Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda, nech sa páči.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Perličkou tohto materiálu je graf, ktorý má naznačiť:

1. zníženie úrokových sadzieb,

2. stabilizáciu nominálneho kurzu koruny voči EURO.

Čiže dve podstatné náležitosti, ale v grafe tieto údaje, mám na mysli čiarky, pán podpredseda, chýbajú.

Pýtam sa preto, že koľkí z členov vlády tento materiál celý čítali, keď na takúto podstatnú vec neprišli. Samozrejme, už z uvedeného nemôžem ísť po všetkých chybách, ale aj po nekoncepčnosti a nekompetentnosti. Čudujem sa členom vlády, že sa nepoučili z predkladania rozpočtu na rok 1999 a nebrali do úvahy aj názory opozície.

Samozrejme nič nie je jednoduchšie, ako kritizovať. Preto mi dovoľte, aby som aspoň v takých hrubých črtách povedal svoje alebo naše predstavy, ako oživiť výrobu a domácu produktívnu činnosť, teda to, čo by vlastne malo byť základom takéhoto materiálu, z čoho by sa malo vychádzať.

1. Oživiť výrobu a domácu produktívnu činnosť.

Zdôvodnenie: V momentálnej situácii má väčšina podnikateľov vo výrobe v tom lepšom prípade hrubý zisk 6 - 8 percent, pričom peniaze uložené vo finančných ústavoch sú bez rizika úročené 18 percentami. Do výroby a služieb teda treba zabezpečiť dostupnosť lacných úverových zdrojov paralelne so zvyšovaním efektívnosti zamestnanosti.

2. Zabezpečiť menovú a kurzovú stabilitu slovenskej koruny na úrovni dlhodobej makroekonomickej rovnováhy a ozdravenie bankového sektora vrátane úverovej dostupnosti pre výrobu a služby.

Zdôvodnenie: Dosiahnuť stav, aby podnikatelia mohli svoje podnikateľské zámery ekonomicky plánovať a náklady predvídať na určité časové obdobie. Z výpočtu ekonomickej efektívnosti a rentability projektov a podnikateľských zámerov môžu podnikatelia prijať rozhodnutia s určitou mierou rizika a eliminovať straty alebo nerentabilnú činnosť. V prostredí vysokého investičného rizika nemožno očakávať rozvojovú iniciatívu a rast výroby a produktivity.

3. V oblasti výnosov z úrokov zvýšiť daň na 75 percent pri súčasnom daňovom zvýhodnení vkladania prostriedkov do investičných fondov a bánk zaoberajúcich sa investičnou a výrobnou činnosťou tak, aby výnosy z úroku vkladateľa boli zdaňované 10-percentnou sadzbou.

Zdôvodnenie: Dosiahnuť, aby nebolo výhodnejšie nechať peniaze v bankách na úložkách, ale aby bolo výhodnejšie ich účelne investovať a ponechať ich pracovať v hospodárstve. Viacerí prestali po nadobudnutí peňazí pracovať, lebo im postačuje špekulovať s peniazmi. Jednorazovou devalváciou znížiť úroky z vkladov a súčasne zaťažiť daňou špekulatívny a neproduktívny kapitál.

4. Znížiť neproduktívnu činnosť štátu a zaviesť efektívny informačný systém celej štátnej správy.

Zdôvodnenie: Vo viacerých štátoch v riadených organizáciách alebo organizáciách s majetkovou účasťou štátu je vysoká prezamestnanosť a administratívna byrokracia. Mám na mysli Štatistický úrad Slovenskej republiky, Národnú banku Slovenska, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, Slovenské telekomunikácie a tak ďalej a tak ďalej. Prezamestnanosť zvyšuje počet administratívnych úkonov a znižuje priamu rozhodovaciu právomoc. Potrebné informácie o štátnej správe určené verejnosti, informácie o správnych postupoch a ich náležitostiach nie sú všeobecne dostupné na internete, a ak sú, nie sú aktualizované. Dosiahnuť efektívny informačný systém celej štátnej správy, ako aj prepojenie so štátnymi prirodzenými monopolmi - Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, telekomunikácie, kataster a tak ďalej.

Dosiahne sa racionálnejšie prerokovanie stavebných investičných plánov a podstatne sa skráti čas potrebný na územné a stavebné konanie investičných stavieb, čím sa rýchlejšie uvedie do prevádzky výroba. Tiež sa odstráni neprimeraná byrokracia a korupcia alebo klientelizmus nižších štátnych úradníkov.

5. Znížiť výdavky štátnej správy a zvýšiť verejné investície.

Zdôvodnenie: Počet pracovníkov v štátnej správe, prípadne štátnych zamestnancov na jedného obyvateľa Slovenskej republiky uviesť do súladu so stavom vo vyspelých krajinách Európskej únie a sveta. Zaviesť ich odbornú pripravenosť, zrušiť všetky výnimky zo vzdelávania a zaviesť štátnu definitívu. Vyriešiť aj problematiku vlastníctva nehnuteľností subjektov štátnej správy a spôsobu nakladania s nimi. Stimulovať platy štátnych úradníkov napríklad vo výške 5 percent z ušetrených prevádzkových prostriedkov štátneho rozpočtu.

6. Podstatne redukovať počet príspevkových a rozpočtových organizácií financovaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu.

Zdôvodnenie: V pôsobnosti ministerstiev je veľa príspevkových a rozpočtových organizácií, ktoré sú vo vyspelých krajinách mimovládnymi organizáciami alebo súkromnými spoločnosťami. Tieto pre potreby štátu vykonávajú služby na zmluvnom základe, pričom sú na dodávky konkrétnych tovarov a služieb vyberané procesom verejného obstarávania. V podstate menej zaťažujú štátny rozpočet, ich zmluvné vzťahy a hospodárenie s verejnými prostriedkami sú dobre kontrolovateľné, uplatňuje sa konkurencia, ktorá vedie k zníženiu nákladov a k zvýšeniu kvality a efektívnosti.

Príspevkové a rozpočtové organizácie by mali byť, samozrejme, výnimkou. Príklad je Ústav vzdelávania, ktorý prenajíma kancelárske a konferenčné priestory, poskytuje štandardné vzdelávacie služby, ale jeho ekonomika je podstatne horšia ako ekonomika komerčných firiem a zaťažuje štátny rozpočet. Druhá charakterovo odlišná príspevková organizácia je Geologická služba, ktorá zamestnáva približne 380 pracovníkov a podstate degeneruje podnikateľské prostredie v geológii. Podľa odborníkov by tento orgán nemal mať viac ako 50 pracovníkov.

V súčasnosti počet štátnych zamestnancov v týchto organizáciách tvorí približne 360 až 380 tis. z približne 2,9 mil. práceschopného obyvateľstva tejto republiky. Pričom, samozrejme, približne pol milióna je evidovaných ako nezamestnaných. Ďalšie úspory sú v zjednodušení štátnej správy na úrovni územnosprávneho členenia.

7. Zásadné zmeny v prístupe štátu v oblasti sociálnej politiky pri vyplácaní sociálnych dávok.

Zdôvodnenie: Dosiahnuť, aby skupiny obyvateľstva, ktoré dlhodobo nepracujú a evidentne neprejavujú záujem o prácu, mali zo sociálnej siete zabezpečené základné sociálne potreby, a to priamou úhradou štátnymi a najmä samosprávnymi orgánmi, a aby sa v týchto prípadoch minimalizovalo poskytovanie priamej finančnej podpory. Úrady práce by v čo najväčšej miere pracovali v aktívnej politike zamestnanosti a samosprávne orgány by sa zaoberali pasívnou politikou zamestnanosti. Mal by sa dosiahnuť stav, aby mestá a obce vo svojich územiach mohli zamestnávať dlhodobo nezamestnaných a sociálne odkázaných v oblasti všeobecno alebo verejnoprospešných prác. Dosiahnuť, aby bolo vždy výhodnejšie pracovať, ako byť na podpore, a uviesť do života mechanizmus, ktorý by podstatnou mierou eliminoval súbeh práce v zahraničí a poberania sociálnych dávok. Tu sa už prvá lastovička objavila, myslím si, že v okrese Prievidza. Každý, kto pracuje v zahraničí, dostáva pri prechode hraníc do pasu pečiatku a pri návrate naspäť opäť pečiatku. Takto sa dá kontrolovať, či je niekto v zahraničí alebo nie a v spolupráci s príslušnými orgánmi sa pri známom mene dá takáto osoba identifikovať.

8. Inštitucionálne a personálne zdokonaliť daňovú kontrolu majetku v prvom rade určeného pre súkromnú potrebu v priamom vzťahu k preukázateľným príjmom a daňovej povinnosti vyplývajúcej z nadobudnutia tohto majetku.

Zdôvodnenie: Zabezpečiť vyrubovanie dodatočnej dane osobám, ktoré aj pri nedokladovanom príjme, prípadne pri podpore v nezamestnanosti, prípadne neplnoletosti vlastnia majetky, ktoré bolo možné nadobudnúť iba čiernou ekonomikou. Zaviesť náhodné kontroly majetku u dôvodne podozrivých fyzických osôb.

9. Zabrániť úmyselnému úpadku firiem so snahou získať neoprávnený majetkový prospech pracovníkmi vedenia firiem a túto činnosť klasifikovať ako trestnú, teda to známe tunelovanie.

10. Posilniť hospodárske postavenie a vplyv profesijných zväzov a komôr pri ochrane nášho vnútorného trhu.

(Zaznel zvuk mobilného telefónu.) Tu je horšie ako v telefónnej centrále.

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, nech vypnú mobilné telefóny alebo nech telefonujú mimo rokovacej miestnosti.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Teda opakujem.

10. Posilniť hospodárske postavenie a vplyv profesijných zväzov a komôr pri ochrane nášho vnútorného trhu.

Zdôvodnenie: Vo vyspelých ekonomikách je ochrana trhu zabezpečená takými netradičnými spôsobmi, ktoré v súlade s WTO a inými zmluvami napríklad o Európskej únii, ale podstatne sťažujú dovoz materiálov a výrobkov najmä takých, ktoré sa v importujúcej krajine vyrábajú. Dokonca štát na túto činnosť profesijným zväzom a komorám prispieva.

11. Zaviesť prísnu reštrikciu výdavkov vo veľkých štátnych podnikoch najmä v oblasti prirodzených monopolov.

Zdôvodnenie: Veľké štátne podniky vyplácajú riadiacim pracovníkom také ročné mzdy, za výšku ktorých by sa nemusel hanbiť ani stredne veľký podnik svojím ziskom alebo my všetci 150 poslanci dohromady. Zosúladiť mzdu v štátnych podnikoch so mzdou vysokých štátnych úradníkov, ďalej spravovať reproduktívny majetok, ktorý sa prenajíma za nevýhodných alebo dokonca iba niekoľkým ľuďom za známych podmienok. Investície do administratívnych budov, kancelárií a osobného hnuteľného majetku prevyšujú reprezentačné možnosti, čo kritizujú aj sami zahraniční partneri. Stačí si zobrať jednotlivé naše rezorty, jednotlivé ministerstvá, aj tam by sme zistili, koľko majú takýchto prebytočných budov alebo tohto nehnuteľného majetku, predajom ktorého by sa získali skutočne veľmi, veľmi slušné financie. I keď, samozrejme, to nie je opatrenie dlhodobého charakteru.

12. Privatizovať štátne skúšobne a technickú normalizáciu.

Zdôvodnenie: Treba dosiahnuť, aby tieto organizácie nezaťažovali štátny rozpočet a mali záujem na poskytovaní služieb v konkurenčnom podnikateľskom prostredí. Napríklad Technický a skúšobný ústav stavebný, ktorý certifikuje výrobky za cenu vyššiu ako v Nemecku a certifikácia pritom trvá aj päťnásobne dlhší čas. Tento ústav je dotovaný zo štátneho rozpočtu, pričom vo svete takéto organizácie sú trvalými a spoľahlivými platcami daní, čiže odbúrava sa dotácia, privatizáciou sa získajú finančné prostriedky a zo zisku týchto skušobní sa odvedie daň. Skúšobne jednoducho nesmú byť monopolné.

13. Naštartovať výrobné programy obmedzujúce dovoz výrobkov porovnateľnej kvality a technických parametrov pri porovnateľných alebo nižších výrobných nákladoch v porovnaní s dovozom.

Zdôvodnenie: Napríklad z Českej republiky sa na Slovensko dováža veloksystém, a to momentálne najlacnejší stavebný systém na bytovú výstavbu. Projekt, realizáciu aj technologickú linku vymysleli a zrealizovali pritom slovenské strojárske podniky. Náklady na výrobu tohto veloksystému predstavujú na štvorcový meter cca 63 Kč a na Slovensko sa dováža štvorcový meter za 161 Kč. Rôzne druhy, rôzna cena. Realizačné náklady vrátane investícií predstavujú približne 100 mil. Sk. Pokiaľ by bolo možné túto sumu uvoľniť z Fondu na podporu bývania a podnikateľ vybraný na základe verejnej súťaže by mohol pôžičku splácať dodávkou približne 20 percent produkcie veloksystému na stavby, ktoré spolu financuje Štátny fond rozvoja bývania.

Dosiahlo by sa niekoľko efektov:

1. zníženie nákladov na výstavbu bytov,

2. zníženie dovozu,

3. zvýšenie vývozu,

4. zvýšenie zamestnanosti,

5. spracovanie domácich surovín do finálneho výrobku.

Podobných technológií, ako som teraz spomenul, je pomerne viac. Napríklad dováža sa približne za 1 mld. Sk sadrokartónových konštrukcií a za približne 250 mil. Sk kovanie na okná a dvere. Na všetky tieto výrobky máme suroviny, technologické zariadenia a môžeme povedať aj vysoko kvalifikovaných ľudí.

14. Prerozdeľovať dane miestnym samosprávam kombinovaným spôsobom, t. j. na počet obyvateľov, ale aj na výber daní v mieste podnikania.

Zdôvodnenie: Dosiahnuť týmto motiváciu pre obce a mestá, aby podporovali a starali sa o verejné investície, ďalej takisto prípravu a podporu produktívnej činnosti v rámci ich územného celku. Prerozdelenie obciam a mestám vykonávať podľa počtu obyvateľov. Teda dajme tomu nejaká priemerná suma v korunách na hlavu obyvateľa a druhú časť podielom podľa výberu alebo objemu daní realizovaných na území obce, mesta.

15. Vytvoriť tri podmienky na vyhlásenie súťaže na koncesiu zahraničného hypotekárneho domu, ktorý zastreší hypotekárne banky garanciou a investuje finančné prostriedky. Cieľom je:

1. Odstránenie legislatívnych prekážok uplatňovania zmluvných nárokov veriteľa pri nedodržiavaní podmienok zmluvy zo strany dlžníka.

2. Umožnenie dať do zálohy samotnú stavbu ako zábezpeku hypotekárneho úveru.

3. Prevzatie záväzku štátu alebo inej inštitúcie na splácanie úveru dlžníka, ktorý sa ocitne počas prechodného času sociálnej odkázanosti v trvaní maximálne 6 mesiacov. Ďalej zdôvodňovať nebudem, pretože vláda vlastne v tejto oblasti, pokiaľ viem, už začala podnikať kroky.

16. Doprivatizovať zostatkové akcie Fondu národného majetku. Privatizérom, ktorí si nesplnili svoje záväzky voči Fondu národného majetku, odobrať práva nakladania s majetkom a vyhlásiť novú verejnú súťaž na privatizáciu.

Zdôvodnenie: Jednotlivé kauzy riešiť čo možno najrýchlejšie a bez zbytočnej publicity, honosnosti, ale konkrétne.

17. Zásadným spôsobom dosiahnuť rozpočtovú disciplínu štátu.

Zdôvodnenie: Ak štát prácu, tovar alebo službu objedná, musia byť na to alokované prostriedky nielen v štátnom rozpočte, ale musia aj reálne existovať. Odporúčame urýchliť práce na novele zákona o štátnej pokladnici, novelizovať zákon o rozpočtových pravidlách a zákonom previazať plán verejných investícií, teda schvaľovaných vládou každoročne s výhľadom na tri roky, so zákonom o štátnom rozpočte. Vytvorí to stabilitu pre veľké stavebné a dodávateľské firmy a v podstate to stabilizuje zamestnanosť.

18. Zabrániť snahám o zvýšenie dolnej hranice DPH a hlavne preradenie energie z dolnej hranice na hornú, ale myslím si, že toto sa už vlastne realizovalo.

Takisto niekoľko téz, keďže tento materiál sa v podstate iba povrchne zaoberá alebo niečo hovorí o malom a strednom podnikateľovi, vlastne v tom základe tejto našej ekonomiky, dovoľte mi, aby som povedal len niekoľko našich predstáv i k problémom malého a stredného podnikania.

Po prvé, podľa nášho názoru úloha štátu pri podpore malého a stredného podnikania je vo formovaní a orientovaní malých a stredných podnikateľov v strategických rozhodnutiach ich podnikateľských zámerov, identifikácii informovanosti o trhových a marketingových príležitostiach vo vzťahu k výrobným, cenovým a odbytovým možnostiam v rámci Európskej únie, uznesení a nepriamej podpore vzniku podnikateľských príležitostí v strategicky rozvojových krajinách, sprístupnení a cenovom priblížení odborného poradenstva vo vzťahu najmä k začínajúcim malým a stredným podnikateľom. Tu mám na mysli i najmä poradenstvo v oblasti legislatívy, ekonomiky, podnikania, daňového zaťaženia, marketingového a odbytového zabezpečenia, rastu kvality a tak ďalej a tak ďalej. Ďalej v poskytovaní alebo v prispievaní na účelovo prístupné úverové zdroje a dostatku rizikového kapitálu. Ďalej v tvorbe priaznivého prostredia na prílev poctivého zahraničného kapitálu a kapitálových zdrojov, v zamedzovaní prieniku špekulatívneho a likvidačného zahraničného kapitálu, tvorbe všeobecne rešpektujúceho priameho prostredia a dodržiavania pravidiel podnikania bez rozdielu a diskriminácie toho-ktorého druhu vlastníctva. Ďalej v nepriamej podpore a usmernení podnikateľských iniciatív a aktivít v určitom časovo ohraničenom období a regióne, ďalej v podpore budovania a dodržiavania rastu kvality výrobkov, kvality riadenia a rastu konkurencieschopnosti. Ďalej v delimitovaní obhajovania verejných, štátnych a miestnych záujmov na nižšie zložky štátnej správy a obecnej samosprávy, v podpore zamestnávateľov, ktorí tvoria nové pracovné príležitosti v regiónoch s dostatočným využitím pracovnej sily, v podpore mobility pracovnej sily a vytvorenia vhodných podmienok na priblíženie pracovnej sily na mieste s pracovnými príležitosťami. Mám na mysli v rámci regiónov, ak je veľká nezamestnanosť v okrese Veľký Krtíš, dokázať premiestniť, ak sú vytvorené pracovné podmienky, napríklad v okrese Malacky, dokázať premiestniť určitý počet ľudí.

Po druhé, v podmienkach liberalizácie - prepáčte, dlho to čítam a mám oči po operácii, trošku sa mi to už rozplýva - trhového priestoru a všeobecného odstraňovania administratívnych a colných prekážok v rámci štátov Európskej únie je pre Slovenskú republiku nevyhnutné výrobu a služby strategicky orientovať do ekonomicky a odbytovo efektívnych odvetví z hľadiska vývoja a globalizácie trhu. Príležitosti Slovenska vidíme hlavne v rozvoji domáceho celoročného, ale i sezónneho cestovného ruchu, v rozvoji a podpore služieb, výroby a činností spojených s týmto turistickým ruchom, vo výrobe a vývoji ekologických zdrojov energií alebo ich technických komponentov, ako solárne články, tepelné čerpadlá, biotermálne výmenníky a tak ďalej. Vo využití a v zhodnotení bohatstva Slovenska, mám tu na mysli minerálne a liečivé pramene, technologické spracovania, balenie, distribúcia, export, a čo je veľmi dôležité, využiť aj tie obrovské zásoby pitnej vody, ktoré Slovensko má k dispozícii, a myslím si, že to je momentálne naše najväčšie, najväčšie bohatstvo, treba jednoducho zrýchliť a využívať toto naše bohatstvo. Ďalej vo využití a rozvoji kúpeľnej liečby a starostlivosti, v rozvoji malopodlažnej bytovej výstavby, bytového zariadenia a komponentov stavebnej výroby, v rozvoji malosériovej, prípadne doplnkovej strojárskej výroby pre veľké nadnárodné koncerny, prípadne prvkov pre stavebný priemysel, vo výrobe doplnkových periférnych meracích prvkov, čidiel a zariadení pre automatizované spracovanie a vyhodnocovanie výpočtovou technikou, v rozvoji informačných technológií pri spracovaní a vyhodnotení informačných báz, spracovaní a recyklovaní odpadov, ich znovupoužití, prípadne likvidácii. Samozrejme, sú to iba hrubé tézy, som si vedomý, že tých možností je viac.

Dámy a páni, predložený materiál - Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky s podnadpisom Strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska - považujem za mimoriadne nedokonale spracovaný materiál, hodnotím ho ako kompilát vychádzajúci zo súčasných a minulých analýz zostavených do vzájomne neharmonických blokov. Do tohto kritického rámca sa jeho autori snažili vložiť záblesky určitých cieľov a priorít. Nepodarilo sa im však do nich ale presadiť jednotiaci, postupne sa rozvíjajúci myšlienkový prúd, ktorý by v závere v krátkej komprimovanej forme predstavil hodnoty cieľových parametrov a konkrétnu štruktúru hospodárstva, ku ktorej si želajú autori, aby slovenské hospodárstvo v horizonte rokov 1999 až 2002, respektíve 2005 dospelo. Všadeprítomná analýza robí materiál nepriehľadným a veľké bloky kompaktných textov bez členenia na podkapitoly komplikujú rýchlu orientáciu v predloženom materiáli. Tento fakt je ešte viac podčiarknutý pokusmi o štylistickú virtuozitu a malým počtom číselných údajov, hlavne čo sa týka, ako som povedal, cieľových parametrov.

Predložený materiál si robí ambíciu byť kľúčovým dokumentom v procese približovania sa k nadobudnutiu plnohodnotného členstva v Európskej únii. V texte je uvedené tvrdenie, že je to prvý spoločný materiál vlády Slovenskej republiky a Európskej komisie. Parametre hospodárstva krajín Európskej únie a ich predpokladaný vývoj nie sú však v materiáli uvedené. V tomto kontexte pôsobí ako blesk z jasného neba údaj, že Slovensko uvažuje po stabilizačnom období zvýšenie hospodárskej dynamiky na 3 až 5 percent v roku 2001 a 4 až 5 percent v ďalších rokoch, čo má umožniť dosiahnuť 50 až 55-percentnú úroveň v Európskej únii, a teda umožniť vstup Slovenska do Európskej únie. Pýtam sa vás, pán podpredseda, 50 až 55 percent priemeru čoho? Hrubého domáceho produktu na obyvateľa? Ale správa o tom nehovorí. Pýtam sa, prečo 3 až 5 percent, prečo nie 7 až 9 percent, tak ako to zabezpečovala predchádzajúca vláda a ako to dosahuje napríklad v súčasnosti aj Poľská republika. Predchádzajúca vláda dosiahla tento výsledok výraznou expanzívnou hospodárskou politikou, výsledkom ktorej bolo vybudovanie radu významných diel v oblasti infraštruktúry, energetiky, naštartovania výstavby nových bytov. Inak povedané, táto politika viedla k vybudovaniu základne pre rýchly hospodársky rast, a to reštrukturalizáciou priemyslu, podstatným zvýšením produktivity práce vo výrobe a k pohlteniu uvoľnenej pracovnej sily v obchode a službách. Uskutočňovala to hlavne z vnútorných zdrojov a zo zahraničných úverov. Pýtam sa, prečo súčasná vláda, ktorá sľúbila prílev priamych zahraničných investícií, namiesto toho, aby udržala medziročný nárast na úrovni 7 až 9 percent hrubého domáceho produktu a pokračovala na tomto základe a, samozrejme, odstránila niektoré predchádzajúce koncepčné chyby predchádzajúcej vlády, vláda teraz uvažuje rozvojové impulzy v podstate iba v reštriktívnej investičnej politike.

Predložená koncepcia delí strednodobé obdobie na tri etapy. Roky 1999 - 2000 očakáva stabilitu, v roku 2001 prvé efekty reforiem hádam na mikroúrovni a od roku 2002 oživenie na makroúrovni. Rok 1999 ale znamenal nielen hospodársku, ale aj výraznú politickú nestabilitu. Aký máte, pán podpredseda, vecný dôvod očakávať, že už rok 2000 bude stabilizačný? Považujem to, bohužiaľ, iba za zbožné želanie bez reálnej základne.

Rozvoj hospodárstva dávate do priamej súvislosti s inštitucionálnymi a štrukturálnymi reformami. V Európskej únii to znamená budovanie nezávislých štruktúr, akými sú Centrálna banka, Najvyšší kontrolný úrad, Úrad verejného obstarávania, Protimonopolný úrad a podobne. V tejto súvislosti sa tiež pýtam: Prečo táto koncepcia o tomto konkrétne nehovorí a že Úrad verejného obstarávania, ako aj Protimonopolný úrad zostanú ústrednými orgánmi štátnej správy, a nie politicky nezávislými orgánmi? Práve na tejto 20. schôdzi sa robia ich novely a Legislatívna rada vlády tieto požiadavky OECD, Európskej komisie Medzinárodného menového fondu, ale i Svetovej banky vzdorovito ignoruje. Považujete to za príspevok k posilneniu nášho hospodárskeho rastu?

Dámy a páni, iste som bol veľmi kritický, ale nie za tú cenu, že som predstaviteľ opozície, že som opozičný politik, a treba všetko, čo vláda predloží, zhodiť zo stola. Určite nie. Viete, že neraz z tohto miesta som i ocenil nejeden zákon, ktorý vláda Slovenskej republiky predkladala. Pán podpredseda vlády spomínal, že tento materiál bol daný na pripomienkovanie rôznym inštitúciám, asociáciám i odborovým zväzom a odborom ako-takým. Iste, pokiaľ viem, pripomienkovať mali tento materiál do 5. septembra. Čo mám znalosti, každá jedna inštitúcia veľmi tvrdo a nekompromisne tento materiál pripomienkovala. Áno, spomínali ste odbory. I odbory súhlasia, že takýto materiál strednodobej koncepcie je veľmi potrebný. Nakoniec i my sme žiadali o predloženie takéhoto materiálu ústami nášho poslanca pána Šeptáka. Ale myslíme si, že by mal mať iný obsah. Iste, pán podpredseda, nie je času na vzájomnú výmenu našich názorov, ale skutočne hocikedy som pripravený s vami konzultovať veci, o ktorých som tu rozprával, aby ste si nemysleli, že je to iba kritika za každú cenu.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady pána Andela: pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Ako prvý vystúpi pán poslane Kužma a po ňom pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči.

Poslanec J. Kužma:

Vážený pán podpredseda,

teraz prosím, aby ste to nebrali osobne, ale plánovaním investícií v území ako architekt - urbanista sa zaoberám 20 rokov a musím, žiaľbohu, konštatovať, že plánovaniu či krátkodobému, či strednodobému, či dlhodobému absolútne nerozumiete, keď ste tu zmiešali kapustu s hruškami. V prvej časti ste sa dožadovali nejakej konkrétnej koncepcie, ktorá by hádam pripomínala v plánovanom hospodárstve 5-ročné plány, ktoré by sa dali odkontrolovať, a ak by nám to dobre išlo, tak splniť za štyri roky, ak by nám to išlo zle, tak ich upraviť. Ráčte si prečítať aspoň strednodobú koncepciu rozvoja Českej republiky a zistíte, že nie je o nič konkrétnejšia ako táto. Totiž strednodobá koncepcia nemá za úlohu postaviť konkrétne čísla, ale spraviť víziu na obdobie piatich rokov, kde chceme smerovať.

A vrátim sa k tej druhej časti. Ako pravičiar absolútne s vami súhlasím s niektorými témami o zoštíhlení štátnej správy, o znížení úrokov na úložkách v bankách, o rozvoji ekonomiky, ale zase nemôžem súhlasiť, aby sme sa v strednodobej koncepcii zaoberali nejakým výrobcom, ktorý vyrába stavebné dielce v Čechách a vozí ich na Slovensko, a vy idete do takýchto detailov. Čiže ak na ten váš príspevok pozriete komplexne a tie detaily, ktoré ste spomenuli, použijete v iných materiáloch, myslím si, že sa bude dať hovoriť o strednodobej koncepcii.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Dovoľte mi, aby som povedala, že vystúpenie pána podpredsedu parlamentu som s pozornosťou sledovala. Bolo vidieť, že skutočne hĺbkovo sa s materiálom zaoberal, ku ktorému sa vyjadroval. Ja osobne chcem nadviazať na jeho myšlienku, keď povedal, že má úroveň skrípt. Nechcem posudzovať, či sú to skriptá alebo nie. Ale chcem povedať, že pokiaľ som ja viedla kolektívy, ktoré vypracúvali takéto materiály, rozhodne som im nedovolila časti, ktoré ondulujú vzduch alebo majú výpočet zbožných želaní bez určitého stupňa konkretizácie. Ja si vôbec nemyslím, že tu niekto chce 5-ročné plány, ktoré sa budú plniť za štyri roky, ale strednodobá koncepcia, pokiaľ je mi zrejmé a my sme správnom práve o tom aj prednášali a študovali západných autorov, musí preukázať určitú nákladovosť jednotlivých krokov a reálnosť ich pokrytia. A toto predložený materiál vôbec neobsahuje.

Ja by som sa chcela vyjadriť k časti reformy v právnom systéme, kde sú pekné zbožné želania, napríklad treba zlepšiť materiálno-technické vybavenie súdov, pretože zefektívniť ich prácu bez toho nie je možné. Áno, lenže táto vláda robí absolútne opačné kroky. Keď bol prerokúvaný štátny rozpočet, ja som vystúpila a upozorňovala som na to, že zefektívniť súdnictvo treba v tomto štádiu a treba materiálno-technickú vybavenosť a treba dať tomu aj financie. Čo ste robili? Opak.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub HZDS pán poslanec Sergej Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán podpredseda vlády,

vážená Národná rada,

Marián Andel nepochybne asi už vyčerpal všetky národohospodárske aspekty problému, ale predsa len si dovolím povedať skromne pár viet k danej téme.

Vážená Národná rada, vláda deklaruje predkladaný materiál - Strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky -, ako priebežne spracovaný dokument prezentujúci premietnutie požiadaviek Európskej komisie na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Ako ďalší zásadný bod si tento dokument za cieľ kladie na základe objektívneho stavu slovenskej ekonomiky stanoviť východiská na odstránenie brzdiacich elementov ďalšieho vývoja. V kontexte uvedených zámerov musím už na úvod konštatovať, že predložený materiál za stavu, do akého súčasná vláda doviedla dnešné ekonomické sociálne parametre Slovenskej republiky, nenapĺňa ani jeden zo spomenutých rámcových zadaní.

Čo je predmetom analytickej časti tohto materiálu. V prvom rade subjektivistické, povrchné, politicky účelové a jednostranne negatívne zamerané hodnotenie výsledkov Slovenskej republiky za roky 1995 a 1998. Úplne absentuje analýza terajšej situácie a príčin prudkého prepadu hospodárstva nášho štátu, čo je v príkrom rozpore s avizovanou predstavou objektívneho zhodnotenia stavu ekonomiky Slovenskej republiky, ale čo je dôležitejšie, deformujú sa následne aj východiská, o ktoré sa opierala súčasná vláda a v ďalšom období sa táto vláda má opierať v rámci svojej hospodárskej politiky. Z toho vnútorného rozporu rezultujú následne aj katastrofálne ekonomické výsledky súčasnej vládnej moci, neschopnosť vlády v reálnom čase prijímať správne korekčné kroky vlastnej politiky. Existujúci hospodársky vývoj a rastúca nezamestnanosť sa stávajú rozhodujúcou brzdou pre prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie a určite neprispejú k pozitívnej prezentácii Slovenskej republiky, ako sa snaží navodiť predkladaný materiál.

Vláda predkladá rámcový dokument v období, keď je reálna krízová, trúfam si povedať havarijná situácia, na ktorej sa nekompetentnosťou, nečinnosťou a nefunkčnosťou v rámci rôznofarebného zloženia súčasná vláda sama podpísala. Pokiaľ sa dotknem tých zlých východísk a povrchných hodnotení, treba pripomenúť politicky ladené, až na určitej demagogickej úrovni hodnotené otázky ekonomického rastu, otázky rozvoja investícií, pričom každému makroekonómovi alebo národohospodárovi musí byť jasné, že hospodársky a sociálny rozvoj sa nedá konštruovať v inej ako rastovo zabezpečenej ekonomike, že opačná situácia je smerovanie štátu úpadkovým smerom, že nie je možné riešiť problémy podkapitalizovanej a infraštrukturálne nedobudovanej ekonomiky nastupujúcimi reštrikciami a neodhadnutými cenovými zmenami z hľadiska úrovne možných dosahov na zmrazenie vývoja ekonomiky.

Takže ak materiál, súčasný materiál, ale aj východiská súčasnej vládnej moci v hospodárskej politike vychádzali z jednostranných, neúplných hodnotení javov, kde ostali na povrchu, či sa to už týkalo vnútornej štruktúry ekonomického rastu, či sa to už týkalo vnútornej zadlženosti, či sa to týkalo obchodnej platobnej bilancie bez toho, že by sa hlbšie analyticky prepracovali pohľady na vplyv investícií, na otázku hoci dlhodobejšej, ale predsa len návratnosti týchto investícií v tom dlhodobom pohľade a nevolil by sa politicky orientovaný statický pohľad na slovenskú ekonomiku, ja sa domnievam, že východiská súčasnej vlády a aj závery tohto materiálu mohli byť trošku iné. Myslím si, že bolo absolútne chybné a doteraz pretrváva pohľad na hospodársky vývoj slovenskej ekonomiky, že sa urobila čiara za rokom 1998, to, čo bolo predtým, najmä v rokoch 1995 - 1998, sa jednostranne hodnotí ako absolútna katastrofa s hrubým demagogickým prístupom, vysiela sa do sveta absolútne negatívny signál. Bolo, myslím si, vážená Národná rada, možné voliť aj iný postup, to znamená nadviazať na pozitíva, ktoré tu určite v tom uplynulom období boli. Iste, každá vláda môže mať predstavu aj formovania vlastnej hospodárskej vízie, ale nie šmahom ruky zhodiť zo stola všetko, čo sa či za samostatného štátu, či aj predtým na Slovensku vytvorilo, a začínať z bodu nula. To asi je zničujúce aj pre vyspelejšie ekonomiky, než je ekonomika Slovenskej republiky.

Takže to je moja zásadná výhrada či k programovým východiskám vlády, ktoré som tu v parlamente svojho času kritizoval a pokúšal som sa v tomto smere na svoju stranu nakloniť aj poslancov vládnej koalície, a to je moja kritika k predloženému materiálu, ktorý dnes v Národnej rade prerokúvame. Potom kam rezultovala vlastne takto poňatá analýza? Rezultovala alebo smeruje namiesto k reálnemu programu ku kritike predošlej vlády, penzum negatívnej energie sa vlastne vynaložilo a doteraz vynakladá na kritiku predchádzajúcej vlády namiesto toho, aby sa súčasná vláda či pri nástupe, či pri svojich zahraničných misiách orientovala na prezentáciu pozitívneho programu, a nie vo vybíjaní sa negatívnej energie. Stratilo sa ohromne veľa času a už to aj pani poslankyňa Tóthová správne spomínala, otázky rozpočtového hospodárenia, otázky ďalších hospodárskych aktov, kde práve na tejto báze zamrzla akcieschopnosť vlády, nehovoriac o tom, že tu nebola schopnosť politických dohôd v rámci novej vládnej koalície.

Ale ak sa mám vrátiť naspäť, všetko sa to začalo volebným podvodom, neopodstatnenými sľubmi či dvojnásobného rastu miezd, či ďalších záležitostí - 140 tisíc nových pracovných miest, čo ukazuje, že súčasná vládna moc nemala buď jasné predstavy o fungovaní hospodárskych mechanizmov na Slovensku, alebo jednoducho stavila na populistickú kartu a sama sa topí v prísľuboch, ktoré pred voľbami dala.

Po nástupe do vlády mimo negatívnej energie venovanej diskriminácii a diskreditácii svojich predchodcov sa ohromná energia venovala na klamufláže okolo strategických podnikov, a nehovorím len o Slovenskom plynárenskom priemysle, kde sa postupne vynára aktuálna, skutočná situácia tohto podniku, že je to kvalitný podnik, ktorý nebol vytunelovaný, ktorý má dostatok finančných zdrojov, aby sa mohol perspektívne rozvíjať aj na vlastnej zdrojovej báze, a nakoniec to prezentoval aj generálny riaditeľ Kinčeš na stránkach slovenských denníkov. Podobná situácia sa odvíjala v slovenskej energetike. Za podpory vlády sa viedol a doteraz vedie frontálny útok voči Východoslovenským železiarňam, kde som presvedčený, že čas ukáže, že to bola jedna obrovská klamufláž, pričom sa nechcem stavať na stranu nadmernej spotreby niektorých predstaviteľov Východoslovenských železiarní z minulého obdobia, ale jednoducho sa ukáže a aj zo slov súčasného generálneho riaditeľa, ktorý sa kdesi našiel na ulici v Prahe a dnes tvrdí o tom, že Východoslovenské železiarne majú dobrú perspektívu, to nebola zásluha tohto človeka, jednoducho ten podnik mal fundament a ten fundament nebol zničený. Podobná situácia sa ukazuje v Nafte Gbely a ukáže sa ešte v rade ďalších podnikov. To je ďalší zásadný moment, ktorý sa odohral po nástupe súčasnej vlády, keď sa spochybnila, skriminalizovala podnikateľská sféra, keď sa útočí práve pod týmto kepienkom na privátne podniky, spochybnili sa vlastnícke vzťahy, pritom nebol dokázaný jediný prípad, kde by sa v minulosti pokračovalo nezákonným spôsobom a dnes nezákonnými spôsobmi sa rabujú akcie v Stredisku cenných papierov. Samozrejme, že podnikateľská sféra na to patrične reaguje a zo Slovenska v závere roka 1998 odplynulo 40 mld. zdrojov, ktoré tu teraz chýbajú, a je absolútne jasné, že podnikatelia zastavili svoje aktivity, dnes aj keď v bankách sa občas zdroje objavia, niet záujem podnikateľskej sféry rozvíjať svoje aktivity. A hľadá sa vinník v predchádzajúcej vláde namiesto toho, aby sa zodpovedne analyzovali chyby, ktorých sa súčasná vláda dopustila, a rýchlo, akútne sa hľadali riešenia na to, ako mobilizovať zdroje tohto štátu. Tie zdroje sú aj štátne, aj vnútorné, aj zahraničné, aj zdroje súkromnej sféry, ale vláda v súčasnej akútnej situácii má jediné východisko, ktoré som nenašiel v tomto materiáli, a to je akútna koncentrácia všetkých dostupných zdrojov na prekonanie úpadku, na vyhnutie sa recesií z dlhodobejšieho pohľadu, pretože Slovenská republika momentálne už je v recesii.

Takže samotné východiská boli nešťastné a zavliekli slovenskú ekonomiku veľmi rýchlo už v IV. kvartáli 1998 do ekonomického pádu, ktorý sa bude, podotýkam bude v ďalšom období prehlbovať. Nefunkčnosť vlády, ktorej sa zase materiál vyhýba a myslím si, že to je jedno zo zásadných východísk na to pravdivé pozrenie sa do zrkadla, bola celá rozpočtová anabáza, keď vláda v závere roka 1998 abstrahovala alebo nenašla odvahu pristúpiť k formulácii zostavenia štátneho rozpočtu na rok 1999, išla na rozpočtové provizórium, pritom v parlamente mala 93 poslancov, nemohol byť problém zostaviť štátny rozpočet, čím bol vyslaný ďalší zásadný negatívny signál a začalo sa to, samozrejme, odrážať v nedostupnosti zdrojov, v prudkom prepade slovenskej koruny, ktorý pokračoval aj v roku 1999.

V prvom kvartáli 1999 sme tu schvaľovali štátny rozpočet na rok 1999, ktorý nemal definované príjmy štátneho rozpočtu, a to, že vláda sa nevedela dohodnúť, kam smerovať zásadné opatrenia, pretože tu nefungoval jasný rámec hospodárskej politiky, znamená len v tohtoročnom rozpočte výpadok okolo 10 mld. korún príjmov, ktoré by určite boli veľmi prospešné pre súčasnú vládu na riešenie či platov učiteľov, či rôznych iných otvorených problémov. Takže znovu dôsledok už reálnej politiky súčasnej vlády, ale v materiáli ani zmienky týmto smerom, ani zmienky o tom, ako v krátkodobom pohľade, pretože ten rozpočtový vývoj nie je dobrý ani na II. polrok 1999, ako riešiť tieto akútne problémy, a ak sa nevyriešia akútne problémy, tak akákoľvek strednodobá vízia stojí na hlinených nohách.

Podobne vývoj nedôvery zahraničných partnerov je naprosto zreteľný a je ho možné dokumentovať nielen na vývoji kurzu slovenskej koruny. A prosím pána podpredsedu vlády, aby tu neargumentoval porovnaním s českou korunou, ale nech argumentuje porovnaním s dolárom a s inými zodpovednými menami a nech argumentuje aj s vývojom trebárs od októbra 1998. Takže nedôvera zahraničia, pritom táto vláda mala a ja sa priznám a nemám dôvod ani proste obchádzať to, že mala na svojom začiatku podporu zahraničia, ale v priebehu niekoľkých týždňov ju absolútne stratila. Najmä v ekonomických kruhoch sa tá situácia javí nepriestrelnou. To znamená, že namiesto zvýšeného prílevu zahraničného kapitálu v I. polroku 1999 sme svedkami poklesu prílevu zahraničného kapitálu o 50 percent a aj ten, ktorý prišiel, bol rozpracovaný ešte za predchádzajúcej Mečiarovej vlády. Dá sa vlastne povedať, že súčasná vláda žije z toho, čo bolo založené v predošlom období, aj čo sa týka ekonomického rastu, pretože ten ťahá Volkswagen, ktorý realizoval investície ešte za našej vlády a dnes ich nabiehajú na plný výkon, že Volkswagen Martin sme rozbiehali my a pôjde možno v IV. kvartáli a pomôže aj tejto vláde z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu. A podobne trebárs Mochovce nábehom zvyšujú hrubý domáci produkt, zvyšujú produkcieschopnosť ekonomiky a znižujú závislosť Slovenskej republiky od dovozov. Ale pritom sme stále predmetom absolútne demagogickej tvrdej kritiky.

Čo sa týka ďalších výhrad, je možné preukázať, že na Slovensku prebieha recesia a že aj tie čiastkové pozitívne signály, ktoré sa pokúšajú predstavitelia vlády dnes vyzdvihnúť, ja neviem trebárs pokles deficitu obchodnej bilancie, určite by sme sa všetci potešili, keby to ale nebolo podložené len pádom tejto ekonomiky, to znamená, že tu pôsobia iné faktory než faktory, ktorým by sa dala pripísať značka, že sú to ozdravné faktory a namiesto ozdravenia sme skôr svedkami voľného pádu tejto ekonomiky.

Takže tú recesiu je možné dokladať tým, že priemyselná produkcia padá o 10 percent, to sú údaje za január až máj, stavebná výroba padá o 30 percent, to znamená, že je možné reálne predpokladať, že aj hrubý domáci produkt za I. polrok nebude tie 2 percentá a podobné údaje, ktoré sa ešte zo zotrvačnosti objavujú v médiách, ale že ten vývoj hrubého domáceho produktu bude nižší a bude pravdepodobne v tom ďalšom období roka 1999 ďalej klesať. To bude ale znamenať zároveň, že budú ohrozené príjmy štátneho rozpočtu, ktoré momentálne sa skôr dopĺňajú z iných zdrojov, než je produkčný rast tejto ekonomiky, ale podobne ohrozené budú aj sociálne fondy, kde už dnes je zrejmé, že fond Sociálnej poisťovne je brakovaný, že sú vyťahované zdroje z jeho rezerv, a Sociálna poisťovňa avizuje, že budúci rok bude v strate. To znamená 9 mld., ktoré sme zanechali v rezervách na konci roka 1998, sa rozplynie a celá Sociálna poisťovňa ako taká sa dostane na pokraj krachu.

Dovoľte mi dotknúť sa samotného materiálu. Nechcel by som povrchne hodnotiť tento materiál, že to je znáška nejakých učebnicových predstáv. Je to do istej miery materiál, ktorý je postavený čiastkovými riešeniami na racionálnej báze. To, čo som povedal, ale platí, že chýba tomu vnútorná väzba a ďalej, že materiál sa neodráža od racionálneho pravdivého hodnotenia súčasného stavu. To znamená, že by zohľadnil už to, kam sa dostala od októbra slovenská ekonomika, od októbra 1998 do trebárs júna 1999, nevyhnutne by sa museli zmeniť východiská a nevyhnutne by sa museli zmeniť aj závery tohto materiálu. Takže je možné tento materiál predovšetkým hodnotiť, že sleduje určitý návrat do niečoho, čo tu bolo už prekonané, do monetaristickej, voľnotrhovej alebo takej liberálnej predstavy formovania slovenskej ekonomiky z rokov 1991, 1992, keď na báze radikálnej ekonomickej politiky a neprimeranej, neodhadnutej reštrikcie sa skoro zrútila bývalá federálna, ale v rámci toho aj česká a slovenská ekonomika. Pokladám tento úmysel a toto smerovanie toho jadra materiálu za absolútne chybné a opakujem znovu, že každá vláda má mať ambíciu počas svojho pôsobenia koncentrovať, hľadať všetky dostupné domáce aj zahraničné zdroje na to, aby zabezpečili aspoň strednodobý rozvoj, nie pád príslušnej ekonomiky. K tomu tento materiál ani v krátkodobom, ale ani v strednodobom horizonte, pod ktorým, hovorím o dvojročnom horizonte, absolútne nedala šancu.

Takže ďalej materiál hovorí o privatizácii strategických podnikov, ale s jasným smerovaním, a ono sa to postupne ukazuje, že ide o krátkodobú sanáciu potrieb tejto vlády, aby si udržala ekonomický begraund, aby sa čo najdlhšie vlastne udržala pri moci, ale nejde o dlhodobú víziu, ako budú podniky, ako Slovenský plynárenský priemysel, potom dlhodobo fungovať, ako bude fungovať slovenská energetika, keď z nej vylúpneme distribučné siete a ponecháme jednotlivé energetické podniky, jednotlivých výrobcov samých na seba, ako to vytlačí ceny na marginálnu úroveň a prudko zvýši neopodstatnene alebo neodôvodnene, spoločensky neodôvodnene ceny elektrickej energie, ale ako to ohrozí aj tých okrajových výrobcov elektrickej energie na Slovensku a potom, samozrejme, trebárs aj produkciu Slovenských hnedouhoľných baní a tak ďalej. Tieto súvislosti sú absolútne nedomyslené, a to už je strednodobá stratégia, ktorou by sa takýto materiál mal zapodievať, pokiaľ povie zmienku o privatizácii strategických podnikov.

Čo ma ale trápi viac, je to, že zahraničie dnes už prezentuje snahu súčasnej vlády o privatizáciu strategických podnikov ako snahu o panickú privatizáciu. Tam sme sa dostali v prezentácii, ako súčasná vládna moc prezentuje privatizáciu strategických podnikov, čo, samozrejme, dramaticky bude znižovať aj prípadnú cenu časti podnikov alebo pokiaľ sa teda k privatizácii strategických podnikov pristúpi.

Takže viaže to nesporne aj na sľuby, ktoré súčasná vládna garnitúra, viacerí predstavitelia pred voľbami dali v zahraničí a darmo sme na to upozorňovali občanov, že takáto situácia sa na Slovensku objaví a že bude snaha strategické podniky na Slovensku sprivatizovať. Takže to je zásadná výhrada klubu Hnutia za demokratické Slovensko a myslím si, že prezentujem aj stanovisko Hnutia za demokratické Slovensko.

Dovoľte mi, aby som pripomenul ďalšie záležitosti, že my absolútne postrádame v rámci hospodárskej politiky vlády strednodobú víziu v rámci hospodárskej politiky, zatiaľ všetko to sú len určité vízie. Je paradoxné, pokiaľ tento materiál zdrvujúco kritizuje investície do infraštruktúry na Slovensku realizované v minulom období. Predsa Slovenská republika je tranzitívna, tranzitná krajina, ktorá súťaží s ďalšími krajinami, ako je Maďarská republika, Chorvátsko, Poľská republika, Slovenská republika, tie trasy diaľničných systémov a ďalších systémov, o tie sa jednoducho musíme na tej mape uchádzať a podložiť ich investíciami. Maďarská republika ide so 130 mld. vkladov do diaľničnej siete, pričom 80 percent bude financovať zo zahraničných zdrojov, 20 percent z domácich, v oveľa väčšej miere ide investovať do diaľnic Chorvátsko, a súčasná vláda hovorí o tom, že chce robiť strednodobú víziu, ale vo svojej vstupnej analýze zdrvujúcej kritike podriadi investície smerované do infraštruktúry.

Vážená Národná rada, to boli práve možno jediné investície, ktoré absolútne bez obáv je možné obhájiť, ktoré rámcujú budúcu prosperitu každého štátu. Je možné sa ísť pozrieť do Bavorska, je možné pripomenúť Spojené štáty tridsiatych rokov, ale v Európe je rad príkladov krajín, ktoré vlastne touto cestou rozbiehali ekonomiku, a je trestuhodné, ak v tomto smere slovenská vláda vypla, jednoducho vypla a došlo k "rozštelovaniu", k rozladeniu slovenskej ekonomiky ako takej. Ani v tomto smere materiál nedáva žiadnu odpoveď.

Takže, vážená Národná rada, povedal som, že ja pokladám tento materiál, že je to materiál pre materiál. Nebude lepšie, keď ten materiál je, a nebude lepšie, ani keby ten materiál nebol. Je to skôr materiál na zaslepenie občanov, že vláda koná, že niečo prijíma, ale materiál nereaguje, opakujem, na havarijnú situáciu, ktorá momentálne v slovenskej ekonomike je, nedáva víziu okamžitého riešenia nezamestnanosti, ktorá sa prehupla cez 18 percent, to znamená, že sa začína už vnútorný rozvrat ekonomických, sociálnych procesov a vzniká niekedy otázka, či ide o skutočnú neschopnosť alebo ide o to, ozaj tú ekonomiku dostať do takejto situácie, aby sa lepšie otvorila potom prípadným zahraničným záujemcom, ako keby toto naznačovala aj situácia, ktorá sa deje už okolo sprivatizovaných slovenských podnikov.

Momentálna hospodárska politika vlády ako keby organizmus, ktorý je zoslabnutý, ktorý je kapitálovo nedovybavený a má zvýšenú teplotu, ako keby súčasná vláda liečila tak, že ho strčila do mrazničky a ešte k tomu skrčený. Takže na toto všetko nedáva materiál odpoveď a jednoznačne teda nemožno, keď pristupujem k záveru, takýto materiál prijať a akceptovať. On sa proste zlepšiť nedá, vláda už musí konečne začať konať a už nie vybíjať sa v materiáloch, ktorými bude zahlcovať Národnú radu a určitým spôsobom ohlupovať občanov, ale treba prísť s konkrétnymi krokmi, s reálnou hospodárskou politikou, ktorá bude každodenne vykonávaná, pretože nie tá vláda je dobrá, ktorá nerobí chyby, každá robí chyby, dobrá je tá vláda, ktorá dokáže bezprostredne a rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu a prípadné chyby. Táto vláda takou vládou nie je, a pritom opakujem, prial by som si, keby sa súčasnej vláde darilo, pretože máme skúsenosti, že každá vláda od prvého dňa svojho nástupu k moci pracuje na svojom páde, a prial by som si, keby táto vláda pracovala na svojom páde v lepších hospodárskych výsledkoch, než Slovenská republika má.

Takže, vážená Národná rada, dovoľte mi záverečné vyjadrenie k materiálu, že tento materiál je koncepcia o nekoncepcii. Je to koncepcia o tom, ako odložiť riešenie zásadných problémov, ktoré mali byť riešené už včera. Takže nemôžeme za klub HZDS prijať takýto materiál a vyjadríme to aj vo svojom stanovisku k materiálu.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)