Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, odporúčam, aby sme lehotu, ktorú ste navrhli na prerokovanie výborom, zmenili z 13. na 14., pretože v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku je minimálna lehota na prerokovanie vo výboroch od prvého čítania 30 dní.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, mením lehotu z 13. októbra 1999 na 14. októbra 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi, spoločnému spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu, ktorým je hlasovanie o návrhu zákona o obecnej polícii, ktorý ste dostali ako tlač 301 a ktorý sme prerokovali v prvom čítaní.
Prosím teraz pána poslanca Kovačiča, ktorý je spoločným spravodajcom k tomuto návrhu zákona, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Poslanec D. Kovačič:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, aby návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii, prerokovala v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním návrhu zákona v druhom čítaní.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec D. Kovačič:
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 305 z 12. júla 1999 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 14. októbra 1999 a gestorský výbor ho prerokoval do 15. októbra 1999.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované návrhy zákonov. Dovoľte mi, aby som podal jeden procedurálny návrh, aby sme do programu 20. schôdze Národnej rady zaradili ďalší bod, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch. V mene štyroch poslaneckých klubov odporúčam, aby sme tento návrh zákona prerokovali ako prvý bod na rokovaní po prerušení 20. schôdze Národnej rady 27. septembra tohto toku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pani poslankyne, páni poslanci,
v zmysle schváleného programu Národnej rady budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Pripomínam, že Národná rada na svojej 15. schôdzi schválila skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 249 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 249a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pani Mária Machová.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v úvode druhého čítania vládneho návrhu novely zákona číslo 92/1991 Zb. pripomenula niektoré základné momenty, základné ciele vládneho návrhu tejto novely. Potreba novely tohto zákona vyplynula z celého radu praktických problémov, ktoré sa vyskytli v doterajšom procese privatizácie, a to predovšetkým presnejšie vymedziť kompetencie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a Fondu národného majetku, zvýšiť transparentnosť a možnosť kontroly privatizácie.
Viaceré úpravy zákona vyplývajú z potreby riešiť problematiku dlhopisov Fondu národného majetku. Návrh zákona tiež vytvára možnosť zrušenia zákona číslo 192/1995 Z. z. o strategických podnikoch a zároveň vytvára priestor na možnú privatizáciu tej časti prirodzených monopolov, teda podnikov s charakterom prirodzeného monopolu, ktoré svojou podstatou majú charakter konkurenčných služieb alebo statkov. Dôležité v tomto momente pri privatizácii prirodzených monopolov je fakt, že o všetkách krokoch spojených s privatizáciou rozhoduje vláda, a takisto fakt, že po prípadnom odštátnení štátneho podniku s charakterom prirodzeného monopolu tá časť majetku, ktorá nie je určená na privatizáciu, zostáva vo vlastníctve štátu a výkon akcionárskych práv vykonáva štát.
Predkladaná novela okrem toho pomôže riešiť dlhodobý problém Fondu národného majetku, ktorý znamená dokončenie privatizácie značného množstva podnikov, ktoré v zmysle doteraz platných rozhodnutí o privatizácii nie je možné privatizovať. Najčastejším prípadom sú tie prípady, keď rozhodnutie o privatizácii hovorilo o privatizácii cestou kupónovej privatizácie. Tá sa nerealizovala, to znamená, že nie je možné podľa tohto rozhodnutia privatizovať. Zákon nachádza postup, ako tento problém preklenúť a ako z portfólia Fondu národného majetku vlastne dotiahnuť do konca tie problémy alebo tie podniky, ktoré začali s privatizáciou v podstate o niekoľko rokov rokov dozadu.
Nemenej dôležitou súčasťou predkladanej novely je aj problematika oživenia, teda trhu s dlhopismi. V novele zákona sa navrhuje obchodovanie s dlhopismi a ich predajom na verejnom trhu cenných papierov. Okrem týchto cieľov nemenej dôležité je zosúladiť ustanovenia dotknuté nálezom Ústavného súdu číslo 221/1998 Zb. a zákonom číslo 211/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o úpravu ustanovení § 24 zákona, a to tých, o ktorých nález Ústavného súdu vyslovil nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Pri prerokúvaní tejto novely vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené viaceré pozmeňujúce návrhy. Väčšina z nich má legislatívnotechnický charakter, ktorý umožňuje zlepšiť znenie tohto zákona, okrem jedného paragrafu alebo okrem jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol v gestorskom výbore, ktorý hovoril o potrebe nového paragrafu alebo nového odseku § 10, ktorým by sa zaviedla minimálna hranica privatizácie vo výške 34 %, teda pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu si musí štát zachovať minimálne 34-percentnú účasť. Tento bod alebo tento pozmeňujúci návrh bol široko diskutovaný a postupne sa k nemu pripájali ďalšie a ďalšie návrhy, a preto vlastne aj prešiel dlhý čas od prvého čítania do dnešného. Viem, že tá problematika je veľmi závažná, ide o kľúčové sektory národného hospodárstva, a preto tá diskusia, ktorá mala vecný, aj nie vždy vecný charakter, bola takáto dlhá.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, toľko na úvod.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom v zmysle § 80 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podal Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru k prerokovanému bodu rokovania, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 249), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 329 8. júna 1999 rozhodla o prerokovaní vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. Súčasne uznesením číslo 330 z 8. júna 1999 pridelila v prvom čítaní vládny návrh týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Súčasne ako gestorský výbor určila Národná rada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Gestorský výbor prerokoval predložený návrh v stanovenom termíne. Gestorskému výboru predložil poslanec Jozef Klemens pripomienky, ktoré sú v časti IV spoločnej správy. Spoločnú správu gestorského výboru, dámy a páni poslanci, máte k dispozícii ako tlač číslo 249a.
Gestorský výbor odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle spoločnej správy (tlač 249a). V predmetnej tlači v časti IV sa nachádza celkom 21 pozmeňujúcich návrhov, nebudem komentovať. Písomný materiál presne v sebe zahŕňa stanoviská gestorského výboru v nadväznosti schváliť alebo neschváliť.
Chcem len upozorniť k tomuto písomnému materiálu, že v časti IV na strane 9 v nadväznosti na lehotu, odkedy je tento vládny návrh prerokúvaný v Národnej rade, sa mení termín, kde sa hovorí v článku III v pôvodnom texte: "Tento zákon nadobúda účinnosť 15. júla 1999." Navrhovaný nový text je: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov."
Ďalej v časti V spoločnej správy sa nachádzajú návrhy gestorského výboru, čo sa týka hlasovania. Tak ako je to uvedené v písomnom materiáli, je to bez zmeny.
Gestorský výbor na základe rokovaní Výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 249), schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Po ich schválení odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uzneseniach, ktoré sú v prílohách spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich s týmito zmenami.
Písomné návrhy uznesenia majú vo svojej ukladacej časti takéto termíny:
V prvej časti "ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade koncepciu privatizácie podnikov s charakterom prirodzeného monopolu", pôvodný text v termíne "do 30. septembra 1999", nový text "do 15. novembra 1999".
Rovnako upozorňujem na druhú časť návrhu uznesenia, ktorá hovorí: "Ukladá vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov, resp. ich výmeny za akcie podnikov občanov Slovenskej republiky v zmysle platného zákona v termíne" - pôvodný text - "do 30. septembra 1999", novonavrhovaný termín je "do 30. novembra 1999".
Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania, pričom ako spravodajca žiadam o vystúpenie v rozprave.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásili títo páni poslanci a pani poslankyne za poslanecké kluby: pán poslanec Husár - HZDS, pán poslanec Maňka - SDĽ, pán poslanec Gyurovszky - SMK a v poradí ďalší páni poslanci Sopko, Oberhauser, Tatár, Ivan Šimko, Ján Šimko a Jaroslav Volf.
O slovo ako prvý v zmysle § 23 zákona o rokovacom poriadku požiadal podpredseda Národnej rady pán Andel.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené dámy,
vážení páni,
po schválení tohto zákona o takzvanej veľkej privatizácii budú nasledovať predaje podnikov do zahraničia, podnikov, ktoré pravidelne každý rok prispievajú do príjmovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky desiatkami miliárd korún čistého zisku. My sa však s radosťou ideme rozdávať. Údajne sme pod tlakom Európskej únie. Ale pýtam sa prečo. Napríklad iné krajiny podobné problémy nemajú, lebo takzvané rodinné zlato a striebro ostáva doma. Týmto výpredajom sa sami môžeme dostať do závislosti a odkázanosti. Uvediem iba zopár príkladov.
Slovenská republika má moderný energetický systém čo do výroby elektrickej energie, tak aj z hľadiska centrálneho riadenia a monitorovania. Predajom viac ako 50 % akcií sa síce jednorazovo získajú prostriedky do štátneho rozpočtu, ale na druhej strane prudko vzrastie riziko uplatňovania hospodárskeho nátlaku na Slovenskú republiku. Ak napríklad získa - uvádzam to ako príklad - rakúsky kapitál významný vplyv v tomto rezorte, bude to znamenať uzatvorenie našich jadrových elektrární, zníženie investícií do energetiky, zvýšenie nezamestnanosti a, samozrejme, ďalšie zvýšenie cien energetiky. V súčasnosti prakticky energeticky nezávislé Slovensko bude kupovať elektrickú energiu z Rakúska.
Inou otázkou je napríklad plynárenský priemysel. Slovensko dlhodobo a systematicky buduje zásobníky plynu a prevádzkuje moderný systém na transport plynu z Východu do Európskej únie. Kontrola tohto transportu vrátane skladovania dáva Slovensku účinný nástroj obrany voči zahraničnému hospodárskemu nátlaku. Prečo by mala byť táto výhoda, ktorá súvisí aj s národnou bezpečnosťou, predaná za krátkodobú výhodu naplnenia nášho štátneho rozpočtu? Plynárenstvo je mimoriadne lukratívny podnik pre zahraničie. Vysvetlím prečo.
Po prvé, na slovenskú rozvodnú kapacitu je naviazaná Európa alebo podstatná časť Európy. Nie my, ale mnohým iným je jasné, čo znamená privatizovať plynárne, ale pritom neprivatizovať rozvody. Budú sa privatizovať primárne rozvody, o ktoré majú eminentný záujem zahraniční partneri, alebo sa budú privatizovať sekundárne rozvody, čiže priame dodávky do domácností, alebo podporné programy, mám na mysli kompresorové stanice, skladovanie plynu, resp. režijnú a správnu činnosť.
Po druhé, strategicky, aj keď územne relatívne malé Slovensko po Ruskej federácii je vlastne z tohto hľadiska najdôležitejšie.
Po tretie, v dôsledku veľkej plynofikácie Slovenska sú občania Slovenskej republiky závislí od dodávok plynu.
Po štvrté, Slovenský plynárenský priemysel je ziskový podnik zainvestovaný, ktorý v budúcom období, mám na mysli najbližšie tri roky, môže dosahovať 2 až 3,5-násobný zisk.
Dámy a páni, táto novela zákona nesporne nasvedčuje príprave na privatizáciu alebo čiastočnú privatizáciu takzvaných strategických podnikov. Nielen ja, ale i občania tohto štátu si pamätajú na predvolebné vyhlasovanie a sľuby súčasnej koalície, v ktorých nechceli vyhlásiť referendum, lebo tieto takzvané prirodzené monopoly aj tak nechceli privatizovať.
Viem, že momentálna situácia či už v peňažných zdrojoch, devízach alebo aj pritiahnutých strategických partneroch vás núti porušiť vaše sľuby. Ale neuvažovali ste, prosím, nad tým, aby sa občan necítil byť podvedený, aby ste toto referendum o privatizácii strategických podnikov vyhlásili už teraz? Teraz dokiaľ je čas.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi Andelovi.
Ako prvý je prihlásený pán poslanec Husár za klub Hnutia za demokratické Slovensko.
S faktickou poznámkou ešte predtým vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené plénum,
s pozornosťou som si vypočula vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a myslím si, že poukázal na najcitlivejšiu otázku privatizácie strategických podnikov, a to privatizácie podnikov, ktoré sú lukratívne a ktoré každoročne bez akýchkoľvek ďalších investícií zo štátneho rozpočtu prinášajú do rozpočtu štátneho miliardy.
Vážení, ak tieto podniky sprivatizujeme čo i len na 50 %, tak budeme mať o 50 % nižší zisk každý rok do štátneho rozpočtu. A čo je viac než smutné, je skutočnosť, že súčasná vláda počíta s výnosmi z tejto privatizácie na sanovanie tých medzier v rozpočte, ktoré má, ktoré nevedela zvládnuť a ktoré svojimi kupeckými počtami prepočítala, pretože keď bol rozpočet v parlamente, poslanci za opozíciu veľmi prácne poukazovali na zlé východiskové parametre zostavenia rozpočtu a namiesto toho, aby sa o tom uvažovalo, aby sa kritika brala ako konštruktívna kritika, obviňovali sa poslanci opozície, najmä Hnutia za demokratické Slovensko, že chcú znemožniť prijatie ďalších zákonov v parlamente. Nerozum, neprístupnosť a teraz ďalší historický neprimeraný krok.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár, nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
myslím si, že hodiny, ktoré venujeme prerokovaniu tohto zákona, budú patriť k najvážnejším, ktorým mala venovať Národná rada Slovenskej republiky svoju pozornosť. Je však už pomaly jednoznačné, predovšetkým zo strany vládnej koalície, že pozornosť takýmto zákonom, bohužiaľ, nevenujeme. Nevenujeme preto, lebo je politicky a v súlade s politickými záujmami jednoznačne rozhodnuté dávno predtým, čomu hovoríme v tomto parlamente rozprava, dávno predtým, ako sa má v tejto rozprave sformulovať spoločný múdry názor a rozhodnutie vo veci samej. Považujem to, prepáčte, až za neúctu k svojej ministerke, keď ju počúva v jej úvodnom slove taký počet vlastných poslancov, ako sa v parlamente nachádza.
A pritom, vážené kolegyne, kolegovia, práve privatizácia bola tou politickou ekonomickou kategóriou, ktorú nedobehla v dávkach populizmu, v dávkach politického zneužívania za posledných päť rokov žiadna iná. Na tejto téme si prihrievali politickú polievku všetci, aj tí najúbohejší slovenskí politici, i tí, ktorí nemali okrem žiadostivosti žiadnu inú reálnu a konkrétnu predstavu ako základný predpoklad zmeny tejto spoločnosti, ktorej ekonomickú transformáciu treba realizovať. Štyri, prakticky päť rokov, lebo rok vládnutia bude pomaly za nami, sme dennodenne počúvali klamstvá, hrubé klamstvá na tému privatizácia, klamstvá o bezodnej nehanebnej rabovačke, rozkrádaní majetku tohto štátu Hnutím za demokratické Slovensko a jeho koaličnými spojencami. Chápal by som a vedel by som pochopiť, tak ako mnohí z mojich kolegov, že pre niektorých existujú aj takéto formy politického boja a že takúto vzácnu tému, ako je privatizácia, pochopiteľne a samozrejme aj na tento veľmi tvrdý a neférový politický boj zneužili. Avšak omnoho ťažšie je pochopiť to, čo sa v rámci tejto špinavosti dialo voči mnohým iným.
Vážené kolegyne, kolegovia, učebnice ekonómie a veľmi múdri ľudia hovoria v podstate o troch spôsoboch, ako zlikvidovať každý podnik. Hovoria o tom, že v rámci týchto troch možností sú to predovšetkým rozpory v portfóliu vlastníkov, rozpory medzi vlastníkmi a manažérmi a rozpory medzi zamestnaneckou skupinou a vlastníkmi a manažérmi. O toto všetko ste sa v priebehu týchto piatich rokov usilovali, a nielen usilovali, ale vo veľkej miere sa vám podarilo tento cieľ naplniť. Vo veľkej miere ste sa pričinili o situáciu, v ktorej sa dnes mnohé podniky nachádzajú, a o situáciu, že mnohí naši podnikatelia čiahajú po legislatívnych, právnych, fyzických i existenčných krajnostiach vrátane samovrážd.
Ale pozrime sa na prítomnosť. Pozrime sa na prítomnosť a konfrontujme ju s minulosťou a s východiskovým stavom. Už som niekedy v tejto snemovni spomínal, že sme v podstate voči voličom nepostupovali celkom férovo a úprimne, a to všetky politické zoskupenia vrátane môjho. Pretože pri tak zdôrazňovanej potrebe transformácie a privatizácie ako jej výkonného prostriedku sme občanom nehovorili, že každá ospevovaná revitalizácia, reštrukturalizácia podniku či už organizačná, finančná, technologická bude v skutočnosti znamenať desiatky, stovky, ba až tisíce nových nezamestnaných. Nehovorili sme občanom otvorene a zrozumiteľne, že do privatizácie vstupujú podniky, ktoré sa nachádzajú v situácii, v ktorej sa nachádzali, a nie je zarážajúce, je nezodpovedné, keď ľudia z terajšej vládnej koalície, ktorí všetky tieto informácie a údaje ovládajú, tieto skutočnosti zastierali, zneužívali, ba dokonca aj stavali do opačného garde. Mám na mysli reálny a východiskový stav týchto podnikov v roku 1992, v roku 1993, keď vstupovali do privatizácie. Podniky, v ktorých od roku 1972, 1973 neexistovala rozšírená reprodukcia, ktoré v rokoch 1989, 1990 stratili akékoľvek trhové zázemie v bývalej spojeneckej Európe, podniky podfinancované podkapitalizované bez výrobného programu, prakticky bez budúcnosti a perspektívy. Ako zúčastnený na tomto procese vyhlasujem v tejto snemovni, že zo všetkých zahraničných uchádzačov o privatizáciu podnikov zaradených do privatizácie v rokoch 1994 až 1998 sa uchádzalo možno desať, dvanásť serióznych zahraničných investorov. Nič viac. O krachujúce, kolabujúce slovenské podniky nemal nikto záujem.
Nikto však nepovedal slovenskej verejnosti ďalšiu pravdu, že prebytky výrobných kapacít v spracovateľskom priemysle, v stavebníctve a v iných oblastiach sú také, že jediné reálne, avšak krajné a momentálne neprijateľné riešenie bolo začať reštrukturalizáciu celého národného hospodárstva tým, že sa zrušia desiatky, ba stovky týchto podnikov, že sa pristúpi k masívnej likvidácii a vyprodukujeme v roku 1993 alebo 1994 na ulice milióny nezamestnaných.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako vybudovať čo len základy trhového hospodárstva, ktoré si predovšetkým vyžadujú zdravé a živé firmy, ak dennodenne masírujeme mozgy širokej verejnosti tým, že každý podnikateľ, a predovšetkým mečiarovský privatizér, je oným zloduchom, zlodejom, ktorý nemá iný záujem a iné úmysly, ako sprivatizovaný podnik vytulenovať. Pritom chcem zdôrazniť, že práve títo podnikatelia, títo manažéri, ktorí v najhorších rokoch, v rokoch 1991 - 1993 dokázali udržať tieto podniky nad hladinou, ich vedú úspešne i dnes.
Nehovoríte a nespomínate príklady Chemosvitu Svit, Dusla Šaľa. Nespomínate ďalšie množstvá pozitívnych príkladov ľudí, ktorí boli podľa vašej kategorizácie tzv. mečiarovskí privatizéri, ale ktorí vlastne svojím rozumom a poctivou prácou vytvorili podmienky ešte i pre vaše dnešné vládnutie. Pritom aká je reálna situácia, dnes viete najlepšie sami. Zastavil sa nielen celý privatizačný proces, dokonca sa zastavil proces transformácie. Stovky zdravotníckych zariadení, obvodných zdravotných stredísk určených na privatizáciu už mesiace, ba dá sa povedať dva roky, ležia v takom stave, v akom sa nachádzali. Prečo by nie? Mnohým to vyhovuje a budú čakať, že podobný stav vydrží ešte aspoň 5 rokov. Veď podnikať dnes v týchto zariadeniach s nájmom 250 korún za m2, keď polikliniky, nemocnice nemajú na základnú prevádzku, je prinajmenšom okrádanie rezortu zdravotníctva, je poškodzovanie spoločných záujmov všetkého obyvateľstva v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb a v podobnom duchu by sa dalo hovoriť o ďalších oblastiach spoločenského a ekonomického života.
I dnes sa mnohým "puncovaným odborníkom" opäť naskytne príležitosť. Budú sa môcť do sýtosti a, samozrejmá vec ako ináč, iba "odborne, nadstranícky a predovšetkým v záujme tohto štátu a tohto národa" priživiť na téme privatizácie. Avšak, dámy a páni, ako som už povedal, návrhom na zrušenie zákona o strategických podnikoch a návrhom na legislatívne neohraničenú privatizáciu týchto podnikov sa tento vládny návrh z populistickej témy privatizácie stáva jednou z kľúčových otázok, o ktorých má a bude tento parlament rozhodovať. Na koncovku a dôsledky takéhoto rozhodnutia máme určite rozdielne názory, no pravdepodobne v jednom sa absolútne zhodneme. Od tohto rozhodnutia v podstatnej miere závisí budúcnosť a osud tohto štátu a hovorím to napriek tomu, že to určite bude označované ako primitívne zveličovanie. Ale napriek tomu musím zdôrazniť, že akékoľvek podceňovanie, banalita a skĺznutie do bežnej úrovne vzťahov - opozícia a koalícia - môže mať a s určitosťou aj bude mať pre tento štát ťažko odstrániteľné dôsledky.
Ak mi dovolíte, kolegyne, kolegovia, pretože mnohí z vás tu sedeli a mnohí z vás tieto tlačidlá stláčali, dovolím si pripomenúť nešťastnú novelu zákona o veľkej privatizácii zákonom číslo 60/1994 Z. z., ktorým sa terajšia vládna koalícia, a teda aj mnohí z vás bezprostredne po odvolaní Mečiara rozhodli previesť privatizovaný majetok do správy, do vlastníctva Fondu národného majetku. Prechod správy na vlastníctvo privatizovaného majetku po zrušení štátneho podniku bez likvidácie bol vlastne tým kľúčovým a mierne tragickým momentom, ktorý následne vyvolal všetky problémy, ktoré sme spoločne okolo Fondu národného majetku evidovali.
Dôsledky tejto novely z právneho pohľadu zdôvodnil a vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky v známom rozhodnutí o presune kompetencií na Fond národného majetku, a to približne slovami: "Fond národného majetku je právnická osoba zriadená zákonom, ktorá nemá charakter verejnoprávnej inštitúcie. Fond národného majetku nemá povinnosť pôsobiť a rozhodovať vo verejnom záujme. Vlastníctvo fondu nie je vlastníctvom štátu a v zmysle článku 20 ústavy požíva takú istú právnu ochranu ako každé iné vlastníctvo." Na túto skutočnosť poukazuje predkladateľ i v dôvodovej správe. Dôsledky týchto skutočností sú také závažné a také hlboké, že sme vlastne o nich ešte dosiaľ nikdy nerozprávali a dovolím si tvrdiť, že v právnom štáte pri využití, a zdôrazňujem, že nie iba špekulatívnom, ale absolútne legitímnom využití platnej legislatívy môže dobre zorganizovaná záujmová skupina vytvoriť z Fondu národného majetku štát v štáte.
Vážené kolegyne, kolegovia, nie je a nebude pravdou ani skutočnosť, že vlastníctvo Fondu národného majetku, momentálne sa nachádzajúce v portfóliu národného majetku, ešte niekedy dostane späť do rúk štát a že bude o ňom rozhodovať štát. Nebude to ani touto novelou. K tomuto jednoznačné a jasné stanovisko už povedal Ústavný súd Slovenskej republiky. A z tohto pohľadu potom v zákone deklarované oprávnenia, právna subjektivita fondu a všetky ostatné skutočnosti sú iba ilúziou, iba fikciou, pretože je pochopiteľné, že Fond národného majetku za tejto situácie je nutné riadiť a usmerňovať aspoň politicky, čo sa už opäť prejavilo v známej kauze odvolávania štatutárov Fondu národného majetku, ktorá je už vašou kauzou. Za tento stav však nesú plnú zodpovednosť tí, ktorí s takýmto katastrofickým návrhom v roku 1994 prišli a ktorí ho v tomto parlamente aj odsúhlasili. Nepripomínam tieto staré hriechy preto, aby som zviditeľňoval opäť ich nositeľov alebo hriešnikov, ale predovšetkým preto, aby sme si uvedomili aj vážnosť tejto chvíle a problematiky, do ktorej sa dostávame.
Ak mi dovolíte, budem tlmočiť stanovisko klubu poslancov HZDS k predloženej novele. Ospravedlňujem sa, že zdôrazňujem túto skutočnosť už hádam po tretíkrát, ale klub poslancov HZDS naozaj považuje rozhodovanie o tejto novele za rozhodujúci krok v celom procese transformácie slovenskej ekonomiky. Prečo, vážené kolegyne, kolegovia? Pretože z tejto novely, ako som už uviedol, sa popri všetkých úpravách, ktoré podporujeme, zrušením zákona o strategických podnikoch stáva skutočne dnes otázka, o ktorej máme rozhodnúť, otázkou stratetickou a otázkou, ktorá na dlhé roky môže určiť úspešnosť, prípadne absolútny krach dovŕšenia procesu transformácie.
Včera som pozorne počúval všetkých troch kolegov v Site, ako si navzájom vymieňali názory na to, prečo áno, prečo nie. A musím priznať, že pán minister Ftáčnik vysvetlil niektoré veci ako neekonóm spôsobom síce trošku svojským, ale absolútne správnym. Prečo hovoríme, že rozhodovanie o strategických podnikoch a prirodzených monopoloch bude rozhodujúcim? Pretože práve a jedine tieto monopoly sú podnikmi či už štátnymi, či už súkromnými, ktoré majú na Slovensku zabezpečený trh skutočne tak, ako to vysvetľoval pán minister Ftáčnik. Pretože už nikto nebude stavať popri jestvujúcom plynovode a ropovode ďalší, pretože už nikto nebude naťahovať v tejto republike nové elektrické vedenia či už diaľkové alebo iné.
A nielen to, vážené kolegyne, kolegovia. Tieto otázky treba skutočne vnímať tak, ako bol pomenovaný pôvodný zákon. A tento pôvodný zákon hovoril o záujmoch štátu pri privatizácii strategických podnikov. Predovšetkým sa pokúšame dívať na funkciu a záujmy štátu v ďalšom procese transformácie. A tu nemôžeme v žiadnom prípade ani na chvíľu zabúdať na to, že transfery, ceny energií budú možno tie rozhodujúce okolnosti pre stovky a tisíce našich podnikov a podnikateľov. Politika a využívanie ich daností, ich ekonomického potenciálu na dovŕšenie procesu transformácie zo strany štátu bude najrozhodujúcejšou stránkou budúceho rozhodovania.
Vážené kolegyne, kolegovia, zdôrazňujem za celý poslanecký klub, že od roku 1995 prešli štyri roky a my sme si toho vedomí. Nebránime sa preto a neodmietame redukciu a prehodnotenie zoznamu strategických podnikov. Nebránime sa ani účelnému a nevyhnutnému vstupu zahraničných investorov do tých odvetví a oblastí, ktoré nedokážeme vlastnými silami v žiadnom prípade oživiť. Avšak nie je možné komukoľvek, kto má názor blízky nášmu, teda zachovať majetkovú účasť štátu v týchto podnikoch, prisudzovať niečo také, ako sa to veľmi často v mnohých vašich vystúpeniach objavuje, a to je nesystémovosť.
Pýtam sa, aká je systémovosť na druhej strane. Z čoho vychádzate, vážené kolegyne, kolegovia? Predsa renomované bohaté svetové firmy, akým je napríklad NOKIA, chodili po Európe a zbierali ako zrnká po 10, 8, 11 %, a bolo im dosť. A zbierali veľmi ochotne. Prečo práve na Slovensku zahraničný investor potrebuje získať 51 %? Je to nedôvera v naše schopnosti, slovenské schopnosti? Je to nedôvera v schopnosť tohto parlamentu, vlády urobiť správne rozhodnutia a vytvoriť pre zahraničných investorov také podmienky, aby tu mohli seriózne podnikať? Alebo je to niečo celkom iné?
Vážené kolegyne, kolegovia, prepáčte mi, ale som povinný veľmi otvorene a úprimne tlmočiť názor klubu poslancov HZDS aj na spôsob predloženia tejto novely. A použijem trošku divoký výraz, že je prinajmenšom šašovský, ak nejde o dobre pripravený a organizovaný podvod alebo šlendriánstvo.
Filozofiu a účel každého zákona, tak nás to učia naše vlastné pravidlá, uvádza dôvodová správa. K návrhu tohto zákona, ak si ho pozorne prečítate, v dôvodovej správe na strane 2 sa uvádza do slova a do písmena: "Účelom navrhovanej právnej úpravy je umožniť privatizáciu aj podnikom s charakterom prirodzených monopolov a verejnoprospešných služieb, v ktorých si štát zachová pozíciu väčšinového vlastníka. Pýtame sa, vážené kolegyne, kolegovia, kto tento zámer vlády, túto proklamovanú dobrú vôľu vlády vypočuť hlas väčšiny svojich občanov a svojich voličov takto okašľal, keď v paragrafovom znení predloženej novely nič podobné nenájdete. Poslanecký klub HZDS sa jednoznačne zhodol, že o takomto návrhu je ochotný kedykoľvek diskutovať a kedykoľvek ho podporiť. Ale, bohužiaľ, popri takto deklarovanom účele návrhu novely je skutočnosť celkom iná a rozpory vo vládnej koalícii okolo predloženej novely, ak máme zodpovedajúce informácie v realite, sa skončili tak, že i tí, ktorí chceli podporiť zámer vlastnej koaličnej vlády, ktorí chceli podporiť znenia svojich volebných programov a opakovaných sľubov občanom, nakoniec cúvli.
Vážené kolegyne, kolegovia, nielen my, ale aj občania si ešte veľmi dobre pamätajú, ako ste v tomto parlamente zbožne gúľajúc očami hovorili o rodinnom striebre, hovorili o význame strategických podnikov a ich použití pre potreby štátu a tvrdili ste, že nedovolíte a nedovolíte a nikdy nedovolíte Mečiarovej vláde, aby toto rodinné striebro privatizovala. Čo sa stalo z rodinného striebra? Alpaka? Alebo máte už dnes na tento majetok celkom iný názor? Čo sa stalo, vážené kolegyne a kolegovia, s opakovanými uisteniami vašich voličov, že nedovolíte po prevzatí moci, aby sa gro, bezpečnostné gro slovenskej ekonomiky rozsypalo a dostalo do zahraničných rúk?
Nemôžeme a v žiadnom prípade sa na takejto hre s voličom nechceme zúčastniť. Ešte raz sa opakovane pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, kto, ktorá časť vládnej koalície, spracovateľ návrhu alebo kto vlastne nepodporil zámer koaličnej vlády zachovať v podnikoch s charakterom prirodzených monopolov majetkovú majoritu štátu. Pretože je to napísané čierne na bielom v návrhu, ktorý ste nám predložili. A skutočne na takejto hre s občanom a voličom sa náš poslanecký klub odmieta podieľať.
Keby som bol zlomyseľný, tak by som povedal, že chceme byť aspoň raz konštruktívna opozícia a v dobrom úmysle sme ochotní a schopní podporiť aj koaličnú vládu, a preto budeme hlasovať za naplnenie jej zámerov a cieľov. Keďže sa však neoplatí šaškovať, pretože neoplatí sa skoro ani vážne hovoriť, môžem urobiť za poslanecký klub iba to, čo bolo naším programom v tejto oblasti po celý čas a stále rovnako.
Preto, vážené kolegyne a kolegovia, v mene klubu poslancov HZDS predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 248), v ktorom navrhujem: v § 10 ods. 1 druhá veta znie: "Rozhodnutie o privatizácii podniku, ktorý má charakter prirodzeného monopolu, a o privatizácii akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu vydáva vždy vláda. Charakter prirodzeného monopolu majú," ďalej je text ako v pôvodnom návrhu.
Za druhú vetu v § 10 ods. 1 sa vkladá tretia veta, ktorá znie: "Z podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu, predmetom privatizácie nemôžu byť Slovenský plynárenský priemysel, štátny podnik, Bratislava, Západoslovenské energetické závody, štátny podnik, Bratislava, Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik, Žilina, Východoslovenské energetické závody, štátny podnik, Košice, Transpetrol, akciová spoločnosť, Bratislava a Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Bratislava. V ostatných podnikoch uvedených v § 10 ods. 1 sa trvalá majetková účasť štátu určuje na 51 % základného imania a v prípade ich transformácie na akciovú spoločnosť na 51 % akcií." Veta 3 vládneho návrhu sa posúva na vetu 4.
Veľmi krátke zdôvodnenie. Vážené kolegyne, kolegovia, je nám známy návrh klubu poslancov SDĽ, aby sa privatizácia prirodzených monopolov prerokovala v parlamente. Nepovažujeme tento návrh ani za scestný, ani neprimeraný, ale z hľadiska jeho právnych účinkov a dôsledkov, ako aj konečného efektu za neúčinný.
Vážené kolegyne a kolegovia, ak dnes dáme týmto návrhom vládneho zákona, ako je predložený, vláde plné kompetencie, ktoré jej už vo svojom rozhodnutí určil aj Ústavný súd, vydávať rozhodnutia o privatizácii, je to v poriadku. Ale ak jej dnes dáme plné kompetencie i na to, aby rozhodovala o trvalej majetkovej účasti štátu alebo majetkovej účasti štátu vôbec, dostávame sa ako parlament tohto štátu do pozície štatistov. Akékoľvek vyskakovanie za touto tribúnkou alebo v tomto parlamente bude v tom prípade potom už iba naozaj populistickým a úbohým podskakovaním. Myslím si, že i táto strana poslaneckej snemovne má toľko poctivého záujmu o budúcnosť tohto štátu, že má toľko triezvosti a zdravého rozumu, aby si aj ona vedela uvedomiť, čo je nutné a čo je potrebné. Ale na druhej strane má toľko zdravého rozumu a triezvosti aj na to, aby si vedela uvedomiť, čo v žiadnom prípade nemôžeme dopustiť.
Preto za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko chcem oznámiť, že predložený návrh podporíme iba v prípade prijatia pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme predložili s tým, že týmto dávame vláde plnú možnosť dokončiť transformáciu týchto odvetví a pokračovať v privatizácii všetkého, čo je v tomto čase možné privatizovať.
V tejto súvislosti som veľmi často používal frázu, že večný je iba Boží zákon. Všetky naše sú pominuteľné a ľahko zmeniteľné. A, vážené kolegyne, kolegovia, i tento. Neberte, prosím, že týmito návrhmi chceme betónovať stav na stáročia a urobiť zo Slovenska európsku Kubu. Sme presvedčení, že súčasná hospodárska, ekonomická a spoločenská situácia na Slovensku je taká, že treba urobiť zatiaľ opatrenia, ktoré odporúčame. A o ďalšom osude týchto podnikov podľa ekonomického a spoločenského vývoja máme čas a možnosť rozhodnúť, keď tento čas príde. Avšak opakujeme ešte raz, vážené kolegyne a kolegovia, že do tej hry, ktorú ste rozohrali dnes s občanmi, do tej populistickej pozície "bránime vaše záujmy, plníme svoje sľuby, ale pritom niekto iný, tretí a anonymný rozhodne aj proti našim dobrým záujmom", sa vtiahnuť nedáme. Nedáme sa do tejto hry v tomto parlamente vtiahnuť ani na jednej, ani na druhej strane.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)