Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Slaný, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Drobný a pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na tú časť, kde pán poslanec hovoril o privatizácii strategických podnikov. Áno, upozorňovali sme občanov, je to tu. Áno, upozorňovali sme, že to bude sanácia výdavkov a neschopnosti pokryť chod štátu v rozpočte a rozvojových programoch tejto vlády. Znova je to tu. Ale pokiaľ ide o strategické podniky, vznikla aj myšlienka Vaša vlna privatizácie, kde by vlastne privatizácia bola zo slovenských zdrojov. A na túto reagoval pán podpredseda vlády, že v tejto oblasti, teda v oblasti privatizácie strategických podnikov, máme voči zahraničiu aj isté záväzky a mali by sme na ne prihliadať. To odznelo aj v tlači. Dokonca dňa 4. septembra odznelo aj stanovisko tlače k tomuto a ja to budem citovať. "Ak by to mali byť záväzky v podobe, že za podporu určitých politických zoskupení finančníkmi zo zahraničia im máme otvoriť dvere do strategických podnikov, tak je to škandál." Ozaj je to škandál, nie je to citované zo Slovenskej Republiky, ale je to citované z denníka Práca, obdobné názory sa vyskytli aj v iných denníkoch.
Pán podpredseda vlády, skutočne si myslíme v Hnutí za demokratické Slovensko, že asi ide o privatizáciu strategických podnikov v takomto zmysle. Mali by ste nielen nás, ale aj občanov presvedčiť o opaku a dať také modely, ktoré zaručia, aby strategické podniky neprešli plne do rúk zahraničných vlastníkov, keď už nemôžu zostať v rukách štátu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na slová môjho predrečníka a jeho prejav hodnotím dosť tak politicky, lebo to bol politický prejav, to je jasné. Proste HZDS je momentálne vo veľmi výhodnej pozícii a dosť ma zaráža, i keď si to môžu dovoliť. Po ich vláde bola obrovská recesná medzera, to znamená, že ten hospodársky rast, ktorým sa tu on chválil, môžeme dosahovať dvoma spôsobmi. Jeden je zdravý hospodársky rast a druhý je umelo udržiavaný hospodársky rast. Ja si dovolím tvrdiť, že až 80 percent hospodárskeho rastu za vlády HZDS bolo umelé udržiavanie hospodárskeho rastu, možnosti tým, že boli zahraničné pôžičky, zvyšovala sa insolventnosť, platová neschopnosť medzi podnikmi. Proste hospodársky rast bol prenášaný do splátok, ktoré budú splácané v budúcnosti. To je nevyvrátiteľný fakt a svedčí o tom, že platobná neschopnosť je teraz na úrovni 350 mld. korún, nenávratné úvery v bankách sú v objeme 97 mld. korún, zahraničná zadlženosť bola v objeme 12,1 mld. amerických dolárov.
To znamená, tento rast už táto vláda nemôže dosahovať, a preto my musíme všetky tieto nerovnováhy vyrovnať a nie je to možné bez toho, že nastane dočasná recesia. To vie i pán Kozlík, ale umelo to obchádza. Z tohto titulu chcem povedať jedno. Tento koncept je dobrý, opiera sa o reštrukturalizáciu bánk, opiera sa o reštrukturalizáciu podnikovej sféry a o liberalizáciu ekonomických vzťahov. S jedným súhlasím, čo povedal pán Kozlík. Táto vláda môže mať problémy, ak nebude dostatočne razantná a proreformne orientovaná, nakoľko sú tam rôzne politické záujmy a je dosť široko odprava doľava postavená, čiže tu je jediné riziko, že reforma nevyjde. Ale myslím ai, že v spolupráci s ostatnými koaličnými partnermi budeme dostatočne silní a reformu zvládneme a po štyroch rokoch budeme mať dobré výsledky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Ja si dovolím vo svojej poznámke nadviazať práve na tému privatizácie strategických podnikov. Naozaj sa zdá...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, vystupuje vaša kolegyňa z klubu, tak ju počúvajte...
Poslankyňa M. Podhradská:
... že strany vládnej koalície vo volebných programoch doma, keď oslovovali voličov, sľubovali, že tieto strategické podniky privatizovať nebudú, ale v zahraničí dávali celkom iné prísľuby. Márne sa pán podpredseda vlády Mikloš pri poznámke pani poslankyne Tóthovej sebaisto usmieval, ten citát, ktorý tu čítala, zaznel z jeho úst a ja by som bola veľmi rada, keby nám pán podpredseda vlády vysvetlil, aké záväzky má zrejme on voči Američanom. Zdá sa, že ich dával v čase, keď ešte nebol podpredseda vlády, takže je to jeho osobná záležitosť a nech nenivočí kvôli tomu štát.
Ďalšia vec, ktorú by som tu chcela pripomenúť. Naozaj tá kritika na adresu predchádzajúcej vlády, ktorá sa objavuje v tomto materiáli, je skutočne tendenčná. Ak tu niekto hovorí o politikárčení, pán poslanec Slaný, tak je to práve tento materiál, ktorý dokazuje, že tu ide práve o toto. Chcela by som zacitovať ako príklad jednu vetu, ktorá sa objavuje na strane 5, keď sa hovorí o tom, že za Mečiarovej vlády neboli správne určené priority, tempo a rozsah výstavby infraštruktúrnych projektov (najmä diaľnic) prevyšovali možnosti financovania z vlastných zdrojov. Pritom pred chvíľou nám pán poslanec Kozlík spomínal príklad Maďarska, kde sa idú vo veľkom stavať diaľnice. Maďari budú pri výstavbe diaľnic používať až 80 percent zahraničných zdrojov. Zdá sa, že to nikomu neprekáža, Maďarsku, samozrejme, že nie preto, lebo Maďari veľmi dobre vedia, že keď nebudú mať vybudovanú sieť diaľnic, tak v Európskej únii budú kdesi na chvoste. Zdá sa, že vám ide o to, aby to Slovensko v Európskej únii na chvoste bolo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný, nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predseda,
ja som si vypočul pána Kozlíka celkom pozorne a môžem povedať, že v niektorých veciach v detailoch ho treba doplniť. Je to koncepcia o nekoncepcii, to by som ani tak nepovedal, ale je to napríklad v rezorte zdravotníctva snaha urobiť systémové nápravy tohto rezortu, a pritom sa pri tej snahe, bohužiaľ, vytvorili nové systémové defekty. Také systémové defekty, ktoré predtým za štyri roky neboli. Predchádzajúci minister zdravotníctva bol nesystémový v tom, že nevedel, kam s prostriedkami na špičkovú technológiu. To mu možno vytknúť. Ale mal na špičkovú technológiu. A teraz v systéme zdravotníctva nieto prostriedkov na základné vitálne prostriedky, diagnostické, liečebné. Ľudia čakajú jeden a pol roka na kardiostimulátory, a pritom mrú. Priatelia, to sa nám za štyri roky nestalo. Takže na to sme si mali v rezorte zdravotníctva dávať pozor, aby sa takéto defekty neurobili. Čakajú na esenciálne lieky, ktoré stoja 8 500 korún na 30 dní. To sa nám predtým nestalo. Priatelia, to je taký defekt, pri ktorom epileptika nemôžem inak uspokojiť. Predpíšem podnikateľovi epileptikovi esenciálny liek za 8 500 Sk a on mi povie, že to mu je drahé. Ako to môže potom kúpiť dôchodca? Priatelia, pod kepienkom systémových náprav v zdravotníctve sa vytvorili systémové defekty, a to si mal rezortný minister dobre ustrážiť. V strednodobej koncepcii sa hovorí o tom, že ideme robiť poriadok, systémový poriadok zdravotníctva. Ja som za to. Ja som to aj odhlasoval vo výbore pre zdravotníctvo, ale nie som za to, aby pod touto egidou sa vytváral defekt systému. A ten sa vytvoril a, bohužiaľ, dotýka sa všetkých chorých. A tí chorí sa nijako nebudú pýtať, či máme alebo nemáme prostriedky na ich choroby. Je im jedno, či si požičiame alebo máme svoje prostriedky. Ale oni žiadajú na základe ústavného zákona technológiu, esenciálnu a špičkovú technológiu. Na to prostriedky však nemáme a v tom by som doplnil prejav pána Kozlíka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
viete, od roku 1993 alebo od roku 1989, keď chcete, boli tu kadejaké vlády. Bola tu vláda národnej obrody, bola tu vláda národného porozumenia a žiadna z týchto vlád sa, chvalabohu, neopakovala. Predpokladám, že ani táto vláda, nemôžeme ju inak nazvať ako vládou národnej likvidácie, sa zrejme už opakovať nebude. Proste je to nešťastné zoskupenie. Pociťujete to aj vy v koalícii a pociťujeme to aj my v opozícii. Proste to je fakt. Preto aj tu počúvame to, čo počúvame. Dôkazom toho je kultúra ako terciárna sféra, ktorá padá ako prvá. Proste inštitúcie sa likvidujú jedna za druhou. Pre mňa je len veľkou otázkou, či to je v tejto chvíli zámerom vlády alebo prejavom jej neschopnosti. Bol by som oveľa radšej, keby platilo to druhé.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice pán poslanec Bartoš. Po ňom sa pripraví pán poslanec Baco.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
klub poslancov Strany demokratickej ľavice už pri prerokúvaní stratégie urýchlenia reforiem, ale aj pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 1999 požadoval, aby vláda urýchlene vypracovala strednodobé priority svojej hospodárskej politiky. Privítali sme, že na návrh Strany demokratickej ľavice si túto myšlienku osvojila aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá uložila vláde Slovenskej republiky spracovať a predložiť uvedený materiál Národnej rade do 30. júna 1999. Strednodobými prioritami hospodárskej politiky Slovenska sa vláda zaoberala trikrát. Návrh koncepcie sa postupne skvalitňoval a o jej poslednom variante rokujeme na dnešnom rokovaní Národnej rady. Oceňujeme, že bola takáto koncepcia vypracovaná a že vlastne po prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska, to znamená od roku 1993 ju vypracovala práve dnešná vláda.
Uvedomujeme si, že vzhľadom na zložitosť situácie, v akej sa Slovensko nachádza, nebolo určite jednoduché vypracovať koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Aj napriek tomu sa nám žiada povedať, že odborná i široká verejnosť očakávali takúto koncepciu oveľa skôr, čo umocňuje aj skutočnosť, že vláda bola zaviazaná Národnou radou predložiť ju do Národnej rady najneskôr v júni tohto roku, ale na rokovanie sa dostala až dnes.
Po preštudovaní predloženej koncepcie môžeme v súlade s Konfederáciou odborových zväzov konštatovať, že scenár strednodobého rozvoja pôsobí príliš učebnicovo a miestami je príliš všeobecným materiálom. Dá sa povedať, že skôr navodzuje kultúru, ktorú by sme mali v hospodárstve Slovenskej republiky ctiť, ak sa chceme na začiatku budúceho tisícročia priblížiť ku krajinám Európskej únie. Preto aj predložený materiál viac-menej chápeme ako prihlásenie sa Slovenskej republiky k určitému sociálno-ekonomickému smerovaniu, to znamená k európskemu hospodárstvu.
Ako sa v koncepcii uvádza, vláda Slovenskej republiky považuje roky 1999 až 2000 za stabilizačné a roky 2001 až 2004 za rastové. Ak sa naznačenú koncepciu podarí s úspechom realizovať a Strana demokratickej ľavice verí, že vláda pre to urobí maximum, pozitívne výsledky sa prejavia najskôr o dva roky, väčšinou však o tri, štyri, prípadne päť rokov. Spolu s občanmi Slovenskej republiky sa preto pýtame, čo dovtedy, to je do načrtnutého stavu.
Uvedomujeme si, že vplyvom objektívnych i subjektívnych príčin, ale najmä v dôsledku predchádzajúceho vládnutia, je krajina v ťažkom stave. Ekonomika sa ďalej spomaľuje, nezamestnanosť zvyšuje a životná úroveň väčšiny občanov sa prudko znižuje. Všetky doterajšie ekonomické opatrenia dopadajú na bedrá obyčajných ľudí a vôbec, respektíve málo postihujú vami vytvorenú kapitálotvornú vrstvu, t. j. predovšetkým privatizérov, ale aj manažérov mnohých, často neprosperujúcich štátnych firiem a inštitúcií.
Verejnosť preto oprávnene očakáva, že sa už konečne prijmú opatrenia aj smerom k nim. Sľubovali sme, ale zatiaľ sme neurobili dostatočné praktické kroky na nápravu privatizácie, o ktorej väčšina občanov hovorí ako o krádeži storočia. Všeobecne platné poučky sú málo platné na okamžité riešenie tejto situácie. Žiadajú sa konkrétne kroky. Veríme, že s takýmto stavom sa vláda neuspokojí. Obávame sa, že ak by sa neprijali urýchlené opatrenia na riešenie akútnych problémov, realizáciu pripravovaných reforiem môže predstihnúť kolaps celého hospodárskeho a sociálneho systému Slovenskej republiky.
Domnievame sa preto, že aj keď ide o strednodobú koncepciu, bolo by žiaduce povedať, čo urobiť, aby sa niektoré naznačené a ďalšie nepriaznivé tendencie riešili okamžite. Situáciu nemôžeme donekonečna riešiť len reštriktívnymi opatreniami, uťahovaním opaskov, ale najmä rozvojovými, prorastovými opatreniami na zvýšenie výkonnosti slovenského hospodárstva. Na to je potrebné nevyhnutné primerané uvoľnenie menovej politiky a zintenzívnenie reštrukturalizácie bankového sektora. Pritom vláda je len na začiatku tohto procesu. V tom je aj príčina vysokej nezamestnanosti so všetkými sprievodnými javmi sociálneho napätia a neúmerných tlakov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.
Predložený materiál možno preto všeobecne hodnotiť ako diagnostikovanie hlavných problémov spoločnosti v ekonomickej a sociálnej sfére. Sú v ňom načrtnuté mnohé správne opatrenia aj určité vízie budúceho vývoja. Chýba v ňom však konkrétnejšia a systémová nadväznosť záverov a krokov, ktoré by dokázali vyvolať optimistickejšie očakávania nielen odbornej, ale najmä širokej verejnosti. Za vážne slabiny predloženého návrhu považujeme najmä:
Po prvé - plytké hodnotenie súčasného kritického stavu slovenskej ekonomiky. To sa prejavuje v povrchnom odhaľovaní fundamentálnych príčin stavu ekonomiky a hospodárstva, v nedostatočnom pochopení súvislostí medzi nerovnováhou a hospodárskym rastom. Hospodárska politika je charakterizovaná bez potrebného nadhľadu. Pristupuje sa k nej rezortne a parciálne. Jednotlivé časti nie sú miestami dostatočne skoordinované, akoby ich tvorcovia medzi sebou nekomunikovali. Absentuje priemyselná politika a koncepčné proexportné opatrenia. Nedotiahnuté a neadresné sú v programe regionálneho rozvoja, poľnohospodárstva a podpory malého a stredného podnikania.
Po druhé, nie sú dostatočne pochopené súvislosti medzi situáciou v makroekonomickej a podnikovej sféry. Prílišný dôraz sa kladie na vytvorenie funkčného systému bankrotov, ale takmer nič sa nehovorí o opatreniach, ktoré by predovšetkým oživili finančné toky v podnikovej sfére a podporili životaschopné podniky, prípadne dali oživovacie impulzy firmám, ktoré sú síce v krízovej situácii, ale z celospoločenského pohľadu sú na zabezpečenie sociálnej stability v regiónoch veľmi potrebné.
Po tretie, koncepcia obsahuje síce veľa potrebných zámerov na reformy v podnikovej sfére, tie sú však finančne mimoriadne náročné a prakticky ťažko, respektíve zdĺhavo realizovateľné. Ide napríklad o zadlženosť, reštrukturalizáciu, reformu sociálneho systému. V tejto súvislosti materiálu chýba kvantifikácia a identifikácia zdrojov krytia navrhovaných zámerov, a preto pôsobí skôr ako zbožné želanie, a nie koncepcia riešenia problémov.
Po štvrté, zásadne absentuje aj časová postupnosť a nadväznosť jednotlivých krokov a opatrení, určenie ich nositeľov či gestorov jednotlivých úloh. V klube poslancov Strany demokratickej ľavice sme očakávali podrobnejšie prepracovanie takých otázok, ako skonkretizovanie legislatívnych krokov na nápravu deformácií a pokračovanie procesu transformácie a privatizácie, ako konkretizáciu opatrení na realizáciu komplexnej, najmä finančnej reštrukturalizácie bankovej a podnikovej sféry, naznačenie strategických zámerov a priorít rozvoja jednotlivých odvetví vrátane ich vecnej a časovej kvantifikácie. Riešenie systému podpory regionálneho rozvoja vo väzbe na riešenie problémov zamestnanosti, prílevu zahraničných investícií. Ako kvantifikovanie a špecifikovanie krokov rekonštrukcie daňového systému s jeho jasným časovým vymedzením, ale aj spôsob riešenia dlhov štátu voči štátnym a neštátnym organizáciám, ako aj postup pri riešení zahraničných pohľadávok a záväzkov.
Za chybu považujeme, že nie sú povedané priority jednotlivých odvetví a ich vecná a časová následnosť, ako aj to, že koncepcia nehovorí, kde zoberieme na načrtnuté reformy. V materiáli nám chýba tiež odpoveď na to, ako a kedy sa spresní realizácia naznačenej vízie, t. j. spôsoby, termíny, nositelia realizácie jednotlivých krokov.
Naopak, pozitívne hodnotíme makroekonomický scenár Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky. Má značnú vypovedaciu hodnotu. Umožňuje správne sa zorientovať v makroekonomických ukazovateľoch. Škoda len, že je samostatným dodatkom k všeobecne poňatej koncepcii a jeho myšlienky sa miestami nepremietli do filozofie koncepcie. Naše kritické pripomienky neznamenajú nesúhlas s predloženou koncepciou. Vedie nás k tomu úsilie o kvalitnejšie spracovanie koncepcií jednotlivých odvetvových politík.
V záujme odstránenia kritizovaných nedostatkov odporúčame uložiť vláde, aby vláda v primeraných lehotách predkladala Národnej rade, do jej príslušných výborov informácie o zámeroch vlády v parciálnych politikách, t. j. priemyselnej, proexportnej, regionálnej, poľnohospodárskej, finančnej a tak ďalej vrátane informácie o postupnom dopracúvaní tohto dokumentu.
Aj napriek kritickým pripomienkam odporúčame Národnej rade zobrať na vedomie predloženú koncepciu aj s vedomím jej slabín. Uvedomujeme si, že je to koncepcia vládnej hospodárskej politiky, a nie jednotlivých rezortných politík, a že základné princípy hospodárskej politiky vlády v podstate vytyčuje správne.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pán poslanec Maxon, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Slaný.
Takže ešte raz, prosím vás, dajte zoznam, kto sa prihlásil v akom poradí.
Posledný je pán poslanec Benkovský. Pán poslanec Cuper je ako prvý.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Nepoznám meno pána poslanca presne. Pán Bartoš?
Pán Bartoš, váš prejav by bol dobre rámcovaný obdobím rokov 1950 až 1960, v ktorom ste aj strihali, aj holili terajšiu vládu. V skutočnosti ste ale v konečnom dôsledku, tak ako kedysi všetci lojálni predstavitelia strany nakoniec súhlasili s vládnou politikou, vy ako ľavicový politik s touto politikou tejto vlády, ktorá jednoducho ožobračuje a okráda tých najchudobnejších občanov Slovenskej republiky a vďaka politike pána Mikloša to s obľubou posiela za hranice tejto krajiny. A s touto politikou vy v konečnom dôsledku súhlasíte, len aby ju oznamovali jednotlivým výborom tejto snemovne, pretože v tých výboroch máte väčšinu, takže prejde vám tiež to, čo chcete. Ale ubezpečujem vás, že občania Slovenskej republiky ani s touto vašou demagógiou, ktorou zrejme chcete zakryť lojalitu vládnej koalície vašej politickej strany, ktorej rozhodne vy nedávate to smerovanie, ale je to skupina okolo pána Weissa, Schmögnerovej a Ftáčnika a, samozrejme, tým pádom chcete aj vyhovieť tu snahám Demokratickej strany a pána Mikloša, aby Slovensko ostalo bez akýchkoľvek ekonomických alebo slovenská vláda bez akýchkoľvek ekonomických vplyvov na strategické podniky. To je váš zámer. Zámer pána Mikloša, pani Schmögnerovej a celej tejto vládnej koalície. Ale ubezpečujem vás, že to nie je v záujme občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Na vystúpení môjho predrečníka pána Bartoša ma zaujala jedna veta, ktorá hovorí o uťahovaní opaskov. Proste, že táto strednodobá stratégia má reštriktívny charakter. Ja by som ho chcel doplniť a rozvinúť a ja som túto koncepciu pochopil tak a myslím si, že som ju pochopil správne, táto koncepcia, áno, utiahne opasky, ale pre tých, čo nechcú robiť a poctivo podnikať. A opasky si môžu uvoľniť tí, ktorí chcú pracovať a seriózne podnikať. Čiže tu ideme končiť s tým systémom, že...
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, upokojte sa, prosím.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Slaný:
... čiže motto tejto hospodárskej stratégie je jasné. Proste podporiť tých, ktorí sa aktívne postavia k svojmu životu, zoberú zodpovednosť za svoj život a za svoj štát do svojich rúk a nebudú sa už spoliehať na to, že im to niekto zabezpečí zvonku alebo z iných krajín, proste zahraničný kapitál alebo niekto iný. Proste, začneme éru, keď my sami sa musíme postarať o seba i o to, ako táto krajina bude vyzerať.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Mňa vo vystúpení pána poslanca zaujali dve myšlienky, ktoré osobne veľmi pozitívne hodnotím.
Bola to myšlienka, že veľa sa hovorí o bankrotoch a málo o podpore a oživení podnikateľských aktivít. Ďalšia myšlienka, že nie sú vytypované priority jednotlivých období. Tieto dve výčitky k materiálu sú skutočne pravdivé. Ale keď sa pozrieme na tieto výčitky, veď toto má vlastne obsahovať stratégia strednodobého hospodárskeho rozvoja. Ak toto neobsahuje, tak vlastne je to materiál o ničom.
Ja viem, že pán poslanec to inak ako člen vládnej koalície nemohol zakončiť, jedine s tým, že povedal, že pripomienky neznamenajú nesúhlas s materiálom. Ale jeho záver bol v príkrom rozpore s tými pripomienkami, ktoré uviedol, a skutočne tie pripomienky, ktoré uviedol, a tie námety mali byť v tom materiáli a bez nich materiál je nulový, nič nehovoriaci, nič neprispievajúci k rozvoju ekonomiky na Slovensku.
A práve upadajúca ekonomika na Slovensku je katastrofou tohto národa. Katastrofou, ktorú založila táto vláda, hoci sa odvoláva na minulú vládu. Minulá vláda, áno, mala niektoré slabé miesta, ale rozhodne sme dostali ekonomiku do rozvojových otáčok, ktoré ste vy zastavili. A tento materiál vôbec nedáva cestu z toho úpadku, ktorý ste naštartovali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Jarjabek. Po ňom pán poslanec Hofbauer.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Naozaj nerozumiem pánu poslancovi Bartošovi, čo vlastne chcel povedať. Nerozumiem, koho ste chválili, koho ste hanili. Kritizujete vládu, a predsa ju podporujete. Máte výhrady, a predsa súhlasíte. Ani dedko, ani babka. Mne to inak nevychádza. To je presne ako s tou odpoveďou, áno, prosím, nie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer. Po ňom pán poslanec Krajči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem pekne.
Vystúpenie pána poslanca Bartoša bolo sledovať myslím si, že veľmi zábavné, pretože si priebežne prisviedčal a súčasne odporoval. Bolo to asi také čosi ako ľavicová politika pani Schmögnerovej s pravicovými krokmi. Čiže ani ľavica, ani pravica. Čo teda? Aj pochválenie, aj pokritizovanie, aj pripomienky, aj výhrady, aj schválenie, aj pofandenie si, aj pošpačkovanie. Čiže ani z voza, ani na voz.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Bartoša by som chcel povedať, že sa mi páčilo vystúpenie v jeho časti, kde hovoril o tom, že bol termín predloženia tejto koncepcie do júna roku 1999 a dnes už je september, keď sa táto strednodobá koncepcia predkladá. Treba si však povedať, že nebyť veľkých tlakov zo strany opozície, z časti spektra SDĽ, médií a iných, ktorí mali záujem na tom, aby sa na Slovensku nevytvorila táto negatívna hospodárska situácia, dodnes by neexistoval žiadny návrh ani koncepcia, ktorú dnes predkladá pán podpredseda Mikloš.
Toto, čo však predkladá, nemôžeme nazvať koncepciou. Skôr antikoncepciou. Horšie je však na tom to, že už ako opozícia, ktorá kritizovala kroky vtedajšej Mečiarovej vlády a hlavne jej predstaviteľ a dnes predseda vlády Mikuláš Dzurinda vykrikovali, koľko expertných skupín pracuje na tom, aby boli schopní prevziať moc, koľko expertných skupín pripravuje hodnotenia a analýzy a vedia, do akej hospodárskej situácie idú. Dnes, po tristo, viac ako tristo dňoch vládnutia zisťujeme, že nevedia nič. Nevedia, kde sa nachádzajú, a nevedia, kde pôjdu ďalej. A toto v tejto koncepcii práve potvrdili. Otázka strednodobej koncepcie nie je ešte otázka riešenia hospodárskej situácie na Slovensku, pretože táto musí nadväzovať na dlhodobú koncepciu. Pýtam sa teda, máte vypracovanú už aj dlhodobú koncepciu, keď dnes spracúvate strednodobú.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský - posledná faktická poznámka.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené dámy a páni,
pôvodne som chcel vystúpiť k predkladanému návrhu zákona v rozprave, ale pán poslanec Bartoš vystihol všetky tie zámery, s ktorými som chcel argumentovať a s ktorými som chcel vystúpiť.
Oceňujem fakt, že vláda Slovenskej republiky po prvýkrát predložila konkrétnu koncepciu strednodobého rozvoja aj pod tlakom, o ktorom sme tu už hovorili. Domnievam sa však, že predložená koncepcia skôr je určená pre Európsku úniu ako na riešenie sociálno-ekonomických problémov Slovenska. V tom sa s pánom poslancom Bartošom stotožňujem.
Chcem zároveň podporiť jeho vystúpenie a mám, samozrejme, že mám vážne výhrady ku konkrétnosti presadzovaných zámerov. Predpokladám, že na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prijmeme, je možné konkretizovať predkladané zámery, a tak splniť účel, ktorý týmto Strana demokratickej ľavice sledovala.
Sú však veľmi zaujímavé zámery hovorcu hnutia a ekonomického experta pána Cupera, ktorý ako predstaviteľ privatizérov chce poúčať ľavicu o tom, čo má a čo nemá robiť. Takže by som prosil, aby si také výrazy odpustil.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Peter Baco. Pripraví sa Ivan Šimko.
Pán poslanec Baco, máte slovo.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,
pán predkladateľ,
dámy a páni kolegovia,
s mnohými názormi, ktoré tu vyslovil pán poslanec Bartoš, súhlasím. Zároveň považujem jeho vystúpenie za dôkaz toho, že táto vládnuca koalícia nefunguje a nemôže fungovať. V jeho vystúpení boli principiálne zásadné výhrady voči koncepcii, ktorá sa tu predložila. Pán poslanec Bartoš nehovoril za seba, ale hovoril za klub. Jeho zásadné výhrady spočívajú asi v tom, že tento materiál neobsahuje žiadne analýzy, nehodnotí východiskový stav, neparametrizuje. Jeho zásadná výhrada bola, že všetko, čo sa tu deje vlastne v tých opatreniach, má spadnúť na ťarchu občana. Jeho zásadná výhrada bola, že nie sú parametrizované vytýčené ciele v tejto koncepcii a nič sa tu nehovorí o spôsoboch, cestách, formách, riešeniach týchto cieľov.
Takže je pre mňa skutočne záhadou, ak klub SDĽ má takéto výhrady k tomuto materiálu, ako sa mohol na politickom fóre zjednotiť, dohodnúť s ostatnými členmi koalície, že sa takáto koncepcia prijme. A pre mňa už teda nie je záhadou, pretože už viackrát sme sa stretli u členov SDĽ a klubu SDĽ s tým, že vystupujú proti niektorému dokumentu, ktorý sa tu prerokúva, a veľmi precízne argumentujú, prečo sú proti tomu dokumentu, a skončia tým, že ale podporíme ten dokument. Tak ja skutočne tomu nieže nerozumiem, ale chcel by som to dať, tento rozpor do pozornosti vám všetkým, ktorí ste v tej koalícii, aj občanom Slovenskej republiky, aj hlavne poslancom SDĽ, zamyslite sa nad tým, toto je pravá príčina súčasného stavu nášho hospodárstva, našej sociálnej a ekonomickej situácie, ako to tu aj pán poslanec Slaný predznačil.
Ak bude pravicová politika na Slovensku 12, 16 rokov, ja verím, že z toho niečo môže byť. Ak bude ľavicová politika ten istý čas, tak z toho môže niečo byť. Ak bude stredová politika na Slovensku, môže z toho niečo byť. Ak bude liberálna politika, môže z toho niečo byť. Ale nemôže byť ľavo, pravo liberálne regulovaná. A to je váš problém, vážení kolegovia v koalícii. Nehovorím to preto, že sa z toho teším. Ja by som vás chcel v mojom vystúpení presvedčiť o tom, že skutočne sme o tom presvedčení v HZDS, že sa nám treba zjednotiť na ceste, ktorou pôjdeme, a možno, že tento proces sa nedá zvládnuť veľmi rýchlo - za týždeň, za mesiac, možno že ani za rok -, ale treba sa nám v každom prípade zjednotiť na tom, že budeme pracovať dnes, zajtra, pozajtra v prospech Slovenska.
Pán podpredseda vlády sa nám trvale vysmieva, bagatelizuje naše úsilie stať sa súčasťou procesov, ktoré tu prebiehajú, rozhodovacích procesov, prispieť, zapojiť sa aspoň dialógom do tých riešení, ktoré sú tu. Chcel by som vám, pán podpredseda vlády, povedať, a už som to tu povedal vašej kolegyni pani ministerke financií, ktorá sa tiež tak stále vysmievala našim vystúpeniam, že mne je skutočne do plaču a ja vám to potvrdím argumentmi, že situácia je taká zlá, taká katastrofálna, že nemáme dôvod na to, aby sme sa smiali. Prestaňme sa hrať na fazuľky, ide o život, ide o Slovensko. Uvidíte tie fakty, ktoré vám tu potvrdím, že to tak bude, že je to tak. Diskutujme, rozviňme dialóg, hľadajme riešenia okamžité - krátkodobé, strednodobé -, a hľadajme riešenia aj ako túto politickú situáciu orientovať jedným smerom, aby sme nerobili to, čo sa tu aj teraz vlastne demonštruje.
Budem teda hovoriť hlavne za poľnohospodárstvo, ktoré v tomto dokumente je uvedené ako osobitná časť a na poľnohospodárstve budem teda argumentovať, myslím si, aj niektoré všeobecné veci, aj závery. Na prvý pohľad tento materiál, dámy a páni, vyzerá ako taká, povedal by som, svätená vodička, ktorá, ako sa hovorí často, že nikomu nepomôže ani nikomu neublíži. Ale tento materiál je veľmi nebezpečný. Tento materiál ide kamuflovať to, že sa tu naozaj nedeje nič v prospech rozvoja Slovenska, že sa nevie, kam z konopí. Čo tu robiť. Tento materiál v ničom, nikde neidentifikuje reálnu situáciu, ktorá tu vlastne je, a tá je katastrofálna. Tento materiál vôbec nehovorí o žiadnych parametroch, ktoré by mali byť zajtra, pozajtra, strednodobo, pretože si tento materiál robí nárok, že je strednodobý. Tento materiál nehovorí o formách, cestách, spôsoboch, nekonkretizuje ich. Je to veľa vyhlásení, niektoré aj dobré, niektoré aj dobre myslené, aj dobre mienené, ale nie je to nič konkrétne.
Samozrejme, že by som dal prednosť programu, ktorý by hovoril, čo ešte dnes, čo zajtra, o týždeň, o mesiac, o pol roka presne treba robiť, pretože si myslím, že dnešná situácia si hlavne to žiada, ale keď tu máme koncepciu, dámy a páni, predsa nie je nikde napísané, dokonca sme počuli od pána kolegu Kužmu, že je to vízia, tak ja neviem, vízia je jedna vec, koncepcia je iná vec. Ale dámy a páni, predsa koncepcia nemá byť a nikde nie je napísané, že má byť znáškou nejakých názorov, fráz. Keď si pozriete ktorúkoľvek teoretickú príručku z oblasti národohospodárstva, tak sa dozviete, že koncepcia je nejaký jednotný názor nejakej skupiny ľudí na nejakú záležitosť. A keď robíme koncepciu strednodobého rozvoja národného hospodárstva, hospodárstva, sociálnej oblasti a ekonomiky Slovenskej republiky, tak si myslím, že by sme mali mať v prvom rade názor na to, kde sa dnes nachádzame, že by sme si mali najskôr povedať, aký je ten východiskový stav. Nič nebráni, naopak tento stav, v ktorom sme, predsa nemôžeme jednoducho vyjadriť nejakými ideami, ale musíme ho parametrizovať. Takisto keď chceme povedať, čo chceme dosiahnuť, tak to musíme parametrizovať. Keď chceme hovoriť o cestách, formách, spôsoboch, ako sa k tomu dostaneme, musíme to konkretizovať. Takže ja toto vyčítam. Je to skôr naozaj vízia, pán poslanec Kužma, súhlasím s vami, ako koncepcia. Ale v našej spoločnosti dnes chýba skôr koncepcia, ktorá by skutočne parametrizovala jednak stav, jednak ciele, a jednak spôsoby, kroky, cesty, ako sa k tým cieľom dostať.
Toto sú také všeobecné atribúty, z ktorých sa jednoducho musím odraziť aj v poľnohospodárstve. Začnem teda v poľnohospodárstve tým, aké sú reálne parametre, v ktorých sa nachádzame. Parametre sú také, že v tomto roku slovenské poľnohospodárstvo znehodnotí svoj majetok o 11 mld. korún, o približne 5 až 6 mld. korún, pretože bude toľko strata, to znamená tá strata bude na úkor majetku, a na jednoduchú reprodukciu je potrebných asi 11 mld. korún a investuje sa v poľnohospodárstve tento rok do 4 mld. korún. To znamená konkrétne, aby som to povedal na nejakých príkladoch, keď sme investovali za ostatné roky, kupovali 170, 150 kombajnov, v tomto roku sme kúpili 17. Keď sme kupovali ročne 350 až 450 traktorov za ostatné roky, tak v tomto roku sa kúpilo asi 50. Keď sme vysádzali v minulom roku 1 700 ha ovocných sadov a vinohradov, v tomto roku to nebude ani polovica, väčšinou tie, ktoré boli vlani rozostavané, a na budúci rok to nebude ani 200 ha.
Podobná situácia je v lesnom hospodárstve, v potravinárstve a vo vodnom hospodárstve. Vážení, tie investície, ktoré idú na úrovni 10, 15, vo vodnom hospodárstve ani na takej úrovni, z hľadiska potreby na jednoduchú reprodukciu sa tu budú musieť predsa vynaložiť na budúci rok alebo o dva roky. Čiže keď spočítame stratu a tento investičný dlh, tak máme v poľnohospodárstve tento rok reálny predpoklad, že sa zníži materiálna základňa, hodnota, teda báza o 11 mld. korún. Pre budúci rok pri tejto politike je to ešte horšie toto očakávanie. A teraz vám poviem, prepáčte, ale musím sa vrátiť trošku k východiskovému stavu na začiatku transformácie, čo sa stalo a kde ideme. Mali sme na začiatku transformácie hodnotu materiálnej základne, hmotný investičný majetok a zásoby za 190 mld. v našom poľnohospodárstve. Za prvé štyri roky transformácie sa tento majetok znehodnotil o 100 mld., zo 190 mld. na 90 mld. Keď boli teraz aktuálne filmy o druhej svetovej vojne, tak len na porovnanie, šesťročná vojna v Poľsku znehodnotila hospodárstvo Poľska o 40 percent. My sme za prvé štyri roky transformácie znehodnotili poľnohospodárstvo o 60 percent. A pokračujeme v tom teraz zasa. O 11 mld., na budúci rok možno že o 15 mld., možno že len o 11 mld. zasa, a kde sa dostaneme po štyroch rokoch? Kde? Budeme mať pod 50 mld. výrobnú základňu. Kto na tej dedine vyvezie smeti, kto na tej dedine vyvezie fekálie, čím sa zaseje, ako sa zaseje?
Prosím vás, môžete na mňa pokrikovať, môžete nesúhlasiť, môžete sa mi smiať. Ja vám ešte raz hovorím, zázraky sa nedejú ani v biológii, ani v matematike, ani v ekonómii. Zo 190 mld. sa majetok znehodnotil na 90, prepáčte, my sme odštartovali zhodnocovanie tohto majetku, zvyšovanie. Zoberte si fakty za posledné 4 - 6 rokov, dosiahli sme úroveň jednoduchej reprodukcie. Čiže je tu, vážení, tento stav. Ja vám poviem, čo sa stane. V tomto roku za polroka je o štvrtinu horšie saldo zahraničného obchodu v agrokomoditách, ako bolo vlani. O štvrtinu. A vlani bolo 17 mld. za celý rok. Garantujem vám, že pri tejto politike, keď bude trvať štyri roky, sa dostaneme v agrokomoditách na 40, minimálne až na 50 mld. korún ročného záporného salda v agropotravinách. Nebudeme si schopní vyprodukovať, nebudeme si schopní vyprodukovať ani 60 percent potravín mierneho pásma. Tá situácia je skutočne veľmi zlá.
A teraz niekoľko poznámok teda k tým úvahám, čo a ako ďalej a o čom to vlastne by malo byť. Zaklínacia formulka, slovko reštrukturalizácia, teraz v tomto materiáli sa aj v časti poľnohospodárstvo používa, neviem, čo má na mysli, a takisto konkurencieschopnosť, pretože vám chcem povedať, dámy a páni, že na Slovensku sa vyrába všetko lacnejšie ako v Európskej únii. Náklady napríklad na obilie sú okolo 55 percent oproti Európskej únii. Ale v čom nie sme konkurencieschopní s Európskou úniou, tak to sú tri veci, tri veci. V prvom rade v podpore, ktorú robí Európska únia, konkrétne by som povedal, že 380 dolárov Európska únia dáva podporu svojim poľnohospodárom na hektár. Slovenská republika dávala 80, 85, znížili ste to teraz na 70 dolárov. To znamená a pýtate sa teda, že ako tí naši sedliaci vlastne nevedia konkurovať tomu svetu. No ja sa pýtam: Keby náš výrobca oblekov mal podporu 400 korún a rakúsky výrobca 2 tis. korún na každý oblek, bol by schopný náš výrobca konkurovať tomuto rakúskemu výrobcovi? Taký je pomer v dotáciách. Vy si nemyslite, že to je otázka politickej hry, straníckej hry. Prečo by neboli peniaze? Teraz ste dali krčmárom, pri DPH z 23 na 10 percent ste ju znížili. Povedzte, v ktorej krčme zlacneli potraviny? A zobrali ste to poľnohospodárom, pretože tým ste vlastne zvýšili DPH.
Nie je to výmysel opozície. Nie je to naša populistická politika, ktorú sme robili v minulom období, keď sme zvýšili podporu poľnohospodárstva, znížili dane a zvýšili dotácie o 6,5 mld. To nie je populistická robota. To bola naša snaha aspoň trošku zmierniť ten veľký rozdiel, ktorý je v podpore v Európskej únii a u nás. To znamená urobiť trošku tých našich poľnohospodárov viac konkurencieschopných.
Druhá oblasť je oblasť zahraničného obchodu, oblasť ochrany. Chcel by som len poznamenať, pán podpredseda, pán poslanec Kováč, máš poznámky, tak ja ti chcem povedať, že bol si členom nejakej dočasnej vlády v roku 1994, keď ste v Marakéši v máji 1994 podpísali jednu hanebnú dohodu, v ktorej sa slovenské poľnohospodárstvo dostalo do absolútne bezkonkurenčnej situácie, pretože tým máme najnižšie clá na svete, najnižšiu ochranu. Toto ste vy podpísali v roku 1994 v máji v Marakéši.
Takže, prosím vás pekne, keď my chránime naše výrobky, poviem obilie, mäso, mlieko, mliečne výrobky na úrovni 15 až 20 percent clami a Európska únia si chráni 80 až 130-percentnými clami, to znamená zasa 5, 6, 7-násobkami viacej, v akej konkurenčnej polohe je ten náš poľnohospodár a potravinár. My sme prijali, teda aj vy, súčasná vládnuca koalícia, opozícia pred dvoma rokmi, zákon o poľnohospodárstve, v ktorom sme napríklad tento problém riešili tak, vtedy bola úplná zhoda v tomto parlamente, že je možné chrániť náš trh pred nežiaducimi dovozmi, že ho môžeme chrániť napríklad zákonným ustanovením v tomto zákone, že keď sa na Slovensku vyprodukujú nejaké komodity, trebárs rajčiaky, dokedy sa neskonzumujú slovenské, že sa nesmú dovážať žiadne iné. Nová vláda to vyriešila tým, že povedala, že toto rozhodnutie nie je v súlade s pravidlami WTO a nie je možné ho uplatniť.
Ale my sme toto predsa spoločne schválili a je to v zákone. Ja chcem poukázať na iný prípad, keď sme takéto opatrenie urobili v zákone o potravinách. Pamätáte sa, máme tam napríklad uvedené ustanovenie, že na každej potravine musí byť označený dátum spotreby, ale aj dátum výroby. Na druhý deň tu boli experti z Európskej únie a chceli, aby sme to odtiaľ vyhodili, pretože sme sa zaviazali v Európskej únii, že budeme rešpektovať ich pravidlá a oni to tam nemajú. My sme povedali, samozrejme, budeme rešpektovať, keď budeme členmi Európskej únie. Ale my máme dnes takúto bezkonkurenčnú situáciu pre našich poľnohospodárov, tak si to musíme nahrádzať nejakými inými technickými riešeniami. A naši občania si to prajú. Jednoducho po 3 - 4 týždňoch naťahovania sa Európska únia to akceptovala. Nie je pravda, netreba sa im a priori dopredu vzdávať. Nie je pravda, že máme záväzok vo WTO, ktorý je vyšší ako náš zákon. Máme zákon o poľnohospodárstve, ktorý tú ochranu umožňuje. Tento zákon nám umožňuje, aby sme vo WTO negociovali, rokovali, povedali im, aká je naša situácia.
Vážení, my nemáme iné východisko, my musíme toto robiť, pretože vaše clá sú 5-krát vyššie ako naše. Vaše exportné podpory sú 5-krát vyššie alebo 7-krát vyššie ako naše a naše dotácie sú 7-krát nižšie ako vaše. Takže my nie sme v bezkonkurenčnej pozícii, naši poľnohospodári, potravinári, a keďže týmito nástrojmi to nemôžeme riešiť, tak musíme hľadať iný nástroj. Preto sme ten zákon o poľnohospodárstve prijali. Preto sme to tam riešili. Jednoducho dnes sa to neakceptuje. Výhovorka. Ešte ani ste neboli vo vláde a už ste povolili Maďarom dovoz pšenice, hoci sme mali našej pšenice vlani prebytok a nevedeli sme, čo s ňou a do dnešného dňa ten stav vlastne pretrvá. Takže nehnevajte sa na to, skutočne som tu nikdy nespomínal, čo bolo v rokoch transformácie, čo kto urobil zle. Považoval som to za jednoducho politickú záležitosť. Voliči si rozhodli, zhodnotili. A ja to ani teraz nehovorím na to, aby som zhadzoval niekoho politické názory, ale, vážení, do totálnej katastrofy to poľnohospodárstvo ide. Ak nespravíte nápravu v štátnej podpore poľnohospodárstva, ak nebudete tvrdo využívať všetky nástroje ochrany domáceho trhu, máme predsa zákon antidumpingový, zákon na ochranu pred nežiaducimi dovozmi. Nič sa nevyužíva. To nefunguje. Vyhovárajú sa. Chcem povedať jedno. Je to veľmi ťažká a veľká drobná každodenná robota. To je to, čo najviac chýba. To je to, čo najviac chýba. Nič sa samo veľkými heslami neurobí.
Takže, aby som vás neunavoval, chcel by som len povedať, že preto som znepokojený, že by sa mala táto koncepcia prijať, lebo je to to isté, je to veľa rôznych myšlienok. Ako vidíme, iné myšlienky sú tu v koalícii, heslá, a chýba tu priznanie si stavu, ktorý je, vytýčenie nejakých cieľov, a chýbajú konkrétne reálne kroky.
Ja navrhujem, pán predkladateľ, aby táto koncepcia nebola schválená, aby bola vrátená na dopracovanie s jednoduchým odporúčaním: Nie veľké frázovité heslá, ale každodenná poctivá profesionálna robota.
Ďakujem. (Potlesk.)