Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Baca: pán poslanec Kalman, Andel, Jarjabek, Šepták, Belohorská, Slaný, Weiss a Cuper ako posledný.
Nech sa páči, pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem, pán predseda.
Keďže materiál je žiadaný a očakávaný, potrebný, ale zároveň sú k materiálu zásadné rozpory alebo zásadné názory na jeho doplnenie, spresnenie, dávam procedurálny návrh:
1. aby sa tento bod stiahol z dnešného rokovania,
2. ak sa nestiahne, dávam návrh, aby bol prerušený tento bod rokovania.
A teraz uvediem ďalšie dôvody.
Vážené dámy, vážení páni, my sme schválili zákon číslo 109 o tripartite. Ten okrem iného hovorí, že materiály, ktoré prechádzajú tripartitou a kde sú prijímané závery, odporúčania a tak ďalej, sú súčasťou predkladaného materiálu aj v Národnej rade Slovenskej republike. Tento materiál neobsahuje stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov ani Konfederácie odborových zväzov napriek tomu, že v predkladacej správe sa hovorí, že materiál bol predložený do tripartity 6. 8. 1999, kde bola schválená s pripomienkami. Chcel by som vedieť a myslím si, že aj vy všetci v zmysle zákona o tripartite, aké pripomienky mala Asociácia zamestnávateľských zväzov a Konfederácia odborových zväzov.
Prerokúvaný materiál je v rozpore so zákonom, to je môj dôvod, ktorý som žiadal v súvislosti s procedurálnym návrhom. Žiadam, pán predseda, aby ste o týchto procedurálnych návrhoch dali hlasovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Andel.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Chcel by som nadviazať na kolegu Baca k prvej časti, kde spomenul vystúpenie zástupcu klubu SDĽ pána Bartoša. Ak si všimnete, pán Bartoš vlastne v tých hlavných črtách kritizoval presne to, čo som spomenul vo svojom vystúpení, a takisto pán kolega Kozlík. To skutočne nie je nijaký boj proti koalícii. To po prvé.
Po druhé. Samozrejme, žiadny z nás nie je polyhistor, aby sme dokázali proste spracovať takýto veľký materiál. I ja som vo svojom vystúpení niekedy išiel trošku ďalej, ale chcel som naznačiť a myslím, pán kolega Kužma, práve na vás, keď ste mi spomínali to stredné a malé podnikanie, hej. Tam som povedal hlavné črty plus trošinku som išiel hlbšie. Iste. Aj to bol náznak, že sme pripravení, že tú strednodobú koncepciu máme rozpracovanú, môžeme ísť aj do detailov. Tým som chcel naznačiť, že sme ochotní spolupracovať, tak ako to bolo pri niektorých zákonoch, keď som pripomienkoval pánu ministrovi Černákovi, ktorý mi poslal svojich odborníkov a skutočne do rána sme dokázali obsahovo aj legislatívne ten zákon doplniť podľa našich pripomienok, a ten zákon bol perfektný. Čiže, prosím, chápte to i takto.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Kým pán poslanec Baco hovoril, pán podpredseda vlády Mikloš si písal husté poznámky a aby som ho predbehol v jeho rétorike, aby som aj ja raz pevne veril, verím, že tento materiál určite bude obhajovať tou zlou privatizačnou politikou HZDS. Teda, vážený pán podpredseda vlády, pevne verím, že ma nesklamete.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Baco hovoril o spotrebnej lehote výrobku, kde experti z Európskej únie chceli, aby sme to na výrobkoch neuvádzali. To isté platí, keď sme v roku 1997 do zákona vložili, že všetky slovenské výrobky musia byť označené nápisom Made in Slovakia a štátnym znakom. Bohužiaľ, kvôli nezlučiteľnosti s normami Európskej únie to bolo zo zákona vyhodené. Dnes pri kampani Kupujte slovenské výrobky ľudia nevedia, čo skutočne slovenské výrobky sú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, faktická poznámka.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcem sa poďakovať kolegovi Bacovi za jeho prejav a je mi skutočne veľmi ľúto, že televízni diváci dostávajú tieto naše vystúpenia, napríklad toto bude niekedy okolo štvrtej hodiny nadránom a nebudú mať možnosť konfrontovať tie vystúpenia, ktoré tu počujú zo strany koalície a opozície. Chcem to hlavne pripomenúť niektorým pánom kolegom z koalície, ktorí aj dvojminútový diskusný vstup si musia napísať, aby si ho náhodou nesplietli a aby povedali to, čo chceli povedať. Počuli ste jednoduché slová, ktorým rozumie v prvom rade volič, ktorého ste vy podviedli, ktorým rozumie, pretože ide o chlieb každodenný. Počuli ste čísla, počuli ste vzťahy, ktoré vám povedal niekto, kto rozumie pôde. Lebo to bol minister, ktorý vedel riadiť rezort, ktorý riadil. A je veľká škoda, že pri týchto našich slovách z vašej strany veľakrát nepoznajúc danú problematiku sú tu len poznámky, úškrny alebo v tom lepšom prípade neprítomnosť v tejto sále.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Chcel by som krátko reagovať na môjho predrečníka kolegu Baca, najmä čo sa týka problematiky poľnohospodárstva. Áno, slovenské poľnohospodárstvo má obrovské problémy a ja sám si myslím, že sú tam niektoré chyby, ktoré vláda bude musieť zmeniť, a to hlavne čo sa týka systému dotácií, lebo tento systém dotácií prebral pán minister po predchádzajúcom ministrovi pánu Bacovi, a ten systém dotácií je málo účinný a proste je ľahko zneužiteľný.
Čiže myslím si, že táto koalícia bude mať dostatok síl na to, aby sa dohodla a prijala nový systém podporných nástrojov, čo sa týka aj dotácií, cenotvorby, príplatkov k cenám a ostatných nástrojov, ktoré pomôžu preklenúť krízu slovenského poľnohospodárstva a naštartujú jeho budúci rast.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Som veľmi rád, že pán poslanec Baco prišiel k názoru, že treba pracovať v prospech Slovenska, pretože vládna koalícia, v ktorej on sedel, pracovala predovšetkým v prospech vrstvy bohatých, ktorú vytvárala zo svojich funkcionárov.
(Smiech a potlesk v rokovacej sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci.
Poslanec P. Weiss:
... Ako hospodárili vaši funkcionári, ukazuje stav hospodárstva vo Východoslovenských železiarňach, v Kúpeľoch Piešťany, v Nafte Gbely. Áno, vážení páni, začali ste byť arogantní. Rozprávate o tom, že sme vo vláde širokej koalície. Áno, Strana demokratickej ľavice nemala inú možnosť, ako ísť do tejto koalície. Tú možnosť ste jej nedali svojou...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci.
Poslanec P. Weiss:
... svojou pravicovopopulistickou politikou. Takže, pán Baco, prosil by som, aby ste nehovorili o tom, čo by Strana demokratickej ľavice mala a nemala robiť. Jednoducho taká diskusia, aká sa vedie o tejto koncepcii strednodobej hospodárskej politiky, za vašej vlády a medzi vašimi koaličnými partnermi, vôbec nebola možná.
A napokon pán poslanec Baco nám tu rozprával o tom, aký je zložitý stav poľnohospodárstva. Áno, všetci chápeme, aký je zložitý, ale všetci, ktorí trošičku poznajú realitu, vedia, že ekonomika má istú zotrvačnosť. Pán poslanec Baco, keď ste tak fantasticky gazdovali a hospodárili, ako je možné, že ste aj vaším prispením nechali ekonomiku v takom krízovom stave, že tá zotrvačnosť tu ešte stále pôsobí?
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda, chcem reagovať na pána poslanca Baca v tej časti, kde hovoril o tom, že nie je to koncepcia, ale je to vízia. Ja by som nie celkom súhlasil. Vízie prezentoval Nostradamus a tie sa plnili, o čom nie som presvedčený, že táto koncepcia a v nej obsiahnuté návrhy ekonomického a sociálneho rozvoja sa budú plniť. Nie je to ani sci-fi literatúra. Ja by som skôr povedal, že je to ľavicovopravý kompilát, ktorý spísal zrejme nejaký kolektív pod vedením Mikloša. Ale v tej skupine tých ľudí, ktorí majú názor na spoločnú vec, nejaký rovnaký, si viacej vážim arogantného Mikloša ako trebárs niektorých ľavicových demagógov, ktorí tu vystupujú a obhajujú túto znášku danú do istého kompilátu posväteného zrejme niekde vo Washingtone. Ale ak chcete prezentovať nejakú koncepciu, tak sa choďte radšej poradiť nie do Washingtonu, ale do Delf alebo inej svetoznámej veštiarne, pretože to zrejme asi tak pomôže potom Slovensku a najmä slovenským občanom.
Pánu Benkovskému odporúčam, aby si namiesto tej honosnej hondy ako neprivatizér kúpil moskvič alebo mu možno pán predseda jeho strany možno z tých svojich privatizačných aktivít aj pán Weiss požičajú, keď on patrí k tým neprivatizérom. Ale ja si myslím, že pán Benkovský, vy tu zastupujete jednoducho reprivatizačných gangstrov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šimko. Po ňom vystúpi pán poslanec Šepták.
Pán poslanec Kalman, v súlade s § 24 rokovacieho poriadku iba na základe návrhu troch poslaneckých klubov môžem dať hlasovať, takže nedal som o vašom návrhu hlasovať.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán podpredseda vlády,
dovoľte mi, aby som najskôr povedal dve poznámky k tej politickej prestrelke, ktorá sa tu odohrala pred malou chvíľkou po vystúpení pána poslanca Bartoša ako zástupcu klubu SDĽ, a potom predniesol text k návrhu koncepcie.
Predovšetkým by som prvú chcel povedať tak troška v ľahšom tóne a druhú potom vážnu. V tom ľahšom tóne by som chcel povedať, že áno, pán poslanec Bartoš mal aj niektoré kritické výhrady voči tomu materiálu a je to celkom prirodzené, normálne, ak tu budujeme nový vzťah medzi parlamentnou väčšinou a vládou. Proste nie je ten subordinačný, na ktorý sme si možno navykli z vášho pôsobenia v minulom volebnom období a bude sa zrejme aj inokedy stávať, že aj voči vláde budeme mať možno niektoré kritické výhrady, lebo ona je nám zodpovedná, a nie my im.
Tá druhá poznámka je ale ešte vážnejšia, hoci aj táto má svoje vážne jadro, a to je ten váš priezračný zámer, ktorým sa usilujete postaviť ľavicové a pravicové strany v dnešnej vládnej koalícii proti sebe. Vážení kolegovia, nepodarí sa vám to. Samozrejme, sme rôzni, ale preto, lebo na Slovensku sme rôzni. A to, čo je na Slovensku potrebné, je schopnosť sa dohodnúť aj pri tejto rôznosti. A myslím si, že je to predovšetkým, samozrejme, potrebné medzi tými, ktorí nesú zodpovednosť za výkonnú moc v štáte, ale je to potrebné aspoň pokiaľ ide o niektoré strategické záujmy Slovenskej republiky aj v širšom okruhu a možnože by sme si všetci mali niekedy aj pozrieť do svedomia v tejto súvislosti.
Vážené dámy, vážení páni, teraz k samotnej koncepcii. Pred niekoľkými dňami uplynulo deväť rokov od chvíle, keď bývalé Federálne zhromaždenie schválilo scenár ekonomickej reformy. Bol to zásadný materiál o transformácii vtedy ešte československej ekonomiky od centrálne plánovanej k trhovej. Scenár ekonomickej reformy uvádzal tiež riziká tohto grandiózneho spoločenského projektu. Zároveň však upozorňoval, že oveľa väčšie riziká sú spojené s rozhodnutím reformu odkladať alebo ju realizovať iba čiastočne. Scenár stanovoval základné rámce, pravidlá, idey zákonov budúcich ekonomických dejov.
Konkrétna ekonomická politika počas uplynulých rokov diktovala tempo, ale aj obsah tohto procesu a, samozrejme, bola tu aj spätná väzba, teda reflexia toho, ako sa transformácia dotkla skutočného života ľudí. Reflexia neskôr už nielen odborná, ekonomicko-právna, ale predovšetkým politická. Vyhrávali a prehrávali sa na nej voľby. Spôsob realizácie ekonomickej transformácie sa stal predmetom veľkých politických zápasov. Výslednicou potom boli úpravy, zmeny, a to niekedy aj koncepčne veľmi významné.
Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorú dnes predkladá vláda, nadväzuje na tento dlhodobý spoločensko-ekonomický a politický vývoj. Transformácia sa ešte nezavŕšila. Navyše oproti situácii pred deviatimi rokmi sú tu aj nové významné požiadavky vyvolané procesom európskej integrácie. Materiál je spracovaný komplexne a pozornému čitateľovi sa v ňom podarí nájsť aj niektoré priority pre hospodársku politiku vlády. Slovenské hospodárstvo je dnes v stave, keď je potrebné mať jasno o stratégii vedúcej k zavŕšeniu ekonomickej transformácie. Text predloženej koncepcie je pre ekonomických expertov nepochybne zaujímavý. Dá sa iste vždy polemizovať, iný politický postoj môže zdôrazňovať iné priority. Je to úplne legitímne a aj tá diskusia sčasti, ktorá bola vedená vo vecnej rovine, je podľa môjho názoru prirodzená, správna a zdravá.
Aj ako právnik by som mohol diskutovať o tom, či sú zásadné zámery koncepcie dostatočne premietnuté do predstavy o konkrétnych zákonoch a ďalších právnych normách a ich dôsledkoch, o čom hovorila napríklad pani profesorka Tóthová. Ale to všetko sa mi dnes zdá byť menej dôležité ako čosi, čo stojí kdesi za odborno-ekonomickým textom. Ten môže byť čo ako najdokonalejší zo stránky akejsi účtovnej vyváženosti spoločenských zdrojov a ich vynakladania pre potreby spoločnosti či do vtipnosti pri konkrétnych riešeniach a môže zostať studeným ako vedecká úvaha. Bol to osud, ktorý totiž postihol spomínaný scenár ekonomickej reformy. Odborne bol nepochybne fundovaný a vo svojich zásadných rámcoch naplnil predovšetkým prvú časť svojho poslania. Odišli sme od socialistického plánovitého hospodárstva, normálne trhové podmienky sa však dodnes nevytvorili. Chýbal mu pohľad do duše človeka. Pohľad do zakázanej komnaty jeho mravnej drámy, ktorá je osobitne aktuálna predovšetkým pri veľkých premenách v oblasti majetkového vlastníctva. Pohľad, ktorý sa dotýka samotných základov motivácie ľudskej činnosti. Bolo známe, že jeden z autorov scenára odmietol rozoznávať špinavé peniaze od čistých. Prísne vzaté ekonomicky, ak niekto platí platnou stodolárovkou alebo tisíckorunáčkou, môže byť každému jedno, kde sa vzala a ako sa vzala. Pre úspech ekonomickej reformy, preto, aby ľudia uniesli jej riziká, to však jedno nebolo a nie je.
Ľudia mnoho vydržia, ak môžu veriť, že to, čo sa deje, je spravodlivé. Predtým než ekonómovia a právnici predložia svoje návrhy, ako riešiť ekonomické problémy, treba vždy prichádzať s víziou väčšej spravodlivosti. Je veľmi pohodlné tejto otázke sa vyhnúť, veď zdanlivo to s ekonomickou stratégiou nesúvisí. Avšak ľudská prirodzenosť miliónov ľudí sa v každodennom zápase o chlieb stavia k hospodárskej realite veľmi odlišne. Márne budeme očakávať úspech ekonomickej reformy, akejkoľvek, ak v praktickom hospodárskom zápase jasne úspešnými budú vždy tí, ktorí sú bezohľadnejší, skorumpovanejší, tí, čo si viac nakradli, než tí, čo sú pracovitejší a vynaliezavejší.
Nato, aby sa ciele koncepcie naplnili, by sme čakali veľmi dlho, ak nepreukážeme veľkú energiu a odhodlanie jasne sa vyrovnať s dedičstvom protiústavnej privatizácie a nestanovíme tiež kontrolovateľné pravidlá aj do budúcnosti. Ak to neurobíme, ľudia neuveria, že sa oplatí byť poctivým. A ak tomuto ľudia nebudú ochotní uveriť, ani najlepšie mozgy z odboru ekonomických vied nám nepomôžu.
Preto si myslím, že predložená strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja sama osebe dobrá je. Ak však má Slovensku priniesť pozitívne hospodárske výsledky, ak majú ľudia v našej vlasti pocítiť, že im je postupne lepšie, je na jej realizáciu potrebný aj jasný morálnopolitický postoj. Naša politika, ale predovšetkým pravidlá stanovované v zákonoch sa musia naučiť robiť rozdiel medzi poctivo nadobudnutým bohatstvom a medzi nepoctivým ziskom. Treba zásadne a nahlas podporiť poctivý prístup k životu. Ten, kto prišiel k majetku čestne, bude s najväčšou pravdepodobnosťou nakladať so svojím bohatstvom uvážlivo a zodpovedne. Komu však majetky padli z neba, osobitne z politického neba, ten sa nikdy ako zodpovedný vlastník správať nebude. Ak ho k tomu budeme nútiť administratívne, bude tunelovať. Scenár pred deviatimi rokmi na túto hlbokú ľudskú psychologickú motiváciu ekonomickej aktivity pozabudol a chápal ju príliš mechanicky - vlastník ako vlastník. My by sme sa mali z týchto skúseností poučiť.
Základom na podporu ekonomickej poctivosti by mala byť masívna kampaň na skutočnú podporu malých a stredných podnikateľov. Tým dlhuje postkomunistická politika veľa. Voči nim je štát pri plnení daňových povinností najprísnejší. Stále jestvuje obrovské množstvo kadejakých administratívnych nezmyselných prekážok na ich činnosť. To najhlavnejšie je však celkový postoj voči týmto ľuďom. Namiesto toho, aby sme ich s úctou považovali za najstabilnejšiu zložku občianskej spoločnosti, stále sa stretávame s dedičstvom závisti a najrozličnejších podozrení zo špekulácií a čohosi nekalého. Pritom toto je stav, ktorý je schopný dynamicky vykrývať mnohé potreby spoločnosti aj pri veľkých premenách jej ekonomickej štruktúry. Tu je tiež veľký potenciál na riešenie problémov nezamestnanosti.
Návrh vlády v koncepcii znížiť priame dane a zaviesť licenčný režim pre živnostníkov je správnym krokom týmto smerom. Vychádza z filozofie, že je dobré zdaňovať viac spotrebu ako prácu. Étos šetriť v spotrebe možno nie je populárny, ale je ľudsky správny. Požívačnosť nie je znakom zdravej spoločnosti. Ekonomický úspech však môže dosahovať dlhodobo iba zdravá spoločnosť.
Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky je podľa môjho názoru spracovaná fundovane a dobre. Úspešná však bude vtedy, ak vláda vo svojej hospodárskej politike, ale aj vo svojej každodennej činnosti jasne a jednoznačne presadí, že táto koncepcia bude požehnaním pre tých, ktorí si dokážu napľuť do dlaní a budú pre seba, pre svoju rodinu a pre spoločnosť ochotní niečo urobiť. Pre pohodlných, lenivých, pre tých, čo by chceli prísť k bohatstvu ľahko a proti pravidlám, musí však byť bičom. Som presvedčený, že keď ľudia spozorujú, že vláda skutočne podporuje čestných a poctivých a má na to aj silu, keď zistia, že sa čestným a poctivým naozaj oplatí byť, tak predložená koncepcia bude úspešná. Veľmi si to želám.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šimka: pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Dzurák, pán poslanec Húska, pán poslanec Weiss, pán poslanec Krajči, pán poslanec Cuper a pán poslanec Cabaj ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Ako prvá je pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja by som si dovolila nesúhlasiť s vami pán poslanec hlavne v tej prvej časti pred kázňou, ktorú ste tu mali. V tej prvej časti, kde ste spomenuli nie stratégiu a nie konkrétnu vec, ale nám výčitku, že sa nám nepodarí dostať vás jedných proti druhým. Ja si myslím, že z našej strany je skutočne dostatočná vzdialenosť a necháme vás na pokoji, aby ste sa poruvali sami, aby ste dokázali, že ten program, ktorý vás spájal, nie je programom v záujme obyvateľov Slovenska. Nie je možné spojiť sociálnu ľavicu a na druhej strane pravicu, a dokazujete to nakoniec aj svojimi skutkami. Najprv ste súhlasili napríklad pri voľbe prezidenta s pánom Schusterom napriek tomu, že viete, čo v predchádzajúcom období robil, on to nikdy netajil, kde bol, čím bol zamestnaný, akým politikom bol, na druhej strane teraz robíte všetko, aby ste ho znemožnili. To nemusíme robiť my, to si robíte vy sami. Na jednej strane pravica podporí ľavicu a na druhej strane chcete robiť, je to váš minister, minister za KDH, chcete otvárať úrad na vyšetrovanie zločinov komunizmu a na potrestanie komunistov. Takže vy si stačíte sami sebe. A vaša kázeň mi pripomenula jednu z Federálneho zhromaždenia, kde boli Slováci barbari.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová ako ďalšia.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko vo svojom vystúpení na začiatku odbočil od prerokúvaného materiálu, preto aj moja faktická poznámka bude smerovať k tejto časti, teda nebude presne k prerokúvanému materiálu. Spomína, že opozícia sa snaží oddeliť ľavicu od pravice. Pán poslanec, je to hlúposť. Tieto politické subjekty svojou vlastnou podstatou sú iné a oddelené, a to spojenie je pravoľavé blúznenie, nenormálne politicky, tak ako je politicky nenormálne, aby predseda samostatného politického subjektu a predseda vlády vstupoval do iného politického subjektu a ešte s dôvodom, že chce zvýšiť jeho preferencie. Prosím vás pekne, kde na svete niečo takéto sa vyskytlo? Veď sú to absolútne nezmysly. Viac k tomu nemám čo dodať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec skôr ladil svoje vystúpenie do takej filozofickej roviny, prosím, ale skôr, ako prešiel do tejto roviny, vyjadril sa ku kvalite materiálu. Veľmi ho zhodnotil a až sa mi zdá, že trošku nadnesene v porovnaní s tými kritickými výhradami nakoniec aj zo strany niektorých poslancov SDK, nielen SDĽ. Ja sa ho chcem preto spýtať, aj keď viem, že mi nemôže odpovedať, je to skôr na úvahu, tento materiál naozaj hovorí alebo mal by hovoriť aj o sociálnom rozvoji. Na strane 49 až 54 je teda koncepcia aj v oblasti zdravotníctva, teda reforma verejného sektora, a je tu aj koncepcia zdravotníctva a sociálnych vecí. A musím povedať, ja ešte vystúpim v rozprave, musím povedať, že táto časť je spracovaná veľmi zle, na tom nenesie zodpovednosť pán podpredseda, aj keď predkladá tento materiál, je spracovaná veľmi zle, nekoncepčne a vôbec nezodpovedá tomu, čo je konštatované na prvej strane, že by to mal byť materiál, ktorý predstavuje kľúčový dokument v procese približovania sa k nadobudnutiu plnohodnotného členstva v Európskej únii. Pretože v Bielej knihe je úplne jednoznačne povedané, čo sú priority pre zdravotníctvo a sociálne veci a o týchto prioritách tu nie je ani slovo. Tak si myslím, čo sa týka týchto dvoch kapitol, urobíte si s tým materiálom v Európskej komisii iba hanbu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Tak rozprava, ako aj faktické poznámky v podstate sú východiskom pre dosť značnú zábavu, pretože v predchádzajúcom vystúpení sme si vypočuli z úst predstaviteľa SDĽ ódu na pravicovú politiku súčasnej vlády a teraz pre zmenu z úst predstaviteľa, neviem či KDH alebo SDK, zase odspievanie ódy na ľavicovosť SDĽ. Takže veľmi sa mi to páči, že si tak navzájom fandíte a mastíte si bruchá nevidiac pritom, čím vlastne ste.
Pán Šimko, pred deviatimi rokmi vo "federáli" v Prahe to, čo sa pripravovalo, to nebola transformácia československej ekonomiky, ale to pripravovalo 15 expertov amerických najväčších finančných konzorcií. Môžete si prečítať pamäti ministra, federálneho ministra pre privatizáciu Ježka, akým spôsobom sa to pripravovalo, že tam tí československí štatisti boli len štatistami a pán Mikloš vie, o čom hovorím, pretože sa spokojne usmieva. Vy ste tam boli jediný pochválený, pretože Slovensko bolo označené ako nejaký spolok hlupákov, na ktorom našťastie žije Ivan Mikloš. Takže to hádam k tomuto.
Pán Šimko, poctivo nadobudnuté bohatstvo je zrejme to, ktorým disponuje súčasná koalícia, a ten majetok spadnutý nepoctivo z neba, to je všetko to, čím vy nedisponujete. Takže s tým hodnotením čestných a poctivých ľudí opatrnejšie pristupujte, lebo tie vaše epištoly o mravnosti, ako sme si to teraz vypočuli, sú epištolami skutočne farizejskými.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, že vystúpil pán poslanec Šimko hlavne v tom úvode, lebo máme pred sebou materiál a myslím si, že aj keď sú pripomienky, aj kritické názory, to nie je proste na to, aby sme materiál odmietli, ale aby sme materiál možno skonkretizovali, spresnili a zlepšili. Myslím si, že ani jeden z poslancov, ktorí tu sedí, nemá rovnaký názor na tento materiál. A preto si myslím, že stavať nejako SDĽ do takej cesty, že proste za niečo sme a potom sme niečo proti tomu, nie, snažíme sa materiál zlepšiť, spresniť a možno i skonkretizovať. Aj ja osobne mám pocit, že tento materiál je možno viac analýzou finančno-ekonomických vzťahov ako hospodárskou koncepciou rozvoja. Mne tu osobne chýba priemyselná, viac priemyselnej politiky. Rovnako si myslím, že v tomto materiáli mohlo byť možno viac otázok okolo daní, zníženie daní hlavne u právnických osôb, teda výrazné zníženie daní, čo by sa potom mohlo okamžite preniesť spätne do ekonomiky, lebo by sa znížili daňové úniky cez skryté, respektíve nepriznané aktivity. Zvýšenie tvorby vlastných zdrojov podnikov by tu mohlo nastať a rovnako aj možnosti vlastného financovania investícií. Rovnako bude možno potrebné sa zaoberať a prehodnotiť rozpisovú politiku, aby v budúcnosti sa mohlo lepšie a viacej investovať. Myslím si, že napriek tomu, že má tento materiál nedostatky, po konkretizovaní a dopracovaní sa môže stať tým materiálom, na ktorý právom čakajú naši ľudia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko, uvádzali ste prípady, akým spôsobom treba podporovať budúci vývoj. Okrem iného ste uvádzali takzvanú skutočnú podporu malých a stredných podnikateľov. Ale chcel by som upozorniť, že celý vývoj globalizácie ako svetového smeru je práve orientácia pohlcovania všetkého, čo je malé a stredné, a dokonca aj veľké. Takže jednoducho takýmto spôsobom nie je možné ísť. Ďalej v materiáli sa síce hovorí o znížení daní, ako ste to podporili, ale v podstate sa hovorí tak, že to bude nasledovať po roku 2001, to znamená, že v podstate teraz sme skôr svedkami práve opačného priebehu a vieme, že tento nemá vnútorné podnety na ekonomický rozvoj.
A nakoniec jednu poznámku k spravodlivosti. Naozaj by sme tu s ňou nemali "hanpírovať". Ja vám môžem povedať, že malá privatizácia s 27 mld. nedobytných úverov v bankách alebo kupónová privatizácia, ktorá tvorí podľa českých údajov 76 percent vytunelovania podnikových hodnôt, sú predsa ukážkami toho, že liberálne formy riadenia hospodárstva sú tie najhoršie, aké si môžeme zvoliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Peter Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som oceniť ten triezvy realistický tón, ktorý vniesol pán poslanec Šimko do diskusie o tom, ako funguje súčasná koalícia. Áno, je to veľmi zložitá koalícia, ale napokon koalícia podobného spektra, kde spolupracuje pravica s ľavicou, je aj v susednom Rakúsku. Áno, máme isté problémy v tejto koalícii, ale tí, ktorí sa usilujú tu robiť nejaké rozdiely medzi Stranou demokratickej ľavice a ostatnými, by si mali uvedomiť, že Strana demokratickej ľavice sa rozhodla pre vstup do tejto koalície na svojom zjazde a bez jedného hlasu zvolila jednomyseľne túto alternatívu ďalšieho rozvoja Slovenska, pretože jednoducho lepšia alternatíva nebola. Pretože alternatívou pre nás bolo iba pridať sa k pravicovopopulistickej nacionalistickej a voluntaristickej politike, ktorú robilo Hnutie za demokratické Slovensko. A myslím si, že Hnutie za demokratické Slovensko namiesto toho, aby tu moralizovalo na adresu Strany demokratickej ľavice alebo iných politických strán, ktoré sú vo vládnej koalícii, by malo rozmýšľať, prečo jednoducho nemalo a nemá partnera na to, aby mohlo koalíciu vytvoriť samo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
ja by som chcel reagovať na vystúpenie svojho predrečníka, povedať, že naozaj v jeho zmierlivom tóne bolo veľa myšlienok, ktoré sa dajú v živote uplatniť. Žiaľbohu, nemôžem súhlasiť s tou pasážou, v ktorej hovorí, že Hnutie za demokratické Slovensko je obviňované za spôsob prerozdelenia majetku v privatizácii ako krádež storočia a dookola sa to opakuje ako poškrabaná platňa, ktorá začína naozaj omŕzať nielen obyčajných občanov, ale nakoniec aj vás, ktorí tu sedíte. Pretože sedíte tam takí, ktorí mali majetok a majú majetok väčší ako tí, čo privatizovali za HZDS. Máte medzi sebou riaditeľov firiem, ktorí boli v opozícii, dnes sú riaditelia firiem. Majú po štyri mercedesy, ktoré si odkladajú do garáže Národnej rady Slovenskej republiky, a tvárite sa ako chudáci. Tvárite sa, že niekto druhý vám tu niečo urobil. Vážení, keby to bolo tak, tak by ste nemali šancu robiť to, čo ste robili. To, čo tu spomínal pán Húska, je čistá pravda. V období malej privatizácie, keď pán Mikloš riadil tento proces, v období kupónovej privatizácie, ktorá je nazývaná krádežou storočia, a to nielen na Slovensku, ale i v Čechách a vo všetkých krajinách, kde túto metódu použili, ste boli vy pri koryte. A vy ste vykrádali toto Slovensko. Dnes sa tvárite ako svätí. Takže mali by ste už zmeniť rétoriku a povedať, kto skutočne okradol tento slovenský národ, a nie vždy sa vyhovárať na HZDS.
Takisto by som chcel povedať, že medzi vami sedia podnikatelia, ktorí privatizovali, ako pán Majský, ktorý je najväčší dlžník Fondu národného majetku, a tvárite sa, že to nie je pravda. Veď len tí z HZDS sú hnusní a špinaví. A tým svojím vystupovaním chránite takých istých ľudí, o ktorých hovoríte, že privatizovali nesprávne.
V tej druhej časti by som sa chcel vyjadriť k tomu, že okrem toho, čo sa tu hovorí, Slovensko ako krajina, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán kolega Šimko, chcem teraz vystúpiť na tvoju obhajobu. Nesúhlasím s mojím kolegom Hofbauerom, že si prednášal epištoly. Ja by som skôr povedal, že prednášaš v tomto parlamente postily. Postily boli v stredoveku slávnostné, morálne koncipované kázne, ktoré sa potom tlačili vo veľkých knihách a rozosielali sa na fary farárom. Takže aj tvoje vystúpenia by mohli byť vydané v takej úhľadnej knihe ako morálne kázania. Lenže upozorňujem ťa, že aj Savonarolu upálili práve pre tie isté prečiny, že príliš veľa chcel morálky od svojich nemorálnych ekonomických súputníkov. To isté ty chceš od reprivatizačných ganstrov, chceš, aby zaviedli do slovenskej ekonomiky morálny aspekt. Ja si myslím, že v tomto smere naozaj by si si mal dávať pozor na svoju rétoriku, pretože sa sám znepriatelíš u tých vašich reprivatizačných ganstrov, o ktorých hovoril aj bývalý minister vnútra. A nakoniec sa môže stať, že ťa vylúčia nielen z SDK, ale aj zo samotného KDH, pretože sa im staneš veľmi vážnou prekážkou.
Takže tento ľavicovo-pravicový ekonomický kompilát, ktorý by vraj mal vyviesť Slovensko z ekonomického marazmu, nemôžeš nazvať nejakým honosným útvarom, ako je postila.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som reagoval na kolegu Šimka, ktorý tu vystúpil, tak ako tradične v takej filozofickej rovine, to mu neuberám, pretože on hodnotí túto koncepciu ako dobrú, hoci tí, ktorí tomu rozumejú, hovoria o niečom inom. Viete, ono je nešťastie jedno, že, bohužiaľ, podľa tejto koncepcie by sa malo asi na Slovensku aj v budúcnosti žiť. To je to nešťastie. Pokiaľ by to bolo len v tej filozofickej rovine a že si to tu poslanci rozdávajú medzi sebou, diskutujú a hovoria, nech to čert zoberie. Ale keď je to v tejto praktickej rovine, je to o niečom inom.
Samozrejme, hovoril tu aj o otázke ľavice a pravice. To sa takisto nedá na Slovensku hodnotiť, kto je ľavica a kto je pravica. Viete, ono je totiž jeden problém, on hovoril, čo bolo prijaté pred deviatimi rokmi, ale ono treba ísť aj trochu o pár rokov ďalej. Veď tu sedia mnohí kolegovia, ktorí pôsobili v riadiacich funkciách v socialistických podnikoch a tie podniky už boli také, že padali im chalupy na hlavu. Už sa v nich nič nerobilo a na to sa odrazu zabúda. O tom jednoducho nehovoril. Samozrejme, aj keď sa hovorí len pri koncepcii. Viete, ono je to trochu problematické hodnotiť ľavicu a pravicu, pretože hneď krátko po revolúcii zo súdruhov ľavičiarov sa stali prví privatizéri a veľkopodnikatelia, ktorí začali takýmto spôsobom fungovať. Aj o tomto treba hovoriť, a to si treba takýmto spôsobom hodnotiť, že teda, čo je ľavica a čo je pravica. A čo sa týka mojej osoby, pán kolega Šimko, musím povedať len jednu vec, že môj otec nemohol byť veľkopodnikateľom v rámci privatizácie, a to z veľmi jednoduchého dôvodu - nikdy som nerobil v Ústave marxizmu-leninizmu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták a po ňom posledný písomne prihlásený pán poslanec Delinga.
Poslanec R. Šepták:
Dámy a páni,
ak dovolíte na okraj. Som nesmierne rád, že sa mi o 14.00 hodine podarilo vyčariť vám úsmev na perách tým, že som vystúpil o jeden bod skôr, ale chcem povedať na svoju obhajobu to, že o 12.00 hodine, keď som odchádzal, bolo povedané, že začíname týmto bodom. Potom sme mali dve hodiny výbor, kde sme sa vadili o bankách. Ledva som stihol dobehnúť o druhej hodine z výboru sem. Prihlásil som sa, čiže nemohol som vedieť, že je iný bod.
Ďakujem za porozumenie.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
tlač 338 - Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Slovenskej republike, čiže strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska -, nám vláda predložila po viacerých urgenciách či už opozičných, ale aj koaličných poslancov. Tlak poslancov na vládu nakoniec slávi úspech a po desiatich mesiacoch fungovania novej vlády sa máme možnosť oboznámiť s týmto materiálom. Škoda len, že musím konštatovať, že predložená koncepcia ma sklamala. Je veľmi všeobecná, povrchná, v jednotlivých kapitolách sa opakujú tie isté frázy, tak ako keby boli opísané z knihy. Chápem, že životným záujmom Slovenskej republiky je, aby sme sa stali kandidátmi vstupu do Európskej únie. Ale dostať sa tam za každú cenu? Bez toho, aby bolo reálne posúdené, či ekonomika, štruktúra priemyslu a ostatných odvetví je na to pripravená a či je schopná sa v prostredí Európskej únie pohybovať?
Dámy a páni, prešiel by som k jednotlivým stránkam tohto diela. Na strane 2 predkladaného materiálu sa hovorí, ako úspešne sa transformujú krajiny stredoeurópskeho regiónu. Škoda, že sa nehovorí konkrétne, ktoré krajiny, citujem "sa včas integrovali, razantnými opatreniami znížili sociálne náklady a obnovili rastovú dynamiku". Mimochodom, autor veľmi často používa slovo razantne. Na strane 12 hovorí materiál, že dôležitou podmienkou je eliminácia korupcie. Aké kroky konkrétne chce prijať vláda proti klientelizmu a korupcii? Zatiaľ sa mi zdá, že zmena, ktorú sľubovala táto vláda, je na bode mrazu. Všetky tieto negatívne stránky života sú momentálne v rozkvete pod taktovkou vlády. Na strane 15 - zaujímalo by ma, aké opatrenia vláda prijme na to, aby zabezpečila zastavenie a pokles inflácie v rokoch 2000, 2001 a 2002. Na strane 17 sa hovorí o zvýšení finančnej disciplíny a transparentnosti finančných tokov a o cieli znížiť daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľských subjektov. Pekne vymyslené a napísané. Realizácia je však utajená. Doteraz všetky politické subjekty sľubovali zníženie daní, ale potom robia úplne opačné kroky. Diery v štátnom rozpočte plátame zvyšovaním daňového zaťaženia, ktoré už teraz je na neúnosnej miere. Podnikateľov táto vláda postavila na úroveň kriminálnikov namiesto toho, aby sme ich podporili k vytváraniu nových pracovných miest, chceme ich zavrieť. Zahraničným podnikateľom dávame rôzne daňové odpustky a výhody. Aké výhody a podporu dávame slovenským podnikateľom? Ak chceme dať vôbec šancu, mali by sme to umožniť podnikať v rovnakých podmienkach, tak ako je to napríklad v Maďarsku.
Ďalším problémom podnikateľskej obce je, že štát neplatí, čím dostáva podnikateľov do platobnej neschopnosti. Potom podnikateľ nemá z čoho realizovať odvody do štátu a za to dostáva od daňového úradu penále. Je dôležité odstrániť takéto nespravodlivosti, ktoré nútia podnikateľa znižovať zisk.
Na strane 18 sa hovorí o podpore rozvojových programov s vyššou konkurencieschopnosťou, čiže o vede a výskume. Chýba mi tu, ako to chce táto vláda podporovať. Na strane 22 sa hovorí o veľmi pálčivej téme, a to o nezamestnanosti. Jasne treba povedať, ako sa bude prehodnocovať podpora a ako sa budú sprísňovať kritériá poberania podpory. Nie je možné podporovať ľudí, ktorí nechcú pracovať, podotýkam nechcú pracovať. Je rozdiel medzi ľuďmi, ktorí nemôžu pracovať a ktorí nechcú pracovať.
Jedným z východísk z krízovej situácie mimo nutnosti znížiť dane môže byť aj pomoc malým a stredným podnikateľom novým zákonom od pána poslanca Prokopoviča, ktorý hovorí o možnosti zakúpenia licencie bez potreby vedenia účtovníctva. Chápem tento krok ako motiváciu pre podnikateľa, aby nemusel platiť ekonómov a nezaťažoval sa papierovaním. V Nemecku v období zostupu ekonomiky naštartovali obnovu tak, že umožnili ľuďom podnikať s takými výhodami, aby sa im to oplatilo. Bohužiaľ, aj voči tomuto kroku sa na ministerstve financií objavil odpor. Na strane 24 posledný odsek hovorí o podpore malému a strednému podnikaniu, zahraničným investíciám, vede, o výskume a vzdelávaní. Myslím si, že vláda by do svojej podpory hneď za malé a stredné podnikanie mala zahrnúť aj vývoj nových výrobkov a technológií, lebo inak ktoré komodity budú zabezpečovať rast vývozu. Strana 27, aký výskum a vývoj mieni vláda podporovať? Ak sa má posilniť proexportná výkonnosť hospodárstva, potom štát musí podporiť v prvom rade vývojové skupiny, takzvané výskumnovývojové základne, bývalé VVZ, v tých firmách, ktoré takýto vývojový potenciál ešte majú. Už dlhší čas sa hovorí o zriadení rady pre výskum a vývoj, avšak nič oficiálne ešte otvorené nebolo. Na strane 28 sú doslova frázy - zintenzívniť prenos výsledkov vedy a výskumu v rámci rozvojových a reštrukturalizačných procesov priemyslu. Ktoré to budú tie rozvojové a reštrukturalizačné procesy? Žiadalo by sa vymenovať aspoň rámcovo. Kedy bude zavedený nový model podpory aplikovaného výskumu? Rekvalifikačný proces pracovných síl, v akých kategóriách? Skúsenosti sú také, že všade tam, kde vstúpil "samospasiteľný" zahraničný kapitál, tak sú potrební pracovníci s nižšou kvalifikáciou, ktorí sa naučia svoju operáciu za jednu smenu, a ďalej je to už len práca vo mzde na úrovni Fordových závodov z roku 1900. Podpora aplikovaného výskumu, kto tomu neverí, môže sa pokojne ísť pozrieť k nám, sprostredkujem mu možnosť, pokiaľ to dokážem teda, možnosť vidieť v takomto závode zahraničný kapitál, kde skutočne sú ľudia radi, že majú tú prácu, ale je to práca pre cvičené opice, ktoré skladajú miniatúrne umelohmotné čiastočky.
Podpora aplikovaného výskumu musí byť vyššia zo strany štátu, a nie ako doteraz, keď štát prispieva na štátne úlohy len vo výške 50 percent a niekedy i menej. Kde majú vziať výskumné ústavy zvyšných 50 percent finančných prostriedkov na riešenie úloh?
Strana 37 - reformy v právnom systéme. Zmeniť zákon o správnych poplatkoch, notár za vyhotovenie notárskej zápisnice pri uzatváraní zmluvy o úvere vo výške 30 mil. korún medzi bankou a podnikateľom zoberie za dvojstranovú zápisnicu 30 tis. korún za vyhotovenie zmluvy, ktoré mu trvá 20 minút. Je to skutočne okrádanie podnikateľov. To isté platí aj o exekútoroch, kde by sa skutočne mala stanoviť optimálna hranica. Je potrebné zmeniť sadzobník, vyhlášku ministerstva financií. Podnikatelia musia potom využívať iným spôsobom hodinové sadzby u notára a rôznym spôsobom znižovať tieto obrovské sumy za túto službu.
Strana 55 - ak si človek prečíta jednotku alebo prvý a druhý odsek, zistí, že to všetko je o ničom a boli to len frázy. Vláda nič konkrétne nevyslovuje, tak ako to bolo pri programovom vyhlásení, tie dve konkrétne čísla o nezamestnanosti a bytovej výstavbe už dnes dávno neplatia. Na strane 57 vôbec si nemyslím, že predkladaný dokument predstavuje zásadný obrat pri vstupe. Celý dokument je ako nepodarená kniha politickej ekonómie, na ktorú študenti hneď druhý deň po skúške zabudnú.
Čo povedať na záver? Materiál neobsahuje opatrenia a cesty rozvoja jednotlivých odvetví priemyslu, ktoré priemyselné činnosti chceme rozvíjať a akým tempom. Bohužiaľ, všetko je to len v polohe možno. To skutočne nie je dobrá vyhliadka do budúcnosti Slovenska.
Ďakujem.