Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem pánu poslancovi Švecovi.

Ústne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Kresák, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová. Teraz čítam tých, ktorí sa ústne prihlásili, a potom prečítam faktické poznámky. Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka. Pán poslanec Tarčák do rozpravy. Čiže prvá v rozprave ústne prihlásená je pani poslankyňa Slavkovská a posledný pán poslanec Tarčák. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Šveca má pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán poslanec Švec, vaše vystúpenie bolo veľmi sugestívne, pôsobilo veľmi dôveryhodne, len ma prekvapila tá suma 50 mil. Sk pri 200 Sk ročného poplatku. Keď z ročného, a povedali ste to dva razy, ak by to bola pravda, tak Univerzita Komenského by disponovala 250 tis. študentmi, mala by štvrť milióna študentov, to je úctyhodný počet. Takže potom sú sporné aj všetky ostatné argumenty, ktoré ste nabaľovali.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Budeme pokračovať v rozprave tými, ktorí sa ústne prihlásili. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Slavkovská a po nej pán poslanec Kandráč.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predseda,

kolegyne, kolegovia,

ak mi dovolíte, na úvod by som najprv nadviazala na môjho predrečníka pána poslanca Šveca, ktorý v úvode svojej reči si, samozrejme, neodpustil kritiku predchádzajúcej novely. Je zaujímavé, dám si do druhého čítania tú námahu, že vytiahnem jeho diskusné príspevky z obdobia, keď sa novela prijímala, pretože dnešné vystúpenie bolo voči tej novele v diametrálnom rozpore. Samozrejme, pán poslanec Švec odviedol povinnú daň a skritizoval predchádzajúcu novelu asi v tom zmysle, že bola hrubým porušením akademických práv a slobôd. Pamätám sa, ako sa vtedy rozprávalo, že to dokonca povedie k likvidite autonómie vysokých škôl. Je zaujímavé, že novelou, ktorá bola prijímaná v roku 1996, od jej prijatia až do dnešných dní nedošlo k zrušeniu autonómie vysokých škôl, neozval sa ani jeden jediný protest vysokých škôl, že by nejako poškodila záujmy pedagógov alebo učiteľov. Čiže to svedčí o tom, že demagógia pokračuje ďalej.

Myslím si aj to, čo povedal pán poslanec, že nemožno uprieť ministerstvu školstva právo kontrolovať využitie finančných prostriedkov, je veľmi múdre, lenže zaujímavé je, že v predchádzajúcej novele je to zakotvené, a keď sme sa to snažili do predchádzajúcej novely zakotviť, tak vtedy to bola úplná búrka zo strany pána poslanca Haracha, Šveca aj Ftáčnika, vraj čo si to ministerstvo dovoľuje a chce kontrolovať využívanie finančných prostriedkov. Čiže celý paragraf bol znosený pod čiernu zem - je to § 15 -, ktorý teraz pán poslanec zobral na milosť a chýba mu v predkladanej novele. Priznám sa, že aj mne v predkladanej novele chýba. V predkladanej novele mi chýba mnoho ďalších vecí. Nechcem rozoberať celú novelu, pretože mám 34 pripomienok, z ktorých mnohé, myslím si, sú veľmi závažné, mnohé také, o ktorých hovoril aj pán poslanec. Myslím si, že novelu treba prekopať. Dovolím si k nej povedať toľko, že z obsahovej i legislatívnej stránky je to vyslovený nedorobok. Uvediem iba pár príkladov, aby som všetkých nezaťažovala.

Ak sa v novele, ktorú mal v rukách aj právnik, hovorí o nejakých odsekoch a písmenách, ktoré vlastne v starej novele ani neexistujú, tak je to prinajmenšom kuriózne. Napríklad je to odsek 4 písm. c), ktorý sa mení, ale ktorý v starej novele absolútne neexistuje. Neviem, odkiaľ to zobrali. Potom je napríklad zaujímavé, že sa tam vychádza s takými novými pojmami, ktoré sú pre mňa úplnou novinkou - možno pre právnikov nie -, napríklad sa začína operovať pojmom štátny občan. Neviem, čo to je štátny občan, konzultovala som to aj s viacerými ľuďmi a akosi takýto pojem nepoznajú, ale myslím si, že právnici na občianske právo ho asi poznajú.

Ďalší spoločný nedostatok v novele vidím v tom, že sa snaží možno aj v dobrej viere, to nechcem uprieť, zmeniť určité iné zákony, napríklad zákon o daniach. Skutočne by som si priala, keby bol zákon o daniach zmenený v prospech vysokých škôl, ale nie je možné - a tu mi určite legislatívci dajú za pravdu -, aby jeden zákon bol v protirečení s druhým zákonom. Čiže keď v tejto predkladanej novele meníme zákon o daniach, ale zákon o daniach zostáva, tak to jednoducho nie je možné. To isté sa týka trebárs zákona číslo 277, zákona ministerstva zdravotníctva, to by sa tiež muselo zosúladiť. Čiže, ak sa získa pre túto novelu alebo pre konkrétne prípady povolenie od ministerstva financií, že sa môže súčasne novelizovať trebárs zákon o daniach, tak skutočne všetkými desiatimi prstami za to zahlasujem. Ale zatiaľ, žiaľbohu, to nie je možné.

Potom by som sa trochu chcela vyjadriť k tomu, čo hovoril pán poslanec Osuský, ktorý sa odvolával na to, že táto nová novela má odstrániť to, že stará novela z roku 1996 nabúrala nejakú demokraciu a tak ďalej a tak ďalej. Možno jeho názor na demokraciu na vysokých školách je iný ako môj, ale uvediem tri príklady. Jeden už spomenul aj pán poslanec Švec. Ak sa dostalo do tejto novely znenie, že študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy najmenej jednu štvrtinu členov, tak je tam jednoznačne stanovená spodná hranica, ale horná hranica stanovená nie je. V predchádzajúcej novele horná hranica stanovená bola, čiže tu skutočne teoreticky môže dôjsť aj k tomu, že akademický senát by sa mohol skladať iba zo študentov, pretože je najmenej jedna štvrtina. A najviac je čo? A to isté sa týka aj § 9 odsek 7. Tam sa teda zase hovorí, že akademický senát vysokej školy alebo fakulty volí predsedu senátu z členov senátu. Volí predsedu senátu z členov senátu. Teoreticky by mohol za predsedu senátu byť zvolený aj študent. Môže sa to stať. Teda nevidím dôvod, prečo sa to odtiaľ vylúčilo, lebo sa zmenila iba textácia v tom, že tam bolo doplnené, že volí z členov senátu, ale s určitou hodnosťou, čiže docent, profesor alebo vedecký pracovník - čiže znovu určitý lapsus, ktorý možno podľa pána poslanca Osuského predstavuje nejakú demokraciu, pre mňa predstavuje anarchiu, a nie demokraciu.

No a posledné, § 12 ods. 1, kde sa hovorí o zastúpení významných odborníkov vo vedeckej rade fakulty alebo školy z ľudí, ktorí sú mimo vysokej školy, čiže z pracovníkov napríklad Slovenskej akadémie vied. A znovu sa tam obmedzilo, že títo ďalší významní odborníci, ktorí nie sú z vysokej školy, nesmú presiahnuť jednu tretinu z celkového počtu členov vedeckej fakulty. Znovu tam chýba vymedzenie spodnej aj hornej hranice, pretože keď stanovíme, že nesmú presiahnuť jednu tretinu, tak znovu tam teoreticky nemusí byť ani jeden. Viac ako jedna tretina ich nesmie byť, ale nemusí tam byť ani jeden, čo, myslím si, by bolo veľmi zlé, keby sa niečo také do novely zakotvilo, lebo ak by nemali prístup do vedeckých rád vedeckí odborníci mimo vysokých škôl, tak tým by sa vysoké školy absolútne uzatvorili do seba. A myslím si, že si to žiadny predstaviteľ vysokej školy nemôže želať.

Čiže sú to vlastne nedorobky, o ktorých hovorím a ktoré, myslím si, nemajú nič spoločné s demokraciou, jedine, ak by to viedlo k anarchii. Opakujem, ak táto novela nebude prekopaná od základov, pretože takýchto lapsusov je tam príliš veľa, tak ju nemôžem podporiť.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej: pán poslanec Švec a pán poslanec Kresák ako posledný. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok alebo prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem za slovo.

Dámy a páni,

ospravedlňujem sa za ten nesprávny prepočet, ktorý vznikol vlastne istým napätím. Ide, samozrejme, o 200 korún mesačne. Ešte by som túto záležitosť potvrdil tým, že by to mohlo byť asi tak na úrovni študentskej električenky, čo, myslím si, by nebolo až tak ekonomicky zaťažujúce pre rodičov študentov.

Ale chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia pani ministerky, bývalej ministerky školstva pani kolegyne Slavkovskej, kde sa hovorí o ingerenciách ministerstva školstva a kde sa obhajuje stanovisko, že my sme odmietali istú kontrolnú funkciu ministerstva školstva. Viete, všade vo vyspelých krajinách Európy a v zámorí existuje kontrolný systém, ktorý je postavený na istých demokratických princípoch, ktoré sú zabezpečené tým, že evalváciu, na báze ktorej rozhoduje ministerstvo, robí niekto iný, nie samotné ministerstvo. Teda nie byrokracia ministerskej štátnej správy, ale odborné komisie, ktoré predkladajú evalvačné protokoly ministerstvu školstva, a to potom rozeviduje v ďalších postupoch.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Vo svojej faktickej poznámke by som reagoval na vystúpenie pani kolegyne Slavkovskej a chcel som iba veľmi stručne konštatovať, že pre mňa osobne bol poznatok z jej vystúpenia vcelku jednoznačný. Ukázalo sa, že aj napriek pôsobeniu na ministerstve školstva, ktoré malo na starosti pôsobenie vysokých škôl, pani kolegyňa Slavkovská nepochopila, ako fungujú vysoké školy a ako funguje akademická samospráva. Je to pre mňa vlastne iba ďalší krok k poznaniu, že skutočne si musíme veľmi, veľmi dávať v budúcnosti záležať na tom, koho postavíme na čelo takého významného rezortu, akým je ministerstvo školstva.

Samozrejme, k parciálnym veciam, ktoré namietala, sa dostaneme v diskusii v rámci druhého čítania a veľmi dúfam, nebude problém vyvrátiť tvrdenia, ktoré z jej úst odzneli a vlastne neopodstatnosť tých námietok. Chcem iba povedať, že aj viaceré legislatívne vyjadrenia, ktoré odzneli z jej strany, sa dajú spochybniť a určite k tomu dôjde.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kandráč a po ňom pán poslanec Kresák.

Nech sa páči.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia poslanci,

vo svojom vystúpení nebudem náročný na ekonomiku času, budem sa snažiť postupovať tak, ako by sa malo postupovať, to znamená vyjadriť sa čo najzrozumiteľnejšie, čo najjasnejšie a najkratšie.

Jedno ma prekvapuje, že stále voláme po odbornosti, po odbornom a vecnom prístupe. Toto je, myslím si, jeden z návrhov zákonov, kde môžeme uplatniť práve tieto kritériá, ale, žiaľ, nástup diskusie ma nepresvedčuje, že sa chceme pobrať týmto smerom. Prečo nebudem hovoriť o jednotlivých ustanoveniach, azda len o tých najvypuklejších? Pretože chcem najpodstatnejšiu a praktickú konkrétnu časť uviesť v druhom čítaní. Mám niekoľko výhrad k danému predkladanému návrhu.

Skôr ako prejdem k meritu veci, dovolím si citovať dve ustanovenia z vysokoškolského zákona číslo 172/1990 Zb., je to § 1 ods. 1 a 3.

"(1) Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie a umelecké ustanovizne a zároveň sú súčasťou vedeckovýskumnej a vývojovej základne Slovenskej republiky.

(3) Hlavné úlohy vysokých škôl sú: poskytovanie vysokoškolsého vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť." Ďalej pokračuje udeľovanie vedecko-

-pedagogických titulov, akademických a tak ďalej.

Po tejto citácii dávam zároveň otázku. Všetci sme vzdelaní, žijeme na tejto planéte, v tejto republike. Môžu vysoké školy také závažné úlohy, o ktorých hovorí zákon o vysokých školách, plniť v momentálnej situácii? Jednoznačne treba povedať, že nemôžu. Našou povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby sme aspoň čiastočne vytvorili podmienky, aby sme sa priblížili k tomu, že túto činnosť môžu plniť. Je jasné, že s prechodom na iný spoločensko-politický systém, na trhové hospodárstvo aj vysoké školy musia prispôsobiť svoju štruktúru, náplň svojej činnosti. To je jednoznačné. Potvrdili to dokonca aj správy OECD o vysokoškolskom vzdelávaní. Je jasné, že na vysoké školy sú nové požiadavky, nový systém vzdelávania musí byť systémom otvoreným, systémom, ktorý si vyžaduje adekvátne prístupy v oblasti financovania vysokých škôl, v oblasti riadenia, ale aj v oblasti zahraničných stykov.

Ale ak by som posudzoval súčasný stav - a už som ho posúdil - je jednoznačné, že momentálne činnosť na vysokých školách toto neplní. Pripomeniem už citovanú správu OECD o vysokom školstve. Jednoznačne sa v nej konštatuje, že naše vysoké školstvo musí skvalitniť a skvantitatívniť svoju činnosť a priblížiť sa k európskemu systému vysokoškolského vzdelávania. Toto si musíme uvedomiť a musíme, resp. mali by sme plniť.

Dovolím si citovať, aké požadované podmienky stavia pre vysoké školy Európske spoločenstvo. Po prvé je to účasť na vysokoškolskom vzdelávaní a jeho dostupnoti. Po druhé, partnerský vzťah s hospodárskym životom, čo je naprosto jasné, celoživotné vzdelávanie, otvorené dištančné vzdelávanie. A, samozrejme, že musíme spĺňať európsku dimenziu vo vysokom školstve. Bez tohto si neviem predstaviť, že by sme mohli hovoriť o tom, že naši študenti môžu študovať na rôznych vysokých školách a jednotlivé fakulty, resp. vysoké školy im to budú započítavať. No asi veľmi ťažko by to bolo možné, keby sme tento fakt nezrealizovali. Čiže je jednoznačné, že musíme urobiť štrukturálne zmeny, zmeny v riadení, vo financovaní a nemáme sa brániť ani tomu, že musia vznikať nové inštitúcie, ktoré budú určité formy vzdelávania, aj vysokoškolského, poskytovať. Nedá sa nič robiť, či chceme, či nie, nebude to len na úrovni vysokých škôl. Považujem to za veľmi významný fakt, za okamžité a potrebné opatrenie a čím skôr to urobíme, tým lepšie pre nás, nenarobí sa toľko škôd, koľko je už narobených.

V predkladanom návrhu je množstvo skutočností alebo odporúčaní či ustanovení, ktoré nemusia byť realizované v terajšej novele. Nemusia. Pokojne by počkali na veľkú novelu alebo ešte na to lepšie, čo by malo byť, teda na vypracovanie nového vysokoškolského zákona. Nič by sa nestalo, či senát bude tvorený jednou tretinou alebo štvrtinou, to má čas. Ale sú tu dôležitejšie veci, a to financovanie vysokých škôl.

V predkladanom návrhu považujem za veľmi podstatný bod 3, lebo si myslím, že zmena pre vysoké školy, ktorá sa uvádza, je veľmi prepotrebná. Táto zmena už bola navrhovaná pri predchádzajúcich novelizáciách, žiaľ, nebolo to možné zlepšiť, nebolo to možné uplatniť. Prečo to považujem za veľmi významné? Pretože aspoň čiastočne sa zlepší finančná situácia vysokých škôl. Je mi jasné, že bez súčinnosti ministerstva financií to nepôjde, ale ono nemôže naďalej spať. Musí sa prebudiť, lebo bez tohto je tento návrh zapadnutý prachom a vôbec o ňom nemusíme rozprávať. Čiže apelujem aj na ministerstvo financií, aby sa prebudilo a skutočne urobilo ústretový krok.

Veľmi interesantný a veľmi ho vítam, je bod 17, kde plne súhlasím s textom, lebo textácia, myslím si, že prispeje k tomu, že sa zjednotia názory na to, či je možné vysokoškolské vzdelanie za odplatu alebo nie je možné. Aj keď už pán profesor Švec spomínal, že to navrhovatelia hovoria veľmi decentne, ale predsa hovoria a z logického výkladu nám jasne vyplynie, že bude možné určité finančné prostriedky týmto spôsobom získať. A takisto nastane zrovnoprávnenie so zahraničnými študentmi. Je paradoxom situácia, že vlastne naši študenti idú do blízkeho zahraničia, blízke zahraničie na našich študentoch zarába pomerne vysoké sumy a my to doma nemôžeme realizovať. Veď je to podľa mňa nezmysel.

Čo povedať na záver? Na záver azda len toľko, že ide o štandardný návrh, ktorý systémovo nerieši problém vysokých škôl, ale myslím si, že môže v určitých otázkach napomôcť momentálnu situáciu na vysokých školách. Preto vás chcem poprosiť, vážení kolegovia, skutočne to veľmi zodpovedne posúďme, pomôžme situácii, ktorá je na vysokých školách, a nevidím nič zlé v tom, že by tento návrh mohol postúpiť do druhého čítania. Klub HZDS aj ja sám podporujem a podporíme, aby návrh prešiel do druhého čítania.

Celkom na záver: Trápi ma situácia, ktorá sa teraz veľmi medializuje a je namierená voči vysokým školám. Nerobí to dobrú situáciu tak na samotných vysokých školách, ako aj vo verejnosti. Žiaľ, bola vyvolaná pracovníkmi ministerstva školstva, s čím nemožno súhlasiť. Poviem, o čo ide. Veľmi pozorne si prečítajme článok 42 ods. 2 ústavy a nájdeme odpoveď, či je možné vyberať určité finančné prostriedky za bakalárske štúdium alebo nie. Jednoznačne je tam odpoveď, že je možné, a preto si myslím, že je neopodstatnená kritika zo strany predstaviteľov ministerstva školstva na pracovníkov vysokých škôl. Je neopodstatnená, je veľmi tvrdá. Myslím si, že je nenáležité, aby sme takým spôsobom o tom debatovali. Myslím si, že to bolo unáhlené rozhodnutie predstaviteľov Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorí porozmýšľajú, a verím, že sa vysokým školám a ich učiteľom ospravedlnia.

Zdôrazním ešte jedno. Pred troma alebo štyrmi dňami sme schvaľovali strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Podpredseda vlády pán Mikloš mi dal za pravdu, keď som pripomenul, že o školstve sa hovorí, že má pružne reagovať na situáciu, ktorá je v spoločnosti. Vysoké školy pružne zareagovali. Čoho sa dočkali? Tvrdej kritiky, tvrdej kritiky. Čiže prosil by som, triezvo sa pozerajme, nevznášajme sa vo vesmíre. Máme možnosti, ktoré môžeme okamžite realizovať vo vzťahu k vysokým školám, veľmi im to pomôže. Spoločne pouvažujme a nie že vopred je zabitý návrh, ak to prichádza z opozície. Veď ako opozičné deti chodia do školy, opoziční profesori, docenti i ďalší pôsobia na vysokých školách, tak aj koaliční. Tak je nás málo, že sa dobre poznáme a vieme, aké je aj naše myslenie. Podľa toho aj konajme. Nedajme len na stranícky prístup, že automaticky potlačíme to tlačidlo buď za, alebo proti. Myslím si, že je to v našich rukách a teraz môžeme veľmi napomôcť situáciu vysokých škôl.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kandráča: pán poslanec Švec, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Tóthová ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán profesor.

Poslanec J. Švec:

Chcel by som vyjadriť potešenie nad stanoviskom pána docenta Kandráča a veľmi pekne mu ďakujem, že poňal túto rozpravu z pohľadu odbornosti, a nie z pohľadu istých politických orientácií. Myslím si, že práve pri tomto zákone je to čosi, čo by sme mohli uplatňovať aj niekedy inokedy. Mám jednu veľmi malú výhradu k jeho vystúpeniu, k otázke vyberania poplatkov za štúdium pri bakalárskych štúdiách, ktoré sa konali mimo pôdy vysokej školy. Je tu istý voluntarizmus, ktorý nemožno prijať a ktorý nemožno ani pripustiť.

A ubezpečujem pána docenta, že kritika, ktorou sa verejnosť obrátila na vysoké školy a na ministerstvo ohľadne vyberania poplatkov za neakreditované výučbové programy, ktoré organizovala istá univerzita alebo niekoľko ďalších vysokých škôl mimo pôdy vysokej školy v rôznych odborárskych akciách a podobne, nie je prípustná. A nie je prípustná ani z dikcie zákona, ani z dikcie Ústavy Slovenskej republiky. Takže v tomto zmysle si myslím, že treba nájsť nejaký konsenzus a pochopiť, že ak sa rozhodneme pre istú podporu vysokoškolského vzdelávania zo strany študenta a jeho rodičov, tak takýto krok musí byť predmetom zákonnej úpravy.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

Chcel by som doplniť pána poslanca Kandráča a plne ho podporiť v tom, čo povedal o vysokých školách v zmysle ich dofinancúvania. Skôr si myslím, že ministerstvo školstva by sa malo v tejto chvíli poďakovať tým vysokým školám, ktoré našli mimorozpočtové zdroje, lebo vlastne tieto vysoké školy reprezentované vedeniami vysokých škôl sanujú povinnosti, sanujú nedostatok zdrojov, ktoré v súčasnosti ministerstvo školstva má. Myslím si, že v tejto chvíli by malo v prvom rade odznieť jedno veľké pardon z úst ministra školstva Ftáčnika a zároveň v tom istom čase aj z úst ministra Ftáčnika týmto vysokým školám ďakujem.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Myslím si, že pán poslanec Kandráč veľmi odborne poukázal aj na pozitíva, ale aj na negatíva predloženej novely. Samozrejme, v klube HZDS je 12 vysokoškolských učiteľov a my si myslíme, že táto predložená novela nie je systémová a mala by veci riešiť trošku komplexnejšie aj v tej otázke, ktorú uviedol pán poslanec Švec ohľadom bakalárskeho štúdia, o čom sa však pán poslanec Kandráč vôbec nezmienil. Takže pán poslanec asi trošku rozšíril to, čo hovoril pán poslanec Kandráč. V každom prípade však finančná otázka a úprava bude zrejme predmetom rokovania v druhom čítaní.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kresák a po ňom pán poslanec Cuper.

Poslanec P. Kresák:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi začať takým priamym konštatovaním, a to konštatovaním, že som skutočne veľmi rád ako jeden z členov akademickej obce Slovenskej republiky a vysokoškolský pedagóg, som tomu veľmi rád, že aj môj predrečník pán docent Kandráč dokázal zaujať, povedal by som, veľmi konštruktívne a racionálne stanovisko k predloženému návrhu novely vysokoškolského zákona a že sa aj týmto spôsobom dokážeme dokumentovať pred slovenskou verejnosťou, že existujú otázky, na ktoré sa nedá pozerať cez úzke stranícke tričká. Ide totiž o otázky, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, ale predovšetkým sa dotýkajú života budúcnosti mladej generácie Slovenskej republiky.

Kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, v súlade s obsahom Ústavy Slovenskej republiky a zákona o rokovacom poriadku predložila formálne skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ale v skutočnosti ide o návrh, s ktorým sa na členov tohto váženého zákonodarného zboru obracajú zástupcovia vysokoškolskej, teda akademickej obce Slovenskej republiky. Nechcú nič viac a nič menej, než na základe vlastných skúseností z uplatňovania tejto právnej normy - a to by som chcel podčiarknuť - dovtedy, pokiaľ sa aj v Slovenskej republike prijme nový vysokoškolský zákon, vniesť do obsahu tejto právnej normy, teda platného zákona o vysokých školách ustanovenia, ktoré by do určitej miery, a to si uvedomujú predkladatelia, napomohli riešiť neradostnú situáciu, ktorá existuje vo vysokom školstve a ktorá by vlastne dokázala alebo tie zmeny by dokázali posilniť samosprávny charakter vysokých škôl ako vrcholných vzdelávacích, vedeckých inštitúcií v Slovenskej republike, tak ako to zakotvuje nakoniec aj vysokoškolský zákon.

Kolegyne, kolegovia, všetci vieme, že problémy, s ktorými zápasí vysoké školstvo Slovenskej republiky, majú mnoho príčin a majú aj mnoho riešení. Samotní vysokoškolskí pracovníci si pritom vo svojej naprostej väčšine uvedomujú, že pri existujúcom systéme organizácie a najmä financovania vysokých škôl nemožno očakávať zásadnú zmenu v organizácii a fungovaní samotného školstva zo dňa na deň.

Na druhej strane však vysokoškolskí pracovníci právom očakávajú, že práve Národná rada Slovenskej republiky prejaví záujem o ich problémy a, samozrejme, problémy mladej generácie v Slovenskej republike a že táto Národná rada svojím rozhodovaním aspoň čiastočne prispeje k riešeniu nahromadených problémov vysokého školstva.

Ako už bolo povedané navrhovateľom, predložený návrh zákona, teda zmena vysokoškolského zákona vychádza z iniciatívy Akademického senátu Univerzity Komenského v Bratislave. K jeho obsahu však v rozhodujúcej miere prispeli aj zástupcovia ostatných vysokých škôl v Slovenskej republike a, samozrejme, aj Rady vysokých škôl. Vysokoškolskí pracovníci, a nielen na Univerzite Komenského, si uvedomujú akútnu potrebu prijatia nového vysokoškolského zákona. Na jeho tvorbu a obsah sú, samozrejme, pripravení aktívne prispievať tak teoreticky, ako aj prakticky svojimi poznatkami.

Zároveň si však uvedomujú alebo si uvedomujeme, pretože hovorím takisto za seba, a pociťujeme veľmi akútne v každodennom živote, že tu existuje potreba dovtedy, pokiaľ bude prijatá táto právna norma, teda nový vysokoškolský zákon, je tu akútna potreba modifikovať text platného znenia vysokoškolského zákona.

Predložená novela, kolegyne, kolegovia, zákona o vysokých školách má preto ambíciu iba čiastočne vylepšiť súčasnú neradostnú situáciu vo vysokom školstve v Slovenskej republike, situáciu, ktorá sa v budúcnosti bude musieť zásadne odlišne upravovať od súčasného právneho stavu. Predložená novela má tiež ambíciu vo viacerých ohľadoch prinavrátiť právny stav do situácie spred roka 1996 a odstrániť z platného textu predovšetkým tie ustanovenia, ktoré nežiaducim spôsobom zasiahli do samosprávneho postavenia vysokých škôl a fakúlt, a tie ustanovenia, ktoré prijatím novely v roku 1996 naďalej zhoršili neradostné finančné postavenie vysokých škôl.

Ako ukázalo medzirezortné pripomienkové konanie, zrejme nie všetko bude možné z predloženého návrhu novely zákona v súčasnosti akceptovať a bude môcť byť prijaté. Uvedené však podľa môjho názoru rozhodne nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky odmietla zaoberať novelou vysokoškolského zákona a aj v súčasnosti nehľadala cesty a prostriedky na zmenu platného právneho stavu.

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, zo všetkých uvedených dôvodov si vás dovolím požiadať, aby ste podporili prerokovanie predloženého návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov v druhom čítaní a pomohli aj týmto spôsobom riešiť súčasnú neradostnú situáciu vo vysokom školstve Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky: pán poslanec Švec je jediný, kto sa prihlásil.

Nech sa páči.

Poslanec J. Švec:

Ak má predmetná novela skutočne pomôcť vysokým školám, mala by sa zapodievať tými problémami, ktoré naozaj dnes hýbu vysokým školstvom, lepšie povedané, ktoré v súčasnosti vysoké školstvo paralyzujú. To sú vnútorné riadiace procesy, to je vzťah vysokej školy k ministerstvu, to je otázka doktorandského štúdia a udeľovanie vedeckých titulov PhD, a to je financovanie vysokých škôl. Tým, že sa novelizovala paragrafová úprava pôvodného návrhu novely zákona na vysokých školách z roku 1990, kde sa oslobodzujú od daní isté odborné aktivity vysokých škôl, tak je to v poriadku. Ale nemôžem súhlasiť napríklad s tým, aby v bode 17 sa upravoval § 18 v takom znení, ako je predkladaný. To totálne zatvára možnosti hľadania druhých a tretích zdrojov financovania vysokej školy.

V tejto novele sme mohli už upraviť možnosti štandardného európskeho financovania vysokých škôl. Chcel by som zdôrazniť, že vo vyspelom svete nie je ani jeden vysokoškolský systém, ktorý by bol financovaný výlučne z prostriedkov štátneho rozpočtu. To treba tie zdroje diverzifikovať, a pokiaľ to rýchlo a hneď neurobíme, tak sa vlastne naplnia slová magnificencie rektora Univerzity Komenského profesora Devínskeho, ktorý hovorí, že vysoké školy sa stávajú učilišťami, a nie bázami vedy a vzdelávania.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. A keď to stihne ešte pred obedom, vystúpi aj pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

niet pochýb o tom, že slovenské vysoké školstvo už desať rokov prechádza transformačným procesom takisto ako celá slovenská spoločnosť. Tento proces, ako správne hovoria autori predkladanej novely zákona o vysokých školách, naštartoval zákon číslo 172/1990 Zb. S tým by sa dalo súhlasiť, ale nedá sa súhlasiť s ďalším konštatovaním, že novela tohto zákona, ktorá bola známa pod číslom 324/1996 Z. z., výrazným spôsobom zdeformovala akademické práva a princípy najmä v nasledujúcich oblastiach:

- v oblasti rešpektovania princípov akademickej samosprávy neúmerným spôsobom posunula právomoci ministerstva školstva, ktoré navyše nemá oporu v koncepčných materiáloch, na ktoré sa novela zákona odvoláva, pretože to nebolo vypracované zavedeným mechanizmom správneho konania v oblasti činnosti vysokých škôl a fakúlt, ktorých zriadenie v akademickom svete je v plnej kompetencii vysokých škôl a fakúlt,

- mimoriadne silným zásahom do akademického systému na vojenských vysokých školách - s tým sa už celkom nedá súhlasiť alebo dá sa sčasti súhlasiť s istými výnimkami a spresneniami.

Treba povedať to isté, čo už spomínal pán Švec, že bolo nevyhnutne potrebné zaviesť značnú mieru akademických práv a slobôd do slovenského vysokého školstva, aby bolo kompatibilné s ostatným vysokým školstvom na svete. Pamätám si, vypisovali sme o tom svojho času aj články. To sa zrealizovalo. V oblasti správy a riadenia vysokých škôl sa zaviedli také akademické práva a slobody, aké vysoké školstvo pozná v podstate od svojho vzniku v 11. a 12. storočí.

Čo sa ale neurobilo ani v jednom transformačnom zákone, je to, aby sa vyriešil problém ekonomickej samostatnosti a financovania vysokých škôl. A to, žiaľ, musím konštatovať, zrejme nebolo ani veľkou ambíciou autorov novely tohto zákona. Riešenie nie je dostatočné a pochybujem, že s ním bude súhlasiť najmä pani ministerka financií Brigita Schmögnerová. Hoci som nečítal vládne stanovisko, predpokladám, že ani ona nebude veľmi súhlasiť, pretože samotný § 6 ods. 3 má nadväznosť - teda čo máte pod bodom 3 v tejto novele - má nadväznosť na množstvo iných ekonomických zákonov, to znamená najmä na štátny rozpočet, zákon číslo 303, daňové zákony a ďalšie zákony, a to sa nedá zrealizovať tak, ako je to navrhnuté v tej najjednoduchšej podobe. Ak by malo mať nadväznosť na ďalšie zákony, je potrebné potom zosúladiť účinnosť tohto zákona s účinnosťou najmä zákona o štátnom rozpočte, to znamená s 1. januárom 2000. Bol by to zároveň aj taký symbolický kód, ale podotýkam, že autori tejto novely by sa museli lepšie popasovať s ustanovením, ktoré je v tretej časti.

Ďalšie ustanovenia, ktoré autori kritizujú, že bolo neúmerne posilnené ministerstvo školstva a jeho ingerencia do samosprávy vysokých škôl. Podotýkam, že aj úmysel predchádzajúcej vlády, aj ministerstva školstva nebol v tom, aby sa uberali nejaké práva vysokým školám, ktoré už nadobudli. Tá ingerencia ministerstva školstva vychádza najmä z toho, že nie je doriešený systém ekonomickej samostatnosti vysokých škôl. A keďže ide o to, že všetky školy sú štátne, je celkom logické, že aspoň v administratívnej, hospodárskej oblasti je nutná ingerencia vysokých škôl.

Keď sa v predchádzajúcom období diskutovalo v tomto parlamente o tejto novele, pán Ftáčnik bol jej odporcom a kritizoval predchádzajúcu vládu za to, že nevypracovala transformačnú koncepciu ministerstva, teda vysokého školstva. To isté by sa mohlo povedať jemu, pretože táto novela nie je ani novelou ministerskou, možno však pán Ftáčnik predloží koncepčnú novelu. Nie je možné dať absolútnu mieru akademických práv a slobôd ekonomicky od štátu nesamostatným subjektom, ktorými sú dnes vysoké školy. Áno, už vtedy som hovoril pánu Ftáčnikovi, keď som na neho reagoval, že je potrebné riešiť financovanie vysokých škôl trebárs formou nadačných inštitúcií, že časť prostriedkov alebo značnú časť prostriedkov dá štát, ostávajúce prostriedky si vysoké školy získajú buď vlastnou ekonomickou aktivitou, alebo sponzorskými darmi či už doma alebo zo zahraničia. Ale na toto, žiaľ, táto novela v dostatočnej miere nereaguje.

Možno stojí za úvahu aj skutočnosť, že na to ešte nedozrela slovenská spoločnosť alebo slovenská ekonomická realita, že nie je možné toto všetko realizovať. Ak by sme zriadili vysoké školy ako samostatné nadačné inštitúcie, potom by sa dalo hovoriť aj o tom, že ekonomické zázemie vysokých škôl by umožňovalo ich postavenie ako spoločenského partnera aj vo vyjednávanich v tripartite o počte absolventov vysokých škôl, o ich ekonomickom uplatnení a ich ekonomických aktivitách.

Takže ani samotné zrušenie niektorých ingerencií ministerstva školstva do akademických práv a slobôd nevyrieši tento základný problém. Vysoké školy práve naopak, zdá sa mi, akademickými právami a slobodami samostatne budú neustále naviazané na ministerstvo školstva rozpočtom a na toto predkladaná novela odpoveď nedáva.

Mohli by sme polemizovať o tom, či zavedenie mechanizmov správneho konania v oblasti vysokých škôl a fakúlt, ktorých riadenie v akademickom svete je plne v kompetencii vysokých škôl... Ani vtedy som nepodporoval tento návrh, pretože je pokrytý. Každý profesor alebo docent, alebo študent sa v konečnom dôsledku môže obrátiť ako občan na súd so svojou sťažnosťou, teda s podnetom voči vysokej škole, ak nie je vyhovené jeho právam. Takže s tým by sa dalo súhlasiť a nie som zásadne proti tomu.

Diskutovanou otázkou môže byť aj otázka toho, aké ingerencie majú mať iné rezorty, nazvime to, do rezortného vysokého školstva. Ukázalo sa, že naša filozofia aj v predchádzajúcom období parlamentu bola taká, že v oblasti stredného školstva by sa podriadili stredné školy jednotlivým rezortom. V konečnom dôsledku v tomto parlamente aj za slov terajšieho ministra školstva sa odohral veľmi silný boj proti rezortníctvu v strednom školstve. Nemyslím si, že to vyrieši problém vysokého školstva, ak bude silnejšia alebo slabšia ingerencia ministerstva obrany alebo ministra zdravotníctva do vysokého školstva. Nech mi bude odpustené, trochu tomu nerozumiem, pretože zákon vždy musí byť všeobecný, vzťahovať sa na určitý počet subjektov a na určitú triedu prípadov. Ale v každom prípade si myslím, pán predkladateľ, že ustanovenia v prvom a druhom bode sú predsa len veľmi špecifické a vzťahujú sa len na jeden subjekt. Myslím si, že skôr by ich mali riešiť podzákonné normy, ako by to malo byť v zákone. A to isté by sa dalo potom povedať aj v iných ustanoveniach, kde je ingerencia ministra obrany alebo ďalších, aby sme tento zákon zovšeobecnili.

Niekde teda akademické práva a slobody idú až tak ďaleko, najmä v oblasti zriaďovania vysokých škôl bohosloveckých a iných, že umožnia podľa môjho názoru aj ich zriaďovanie a tam je, myslím si, aj úmysel zákonodarcu vyhovieť maďarskej národnostnej menšine a ich snahe zriadiť maďarské cirkevné školstvo na južnom Slovensku. To je otázka, ktorú kladiem predkladateľom, či sa to umožní bez súhlasu kompetentných štátnych orgánov Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sme v situácii, keď nemôžeme jednoznačne vystúpiť proti tejto novele. Konštatujem, že je potrebná a ja ako vysokoškolský učiteľ vítam každé zlepšenie doterajšieho stavu na vysokých školách, najmä ekonomického, pretože mám prehľad, v akej situácii sa vysoké školstvo nachádza. Ale zároveň konštatujem, že táto čiastková novela nerieši základný problém slovenského vysokého školstva, a to jeho dôslednú ekonomickú transformáciu. Nie je možné sa odvolávať na článok 42 ústavy, kde sa hovorí, že štát je povinný zabezpečiť vysokoškolské vzdelanie, ale s podmienkou ak na to má a ak sú na to ekonomické predpoklady. Na Slovensku zatiaľ ekonomické predpoklady nie sú a je preto celkom vážne potrebné uvažovať o tom, že je potrebné dať právo vysokým školám, aby si zabezpečili finančné zdroje a finančné prostriedky na vzdelanie aj inými formami a na toto novela odpoveď nedáva.

Takže súhlasím s mojím kolegom pánom docentom Kandráčom, ktorý je predsa len zodpovedným riadiacim funkcionárom vysokej školy, že je potrebné novelu podporiť a máme pripravené aj pozmeňujúce návrhy. Ak tieto budú akceptované, myslím si, že zlepšujú zákon, ak budú podporené, sme ochotní za zákon zahlasovať. Ak nebudú podporené, budeme zvažovať svoju podporu tejto čiastkovej novele.

Ďakujem za pozornosť.