Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi pán poslanec Zelník. Po ňom pán poslanec Krajči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
povedal som vo faktickej poznámke, že súhlasím so svojou predrečníčkou, iba na jeden názor mám trocha iný pohľad, a to na otázku deficitu, ktorý sa stále vykazuje, a ako správne povedala, že opakovane sa hovorili rôzne čísla o tom, v akom stave sa zdravotníctvo nachádza. Preto nemôže byť problém, aby nám niekto povedal, takýto je stav na účtoch a takýto je deficit v zdravotníckych zariadeniach. Ja sa chcem spýtať, pretože sa budem venovať otázke zdravotníctva: Vážený pán podpredseda vlády, ako niekto môže spracúvať koncepciu strednodobého rozvoja, keď ani nevie pomenovať východiská? Ja vám to zdokumentujem. Budem hovoriť konkrétne.
V materiáli na strane 49, kde sa hovorí o zdravotníctve, sa píše, a už sa to objavilo aj v materiáli a v správe o aktuálnej situácii v zdravotníctve, nie je to náhoda, že by to azda niekto, nejaký škriatok zapracoval a že by sa ten údaj tam dostal nejakým spôsobom náhodne, tu sa píše, že deficit systému povinného zdravotného poistenia dosiahol koncom roka 1998 13 mld. Sk. Pán podpredseda, vy ste ekonóm. To predsa nie je pravda! Boli tu prerokované v Národnej rade dve účtovné uzávierky dvoch poisťovní: Všeobecná zdravotná, ktorá má okolo 3 300 tis. poistencov, tá má deficit 2 mld.; Spoločná zdravotná poisťovňa má 700 tis. poistencov, tá má deficit 1 mld. Tu sme to my poslanci schválili, tieto dve účtovné uzávierky. Zostáva 1 milión poistencov. Odhadom sa hovorí, že Perspektíva a DRUZAP má 1,5 mld. deficit. To je 4,5 mld. deficitu zdravotných poisťovní, plus ostatné nech majú 2 mld. To je 6,6 mld. Ale tu si niekto pletie záväzky zdravotných poisťovní, ktoré sú samostatné právne subjekty, so záväzkami zdravotníckych zariadení, to znamená nemocníc, ktoré nemajú zaplatené faktúry za energie, za lieky a za ďalšie a ďalšie činnosti. Ak toto niekto nevie, prosím vás, odlíšiť, že tu sú dva samostatné právne subjekty, nemôže to zmiešavať, nemôže proste hovoriť o tom. Je mi to ľúto.
Vážený pán podpredseda vlády, v decembri prijala vláda, bohužiaľ, zmätočné a nezmyselné opatrenia v rámci vyhlásenia krízového režimu v zdravotníctve. Bude to pomaly už rok, čo máte v rukách moc v štáte, a napriek dramatickému vývoju v zdravotníctve sa viac konštatuje tu v tejto strednodobej koncepcii, ako by sa teda nič nedialo, že systém financovania sa prebuduje na systém so zatvoreným koncom. Ja si myslím, že keď už iné nie, tak aspoň to malo byť napísané, že takýto systém financovania sa bude aplikovať od toho a toho času. Ale za 9 mesiacov hovoríme o tom, ako sa to robilo zle, a za 9 mesiacov ste neboli a ani teraz nie ste schopní v tejto koncepcii takéto niečo predložiť, pričom v nemocniciach, ako uvádza Asociácia nemocníc, vzniká strata.
Zabudol som si zobrať ten článok, kde hovoria predstavitelia Asociácie nemocníc, že do konca tohto roku bude deficit okolo 3,7, 3,5 až 4,7 mld. Sk. My ak hovoríme o tom, že sme išli dole kopcom, tak, pán podpredseda, len teraz naberáme rýchlosť. Tu som očakával, že aspoň načrtne riešenie problémov tento materiál. Absolútne nič.
V materiáli sa uvádza, že v systéme financovania dôjde k rozvinutiu viaczdrojového systému s podstatne väčším podielom súkromných zdrojov. Chcem povedať, že o tomto sa opakovane hovorí, keď sa chce niečo zahrať do autu, povie sa, ľudia, bude viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Čo to je viaczdrojové financovanie? Opakovane sme počuli, že budú prispievať mestá, obce. To by musela byť zmena daňového systému, aby tým obciam a mestám zostali nejaké peniaze, aby ony potom mohli recipročne dať na školstvo alebo na zdravotníctvo. Nič sa o takomto v tomto materiáli nehovorí. Teda aký zdroj zostáva? Zostáva zdroj - iba občan.
Chcem zdôrazniť skutočnosť, že občan spolu so svojím zamestnávateľom prispieva dvoma tretinami v rámci výšky finančných zdrojov, ktoré sú pridelené do zdravotníctva. On sa na nich podieľa spolu so svojím zamestnávateľom dvoma tretinami. Je to veľmi jednoduché spočítať. 11 mld. tohto roku zaplatil štát za svojich neplatičov, za svojich poistencov a občania plus zamestnávatelia zaplatia v rámci povinného zdravotného poistenia okolo 32 mld. korún. My sa stále tvárime, že to sú zdroje, ktoré nám spadli alebo ktoré sme našli? To sú peniaze občanov! Musím upozorniť, že pri dnešnej ekonomickej situácii občana zvyšovanie spoluúčasti je pre väčšinu občanov už nemožné.
Vážené dámy, vážení páni, už dnes nemajú niektorí pacienti na to, aby si mohli priplatiť na lieky. Spustili ste sociálnu eutanáziu. To znamená, že ten, kto bude mať nízky ekonomický príjem, ak ochorie, nebude mať na to, aby bol liečený. Toto nie je strašenie. Toto je už holá realita.
V materiáli sa ďalej uvádza, že sa rozvinie zdravotná a ambulantná starostlivosť. Prosím vás pekne, čo doteraz to tu liečili šamani?
Znova vám prečítam zo správy, ktorú sme prerokúvali na minulej schôdzi o aktuálnej situáciu v zdravotnej starostlivosti, kde sa píše: Poskytovanie zdravotnej starostlivosti praktickým lekárom pre dospelých sa zabezpečuje bez výraznejších problémov. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti praktickými lekármi pre dorast a deti sa rovnako zabezpečuje bez výraznejších problémov. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti u gynekológov je bez výraznejších problémov. Špecializovaná ambulantná starostlivosť, prihliadajúc k celkovej situácii, sieť špeciálnej ambulantnej starostlivosti je dostatočná, nie je dôvod na rozširovanie predovšetkým neštátnej. Napriek tomu je poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti zabezpečované bez výraznejšieho problému. Tu sa dočítavame, že bude potrebné rozvinúť to, čo nám vlastne už funguje.
Pán podpredseda, ja som v tomto čase, keď sa zdravotníctvo nachádza v obrovských problémoch, nenašiel nič na týchto dvoch stranách, kde by som sa bol dočítal, aký bude mať ďalej zdravotníctvo vývoj, kam smerujeme, čo nás za tých 5 rokov bude čakať. Myslím si, že ani občan by si v tomto nič nenašiel a už vôbec nie zdravotnícky pracovník. Sú tu, samozrejme, frázy a ja neviem, dokedy sa budete za ne schovávať, ako napríklad zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, či dokonca približovanie sa moderným princípom financovania a fungovania zdravotnej starostlivosti v štátoch Európskej únie, keď de facto sa neustále znižuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pozrite sa, prosím, na dlhé čakacie lehoty v nemocniciach, na to, ako ľudia behajú od lekárne k lekárni, nevedia si zaplatiť za lieky alebo jednoducho tie lieky v lekárni ani nie sú.
Pán podpredseda, prepáčte, ale toto je dôkaz neschopnosti toho, ktorý tieto podklady alebo ktorý tento materiál pripravil. A súhlasím s tými, ktorí hovoria o tom, že tento materiál treba vrátiť a treba ho prepracovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Zelníkovi.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci: pán poslanec Tatár a pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Tatár, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Zelník, očakával som, že keď ste komentovali potrebu rozvinutia ambulantnej starostlivosti, že vysvetlíte snemovni potrebu presunu toho, čomu hovoríme obložnosť, čiže prílišné rozvinutie nemocničnej starostlivosti primeraným dielom na ambulantnú starostlivosť, pretože, samozrejme, o toto ide.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Pán kolega Zelník, keďže bol dlhé roky štátnym tajomníkom, mal obrovské skúsenosti, takže do systému vidí. A najmä vidí do systému transformujúceho sa, pretože niektoré veci, ktoré povedal, treba brať vážne, pretože mnohí z nás sme to nevideli tak, ako to videl on.
Ja by som sa dotkol toho, čo nadhodil aj kolega Tatár, presunu starostlivosti do ambulantnej sféry. Priatelia, my sme boli naučení proste zdravotnú starostlivosť robiť na posteľovom fonde. Tak boli naučení pacienti, tak boli naučení lekári. A transformácia aj tohto prvku potrebuje čas. V mysliach ľudí proste neodznelo, že on potrebuje byť dobre vyšetrený na posteľovom fonde a dobre aj liečený. Priatelia, to musí prejsť hlavami lekárov, ale aj pacientov. Okrem toho dlhé hospitalizačné obdobia mali aj aspekt sociálny a majú ho stále, priatelia. Veď mnohé sociálne veci riešime aj v nemocniciach.
Poisťovne sa tomu bránia. Tu by mal nastať konsenzus medzi zdravotnou poisťovňou a sociálnymi fondmi. Tie sociálne aspekty hospitalizácie, ktoré sú teraz nutné, a najmä teraz, keď ľudia nemajú peniaze na lieky, tento aspekt sa veľmi akcentuje. Takže si myslím, že proces transformácie, to je dynamika a tú dynamiku dnes nemožno brať staticky. Ak ju berieme staticky, pán kolega Tatár má pravdu, ale ak to berieme dynamicky, tak máme pravdu tí, ktorí hovoríme, že to musí mať svoj čas a naraz to nejde. Naraz redukovať a reštringovať posteľové fondy sa dotkne predovšetkým sociálne slabších. Veď povedzme hospitalizačný čas na neurológii 21 dní už dnes nie je pravdou, je 12 dní. Ale sociálne slabé vrstvy na to čakajú. Ako im to nahradíme, priatelia? Veď oni sa tam najedia vo vykúrených priestoroch a majú menšie náklady na svoje živobytie. Ale to by sa malo naozaj robiť na inej úrovni a naraz to takto jednoducho odstrániť nejde.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave pred obedňajšou prestávkou ako posledný vystúpi pán poslanec Krajči.
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
už dlhý čas prerokúvame materiál, ktorý tu prišiel do parlamentu pod názvom Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, a snažíme sa nájsť v ňom nejaké pozitívne východiská, ktoré očakávajú všetci občania Slovenskej republiky, ktorý očakávame aj my a na základe ktorého by sa mala situácia na Slovensku stabilizovať v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Žiaľbohu, z týchto vystúpení, ktoré dosiaľ zazneli, nevyplýva, že by tento materiál bol splnil očakávania, ktoré sme doň vkladali.
Treba si hneď na úvod povedať, že je zarážajúce a ťažko vysvetliteľné, že tento materiál sa dostáva do Národnej rady Slovenskej republiky až dnes v septembri, keď termín predloženia tohto materiálu bol stanovený k 30. 6. 1999. Pýtam sa preto: Podľa čoho pracovala vláda dosiaľ, podľa akej koncepcie alebo akým spôsobom? Z toho mi jednoducho vychádza to, čo aj moji predchádzajú rečníci povedali, že sa pracovalo znovu na spôsob indícií, improvizácií, a jednoducho výsledok vidíme dnes priamo v hospodárskej politike Slovenskej republiky.
Vyznieva to skutočne paradoxne, preto by som rád pripomenul slová ešte vtedajšej opozície, keď tvrdila, ako majú pripravené všetky zásadné koncepčné materiály, ako sú pripravení na prevzatie moci. Spomeňme len premiéra Dzurindu, ktorý sa pýšil prácou desiatich expertných skupín počas dvoch rokov, ktorí mali vypracovať tieto koncepčné materiály.
Povedzme si aj druhú vec. Už v roku 1992 bola založená spoločnosť s ručením obmedzeným M.E.S.A. 10, kde sú ľudia, ktorí pôsobili v tejto oblasti, ktorí sa touto oblasťou zaoberali a boli v nej títo ľudia:
- Dzurinda, dnešný premiér,
- ekonomický podpredseda vlády pán Mikloš,
- Kinčeš, terajší generálny riaditeľ SPP,
- Gabriel Palacka, bývalý minister dopravy,
- pán Šebej, podpredseda DS a predseda parlamentného výboru pre európsku integráciu,
- pán Langoš, bývalý federálny minister vnútra a terajší predseda DS,
- bývalí ministri z radov VPN - Dančo, Kučerák, Vavro a
- český občan Hoffmann.
Všetko odborníci naslovovzatí, ktorí mali čas od roku 1992 sa pripraviť.
M.E.S.A. 10 sa zaoberala organizačným a ekonomickým poradenstvom, sprostredkovaním organizačných, ekonomických služieb a sprostredkovaním predaja tovarov v rozsahu voľnej živnosti. Čiže odborníci naslovovzatí.
Kde sú ich výsledky práce? Alebo je to to čo, predložili ako Čierne knihy rezortov? Je to skutočne chudobné! Zase sa raz v konkrétnej praxi potvrdilo, že klamstvo je bežná pracovná metóda súčasnej vládnej garnitúry.
Ďalší zarážajúci výrok, ktorý zaznel napríklad v tom, že pani ministerka Schmögnerová verejne deklarovala strednodobú hospodársku politiku a stotožnila ju s rozpočtovou politikou, čo je výsmech zdravého rozumu. Samotné rokovanie vlády, ktoré sa zaoberalo týmto materiálom, ocenilo kvality tohto veľdiela a prijalo materiály s pripomienkami dosť značného významu. Kvality boli ocenené aj verejne, kde tento materiál bol hodnotený ako určité skriptá, čo skutočne zodpovedá jeho nekonkrétnemu obsahu. Tento materiál bol naozaj veľmi dlho očakávaný. Výsledkom je však jedno veľké obrovské fiasko. Skutočnosť je trošku iná.
Povedzme si, kde sa nachádza Slovensko dnes po 10 mesiacoch Dzurindovej vlády. Môžeme to zhrnúť do niekoľkých bodov:
Historicky najnižšia úroveň slovenskej koruny.
Historicky najnižší prílev zahraničného kapitálu na Slovensko.
Historicky najväčšie straty pracovných príležitostí od začiatku reformy od roku 1991, keď nezamestnanosť prekročila magických 500 tisíc osôb.
Úplný zánik aktívnej politiky zamestnanosti.
Nedostatok finančných prostriedkov ani na vyplácanie podpôr a sociálnych dávok. Na krajských úradoch chýba približne 330 mil. Sk na vyplácanie dávok sociálnej pomoci na rok 1999.
Nebezpečne rastúca inflácia, ktorá v júli 1999 stúpla na 13,6 %. Rekordný rast mesačnej inflácie vo výške 5,8 %.
Najväčšie cenové posuny od vzniku Slovenskej republiky.
Stagnovanie reálnych miezd, pričom za rok 1999 sa očakáva pokles reálnych miezd o 4 %.
Najväčší prepad slovenskej úrovne absolútnej väčšiny obyvateľstva.
Krach zdravotníctva, poľnohospodárstva, školstva, stavebníctva, kultúry a bytovej výstavby.
Rekordných 30 tisíc nezamestnaných absolventov stredných škôl. Až 40 % nezamestnaných nepracuje 13 mesiacov. Enormne rastie počet dlhodobo nezamestnaných.
Obrovský prepad rastu HDP v komparácii s obdobím roku 1994 až III. kvartál 1998.
Obrovský deficit štátneho rozpočtu, ktorý sa nedá vyrovnať ani prijatím balíka opatrení, ktorý preniesli na plecia občanov.
Najväčšie tunelovanie republiky, ktoré sa pripravuje predajom strategických podnikov.
A najväčší prepad devízových rezerv od vzniku Slovenskej republiky aj tým, že je tu historicky najnižší rating Slovenskej republiky od jej vzniku.
Toto sú výsledky, z ktorých treba vychádzať a na ktoré treba dať odpoveď aj v tomto materiáli. No, žiaľbohu, odpovede na tieto otázky tu nenachádzame.
A treba sa ešte zastaviť pri jednom. Slovensko ako krajina, ktorá sa uchádza o prijatie do Európskej únie, mala by sa zaoberať aj podmienkami, ktoré predložila Európska únia a ktoré by sme mali splniť. Tá správne žiada o časový harmonogram jednotlivých opatrení na zlepšenie situácie na Slovensku v oblasti zdravotníctva, školstva, pretože chcú zosúladiť podporné programy so zámerom znížiť podiel verejných výdavkov na HDP počas piatich rokov na 35 až 40 % súčasného stavu. Akým spôsobom, kedy sa to chce zrealizovať? Na toto znovu tento materiál nedáva žiadnu konkrétnu odpoveď. Predpokladáme, že takto sa k tomu postavia aj predstavitelia Európskej únie, keď ocenia tento dokument.
Keďže sa tu hovorí o strednodobej stratégii alebo koncepcii, bolo by veľmi dobré vedieť, či už sa vôbec pracuje, alebo je vypracovaná akási dlhodobá koncepcia smerovania Slovenskej republiky, pretože keď sa vypracúvajú už strednodobé plány, je predpoklad, že by mal existovať i plán dlhodobý. V podnadpise sa hovorí o strednodobých prioritách hospodárskej politiky. V materiáli sa však spomínajú len okrajovo. Chceme skutočne všetko postaviť len na malých a stredných podnikoch? Však sa pozrime okolo seba! Samé zlúčenia, akvízie, fúzie, ktoré idú do gigantických rozmerov. Či malé a stredné podniky, ak sa spoja do globalizácie, vyriešia exportnú výkonnosť Slovenskej republiky?
Je veľmi smutné, že musím konštatovať na margo tohto materiálu jeho nízku úroveň, zlepenosť, bezkoncepčnosť, parciálne videnie. Je to v prevažnej miere len popisný materiál navyše s hlbokým politickým podtónom. Odborné videnie je postavené ha hlinených nohách. Odborná realita vás už začína dobehúvať a nepomôžu ani klamlivé výhovorky na predchádzajúcu vládu. Ak skutočne chcete vládnuť aspoň jedno volebné obdobie, tak aspoň v pude sebazáchovy začnite konať odborne. Realita vás skôr či neskôr dobehne.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Krajčimu.
S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán poslanec Tatár, pán poslanec Hofbauer ako posledný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predsedajúci,
je 11.55 hodín, o 5 minút končíme zasadnutie a pokračujeme hodinou otázok. Už dva dni tu preberáme dokument vlády a ja sa pýtam, prečo tu nebol, a bol by som rád, keby pán podpredseda vlády Mikloš to tlmočil pánovi predsedovi vlády, prečo tu nikto nebol, ani jeden minister.
Pani ministerka, ja vás vítam, ale prišli ste na 5 minút. Prečo tu nebol minister pôdohospodárstva, prečo tu nebol minister hospodárstva, prečo tu nebola ministerka financií? Prečo tu pri tomto dokumente, ktorý je spoločný dokument vlády, sedí jedine podpredseda vlády Mikloš. Ja to považujem ako člen koaličnej vlády, teda ako poslanec koalície za vec, ktorá mi proste nesedí. To je kolektívne dielo. Prosím, keby ste to tlmočili pánovi predsedovi vlády.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tatár, nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Pánovi poslancovi Krajčimu a teda všetkým, ktorí prípadne počúvali jeho a prípadne predchádzajúce komentáre, treba pripomenúť, že vôbec nebola reč o stratégii, o ktorej rokujeme, takže pripomínam, že by bolo dobré naozaj si to prečítať a diskutovať o stratégii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Poslanec R. Hofbauer:
Skepsa pána poslanca Krajčiho o odbornej úrovni spracovateľov tohto materiálu, myslím, že nie je celkom namieste, pretože je tam celý rad renomovaných odborníkov, ktorí sa tam priamo alebo nepriamo podieľali. Napríklad pán Kinčeš z M.E.S.A. 10, v súčasnosti šéf plynární, pán Kasper, šéf reklamnej agentúry, to je "naslovovzatý odborník", a viceprezident slovenských plynární. Nakoniec páni Mikloš a Kaník sú renomovaní odborníci z prvej vlny privatizácie, kupónovej aj malej. A kde sa pohne občan Slovenska v Banskej Štiavnici alebo v Žiari nad Hronom, tak sa potkne o ich stopy, a veľmi mastné. Takže je to skutočne veľmi "hodnotný" materiál, samozrejme, v úvodzovkách.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, prečítam ešte zoznam tých poslancov, ktorí sú ústne prihlásení do rozpravy: pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Slaný, pán poslanec Tatár, pán poslanec Brhel a pán poslanec Gyurovszky.
Vyhlasujem teraz obedňajšiu prestávku. Rokovať budeme o 14.00 hodine hodinou otázok a odpovedí s členmi vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosil by som vás, keby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti.
Prv ako pristúpime k bodu hodina otázok, chcel by som oznámiť členom poslaneckého grémia, že hneď po skončení bodu hodina otázok by sme sa zišli v zasadačke predsedu Národnej rady.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
panie poslankyne, páni poslanci,
za neprítomného pána ministra Pittnera bude odpovedať pán minister Čarnogurský, namiesto pána ministra Magvašiho pán minister Šagát, namiesto pána ministra Kňažka pán minister Ftáčnik, namiesto pána ministra Černáka pani ministerka Machová a namiesto pána ministra Macejka pani ministerka Machová.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Pán premiér, prečo ste sa tak smutne tvárili, keď ste sedeli vedľa hovoriaceho pána Bugára so slúchadlami na ušiach? Rozjímali ste o prijatom zákone o jazyku národnostných menšín?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nie, pani poslankyňa, nerozjímal som. Pozorne som počúval pána Bugára, mysliac si, že by mal hovoriť po slovensky alebo aj po slovensky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Samozrejme.
Pán premiér, táto otázka vlastne nebola celá, to bola iba časť tej otázky. Nezmestila sa mi tam celá. Ja by som vám to doplnila. So slúchadlami na ušiach ste zrejme rozjímali o prijatom zákone o jazyku menšín alebo o tom, či sa máte dať na rýchlokurz maďarského jazyka, aby ste si príliš často nemuseli dávať alebo sedávať so slúchadlami na ušiach, pretože vo vláde máte skutočne dosť príslušníkov menšiny maďarskej. Toto som nemyslela ako vtip, pretože je to skutočne veľmi vážna vec. A tak ako to ja beriem, vážení, tak k tomu sa veľmi vážne stavajú aj občania.
Ja to považujem za veľmi vážny incident, ktorý sa odohral na stretnutí premiérov Slovenskej republiky a Maďarskej republiky s maďarskou mládežou na Slovensku, podotýkam, na území Slovenskej republiky. Mali by ste si uvedomiť, že vy ste v prvom rade premiérom Slovenskej republiky, premiérom vlády Slovenskej republiky, a nie nejaká nastrčená bábka, ktorou môže ktokoľvek a akokoľvek manipulovať. Ak, samozrejme, chcete byť tým premiérom vlády a občanov Slovenskej republiky. Je teda neprípustné, aby vo vašej prítomnosti ako premiéra slovenskej vlády na akomkoľvek podujatí, ktoré sa koná na zvrchovanom území Slovenskej republiky, si dovolil jeden z najvyšších slovenských ústavných činiteľov, ktorým je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Bugár, hovoriť v maďarskom jazyku.
Preto sa vás pýtam, pán premiér, či podpredseda slovenského parlamentu pán Bugár na stretnutí v Blahovej, teda na území Slovenskej republiky, rečnil v maďarskom jazyku s vaším súhlasom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, čas vymedzený na doplňujúcu otázku ste vyčerpali. Ďakujem vám.
Pán predseda vlády, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Samozrejme, o súhlase nemôže byť ani reči. Reagoval som na situáciu, ktorá vznikla náhle. Domnievam sa, že podstatné v tom, čo ste povedali vo svojej doplňujúcej otázke, je to, či je potrebné ísť na rýchlokurz maďarčiny, aby sme si vzájomne rozumeli medzi Slovákmi a príslušníkmi národnostných menšín. Domnievam sa, že k vzájomnému porozumeniu môže dôjsť aj bez toho, že by sme chodili na rýchlokurzy maďarského jazyka, chce to len dobrú vôľu a pozitívne gestá z obidvoch strán, aby sa ovzdušie vzájomnej dôvery posilňovalo. A ja sa o navodzovanie takejto atmosféry usilujem a budem usilovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Hofbauera a znie: "So slúchadlami na ušiach v Blahovej, keď ste si nechali tlmočiť vystúpenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Bugára z maďarčiny, mali ste ešte pocit, že ste predseda vlády zvrchovaného štátu? Ak áno, tak akého?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Slovensko je zvrchovanou a suverénnou krajinou a nikto by o tom nemal pochybovať. Predstavitelia slovenského politického a verejného života, ale i občania Slovenska prispejú k posilňovaniu a upevňovaniu slovenskej štátnosti vtedy, keď sa budú usilovať o dobré spolunažívanie medzi slovenským národom a národnostnými menšinami a etnickými skupinami, keď sa budú usilovať o dobré vzťahy Slovenska s našimi susedmi, keď sa budú usilovať o začlenenie Slovenska do spolupracujúcej Európy. Pre posilňovanie dôvery medzi slovenským národom a národnostnými menšinami a etnickými skupinami je dôležité, aby obojstranne zaznievali pozitívne signály, aby išlo o obojsmernú otvorenú komunikáciu. Tak ako som už naznačil, o takúto obojsmernú otvorenú, pozitívnu komunikáciu sa usilujem aj ja ako predseda vlády Slovenskej republiky.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec R. Hofbauer:
Pán premiér,
poznáte voľajaký iný štát, v ktorom podpredseda parlamentu v prítomnosti predsedu svojej vlády nie je ochotný hovoriť úradným jazykom vlastného štátu? Poznáte voľajakého iného predsedu vlády, ktorý takúto vlastnú dehonestáciu akceptuje a nasadí si slúchadlá na účely tlmočenia do vlastného štátneho jazyka, a to na území vlastného štátu? Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Bugár svoje konanie v Blahovej zdôvodnil tým, že tam vystupoval nie ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako predseda Strany maďarskej koalície. Takže vy ste boli v Blahovej na rokovaní Strany maďarskej koalície? Na rokovanie v Blahovej vás ako predsedu vlády a premiéra Orbána teda pozývala Strana maďarskej koalície? Alebo vás do Blahovej pozval Viktor Orbán a Béla Bugár vám tam iba zapožičal slúchadlá? Pán premiér, ste presvedčený, že vaša vážnosť takýmito krokmi na Slovensku vzrastá?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nie som hovorcom pána Bugára. Svoj názor som povedal a mám pocit, že som ho povedal na síce krátkom priestore, ale jasne. Do Blahovej som išiel s dobrým úmyslom prispieť k posilňovaniu dôvery medzi občanmi Slovenskej republiky, k tomu, aby sa ovzdušie medzi občanmi otepľovalo a aby som prispel k tomu, že všetci občania na Slovensku, ktorí tu žijú a ktorí tu platia dane, sa budú cítiť doma. A domnievam sa, že aj neformálne stretnutia takéhoto typu by mohli k posilňovaniu vzájomnej dôvery jednoducho prispievať. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Krajčiho a znie: "Aký je v súčasnosti deficit štátneho rozpočtu? Dodržíte, čo ste sľúbili v zákone o štátnom rozpočte?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V príslušnom zákone o štátnom rozpočte na rok 1999, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. apríla 1999 po skončení rozpočtového provizória, sú celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 1999 rozpočtované sumou 179 900 mil. Sk a výdavky sumou 194 900 mil. Sk, takže schodok je určený sumou rovných 15 mld. korún. K 8. septembru, teda ku včerajšku, boli príjmy štátneho rozpočtu na úrovni 127 700 mil., čo predstavuje 71 % z ročného rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu boli vo výške 141 193 mil. Sk, čo predstavuje 72,4 % z celoročného zámeru. Schodok teda ku včerajšiemu dňu predstavoval výšku 13 492 mil. korún.
Treba povedať otvorene, že v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka príjmy štátneho rozpočtu sú z jednej strany vyššie o 6 981 mil. Sk a výdavky rovnako vyššie o 9 819 mil., takže schodok k tomu istému obdobiu minulého roku je vyšší o 2 838 mil. korún. Je však rovnako potrebné povedať aj to, že na porovnanie rokov 1998 a 1999 je dôležité, že vo výdavkoch štátneho rozpočtu tohto roku bolo potrebné sanovať aj niektoré podlžnosti z roku 1998 a že v tohtoročnom rozpočte sa podľa môjho názoru prejavili aj dôsledky niektorých chybných praktických krokov, ale aj hospodárskej politiky vlády z predchádzajúcich rokov.
V znížených príjmoch roku 1999 sa napríklad uplatňujú vratky dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb z roku 1998 až vo výške 6 400 mil. Sk, ktoré v roku 1998 zlepšovali príjmy štátneho rozpočtu. V štátnom rozpočte tohto roku oproti rozpočtu minulého roku uhradíme na účely štátneho dlhu viac o 5 720 mil. Sk. Na realizáciu štátnych záruk poskytnutých v predchádzajúcich rokoch sme museli vyčleniť v štátnom rozpočte na rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 viac o temer 2 mld. Sk. Uvediem ešte ďalší príklad. Na reštrukturalizáciu Investičnej a rozvojovej banky, na ktorú v dôsledku chýb v predchádzajúcom období uvalila Národná banka Slovenska nútenú správu v decembri 1997, sme do dnešného dňa vynaložili 5,7 mld. Sk, teda bezmála 6 mld. Sk, a to je iste, uznáte, veľmi vysoká suma. Čo je však veľmi významné a veľmi dôležité je to, že napriek tomu za 1. polrok 1999 sme dosiahli zámer znížiť fiškálny deficit štátneho rozpočtu a fiškálny deficit verejných financií oproti roku 1998. Fiškálny deficit štátneho rozpočtu k 30. júnu tohto roku dosiahol 1,87 % z hrubého domáceho produktu v bežných cenách a celého okruhu 2,43 % hrubého domáceho produktu v bežných cenách.
Opatrenia, ktoré vláda prijala 7. januára tohto roku a 31. mája tohto roku, sa ukazujú ako účinné a je možné reálne predpokladať, že stanovené fiškálne ciele do konca roka 1999 udržíme.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
z toho, čo ste povedali, jednoznačne vyplýva, že nie ste schopný splniť ten sľub, ktorý ste dali, a súčasný deficit vo výške 13,5 mld. Sk jednoznačne hovorí, že nedodržíte to, čo ste hovorili v zákone o štátnom rozpočte. Na to sme vás upozorňovali vtedy, keď bol tento zákon prijímaný. Okrem toho musím povedať, že kroky vašej vlády, ktoré vedú k tomu, že nenapĺňate sľuby, ktoré ste dávali občanom, kde ste hovorili o dvojnásobnom náraste miezd, o 150 tis. nových pracovných miestach, dnes strácajú na platnosti a občania vidia, že opak je pravdou. 20-percentná miera nezamestnanosti, ktorá hrozí do konca tohto roku, zdvojnásobenie zahraničných dlhov tejto vlády jasne svedčia o tom, že nie ste schopný zastaviť ten hospodársky úpadok, ktorý na Slovensku je.
Pán predseda vlády, musím povedať, že nezvládate situáciu ako predseda vlády, a teda sa vás chcem opýtať, kto bude kompenzovať občanom Slovenskej republiky straty, ktoré im vznikli za vášho nekvalifikovaného vedenia tejto vlády, a akým spôsobom chcete kompenzovať občanom tie straty, ktoré vznikli z balíčka, ktorý ste na nich preniesli vo výške vyše 20 mld. Sk a tým si zlepšujete príjmovú časť štátneho rozpočtu. Je to katastrofa.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Udržať predpokladaný rozpočtový deficit na úrovni 15 mld. Sk, samozrejme, nebude jednoduché, ale to, čo je zložitejšie, je skutočnosť, že prijímame opatrenia, ktoré by k tomu mali viesť. Napríklad viazanie prostriedkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Čo považujem za ešte dôležitejšie, je však nielen to, aby sme udržali deficit štátneho rozpočtu na úrovni tých 15 mld., ale aby sme sledovali celý verejný okruh, lebo vieme veľmi dobre, že do toho je potrebné zapojiť aj Fond národného majetku, rozpočty miest a obcí a štátnych fondov.
Na rozdiel od minulosti my neklameme ako predchádzajúca vláda, ktorá síce znižovala deficit štátneho rozpočtu, ale na druhej strane schovávala mnohé výdavky do štátnych fondov. A z jednej strany do vyzeralo v štátnom rozpočte dobre, ale z druhej strany rástli úrokové sadzby v komerčných bankách, razantne sa zvyšovala disproporcia medzi vývozom a dovozom, čo potom, samozrejme, spôsobovalo ťažkosti v mnohých ďalších oblastiach.
Opozícia je nervózna, lebo vidí, že sa nám darí stabilizovať kurz slovenskej koruny, že sa nám darí znižovať záporné saldo zahraničnoobchodnej bilancie, že prichádzajú celkom konkrétne zahraničné investície aj na stred Slovenska a na východ Slovenska, že všetky ukazovatele makroekonomiky, ale mnohé aj v jednotlivých regiónoch ukazujú, že vláda Slovenskej republiky sa úspešne borí s procesom stabilizácie hospodárstva, čím si vytvára dobré predpolie na oživenie v budúcom roku.
(Ruch v sále.)
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.