Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Aj ja by som sa chcela vyjadriť k tomu záznamu, ktorý tu bol presne teraz spomínaný.
Nehnevajte sa, pán podpredseda vlády, ak vy alebo vaši pracovníci, lebo predpokladám, že po vašich pracovníkoch ste si tento záznam prečítali aj vy, skôr ako ste ho dodali zákonodárnemu zboru, najvyššiemu orgánu v tomto štáte. Vy sa opovážite nám dodať materiál, ktorý už v hlavičke má jednu zo závažných chýb. Jeden ekonóm si neskontroluje dátum, že tu máte napísané 6. 8. 19991? Môžem si myslieť, že tá jednotka je tam navyše, deviatka je tam navyše, alebo čo z toho?
Pán podpredseda vlády, nehnevajte sa, ak sa na takéto niečo usmievate, tak za toto by školák v 2., 3., 5. triede dostal päťku. Už len v hlavičke primitivizmus, ktorý jednoducho je vidieť, že si neskontrolujete, lebo u jedného matematika, u jedného ekonóma rozdiel medzi tisíc a desaťtisíc je asi dosť veľký.
Ďalej tu máte niekoľko takých veľmi zaujímavých vecí, ktoré ste stihli prerokovať. Bola by som skutočne veľmi rada, keby tu bol aj časový záznam. Za ako dlho ste takto závažné veci pre slovenský národ stihli prerokovať? Keď tu máte aj potom v záveroch, ktoré hovoríte, nedostatky, nedopracované veci. Pretože ak napríklad je tu program ozdravenia výživy obyvateľstva, návrh, to je téma, o ktorej sa dá hovoriť celý deň. Ak tu máte strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska, to, čo teraz tu prerokúvame dva dni, tam ste asi stihli za štvrť hodiny. Nedivím sa. Ak tam máte takých, ako máte tu, vážená koalícia, že tu je len jeden, dvaja...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Ja chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Engliša, pretože sa s ním na sto percent stotožňujem.
Naozaj jedno z najväčších sklamaní pre mňa v tomto materiáli bolo spracovanie sociálnej oblasti na stranách 50 až 54. Neprináša tento materiál skutočne absolútne nič nové. Na jednej strane oceňujem, že nadväzuje na kroky, ktoré boli schválené v roku 1995 v predchádzajúcom parlamente, už na citovanú transformáciu sociálnej sféry, ale keďže tu majú byť strednodobé horizonty a na strane 51 sa konštatuje, že reforma systému sociálneho poistenia počíta s perspektívou plného nábehu 20 - 25 rokov, ale v texte nenájdete, čo sa chce urobiť pre obdobie rokov 1999 až tých 2004 alebo 2005, na ktorý je zameraný materiál. Nič tu nie je nové. Je to pre mňa veľké sklamanie, pretože práve z rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či bol ten alebo onen minister, a zahŕňam tu aj ministrov, ktorí neboli naši, vždy vychádzali kvalifikované materiály. Ale tento spracovaný materiál vôbec nezodpovedá názvu. Nereaguje na tie pálčivé problémy, s ktorými zápasíme, predovšetkým zvyšujúcu sa nezamestnanosť. A rieši sa to iba reštriktívnymi programami, a nie rozvojovými.
Takže túto časť naozaj, pán podpredseda, by som navrhovala, budem navrhovať vrátiť a prepracovať a predovšetkým aktualizovať, lebo je to všetko staré, to, čo sme tu už v parlamente počuli niekoľkokrát, nie je tu jedna nová myšlienka.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.
Prosím, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
po niekoľkých mesiacoch máme v parlamente dokument, po ktorom sme volali. Dokument veľmi vážny. A považujem tento bod rokovania tejto schôdze za skutočne najvážnejší bod rokovania a vôbec za najvážnejší bod rokovania Národnej rady v tomto roku.
Myslím si, že nikto sa nemôže čudovať, ten, kto to myslí poctivo a čestne so Slovenskou republikou, že sa tu rozvinula od včera obeda veľmi zaujímavá diskusia. Diskusia náročná a kritická. Mňa však len jedno mrzí, pretože som predpokladal, že vzhľadom na krízový stav slovenskej ekonomiky nás takýto dokument začne spájať, že začneme obidve strany veľmi seriózne sa zamýšľať nad tým, ako pomôcť, ako prispieť k tomu, ako sa dostať z tejto zlej ekonomickej situácie. Žiaľ, včerajšie odpoludnie ukázalo, že, s prepáčením, mi to pripadá, ako keď sa dvaja malí chlapci hrajú na piesku, hádajú sa, kto ďalej, s prepáčením, začúra, ale ani jednému sa nedáva čúrať.
(Hlasy z pléna.)
Chcel by som niekoľko slov k tejto koncepcii. Čestne sa priznám, trošku ma udivuje zo strany predkladateľa uvádzanie dôvodu samotnej koncepcie, nielen uvádzanie v písomnej forme, ale aj tu v tejto sále i vo výbore, kde sme sa materiálom zaoberali. Na prvé miesto sa dáva uznesenie vlády, potrebnosť komunikácie s Európskou úniou. Ale ja si myslím, že na prvé miesto by sa malo dať to, že ekonomiku treba zachrániť, že treba, preboha, robiť rýchlo také kroky, aby sme ten prepad zastavili, pretože budú kruté následky aj v oblasti sociálnej. Chcem tým povedať, že takýto materiál by mal predovšetkým slúžiť Slovensku. A ako síce vážne, ale druhoradé by malo byť, čo si o tom myslí únia, čo si o tom myslia krajiny okolo nás. Nechcem to podceniť, ale predovšetkým by to malo byť o tom, čo treba robiť pre to, aby sme zastavili ekonomický prepad.
Myslím si, že netreba opomenúť aj to, že poslanci Národnej rady od januára sústavne z jednej, druhej strany pripomínali, že treba niečo urobiť, treba pripraviť zo strany vlády dokument, ktorým sa začnú rozvojové impulzy. Takže to je podstata toho, prečo takýto dokument tu je.
Pár slov k stránke obsahovej. Hovoríme tomuto materiálu Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Preto - keď som si to preštudoval, i vo výbore sme posúdili celý dokument, ale teraz hovorím za seba - za nedostatočné rozpracovanie považujem ciele a zámery v sociálnej oblasti, osobitne sociálnej siete. Niektoré veci pán poslanec Engliš načrtol, ktoré by mali byť rovnocenné s ostatnými hospodárskymi cieľmi. Myslím si, že určitý základ tam je, ale bude preto potrebné vypracovať materiál strednodobé priority sociálnej politiky minimálne s výhľadom do roku 2004.
Problematike investícií takisto podľa môjho názoru nie je venovaná dostatočná pozornosť. Oblasť investičnej politiky je sústredená iba na vytvorenie právneho a inštitucionálneho rámca pre investície. Vláda v tomto dokumente nedáva jasné štrukturálne ciele, rovnako ako v ostatných súčastiach svojej hospodárskej politiky. Pre mňa za ťažko pochopiteľnú možno považovať skutočnosť, že z toho dokumentu vyplýva, že určitou prioritou národného hospodárstva sa stane obmedzovanie investovania. Chcem zdôrazniť - a myslím, že nikomu z vás to netreba zdôrazňovať -, že obmedzenie investovania prináša so sebou ďalšie prehĺbenie priepasti v technologickej oblasti, hoci zmiernené, podľa dokumentu, priamym zahraničným investovaním.
Vláda v dokumente síce konštatuje, že existuje nevýhodná štruktúra exportného sektora národného hospodárstva a že sofistikované výrobky sú rozhodujúce pre rozvoj spracovateľského priemyslu, ale bez akejkoľvek bližšej konkretizácie aspoň najdôležitejších cieľov tejto činnosti. Je preto diskutabilné, čo a kam budeme vyvážať, keď predpokladáme, že v tomto období nedôjde ani k získaniu nových významných trhov, ani k významnejším teritoriálnym komoditným zmenám vývozu.
Za málo pravdepodobný cieľ možno považovať uskutočnenie reformy trhu práce v tomto období, najmä jeho vzpruženie v dôsledku zvýšenia profesionálnej a hlavne priestorovej mobility pracovných síl.
Podľa môjho názoru koncepcia nevytvára potrebné podmienky ani pre rozvoj regiónov, ich sociálnej infraštruktúry. Najmä vznik a rozvoj trhu s bytmi. Rovnako nerealizuje dôsledne zámery vo výstavbe bytov, príleve prostriedkov od priamych zahraničných investorov a nerieši problémy v malom a strednom podnikaní. Problematika rozvoja regiónov sa zužuje v podstate na zdôrazňovanie transparentnosti pomoci silných regiónov slabým a potreby vytvárania relevantných subjektov v regióne. Je snaha zmenšiť význam štátu v tomto procese, čo považujem za chybu. Život nám ukázal a svedčí o tom príklad konverzie zbrojného priemyslu vo viacerých podnikoch, kde napriek tomu, že uplynulo 10 rokov a niekde i viac od zrušenia špeciálnej výroby, nedošlo k oživeniu hospodárskej činnosti a tzv. krížové subvencovanie má stále významnú úlohu v zachovaní hospodárskej činnosti regiónu.
V uvedenom dokumente by bolo vhodné aspoň orientačne kvantifikovať výnosy z privatizácie a ako časť rozpočtových príjmov, aby vláda mohla pripraviť komplex opatrení, ktorými by zabezpečila ich skutočné získanie do reálnych zdrojov štátneho rozpočtu. Ja si myslím, že nám všetkým išlo o to, aby koncepcia viedla k urýchleným krokom k záchrane ekonomiky, išlo nám o to, a môj názor je, že sme, aspoň ja som chcel jasne počuť, čo bude ďalej, čo bude so strojárstvom, stavebníctvom, turistikou, poľnohospodárstvom, čo budeme rozvíjať, od čoho odídeme. Viem, že všetko to nebolo možné v tejto koncepcii, ale očakával som určité náznaky. Očakával som, že povieme, že zapojíme všetkých do rozvoja ekonomiky, do toho, aby sme sa z toho dostali.
Poviem príklad. Naše zastupiteľstvá vo svete. Stojí to hodne finančných prostriedkov a myslím si, že títo ľudia by mali viac pracovať pre Slovensko. Ponúkať. Donášať trhy. Donášať ponuky. Ponúkať naše výrobky. A to by mohol byť už konkrétny krok azda v ďalšom rozpracovaní tejto koncepcie.
Myslím si, že návrh, o ktorom rokujeme, by mohol byť takým dobrým základom na to, aby sme pokročili ďalej. A preto navrhujem, pretože zobrať len na vedomie tento materiál a tým to končí, tým nepomôžeme ekonomike, nepomôžeme ničomu. Navrhujem preto, aby sme v uznesení Národnej rady uložili vláde do októbrového rokovania Národnej rady dať stručný, jasný náznak, čo ďalej, konkrétne s termínom zodpovednosti, čo urobíme ako prvé kroky a kroky druhé v rámci toho, aby sa koncepcia začala napĺňať. Pretože prijatím a realizáciou takéhoto materiálu, o ktorom rokujeme, úprimne poviem, nemám pocit, že by tu bola záruka žiaduceho dlhodobého hospodárskeho rozvoja hospodárstva, najmä z hľadiska rozhodujúcich cieľov hospodárskej politiky, zamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne.
Na záver chcem vysloviť presvedčenie, že pokiaľ by vláda takýto jasný, krátky, stručný úderný dokument predložila na októbrové rokovanie, že by sme my poslanci mohli - a tú zodpovednosť máme - dotvoriť svojimi návrhmi, skúsenosťami prispieť k tomu, aby sa veci dotvorili a aby sme jednoducho pokročili ďalej. Pevne verím, že v takom prípade by už neboli také žabomyšie vojny, ako, žiaľbohu, hlavne včera odpoludnia sme tu počúvali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci a panie poslankyne: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slaný, pán poslanec Šťastný, pán poslanec Hofbauer a ako posledný pán poslanec Tatár. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Ako prvá pani poslankyňa Tóthová, prosím.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec uviedol, že tu k predloženému materiálu nie je dialóg. Ja by som položila otázku: Medzi kým má byť dialóg? Nedomnievam sa, že by tu mala byť politická prestrelka medzi poslancami vládnej koalície a opozície. Dialóg by mal byť medzi predkladateľom a poslancami. Ale s kým máme my tu, kde má byť dialóg, keď tu nie je predkladateľ, čo už pán poslanec Hofbauer hovoril, predkladateľ pán predseda Dzurinda, keď tu nie sú ministri, ktorí by mali vysvetliť, dopovedať, odpovedať. Pán podpredseda Mikloš tam sedí a už je mi trápne znovu povedať, že sa stále len usmieva a hrá na stratégiu, že vystúpi až na koniec, keď všetko zhodí, prípadne povie, že to nie je tak, ako sme uviedli. Lebo napríklad ja som povedala o jeho výroku o 70-percentnej devalvácii, ktorý urobil v Davose, pousmial sa, pokrútil hlavou. Keby vystúpil, tak mu odcitujem presne, ktorý deň to bolo, ktoré noviny to uviedli, kedy to povedal a všetko.
Takže, áno, dialóg, ale z ktorej strany je vina, že tu dialóg nie je? Veď táto vláda nemá záujem o dialóg, nemá záujem hľadať riešenia. Pretože keby mala, tak tu sedia, vystúpia, povedia, niečo uznajú, niečo povedia, toto sa nedá uznať. A všetci hľadáme spoločné riešenia pre túto republiku. Mne je ľúto, že dve vlády predtým, do noci sedeli ekonómovia aj so zástupcami asociácie a tak ďalej a hľadali riešenia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Slaný, máte slovo.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na pána Mesiarika, najmä na pasáž o tom, že vláda v tejto strednodobej koncepcii nedáva zelenú investíciám. Ja by som ho chcel doplniť.
Vláda jasne deklaruje, že budú obmedzené neefektívne verejné investície, lebo je ekonomicky dokázateľné, že verejné investície na to, aby vytvorili jedno pracovné miesto, potrebujú dva- až trikrát taký objem peňazí ako súkromné investície, čiže vláda ide obmedzovať verejné investície a vytvoríme priestor na mohutný rast súkromných investícií cez daňovú sústavu a ostatné legislatívne zákony, ktoré budú v dohľadnom čase prijaté. Takže tam bude motor rastu tejto ekonomiky, súkromné efektívne investície, ktoré vytvoria výkonné podniky a budú generovať nové pracovné miesta s vysokými príjmami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Šťastný, prosím, máte slovo.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem.
Chcel by som povedať pánovi poslancovi Mesiarikovi, že mi je ľúto, že chápe kritiku, dokonca kritiku z jednej aj druhej strany ako žabomyšie vojny, alebo kritiku pre kritiku. Ja si myslím, že to nie je tak, pretože každý, kto chce zlepšiť to, na čom sa má podieľať, si môže z kritických pripomienok zobrať skutočne to pozitívne. A práve pre túto nekoncepčnosť koncepčného materiálu nebolo prijaté ani uznesenie v pôdohospodárskom, alebo platné uznesenie v pôdohospodárskom výbore, kde tá kritika aj zo strany koaličných poslancov sa niesla v tomto duchu.
Ja sa preto pripájam skutočne k pánovi poslancovi Kalmanovi, ktorý viackrát vyzýval, aby ten materiál bol dopracovaný. A keďže nevieme ani výhrady Konfederácie odborových zväzov, myslím si, že je skutočne veľmi aktuálne, aby materiál bol stiahnutý. Nič nebráni tomu, aby bol dopracovaný a prerokovaný povedzme o mesiac, tak ako to navrhoval pán poslanec Mesiarik. Je škoda, že v tomto materiáli, ktorý je vo veľmi mnohých veciach rozporuplný v oblasti vedy, v oblasti pôdohospodárstva, v oblasti školstva, že sa nezhodnotia súčasné kroky, ktoré sa bezo sporu premietnu aj v tých strednodobých zámeroch a strednodobej koncepcii, kde sa nebude môcť určite to, čo je v súčasnosti na papieri, aj veľmi rámcovo, dodržať a splniť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer, prosím.
Prosím vás, vypnite mobily.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Mesiarik,
myslím si, že súčasným veľvyslancom krivdí, pretože sa domnievam, že pracujú ako včeličky, samozrejme, každý pre svoju koaličnú partiu a na tej ruvačke okolo reprivatizovaných podnikov je to aj evidentne vidieť. Nie je možné obísť napríklad nepochválením pána veľvyslanca Bútoru, pretože jeho pôsobenie sa prejavilo evidentne napríklad v prítomnosti pána Gabriela Eichlera a pána Johna Freeshkopha, čiže čerstvej hlavy vo Východoslovenských železiarňach, kde obetavo pracujú pre záujmy a záchranu týchto oceliarní až dovtedy, kým nebudú úplne potopené. Pán Eichler to dokumentuje aj tým, že skromne býva vo vile, má k dispozícii výlučne len desaťmiliónový plat a 100 tisíc dolárov mesačne a má k dispozícii iba dva mercedesy. Takže treba skutočne "poďakovať" týmto veľvyslancom za túto ich "obetavú a nezištnú" prácu v prospech Slovenskej republiky až do jej nie nehynúceho posledného klinca zatlčeného do rakvy. Amen.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Pán poslanec Mesiarik hovoril o tom, že by nás mal dokument spojiť. Ako to chcete dosiahnuť, keď nespája ani koalíciu? Mal by byť robený pre Slovensko, a nie pre Európsku úniu. S tým úplne súhlasím. Ale prosím vás, ako si môžete myslieť také niečo, keď za materiálom stoja spracovatelia z "politického gigantu", ktorému ide len o to, aby splnili úlohu a nemali čierny bod? On niečo navrhne, využije to vo svoj prospech a potom sa stratí z politickej scény a my sa s tým budeme boriť. My budeme znášať to, čo tento politický gigant a jeho predstavitelia tu presadzujú.
Očakávali ste náznaky, že akou cestou sa pohneme? Žiadnou! Veď tento dokument je aj preto taký, aby všetko zahmlil. Aby nič nového nepovedal, nepovedal východiská, aby tí, čo ho predložili, mohli lavírovať tak, ako lavírovali v malej privatizácii, v kupónovej privatizácii a potom sa stratili a užívali s úsmevom svoje výsledky. A národ slovenský utrie labu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcel by som sa vo svojej faktickej poznámke k predchádzajúcemu rečníkovi vrátiť k obsahu stratégie. A keď sa diskutuje o potrebe detailov alebo o rozpracovaní, treba pripomenúť, že už sú hotové materiály, tak ako to bolo prednesené, ktoré dopĺňajú podľa harmonogramu stratégiu strednodobého rozvoja, a to je priemyselná politika, strednodobá finančná politika, politika reštrukturalizácie bánk a finančnej reštrukturalizácie podnikového sektora, politika zamestnanosti. Čiže toto je priestor, o ktorom bola reč v prejave pána poslanca Mesiarika, a toto je smer, ktorým vláda je pripravená pokračovať a ktorým sa v prípade okolností môže zaoberať aj parlament.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Procedurálny návrh - pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Pán predsedajúci,
dala by som procedurálny návrh, keby ste predsunuli hádam obedňajšiu prestávku, lebo guláš nám tu už vonia, nikto tu nie je. Napríklad aj Demokratická strana už tu má len posledného mohykána, je nás tu príliš málo na taký závažný materiál. Myslím si, že podpredsedu vlády to musí vyslovene dojať, že tu nemá ani jedného z ministrov.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Napriek tomu budeme pokračovať v rozprave, pani poslankyňa. A nebudeme ani hlasovať o tomto návrhu.
Pani poslankyňa Aibeková bude mať slovo v rozprave a po nej sa pripraví pán poslanec Zelník.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán podpredseda parlamentu,
vážené dámy,
vážení páni,
nadviažem na slová pani poslankyne Belohorskej, pretože sa budem vyjadrovať k tomu, čo mi odborne prísluší - k zdravotníctvu a sociálnej problematike. Naozaj je mi úprimne ľúto, pán podpredseda vlády, že tu nemáte kolegov, ktorí by vás podporili v odpovediach na tieto otázky. Myslím si, že je to od nich neseriózne a považujem to za neseriózne aj od predsedu vlády pána Dzurindu, ktorý vlastne by mal byť predkladateľom tohto materiálu. Takže poviem síce svoje výhrady, ale naozaj neočakávam od vás odpovede, pretože ťažko môžete aj vy obsiahnuť takú problematiku, ako je zdravotníctvo a sociálne veci. Ale dúfam, že kým sa skončí tento bod programu, že vám vaši partneri z vlády prídu pomôcť odpovedať na naše otázky.
Začnem stranou 1 materiálu, pretože tu sa konštatuje - a myslím si, že pri hodnotení materiálu musíme z tohto vychádzať -, čiže na tej strane jeden sa hovorí, že predkladaný dokument, o ktorom rokujeme, predstavuje kľúčový dokument v procese približovania sa k nadobudnutiu plnohodnotného členstva v Európskej únii. A posledná veta v tomto odseku hovorí o tom, že ide teda o otvorený dokument, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky bude každoročne vracať a vyhodnocovať. Berte, prosím, preto aj moje pripomienky z tohto aspektu. Ja budem tie dve časti, čiže 2.2.4. Reforma verejného sektora, hodnotiť z tohto konštatovania na strane 1.
Začnem teda, ak dovolíte, zdravotníctvom, ktoré je tu veľmi stručne spracované. A tiež ma prekvapilo a musím objektívne povedať, že vo výbore pre zdravotníctvo sme už prerokúvali niekoľko materiálov, ktoré sa týkali reformy zdravotníctva, a preto ma veľmi sklamalo, že tie dobré myšlienky, s ktorými som sa stotožnila ako opozičná poslankyňa, v tých materiáloch, tu, ako keby sa vyparili a nie sú. Začína sa o zdravotníctve deficitom a konštatuje sa, v akej je výške. Aj o tejto výške by sa dalo diskutovať, pretože rôzne materiály uvádzajú rôznu výšku deficitu. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že v ďalšej vete sa konštatuje, že táto zadlženosť je spôsobená nesystémovým riadením zdravotníctva v posledných rokoch. No to ma tiež veľmi prekvapilo, pretože objektívne treba povedať - a v mnohých materiáloch to bolo pomenované -, že problémy zdravotníctva nevznikli v roku 1994 alebo 1995. Ono postupne tento systém narastal, a preto keď sa hovorí o zadlženosti rezortu, hovorí sa o dvoch formách zadlženosti, o skrytej a takej, ktorú vieme pomenovať a vieme viac-menej aj vypočítať. A tá skrytá zadlženosť, tá sa nám tu pomaličky hromadila, bohužiaľ, 20, 30 rokov tomu dozadu. Preto sú naše zdravotnícke zariadenia v takom stave, v akom sú. Myslím aj budovy, investície, prístrojová vybavenosť atď.
Čiže už s touto prvou časťou sa nedá súhlasiť, pretože ak chceme vyriešiť túto tzv. verejnú zadlženosť, ale my musíme predsa riešiť aj tú skrytú zadlženosť, inak sa nám nepodaria splniť ciele, ktoré si zdravotníctvo stanovilo.
Ďalším takým prekvapujúcim konštatovaním je druhý odsek, kde sa hovorí: "Cieľom reformy zdravotníctva je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s čo najnižšími nákladmi." Prepáčte, ale toto sa nedá inak nazvať ako hlúposťou. Pri transformácii zdravotníctva ide o to, aby sa naozaj poskytla kvalitná zdravotná starostlivosť v zmysle ústavy a v zmysle platných právnych noriem, ale nie so zníženými nákladmi, s najnižšími nákladmi. To nikde vo svete neexistuje, aby ste mali najnižšie náklady, a pritom kvalitnú starostlivosť. Tento odsek mal znieť, že áno, musíme pristúpiť k ekonomizácii systému, ale nie najnižšie náklady a najvyššia kvalita. Veď to ani v trhovej ekonomike neexistuje, že najkvalitnejší výrobok si kúpite za najmenej peňazí. Prepáčte, ale toto je naozaj, nedá sa to inak nazvať ako hlúposťou. A toto škodí tomu materiálu. A keď to bude čítať Európska komisia, tak za čo nás budú považovať?
V ďalších rokoch sa bude postupne znižovať deficit systému. Áno, s týmto súhlasím. S týmto súhlasím, aby sa kroky urobili tak, aby bol systém funkčný, aby bol ekonomicky nie taký náročný, ako je. Ale to sú presne pomenované kroky a tie kroky pomenoval ešte minister Rakús, pomenovali ďalší naši ministri, pomenované boli v minulom roku. Áno, ja súhlasím, že nie všetky kroky, ktoré boli pomenované, boli aj splnené. S tým absolútne súhlasím. Ale prečo potom kritizované právne normy, ktoré spôsobili to otvorenie sa nožníc, do dnešného dňa sú platné a nie sú ani predložené na novelizáciu? Za takmer rok sa v tomto urobilo veľmi málo.
Napríklad veľmi dobrý krok, ktorý sa v ďalších materiáloch hovorí, je naozaj potrebný presun starostlivosti z nemocničnej starostlivosti do ambulantnej. To je veľmi dôležitý krok, pretože máme veľmi dlhú dĺžku ošetrovania v nemocniciach. Hádam najdlhšiu v európskych krajinách alebo teda z tých, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie, z tých z tej lepšej skupiny máme najdlhšiu. S týmto by som súhlasila. Ale to sa tu objavuje len nejako okrajovo. Správne sa hovorí - a to sa hovorí už roky - o viaczdrojovom systéme financovania. Ale k tomuto nebol urobený ani prvý krok, ale konštatuje sa väčší podiel súkromných zdrojov. Ale odkiaľ v súčasnej ekonomickej situácii? A keď, tak tu malo byť jasne pomenované, v ktorých rokoch by sa toto malo dosiahnuť a ako sa to rozkrokuje.
Ďalej sa konštatuje už na strane 50, to jest v druhej časti, že by malo dôjsť alebo dôjde k zrovnoprávneniu štátnych a neštátnych subjektov. Ale veď toto zrovnoprávnenie je dávno urobené. Prijaté právne normy presne o tomto hovoria. Ďalej sa tu hovorí o privatizácii a tu sa konštatuje: "Preferované budú projekty založené na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti spojenej s efektívnym vynakladaním zdrojov." My však budeme o pár dní preberať materiál o privatizácii zdravotníctva. Tam je úplne iný systém. Tam je systém odštátnenia v prvej etape presunom na obce. Čiže k ničomu takémuto nedôjde, že budú projekty založené na kvalite a tak ďalej, pretože ak ide týmto systémom, že prejdú obvodné zdravotnícke strediská na obce, tak to nebude vychádzať z tohto, ale bude to vychádzať jednoducho z potreby a záujmu obce, či chce toto zdravotnícke zariadenie ďalej prevádzkovať a či chce do neho investovať peniaze. K tomu sa vyjadrím pri bode o privatizácii. Takže tu nebudem zaťažovať ani vás, ani ctenú snemovňu.
Dalo by sa ešte dlho hovoriť o zdravotníctve, ale keďže ten materiál je pomerne krátky, tak som si dovolila ukázať na tie body, ktoré tu nemajú byť. A chýba mi tam napríklad konštatovanie, že naozaj je veľmi dôležité zastaviť zadlženosť zdravotníckych zariadení. To by mal byť prvý krok.
Hovorila som už o presune starostlivosti z nemocničnej sféry do ambulantnej. Veľmi dôležité, na čom sa ešte nezačalo pracovať a čo nám ušetrí finančné prostriedky, to je odstrániť duplicitu výkonov. U nás máme taký systém, že pacient absolvuje rad vyšetrení, samozrejme, najskôr u svojho obvodného lekára. Ten ho pošle k špecialistovi. Tam sa konštatuje, že potrebuje ošetrenie v nemocnici, operáciu alebo ďalšie postupy a on znovu tie isté špeciálne výkony absolvuje v nemocnici, hoci ich absolvoval pár dní predtým. Toto mi tu absolútne chýba, že áno, treba urobiť kroky na ekonomizáciu, ale so zníženými duplicitnými výkonmi. Nakoniec pán minister správne v programovom vyhlásení vlády alebo v materiáloch, ktoré predkladal, konštatoval, že reforma sa nedá urobiť bez peňazí, že v prvej fáze naozaj to zdravotníctvo potrebuje viac, aby sa potom dostalo na takú úroveň, že bude potrebovať menej zdrojov na kvalitnú starostlivosť a kvalitné poskytnutie služieb pre občanov, pre pacientov.
Teraz sa veľmi stručne dotknem ešte sociálneho systému, pretože ten tu bol rozobraný pánom poslancom Englišom. Ale zase budem vychádzať z tej prvej strany: "A pre sociálny systém v Bielej knihe sú jasne postavené dve prioritné úlohy, a to je zabezpečenie a zosúladenie systému bezpečnosti práce so systémom, ktorý je v Európskej únii." Tu musím kriticky povedať našim bývalým koaličným partnerom, že tento zákon bol pripravený. Dokonca bol už v parlamente a bol stiahnutý, pretože predovšetkým Združenie robotníkov Slovenska s tým nesúhlasilo. To nie je nijaké ohováranie, to je konštatovanie, ktoré si môžete nájsť zo zápisov z parlamentu. Čiže myslím si, že tento zákon, ktorý je už kvalitne urobený a ku ktorému sa pozitívne vyjadrili aj európske štruktúry, už tu v parlamente mal byť, pretože bol hotový. Začali sme, dokonca sme ho vo výbore pre zdravotníctvo a sociálne veci prerokovali. Bol na pléne, ale z pléna musel byť stiahnutý. Čiže ja by som v tom sociálnom systéme v nadväznosti na tú prvú stranu začala plniť túto prioritu. Čiže prijatie zákona, moderného zákona o bezpečnosti práce, ktorý bol naozaj veľmi dobrý. Ten tu už mal byť a nie je v legislatívnom pláne úloh ani na tento rok.
Druhá prioritná úloha z Bielej knihy je rovnoprávne postavenie mužov a žien na trhu práce. Keď sa porovnávala, pretože my sme podpísali aj Európsku sociálnu chartu, tak sa konštatovalo, že Slovenská republika legislatívu má spracovanú tak, že je plne táto požiadavka pokrytá. Ale vyskytujú sa veľké problémy ešte v praxi, a preto bolo treba vytvoriť systém organizácií, ktoré by zabezpečovali toto legislatívne pokrytie. S veľkým prekvapením, aj keď tento sociálny systém je na stranách 50 - 54, s týmto som sa nestretla, ale stretla som sa s tým, čo som už kritizovala vo svojej faktickej pripomienke, a preto sa nebudem opakovať. Prekvapuje ma to o to viac, že naozaj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pracovali, a pokiaľ viem, aj pracujú dve negociačné skupiny, ktoré pravidelne chodia do Európskej komisie, zjednodušene povedané, "spovedať sa" z toho, čo sa urobilo a čo sa urobiť má.
A, pán podpredseda vlády, tie výsledky týchto dvoch skupín boli veľmi dobre hodnotené už aj v októbri minulého roku. A pokiaľ mám informácie, tak veľmi dobre je hodnotená práca týchto skupín aj naďalej. Ale o tom, s čím sa máme pochváliť a čo sa urobilo a na čo treba nadviazať, o tom tu, bohužiaľ, nie je ani slovo. Nie je tu ani slovo o riešení situácie, o ktorej sa v poslednom čase začína hovoriť, a to je otázka zachovania alebo zvýšenia odchodu veku do dôchodku. To sa tu o tom ani nehovorí, ako sa tento systém bude meniť, či sa nebude meniť. Na jednej strane vyhlásenia pána ministra práce, ktoré som kritizovala, a na druhej tu o tom nemáte ani slovo, s akou postupnosťou, kedy sa začne a tak ďalej.
A posledná časť, ktorej sa budem venovať, to je otázka nezamestnanosti. Už som vám dala otázku vo faktickej pripomienke a napriek tomu ešte veľmi stručne k tejto problematike. Pán podpredseda vlády, tu v programovom vyhlásení vlády je jasne povedané, že cieľom tejto vlády je dosiahnuť nezamestnanosť okolo 10 %, kým v politickom boji väčšina strán hovorila, že dosiahnuť nezamestnanosť pod 10 %, potom ste to zreálnili okolo 10 %. Keď ja som požadovala, aby bolo spresnené to percento, pretože ono je naozaj veľmi dôležité, či bude 15 alebo 13 %, viete, aký to má veľký zásah do ekonomiky. To vám nemusím hovoriť. Ale práve pre verejný sektor, o ktorom sa v časti 2.2.4. hovorí, je to naozaj podstatné.
Keď som teda vystúpila, tak pán minister Černák zareagoval, že okolo 10 to znamená maximálne do 15 %. A ja dnes vidím, že priznávate, že nezamestnanosť bude oveľa vyššia. Tak tú otázku, ktorú som vám položila, tak podľa mňa sa potom malo prepracovať aj programové vyhlásenie vlády, pretože tie čísla, ktoré sú tu, nechcem byť skeptik, ale myslím si, že budú ešte horšie, ako sú tu naplánované. A myslím si, že toto je hlavné negatívum, pretože keď si pozriete tabuľky, ktoré vydáva či už Štatistický úrad, alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kým v 1994 ešte pred nástupom predchádzajúcej vlády bola nezamestnanosť 14,59 % a postupne sa znižovala až na tých 13,7 %, a to už vychádzam z vášho materiálu, tak teraz ide prudko hore, ale stále sa bude držať na tej úrovni 18 %. To je zničujúce číslo, zničujúce percento.
Preto ma veľmi mrzí, že v tejto časti venovanej sociálnej problematike nie je vôbec tento systém rozpracovaný - ako znížiť nezamestnanosť a ako predovšetkým pracovať na aktívnej politike nezamestnanosti. Pretože to je dôvod, prečo má dnes problémy Národný úrad práce a prečo to riešite iba reštriktívnymi zákonmi. Národný úrad práce dnes rieši horko-ťažko iba pasívnu politiku nezamestnanosti, to znamená iba vyplácanie dávok. Vôbec nerobí v súčasnosti aktívnu politiku zamestnanosti. A o tomto v tejto časti, aj keď to je v iných častiach o rozvoji ekonomiky atď., lebo to všetko so všetkým súvisí, ale ja by som očakávala aj tu, pretože Národný úrad práce je úzko prepojený s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, že sa toto objaví aj v materiáli.
Hovorím, že som veľmi sklamaná týmito dvomi časťami. Navrhujem, vychádzajúc z tej vety na prvej strane, že ide o otvorený dokument, aby sa tieto dve časti dopracovali tak, aby boli v zhode s materiálmi požadovanými z Európskej komisie a Európskej únie. Inak sa nám tam naozaj vysmejú a utŕžime hanbu.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Aibekovej.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Zelník, pán poslanec Drobný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Súhlasím s vystúpením pani poslankyne Aibekovej a chcem zdôrazniť, že skrytá zadlženosť v poslednom období sa neúmerne a rapídne zvyšuje. Treba si uvedomiť, že skrytá zadlženosť, to je otázka neopravovania budov, nerekonštrukcie prístrojovej techniky, nemožnosť vymaľovania, zatekajú strechy. To máte, ako by som to prirovnal k autu. Auto je hrdzavé, neopravujeme ho a potom, keď ho budeme chcieť opraviť, zistíme, že už ho nie je možné opraviť, že jednoducho jedna generálka stojí strašne veľa.
Preto by sme nemali podceňovať skrytú zadlženosť a všetky opatrenia, ktoré sa robia v rezorte zdravotníctva, aby sa pred verejnosťou deklarovala akási úspora finančných tokov, ide práve na vrub enormného vnútorného zadlžovania rezortu zdravotníctva.
Súhlasím s tou časťou, v ktorej hovorila pani poslankyňa, že cieľom reformy zdravotníctva je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s čo najnižšími nákladmi. No tak toto je skutočne riadny nezmysel a chcem pripomenúť, že u nás sa na jedného občana dáva na rok 280 USD, v zahraničí a v krajinách Európskej únie je to od 800 až 2 600 USD. Ja neviem, páni, na akú hranicu sa vy chcete dostať. Či to má byť Urundi-Burundi, lebo aj tam zrejme asi už budú dostávať viacej na pacienta. Ale ak niekto hovorí o tom, že musia byť náklady ešte nižšie, tak ideme niekde, kam by sme skutočne nechceli ísť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zareagujem na tú časť vystúpenia pani kolegyne Aibekovej, kde hovorila o duplicite výkonov. Laici by si mohli myslieť, že čo je to vlastne za chaos, že v medicínskej praxi môže byť duplicita výkonov. Nemyslite si, že azda môžeme amputovať dva razy tú istú končatinu. I keď pravda je taká, že áno. Amputuje sa somaticky a potom, keď zostáva fantómová bolesť, musíme amputovať predstavu tej končatiny hypnózou a inak. Ale to nie je duplicita výkonov. Duplicita výkonov sa u nás pandemicky vyskytuje v diagnostických úkonoch. A tento jav sa hodnotí v akreditačných postupoch zdravotníckych zariadení inde vo svete ako hrubo negatívny jav. Jediná momentálne možná obrana proti tomu je komputerizácia prostredia a počítačové siete, kde sa prenášajú prevažne informácie naozaj káblom a nie ani médiami. A vtedy je skutočne minimum duplicitných diagnostických výkonov.
Ja som bol na akreditáciách v Spojených štátoch a videl som, že mnoho ráz aj akreditačné komisie si pletú duplicitu výkonov s follow up, so sledovaním. Len čo mám rozumne manažmentom navrhnuté sledovanie s odstupom času, tak už to nemôžem považovať za duplicitu výkonov. Tu je veľmi komplikované odborné posúdenie, čo to vlastne je. Ale u nás je to prapôvodne pospolná spoločnosť, ktorá robí naozaj duplicitu výkonov pandemicky, a na to peniaze nemáme. Mali by sme však peniaze na komputerové siete. Len, bohužiaľ, manažmenty nemocníc akosi vidia vo vstupnej 30-miliónovej položke veľkú investíciu. Ja si myslím, že to nie je veľká investícia. Tá by nás uchránila od pandémie duplicít. A tá pandémia duplicít je skutočne vyhodenie peňazí von oknom. To je, prosím vás, odborná téma a odborná téma by sa mala na dajakom užšom fóre prerokovať a naozaj vyriešiť.