Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky - pani poslankyňa Tóthová je jediná prihlásená.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec hovoril o veľkých ambíciách vládnej koalície na preradenie do prvej skupiny uchádzačov bez toho, že by sa čakalo, aké reorganizačné kroky sa v Európskej únii uskutočnia. Chcela by som poukázať na niečo iné, že vlastne sa tu nevníma realita, ktorá je, a síce, že Európska únia uvažuje o zrušení skupín a že vlastne jediné pozitívum, ktoré si vláda hádam v snahe získať ho kladie, bude nulové, pretože my sme spĺňali ekonomické podmienky na vstup, legislatívne podmienky, bolo to viackrát konštatované, a dnes už ekonomické podmienky nespĺňame. A že sa skutočne uvažuje so zrušením skupín, hovorí sa aj v Euromagazíne, ktorý vydáva Phare, kde vlastne fínsky veľvyslanec pre Slovenskú republiku Risto Reneli, a Fínsko je dnes predsedajúca krajina Európskej únie, vlastne signalizuje, že to môže byť, že nebudú nijaké skupiny, každý bude pokračovať svojím vlastným tempom. Takže ja si myslím, že najväčšia snaha tejto vlády by mala byť zdokonalenie ekonomiky, aby sme sa v ekonomike aspoň tam dostali, kde sme boli, keď táto vláda preberala svoju moc. Vtedy sme totiž podľa expertov Európskej únie ekonomické podmienky na vstup do Európskej únie spĺňali.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga ako posledný písomne prihlásený.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predseda Národnej rady,

pán podpredseda vlády,

kolegyne, kolegovia,

ak vláda považuje strednodobú koncepciu, to znamená to, čo by sa malo stať v najbližších štyroch rokoch, za cestovný lístok do Európskej únie, tak si myslím, že je správne, že tento cestovný lístok je zatiaľ v našom štáte v pokladnici, ktorá sa menuje pôdohospodárstvo. Ak pôdohospodárstvo v našom štáte nebude stabilizované a nedostane sa na oveľa, oveľa vyššiu úroveň, tak akýkoľvek zbožný materiál a priania akejkoľvek vlády nedosiahnu to, že by naša republika bola platným členom popredných európskych štátov. Chcem sa teda vyjadriť k tejto strednodobej koncepcii, k tomu, čo sa predpokladá dosiahnuť v rokoch 2000 až 2002 a z akých analýz sa vychádza v odvetví pôdohospodárstva.

Bola o tom tu už reč a plne podporujem tie závery a vývody, o ktorých hovoril pán poslanec Baco. Ja chcem ale pripomenúť predsa len určité parametre, ktoré pôdohospodárstvo dosahovalo ešte pred rokom a ktoré napĺňali alebo jasne dávali zadosťučinenie, že prišlo k určitej stabilizácii v tomto odvetví a že u nás bola zabezpečená potravinová bezpečnosť alebo sebestačnosť nášho štátu v potravinách. A mnohokrát som počul aj od ministra tohto odvetvia, že táto potravinová bezpečnosť a sebestačnosť už nie je, a teda chýba mi v tejto koncepcii ten základný cieľ, strednodobý cieľ, ako ju zabezpečiť. Teda ako prvú prioritu, ako úlohu číslo 1, si myslím, by si vláda mala vytýčiť a povedať, či chce zabezpečiť potravinovú bezpečnosť alebo sebestačnosť v tomto štáte, či ju chce parametrizovať a akými cestami, podmienkami a kritériami ju chce dosiahnuť.

Pretože ak sme zhruba pred rokom dosahovali podiel domácej produkcie na domácej spotrebe pri obilninách 102,8 %, v cukrovej repe 107,7 %, v olejninách 153,1 %, v jatočných zvieratách 101,8 %, v kravskom mlieku 109,5 %, že takisto v konzumných vajcia sme boli sebestační, mierne pod úrovňou sebestačnosti sme boli v produkcii zeleniny a pri zemiakoch a pri jatočných ošípaných a pri jatočnej hydine. Tak teraz treba povedať, na akej úrovni je to naše pôdohospodárstvo v sebestačnosti, a teda aj konkurencieschopnosti z hľadiska dostatku potravín z vlastných zdrojov pre naše obyvateľstvo. A takýto parameter táto koncepcia absolútne neobsahuje.

Pohľad vládnych analytikov o agrosektore hovorí, že hlavné problémy v súčasnosti vidia v týchto prioritách: viaznuci pokrok v obnove vlastníckych práv, najmä práva užívania a disponovania pozemkovým vlastníctvom. Vážené páni a dámy alebo dámy a páni, myslím si, že štruktúra vlastníckych vzťahov je daná, že tu boli dobre rozohraté zákony, ale treba toto vlastníctvo nejakým spôsobom dokumentačne už ukončiť, aby teda, ak chce niekto robiť reštrukturalizáciu, aby ju nerobil v roku 2004 alebo 2008, ale tak ako predpokladá zákon v roku 2000. Ale čo mne chýba v tomto povedomí, chýba mi to, že práve vlastníci nedostatočne chránia svoj majetok, z ktorého za posledný rok tak rýchlo ubúda a ktorý v tomto roku bude znížený možno o 5, možno 6 mld. korún a že ho možno chránia alebo o ňom hovoria tí, ktorí síce ho spravujú, ale nie sú jeho vlastníkmi. A to je to, čo v trhovom prostredí by malo byť základom presadzovania sa v agrárnej politike.

Ďalej vládni analytici hovoria, že platobná neschopnosť podnikateľskej sféry sčasti sa prenáša do sféry prvovýroby. Ja si myslím, že v plnej miere sa prenáša do prvovýroby a že tam už peňazí niet vôbec. Ak sme sa snažili v zákone o pôdohospodárstve dosiahnuť, aby sa obrat peňazí, aspoň pri vybratých komoditách, dostával do prvovýroby za 14 dní, tak toto bolo okamžite spochybňované a myslím si, že tu treba skutočne pritvrdiť do legislatívy aj do výkonnej disciplinovanosti vo finančnom obrate, lebo inak nie je možné sa k peniazom dostať.

Ďalej že je nedostatočne rozvinutá finančná infraštruktúra prispôsobená špecifickým podmienkam poľnohospodárskej výroby. Ale veď ste pred rokom sľubovali zelené úvery, oddlženie poľnohospodárskych podnikov, že sa vyjde v ústrety poľnohospodárskym zvláštnostiam a nadviaže sa na ten proces, ktorý tu bol začatý. A tak teda ďalšie a ďalšie analyzačné vety, ktoré ale podľa mňa sú síce vetami, ale nie sú podložené konkrétnymi cestami a vývodmi. Potešilo ma, že poľnohospodárstvo má osobitnú kapitolu v tomto materiáli ako odvetvie, čo iné odvetvia nemajú. To je hádam jediné jeho plus. Ale v tej časti, ktorá obsahuje ten scenár čísiel, scenár nejakého časového postupu, tam o poľnohospodárstve a o týchto krokoch už nieto ani jedno číslo, ani jedna jediná veta.

A v tej analýze si predovšetkým treba pripomenúť, že ak chceme poľnohospodárstvo ďalej dostať a zabezpečiť jeho sebestačnosť, tak predovšetkým musíme analyzovať to, že ceny poľnohospodárskych komodít sa nezvyšujú, ba klesajú, a že už vôbec neuhrádzajú vysoké ceny vstupov. Veď si len pozrime, aké sú ceny pri obilninách, zemiakoch, pri mäse, mlieku oproti cenám hnojív, chémie, traktorov, kombajnov, obrábacieho náradia a podobne. A nie je ani nádej, že sa tieto cenové nožnice v rámci tohto materiálu určitým spôsobom zredukujú. Ani slovo v tomto materiáli nie je, že sa dotácie do poľnohospodárstva znížili v roku 1999 oproti roku 1998 a že sa nevalorizuje takmer týždenné zvyšovanie pohonných hmôt a poľnohospodári ich musia kupovať tak draho ako každý z nás. Ani slovo o tom, že od septembra roku 1998 je v poľnohospodárstve neustále viacej exekútorov a správcov konkurznej podstaty, skoro už viacej ako štátnych úradníkov, ale na druhej strane sa píše, že vláda sa sústredí na inštitút bankrotov, to znamená, že počíta naďalej, že ešte sa bude zvyšovať tento systém znehodnocovania poľnohospodárskej produkcie a jej preskupenie do iných vlastníckych rúk.

Ani slovo o tom nie je, že poľnohospodárske podniky nedostanú žiadne úvery a nemôžu ich dostať ani spracovatelia, pretože banky ich neakceptujú. A pritom chcem dodať, že práve v tej konkurencieschopnosti k zahraničiu, tak ako to vysvetľoval pán Baco, ten tretí pilier je rozdielnosť medzi úrokovými mierami, ktoré musia, ak chcú akosi ďalej ísť aj poľnohospodári, brať na seba, a medzi úrokovými mierami, ktoré majú poľnohospodári v Európskej únii. Ak k tomuto neprispôsobíme ekonomické nástroje, tak tento pilier nie je možné považovať za pilier prispôsobovania sa alebo konkurencieschopnosti poľnohospodárstva vyspelým krajinám.

Ani slovo o tom nie je, že už tri roky po sebe je dosah klimatických podmienok najmä zo záplav a povodní, kde ich výška dosahuje zhruba, dá sa povedať, viac ako 4 mld. korún. A keby tieto 4 mld. korún boli nejakým spôsobom nahradzované, určite by aj tá efektívnosť poľnohospodárstva bola vyššia.

Ani slovo nie je o tom, že je u nás najnižšia ochrana na poľnohospodárske výrobky pri vstupe na slovenskej hranici a že slovenskí poľnohospodári, ale najmä niektorí potravinári doplácajú na colnú úniu s Českou republikou už tri roky.

Ani slovo o tom, že nie sú vôbec alebo aspoň adekvátne prostriedky na proexportné dotácie, na nákup techniky a technológie a mechanizácie do rozvoja a do investícií, pretože zo štátneho rozpočtu sa tieto aj v tomto roku znížili takmer o 1 mld. korún. Ako vtedy dosiahnuť ten strednodobý cieľ v agrárnej politike, čo podľa tohto materiálu je posilnenie efektívnosti a konkurencieschopnosti agrosektora? Píše sa tu, že prvým cieľom by malo byť alebo prvou cestou, ktorá nie je špecifikovaná, je urýchlená reštrukturalizácia podnikateľskej sféry v poľnohospodárstve a v potravinárstve a podpora vstupu zahraničných investícií. Ale čo konkrétne sa bude reštrukturalizovať v poľnohospodárstve, aby prišiel aj zahraničný kapitál, to je veľká záhada. Môžeme si len domýšľať, či treba prestať v tej reštrukturalizácii pestovať pšenicu či olejniny, cukrovku, či mlieko, či teda zmeniť štruktúru výrobnej alebo organizačnej základne. Proste, čo to znamená v priblížení sa, o tom táto vláda nepíše nič. Treba hádam prestať spracúvať v potravinárstve niektoré produkty? Alebo treba predávať už pôdu do zahraničia? Ak toto je ten cieľ v reštrukturalizácii, tak potom určite ten materiál bol urobený v kontexte alebo pod dohľadom pánov z Európskej únie. A myslím si, že keď sa tak stane, že potom príde aj zahraničný kapitál.

Ďalej chcú vo vláde podporiť modernizáciu a technologickú inováciu v poľnohospodárstve a v potravinárstve. Ale odkiaľ sa na to zoberú peniaze, či sa bude valorizovať štátny rozpočet, či z reštrukturalizácie bankovej sféry do poľnohospodárstva pritečie nejaká miliarda alebo nejaké prostriedky, je cesta o veľkej neznámej.

Vláda píše, že chce podporiť riešenie problémov, ktorým je neproporcionálny vývoj v cenových okruhoch na potravinárskej vertikále. No a kto má riešiť tento problém, keď to vláda chce podporiť? Sú na to hádam organizácie tretieho sektora alebo bude na to vytvorená špeciálna inštitúcia. Má to riešiť samospráva, obchodníci? Obchodníci - tí to riešia okamžite. Peniaze zinkasujú za predaný tovar a ďalej ich nepošlú. Tu z tejto tribúny bolo sľubované vtedy, keď sa prerokúvala DPH, že vláda zavedie určitý mechanizmus kontroly obchodných rozpätí na základné potraviny. Vtedy sme upozorňovali, že nie je to možné, že sa tak nedá urobiť. Samozrejme, že sa tak nedá a nerobí sa to, lebo to nie je možné. Takže ako bude vláda podporovať riešenie problémov, ktorým je neproporcionálny vývoj cenových okruhov?

No a, samozrejme, že tento celý materiál je veľmi nezrozumiteľný a keby sme ho mali prečítať našim poľnohospodárom, tak by si určite veľmi hlavu lámali. Ja som si nad jedným odsekom lámal hlavu takmer štvrťhodinu. Nakoniec som prišiel na to, že je lepšie si pomyslieť na slovenskú rečňovanku, ktorá znie: Poslali ma naši k vašim, aby prišli vaši k našim. Ak neprídu vaši k našim, tak neprídu naši k vašim. Čiže to je podstata celej hry tohto materiálu. A keďže viacerí poslanci už neboli spokojní s týmto materiálom, dovolím si predniesť návrh na uznesenie, kde teda navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala túto strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a odporučila vláde Slovenskej republiky skonkretizovať strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky na všetky odvetvia s určením vecného a časového postupu až do roku 2004.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ústne sa do rozpravy prihlásili: pán poslanec Maxon ako prvý, pán poslanec Gyurovszky, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Húska, pán poslanec Kalman, pán poslanec Hofbauer.

Prihláste sa tí, ktorí sa hlásite ústne do rozpravy, okrem tých, ktorých som čítal, a potom sa prihláste ešte s faktickými poznámkami ústne.

Ďalej Engliš... Prečítam znovu: pán poslanec Maxon, pán poslanec Gyurovszky, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Húska, pán poslanec Kalman, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Engliš, pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Krajči, pán poslanec Prokopovič a ako posledný pán poslanec Slaný. Ešte pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Ako posledný je pán poslanec Tatár.

Môžete to vypnúť, prosím vás, a teraz, kto sa hlási s faktickými poznámkami. Zapísal som vás pán poslanec Brhel. Čiže faktické poznámky: pán poslanec Osuský a pán poslanec Cuper ako posledný.

Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Poslanec P. Osuský:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán poslanec Delinga tu vzniesol dramatickú otázku na potravinovú bezpečnosť. Nie som odborník na poľnohospodárstvo, ale ak sa mi niečo v tomto materiáli o poľnohospodárstve páči, tak okrem iného to, že je tam absencia tohto totálne prežitého výroku pochádzajúceho z temna studenej vojny. Zaujímavé je, že sa potravinovej bezpečnosti dovoláva člen spolku, ktorý túto republiku vedome dovliekol do úplnej energetickej závislosti, a to je oveľa väčšia dráma, od pomerne nespoľahlivej mocnosti.

A pokiaľ ide o to, že sme sa dozvedeli, že poľnohospodári tvrdia, že colná únia s Českou republikou ich poškodzuje už tri roky, neviem, či ich poškodzuje, ale divím sa, že sa na to tri roky pýtajú a že im pán poslanec Delinga ako predstaviteľ svojej bývalej a zaniknutej strany neodpovedal, prečo ich poškodzuje. Zároveň sa pýta, ako sa podarí tejto vláde oddlžiť poľnohospodárske podniky, keď to sľubovala. A ja sa pýtam, prečo sa nepýta, kto ich zadlžil a po kom ich treba oddlžovať.

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.

Upokojte sa, páni poslanci.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predseda.

Nebudem taký dramatický ako pán Osuský. Ja by som navrhol pánu poslancovi Delingovi alebo doplnil jeho vystúpenie, že tá príslušná kapitola v tom programe by sa mohla nazvať aj Potemkiniáda. Pán podpredseda vlády iste vie, čo to znamenalo, bolo to za cárskeho Ruska, keď mala prísť výsosť, nejaký cár alebo nejaká významnejšia osoba, tak sa zohnali kravy z mnohých miest, aby sa ukázalo bohatstvo ruského impéria. Takže s naším poľnohospodárstvom to bude asi, pán predseda, takisto, že budeme zrejme zháňať zvyšky tých kráv z mnohých miest, aby sme ešte nejaké ukázali našim deťom. Áno, tak likviduje tento program vašej vlády v nadväznosti na program pána Čarnogurského vlády slovenské poľnohospodárstvo.

Myslím si, že každý štát, každý štát musí mať zabezpečenú potravinovú bezpečnosť, pán Osuský, pretože želá si to väčšina aj občanov Slovenskej republiky. Nemusím ráno kupovať len české výrobky alebo rakúske. To nie je pojem studenej vojny. Ja viem, že vás by za to možno zobrali na zodpovednosť v pravicovej internacionále v Bruseli, pretože pre nich by bolo výhodné, keby sme naše poľnohospodárstvo zlikvidovali. Oni by mohli do našich likvidovaných fariem, aj pána poslanca Slaného sa to týka, potom investovať svoje peňažné prebytky s tým, že by skúpili nehnuteľnosti a my by sme sa museli pýtať pána podpredsedu vlády, za čo si mohli potom kupovať tie drahé potraviny, ktoré sa tu dovezú, pretože pochybujem, že ak nebudú vytvorené nové pracovné miesta, čo tento program tiež nejakým spôsobom nesľubuje, asi zrejme väčšina Slovákov nebude mať za čo si kúpiť jesť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Po ňom pán poslanec Gyurovszky.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené dámy,

vážení páni,

som teda mimoriadne prekvapený, že odborníci z politického gigantu na slovenskej politickej scéne nemajú ani také základné vedomosti, ako je potravinová bezpečnosť a potravinová dostatočnosť. Som prekvapený preto, že vo vašich názoroch sú implantované mnohé postupy a mnohé myšlienky predovšetkým Spojených štátov amerických. Prosím, požiadajte svojich priateľov za morom, aby vám vysvetlili, čo to je potravinová bezpečnosť a dostatočnosť, ktorá do dnešných časov aj v mierových podmienkach patrí k základným doktrínam hospodárskej politiky Spojených štátov amerických. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, máme teda na stoloch tlač 338 - Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Nepochybne teda treba súhlasiť s pánom podpredsedom vlády, že je to rámcový dokument a s tým v plnom rozsahu s ním súhlasím. Ja naopak teda pozitívne hodnotím na tomto dokumente skutočnosť, že bola tu istá ambícia definovať ďalší postup v procese transformácie slovenskej ekonomiky na budúce päťročné obdobie.

Ale vážené dámy a páni, musím sa priznať, že celkom inými očami som začal tento dokument možno po desiatykrát čítať po vyjadrení sa podpredsedu vlády vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Pán podpredseda totiž ako jeden z dôvodov, prečo tento dokument nebol predložený v júni, ale až v júli vo vláde a až v tomto čase na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, uviedol podľa môjho názoru hrozivú myšlienku. Veľmi jednoznačne a zreteľne povedal. Na všetkých dokumentoch, ktoré súvisia s procesom transformácie slovenskej ekonomiky, na všetkých dokumentoch, ktoré súvisia so zámermi stabilizovať slovenskú ekonomiku, pracuje na Slovensku sedem ľudí. Ani jeden štátny úradník nie je použiteľný na práce na týchto dokumentoch. To u mňa vyvolalo presvedčenie, že už aj v MESE 10 ste museli spraviť mínus 3, že už robíte na tom len siedmi. A, vážené dámy a páni z koalície, skupina politického gigantu alebo skupine, ktorá tento politický gigant reprezentuje, sa podarilo implantovať vám myšlienky, ktoré sú v tejto koncepcii uvedené, a to je hrozivý signál pre ďalší vývoj Slovenska a slovenskej ekonomiky.

Vážené dámy a páni, my máme teda viaceré diskusie s pánom podpredsedom vlády za sebou, predpokladám, že aj viaceré nás čakajú, aj teda parlamentná pôda je jednou z nich. V jednej diskusii pán podpredseda vlády moje závery a moje hodnotenia charakterizoval ako detinské nezmysly. Ak by som pripustil, že vaša charakteristika je aspoň čiastočne objektívna alebo aspoň čiastočne pravdivá, vážený pán podpredseda vlády, nikdy som nepracoval metódou lži. A vy tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pri predkladaní tohto dokumentu ste snemovňu klamali. Jeden z účastníkov tripartitného rokovania materiál považuje za súbor hospodárskych priorít orientovaných najmä na vytvorenie legislatívneho rámca, v ktorom by malo fungovať národné hospodárstvo, a tento rámec by mal byť predpokladom a podmienkou ich realizácie a dosiahnutia. Nemôže byť však koncepciou, lebo nie je vnútorne zladený a konzistentný.

Vážený pán podpredseda, vy ste sa vyjadrili, že medzi partnermi došlo k dohode. To je tá dohoda, ktorú som v tejto chvíli citoval.

Vážené dámy, vážení páni, ja som už na rokovaní výboru veľmi jasne a zrozumiteľne formuloval svoju výhradu predovšetkým z hľadiska analýzy predchádzajúceho ekonomického vývoja. Dovoľte mi teda, pretože to bezprostredne s týmto dokumentom súvisí, aby som niektoré moje výhrady voči tomuto hodnoteniu prezentoval i tu na pôde Národnej rady. Ja som teda kritizoval aj tú oblasť, že sa príliš preferovala skutočnosť, že tento dokument je základným dokumentom približovacieho procesu do Európskej únie. Súhlasím s tým, že musia tieto dokumenty byť zladené so zámermi aj približovacieho procesu, aj fungujúcej trhovej ekonomiky v Európskej únii, ale predovšetkým tento dokument by mal byť orientovaný na to, aby slovenská ekonomika efektívne pracovala a slovenská ekonomika efektívne pracovala v prospech občanov Slovenskej republiky.

A čo je základný rozpor, prosím vás pekne, tohto dokumentu a som prekvapený, že zatiaľ nikto túto skutočnosť neuviedol. Vážené dámy a páni, v predkladanom dokumente - som zvedavý, pán podpredseda vlády, či sa budete tak usmievať, aj keď vám poviem tento fakt -, v materiáli je predpokladaný taký vývoj reálnej mzdy do roku 2004, že ani po 15 rokoch nedosiahneme úroveň roku 1989. Dámy a páni, túto skutočnosť môžeme v tejto koncepcii takto anticipovanú aj v tých východiskách akceptovať? Ešte raz opakujem. Ani po 15 rokoch nedosiahne úroveň skutočnosti roku 1989. Rovnako nemožno ani akceptovať zámer, aby v roku 2004 spotreba domácností zaostávala za svojou úrovňou v roku 1990 o 20 percentuálnych bodov.

Dámy a páni, tento dokument je jasným dôkazom narastajúcej chudoby v Slovenskej republike. Nedôstojné a neodborné kroky súčasnej vlády sa, dámy a páni, a ja to hovorím preto, že na tomto dokumente pracovali členovia Európskej komisie, sa dostávajú už aj pod paľbu kritiky zahraničia. Môžem teda vybrať dve, mohol by som teda citovať aj viac. Ale napríklad Le Monde otvorene hovorí o stomiliónových škodách, ktoré boli spáchané v tomto období. Veľmi zreteľne a jasne hovorí o licenciách na GSM 1800, o revízii privatizácie Nafty Gbely i o tom, ako vláda vyrába jednu trápnosť za druhou, ako svojou neodbornosťou ohrozuje vstup, neodbornosťou v ekonomike ohrozuje vstup krajiny do Európskej únie. Dokonca Die Presse uvádza, že súčasná vláda doteraz nevykázala v oblasti ekonomiky nijaké úspechy, skôr naopak.

Aká je, dámy a páni, ekonomická realita, pretože spracovatelia tohto dokumentu si nedali ani tú námahu, aby aktualizovali súčasnú ekonomickú situáciu, z ktorých v tých záverečných častiach v tabuľkách vychádzali. Dámy a páni, tam uvádzaná miera nezamestnanosti je na Slovensku už dávno minulosťou, tam uvádzaný predpokladaný 2-percentný deficit štátneho rozpočtu vo vzťahu k HDP je už dávno minulosťou a je nedosiahnuteľný. Ekonomická realita je priam katastrofálna. Už upravené makroindikátory rátajú s 3-percentným rastom HDP. Aká je však skutočnosť? Za posledný štvrťrok minulého roku rast HDP bol len pol percenta, za prvý kvartál tohto roku 1,6 percenta rastu HDP. To je podstatne vzdialené od tých makroindikátorov rastu, s ktorými aj táto koncepcia uvažuje.

Vážené dámy a páni, ak sa v tomto dokumente spomína miera nezamestnanosti niekde okolo 15 alebo 15,3 percenta, historický rekord 511 tis. nezamestnaných je ďaleko od tohto štatistického údaju, v ktorom sa v tomto materiáli pracuje. Považoval by som za korektné, keby sa ten materiál upravil v tom zmysle, že možno očakávať mieru nezamestnanosti v tomto roku minimálne na úrovni 20 - 22 percent. A pán podpredseda vlády, ako aj všetci ekonómovia veľmi dobre viete, že kľúčovým problémom pri zostavovaní zákona o štátnom rozpočte na budúci rok bude predovšetkým ťaživá miera nezamestnanosti. Nechcem, samozrejme, hovoriť o skutočnostiach vzhľadom na situáciu vo fondoch, že sa celkom rozpadla aktívna politika trhu práce.

Prečo tento dokument napríklad, ja to poviem veľmi zjednodušene, neuvažuje so skutočnosťou, dámy a páni, že 10 tis. nezamestnaných vytvára deficit vo vzťahu k štátnemu rozpočtu aj verejnoprávnych fondov zhruba 1,2 mld. Sk? Naopak, 10 tis. zamestnaných veľmi zjednodušeným spôsobom do štátneho rozpočtu a do verejnoprávnych fondov prispieva 700 mil. korún. Ak si prerátame tento rast nezamestnanosti, ktorej sme v tomto období svedkom, tak vychádzajú jasné a zrozumiteľné čísla, čo sa týka problémov zostavovania rozpočtu na rok 2000.

Dámy a páni, v ostatnom čase začínajú prenikať informácie o pozitívnom vývoji rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. Žiaľ napriek tomu, že existuje platné uznesenie výboru, tak nemáme celkom aktuálne informácie. Ja musím pracovať len s tými štatistickými údajmi, ktoré som mal k dispozícii. K 30. 6. bol deficit verejných financií 12,1 mld. Sk, horší o 3,3 mld. ako v predchádzajúcom roku. Vo vzťahu k tomu schodok štátneho rozpočtu predstavoval 7,1 mld. Sk, čo je viac ako dve tretiny predpokladaného schodku na celý rok. Prirodzene, že v oblasti rozpočtového hospodárenia je možné a objektívne treba priznať, že posledný kvartál dochádza k istým reparáciám. Predovšetkým na strane príjmov a vo vzťahu k možnosti regulovať výdavky je možné niektoré veci usmerniť. Ale, vážené dámy a páni, nedajú sa usmerniť štátne účelové fondy. Štátne účelové fondy hospodárili s negatívnym schodkom 1,5 mld., Fond sociálneho zabezpečenia s negatívnym schodkom 4,4 mld. Sk. Jediné, ktoré hospodárili s prebytkom za to hodnotené obdobie, boli mestá a obce.

Čo v súvislosti s vývojom rozpočtového hospodárenia treba spomenúť, dámy a páni, je skutočnosť, že daňové nedoplatky od 30. 9. 1998 k hodnotenému obdobiu vzrástli o 12,3 mld. Sk a pokiaľ si dobre spomínam alebo dnes dosahujú hodnotu približne 50 mld. Sk. To všetko sa deje v čase, keď sme svedkami mnohých kontroverzných vyjadrení súčasnej ministerky financií. To, čo bolo povedané na adresu podnikateľov, je absolútne bezprecedentné. To, čo bolo povedané z hľadiska zákonnej povinnosti štátneho rozpočtu z hľadiska vratky DPH, je absolútne bezprecedentné a je to hrubé porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Ústavný činiteľ, šéf rezortu takto trestuhodne porušuje zákon.

Ja som, samozrejme, nemal možnosť si overiť, či to skutočne tak bolo, ale pani ministerka sa veľmi jasne a zrozumiteľne vyjadrila, že na súhrnnom účte ministerstva financií je dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli byť realizované vratky DPH, ale musíme naučiť podnikateľov, aby sa správali racionálne a lepšie, zrejme asi ako má ona predstavu. Dámy a páni, ak na súhrnnom účte sú prostriedky, tak je zákonnou povinnosťou, aby tieto prostriedky v rámci vratiek podnikateľom boli vrátené v zákonom stanovenej lehote.

Vážené dámy a páni, veľmi často sa nám vytýka, a nakoniec reaguje na to aj táto koncepcia, oblasť zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky. Možno, že neviete, možno, že ste nezaregistrovali, ale zadlženosť Slovenskej republiky sa zvýšila za to obdobie, ktoré štatisticky môžem hodnotiť, zhruba asi o 20 alebo 28 mld. Sú pripravené ešte niektoré ďalšie tranže. Tá emisia eurobondov zhruba vo výške 16 mld. Sk, pôžička pre železnice, vieme dôvody, prečo bola zobraná, zvýšila teda úroveň zahraničnej zadlženosti, pričom poklesol objem disponibilných zahraničných zdrojov pre ostatné subjekty.

Ale, vážené dámy a páni, v oblasti zahraničnej zadlženosti treba povedať niekoľko skutočností a musím túto príležitosť využiť na to, aby som ich interpretoval.

Po prvé. Zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky v pomere HDP je v komparácii s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami i štátmi Európskej únie jedna z najnižších. V Maďarskej republike je vyššia, v Poľskej republike vyššia, v Českej republike zhruba na úrovni Slovenskej republiky a aj v tom objeme zahraničnej zadlženosti sme maachstritské kritériá, ktoré stanovujú maximálny limit 60 percent HDP, HDP dodržiavali, čo znamená, že slovenská zadlženosť je ďaleko od takto stanoveného parametra.

Po druhé. A na to dôrazne upozorňujem, treba rozlišovať čistú a hrubú zadlženosť. Zatiaľ čo čistá zadlženosť v rokoch 1994 až 1998 sa vyvíjala relatívne stabilne, zadlženosť podnikateľského sektora v zahraničí, to je pravda, akcelerovala rýchlejšie.

Po tretie. Štruktúra zadlženosti bola jasne orientovaná nie na spotrebu, zjednodušene povedané na prejedenie, ale na infraštruktúru a energetiku. Dámy a páni, sú v tom vodohospodárske diela, sú v tom diaľnice, sú v tom energetické systémy.

Po štvrté. Ak chceme komparovať s Európskou úniou, tak musíme ísť do týchto veľkých infraštrukturálnych projektov, ak chceme teda byť konkurencieschopní s Európu.

Po piate. Dámy a páni, významným spôsobom problémy slovenskej zahraničnej zadlženosti ovplyvnilo znehodnotenie slovenskej koruny. O tom ale by som ešte povedal niekoľko slov.

A teraz, prosím, presne rečou čísiel. V roku 1998 áno, zahraničná zadlženosť, ale hrubá zahraničná zadlženosť predstavovala 11,9 mld. Zahraničné aktíva predstavovali 7,7 mld. a čistý zahraničný dlh potom predstavoval 4,2 mld. A aby som podoprel to, čo som povedal v súvislosti s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom, dámy a páni, v tom období, ktoré som hodnotil, teda koniec roku 1998, úroveň zahraničného dlhu na obyvateľa, v Poľsku bola 1 060 amerických dolárov, v Českej republike 2 341, v Maďarsku 2 217, v Slovinsku 2 457 a na Slovensku 2 201 amerických dolárov.

Takže, dámy a páni, aká obrovská katastrofa v komparácii s týmito tranzitívnymi krajinami? Pričom teda naozaj ešte musím zdôrazniť, že oficiálne zadlženie vlády a Národnej banky Slovenska predstavovalo k tomu obdobiu 2,4 mld. amerických dolárov. Ak pokiaľ sa teda chceme štatisticky hrať a pingpongovať niektoré údaje, tak, pán podpredseda vlády, vy veľmi dobre viete, že významným spôsobom sa v štatistike potom premietlo opatrenie Národnej banky Slovenska v oblasti devízovej pozície bánk na menové účely. Tam teda štatisticky potom niektoré veci museli byť upravené.

Vážené dámy a páni, ak hovoríme o koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, musíme teda poznať objektívny stav súčasného trendu ekonomiky. Vôbec som nebol prekvapený tým, že ak som vyčíslil isté straty, ktoré spôsobila táto vláda, u pána podpredsedu vlády to vyvolávalo úsmev. Ja to ešte raz zopakujem, pán podpredseda vlády, ja by som sa tiež usmieval, keby som bol jeden z lídrov politického gigantu s jednopercentnými preferenciami a vládou v tejto krajine. (Potlesk.)

Dámy a páni, pokles slovenskej koruny len vo verejných financiách spôsobil zhruba stratu 27 mld. Sk. A spomeniem v oblasti podnikovej sféry len možno jeden podnik, Slovnaft, myslím k 31. 5. - 1,6 mld., Slovenské elektrárne, ktoré teraz prostredníctvom GP Morgenu sa idú usilovať o emisiu eurobondov, museli vytvoriť vo vzťahu k poklesu slovenskej koruny opravné položky vo výške viac ako 8 mld. Sk. Ak celkom štatisticky prejdeme po tých podnikoch, ktoré významným spôsobom participujú na tej zahraničnej zadlženosti prostredníctvom podnikových úverov, tak, dámy a páni, či sa vám to páči alebo či sa nám to páči, alebo nepáči, pokles slovenskej koruny spôsobí týmto podnikateľským subjektom priame straty skoro 40 mld. Sk.

Dámy a páni, ja naozaj nechcem zdržiavať, ale naozaj sa niektoré veci neinterpretujú tak, ako by sa mali interpretovať, a dovoľte mi ešte niekoľko slov povedať o širšom devízovom okruhu.

Dámy a páni, širší devízový okruh za šesť a pol mesiaca alebo sedem mesiacov tejto vlády klesol o 50 percent. Dnes má hodnotu alebo teda k tomu štatistickému hodnoteniu zhruba asi mesiac dozadu, alebo trištvrte mesiaca dozadu mal hodnotu 4,2 mld. amerických dolárov. Za šesť rokov dosiahli devízové rezervy hodnotu 8,4 mld. amerických dolárov a priemerne ročne rástli o 1,4 mld. amerických dolárov. Ešte raz opakujem, rozdiel medzi 8,4 a 4,2 je presne tých 4,2 mld. amerických dolárov.

Opäť použijem veľmi zrozumiteľný a jasný prepočet, vážené dámy a páni. Rozdiel 4,2 mld. amerických dolárov znamená stratu na každého zamestnaného občana, ak štatisticky hodnotíme, že je zhruba 2 mil. alebo 2,1 mil. občanov Slovenskej republiky zamestnaných, tak to znamená podľa kurzu 43 korún na americký dolár stratu na každého zamestnaného občana 90 tis. Sk, a to je takmer úroveň priemernej ročnej mzdy v národnom hospodárstve.

Vážené dámy a páni, ambície tejto koncepcie v oblasti zahraničných investorov vyznievajú nanajvýš smiešne. Za hodnotené obdobie, dámy a páni, rok 1998 bol rok politických očakávaní, bol rok volieb. Napriek tomu dosiaľ realizované investície na Slovensku v roku 1999 predstavujú jednu tretinu štatisticky hodnoteného obdobia roku 1998. Dámy a páni, kde sú tie investície nehovoriac o tom, že istá časť týchto investícií predstavuje portfóliové investície.

Už som to spomínal, že v čom je teda ale zásadný problém a na to ešte by som, ak dovolíte, chcel upozorniť, lebo opäť je to disproporcia reálnej skutočnosti a toho, čo je uvedené v tabuľkách. Napríklad v oblasti reálnych miezd sa uvažuje s celkom iným parametrom, ako je predpokladaný údaj. Ten predpoklad vzhľadom na vývoj reálnych miezd v roku 1999 je naozaj veľmi nepriaznivý a reálne mzdy by mali v roku 1999 pravdepodobne klesnúť o celé 4 percentá, pričom východiskový dokument v tomto materiáli uvažuje s objemom poklesu asi 1,6 alebo 1,9 percenta.

Vážené dámy, vážení páni, možno ešte jedno veľmi zjednodušené porovnanie. Keby sa splnili pôvodné makroindikátory ekonomického rastu uvedené v programovom vyhlásení vlády, tak pokiaľ by sme hodnotili polovičné obdobie vládnutia, mám na mysli štatistický rok 2000 a parametre, ktoré máte navrhnuté v programovom vyhlásení, tak v roku 2000 by sme dosiahli 78-percentnú výkonnosť predposledného roka pôsobenia Mečiarovej vlády v roku 1997. Pán podpredseda vlády, môžete namietať, že som si štatisticky možno vybral jeden z tých najlepších rokov, máte pravdu, napriek tomu ešte raz opakujem, pokiaľ by to všetko išlo aj v súlade s touto koncepciou, aj v súlade s programovým vyhlásením, tak výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2000 by bola 78 percent v roku 1997.

Vážené dámy, vážení páni, nechcem spomínať tie problémy, ktoré sú v zdravotníctve, pretože aj zdravotníctvo sa v tejto koncepcii spomína. Vytýka sa nám a podľa môjho názoru objektívne, že sme z 15 mld. zdrojov v zdravotníctve došli až niekde k sume 42 mld., ale v roku 1998 už bola maximálna snaha robiť všetko, aby tento objem nerástol, aby dvoma rozhodnutiami, ktoré dokonca alebo teda môžem povedať že troma rozhodnutiami, jedno je rozhodnutie ministra, krízový stav, rozhodnutie o novele sadzby DPH, dovozná prirážka, ste zvýšili reálnu potrebu zdrojov, ktoré však neexistujú pre zdravotníctvo o minimálne 1,5 - 1,8 mld. Sk.

Som presvedčený, vážené dámy a páni, že stále existuje východisko. Súčasne som však presvedčený, že to východisko nie je v tomto dokumente, ktorý sa nazýva Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja slovenskej ekonomiky. Musím teda konštatovať, že naozaj by som teda chcel ešte hovoriť o viacerých oblastiach, možno že by bolo naozaj veľmi dobré spomenúť niektoré ekonomické rekordy v tomto období, ako je najnižšia úroveň slovenskej koruny, ako je historicky najnižší rating Slovenskej republiky od jej vzniku, ako je nebezpečne rastúca inflácia, to je nakoniec ukazovateľ, s ktorým v tabuľkách tiež celkom inak uvažujete, ako je súčasný stav. Vieme veľmi dobre, že v súčasnom období je 13,6 percenta a alarmujúci bol práve mesiac júl, keď bol rast inflácie, samozrejme, aj vo vzťahu na dereguláciu cien až 5,8 percenta.

Vážené dámy a páni, ako som už povedal, sú východiská z tejto situácie, nedajú sa však vyčítať z tohto dokumentu Strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Môj pozmeňujúci návrh teda znie: vrátiť tento dokument na prepracovanie vláde Slovenskej republiky s definovaním jasného postupu budúceho vývoja Slovenskej republiky v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Vážené dámy, vážení páni, veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca: posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne za slovo.

V súvislosti s vystúpením pána poslanca Maxona by som chcela dať pánu podpredsedovi dve otázky, ktoré sa týkajú spomínanej tabuľky na strane 14. Jedna otázka sa bude týkať tempa rastu reálnych miezd v percentách. Vy tu máte, keď beriem len do roku 2002, do ktorého je zatiaľ mandát tejto vlády, tak tam je údaj 2,6. To znamená, že o 2,6 by mali vzrásť reálne mzdy v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Pán podpredseda vlády, tento materiál podpísal predseda vlády pán Dzurinda, ktorý nielen v predvolebných sľuboch, ale už aj ako predseda vlády potvrdil, že si stojí za svojím sľubom 100-percentného zvýšenia reálnych miezd. Bola to priama otázka novinárov, pretože predtým hovoril o nominálnych mzdách, ale potvrdil, že aj reálne mzdy. Je tu 2,6 percenta, čo si myslím, že je reálne podľa tých ukazovateľov pre tento rok nula a tak ďalej. Pretože je podpísaný pán predseda, ale vy predkladáte materiál, aká je teda pravda o prísľuboch pána predsedu vlády o 100-percentnom zvýšení reálnych miezd do roku 2002 alebo v roku 2002.

A druhá otázka sa týka miery nezamestnanosti, pretože v programovom vyhlásení vlády máte, že nezamestnanosť bude okolo 10 percent. Teraz reálne priznávate, že by to v roku 2002 malo byť 17,1 percenta. Rok 2000 - myslíte si, že tých 18,8 percenta dosiahnete na konci roka alebo v priemere, keď vieme podľa posledných analýz, že vo februári dosiahne nezamestnanosť 20, možno 22 percent. Čiže to je druhá otázka na to percento nezamestnanosti.