Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman a po ňom pán poslanec Hofbauer.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení prítomní,
ešte včera som sa hlásil do diskusie, nepredpokladal som však, že to bude až dnes, keď som chcel poukázať na určitý rozpor v zákonnosti a postupe Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes budem hovoriť viac-menej z pohľadu dosahov politických, zahraničnopolitických, vnútorných a z prístupových pohľadov k tvorbe tohto dokumentu, ako aj k jednotlivým obsahovým častiam. K tým už bolo vznesených niekoľko pripomienok, niekoľko požiadaviek alebo návrhov, námetov na jeho doplnenie, resp. prepracovanie.
Dovoľte mi, aby som charakterizoval aj ja tento dokument. Keď som ho prečítal alebo prelistoval, či preštudoval, napadla mi jedna myšlienka, že pred 40 rokmi v našich kinách chodili filmy, pretože ich bolo málo, tak niekedy pospájali 5 - 6 nejakých krátkych filmov alebo dokumentárnych filmov a celé to filmové predstavenie sa volalo "filmové všeličo". Lístok stál vtedy 1,20 Sk. Keď som si toto preštudoval a prečítal, tak mi napadlo, že aj toto je také "sociálno-ekonomické všeličo", ktoré má asi hodnotu 1,20 Sk pri dnešných cenách. Jednoducho je to materiál, ktorý nič nehovorí, nedáva žiadnu perspektívu, neorientuje podnikateľské subjekty, fyzické osoby, školstvo, jednotlivé odvetvia k tomu, ako sa naša spoločnosť bude vyvíjať. K čomu sa má jednotlivá osoba, jednotlivý človek, študent, pracovník pripravovať alebo zamerať na nastávajúce obdobie? Preto mi dovoľte povedať niektoré momenty. Vrátim sa k tomu, čo som hovoril včera, na čo však parlament nereagoval.
Vážené dámy, vážení páni, už viackrát bolo poukazované na skutočnosť, že niektoré zákony sa prijímajú formálne a potom je snaha ich nedodržiavať. Na jeden takýto zákon som poukazoval aj pri jeho schvaľovaní v parlamente, je to zákon o tripartite, jednoducho povedané. Ten zákon okrem iného hovorí - a už nadobudol platnosť a po jeho platnosti sa prerokovala táto koncepcia vo vláde aj v tripartite, aj teraz v parlamente -, že ako súčasť tohto materiálu musia byť závery rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody, to znamená stanoviská, odporúčania, požiadavky sociálnych partnerov.
Vieme - a včera to tlmočil aj pán kolega Maxon -, že boli zásadné pripomienky a požiadavky ako Asociácie zamestnávateľských zväzov, tak aj Konfederácie odborových zväzov. Pán podpredseda vlády je zároveň predsedom Rady hospodárskej a sociálnej dohody, takže iste najlepšie vie, čo všetko tam bolo vznesené, aké boli konkrétne závery. A takisto si myslím, som o tom pevne presvedčený, že vie, že súčasťou tohto materiálu mali byť aj závery Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Znamená to, že vlastne túto koncepciu prerokúvame v rozpore so zákonom.
Ďalšia moja pripomienka vyplýva v súvislosti s hospodárskym a sociálnym rozvojom spoločnosti, ale najmä v súvislosti s pohľadom cieľa, ktorý je permanentne pretláčaný a ktorý je permanentne zdôrazňovaný, a tým je integrácia Slovenskej republiky do európskych štruktúr, najmä do Európskej únie. Vždy som chápal určitú koncepciu, určitý hlavný plán alebo určité hlavné zámery ako niečo na vrchole pyramídy, od ktorého sa bude odvíjať všetko ostatné. Preto som si myslel, že aj od tejto koncepcie budú jasné ďalšie koncepcie. Či už je to koncepcia riešenia nezamestnanosti, na ktorú sa materiál odvoláva, či je to koncepcia riešenia toho-ktorého odvetvia, alebo koncepcia toho-ktorého regiónu. Ale v tejto koncepcii mali byť načrtnuté základné zásady, zámery, ak nie už aj ciele pre jednotlivé oblasti, alebo jednotlivé tézy. Na základe týchto v parlamente schválených zásad, zámerov, cieľov sa mali potom odvíjať ďalšie rezortné, prierezové alebo regionálne koncepcie, plány a zámery.
Neviem, ako bude kontrolovaný tento dokument. Neviem, akým spôsobom bude vychádzať trebárs národný program nezamestnanosti, národný program riešenia regionálneho programu a podobne. Takže je to určitým spôsobom, nie že určitým spôsobom, ale značným spôsobom pomýlené a je tu len predložený sumár zámerov. Nemožno hovoriť o koncepcii, ale o sumáre zámerov, čo asi chce vláda robiť. Tým spôsobom sa podľa môjho názoru opakujú tézy, ktoré sú obsiahnuté alebo ktoré boli schválené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Tretia moja zásadná pripomienka je, a to by som dával do pozornosti skutočne všetkým poslancom Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že všetky zásadné dokumenty, a v každom prípade tento takým zásadným je, by mali byť prerokované aj naším výborom pre európsku integráciu. Tento výbor by mal byť vlastne odborným orgánom slovenského parlamentu pre to, že bude ostatným členom parlamentu dávať stanoviská, odporúčania alebo námety, či schvaľovaná koncepcia a zámery, zákony, v tomto prípade koncepcia je v súlade s integráciou Slovenska, je v súlade s integračnými zámermi asociovaných krajín, je v súlade s Asociačnou dohodou, ktorú sme podpísali, ale aj s ďalším vývojom, ktorý v Európskej únii a v jej zámeroch bude nasledovať.
S hrôzou som zistil, že tento materiál týmto integračným výborom neprešiel. Kto iný posúdi zámery a porovnávacie možnosti, schopnosti a výsledky Slovenska vo vzťahu k asociovaným krajinám iných krajín alebo k samotnej Európskej únii? Z tohto pohľadu mi skutočne toto odborné stanovisko chýba. Nielenže mi chýba stanovisko, ale, vážené dámy, vážení páni, z tohto stanoviska, resp. z tejto koncepcie si neviem vôbec predstaviť, akým smerom sa budú viesť vyjednávacie rokovania alebo, ak chcete, negociačné rokovania, pretože my máme vytvorených 23 - aspoň dosiaľ neviem, že by boli zrušené - negociačných tímov, ktoré budú vyjednávať pozíciu Slovenska na vstup do Európskej únie.
Vyjednávania sa budú viesť takým spôsobom, že to, čo nám páni v Európskej únii alebo v niektorých iných štruktúrach na jednotlivých negociačných rokovaniach povedia, to budeme prenášať domov a potom doma to budeme realizovať? Alebo máme vlastnú koncepciu, ktorú chceme presadiť a ktorou chceme obhájiť počas našich negociačných rokovaní v Bruseli, jednotlivých krajinách Európskej únie? Z čoho budú vychádzať naši odborníci, ktorí budú pripravovať vstup Slovenska do Európskej únie? Budú tam hovoriť o tom, že pripravujeme národný program rastu zamestnanosti, že pripravujeme regionálny národný program, že budeme riešiť fiškálnu politiku takým spôsobom, bankový systém takým spôsobom, že budeme riešiť stavebníctvo alebo, ja neviem, ktorýkoľvek rezort?
V materiáli sa píše o tom, že sa stále držíme ťažkého priemyslu, ťažkej chémie, ale že je málo sofistického priemyslu a odvetví, kde by sme mohli využiť našu pracovnú silu. A čo keď práve do toho nás bude Európska únia tlačiť, aby sme si ponechali tento ťažký priemysel, pretože má aj nenegatívne vplyvy na životné prostredie a podobne? Môže to byť úplne opak. Z čoho budú teda naši negociátori vychádzať? Toto mi tu chýba a zasa sa len presviedčam - a toto je toho dôkazom -, že ideme vždy od jednej náhody k druhej, že nič nie je skutočne koncepčné, skutočne komplexné, že za každú cenu chceme niečo spraviť, len aby sme pre niekoho niečo urobili, v tomto prípade pre odborárov, v tomto prípade zároveň pre parlament, aby sa naplnili tézy programového vyhlásenia vlády, že takýto materiál bude prijatý. Ale on nič nehovorí a k ničomu nevedie.
Prosím vás pekne, veľa sa hovorilo na tejto pôde vo vzťahu k školstvu. Ktorý rodič podľa tejto koncepcie zistí, na čo má pripravovať svoje deti? Ktoré stredné odborné učilištia zistia, že budú mať perspektívu, alebo že nebudú mať perspektívu? Ktoré stredné školy sa nájdu v tejto koncepcii? Ktoré vysoké školy sa v tejto koncepcii nájdu? Ktorý občan, ktorý má záujem ísť niečo študovať a niečo v živote dokázať, si nájde v tejto koncepcii, v čom sa bude Slovenská republika po roku 2002 vyvíjať, v akých odvetviach? Či to bude papierenský, sklársky, chemický a ja neviem ešte aký? Akú istotu pre občanov jednotlivých regiónov, ktoré sú dnes postihnuté vysokou nezamestnanosťou, dáva tento materiál, že sa nemusia sťahovať do Bratislavy alebo do Košíc, ale že v tom a v tom regióne môžu ostať, pretože možno po roku 2002 tam bude vytvorený taký podnik alebo budú riešené problémy, ktoré sú dnes veľmi pálčivé v tomto regióne, na ktorý sa vzťahuje. Toto všetko v tejto koncepcii chýba, v tejto koncepcii to nie je obsiahnuté.
Aj z tohto pohľadu, vážené dámy, vážení pani, považujem túto koncepciu za veľmi formálnu, formálnu až urážajúcu, až takú, že uráža parlament jeho obsah, jeho kvalita, až takú, že vlastne k ničomu nevedie. Aj z tohto pohľadu sa pripájam k tým poslancom, k tým predrečníkom, ktorí hovorili, že materiál treba vrátiť na zásadné prepracovanie a potom opätovné predloženie do parlamentu Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Kalmanovi za jeho vystúpenie.
S faktickou poznámkou - pán poslanec Kužma. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán kolega Kalman,
dá sa polemizovať o tomto materiáli, či by mal byť stručnejší, podrobnejší, či by tam malo byť viac údajov alebo menej údajov. Žiaľbohu, z vašej strany, ale aj zo strany predchádzajúcich kolegov sa mi zdá, že sa držíte hesla, že lepšie je byť generálom po bitke. Mali ste 4 roky, dosť času na to, aby ste predložili strednodobú koncepciu do parlamentu a potom sme mohli o nej takto diskutovať. Ja si myslím, že táto strednodobá koncepcia bude rozpracovaná rezortnými ministrami a tam nájdete konkrétne odpovede na svoje otázky, čo sa bude týkať rozvoja jednotlivých rezortov, či rezortu dopravy, či rezortu stavebníctva. A v ktorom regióne dôjde k oživeniu alebo k utlmeniu časti programov. Čiže nadväzne na tento materiál sa budú spracúvať, tak ako bolo povedané, jednotlivé strednodobé koncepcie jednotlivých ministerstiev.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Kandráč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, výnimočne. Ale, prosím vás, stíhajte čas, ktorý je potrebný, aby ste sa prihlásili s faktickou poznámkou.
Poslanec P. Kandráč:
Pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegovia, kolegyne,
dovolím si svoju faktickú poznámku zamerať na reálnosť predloženého dokumentu, pretože si myslím, že každý dokument koncepčného charakteru by mal spĺňať určité atribúty. A reálnosť, si myslím, je jedna z veľmi významných atribútov takéhoto dokumentu. Dovolím si upriamiť pozornosť na tri oblasti života. A to je vzdelávanie, školstvo, veda, výskum, vývoj a súdnictvo, ktoré v materiáli sú rozoberané.
Dnes možno povedať z pohľadu reálnosti, že reálnosť cieľov, ktoré stanovuje tento dokument, je nulitná. Postup cieľov je veľmi otázny. Prečo? V tlači ste si veľmi dobre prečítali a z vystúpenia niektorých predstaviteľov exekutívy sami vidíte, že vlastne potierajú to, čo je v tomto dokumente. Školstvo, vzdelanie - doslova sa hovorí v dokumente, pružne budeme reagovať na potreby spoločnosti. Vysoké školy začali pružne reagovať, aby si pomohli v ekonomických ťažkostiach, no, samozrejme, reakcia predstaviteľov ministerstva školstva je taká, ako čítate v dennej tlači, sme tvrdo kritizovaní, ba dokonca sme považovaní za vydieračov. No tak toto by som si veľmi vyprosil, pretože sú to príliš silné slová. A môže sa stať, že naozaj na tých vysokých školách pomaly nebude mať kto pracovať. Vývoj, veda, výskum - iste veľmi interesantné ciele sú postavené pred túto oblasť života, ale nevyriešili sme základnú otázku, a to výchovu nových mladých vedeckých pracovníkov.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Engliš.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo v rozprave.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
skôr než pristúpim k vlastnému vystúpeniu, dovoľte mi niekoľko poznámok k tomu, čo tu odznelo zo strany poslancov koalície v rámci faktických poznámok.
Pán poslanec Kužma, vy ste sa tu viac ráz vyjadrili, že toto je prvý koncepčný materiál, pretože pred ním nikdy žiadny nebol a žiadna Mečiarova vláda ho nepredložila. Zrejme nepoznáte materiály smerom dozadu, pretože od roku 1993 každý rezort vypracoval, prerokoval a schválil koncepčné materiály svojho rozvoja. Koncepcia rozvoja spojov, pôšt a telekomunikácií bola vypracovaná v roku 1993, takisto koncepcia rozvoja všetkých druhov dopráv, bolo to v horizontoch strednodobých, pretože v takých horizontoch treba uvažovať. A keď ste sa vy vysmievali z päťročných cyklov a odvolávali ste sa na nejaké projekty socializmu, tak to je smiešne, pretože veľké investičné celky sa môžu pripravovať len v nadväznosti na strednodobé jasné koncepcie, aby tí, ktorí to pripravujú, vedeli, čo majú pripravovať, kedy majú pripravovať a v akom rozsahu. Tieto koncepčné materiály boli za Mečiarovej vlády v rokoch 1993 a 1994 rozpracované, prerokované, schválené. V oblasti dopravy a spojov odvtedy nebol prijatý žiadny iný rozvojový materiál až do jesene minulého roku. Tento rezort v podstate pokračoval krok za krokom podľa týchto koncepčných materiálov, ktoré boli mimochodom prerokované aj v Národnej rade Slovenskej republiky vo výbore pre hospodárstvo a financie. Od jesene 1998 jednoducho všetky koncepčné materiály Mečiarovej vlády podľa vás boli zamietnuté, ale nové nevznikli. Takže to je to skutočné nóvum, ktoré tu je a ktoré je krajne vážne pre všetkých obyvateľov tohto štátu. Tak toľko azda len ako vsuvka pred samotným vystúpením.
Dámy a páni, tlač číslo 338 - Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a Strednodobé priority v hospodárskej politike Slovenska som si zobral s veľkým záujmom a úprimne priznám aj v podstate s veľkým profesným záujmom, pretože je to materiál, ktorý ma zaujíma a ktorý musí zaujímať každého, kto má záujem o rozvoj tohto štátu. Nie je tajomstvom a nie je žiadnym prekvapením, že každá vláda má svoje vlastné predstavy, svoje vlastné ambície a predstavuje sa svojím vlastným napĺňaním týchto ambícii a predstáv. To je, myslím, celkom normálne. Ak súčasná vláda má predstavy odlišné od vlády predchádzajúcej, tiež to nie je možné považovať za nič nenormálne, pretože tak to jednoducho vo svete chodí. Koniec koncov, ak by sme po voľbách pokračovali my, aj my by sme bezpochyby korigovali rad svojich krokov, spresnili tie, ktoré sú a ukázali sa ako nie najšťastnejšie, a prehĺbili tie, ktoré sa ukázali ako optimálne. Takže z tejto stránky predloženie tohto materiálu bolo možné uvítať.
So značnými rozpakmi ale už sa berie na vedomie fakt, že vláda s týmto materiálom prichádza prakticky rok po voľbách. Je september, v septembri vlani boli voľby. Táto politická garnitúra tvrdila, že všetko má pripravené, tímy expertov majú všetko nachystané, všetko je na stoloch, situáciu ovládate a len pristúpiť k moci a už to šliape. Zdá sa, že nie. Veď predsa prešiel záver minulého roka, posledný kvartál, a vy ste neboli schopní predložiť ani návrh štátneho rozpočtu, o ktorom ste tvrdili, že ho máte pripravený. Išlo sa do rozpočtového provizória. Prečo? Tento materiál, keď sa konečne predložil, tak je september, je rok po voľbách.
Tento 74-stranový materiál vychádza z úvodu, z 8 strán rekriminácie východiskových podkladov, východiskových predpokladov stavu spoločnosti. Ale tie východiskové stavy spoločnosti sú odpísané iba z čiernych kníh, s ktorými ste sa zaoberali štvrťroka, a nie z reálneho stavu spoločnosti. Veď ak ste vychádzali z východiskových pozícií Mečiarovej vlády, čo tu zanechala, tak nie je možné do omrzenia opakovať, že sme všetko prehajdákali, prejedli a tento štát zadlžili, pretože to je táranie rovnakého druhu, ako za socializmu sa Američanom na všetko tvrdilo, vy ste síce lepší, ale utláčate černochov. S takouto demagógiou je možné postupovať azda mesiac po voľbách, ale teraz už nie.
Vy viete veľmi dobre, že úvery, ktoré zobrala Mečiarova vláda, sa neprejedli, ale sú zabudované v tomto štáte a tento štát sa z nich zhodnotil. Tie veci prinášajú úžitok všetkým obyvateľom a fakticky sa samé splácajú. Mochovce sa splácajú výrobou energie. Gabčíkovo, spláca sa 15 mld. úverov, každoročne 3 mld. za vyrobenie elektriny. Takto by som mohol pokračovať krok za krokom. O týchto veciach tu niet, samozrejme, ani zmienky. Ani zmienky nie je, samozrejme, aj o tom, že my sme vám zanechali 8,4 mld. amerických dolárov devízových rezerv, že Slovenská republika mala najvyššiu mieru rastu hrubého domáceho produktu, klesajúcu nezamestnanosť a jednu z najnižších inflácií z bývalých postkomunistických štátov. O tom tu nie je ani zmienky, pretože sa vám to jednoducho nehodilo.
Ale čo je oveľa závažnejšie, v tomto materiáli sa vôbec nenachádza ani zmienka reálnych východísk súčasného stavu, k akému vy ste sa dopracovali za tento kalendárny rok, čo ste pri moci. Veď za tento kalendárny rok z 8,4 mld. devízových rezerv ostalo 4,2 mld., 4,2 mld. devízových rezerv sa jednoducho prejedli. Prejedli sa, minuli sa na podporovanie padajúcej koruny. Akým spôsobom sa realizoval hospodársky rozvoj? No v prvom rade ste zrušili zákon o revitalizácii podnikov a začali ste rušiť a vypovedávať privatizačné zmluvy a dohody s podnikmi. A predovšetkým s tými, ktoré prosperovali. Nie s tými, ktoré mali problémy. Čiže vy ste zámerne a vedome ochromovali to, čo fungovalo. A za tohto stavu Slovenská republika sa dopracovala k pádu hrubého domáceho produktu, k rekordnému rastu nezamestnanosti. A na moje ohromenie vy sa s tým uzmierujete, že v budúcom roku nezamestnanosť zo súčasných 18,5 % vzrastie až na 21 % a potom následne vraj má nastať prudký rozvoj smerom nahor. Ja sa pýtam: Z čoho? Z tých bankrotovaných podnikov? Pretože tento materiál ako hlavný ťažiskový ekonomický ťah uvádza výlučne urýchlenie bankrotov podnikov. Bankrotované podniky a nezamestnaní budú dynamicky rozvíjať hospodárstvo tohto štátu? Už ste videli niekedy, aby mŕtvy tvor oživoval sám seba?
V tomto materiáli v prvom rade chýbajú východiská súčasného reálneho stavu, ak je dnes 9. septembra, tak minimálne k tomu termínu august tohto roku. Pretože to sú reálne východiskové pozície, z ktorých vy môžete vychádzať, a nie odvolávať sa na roky 1998 a 1997 a, ja neviem, na čo všetko možné. Materiál síce uvádza v svojom názve, že ide o strednodobú koncepciu, o strednodobé priority, ale úprimne povedané, buď obsah nekorešponduje s názvom, alebo názov nezodpovedá obsahu, pretože ani jedno, ani druhé v tomto obsiahlom dokumente som jednoducho neobjavil. Nepodarilo sa mi objaviť rámcovanie, smerovanie nášho štátu v hospodárskej a sociálnej sfére ani vecné, ani časové, ani rámcové. Toto sú učebnicové traktáty, ktoré boli spísané teoretikmi, ktorí nikdy v živote žiadny podnik a žiadnu organizáciu neriadili. A tak to aj vyzerá. Chváliť sa tu, že to pripravilo 7 odborníkov z M.E.S.A. 10 a odborníci z akadémie vied, no tak, vážení, to je hrôzostrašná informácia, pretože to sú ľudia, ktorí v živote neriadili ani jediný priemyselný podnik, ani len výrobu zmrzliny, ani výrobu kornútkov na zmrzliny. A tak to aj vyzerá! Takže z tejto stránky ja by som toto hodnotil ako materiál nie koncepčný, ale materiál nekoncepčný, prípadne bezkoncepčný.
Koniec koncov, akú váhu mu prikladá samotná vláda, to vidieť z toho, že materiál by mal uvádzať predseda vlády ako jej oficiálny predkladateľ, ako je uvedené na obálke materiálu. Za dva dni prerokúvania tohto kľúčového dokumentu sa pán Mikuláš Dzurinda v Národnej rade vôbec neobjavil. Ale neobjavili sa ani žiadni iní ministri zodpovední za rezorty a spovedajúci sa za chod alebo rozpad svojho rezortu. Ako je možné, že tu nie je ministerka financií Schmögnerová? Ako je možné, že za dva dni sme tu nevideli ministra hospodárstva Černáka? A ako je možné, že tu chýbajú takí ministri, ako je minister kultúry a minister školstva? Zdá sa, že to sú okrajové rezorty? Vôbec nie. Tento štát ak nevychová vzdelanú generáciu, tak nasledujúca generácia, to budú manufaktúrne odkázaní manuálni pracovníci ako gastarbeitri vo vlastnej zemi. Ako je možné, že sa tu neobjavila ministerka privatizácie pani Machová? V materiáli o privatizácii som objavil jedine krátku zmienku, že výnosy z privatizácie v budúcnosti budú použité na výdavkovú časť verejných financií. Táto vláda predkladá ako koncepciu, že finančné prostriedky získané v privatizácii sa jednoducho prejedia? My sme finančné prostriedky z privatizácie orientovali do investícii, do bytovej výstavby a z toho vlastne vznikol Štátny fond na rozvoj bytovej výstavby. Nevravím, že tam bolo veľa finančných prostriedkov, ale tým sa to vlastne naštartovalo.
Dámy a páni, východiskové pozície tohto materiálu v podstate vychádzajú zo zastavenia verejných investícií, vychádzajú z bezbrehej liberalizácie podkapitalizovanej spoločnosti a podkapitalizovaného štátu. Jeden z cieľov oživenia hospodárstva sa uvádzajú bankroty. No ja som ešte teda v živote nevidel, aby bankrot čosi oživil. Bankrot, to je kar a pochovanie zosnulého. Predaj strategických odvetví. Ale strategické odvetvia nie sú určené na predaj! Tie sú určené predsa na príjem, aby sa z toho získavalo. Ak naším cieľom je taký postup, ako bol v Českej republike alebo v Maďarsku, tak to sú presne postupy odstrašujúceho príkladu. Akým spôsobom dopadla privatizácia a odpredaj kapacít českých telekomunikácií v Českej republike? Služby sa zdražili, zhoršili a technická úroveň klesla. To sú reálne zistenia českej vlády, po realizácii tých privatizačných krokov, na ktoré sa zastrája táto vláda. Ako dopadla privatizácia telekomunikácií v Maďarsku? No to je živelná pohroma! Maďarská vláda si musí platiť oznamovanie havarijných správ v cudzích telekomunikáciách, ktoré prevádzkujú svoje služby v maďarských kábloch zakopaných v maďarskej zemi. Čo je toto za nezmysel?
Tomuto materiálu dominuje v podstate to, čo sa s toľkým hurhajom predvádza, a to je reprivatizácia, čiže slovensky povedané, politické výpalníctvo s cieľom uchvátenia sprivatizovaných podnikov a ich znovurozdelenia formou prebend svojim vlastným stúpencom. To je najhoršia forma, akú si viem predstaviť. V roku 1992, keď ako minister dopravy som preberal rezort, ktorý fakticky nebol vytvorený, bolo ho treba budovať, pretože federálne ministerstvo dopravy a federálne ministerstvo spojov zastrešovalo dominantné časti tejto problematiky, dostal som do vienka asi 40 slávnych privatizačných projektov Čarnogurského vlády s tým, aby som zvážil, ktoré z toho treba zmeniť, zrušiť. Ja som nezrušil ani jediný. Dôvod bol veľmi jednoduchý. Vychádzal som z reálneho faktu, že aj nie veľmi šťastne sprivatizovaný podnik, ktorý už má konkrétneho vlastníka, je stále lepšie prosperujúci ako ten, okolo ktorého sa vajatá, ktorý sa preberá naspäť a ktorý sa opätovne a spätne vracia do predprivatizačnej agónie. To robíte vy presne teraz. Tie podniky, ktoré sú preberané násilím, protizákonne a protiústavne cez kapitálový trh do Fondu národného majetku, to je ten najhorší postup, aký existuje. Za takéto podniky vlastne jestvujúci manažment nie je zodpovedný. A Fond národného majetku, to je kto? To je tá "cháska" na Drieňovej, ktorá sa medzi sebou hašterí a ktorú striedavo chcete odvolávať a neodvolávať? Tí majú byť zodpovední za chod týchto podnikov? Nedajte sa vysmiať!
Dámy a páni, v minulých dňoch som sa hodne pohyboval po strednom Slovensku a navštevoval som také končiny, ktoré tí, ktorí vypracúvali tento koncepčný materiál, evidentne nenavštevujú. Môžem tlmočiť predstaviteľom vlády, že skutočne si aj dali zámer smerovanie Slovenska obrátiť o 180 stupňov a obrátiť ho smerom späť. To, čo som tam videl, to už nebola kapitalistická spoločnosť Dickensova zo začiatku alebo z konca minulého storočia, ale to už bol feudalizmus. To je jednoducho feudalizmu, do ktorého vy Slovensko obraciate, pretože doliny, obce, dediny a mestečká, v ktorých sú rozvrátené podniky, vami zbankrotované, vami vracané do Fondu národného majetku a vami deštruované, produkujú masovú nezamestnanosť. Tam sú ľudia buď na "sociálke", buď v predčasnom dôchodku, ale ani jediný práceschopný človek pracujúci, ani jediný zamestnaný, ani nie je kde sa zamestnať, okrem takých zamestnaní v lesoch a v tých družstvách, ktoré ešte neprebehli bankrotom a exekúciami. Ľudia, ktorí pred 30 rokmi zachraňovali na lazoch opustené roličky, tak dnes ich rozorávajú, aby si tam dopestovali zemiačiky a zeleninku, aby si mohli dochovať prasiatko na mäso a kravičku na mlieko. No kam vy smerujete tento štát a jeho obyvateľov? To je začiatok 19. storočia. To je rozpad feudalizmu. A vy ho vraciate naspäť tam, kde už dávno nebol.
Takže, dámy a páni, tento materiál neposkytuje obraz o smerovaní, neposkytuje predstavu o koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Práve naopak, o bezkoncepcii sociálneho rozvoja. Takže najslušnejšie by bolo to, ak by vláda tento materiál stiahla a zvážila jeho prepracovanie. Pretože pripúšťam možnosť omylnosti a pripúšťam možnosť aj korekcie svojich vlastných krokov. Aj my sme ich robili a domnievam sa, že nie v dostatočnej miere. Mali sme ich robiť viac. Tento materiál je skutočne zrelý na zásadnú korekciu, pretože to, čo predkladá spoločnosti, to je jednoducho zavádzanie tejto spoločnosti, zavádzanie poslaneckej snemovne a zavádzanie aj občanov tohto štátu. A ako taký, ak dovolíte, nie je možné ho podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Hofbauerovi.
K jeho vystúpeniu sú dve faktické poznámky. Posledný je pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážené plénum,
z vystúpenia pána poslanca Hofbauera si treba povšimnúť dve myšlienky. Jednak poukázal na to... (Nepočuť, mikrofón bol vypnutý.) ... verejných financií, to znamená, že to, čo predáme do zahraničia, vlastne vzápätí prejeme, lebo budeme sanovať tie položky, na ktoré táto vláda nevie vytvoriť rozvojové programy. Ďalej, ďalší moment, na ktorý pán poslanec Hofbauer upozornil, že vlastne vstup zahraničného kapitálu, o ktorom sa v tomto materiáli tak honosne hovorí, je vlastne vstup kapitálu na výpredaj, a nie investičný kapitál. Pokiaľ si pamätám, pán podpredseda... (Znovu bol vypnutý mikrofón.) ... povedal, že na Slovensku dôjde k 70-per-
centnej devalvácii.
Pán podpredseda vlády, veľmi úspešne na tom táto vláda pracuje, budú veľmi lacno potom odpredané naše strategické podniky, ďalej znehodnotíte úspory našich občanov a vlastne tie makroekonomické ukazovatele, ktorým ste sa v minulosti smiali, že ich tak snažne naši ekonomickí experti držali, už pán poslanec Drobný včera na to ukázal, vlastne to bola garancia, že mena bola stabilná, že nedochádzalo k takým ekonomickým turbulenciám a k takému zvýšeniu nezamestnanosti.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Kužma, nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Myslím si, že nemusíme sa tu o plánovaní sporiť s pánom kolegom Hofbauerom. V jednej časti má pravdu, že v päťročných plánoch boli veľké investičné celky, ale boli aj v dlhodobých prognózach. To nám je jasné. Ale bol by som rád, keby sme si vysvetlili jednu vec, o ktorej som tu dvakrát hovoril, nie viackrát. Ja nespochybňujem, že rezorty u vás spracovali strednodobý rozvoj za bývalej vlády. Ja som povedal, že bývalá vláda nespravila koncepciu strednodobého rozvoja. A logika veci pri plánovaní hovorí, že vláda vytýči smer strednodobého rozvoja a rezorty dopracujú tento smer do konkrétnych vecí znova v strednodobom rozvoji. Lebo ak jednotlivé rezorty za vás tento program spravili, nespravil sa nadrezortný materiál a s týmito problémami sme sa často stretávali ako architekti pri veľkých územných celkoch. A tu je pravda.
Čiže najskôr treba spracovať koncepciu, strednodobú víziu vlády ako celku a potom to vrátiť a dopracovať na rezorty. Samozrejme, ak dôjde k nejakým iným názorom v rezortoch alebo vo vývoji, tak sa prispôsobí tá strednodobá koncepcia vlády, lebo je fakt pravda, že plán a strednodobé plánovanie viac-menej platí len v momente schválenia. Už druhý deň naň vplýva časový faktor a iné veci, ktoré sa nedali zohľadniť. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že táto koncepcia je možná, aby bola rezortne dopracovaná, a je možné, aby strednodobú stratégiu tejto vlády dala verejnosti k dispozícii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Po ňom sa pripraví pán poslanec Mesiarik.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
mám pred sebou materiál tlač 338, ktorý má fantastický názov, pre mňa, Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. V zátvorke je strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska. Tu mi už akosi chýbajú v tomto názve priority sociálnej politiky. Prečo to hovorím? Pán Šimko tu spomenul scenár ekonomickej reformy schválený ešte za federácie. Ja som mal tú česť pretláčať v tomto období scenár sociálnej reformy. Napokon sa vžila myšlienka sociálnej trhovej ekonomiky, ktorá sa dostala určitým spôsobom aj do hláv, aké sú v "politickom gigante", ako hovoril pán Maxon. Som veľmi rád, že sa to dostalo aspoň do strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, do názvu, pretože už čo sa týka samotnej reformy verejného sektora, mám k tomu pripomienky, ktoré by som vám chcel povedať. Ja sa teda budem zaoberať len reformou verejného sektora a budem sa zaoberať len sociálnym systémom a dôchodkovým systémom.
Základný koncepčný rámec transformácie sociálnej sféry je postavený na vybudovaní systémov sociálneho poistenia vrátane doplnkového poistenia a časti individuálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory, sociálnej pomoci. To sú v podstate tri piliere sociálneho systému, ktoré sú všeobecne známe, to sú však aj myšlienky koncepcie transformácie sociálnej sféry, materiálu, ktorý bol prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky v minulom volebnom období.
V rámci transformácie sociálnej sféry dochádza k transformácii doterajšieho systému sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ, keď som k tomu došiel, nevedel som, či ide o sociálne zabezpečenie z roku 1989 alebo 1998. Toto je, samozrejme, zabudované v koncepcii transformácie sociálneho systému, myslím to do roku 1989, ale ako čítam ďalej, v oblasti dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia za najzávažnejšiu zmenu možno považovať oddelenie ich financovania od štátneho rozpočtu a vytvorenie samotnej verejnoprávnej inštitúcie zákonom z roku 1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne od 1. januára 1993 a neskôr o zriadení Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní od 1. 1. 1995. S účinnosťou od 1. 6. 1996 bol zavedený systém doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov. Čiže potvrdzuje to moje tušenie, že ide o niečo, čo sa bude transformovať z obdobia do roku 1998.
Súčasný systém dôchodkového zabezpečenia založený na priebežnom financovaní sa ukazuje naďalej neudržateľný. Vzhľadom na zmeny demografických procesov dozrel čas na zásadnú reformu systému. Ale prečo je neudržateľný? Pretože nie je jasná hospodárska politika a hospodárstvo Slovenskej republiky upadá. Tu asi nikomu neprekáža to, že nikto neplatí. Dokonca sa hovorí, že to je doslova štátna disciplína, národný šport. A zvlášť platenie verejnoprávnym inštitúciám je skutočne veľmi zaujímavé pre "podnikateľov".
Cieľom reformy sociálneho systému je uskutočniť prechod od dávkového systému k poisteniu, vytvoriť nový systém založený na odloženej spotrebe v čase, nie výlučne na solidarite v priestore. Systémovo doriešiť väzby na okolie systému, predovšetkým na sociálnu pomoc a zamestnanosť, harmonizovať nástroje sústavy. Neviem, ja mám pocit, že toto všetko bolo zakotvené v koncepcii transformácie sociálnej sféry a tu žiadne nové myšlienky nie sú, zvlášť keď hovorím o úvode, kde sa hovorí o troch pilieroch sociálneho systému.
Takisto v dôchodkovom systéme sa hovorí o štyroch pilieroch, základný povinný systém priebežne financovaný a garantovaný štátom, základný povinný systém založený na kapitalizácii príspevkov podporovaný štátnou formou daňových úľav a kontrolovaný štátom, doplnkový dobrovoľný systém s kapitalizáciou príspevkov podporovaný a kontrolovaný štátom, individuálny systém komerčného poistenia do dôchodku. Ja to beriem doslova ako školské vyjadrenie pre študentov, ktorí sa v tejto oblasti vzdelávajú.
Garancia základného piliera musí byť úplná, garancia druhého a tretieho piliera musí byť motivačná a garancia štvrtého piliera reglementačná. Štát musí stanoviť presné pravidlá. A tu sa pýtam: Aké pravidlá sú v tomto dokumente aspoň naznačené? A podľa mňa toto by tu malo byť. Samozrejme, že štát bude naďalej pôsobiť v sociálnom poistení ako tvorca legislatívy, ako platiteľ poisteného a tak ďalej a tak ďalej. Môžete sa to dočítať na strane 54. Osobne si myslím, že všetko je to strašne všeobecné, sú to staré známe veci zabudované už v dokumente, o ktorom som hovoril, Koncepcia transformácie sociálnej sféry, ktorý bol prerokúvaný v tomto parlamente v minulom období, ku ktorému sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Magvaši prihlásil, a ktorý jednoznačne hovorí o odstránení ingerencie štátu v tejto oblasti a zavedenie aj poistného systému a podobne.
V závere tohto dokumentu je, samozrejme, hovorené aj o sociálnej sfére. A dovolím si opäť citovať niektoré myšlienky. "Vláda je toho názoru, že predkladaný dokument predstavuje zásadný obrat v prístupe tak k analýze príčin súčasných ekonomických a sociálnych problémov, ktorým musí slovenská ekonomika čeliť, ako aj k výberu opatrení a nástrojov, ktoré sú na ich riešenie najvhodnejšie." Pretože ide o prvý dokument tohto druhu na Slovensku, je pochopiteľné, že vyvolá rozsiahlu diskusiu, v ktorej sa budú kryštalizovať názory. Osobne si myslím, že skutočne tento dokument mal byť ináč prediskutovaný. Mala byť iná možnosť rozdiskutovať to priamo s tvorcami, a nie predložiť to hneď do parlamentu, pretože ja nevidím, aký zásadný obrat v prístupe k riešeniu sociálnych problémov je v tomto dokumente zakotvený. Podľa mňa žiadny.
Keď zoberiem ešte aj dokument Koncepcia transformácie sociálnej sféry, v tom bol, to bol materiál, ktorý riešil, samozrejme, aj pracovnoprávne vzťahy. Proste bol komplexnejší. Ale tu toto chýba. Sú tu uvedené staré známe veci, dané do všeobecnej polohy a dané na papier, aby sme sa my v Národnej rade s týmto oboznámili. Bez akýchkoľvek návrhov na riešenie. Podľa mňa to nie je žiadna strednodobá koncepcia sociálneho rozvoja, prepáčte za výraz, pre mňa sú to "Rozprávky starej matere", pán podpredseda vlády. Toto ja neakceptujem a žiadam vás, aby ste si z Národnej rady nerobili, prepáčte za výraz, "srandu".
Ak si vy, panie poslankyne, páni poslanci, dovolíte toto, ja si to vyprosím a neakceptujem takýto materiál, ktorý dehonestuje nielen Národnú radu, ale aj samotných spracovateľov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Englišovi.
K jeho vystúpeniu sú tri faktické poznámky. Posledná pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Prvý - pán poslanec Kalman, nech sa páči.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem.
Pán podpredseda, chcem sa vrátiť k tej myšlienke pána Engliša, keď hovoril, že materiál je nepresný, až zavádzajúci.
Niekoľkokrát som vyzval pána podpredsedu, aby zabezpečil stanoviská sociálnych partnerov. Teraz sme dostali ďalšiu nepresnosť. Dostali sme dva záznamy z rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Jeden záznam je výpis z 9. 7. a z 12. 7. a jeden záznam zo 6. 8. 1999. Ale ani v jednom nie sú zhrnuté požiadavky sociálnych partnerov. Je to len jednoducho záznam alebo výpis, pričom v zázname zo 6. 8. sa jasne hovorí pri prerokovaní bodu 10, že Konfederácia odborových zväzov predložila 14 pripomienok vo svojom písomnom stanovisku. To znamená, že súčasťou tohto materiálu malo byť písomné stanovisko Konfederácie odborových zväzov, pretože to bol jeho záver, to boli požiadavky a závery Konfederácie odborových zväzov. Jednak preto, že je to v zákone, a jednak preto, aby parlament mohol zase konfrontovať, keďže záver uznesenia bol taký, že s pripomienkami, ktoré tieto požiadavky, pripomienky a odporúčania vlastne vláda na svojom rokovaní zohľadnila.
My nemáme možnosť kontrolovať, porovnávať, možno sú zaradené všetky. Pán podpredseda, možno. Tak nám uľahčite toto rozhodnutie alebo toto presvedčenie. A možno, že nie je ani jedna. A z tohto pohľadu chceme, aby sa dodali tieto stanoviská. Pán podpredseda, vy máte právo zabezpečiť dodanie týchto stanovísk Asociácie, aj Konfederácie odborových zväzov. Znova pripomínam, v opačnom prípade rokujeme protiprávne.