Piaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
14. septembra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: Benčat, Drobný, Krumpolec, Lexa, pani poslankyňa Malíková, poslanci Sitek, Slota, Šepták, Zelník a Tuchyňa. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Skôr ako budeme pokračovať v programe 20. schôdze, chcem vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste vzhľadom na to, že zajtra je deň pracovného voľna, otázky na hodinu otázok podali dnes do 12.00 hodiny. Overovateľov žiadam, aby ich taktiež dnes do 14.00 hodiny vyžrebovali.
Ďalej žiadam spravodajcov, ktorí budú dnes uvádzať hlasovanie o návrhoch zákonov v prvom čítaní, aby lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, druhé hlasovanie, navrhovali v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Keďže podľa tohto ustanovenia lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, je potrebné ju navrhnúť do 14. októbra, opakujem do 14. októbra 1999.
V programe schôdze pokračujeme ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon).
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 332. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady čís-
lo 347.
Z poverenia vlády tento návrh uvedie pán minister Miklós.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
na základe poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám vládny návrh zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, takzvaný geologický zákon.
Spoločenské a hospodárske zmeny, ktoré prebehli v našej republike po roku 1989 a potreba vytvoriť priaznivejšie prostredie na podnikanie v oblasti geológie, boli na začiatku deväťdesiatych rokov dôvodom na novelizáciu starého zákona, geologického zákona. Novelou zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. januárom 1992, sa stala geologická legislatíva Slovenskej republiky aspoň sčasti kompatibilná s obdobnou legislatívou štátov s vyspelou geológiu a baníctvom. Aplikovanie súčasnej geologickej legislatívy v praxi však v období prebiehajúcej transformácie ukazuje, že niektoré ustanovenia platného geologického zákona sa stávajú určitou brzdou ďalšieho rozvoja slovenskej geológie. Táto skutočnosť spolu so schválením prvej surovinovej politiky nášho štátu uznesením vlády Slovenskej republiky z 5. septembra 1995 číslo 661 boli dôvodom na začatie príprav ďalšej novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 52/1988 Zb.
V počiatočných fázach prác na tejto novele sa však ukázalo, že vzhľadom na potrebný rozsah zmien by bol rozsah novelizácie príslušných ustanovení zákona neúmerne veľký a novela by sa stala neprehľadná. Preto sa pristúpilo k spracovaniu návrhu nového zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, ktorý je predmetom dnešného posudzovania. Pri príprave jeho znenia sa vychádzalo nielen zo skúseností s aplikáciou dnes platných geologických právnych predpisov v geologickej praxi, ale predovšetkým sa využili právne predpisy mnohých európskych aj zámorských krajín upravujúce túto oblasť hospodárstva.
Navrhované znenie nového geologického zákona má niekoľko základných priorít, ktorými sa odlišuje od súčasne platnej právnej úpravy. Za najhlavnejšie treba považovať presnejšie definovanie geologických prác, osobitnú úpravu otázky oprávnení na vykonávanie geologických prác, úpravu inštitútu odbornej spôsobilosti, spresnenie úloh štátnej geologickej správy, zavedenie inštitútu štátneho geologického dozoru, predovšetkým však novú úpravu problematiky určovania prieskumných území, spresnenie práv a povinností držiteľov a úpravu sadzieb a poplatkov za prieskumné územie.
Podrobnosti na vykonanie zákona budú vo vyhláške, ktorou sa vykonáva geologický zákon. Návrh zákona bol prvýkrát predložený vláde Slovenskej republiky v septembri 1997. Do roku 1999 však nebol prerokovaný. Návrh zákona, ktorý predkladám, dňa 4.mája 1999 prerokovala Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a následne 14. júla 1999 aj vláda Slovenskej republiky. Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že nový geologický zákon vytvorí taký právny rámec na vykonávanie geologických prác a podnikanie v oblasti geológie, ktorý bude plne porovnateľný s podmienkami v krajinách s vyspelou geológiou a banským priemyslom.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody Jozefa Zlochu, aby uviedol daný zákon.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe - je to geologický zákon, tlač číslo 332 - ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný. Geologické práce sa v súčasnosti vykonávajú podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade. Keď si uvedomíme, že odvtedy sa podstatne zmenili politické, spoločenské a hospodárske pomery, je naozaj najvyšší čas, aby bola prijatá na nové podmienky aj nová právna úprava. O význame geológie pre prosperitu štátu a jeho občanov by sa dalo veľa hovoriť. V základnom geologickom výskume a regionálnom výskume sa geologickým prieskumom vyhľadávajú a preskúmavajú prirodzené akumulácie rudných a nerudných surovín, ktoré sa využívajú prakticky vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti. Hydrogeologickým prieskumom sa vyhľadávajú a preskúmavajú zdroje podzemných vôd vhodné na zásobovanie obyvateľov zdravou pitnou vodou či vodou na priemyselné využitie, stolových vôd, vôd s liečivými účinkami, ale aj geotermálnych vôd so širokou škálou využitia. Inžiniersko-geologickým prieskumom sa skúmajú a overujú inžiniersko-geologické a hydrogeologické pomery v územiach, v ktorých sa uvažuje s investičnou činnosťou, vyhľadávajú a skúmajú sa vhodné geologické štruktúry na akumulácie plynu a ropy.
Geologický prieskum životného prostredia overuje geologické činitele, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, či už pozitívne alebo negatívne. Geologickým prieskumom na špeciálne účely sa overujú geologické podmienky napríklad na zriaďovanie podzemných zásobníkov plynu vo vhodných geologických štruktúrach, ale aj na zriadenie úložísk rádioaktívnych odpadov, zisťovanie stability podzemných priestorov a sprístupňovanie jaskýň. Preto je tým dôležitejšie nahradiť doteraz platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 52/1988 Zb. novým vyhovujúcim zákonom, ktorý by bol aj zákonom moderným.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 78 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 1999 a gestorský výbor v lehote do 15. októbra 1999.
Pán predseda, skončil som. Ďakujem a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu tohto zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem poslancovi Zlochovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Podpredseda Národnej rady Andel. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Vážené dámy a páni,
predloženie vládneho návrhu zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, takzvaný geologický zákon (tlač číslo 332) možno považovať za pozitívny krok vlády Slovenskej republiky najmä z dvoch aspektov:
1. Ako konštatoval pán minister, ale zároveň i spoločný spravodajca výborov, že robiť novelu by vlastne neodzrkadľovalo potrebu dnešnej geologickej praxe.
2. Týmto zákonom sa takisto približujeme k právnym normám štátov Európskej únie.
Napriek tomu si dovolím mať práve po stretnutí s ľuďmi z geologickej praxe niekoľko pripomienok k jednotlivým ustanoveniam tohto zákona. Opakujem ešte raz, pripomienok, a nie konkrétnych návrhov, to sa robí vo výbore a v druhom kole. Pripomienky mám ale z toho dôvodu, aby aj ministerstvo životného prostredia a pán minister, takisto ako pán spravodajca, prípadne výbor mohli na moje pripomienky reagovať. Takže poďme k pripomienkam.
1. Pripomienka k § 17 ods. 1. Vzhľadom na vymedzenie geologických prác, ako sú uvedené v § 2 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, napríklad geologický prieskum na špeciálne účely, ods. 3 súvisiace práce, podľa ods. 4 nie sú dôvody na to, aby bola uložená obstarávateľovi povinnosť odovzdať bezodplatne záverečnú správu, ktorá je výsledkom geologických prác právnickej osobe poverenej na to ministerstvom. Geologický prieskum a geologické práce boli financované jeho obstarávateľom a domnievam sa, že povinnosť bezodplatne odovzdávať výsledky, teda záverečnú prácu z geologických prác nemá oporu dokonca ani v Ústave Slovenskej republiky. Ak by sa takáto povinnosť v ustanovení § 17 tohto zákona všeobecne upravovala, došlo by k rozporu aj s ustanovením § 556 až § 558 Občianskeho zákonníka, v ktorých je dispozitívnym spôsobom upravený režim poskytovania a využívania výsledkov činností takého charakteru, aký majú aj geologické práce napríklad v rámci zmluvy o diele. Povinnosť uvedenú v § 17 bezodplatné poskytovanie správy, ak vôbec bude v návrhu zákona ponechaná, treba potom zúžiť na záverečné správy z prác geologického výskumu - § 2 ods. 2, z ložiskového geologického prieskumu hradeného ministerstvom sčasti § 2 ods. 3 písm. a), teda zo štátneho rozpočtu, z hydrogeologického prieskumu všeobecne, z geologického prieskumu životného prostredia všeobecne - § 2 ods. 3 písm. b), písm. d) a z inžiniersko-geologického prieskumu hradeného zo štátneho rozpočtu, ako aj v tomto prípade, ak je to v súlade s verejným záujmom.
V každom prípade, ak bude povinnosť odovzdávať záverečnú správu, teda výsledok geologických prác ministerstvom poverenej organizácii, upravená v predkladanom zákone v hocakom rozsahu alebo forme, treba potom priamo v zákone upraviť povinnosť mlčanlivosti pracovníkov ministerstva a poverenej organizácie vzťahujúcu sa na údaje zo záverečnej správy, ako aj sankciu za jej porušenie podľa ustanovenia § 33.
Vzhľadom na finančnú, vysokú finančnú hodnotu, ktorú často majú informácie zo záverečných geologických prác, a výšku škôd, ktoré vznikajú ich zverejnením alebo neoprávneným poskytnutím, žiada sa to upraviť aj v osobitnom predpise - napríklad Trestný zákon a takisto aj skutkovú podstatu zodpovedajúceho a vedúceho k trestnému činu.
2. Pripomienka k § 20 ods. 5 - zmluvný prevod prieskumného územia. Ustanovenie nie je správne riešené z právneho hľadiska. V zmysle ustanovenia § 33 sa súhlas, resp. stanovisko ministerstva, ktoré je podmienkou platnosti zmluvy o prevode prieskumného územia, udeľuje v správnom konaní podľa správneho poriadku. Treba preto v ustanovení používať slovo "rozhodnutie" alebo "povolenie", aby nedochádzalo k pochybnostiam, že súhlas, resp. kladné stanovisko môže dať ministerstvo nejakým neformálnym spôsobom mimo správneho konania.
Ďalej pripomienka k § 21 ods. 1 posledná veta - konanie o zmene a zrušení prieskumného územia môže v prípade prevažujúceho iného celospoločenského záujmu začať aj ministerstvo z vlastného podnetu. Tu podľa môjho názoru je vo vete neoprávnene alebo nesprávne použitá spojka "a". Správne by to malo znieť "o zmene alebo zrušení". Okrem tohto ustanovenia nie je aplikovateľné, kto určí iný prevažujúci celospoločenský záujem. Ak ministerstvo, musí potom podľa § 35 zákona najprv začať samostatné správne konanie, v ktorom by sa určil iný prevažujúci celospoločenský, zrejme je tam na mysli verejný záujem, a potom začať nadväzujúce konanie o zmene alebo zrušení prieskumového územia. Iný postup nie je možný, pretože inak by bolo určenie iného prevažujúceho verejného záujmu úplne subjektívne. V zákone však nie je upravené toto ním vyžadované konanie ani z hľadiska jeho výsledku rozhodujúce kritériá. Okrem toho vzhľadom na dikciu poslednej vety ustanovenia chýba úprava o vrátení časti úhrady za prieskumné územie podľa § 23, ak sa v konaní začatom z vlastného podnetu ministerstva rozhodne o zmene, resp. zmenšení alebo o zrušení prieskumného územia.
Pripomienka k § 20 ods. 4 - nie sú rozumné dôvody na to, aby sa obstarávateľovi mohli určiť najviac štyri prieskumné územia.
K § 24 ods. 1 - zo znenia poslednej vety ustanovenia vyplýva, že osobitné prieskumné územie môže ministerstvo určiť len na návrh vykonávateľa geologických prác, čo vzhľadom na zamýšľaný účel osobitného prieskumného územia sa nezdá logické. Okrem toho celá konštrukcia osobitného prieskumného územia je nepresvedčivá a nie sú jednoznačné dôvody, aby bol preň určený iný režim ako pre obyčajné prieskumné územia, okrem povinnosti náhrady voči nákladom a výberového konania.
No a posledná pripomienka k § 24 ods. 4 - je minimálne neobvyklé, aby ministerstvo malo právomoc rozhodnúť o vstupe na cudzie nehnuteľnosti a ich užívaní v prípade, ak nedôjde k dohode medzi vlastníkom nehnuteľnosti a vykonávateľom geologických prác.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán spravodajca.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
s prípravou novely geologického zákona začalo ministerstvo životného prostredia na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 661 z 5. septembra 1995 k prerokovanej a schválenej surovinovej politike Slovenskej republiky.
Pri novelizácii geologických predpisov sa vychádzalo z poznatkov krajín s transformujúcou sa ekonomikou, ako z Poľska, Maďarska, z Českej republiky, ale aj krajín Európskej únie, napríklad Nemecka, Francúzska, Rakúska, prípadne krajín, ktoré mali dlhodobú tradíciu z vyhľadávania a využívania nerastných surovín, je to Austrália a Kanada, samozrejme, kde aj legislatíva bola prispôsobená a vychádzala z princípov trhového hospodárstva. Je len samozrejmé, že sa v nich presadzovali aj postupy a opatrenia, ktoré pri geologickej a následnej baníckej činnosti budú ochraňovať alebo ktoré budú zabraňovať trvalému poškodzovaniu a znehodnocovaniu životného a prírodného prostredia.
Vzhľadom na to, že sa ukázala nutnosť novelizovať mnohé ustanovenia zákona číslo 53/1988 Zb., prijalo sa rozhodnutie vypracovať návrh nového moderného zákona. Osobitosťou tohto zákona je, že pri jeho uplatňovaní nevzniknú požiadavky na štátny rozpočet, ba naopak, jeho prínos do štátnej pokladnice sa odhaduje na 16 600 tis. korún. Ďalším jeho špecifikom je skutočnosť, že zákon bol predložený na prerokovanie v Legislatívnej rade vlády už koncom roka 1997. Vo vláde však vtedy prerokovaný nebol. V roku 1999 ministerstvo životného prostredia urobilo v návrhu geologického zákona určité, poväčšine drobné úpravy. V skrátenom pripomienkovom konaní sa neobjavili vážnejšie problémy, a preto ho vláda schválila.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že klub poslancov HZDS odporučí, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
To bol posledný prihlásený do rozpravy.
Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť na záver rozpravy. Nie.
Spravodajca? Nie. Ďakujem.
O tomto návrhu budeme hlasovať potom v spoločnom balíku so zákonmi, ktoré sme prerokovali v piatok.
Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.
Teraz by sme pristúpili k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 309. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 322.
Za skupinu poslancov daný návrh prednesie pán poslanec Osuský.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
poznajúc legislatívny plán činnosti vlády sme zvážili ako prvý krok nápravy niektorých problémov, ktoré priniesla novela vysokoškolského zákona, a poznajúc skutočnosť, že sám život prináša potrebu korigovať platné zákonné normy, predloženie malej novely vysokoškolského zákona.
Nosným obsahom tejto novely je návrat k pozitívnemu duchu zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý odhliadnuc od skutočnosti, že nepochybne v tom či onom bode potreboval úpravu a novelizáciu, mal európsky, moderný a hranicu tisícročia presahujúci duch. Novelizácia, ktorá bola prijatá, a to musím podčiarknuť, napriek výraznému odporu akademickej obce a jej zákonného reprezentanta Rady vysokých škôl, priniesla viaceré deformity predovšetkým v oblasti akademických práv a princípov a pomerne výrazne zasiahla do akademickej samosprávy. Akademická samospráva bola jedným z významných výdobytkov obdobia po nežnej revolúcii, keď sa na vysoké školy vrátili senáty, vrátilo sa rozhodovanie akademickej obce.
Novela ďalej posilnila právomoci ministerstva školstva i vo veciach, ktoré sú i podľa zdravého rozumu v plnej kompetencii akademickej obce a jej reprezentantov v akademických senátoch. Všeobecne je teda našou snahou vrátiť sa k tomu, čo bolo na zákone číslo 172 pozitívne, demokratické a čo si nevyžadovalo túto korekciu. Ministerstvo školstva si v rámci novelizácie pridelilo niektoré právomoci, ktoré výrazne oklieštili samosprávnosť fakúlt. Novela zákona priniesla nevídaný zásah do samosprávnosti akademickej obce v tom, že sa jej hádam ako jedinému grémiu v demokratickej spoločnosti predpísalo povinné zloženie jej volenej štruktúry.
Našou snahou okrem návratu k demokratickému duchu zákona bolo aspoň v rámci skromných možností stavu našej ekonomiky a tejto krajiny pomôcť vysokým školám i na poli financovania. Vieme, že vysoké školy konajú podnikateľskú činnosť a táto bola zdaňovaná, podobne ako boli zdaňované dary, ktoré vysoké školy dnes i v minulosti dostávali od partnerov, sponzorov, často i zo zahraničia, a boli zaťažované i colnými poplatkami. Sám som v tom čase vo funkcii prodekana musel zložito riešiť zaplatenie colného poplatku za prístroj, ktorý napríklad Lekárskej fakulte a jej knižnici venovala Švajčiarsko-československá medicínska spoločnosť. Bolo a je ťažko únosné pre lekárske a iné fakulty, ktoré neoplývali prostriedkami, platiť colné poplatky za často potrebné knižné a iné dary, ktoré zlepšovali kvalitu výučby a pomáhali študentom.
Je nám jasné, že predkladaná novela v tomto bode zasahuje i do iných zákonov a bude našou snahou upraviť vec tak, aby prostriedky, ktoré vysoké školy získajú svojou podnikateľskou činnosťou a, samozrejme, ktoré využijú v prospech skvalitnenia pedagogického procesu, boli oslobodené od daní a poplatkov.
Ďalšou vecou, ktorej by sme sa v tejto novele radi dotkli, je i to, že sa dlhodobejšie nerieši otázka niekoľko stoviek zamestnancov lekárskych fakúlt na Slovensku, ktorí sú dlhodobo vzhľadom na platnosť predpisov z hľadiska finančného nedoceňovaní v porovnaní s ich rovnako lekársky činnými kolegami pracujúcimi v zdravotníctve. Spôsobené je to zákonným stavom, podľa ktorého - a to budem ilustrovať na príklade - sa neuznáva skutočnosť, že profesor lekárskej fakulty, ktorý operuje, koná zdravotnú starostlivosť. V dikcii, ktorá je uplatňovaná a ktorá spôsobuje skrivodlivosť, sa hovorí, že demonštruje študentom túto činnosť. To je, samozrejme, jednoducho nepravda. Ubezpečujem vás - a nech sa kolega Makai nehnevá, že beriem jeho meno do úst -, verím tomu, že radšej nie, ale ak vám bude niekedy vsadzovať umelú hlavicu bedrového kĺbu, že tak bude robiť i vtedy, ak tam nebudú študenti a bude tým konať zdravotnú starostlivosť o vaše zdravie. Podobne ak pedagóg na chirurgii košickej nemocnice bude vykonávať službu a vy prídete v piatok večer s akútnym bruchom, napríklad s perforovaným apendixom, tak by podľa dikcie, ktorá sa vznáša nad týmto stavom, mal počkať do pondelka do 9.00 hodiny rána, keď prídu študenti, aby im mohol demonštrovať umenie medicíny. Nie, ubezpečujem vás, že verný Hippokratovej prísahe vás bude operovať okamžite, aby vám zachránil život a bez ohľadu na to, že on podľa zákona nekoná zdravotnú starostlivosť.
Vecí, ktorých sa naša novela dotýka, je viacero. Obrátili sa na nás zástupcovia Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši s prosbou o úpravu ich postavenia. Naša novela sa tiež v jednom bode dotýka niečoho, o čom sa tu už dlho hovorí a chceme, aby bolo ošetrené v zákone aspoň jednou zmienkou - zriadenia konfesnej univerzity. Vieme, že zriadenie katolíckej univerzity je jednou z perspektív vysokého školstva na Slovensku. Významnou snahou modernizácie vysokého školstva na Slovensku - a o tom by iste mohla hovoriť magnificencia, bývalý rektor Švec - je zvýšenie mobility študentov.
Študenti v dnešnom a v tom tradičnom ponímaní vlastne veľmi málo využívajú možnosť presunu v rámci jednej univerzity i medzi vysokými školami, kde by svoje vzdelanie rozvíjali v duchu vlastných potrieb a vlastného budúceho profesionálneho formovania. Snažíme sa dať väčšie práva študentom v možnosti študovať na viacerých fakultách v konkrétnych odboroch, resp. i študovať v zahraničí. Opäť, samozrejme, ide o právo, ktoré sa im poskytuje a ktoré sa bude napĺňať v súlade so študijnými plánmi a programami a iste aj so súhlasom materskej fakulty. Ale je to jednoducho malý vklad do otvorenia tejto témy, od ktorej sa bude odvíjať kompatibilita našich absolventov s ich kolegami v Európskej únii. Veríme, že sa naši študenti vo svojej životnej praxi v priestore Európskej únie budú pohybovať.
Chcel by som konštatovať, že celý tento zákon, celá táto novela, ktorú predkladáme, sa opiera o opakovane prezentované stanoviská Rady vysokých škôl ako najvyššieho zastupiteľského orgánu akademickej obce na Slovensku, že sa opiera o stanovisko Akademického senátu Univerzity Komenského ako najvýznamnejšej vzdelávacej inštitúcie na Slovensku a je teda mojou povinnosťou ako člena akademickej obce Univerzity Komenského, ktorý sa ale cíti v tejto chvíli byť zástupcom všetkých pedagógov, vedeckých pracovníkov a zamestnancov vysokého školstva, presadzovať prijatie novely vysokoškolského zákona. Dovolím si vás preto poprosiť, aby ste ju prijali do druhého čítania.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Osuskému a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport pánu poslancovi Šlachtovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Šlachta:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (tlač 309) ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. augusta 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona číslo 172/1990 o vysokých školách v znení neskorších predpisov rieši problematiku, ktorú je možné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje. Vysoké školy čakajú na veľký zákon, ktorý bude v budúcom roku riešiť zásadné otázky financovania škôl. Novela rieši - tak ako to už hovoril predkladateľ - nedostatky, ktoré sa do zákona vniesli úpravami z minulého obdobia. Preto pochopiteľne predpokladám, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že vaše stanoviská, prípadné zmeny k návrhu zákona budete predkladať v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Vážený pán predseda, odporúčam otvoriť rozpravu o návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Šlachtovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Švec.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
milí akademickí kolegovia,
dámy a páni,
dovoľujem si vám predložiť stanovisko k poslaneckému návrhu novely zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov ako človek, ktorý má skúsenosti v oblasti riadenia vysokých škôl, ktorý dôverne pozná medzinárodnú dimenziu vysokého školstva, ktorý sa z titulu funkcie člena Výkonného výboru Komisie Rady Európy pre vysoké školstvo a vedu osobne zúčastnil na príprave vysokoškolskej legislatívy asi v desiatke štátov strednej a východnej Európy a ktorý je v oblasti inštitucionálneho manažmentu vysokých škôl i publikačne činný. Tieto skutočnosti uvádzam len preto, aby som predložil svoje presvedčenie, že veci trochu rozumiem a mám isté oprávnenie k predmetnému návrhu novely zaujať odborné stanovisko.
Zákon je právna norma, ktorej cieľom je záväzne stanoviť pravidlá hry, sledujúc prospech jednotlivca, skupiny, občanov, spoločnosti i medzinárodnej komunity. Cieľom každej novelizácie takejto právnej normy je zlepšiť tieto pravidlá a umožniť realizáciu zákonom upravených aktivít k celospoločenskému prospechu. Zákon číslo 172/1990 Zb. bol už novelizovaný dvakrát. V oboch prípadoch, a to vrelo súhlasím s predkladateľom, išlo o hrubé porušenie akademických práv a slobôd, v obidvoch prípadoch sa totiž sledoval politický cieľ podriadiť akademické práva a kompetencie vyplývajúce z intelektuálneho štandardu riadiacich orgánov vysokých škôl orgánom štátnej správy.
Obe novely, najmä však novela predmetného zákona číslo 324/1996 Z. z. poškodila záujmy akademickej obce vrátane študentov, učiteľov a v konečnom dôsledku aj celej našej spoločnosti. Navyše novela zákona o vysokých školách z roku 1996 unifikovala pôvodne vzácne diverzifikovanú štruktúru slovenských vysokých škôl čisto na univerzity, samozrejme, s výnimkou umeleckých a vojenských škôl, ale v príkrom rozpore s odporúčaním OECD a iných medzinárodných autorít. Takýmto spôsobom sa napríklad zablokovalo alternatívne financovanie vysokých škôl prostredníctvom tzv. druhého a tretieho rozpočtu, dramaticky sa redukovala autonómia vysokých škôl a princíp samosprávneho riadenia týchto inštitúcií, celkom na hlavu sa postavila organizácia doktorandského štúdia a s tým súvisiace udeľovanie vedeckej hodnosti PhD., obmedzila sa sloboda vzdelávania zavedením rôznych kritérií, ako bolo kritérium štátnej politiky zamestnanosti, kritérium rozvoja vedy a techniky a kritérium štátnej politiky rozvoja vysokých škôl bez toho, aby sa brali do úvahy skutočné parametre vysokoškolského vzdelávania a potreba všeobecnej praxe, tak ako je to zaužívané v krajinách Európskej únie a v zámorí.
S ľútosťou musím konštatovať, že predložená novela návrhu zákona, i keď nemožno uprieť dobrý úmysel jej predkladateľov, nie je systémovým riešením celého balíka problémov, s ktorými sa vysoké školy dnes musia vyrovnať. Vysokoškolská legislatíva má totiž svoje zákonitosti, ktoré sú predmetom intenzívneho vedeckého bádania v oblasti inštitucionálneho manažmentu, ktorého výsledky sú publikované v odborných periodikách a monografiách. Napríklad jedno jediné vydavateľstvo Jay Kingsly Publishers v Londýne vydalo v roku 1999, teda v tomto roku, 46 monografií, ktorých názvy napríklad znejú: Idea univerzity, Zmena vzťahu univerzít a štátu, Inovačné a adaptačné trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní, Kvalita a kvantita vo vysokoškolskom vzdelávaní, Európske dimenzie vysokoškolského vzdelávania, Kríza a zmeny v technickom vzdelávaní, Zlepšenia a odpočet vysokých škôl, Študenti, študijné programy a zamestnanosť a mnohé iné.
Vysokoškolskú legislatívu nie je možné prijímať ako výsledok želania istých skupín členov akademickej obce, akademických funkcionárov či ministerských byrokratov. Zákon o vysokých školách je norma, ktorá môže zaručiť vysokú kvalitu vedy a výučby a v neposlednom rade i verejnoprospešnej činnosti a, samozrejme, zdravotná starostlivosť je jednou z činností jednej z fakúlt našich vysokých škôl alebo môže viesť k ťažkým deformáciám, krízam, poklesu kvality, poklesu prijímania študentov, zvýšeniu nezamestnanosti absolventov a strate prestíže vo svete.
Vysokoškolský systém Slovenskej republiky prešiel hodnotiacimi postupmi expertnej skupiny OECD v roku 1992 a 1994, následne v rámci programu OECD pod názvom Inštitucionálny manažment vysokoškolského vzdelávania sa i na pôde Slovenskej republiky uskutočnilo niekoľko veľmi významných medzinárodných seminárov zameraných na tento problém. Slovenskú republiku opakovane navštívila komisia expertov Rady Európy pre vysoké školy a vedu. Hostili sme predsedníctvo Európskej rektorskej konferencie a ďalšie aktivity, ktorých jediným cieľom bolo pomôcť pri príprave kvalitného zákona o vysokých školách, ktorý by organizačne i kvalitatívne zodpovedal medzinárodnému štandardu vysokoškolského vzdelávania.
Opäť musím konštatovať, že tieto podnety neboli zobrané do úvahy pri predchádzajúcich novelizáciách a, žiaľ, ani predkladaný tretí návrh novely zákona o vysokých školách túto expertízu akosi neberie do úvahy. V snahe o navrátenie demokratického princípu riadenia a zákonom zaručenej autonómie vysokých škôl sa napríklad navrhovatelia rozhodli odstrániť zo zákona prakticky všetky kompetencie ministerstva školstva. Samozrejme, s vďakou prijmeme návrh autorov novely zrušiť právo ministerstva uplatňovať zákon o správnom konaní pri udeľovaní vedeckých, odborných a akademických hodností vedeckou radou fakulty alebo vysokej školy. Ministerstvu školstva však nemožno uprieť právo, ale i povinnosť, ktorá je zakotvená vo všetkých európskych zákonoch, a to kontrolovať efektivitu využívania prostriedkov štátneho rozpočtu vo vedeckej, výchovno-vzdelávacej a odbornej verejnoprospešnej činnosti vysokej školy a jej súčastí. Európske vysokoškolské zákony určujú povinnosť vysokej školy a následne i ministerstva každoročne analyzovať kvalitu nielen vedeckovýskumnej činnosti a jej výsledkov, ale najmä obsah a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade s požiadavkami trhu práce a so zamestnanosťou jej absolventov a výsledky samohodnotenia vysokých škôl a expertíz nezávislých odborníkov posúdiť v relácii k študijným programom príslušnej vysokej školy.
Každý z vás, kto má deti na vysokých školách alebo kto akýmkoľvek spôsobom prišiel do kontaktu s vysokoškolským vzdelávaním, vie, že v Slovenskej republike prostredníctvom Akreditačnej komisie sa široko hodnotí vedeckovýskumná činnosť a vedeckovýskumný potenciál vysokých škôl. Ale ja som sa osobne ešte nestretol s tým, aby ktokoľvek inicioval analýzu výchovno-vzdelávacích programov v súvislosti so zamestnanosťou absolventov ktorejkoľvek vysokej školy. Ja som osobne tiež presvedčený, že ani jedna fakulta slovenských vysokých škôl nemá informáciu o tom, koľko z ich absolventov rozširuje rady nezamestnaných, koľko z nich sa uplatnilo pri pracovnom zaradení vo vlastnom odbore, koľko v príbuzných odboroch a koľko vo vzdialených odboroch. Pochopiteľne, túto informáciu dnes nemá ani ministerstvo školstva, ani ju nikdy nemalo.
Otázka nároku štátnych a neštátnych vysokých škôl na financovanie zo štátneho rozpočtu si rovnako vyžaduje legislatívnu úpravu, ktorej sa autori predkladanej novely akosi decentne vyhli. Čo je však horšie, návrh novely neberie do úvahy rapídne sa zhoršujúcu situáciu na vysokých školách z nedostatku finančných prostriedkov na krytie najzákladnejších potrieb vysokej školy pri zabezpečení jej funkcií. Autori oprášili 10 rokov starý návrh na úľavu z daňovej povinnosti z hospodárskej činnosti vysokých škôl. Chápem však nechuť vlády tento návrh požehnať vzhľadom na nejasnosť, čo sa pod hospodárskou činnosťou myslí. Ťažko možno súhlasiť s textom dôvodovej správy na strane 5, podľa ktorej vysoké školy nevykonávajú žiadnu sústavnú činnosť za účelom zisku. Možno u nás, ale vo vyspelých štátoch je povinnosťou vykonávať odbornú verejnoprospešnú činnosť vysokých škôl pochopiteľne za úhradu, ktorá je definovaná v zákone. V prípade, že sa na takúto činnosť použije vedecké a odborné know-how vysokej školy, fakulty alebo katedry, prípadne odboru, je táto činnosť spravidla oslobodená od zdanenia alebo sa na túto činnosť poskytujú isté daňové úľavy. Tiež si myslím, že § 2 Obchodného zákonníka nie je prekážkou na úpravu zdanenia zisku z odbornej verejnoprospešnej hospodárskej činnosti vysokých škôl.
Otázka zavedenia poplatkov za štipendium, poplatkov za štúdium v takej či onakej forme je dnes predmetom intenzívnych rokovaní. Predkladatelia však túto myšlienku totálne zavrhli a v doplňujúcom odseku 9 § 18 takúto možnosť spolufinancovania vysokých škôl striktne zamietli. Tým nepomohli ani vysokým školám, ani študentom. Vo vyspelom svete totiž neexistujú vysoké školy, ktorých činnosť by bola financovaná výlučne z prostriedkov štátneho rozpočtu a zavedenie poplatkov za štúdium, povedzme si to otvorene, je iba otázkou času. Dovoľte mi, aby som uviedol jeden príklad. Poplatok za štúdium vo výške 200 Sk ročne na jedného študenta by Univerzite Komenského pridal k štátnemu rozpočtu 50 mil. Sk. To je finančná suma, ktorá by sa dala veľmi dobre použiť na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu, na zvýšenie platov učiteľov a na krytie ďalších aktivít, ktoré sú potrebné na riadny chod vysokých škôl. 200 Sk ročne.
Máme ešte iné možnosti. Na vysokých školách v Slovenskej republike študujú za úhradu zahraniční študenti. Slovenské vysoké školy dnes prijímajú na riadne štúdium asi jednu štvrtinu až jednu pätinu všetkých uchádzačov, pričom kritériá spôsobilosti na vysokoškolské štúdium podľa môjho názoru spĺňa asi tak polovica všetkých uchádzačov. Vlastne diskriminujeme tú skupinu študentov, ktorí spĺňajú tieto kritériá a nedovoľujeme im študovať na vysokých školách napriek tomu, že ich kolegovia zo zahraničných vysokých škôl si môžu štúdium zaplatiť a môžu študovať za úhradu. Myslím si, že zavedenie kategórie samoplatcu by zrovnoprávnilo zahraničných a domácich študentov, dalo by možnosť študentom zvýšiť počty prijímaných študentov a pri dobrej organizácii štúdia a kvalitnej prestavbe študijných programov by vysoké školy hravo zaručili plnú zamestnanosť svojich absolventov.
Mám, samozrejme, i poznámku k dikcii novely, ktorá sa týka organizačných štruktúr v samosprávnom riadení vysokých škôl. Jeden príklad. Neviem si predstaviť, ako budú vyzerať akademické senáty, keď podľa tohto návrhu najmenej jednu štvrtinu akademického senátu tvoria študenti. Z dikcie takéhoto paragrafu vyplýva, že to nemusí byť jedna štvrtina, že to môžu byť dve štvrtiny, tri štvrtiny, štyri štvrtiny a nakoniec budeme mať študentské senáty, ktoré budú riadiť vysokú školu spolu s vedením univerzity alebo fakulty. Nechcem, samozrejme, zasahovať do tejto aktivity mojich kolegov, domnievam sa však, že v jednom majú pravdu. Novelizácia zákona je potrebná, i keď niečo, čo je také deformované ako zákon číslo 170 o vysokých školách, by bolo možné vlastne upraviť iba prijatím nového zákona.
Dámy a páni, existujú zákony, ktoré nesmú byť politickou hračkou. Zákon o vysokých školách je jedným z takýchto zákonov. Príprava zákona a posudzovanie tejto normy musí rešpektovať isté medzinárodné štandardy, i keď, a to zase súhlasím s predkladateľmi, ich legislatívny rámec nie je striktne stanovený napríklad v krajinách Európskej únie. Vzhľadom na potrebu upraviť niektoré legislatívne normy, ktoré sa týkajú riadnej funkcie vysokých škôl v našej vlasti, odporučím alebo odporúčam ctenej poslaneckej snemovni predmetnú novelu posunúť do druhého čítania, ale zároveň si vyhradzujem právo na pokus niektoré nezrovnalosti v paragrafovom znení predmetného návrhu upraviť tak, aby zákon priniesol prospech vysokým školám, ich učiteľom, predovšetkým študentom i celej našej spoločnosti.
Ďakujem vám za pozornosť.