Predseda NR SR J. Migaš:
Čas určený na odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný.
Upokojte sa, páni poslanci.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Andel podpredsedovi vlády Miklošovi. Otázka znie: "Dala vláda podnet na prešetrenie možností, že tohtoročná, ale aj v druhej polovici roku 1998 devalvácia koruny bola čiastočne špekulatívna, dohodnutá medzi Národnou bankou Slovenska a podnikateľskými subjektmi, z ktorých vznikol neoprávnený prospech?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda parlamentu Andel,
na otázku, či dala vláda podnet na šetrenie ohľadom devalvácie koruny, či nebola čiastočne špekulatívne dohodnutá medzi Národnou bankou a podnikateľskými subjektmi, odpovedám, že vláda takýto podnet nedala, ani nepredpokladám, že vláda podobný podnet dávať bude, pretože podľa môjho názoru - a predpokladám, že aj názoru vlády - neexistujú na to žiadne relevantné dôvody.
Čo sa týka pohybu kurzu a tlaku na znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej meny, tento vznikol už v roku 1998 ako dôsledok hromadenia nerovnovážnych javov v slovenskej ekonomike v dôsledku zlej nekoncepčnej hospodárskej politiky bývalej vlády, ktorá viedla k tomu, že narastanie deficitu, narastanie nerovnováhy vnútornej aj vonkajšej priviedlo k narastaniu devalvačných očakávaní, čo aj vplyvom ruskej krízy potom, keď tieto očakávania sa ešte zvýšili, viedlo k znehodnocovaniu meny už v priebehu funkčného obdobia bývalej vlády, keď Národná banka musela použiť ešte v treťom štvrťroku, v druhom a treťom štvrťroku minulého roka, teda počas vlády vládnej koalície HZDS, SNS a ZRS, asi 1 mld. dolárov devízových rezerv na intervenovanie proti depreciácii. Napriek tomu ten tlak bol trvalý, takže to prinútilo potom Národnú banku, aby od 1. októbra 1998 zrušila fluktuačné pásmo a aby prešla na floating.
Ďalej je tu otázka aj na devalvačné tlaky v roku 1999, teda v tomto roku, kde sme netajili a sme aj zverejnili, že niektoré opatrenia makroekonomickej stabilizácie prišli neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Taktiež neistota spojená s prezidentskými voľbami zrejme viedla k tomu, že znovu narástli devalvačné očakávania, depreciačné očakávania, na čo však vláda reagovala veľmi pružne a efektívne tak, že potom tieto trendy boli zvrátené a v máji došlo k znehodnoteniu kurzu, ale od mája sústavne nasleduje trend posilňovania slovenskej koruny, ktorej kurz aj voči euru aj voči doláru už takmer dosiahol úroveň zo začiatku tohto roka.
Čo sa týka politiky Národnej banky vzhľadom k výmennému kurzu, chcem povedať, že Národná rada schválila materiál, resp. vzala na vedomie materiál Správa o menovom vývoji v roku 1998, kde politika Národnej banky aj v tejto oblasti bola popísaná a nezazneli, pokiaľ viem, výhrady ani zo strany dnešnej opozície voči tomuto materiálu.
Čo sa týka roka 1999, v parlamente je materiál Správa o menovom vývoji v I. polroku 1999, zatiaľ bol tento materiál, pokiaľ viem, prerokovaný v dvoch výboroch a žiadne výhrady tiež zatiaľ predložené neboli.
Takže toto sú dôvody, prečo vláda nevidí dôvod, aby dávala preskúmavať takéto niečo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán podpredseda,
ja som to myslel tak, že žiadna krajina s takou otvorenou ekonomikou ako Slovenská republika si nemôže dovoliť floating, plávajúci kurz. Práve si myslím, že niekto to zneužil. Viete veľmi dobre, údajne nejakých 7 firiem zarobilo úžasné miliardy, ktoré by, pánboh zaplať, do štátneho rozpočtu veľmi pomohli. Ja som nemal otázku smerom k vláde, či vláda o tom vie, v zákulisí to počujeme, či vláda toto ide šetriť. A skutočne tu sa čosi udialo, niekto na tom zarobil miliardy. To nie je útok proti vláde, práve naopak. Nebudem menovať tie firmy, 7 firiem zarobilo asi 35 mld. alebo 25 mld. Toto som sa pýtal, či vláda bude toto šetriť. Rozumiete? O to mi išlo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán podpredseda,
ja som otázke rozumel, tá otázka znie tak, či dala vláda podnet na šetrenie, preto som odpovedal, že nedala, a povedal som aj príčiny, prečo nedala. Ja nemám tie informácie. Ale je to možné, na každom výraznejšom pohybe ktorýmkoľvek smerom kurzu niektoré firmy zarábajú, niektoré firmy prerábajú, takže v tom by som nevidel nič neprirodzené. Ja viem, že existujú firmy, ktoré prerobili na tom, že predpokladali, že naša vláda napríklad ten vývoj nezvládne, niektoré firmy predpokladali, že bude trvalá devalvácia. A viem, že aj prerobili na týchto svojich nesprávnych predpokladoch. Čiže aj to vnímanie špekulatívneho kapitálu, viackrát sa to tu objavilo aj v diskusii k strednodobej politike, kde viacerí poslanci dnešnej opozície tvrdili, že potrebujeme poctivý kapitál a musíme sa vyhnúť špekulatívnemu kapitálu.
Rád by som povedal, že rozlíšenie poctivého a špekulatívneho kapitálu je veľmi problematické a to, čo sa používa často na označenie špekulatívneho kapitálu, v skutočnosti možno neodborná neinformovaná verejnosť vníma nejako negatívne alebo pejoratívne. Ale operácie na peňažnom trhu sú normálnymi operáciami, ktoré povoľuje aj zákonodarstvo Slovenskej republiky. A aj na našom trhu operujú firmy, ktoré toto majú aj ako hlavný predmet činnosti. Ale ak by sme toto nechceli chápať a rešpektovať, tak sa obávam, že by sme potom nemohli chápať a rešpektovať ani základné princípy fungovania trhovej ekonomiky. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Pokladáte doterajší postup ministerstva v prípade Slovenskej automobilovej dopravy za správny?"
Odpovedá pani ministerka Machová.
Nech sa sa páči.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážený pán predseda,
vážený pán poslanec,
aj keď z vašej otázky nie je jasné, o aký postup ministerstva v prípade štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy vám ide, domnievam sa, že máte na mysli nové organizačné usporiadanie v štátnych podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy.
V tomto prípade pokladám za prvoradé upozorniť na skutočnosť, že väčšina štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy hľadá nové prístupy, ktoré by umožnili vytvoriť dostatok zdrojov na pokrytie strát, ktoré vyplývajú z nedostatočných dotácií zo štátneho rozpočtu. V podmienkach regulovaných cien cestovného a medziročného zníženia dotácie do pravidelnej autobusovej dopravy sa rast cien vstupov negatívne prejavuje vo finančnej situácii týchto podnikov. Niektoré, najmä menšie podniky vyčerpali vlastné možnosti rozvoja klasickými prístupmi, ako je zvyšovanie tržieb a znižovanie nákladov, a napriek zavedeným úsporným opatreniam nedokázali výrazne zlepšiť svoju finančnú situáciu.
Vzhľadom na to, že nie je možné zreálniť finančné pokrytie úbytku tržieb za výkony vo verejnom záujme v plnej miere zo štátneho rozpočtu a nie je to problém iba tohto roku, pri zohľadnení skutočnosti, že podniky vyčerpali už všetky opatrenia týkajúce sa zlepšenia hospodárskej situácie, v niektorých štátnych podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy je mimoriadne zložitá situácia. Ministerstvo preto pristúpilo k postupnému zlučovaniu štátnych podnikov SAD do väčších celkov, ktoré znamená, že z pôvodných 53 štátnych podnikov sa vytvára 17 väčších zlúčených celkov. V súčasnom období prebiehajú vlastné prípravné práce a jednotlivé kroky prípravy nového organizačného usporiadania štátnych podnikov SAD. Pri hodnotení plnenia podnikateľských zámerov zlúčených podnikov do väčších celkov je možné konštatovať, že vykonané opatrenia prinesú zlepšenie hlavne v oblasti skvalitnenia a zabezpečenia pravidelnej autobusovej dopravy v okrese zlúčeného podniku, v oblasti spolupráce so starostami obcí pri úprave obsluhy, pri vytypovaných smeroch a tiež skvalitňovanie riadiaceho aparátu. Tento proces nie je ešte ukončený, je pravda, že stanoviská a názory na jeho obsah a formy boli rôzne, ale v konečnom dôsledku správnosť rozhodnutia o novom organizačnom usporiadaní štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy preverí prax.
Skončila som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pani ministerka.
Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Keď, žiaľ, nie je tu prítomný pán minister, ale aj napriek tomu. Samozrejme, zazneli tu niektoré argumenty, s ktorými nemôžem súhlasiť, pretože poznám menší podnik Slovenskej autobusovej dopravy, ktorý bol prakticky ziskový a pripája sa k väčšiemu, ktorý mal stratu 20 mil., tak s tým nemôžem súhlasiť.
Ďalšia vec je, a to je moja ďalšia doplňujúca otázka, či je to príprava na privatizáciu SAD-ky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Pán poslanec,
určite viete, že vlastne už niekoľko rokov sa proces prípravy transformácie alebo transformácia Slovenskej autobusovej dopravy pripravoval a už aj v predchádzajúcom roku bol schválený zoznam podnikov, štátnych podnikov z tejto oblasti na privatizáciu. Z celého toho zoznamu na privatizáciu v podstate alebo do finále privatizácie dospelo len zlomok z týchto vytypovaných podnikov alebo z toho zoznam, ktorý nakoniec schválila aj Národná rada Slovenskej republiky. To, že tá organizačná zmena - vytvorenie väčších celkov -, ktorá znamená určitý ten transformačný krok, a ako ste povedali, naozaj možno v niektorých konkrétnych prípadoch popri tých pozitívnych môže priniesť aj určité negatíva k tomu zdravému jadru, ktoré možno pôsobí vo výnimočne dobrých podmienkach vzhľadom na geografické prostredie, vzhľadom na manažment a ďalšie skutočnosti, ale tie väčšie celky - aspoň tá predstava - naozaj môžu vytvárať aj lepší priestor na proces privatizácie, ktorý by však svojím obsahom a svojou formou mal rešpektovať, že ide o podniky, ktoré poskytujú služby verejnoprospešného charakteru, a preto aj určitá forma musí predstavovať rešpektovanie tohto vzťahu a mal by vytvoriť priestor nato, aby sa do privatizácie a do vytvorenia podmienok pre trhové pôsobenie týchto podnikov zapojil miestny kapitál, aby sa zapojili obce. Čiže dá sa povedať, že ten predstupeň - zlučovanie do týchto väčších celkov - môžeme považovať za jeden z prípravných krokov na privatizáciu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš ministrovi Magvašimu. Otázka znie: "Na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce mal poklesnúť počet pracovníkov. Na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce sú však prijímaní pracovníci. Aký je stav v plnení tejto úlohy?"
Odpovedať bude pán minister Šagát.
Nech sa páči.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Dovoľte mi, aby som odpovedal v mene pána ministra Magvašiho, ktorý pripravil písomnú odpoveď.
Ďakuje pánovi Englišovi za otázku a vyjadrím sa takto. Od začiatku roku 1999 Národný úrad práce v rámci rozsiahlej zmeny organizačnej štruktúry znížil počet zamestnancov o 14 %. Generálne riaditeľstvo malo k 1. januáru 1999 kmeňový stav zamestnancov v počte 146.
V rámci skvalitnenia činnosti a zefektívnenia riadenia boli vykonané organizačné zmeny k termínu 1. máj a 1. 7. 1999, ktorými boli vytvorené detašované pracoviská generálneho riaditeľstva na úrovni krajov, Inštitút vzdelávania, pracoviská AVP a oddelenie informatiky. Tieto boli obsadené zamestnancami, ktorí boli v stavoch krajských úradov práce a okresných úradov práce. Po vytvorení detašovaných pracovísk má generálne riaditeľstvo 180 zamestnancov, a to 119 zamestnancov priamo na generálnom riaditeľstve, 9 zamestnancov školiaceho strediska Vikartovce, 31 zamestnancov Inštitútu vzdelávania, 21 zamestnancov pracovísk APV a informatiky. Za obdobie 8 mesiacov sa teda znížil kmeňový stav zamestnancov na generálnom riaditeľstve o 12,3 %, t. j. o 18 osôb z pôvodného stavu 146 na súčasný stav 128 osôb.
Ku koncu roku 1999 sa uvažuje s ďalším znížením stavu zamestnancov v rámci organizačných zmien, ktoré budú uskutočnené k 1. 10. 1999. I napriek celkovému zníženiu o 18 zamestnancov boli na generálnom riaditeľstve k 31. 8. prijatí noví zamestnanci, predovšetkým na neobsadené miesta, a to hlavne v oblasti informatiky, kde bol stav pracovníkov nízky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec A. Engliš:
Pán minister,
ja vás, samozrejme, nebudem trápiť, pretože toto nie je váš rezort, a myslím si, že pán Magvaši ako predseda predstavenstva by asi úplne inak reagoval, lebo je to jeho záležitosť, ale neviem, či ste náhodou nerozprávali aj o tom, že či všetci títo novoprijatí pracovníci dostali nové telefóny, pretože Národný úrad práce zmenil aj operátora. Je mi to trošku čudné, síce sa znižujú stavy na krajoch s tým, že sa to započítava do generálneho riaditeľstva. Akceptujem niektoré návrhy, ktoré tam boli, ale mám doplňujúcu otázku, či všetci novoprijatí pracovníci namiesto tých, ktorí boli vyhodení, dostali aj nové telefóny a či dostali všetci pracovníci nové telefóny namiesto starých euroteláckych. Je to možno otázka čudná, ale otázka preto, že sa jednoducho hovorí o šetrení na Národnom úrade práce a mrhajú sa prostriedky napríklad takýmto spôsobom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Žiaľbohu, nemôžem odpovedať na túto otázku, nemám vedomosti o týchto skutočnostiach. Ja si myslím, že ich budem tlmočiť pánu ministrovi Magvašimu s tým, že on si ctí poslancov a pravdepodobne pri najbližšej príležitosti vám o týchto veciach dá úplné informácie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre pána podpredsedu vlády Csákyho. Otázka znie: "O Slovenskom národnom povstaní ste napísali, že "partizáni po večeroch aspoň tak usilovne vraždili svojich rodákov ako okupanti". Trváte na tomto tvrdení vrátane detailov "po večeroch" (teda zákerne) "a aspoň tak usilovne" (množstvo obetí)?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
milé dámy,
vážení páni,
vážený pán poslanec Dušan Slobodník,
ďakujem za váš úprimný záujem ohľadne mojich po maďarsky napísaných kníh. Chcem vás informovať, že minulý týždeň ma navštívili dvaja moji bývalí spolužiaci z Gymnázia zo Šiah, ktorí ma požiadali, aby som im požičal prvú moju knihu, ktorá vyšla v roku 1991, pretože všetky moje písomnosti už prečítali, len túto knihu nie a údajne sa nemôžu zmieriť s tým, že mojím najusilovnejším čitateľom na Slovensku je pán Dušan Slobodník.
Aby som dal odpoveď na vašu otázku, dovoľte mi, aby som dal túto odpoveď: Pán poslanec Slobodník, stojím za všetkým, čo som skutočne napísal.
Ďakujem, pán predseda.
(Hlas v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec D. Slobodník:
Pán podpredseda vlády,
vy ste neodpovedali na podstatu tejto otázky. Vy ste neodpovedali na ten odsek, v ktorom som narátal 8 hlbokých urážok slovenského národa, lebo on bol gestorom Slovenského národného povstania. Odpovedzte mi na to, čo som sa vás pýtal. Nezahmlievajte to vašimi priateľmi zo Šiah, ktorí čítali to, čítali hento. Odpovedzte, či vaše tvrdenie zodpovedá tomu, čo si aj dnes ako podpredseda vlády, slovenskej vlády, myslíte.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
asi pred dvoma týždňami som si v tejto sále bol nútený vypočuť rôzne ataky na moju osobu. Niektorí poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, ako aj Slovenskej národnej strany tu citovali z údajných textov, ktoré som napísal ja. Niektorí priatelia zo slovenských koaličných strán mi na to povedali: Vieme, že si aj publicista a možno, že ti niekedy, s prepáčením, uletelo pero. Mohlo sa stať, že si určité slová použil voľnejším spôsobom, ale pre nás sú smerodajné tvoje oficiálne vyhlásenia.
Dámy a páni, mohol by som hodnotiť takýto prístup mojich kolegov zo slovenských koaličných strán ako korektný, keby situácia bola pravdivá v tejto forme. Lenže situácia v tejto forme pravdivá nie je. Tvrdím, že tu pán Dušan Slobodník, poslanec Hnutia za demokratické Slovensko, zneužíva svoju poslaneckú imunitu a rozširuje v tomto parlamente taký text a také texty, ktoré som nepísal ja. Asi pred troma mesiacmi som sa dozvedel, že v tomto parlamente koluje text pod názvom "Maďari na Slovensku" bez mena autora. Je to nekorektný, silne zdeformovaný a zlomyseľný text, vydaný údajným vydavateľom na objednávku. Zďaleka nezodpovedá anglickému originálu a podľa môjho názoru má jeden jediný cieľ - vyvolať pochybnosti voči mojej osobe, možno aj voči SMK, koaličných partnerov. Autori tohto textu vedeli, že stokrát opakovaná lož sa môže stať pre niektorých pravdou.
Lenže, dámy a páni, to nie sú metódy demokratov. Ja viem, že v tejto sále sú ľudia, ktorí takéto druhy machinácií si mohli usilovne osvojiť v niektorých táboroch v uplynulých desaťročiach. Sú to spôsoby cárskej tajnej služby z konca minulého a začiatku tohto storočia a takéto spôsoby využívali aj niektoré nedemokratické režimy v tomto storočí.
(Hlasy v sále.)
Najzaujímavejším a najznámejším takýmto produktom je Kniha siónskych mudrcov, ktorá vošla do dejín veľmi smutným spôsobom.
Dámy a páni, ohradzujem sa proti týmto spôsobom a zopakujem, ak sa objaví táto publikácia s mojím menom, tak celý proces bude mať súdnu dohru.
Teraz, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som dokončil.
Už ako keby som počul niektoré reakcie možno aj televíznych divákov - je to možno skoro remíza. Dušan Slobodník tvrdí niečo a Csáky tvrdí niečo iné. Je to jedna ku jednej. Odhliadnuc od faktu, že takéto porovnanie môže byť dokonca urážkou pre niektorých občanov Slovenskej republiky, chcem povedať toto: Pán Dušan Slobodník mi vyčíta túto vetu, vyčíta mi dokonca, že som používal detail "po večeroch", teda zákerne. K tomu ste ma vyzvali.
Pán poslanec Dušan Slobodník, tu pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a pred televíznymi kamerami vám ponúkam 100 tis. Sk, 100 tis. Sk, ak mi ukážete na strane 175 mojej knihy "Medzi dvoma svetmi", to znamená "Két világ között", slovné spojenie "po večeroch" v maďarskom jazyku. Na strane 175 skutočne píšem o Slovenskom národnom povstaní a píšem o tom, že Slovenské národné povstanie, ktorého antifašistická orientácia je neoddiskutovateľná, z určitého hľadiska bezpochybne malo aj charakter občianskej vojny, keď v určitých prípadoch povstalci použili vojenské násilie aj proti vlastným občanom niekedy s takou intenzitou, ako to robili cudzí okupanti. Priznám sa, pán poslanec, že keď som prvýkrát počul váš text, ktorý ste tu citovali, nepoznal som vlastnú vetu. Trvalo mi niekoľko minút, kým som prišiel na to, že maďarské slovo "esetenként" v určitých prípadoch, ktoré tam skutočne je, váš prekladateľ alebo deformátor pochopil a preložil ako slovo "esténként", "po večeroch". Je tam skutočne rozdiel len jedného písmena. A, vážený pán poslanec, tu pred verejnosťou opakujem svoju ponuku, ak mi dokážete, že tam je slovo "esténként", to znamená "po večeroch", ktoré mi teraz vyčítate, dám vám 100 tis. Sk.
A, pán poslanec Slobodník, ak aj ostatné ďalšie vaše tvrdenia sa zakladajú na takom vysokom odborne fundovanom základe ako tieto tvrdenia, môžem sa k tomu potom v budúcnosti vrátiť.
A na záver, ak dovolíte, tri vety. Pán poslanec, nemyslím si, že takéto spôsoby patria do tohto parlamentu a patria do demokratickej spoločnosti. Ak by sa ktokoľvek znížil z môjho okolia k takýmto metódam, ja by som sa veľmi, veľmi za to hanbil. Neviem, či "hanbiť sa", toto slovo má pre vás nejaký obsah. Ale zopakujem, ak ktokoľvek používa takéto metódy, ja by som sa za to veľmi, veľmi hanbil.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Cuper pre generálneho prokurátora Milana Hanzela. Otázka znie: "Kedy priznáte pred národom pravdu, že Michala Kováča mladšieho neuniesla Slovenská informačná služba, ale úplne iné tajné služby a zastavíte trestné stíhanie voči poslancovi Ivanovi Lexovi?"
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán poslanec Cuper,
skutočne nemám ani pred národom, ani pred Národnou radou zatiaľ dôvod niečo priznávať a najmä v tom smere, aký obsahuje vaša otázka. Ak sa preukáže, že spravodajská informačná služba neparticipovala na únose Michala Kováča mladšieho, nebude dôvod, aby sa v trestnom stíhaní pokračovalo proti jej bývalým príslušníkom či predstaviteľom. Z doteraz vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by to tak bolo. Domnievam sa, že k náležitému a objektívnemu zisteniu skutkového stavu bude nevyhnutné vypočuť všetky osoby, ktoré majú informácie o priebehu skutku. A prosím a apelujem, aby tieto osoby boli orgánom činným v trestnom konaní nápomocné, pretože neviem si dosť dobre predstaviť, aby sme sa iným spôsobom dopracovali k zisteniu toho, ako to skutočne bolo.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec J. Cuper:
Samozrejme.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči. Akože inak, nie?
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán generálny prokurátor,
naozaj vy asi zrejme národ nepresvedčíte, že to bol opak. Ale mohli by ste urobiť to, že by pán prokurátor Generálnej prokuratúry vyhovel tomu, aby sa súhlasilo s tým, čo rozhodol sudca krajského súdu, ak pôjde na pojednávanie na Najvyšší súd. Ak ide o ďalšie osoby, ktoré spomínate, tak tie osoby, ak sú, nech sa prihlásia. Zatiaľ je zrejmé, že pán generál Ivor je zrejme v dôkaznej núdzi a znovu chce podviesť parlament jeho vyšetrovateľ tým, že žiada, aby sme zbavili bývalého premiéra mlčanlivosti, i keď sme ho podľa § 99 Trestného poriadku nikdy takou mlčanlivosťou nepoverili v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. A to je lex specialis, ktorý deroguje lex generalis, ktorým je zákon o štátnom tajomstve, na ktoré sa mylne pán vyšetrovateľ odvoláva. Takže znovu chcete podvádzať občanov tohto štátu aj parlament, pretože zjavne vyzerá, že nie naši, ale vaši, teda vyšetrovatelia pána Pittnera sú v dôkaznej núdzi a zrejme aj pán prokurátor tým bude mať menej dôkazov proti tomu, aby dokázal, že pán Lexa a Slovenská informačná služba uniesli pána Michala Kováča ml. do cudziny.
Bolo by v prospech tohto národa aj upokojenia politickej situácie na Slovensku, ak už nechcete priznať - to, čo som žiadal - národu, zrejme vy asi to nemôžete, ale možno niekto iný áno, aby sa aspoň nepokračovalo v tej komédii, ktorá sa tu hrá.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Pokiaľ som spomínal, že existujú isté osoby, ktoré majú informácie a ktoré treba vypočuť, vychádzam aj z toho, že aj vy, pán poslanec, musíte mať nejaké informácie, ak ste mi takúto otázku položili. Ale ide aj o iný problém, pokiaľ sa obracajú na parlament vyšetrovatelia. Žiaľ, je platná taká úprava, aká je s tým, že na parlament sa obracia príslušný orgán. Ja už som o tom hovoril v ústavnoprávnom výbore, že mali by sme urobiť takú úpravu, aby sa na parlament obracal prokurátor. Myslím si, že k tomu v legislatíve dospejeme. Budete, alebo vlastne už prerokúvate návrh novely Trestného poriadku, kde sa opäť vraciame k známemu to starému inštitútu - začatie trestného stíhania vo veci. A nazdávam sa, že v obdobných prípadoch nebude už taký problém, ako v tých, ktoré sme museli riešiť na pôde parlamentu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Koľko odišlo policajtov z Policajného zboru od vášho nástupu? Koľko chýba policajtov v meste Bratislava a ako riešite tento stav?"
Odpovedať bude minister Čarnogurský.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán poslanec,
od 1. novembra minulého roku do 31. júla tohto roku odišlo z Policajného zboru celkove 1 147 policajtov. Dodám prehľad za jednotlivé mesiace:
- november 1998: odišlo 100 policajtov,
- december 1998: 202,
- január 1999: 72,
- február 1999: 88,
- marec 1999: 301,
- apríl 1999: 171,
- máj 1999: 109,
- jún 1999: 101,
- júl 1999: 103.
Spolu, ako som povedal, 1 147. Z plánovaného počtu 1 439 policajtov v Bratislave predstavuje skutočný stav celkom 1 420 policajtov, z toho je v školách Policajného zboru 191 policajtov. Z uvedeného vyplýva, že v percentuálnom vyjadrení bola naplnenosť početných stavov v Bratislave ku dňu 31. júl tohto roka na 98,6 %. Z porovnania plánovaných a skutočných stavov vyplýva, že v Bratislave chýba iba 19 policajtov, čo predstavuje 1,4 %. Tento stav je riešený priebežne prirodzenou generačnou obmenou Policajného zboru a toho času si nevyžaduje prijímanie opatrení mimoriadneho charakteru.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, nech sa páči - doplňujúca otázka.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
možno, že nebudete vedieť reagovať vy, ale odkážte svojmu rezortnému kolegovi potom, že tie čísla, ktoré ste povedali, síce nie sú celkom presné, ale blížia sa k tomu, čo skutočnosť hovorí. Pri celkovom počte 20 620 policajtov, čo sú tabuľkové miesta na Slovensku, chýba dnes tých 1 470 policajtov, ktorí nenapĺňajú početné stavy, plus asi 1 400 policajtov, ktorí nie sú v stave polície, to znamená, sú neobsadené tabuľkové miesta. Dohromady to je vyše 2 500 policajtov, to znamená, že o toľko policajtov menej pôsobí na uliciach Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby sa naplnili početné stavy policajtov, vymýšľa sa nová reorganizácia Policajného zboru a rušia sa okresy tretieho typu. Považujeme to za veľmi nezodpovedný krok a namiesto toho, aby sa využili momentálne možnosti, ktoré ukladá vláda Policajnému zboru, tieto sa nerešpektujú.
V tej druhej časti otázky, čo sa týka Bratislavy, skutočnosť je možno taká, ako hovoríte, ale veľa policajtov je v školách, tam sa to dá presne zistiť, že ten rozdiel nie je 19 policajtov, ale zaujímavejšia situácia je v tom, že 80 % policajtov slúžiacich v Bratislave sú z vidieka, z okolia. Pre nich nie sú vytvorené žiadne sociálne podmienky, aby tu mohli žiť, a teda výkon služby vykonávajú tak, aby si sami aj privyrábali. Treba sa na to veľmi vážne pozrieť a zaoberať sa tým, pretože ešte počas nášho pôsobenia sme prijali materiál, ako riešiť otázku postavenia policajtov v Bratislave.
Ďakujem.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, minister Pittner vám odpovie písomne na vašu doplňujúcu otázku. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "V knihe Medzi dvoma svetmi hovoríte o tom, že maďarská menšina je najmierumilovnejšia v Európe. Aj po výčinoch v Dunajskej Strede, kde na štadióne vyhlásili Felvidék a Dunaszerdahely, po zneuctení na Bradle a v Komárne pamiatky Štefánika?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
ďakujem pekne za vašu otázku a váš úprimný záujem ohľadne mojej osoby. Chcem vás informovať o tom, že nemám informácie o tom, že v Dunaszerdahely vyhlásili na štadióne Felvidék. Obávam sa, že trošku predbiehate dobu, fašiangy budú až o polroka. Prípad Bradla patrí, samozrejme, do absolútne inej kategórie. Pán poslanec, dovoľte mi, aby som aj tu verejne sa ohradil proti tomu, čo sa tam stalo. Odsudzujem aj obsah nápisu, aj skutočnosť, že sa to stalo. Dovolím si však vyjadriť svoje presvedčenie, že išlo o cielenú provokáciu a pán predseda Strany maďarskej koalície má aj iné informácie o tomto čine. Ohľadne pamiatky Štefánika v Komárne nemám v tejto chvíli podrobnejšie informácie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán Slobodník, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem.
Samozrejme, že chcem. Musím povedať, že ste sa snažili vykrútiť z tej prvej otázky, ale nezabúdajte, že v texte máte veci, ktoré sú trestné. Tu sedí pán generálny prokurátor. Vy ste spochybnili hranice schválené v Trianone a na parížskej konferencii v roku 1947 a pripísali ste Slovákom komplex menejcennosti za to, že vraj krivdíme Maďarom a že si uvedomujeme, že trianonské hranice z roku 1920 sú diskutabilné. To je váš výraz.
A pokiaľ ide o tú menšinu, taký nápis bol, je to dokázané, bolo to aj v tlači, videl som to na vlastné oči, bolo to v prvom ligovom kole, keď tam bolo napísané Dunaszerdahely a bolo tam napísané Felvidék. To znamená, nehovorím, že to vyhlásili oficiálne, to by bol už iste priamy trestný čin, ale kde je tá "najmierumilovnejšosť" maďarskej menšiny?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán poslanec,
domnievam sa, že maďarská komunita a niektorí zástupcovia maďarskej komunity sú skutočne mierumilovní. Dovoľte mi, aby som poukázal na to, že skoro s týždennou pravidelnosťou si vypočujem vaše názory, ktoré sú veľmi svojské a snažím sa na to kvalifikovaným spôsobom odpovedať. Domnievam sa, že to je to sila mojej osobnej mierumilovnosti.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi. Otázka znie: "Možno pokračovať v trestnom konaní proti Ivanovi Lexovi, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci zavlečenia po výroku Ústavného súdu?"
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
položená otázka súvisí s ďalšími otázkami pánov poslancov Hofbauera, Húsku, Kozlíka, troma otázkami pána poslanca Cupera a otázkou pani poslankyne Tóthovej. Ide zrejme o výrok uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov z roku 1999 pod číslom 182, ktorým bol podaný výklad ustanovenia článku 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. Bez ohľadu na účinky rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestii z 8. decembra 1999 uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 147 a výklad článku 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky podaný Ústavným súdom k trestnému stíhaniu vo veci zavlečenia Michala Kováča ml. nikdy nebránila žiadna zákonná prekážka. Takouto prekážkou totiž nie sú rozhodnutia bývalého predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mečiara o amnestii z 3. marca ani zo 7. júla 1998. Aboličné ustanovenia týchto amnestiálnych rozhodnutí sa na skutok zavlečenia Michala Kováča ml. nevzťahujú. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky toto svoje stanovisko zverejnila aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky 9. júla 1999. Rovnaký názor zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, spisová značka II Ústavný súd 69/99, ktorým bol odmietnutý jeden z podnetov pána poslanca Lexu na začatie konania pred Ústavným súdom. Existujú, viem, aj iné uznesenia rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sú obsahovo, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie, kontroverzné.
Nemôžem prisvedčiť ani jednej strane, ani druhej strane. Momentálne v konaní pred Ústavným súdom je ďalší podnet, ktorý - rozhodnutím z 22. júla, ak sa nemýlim - Ústavný súd prijal na ďalšie konanie vo veci zavlečenia, a domnievam sa, že rozhodnutie Ústavného súdu bude tým významným, môže byť i významným prelomom, ktorý určí ďalší priebeh konania v tejto kauze. Všeobecne záväzný výklad podaný Ústavným súdom určuje spôsob udeľovania amnestie pro futuro. Generálny prokurátor nemá ústavné či zákonné splnomocnenie naprávať politickú ohavnosť, tak ako to žiada pán poslanec Cuper vo svojej otázke.