Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pred obedňajšou prestávkou chcem urobiť jeden oznam. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Národný demokratický inštitút usporiadajú seminár pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zameraný na prácu poslanca v parlamente. Seminár sa bude konať na budúci týždeň v dňoch 21. a 22. septembra 1999 v Častej-Papierničke. Prihlášky na seminár možno odovzdať na prezencii do štvrtka 16. septembra 1999. Bližšie informácie podá parlamentný inštitút.

Poobede budeme pokračovať v rozprave. K tomuto bodu vystúpi ešte pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Tarčák. Uzavreli by sme tento bod a potom by sme hlasovali o zákonoch, ktoré sme prerokovali v piatok a dnes, a pristúpili by sme k rokovaniu o novele zákona číslo 92, tak ako to rozhodla Národná rada minulý týždeň.

Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Prosil by som členov ústavnoprávneho výboru, aby sa do 10 minút po prerušení schôdze zišli v rokovacej sieni ústavnoprávneho výboru.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nie sú ďalšie oznamy. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v odpoludňajšom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokúvaním návrhu zákona skupiny poslancov o vysokých školách rozpravou o tomto návrhu.

Ako ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

predložený legislatívny návrh je návrhom, ktorý zaujíma širokú vysokoškolskú obec a mňa nielen ako poslankyňu, ale aj ako dlhoročnú vedecko-pedagogickú pracovníčku na vysokej škole.

V súčasnosti rezonujú v oblasti školstva viaceré problémy, na ktoré bolo reagované aj vo verejnosti, a preto verejnosť očakáva, že legislatívny návrh prispeje k riešeniu aj najpálčivejšieho problému. Predložený legislatívny návrh sa tvári ako krok riešenia základného problému školstva, hoci to tak nie je. Základný problém školstva tkvie v nedostatku financií, v otázke, ako riešiť túto otázku a predložený návrh podľa môjho názoru nedáva dostatočný legislatívny podklad ani na riešenie tejto otázky v rámci kompetencie vysokých škôl.

V predloženom návrhu finančných otázok sa dotýka bod 17, ktorý podľa môjho názoru je nejasný, zlý a pripúšťa dvojaký legislatívny výklad. Keďže ide o prvé čítanie, nebudem sa týmto textom bodu 17 podrobne zaoberať, ale už dnes signalizujem, že sa bude potrebné nad týmto bodom zamyslieť. Skôr by som chcela uviesť, že predložený legislatívny návrh by mal skutočne práve v otázke financií dať takú legislatívnu základňu, ktorá by pomohla našim vysokým školám udržať si svoju kvalitu, ktorá, dovolím si tvrdiť po dlhoročnom pôsobení na vysokých školách, je nadštandardná a aj viaceré krajiny Európskej únie v mnohých odvetviach štandard našich vysokých škôl nedosahujú. Takisto v USA, ako aj v západnej Európe, keď vezmeme celkovo kvalitu vysokých škôl, priemer sa nemôže prirovnať priemernej kvalite našich vysokých škôl. Je pravdou, že niektoré vysoké školy na Západe majú špičkovú úroveň, ale nie je to všeobecný jav. Kvalitu našich vysokých škôl overila prax na našich absolventoch, ktorí v zahraničí, pokiaľ sa tam usadili, získali popredné miesta, ako aj ocenenia viacerých vedeckých inštitúcií.

Myslím si, že všetci sa pamätáme, ako minister školstva pán minister Ftáčnik nedávno hovoril o zámeroch v oblasti vysokých škôl, o zvýšení percentuálneho vysokoškolského vzdelania. Myslím si, že ani táto novela nedáva právny predpoklad na to, aby sa pristúpilo k systémovej prestavbe. To znamená, aby boli vysoké školy legislatívne motivované k tomu, aby sa zamerali na výchovu takých odborníkov, ktorých prax potrebuje. Dnes sme svedkami, že vysoké školy vychovávajú odborníkov, ktorí prechádzajú do záloh nezamestnaných, do radov nezamestnaných. Predsa treba motivovať vysoké školy k tomu, aby vlastne mali záujem zmeniť svoje štrukturálne zloženie.

Pokiaľ pán minister hovoril o percentuálnom vzdelaní našich ľudí, v tejto súvislosti chcem využiť, že som pri mikrofóne a chcem povedať, že naše percentá sú skreslené, pretože v zahraničí do vysokoškolského štúdia akosi zahŕňajú aj absolventov Fachhochschule, čo predchádzajúci minister školstva za Moravčíkovej vlády veľmi presadzoval - áno, už mi kýva, že je to tak -, aby aj tieto školy boli zahrnuté do sústavy vysokých škôl a aby sa tým percentuálna úroveň zvýšenia našej vzdelanosti štatisticky zlepšila. V tom smere sme boli proti a v súčasnosti som stále proti, pretože nám nemôže ísť o štatistiku, ale o skutočnú kvalitu vysokoškolského štúdia. Aby vysokoškolské štúdium bolo naďalej tak kvalitné, ako je dosiaľ, je nutné tieto vysoké školy finančne zabezpečiť zo zdrojov štátneho rozpočtu a navyše vytvoriť právny podklad na to, aby vysoké školy mohli diverzifikovane získať ďalšie finančné zdroje. Opakujem, tento legislatívny návrh nie je návrhom, ktorý by dával náležitý právny podklad na takúto diverzifikáciu a hlavne nie je motivačný, aby vysoké školy mali záujem zapojiť sa svojou manažérskou činnosťou do takýchto aktivít.

Keď som bola vo funkcii podpredsedníčky vlády, navštívila som aj univerzitu v Gente a ministerstvo, ktoré zabezpečovalo moju návštevu, zabezpečilo aj kontakt, a bola som veľmi sklamaná, keď som zistila, že sa nestretám s rektorom, ale s pánom prorektorom, na čo však na mieste aj z rozhovoru s miestnymi som zistila, že pán prorektor pre manažment je váženejšia a dôležitejšia osoba v zahraničí ako samotný pán rektor, a to o niečom hovorí. To hovorí o trende, hovorí o situácii v západnej Európe na vysokých školách, a keď sa tento materiál tvári, že sa tam chce z tejto organizačnej stránky dostať, opakujem, nedáva náležitý legislatívny podklad na to, aby manažment vysokých škôl dostal rozvoj.

Ďalej nemôžem súhlasiť s dôvodovou správou, ktorá je vo všeobecnej časti tohto legislatívneho návrhu a hovorí, že novela, ktorá bola prijatá v roku 1996, t. j. za bývalej vlády Vladimíra Mečiara, deformovala situáciu na vysokých školách. Protestujem, nie je to pravda. Vonkoncom nie je pravda, že sa v tejto oblasti robili touto novelou reštrikcie princípov akademickej samosprávy. Práve naopak, tento legislatívny návrh robí reštrikciu v demokratickej samospráve, a to robí reštrikciu bodom 6, ktorý vlastne robí novelu k § 9 ods. 6, kde znižuje účasť zástupcov študentov v akademickom senáte vysokej školy.

Mám otázku na predkladateľov. Vážení páni predkladatelia, čoho sa bojíte, keď znižujete počet zástupcov študentov v akademickom senáte? V novele z roku 1996 bola ponechaná tretinová účasť zástupcov študentov. Predsa študenti sa majú podieľať na riadení vysokých škôl a ich tretinová účasť im vlastne nedávala majoritu rozhodovania a zníženie na štvrtinu je viac-menej posunutie ich hlasu na vedľajšiu koľaj. Preto už teraz signalizujem, že v druhom čítaní budem navrhovať nový text, resp. vypustiť bod 6 z tohto legislatívneho návrhu, pretože je nedemokratický a robí to, z čoho vlastne obviňujete novelu z roku 1996, čo nebola a nie je pravda.

Ďalej uvádzate, že bola neúmerne posilnená právomoc ministerstva školstva. Nie je to pravda. Myslím si, že pokiaľ pristúpite k systémovému riešeniu problémov na vysokých školách, bude treba komunikovať s ministerstvom školstva, bude treba v súlade s ministerstvom školstva určovať spoločenskú objednávku, ktorú finančne pokryje štát a ministerstvo, ktoré akosi bude zabezpečovať tieto finančné prostriedky, bude spolupracovať a bude evidovať ďalšie aktivity vysokých škôl, na ktoré budú mať odvahu aj od samotných samoplatcov.

Taktiež nie je pravda, že opravný prostriedok v habilitačnom konaní a pri vymenovaní profesorov bol vlastne akýmsi nedemokratickým zásahom. Tieto ustanovenia boli a sú v súčasnom práve ako ochrana individuálnych záujmov tých osôb, ktoré sa podrobujú habilitačnému konaniu alebo vymenovaniu profesorov. Návrhom na zrušenie týchto ustanovení dávate priestor na politické rozhodovanie o týchto kvalifikačných stupňoch, s čím nesúhlasím a čo považujem za nesprávne.

Ďalej, vážené pani poslankyne a poslanci, mám ďalšiu koncepčnú pripomienku k tomuto legislatívnemu návrhu. Tento legislatívny návrh nevytvára alebo nerozširuje priestor na vývoz vysokoškolského vzdelania. Vláda Vladimíra Mečiara dávala veľké financie v porovnaní s tými, čo dávate vy, a aj perspektívne mala akúsi snahu, akýsi apetít dať do vysokoškolského vzdelania väčšie financie, dôsledkom čoho a akýmsi potvrdením bolo aj zriadenie viacerých nových vysokých škôl. Investície do vzdelania sa všade na svete považujú za najrentabilnejšie investície. A máme signály zo zahraničia, že bol veľký záujem prísť študovať na naše vysoké školy a platiť v tvrdej mene. Prečo by sme takýmto spôsobom nemohli "vyvážať" vysokoškolské štúdium, keď naši učitelia sú schopní prednášať aj v anglickom jazyku a podobne? Takáto objednávka bola napríklad aj z Izraela na štúdium farmácie na Slovensku, bol veľký záujem o štúdium na Vysokej škole pôdohospodárskej v Nitre a podobne.

Dovoľte mi, aby som skončila jednou myšlienkou. Kľúč k zlepšeniu situácie na vysokých školách je v zlepšení jeho financovania. To financovanie, ktoré sa dnes uskutočňuje, to reštrikčné hospodárenie, ktoré sa dnes uskutočňuje, je vlastne postupná likvidácia našich vysokých škôl. Preto ako jedno ustanovenie, ktoré by som z návrhu vyzdvihla, je ustanovenie, ktoré navrhuje, aby sa pri podnikateľskej činnosti neplatili príslušné dane. Toto ustanovenie, jeho presadenie bude Hnutie za demokratické Slovensko podporovať, aj keď sa domnievame, že predložená novela nedostatočne dáva legislatívny návrh na zlepšenie najmä finančnej otázky vysokých škôl, pretože nevytvára ďalší priestor na diverzifikáciu finančných zdrojov pre vysoké školy. V Hnutí za demokratické Slovensko je dvanásť vysokoškolských učiteľov, profesorov, docentov. Všetci sme znepokojení situáciou na vysokých školách a členovia klubu Hnutia za demokratické Slovensko - vysokoškolskí učitelia aj svojím vyhlásením túto nespokojnosť dajú na vedomie.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa hlásia pán poslanec Húska a pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem nadviazať na pani poslankyňu Tóthovú v tej časti, kde hovorí, že podporíme ustanovenie, ktoré by umožnilo dostať vyššie finančné zdroje na vysoké školy cestou toho, že budú oslobodení od niektorých daňových povinností. Už raz som zdôraznil, že je to ťažko realizovateľné, a budeme to podporovať len preto, lebo iná možnosť momentálne nie je. Ale treba otvorene povedať, že nemôžeme mať sociálno-trhovú ekonomiku alebo vláda sa nemôže snažiť o sociálno-trhovú ekonomiku a zároveň mať rovnostárske komunistické princípy vo vzdelávaní. Nemôžeme dávať šancu vzdelávať sa za tých istých finančných možností platených štátom tomu, koho rodičia zarábajú 5 mil. korún ročne alebo mesačne, a aj tomu, kto zrába iba 5 tis. korún.

My sme mali vypracovaný systém dotačnej politiky aj v tejto oblasti a je potrebné na to nadviazať, lebo len tak budú môcť vysoké školy prežívať aj do budúcnosti. Preto je novela v tejto časti absolútne nedokonalá a myslím si, že tie ustanovenia budú od svojho začiatku obsolentné, tak ako boli ustanovenia, ktoré navrhol pán Moravčík, dotýkajúce sa podnikateľských aktivít vysokých škôl.

Áno, vysoké školy teraz zarábajú istú čiastku do štátneho rozpočtu svojimi podnikateľskými aktivitami. Ale nemajú z nej absolútne nič, pretože ju musia celú odviesť do štátneho rozpočtu. Takže treba zaviesť aj do školskej politiky sociálno-trhové princípy, a to musí predložiť pán minister Ftáčnik. Ak nie je schopný, je potrebné, aby zvažoval, či je schopný viesť ďalej rezort školstva alebo nech sa toho vzdá.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Chcem potvrdiť slová pani poslankyne Tóthovej jednak v kritike nedokonalosti tohto zákona, jednak v konštatovaní, že naša celková štátna stratégia malého štátu, ktorý sa pripravuje na 21. storočie, musí byť práve vo fundovanom podporovaní vysokého školstva, ktoré má pripravovať jediné, čím disponujeme, a to je mozgový potenciál našej krajiny. Z týchto dôvodov podporujem aj riešenie, aby sa zvážili možné daňové úľavy pre vysoké školy a zároveň aby sa umožnili riešenia, pri ktorých by školy mimo riadneho štúdia mali právo aj na dodatočné zdroje. V tejto oblasti vychádzame v ústrety aj vôli možných absolventov, ktorí popri zamestnaní, to znamená navyše, sú ochotní sa angažovať na sebazdokonaľovaní aj finančne i obetovaním svojho vlastného času. Z týchto dôvodov veľmi podporujem takýto postup, ale zároveň vyslovujem spolu s pani poslankyňou Tóthovou mienku, že jednoducho opatrenia, ako ich navrhuje predložená novela, sú nedostatočné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V poradí posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tarčák.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Tarčák:

Vážení páni ministri,

vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

hneď na začiatok chcem povedať, že nie som z akademickej obce, nepôsobím na vysokej škole. A keďže som mal to šťastie či česť riadiť školstvo, tak mi dovoľte niekoľko poznámok k tomuto predloženému návrhu. Moja replika smeruje k predkladateľovi, ktorý si osvojil alebo prezentoval, že je zástupcom všetkých pracovníkov vysokých škôl. Je to príliš silné a neviem, z akej pozície až tak silno si osvojil svoju osobu. Možno to je aj otázka, lebo tak to bolo nejako ukončené.

Hneď na začiatok chcem povedať jednu skutočnosť alebo súhlasím s tým, čo povedali moji predrečníci, že by sme sa mali pri prerokúvaní niektorých právnych noriem zhodnúť tak opozícia, ako aj koalícia a možno vysokoškolský zákon alebo i táto novela by mohla byť tým zákonom, kde by sme mali nájsť spoločnú reč. Ale ak by sme chceli hľadať spoločnú reč, tak predkladateľ nemôže hneď v úvode používať také silné slová, že náš zákon či novela je nedemokratická, že boli oklieštené práva a celý rad iných, veľmi silných slov, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou.

Čo sa týka poslednej novely, nechcem sa vyjadrovať k predloženému návrhu tejto novely, lebo keď som sám bol ako spravodajca, odporučil som 70-80 z vyše dvesto pozmeňujúcich návrhov. Drvivú väčšinu tvorili návrhy či už Rady vysokých škôl alebo opozičných poslancov. Takže o kvalite či nekvalite nechcem hovoriť, ale napriek všetkému si osobne myslím, že náš vysokoškolský zákon nie je zlý. Je porovnateľný s hociktorým zákonom vyspelej Európy, a keď to tak nie je, bol by som veľmi rád, keby ste mi konkrétne povedali, v čom a s ktorým zákonom je to ináč.

Súhlasím s tým, čo povedal pán profesor Švec, náš kolega, že možno oceniť to, že ste sa podujali riešiť istý problém alebo niektoré problémy vysokého školstva, ale musím zároveň povedať aj to, že navrhovaná novela je nedostatočná a nepostačujúca na to, čo potrebujú vysoké školy.

Predovšetkým treba jednoznačne povedať - dáte mi za pravdu -, že kardinálny problém vysokých škôl je otázka financovania. Ak ste sa pokúsili riešiť alebo pokúšate sa to riešiť, tak ako ste navrhli, musím vám povedať - a iste vám to povedali aj vaši právnici, zrejme si je toho vedomý aj pán minister školstva, ktorý tu nie je a zrejme tu nie je náhodou -, že jednoducho takto upraveným návrhom nie je možné riešiť tento problém, lebo návrh sa dostal do kontradikcie s celým radom iných zákonov, zákonom o rozpočtových pravidlách, daňovými zákonmi od dane z pridanej hodnoty cez zákon o dani z daru, prevodu majetku či presunu a podobne. To jednoducho nejde, ak by ste to chceli riešiť, tak musíte upraviť zároveň x paragrafov v týchto zákonoch a v celom rade ďalších právnych noriem. Čiže čo sa týka otázky financovania, som ochotný diskutovať s kýmkoľvek a podporiť celý rad racionálnych a rozumných opatrní na to, aby sa situácia zlepšila. Ale chápem, že to nemôžeme očakávať od vás poslancov, pretože otázka financovania je oveľa zložitejšia a predovšetkým s týmto návrhom mal prísť pán minister školstva.

Verejne vyhlasujem, že nemám nič proti tomu, aby na vysokých školách študoval, kto chcel, kde chcel a čo chcel. Ale kladiem si otázku, prečo umožňujeme - aj táto novela to zakomponovala do svojho návrhu - študovať samoplatcom zo zahraničia a našim nie. Pýtam sa, prečo tá okľuka, ktorá beží v reálnom živote, teda, aby sa to dosiahlo, tak sa fiktívne náš občan prijme na vysokú školu do Čiech a česká univerzita sa spojí s našou univerzitou v rámci dohody. Potom tento náš človek študuje na našich vysokých školách, ale za poplatky, ktoré náš občan platí v Čechách. To sa mi zdá nerozumné, neracionálne. Čiže otázka potom smeruje k tomu, či aj študent by si mal priplácať alebo nie. Zase nie som zásadne proti, ale odmietam, aby sa to vzťahovalo na všetkých. Som presvedčený o tom, že naša spoločnosť je taká diferencovaná v oblasti príjmov, že i tých dvesto korún, ktoré tu proklamoval kolega Švec, je pre sociálne slabé vrstvy veľa a pre niektoré vrstvy našej spoločnosti sú to zanedbateľné, smiešne položky. Čiže ak financovanie vysokých škôl, tak hneď vzápätí musí minister školstva predložiť návrh, ako zabezpečí, aby študenti, vynikajúci študenti zo sociálne slabších rodín neboli hendikepovaní alebo, nedajbože, že by sa nedostali na vysokú školu.

Ak hovoríme o financovaní, tak by mal prísť materiál a dovolím si tvrdiť, že nebude stačiť ani nový vysokoškolský zákon bez toho, že by nebol komparovaný s ďalšími právnymi normami, minimálne s tými, o ktorých som sa zmienil.

Čo sa týka toho, čo sa snažíte navrhnúť, že môžu podnikať, to riešia paragrafy terajšieho zákona v § 6 ods. 2, kde je umožnené vyvíjať vysokým školám podnikateľskú činnosť, avšak naráža potom v konečnom dôsledku na tie ďalšie problémy a ďalšie zákony, ktoré som spomenul, ale tie jednoducho nechávate bokom. Môže sa stať paradoxná situácia, že schválime tento zákon, je plný očakávania, čo všetko robíme vysokoškolákom, ale neurobíme nič, lebo daňový úradník bude postupovať voči vysokým školám v zmysle daňových zákonov alebo v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách a tento zákon, ktorý by sme prijali v takej podobe, ako je, bude minimálne v rozpore.

Ďalej ešte silné slová, že sme okliešťovali ďalšiu oblasť, ktorú riešite - činnosť senátov - vzbudzuje trochu úsmev, pretože tu navrhujete len dve zmeny, kde vpúšťate na voľno - k tomu sa vyjadril a stotožňujem sa s názorom pána Šveca, že študenti by nemali mať blok z druhej strany, ale voľne, čiže minimálne len nad jednu štvrtinu, to je aj v terajšom zákone, len druhá bariéra je z druhej strany, že by to mala byť najviac jedna tretina. Myslím si, že táto otázka bola veľakrát pertraktovaná i v akademickej obci a zmier na tomto intervale bol všeobecne platný i vtedy, keď sme ho dávali do návrhu poslednej novely vysokoškolského zákona.

Potom je tam už len jedna úprava, ktorú navrhujete, a tá sa týka, myslím si, vedeckej rady. Je otázne, či jedna tretina, ktorá v sebe zakomponúva istý precedens ako na skladbu rady, že to musí byť nejaký násobok troch. Ale to je, myslím si, skôr technická pripomienka, nie je to nič zásadné, čo navrhujete. A to je všetko, čo sa týka senátov alebo skladby. Preto nemôžete povedať, že boli oklieštené alebo nedemokratické, že zákon dopredu prejudikuje, aká by mala byť skladba senátov. To nie je pravda.

Ďalej sa snažíte riešiť otázku postavenia pracovníkov lekárskych fakúlt. Tiež vám zrejme ušlo, že ste tam použili termín všeobecne "zamestnanci lekárskych fakúlt". No ale zamestnancami lekárskych fakúlt sú aj vrátnici, údržbári a podobne. Azda ste to tak nemysleli? Zrejme to ešte niekde budete fázovať a zlepšovať a očistíte to, ale neviem, či ste najšťastnejšie formulovali aj dodatok, čo sú lekárske vysoké školy. Veď na tie sa presne vzťahuje to isté, čo všeobecne na vysokú školu, že sú to najvyššie vzdelávacie, vedecké inštitúcie a x ďalších. Dosť ste to, neviem či aj nedegradovali tým svojím návrhom, že poskytuje aj hlavne - no tak to je tiež taký termín "aj hlavne". Ako ďalší termín je "štátny občan", to je tiež zrejme unikát v našej legislatíve, s ktorým som sa nestretol. Neviem, či ste mysleli nejakého iného občana, no ale neviem, tiež je zaujímavé, ako ste k tomu prišli.

Ďalšia oblasť, ktorú chcete riešiť, je otázka vojenských fakúlt. Iste sa niektorí starí poslanci - poslanci nie starí vekom, ale čo boli v predchádzajúcom parlamente -, pamätajú na to, že táto otázka bola skutočne riešená. Tu sme sa dohodli viac-menej vo všeobecnej zhode na návrhu, ktorý pripravili pracovníci z ministerstva obrany.

Ďalej sa tu pasujete, že umožňujete študentom, aby mohli študovať aj na iných vysokých školách. Ale veď to rieši aj terajší zákon v § 32 ods. 8, kde sa jasne hovorí, že študent môže študovať aj na iných vysokých školách, dokonca zahraničných. Vy tam len vsúvate slovko "fakúlt". Predsa fakulta je integrálna súčasť vysokej školy, čiže to sa vzťahuje skutočne aj na fakulty. Ďalej sa dokonca v terajšom zákone hovorí, že ak je to v súlade so študijným programom, tak jednoducho dekan ani len neprerušuje štúdium študentovi. To je ešte ďalšia výhoda pre študenta. Vy to chcete kvázi ako keby oklieštiť.

To sú oblasti, ktoré ste sa podujali riešiť. Chápem i môjho kolegu pána Kandráča, že je zrejme dobré aspoň niečo prijať, aby sa minimálne otupil ten nezmyselný, podľa mňa nezmyselný útok na vysoké školy, kde i vy, bohužiaľ, ste sa dopustili dosť hrubej chyby v dôvodovej správe, keď ste obvinili pracovníkov alebo vysoké školy z toho, že prostredníctvom nejakých poplatkov sa nepriamo tuneluje a pripravuje privatizácia vysokých škôl. No tak nehnevajte sa, to je taký nezmysel, aký som už dávno nepočul. Zrejme vám to niekto preklepol alebo keby ste sa k tomu, hádam, vyjadrili, lebo je to taký totálny nezmysel, že sa k tomu ani nemienim vyjadrovať.

Ak by som mal sumarizovať svoj názor, stanovisko k zákonu, isteže, poradíme sa v klube, ak by som mal osobne podporiť - nehovorím, že nepodporím - tento návrh, tak mám jednu obavu. Zase sme spustili istým spôsobom proces, že v čomsi pomáhame vysokým školám. No možno čosi. Dnes neviem povedať čo, lebo predpokladám, že ak by som mal za tento návrh zdvihnúť ruku alebo stačiť tlačidlo, tak sa musí - potom prídem s pozmeňujúcimi návrhmi, keď ho budeme prerokúvať v druhom čítaní - očistiť aspoň do takej podoby, aby nebol z toho taký, nechcem povedať nejaké zlé slovo na túto predlohu, aby to malo aspoň základný parameter právnej normy, ktorý mal prechádzať týmto parlamentom, tak možno áno.

Ale mám jednu obavu. Prijmeme novelu, ktorá toho vcelku veľa nerieši - nechcem povedať nič - a zase bude spokojnosť. Skôr mám taký názor, že možno dobre rozpumpujeme diskusiu, čo všetko vysoké školstvo potrebuje, a pritlačme na pána ministra, aby skutočne predložil komplexný návrh, ktorý by riešil podľa mňa alfu a omegu problému vysokých škôl, a to je oblasť financovania. Ale to nikdy poslanec nedosiahne, teraz to neberte osobne, lebo problém je širší, má ďalekosiahle dosahy tak na spoločnosť, ako aj na platnú legislatívu, a to jednoducho nie je možné vyriešiť návrhom poslanca, ale len a len komplexným riešením, ktoré by malo prísť od pána ministra školstva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktické poznámky - dvaja páni poslanci, posledný je pán poslanec Húska.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážený parlament,

chcem nadviazať na slová pána poslanca Tarčáka, ktorý uviedol, že škoda, že tu nie je pán minister. Skutočne je to škoda, pretože ide o nie zanedbateľný predpis, aj keď poslanecký návrh v jeho rezorte. Veľmi by ma zaujímal názor pána ministra už aj z toho dôvodu, že vystúpil a vlastne častokrát uvádza, že nesúhlasí ani s tými návrhmi, ktoré predkladá do vlády. Nesúhlasí so znižovaním stavu učiteľov, hoci sa znižuje, nesúhlasí so krátením finančných prostriedkov, hoci sa krátia, nesúhlasí s materiálom, ktorého, ako som spomínala, je predkladateľom vo vláde. Tak by ma veľmi zaujímalo, aký má postoj k tomuto materiálu. Osobne mám veľký otáznik, či minister, ktorý nesúhlasí so základnými krokmi vo svojom rezorte, nemá podať demisiu. Bola som vo vláde, ale pokiaľ by som vyhlasovala, že nesúhlasím s tým a tým, čo sa v mojom rezorte robí, tak mám dve možnosti: buď to v rezorte zastavím, alebo idem od toho. Preto by som bola veľmi rada, keby do druhého čítania bol pozvaný pán minister, aby k námetom, ktoré zazneli, povedal aj svoje stanovisko, pretože skutočne základný problém nie je v úprave nejakého členstva v senátoch, ale vo financiách.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem prízvukovať vystúpenie pána poslanca Tarčáka a zároveň upozorniť na to, že týmto návrhom sa skutočne neriešia nijaké podstatné veci a tie nepodstatné sa riešia dosť okrajovo. Stretávame sa totiž s dvoma kritikami postupu vo vysokoškolskej politike. Jedna je zľava, takzvaný ľavičiar pán Ftáčnik napríklad atakoval, že mnohé vysoké školy obchádzajú zákon, keď hľadajú dodatkové zdroje, pričom by som rád upozornil, že zákony, hlavne daňové, sú v trhovom hospodárstve zostavované tak, aby vlastne nabádali pohybovať sa v legálnom rámci, ale tento legálny rámec aj využívať. To je celkom oprávnené.

Zároveň chcem povedať, že keď sú výhrady voči tomu, aby dostali určité daňové úľavy práve vysoké školy, ktoré sú v takom ťaživom postavení, tak sa mi zdá byť prinajmenšom divné, keď to vyslovujú zase z druhej strany liberáli alebo neoliberali, lebo tí vo svete pomáhajú obchádzať daňové zákony vôbec, napríklad podpora takzvaných daňových rajov, vytváranie možnosti daňového úniku na Kajmanských a iných exotických ostrovoch, to všetko ukazuje, že vo veľkom a v iných oblastiach sa to robí doslova veľmi nelegálnym spôsobom. Pritom pre slovenské školy nevieme zabezpečiť základný hospodársky priestor.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť za skupinu poslancov pán navrhovateľ.

Áno. Nech sa páči.

Poslanec P. Osuský:

Vážený pán predseda,

vážení páni ministri,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

chcel by som sa na úvod poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v rozprave s faktickými poznámkami a verím tomu, že mnohí z nich hádam i v dobrej viere pomôcť veci, ktorá - a to pripúšťam - by skutočne nemala mať bezpodmienečne oblečené výlučne politické tričko. Bolo položených viacero otázok, viacero spochybnení, niekoľko útokov. Dovolil by som si začať odzadu od exkurzu pána profesora Húsku na tému spojený hlas neoliberalistov, pripusťme, že skôr neoliberálov a ľavičiarov na tému financovanie školstva. Chcem tým začať aj preto, lebo ako tenor sa všetkými vystúpeniami niesla istá výčitka, že tento zákon nerieši systémovo, to hovorili niektorí, ale zo slova "systémovo" jasne trčalo iné slovo, slovo "peniaze", až po tých, ktorí to hovorili celkom otvorene a hovorili, že zásadným problémom je financovanie školstva.

Sám viem, že významným, teda možno i existenčne zásadným problémom školstva je jeho financovanie. Ale tvrdenie pani profesorky Tóthovej, že táto novela sa tvári, že ho rieši a v skutočnosti ho nerieši, musím odmietnuť, lebo táto novela sa tak netvári. Je nám celkom jasné, že riešenie financovania školstva, ale i školstva a vedy, aby som to povedal jedným dychom, na Slovensku, musí byť skutočne spoločným a i tak neľahko prebojovateľným projektom, na ktorom sa bude podieľať rovnako ministerstvo školstva, ako iné ministerstvá a zložky exekutívy, ale verím tomu, že i poslanecký zbor. Viem však, žiaľ, alebo, nežiaľ, že to bude i veľmi ťažký zápas o myslenie našich občanov, ktorí žili 45 rokov v ilúzii, že vzdelanie je zadarmo.

Je nám jasná zložitosť tohto zápasu i to, že sa bude viesť na mnohých frontoch a táto predloha si jednoducho nedala do vienka vybojovať v krátkej novele zložitý zápas, ku ktorému by som povedal len toľko, že ak kolegovia z opozície toto zákonu vyčítajú, tak ako opakovane vyčítajú ministrovi školstva, že sa on i štátny tajomník jednoznačne vyjadrili - a to plne podpíšem -, k miestami nekalým praktikám získavania prostriedkov od občanov tohto štátu za štúdium ich detí, že tým neurobili nič než to, že konštatovali skutočnosť, ktorá v tomto štáte funguje 4 - 5 rokov. S plným vedomím hovorím, tieto procesy prebiehajú 4 - 5 rokov a pýtam sa kolegov z opozície, prečo im počas 4 - 5 rokov nezišlo na um riešiť tento problém, ktorý je skutočne zložitým problémom, a podsúvajú to nám predkladateľom malej novely vysokoškolského zákona.

Tu sa vyberali peniaze celkom otvorene od občanov Slovenskej republiky pri platnosti ústavy za štúdiá mimo pôdy vysokej školy, ktoré robili pedagógovia vysokej školy. Titul udeľovala vysoká škola a hoci pod hlavičkou odborových aktivít, sa jednoducho porušovali zákony. V tomto plne stojím na pozícii i ministra školstva i štátneho tajomníka. Veta, ktorá je v tejto predlohe, hovorí, že od občanov tejto krajiny sa v dennom štúdiu môže vyberať školné vtedy, ak tak stanoví zákon. A preto sa našli možno na jednej lodi ľavičiari s pravicovým politikom, pretože v tomto smere chceme jediné, aby i pre výber peňazí od občanov, ktorí platia dane a žijú v štáte, ktorý má ústavu, platili zákony. Je to jasná výzva, aby sa tento zákon čo najskôr prijal.

Je samozrejmé, že i tí, ktorí sa hlboko venujú problémom financovania školstva a vedy na Slovensku, vedia, že dokonca v chronológii našej budúcej činnosti - a ak myslím našej, tak všetkých tých, ktorým na tom záleží, či sú v exekutíve alebo v legislatíve -, by mal byť taký postup, ktorý najprv vytvorí zákon o financovaní školstva a vedy a doň ako do porcelánového podnosu potom uloží moderné a dobré zákony o vysokých školách a trebárs i o Slovenskej akadémii vied. Nepôjde to teda bez toho, ale toto nie je našou úlohou. A preto by som raz a navždy chcel odmietnuť insinuácie, že sme neriešili, hoci sme sa tvárili, že riešime. Nie, my sa netvárime, že to riešime, my len chceme, kým vznikne dobrý zákon o financovaní školstva, aby sa nevyberalo školné od buka do buka, tam áno, tam nie, tam toľko a tam toľko. Je to proste úcta k zákonom tejto krajiny, ktorá nás vedie k tomu, že túto vetu dávame do novely.

Nechcem jednotlivo odpovedať na všetky podnety, ktoré vyplynuli takmer z trojhodinovej rozpravy na túto tému, a tak by som si dovolil odpovedať len na niekoľké z nich. Dostalo sa nám napríklad výčitky za to, že sme ničím zvláštnym nezasiahli do právomocí senátov a že sme toho zasa tak veľa neurobili, resp. že sa senátom doteraz nijako nekrivdilo. Chcel by som povedať, že to tak nie je. Akademické senáty sú samosprávne orgány, ktoré majú schopnosť riešiť mnohé problémy, pretože ich tvorí elita akademickej obce, ktorú si akademická obec slobodne a na základe vlastného uváženia do nich zvolí. Preto je napríklad zrušenie limitu podielu jednotlivých zložiek pedagógov fakulty pre nás zásadným demokratizačným krokom, lebo akademická obec sama vie, koho chce alebo nechce mať v senáte.

Úvahy, ktoré sa rozvíjali o tom, že ak bude v zákone dikcia najmenej o jednej štvrtine študentov, znamenali, dovedené do absurdných polôh, že ich budú štyri štvrtiny, teda všetci členovia senátu budú študenti. To je, samozrejme, hlúposť. Ale keby akademická obec ktorejkoľvek vysokej školy rozhodla, že si zvolí do senátu štyri štvrtiny študentov, tak jej pánboh pomáhaj, bude to jej demokratická voľba. Mám obavu, že je to hlúpa konštrukcia, ktorá sa nenaplní. Prečo je tam slovo "najmenej"? Viete, keď je niekde napísané najviac, tak najviac jedna tretina znamená i nulu, lebo ak niekto komu sľúbi najviac tretinu torty, nie je tým povedané, že nedostane nič z tej torty? Lebo i to je najviac jedna tretina. Preto si nemyslím na rozdiel od pani profesorky Tóthovej, že by sme uberali študentom práva. Sme hlboko presvedčení, že ich sloboda a podiel je zabezpečený, ale opačné obavy pani poslankyne Slavkovskej, že ovládnu senáty, sú pri štvrtinovom podiele, samozrejme, asi málo reálne.

Pokiaľ ide o významnú vec, ktorou je návrat alebo povedal by som opätovné zverenie toho, čo patrí vedeckým radám vysokých škôl, čo znamená znemožnenie postupu podľa správneho konania pri udeľovaní stupňov docenta a profesora, na ktoré pani profesorka Tóthová poukázala, chcem povedať, že zvolila veľmi pozoruhodnú argumentáciu. Povedala totiž, že vedecké rady budú politicky rozhodovať o udeľovaní kvalifikačných stupňov. Pýtam sa, či vedecká rada, ktorú zvolí a tvorí akademická obec z najlepších odborníkov, zväčša z prednostov kliník, vedúcich ústavov, vedúcich vedcov a reprezentantov fakulty, sa dá zložiť politicky. Ako asi politicky? Naproti tomu ona navrhuje, že pôvodné ustanovenie, aby túto ingerenciu malo ministerstvo v odvolacom konaní, vraj nie je politické. Pýtam sa: Sú vedecké rady zložené prísne politicky a naopak predstavitelia ministerstva sú totálne apolitickí? Uznajme neúnosnosť tejto argumentácie.

Chcel by som povedať ešte zopár vecí. Poďakoval by som sa pánu poslancovi Kandráčovi, ktorý očividne v dobrej vôli pomôcť veci podporil mnohé z novely zákona. Ale chcel by som povedať, že i on vlastne dáva tejto novele viac povinností, ako môže splniť. Ale nič na tom nemení to, že i my všetci súhlasíme s vyjadrením OECD a so všetkým, čo hovorí o potrebe nového pohľadu na financovanie školstva. Samozrejme, že - a to si povedzme úplne otvorene -, ak dnes študuje u nás na fakultách 18 % mladých ľudí, je to veľa či málo? Otvorene si povedzme, že chceme, aby ich bolo viac. Na druhej strane sa v tejto sále opakovane niesli požiadavky, aby sa štúdium reglementovalo niečím, čo by sme radi uvítali, ale čo nám naši kolegovia z opozície teraz vyčítajú. Pýtam sa: Prečo za 5 rokov nevypracovali štátnu politiku vzdelania? Prečo neexistuje to, na čo sa v zákone odvolávajú? Prečo neexistuje to, čo žiadajú, aby sme my zohľadnili v zákone, keď od vzniku tejto republiky nikto nepovažoval za potrebné vypracovať takúto štátnu politiku?

Chcem povedať ešte jednu vážnu vec na tému uplatnenia sa toho, či vychovávame študentov pre nezamestnanosť. Musíme sa rozhodnúť. Ak hovoríme, že by sme raz chceli, hoc i vo vzdialenom horizonte, mať 30 % mladých ľudí, ktorí študujú na vysokých školách, musíme si s týmto číslom uvedomiť tiež jednu skutočnosť, ktorá platí v civilizovanom svete. Tam už neexistuje istota, ktorá od momentu prevzatia diplomu na vysokej škole na pódiu auly maximy položí koberec, ktorý dovedie k vytúženému advokátskemu kreslu, operačnému stolu, divadelnej role v Shakespearovom Hamletovi alebo k čomukoľvek inému. Profesor Švec, ktorý o veciach vie, povedal, že z 10 tis. študentov medicíny v Nemeckej spolkovej republike nájde uplatnenie 5 tis. Ďalších 5 tis. študuje medicínu bez toho, aby im ktokoľvek čokoľvek garantoval.

Musíme si teda v hlavách nájsť vlastné rozhodnutie, či chceme, aby u nás ľudia študovali egyptológiu, folkloristiku alebo trebárs i medicínu podľa ich vlastnej vôle a či ich tam pustíme len toľko, koľkým garantujeme zamestnanie egyptológov, folkloristov, sociológov, filmových kameramanov alebo chirurgov. Musíme sa rozhodnúť. Je to dôležitý zápas v našich mysliach, pretože, a to hovorím zodpovedne, mnohé herecké osoby a osobnosti prešli napríklad slávnym Strassbergovým štúdiom v New Yorku, ale iba zopár z nich sa stalo Marilyn Monroeovou, Marlonom Brandom a podobnými. Desiatky ostatných strávili svoj život na periférnych scénach alebo umývali riady. Inými slovami, nemôžeme chcieť zvýšiť vzdelanie národa a zároveň každému garantovať uplatnenie a hovoriť o tom, že niekto vychováva mládež k nezamestnanosti. Nedá sa chcieť obidvoje a budeme sa musieť rozhodnúť. Osobne som za to, aby mladí ľudia mali možnosť študovať, mali možnosť vypraviť sa do života vzdelaní a vybojovať si svoje miesto. V opačnom prípade zabudnime na 30 % vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a povedzme to otvorene mládeži do očí.

Nechcem v ďalšom detailne komentovať všetky body, pretože skutočne to bude námetom druhého čítania. Napriek tomu vás chcem ešte raz poprosiť, aby sme v záujme pohnutia veci dobrým smerom odporučili túto novelu do druhého čítania. Budem pritom veľmi rád, ak sa do konca tohto volebného obdobia, ešte raz to vymenujem - exekutíva, zákonodarný zbor i celá spoločnosť dopracujeme k modernému usporiadaniu financovania školstva, vedy a výskumu a zároveň k moderným a dobrým európskym zákonom o vysokých školách a o vede. Ak sa nám toto do konca volebného obdobia podarí, bude to obrovský vklad do našej budúcnosti. Toto je jeden krok, verím tomu, že dobrým smerom.

Ďakujem za podporu. (Potlesk.)