, ktoré sú stálym príjmom štátneho rozpočtu v budúcnosti, ako chcete garantovať základné právo na život a na istotu?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Maňka, vy ste sa dosť obšírne zmieňovali o tom, ako bude hodnotiť Slovenskú republiku Európska únia, Európska komisia, OECD. Škoda, že ste v tomto smere pri vystúpení nepokračovali ďalej, ako tieto inštitúcie hodnotia Maďarskú republiku, ktorá v OECD je a je v prvom kole na vstup do Európskej únie, alebo Českú republiku, ktorá je presne v takej istej pozícii. Veď predsa v Českej republike plynárenstvo je štátne, ropný priemysel je takisto štátny, energetika je štátna a nik si v Českej republike nad týmto neláme hlavu. Podobná situácia je aj v Maďarsku. Ale telekomunikácie v Čechách sú privatizované a škoda, že ste sa nezmienili, ako tam prebiehal ten proces a hlavne, aké sú jeho výsledky. Teda výsledkom je, že sú drahé služby, telekomunikácie sú nespoľahlivé a modernizácia sa nedeje. A súčasné strany vládnej koalície sa medzi sebou hašteria, kto z nich zobral väčší úplatok a kto menší. Presne ten palackovský stav len transformovaný na české pomery.

V Maďarskej republike je to ešte dokonalejšie. Telekomunikácie sú kompletne predané a Maďarskej republike nepatrí ani kábel, a tak to aj vyzerá. Čiže ak je povodňová situácia alebo živelná pohroma, tak vláda ponížene musí prosiť privátnu firmu, či je taká láskavá a môže poskytnúť káblovú službu v kábloch, ktoré boli maďarské, zakopané do pôdy, ktorá je maďarská, aby sa dostala informácia od maďarskej vlády k maďarským občanom. To je presne to, čo pre slovenskú stranu je neprijateľné. Škoda, že ste sa o tom nezmienili ďalej, pretože to sú príklady našich bezprostredných susedov. Nie sú to pozitívne príklady, práve naopak, sú to príklady celkom zlé vrátane toho, že OECD a Európska únia nad rozhodovaním štátov ani brvou nepohne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážené plénum, veľmi pozorne som počúvala vystúpenie pána poslanca. Musím povedať, že uviedol viaceré negatíva, ktoré privatizácia strategických podnikov má. Je to tak. Ale celkové vystúpenie, obsah tohto vystúpenia nekorešponduje so záverom, ktorý urobil. To vyzerá, akoby jedna ruka robila vystúpenie a druhá ruka záver. Jedno je však neodškriepiteľné. Predvolebná rétorika bola vo vzťahu k občanom v tom zmysle, že sa sľubovala neprivatizácia strategických podnikov. Myslím si, že občan si to veľmi dobre pamätá. A, vážení páni poslanci, spamätajte sa, spamätajte sa, kým je čas.

Pán poslanec Maňka hovoril o pozitívnom mediálnom výsledku. No sledujem ho a včera v denníku Práca bol uvedený tento výsledok prieskumu verejnej mienky - 87 % občanov je proti privatizácii. Viem, že už signály boli aj predtým, a viem, že jedným z dôvodov, prečo nebolo vypísané referendum - táto otázka o privatizácii bola a aj je v súlade s ústavou -, bolo to azda motivované aj strachom, že by v referende občania, resp. tých 87 % možno niečo menej, plus mínus, povedalo svoje nie, a čo by bolo potom s vašimi sľubmi a s vaším zahraničným mecenášom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Áno, či si to chce niekto priznať alebo nie, tak ku kompromisu možno dôjdeme a možno dôjdeme k nemu zásadovosťou postoja Strany demokratickej ľavice. SDĽ totiž bola od začiatku na pozíciách zrušenia pôvodného zákona a prijatia novely, ktorá by ďalej pootvorila dvierka do Európskej únie. Bola tiež za ďalšiu privatizáciu v prípadoch, že to prinesie konkrétny ekonomický efekt, všade tam, kde to nepoškodí záujmy štátu, a tým i občanov Slovenskej republiky.

Pri privatizácii strategických podnikov, ktorých podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu a príjmovej časti štátneho rozpočtu je mimoriadne významný, považuje Strana demokratickej ľavice za potrebné prijať zásadné pozmeňujúce návrhy, bez ktorých, ako to zdôraznil pán poslanec Maňka, je pre nás vládny návrh neprijateľný. Referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ktoré Hnutie za demokratické Slovensko iniciovalo, by bolo určitým veľmi konkrétnym farizejstvom. Vy ste totiž sprivatizovali všetko to, čo sa dalo a teraz chcete, aby sme sa vrátili do pôvodnej polohy. Preto Strana demokratickej ľavice trvá na svojich zásadných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prekonzultované, a myslím si, že budú priechodné. Ak nie, tak SDĽ nebude hlasovať za navrhovaný zákon.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Maňka, myslím si, že mne teraz celkom nahral na smeč váš kolega, terajší predrečník, ktorý predo mnou vystúpil a hovoril o tom, ako si SDĽ stojí na svojich princípoch a aká je principiálna. Pôvodne som chcela reagovať predovšetkým na vaše vystúpenie, pretože som si veľmi pozorne pozrela váš akčný program, akčný program SDĽ z 9. novembra 1998 a tu hovoríte: "SDĽ odmieta privatizáciu Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojovej banky a Slovenskej poisťovne formou rýchleho predaja za netrhovú cenu a žiada ich zaradenie medzi strategické podniky. Podporí však ich postupnú privatizáciu formou navršovania domáceho kapitálu a zahraničného kapitálu až do výšky 25 % pri zachovaní dostatočnej účasti štátu."

Takže vaša principiálnosť nie je taká, ako o nej hovoríte a ako v médiách presviedčate občanov - voličov, pretože tento materiál, ktorý nemá ani rok, vás usvedčuje z toho, akými skokmi sa približujete k niečomu inému. Takže o slovách, o ktorých ste hovorili vo vašich pozmeňujúcich návrhoch, vám môžem garantovať, pán poslanec, že budeme v našom klube uvažovať a budeme sa veľmi nad nimi zamýšľať, teda nezapadnú len tak prachom, ako ste si mysleli, ako ste aj naznačovali. Ale mám k vám skôr výzvu, aby ste nehovorili o principiálnosti, keď robíte takéto radikálne skoky.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem, pán podpredseda.

Nikto z vás si už asi nepamätá, vážení priatelia alebo vážené dámy a páni, ako to bolo s plynovodom v Česko-slovenskej republike v posledných rokoch, v roku 1990. Ja ako novinár sa na to pamätám. Ročný zisk bol 16 mld. korún za plynovody, 72 % týchto zariadení bolo na Slovensku, ale z Českej republiky sme dostávali iba 2,2 mld., a nie 11 mld., ako sme mali dostávať. To je model, ktorým sa bude uberať aj takáto privatizácia. Máte skúsenosti jednak s vládou, ktorá robí všetko možné, aby zmiatla všetky ekonomické veci Nafta Gbely, deblokácia ide cez banku Devín a tak ďalej a tak ďalej, jednoducho strašné veci. A vy chcete - teraz sa obraciam skutočne na pána Maňku ako predstaviteľa, lebo hovoril v mene klubu SDĽ - a vy chcete dať voľnú ruku tejto pravicovej vláde, aby nás pripravila naozaj o to, ako sa to tu už dnes spomenulo, o rodinné striebro. Uvedomte si, čo robíte.

Uvedomte si ešte ďalšiu vec, o ktorej nehovoríte. Blokujete, SDĽ blokuje len plynárenstvo, elektrárne a takéto veci. Ale púšťate z ruky telekomunikácie. To, čo urobil predchádzajúci minister s telekomunikáciami, je predobraz toho, čo sa bude diať s národným majetkom. Za lacný peniaz sa predali telekomunikácie a neponechať si tam minimálne 51 % majetku, aby niekto nemohol zneužiť telekomunikácie proti tomuto štátu aj proti vám, ľavičiarom, to si uvedomte, je od vás neprezieravé. Takže toľko asi k návrhom, ktoré tu odzneli.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

pozmeňujúci návrh vo svojej komplexnosti, tak ho treba chápať, je znakom zodpovednosti Strany demokratickej ľavice voči občanom a zároveň hovorí aj o kontinuite medzi volebnými sľubmi a pôsobením Strany demokratickej ľavice vo vláde. Dá sa to veľmi presne dokázať. Skutočne, keď si tento pozmeňujúci návrh premeníte, odpovedá volebným sľubom aj miere kompromisu, pretože sme koaličnou vládou. Zároveň tento pozmeňujúci návrh je adresovaný aj koalícii, aj opozícii. Koalícii v tom smere, že sa snažíme zladiť paragrafové znenie vládneho návrhu s dôvodovou správou, kde je vyjadrené, že v prirodzených monopoloch si zachová štát svoju väčšinu, teda väčšinové vlastníctvo. Čiže týmto návrhom, paragrafovým návrhom vlastne zlaďujeme všeobecnú časť dôvodovej správy s paragrafovým znením.

Je venovaný aj opozícii, pretože opozícia ruší zákon číslo 192 o neprivatizácii podnikov. Vláda veľmi inteligentne a rýchlo - myslím vláda HZDS -, odišla od tohto návrhu, pretože dala Fondu národného majetku privatizovať, aby vláda HZDS neporušovala zákon. Veľmi rýchlo ho porušil Fond národného majetku, pretože sprivatizoval strategické podniky, ktoré určila, že nebudú privatizované. Kauza Východoslovenských železiarní a Nafty Gbely je jasným príkladom. Takže je adresovaný tento návrh aj opozícii, aby sme ukázali, že protiústavná privatizácia - pretože ústavný sudca vyjadril, že bola protiústavná -, vlastne bude napravená v budúcom období.

(Hlasy v sále.)