Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ktorým je pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (tlač číslo 333) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Na úvod vás chcem informovať, že predmetný vládny návrh zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. augusta 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne rieši zriadenie vysokej školy obvyklým spôsobom.
Pochopiteľne predpokladám, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že vaše stanoviská, prípadné zmeny k návrhu zákona budete predkladať v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásili žiadni páni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlási jeden pán poslanec, pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásiť sa. Pardon, prepáčte, pán poslanec Maxon. Takže pán poslanec Šepták, pán poslanec Maxon a pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
som poslanec regiónu Trenčianskeho kraja, o ktorom sa v tomto návrhu zákona, ktorý vláda predkladá do parlamentu, hovorí. Budem hovoriť veľmi krátko, dúfam, že pán minister mi odpovie. Ešte som nedostal stanovisko z univerzity z Trenčína, o ktoré som ho žiadal, takže budem hovoriť len sám za seba.
Veľmi vítam možnosť, že rozširujeme na Slovensku alebo dávame možnosť študentom študovať a zvyšovať si kvalifikáciu. Samozrejme, že štát môže byť alebo je tým lepší, čím múdrejších ľudí si vychová. Ja som jeden z takých, ktorý, aj keď možno to bude samochvála, študuje celý život, a keď som sa vyšplhal na ten kopec vedomostí, zistil som, že opäť môžem študovať ďalej. Pamätám si v minulom volebnom období, ako vtedajšia opozícia veľmi kritizovala rozširovanie siete vysokých škôl a som veľmi prekvapený, že pán minister, o ktorom viem, že sa v Trenčíne vyslovil, že podporí Trenčiansku univerzitu, aby prežila tie problémy, ktoré mala, dnes povie, že je spochybňovaná existencia Trenčianskej univerzity, a chcem povedať, že slová pána ministra určite vyvolajú znova na Trenčianskej univerzite veľký poplach, pretože ja som sám začal študovať na fakulte odborných štúdií v štvorročnom štúdiu, ktoré bolo podľa nemeckého modelu, a po dvoch rokoch bola táto fakulta zrušená a musel som byť pretransformovaný na Materiálovo-technologickú fakultu v Trnave. Viem, čo to znamená pre študenta, viem, akými problémami sme museli prejsť, a viem, čo to spôsobilo všetko v našich štúdiách.
Takže chcel by som poprosiť, aby, pokiaľ sa vyjadrujeme k univerzitám, ktoré existujú, buď aby sme konečne povedali, či podporíme túto univerzitu a umožníme jej, aby prežila a dali sme aké-také záruky tým študentom, ktorí tam študujú alebo teda povedzme, že táto univerzita u nás nemá šancu a študenti sa môžu začať pomaličky presúvať do inej univerzity.
Dámy a páni, problém tohto zákona, ktorý je tu, pretože je mi jasné, že táto univerzita bude slúžiť pre takzvaných horných desaťtisíc, je ten, že celý trenčiansky región je veľmi postihnutý konverziou. Dá sa povedať, že je problém v životnej úrovni obyvateľov, ktorí tu žijú. Je teda preto zaujímavé, že v meste, v krajskom meste, kde sa už jedna univerzita nachádza, umožňujeme vlastne otvoriť novú univerzitu.
Chcem povedať, že sám som absolventom City Univerzity, kde som absolvoval štúdium efektívneho manažéra, a viem, aká je to škola. Myslím si, že mi dala veľmi veľa do života a vlastne na základe aj tohto štúdia som sa prihlásil na ďalšie štúdium vysokej školy. Presne ako pán minister povedal, po dosiahnutí titulu MBh je jednoducho problém, pretože v zahraničí je tento titul uznávaný, ale u nás nie. A preto tá komparácia je potrebná.
Na záver len toľko. Povedal som pár výhrad k tomuto návrhu zákona. Pretože sa mi ozvali predstavitelia Trenčianskej univerzity a pýtali sa ma na tento zákon. Bohužiaľ, doteraz som od nich žiadnu odpoveď nedostal. Nechcem sa do tejto problematiky hlbšie púšťať, pretože nie som na ňu odborník.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú dvaja poslanci - pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
V každom prípade sa pripájam k názorom pána poslanca Šeptáka a chcem uviesť, že súčasná stratégia k vysokým školám je stratégia, ktorá vlastne je cestou ich likvidácie a zníženia úrovne. Je veľmi diskutabilné, či štátne vysoké školy nemajú mať možnosť po prijatí určitého počtu uchádzačov dať ešte priestor pre počet, ktorý si samy určia, platcov na vysokej škole. Samozrejme, počet by musel byť vyšpecifikovaný, aká je objednávka štátu vo vzťahu k vysokým školám. A toto súčasné vedenie - vláda, vedenie rezortu neurobilo. Pán minister, my ďalej vychovávame absolventov, ktorí nemajú reálnu šancu sa uplatniť na trhu práce, a nevychovávame vysokoškolských odborníkov, ktorých táto republika potrebuje. Ale to by vaše ministerstvo muselo skutočne vojsť do hĺbky problémov a nebolo by možné, aby ste vy predkladali do vlády materiál, o ktorom vravíte, že s ním nesúhlasíte. Vravíte, že nesúhlasíte so znižovaním počtu stavu učiteľov na stredných a ďalších odborných školách, hoci sa to už deje. Ja som bola dvakrát vo vláde, a keď som s niečím nesúhlasila, buď som odstúpila, alebo...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Mal by som dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka. Prvú - spomenul, že skončil vysokú školu a zistil, že nič nevie. Bol by som rád, keby to mohol spresniť, o ktorú vysokú školu ide, a rád by som sa spýtal aj pána ministra, či tam bola v poslednom období nejaká akreditačná komisia, ktorá by zistila úroveň pedagogických pracovníkov na tejto vysokej škole.
Druhá vec, čo sa týka horných desaťtisíc, ktorí by mali chodiť do týchto škôl. Po prvé si myslím, že to by mohol pán poslanec Šepták len privítať, pretože tých horných desaťtisíc sa vytvorilo za posledných päť rokov počas privatizácie minulej vlády. Ale chcem povedať ešte ďalšiu vec, že je veľký omyl myslieť si, že tam chodia ľudia len z bohatých rodín. Na Západe takéto vysoké školy existujú dávno a sú rôzne formy štipendia, ktoré nadaní študenti dostávajú a kde firmy a podobne majú záujem, aby ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom, samozrejme, potom zaviažu, že na nich budú študovať. Čiže myslím si, že ide o dosť veľké nedorozumenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán minister,
ja som sa aj na základe úvodného slova pána ministra rozhodol, že obsiahlejšie vystúpim potom v druhom čítaní, ale vzhľadom na to, že som sa už prihlásil, tak by som chcel mať jednu poznámku a jednu otázku na predkladateľa, na pána ministra. Pán minister, vy ste v úvodnom slove povedali, že Trenčianska univerzita - jej existencia je spochybňovaná. Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť o odpoveď, v čom je spochybňovaná a kým je spochybňovaná.
A čo sa týka samotného vládneho návrhu zákona pod tlačou 333, chcel by som teda upozorniť, že podľa môjho názoru aj vo vzťahu k budúcim spôsobom financovania dôvodovú správu k tomuto vládnemu návrhu zákona považujem za nedostatočnú. Sú tam len veci naznačené okrajovo. Prirodzene, že pokiaľ tento vládny návrh zákona by Národná rada v ďalšom legislatívnom pokračovaní schválila, stojí napríklad otázka - prirodzene, že nemuselo by to byť predmetom nášho záujmu -, ale pokiaľ by teda táto súkromná vysoká škola hospodárila so stratou, tak tam preberá údajne City Univerzita záväzok, že túto stratu v plnom rozsahu bude vykrývať.
Chcel by som teda v súvislosti s tým položiť otázku, či tento záväzok je vyjadrený nejako explicitne, explicitne zmluvou. Prečo o tom hovorím. Hovorím jednoducho o tom preto, že dnešné vysoké školstvo nežije len z rozpočtových prostriedkov, ktoré získava zo štátneho rozpočtu. Prirodzeným spôsobom sa takto vytvára konkurenčné prostredie, konkurenčné prostredie aj v oblasti vysokoškolského vzdelávania podľa môjho názoru je priaznivé. Ja do dnešnej chvíle si neviem odpovedať ďalej na otázku, či to konkurenčné prostredie, ktoré teraz ideme vytvárať, je primerané veľkosti Trenčína, veľkosti kraja, veľkosti regiónu.
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom jednoducho preto, že ako poslanci mestského zastupiteľstva, a nakoniec ja som jedným z nich, sme cítili minimálnu pomoc mesta Trenčianskej univerzite a v ostatnom čase sme sa teda začali maximálne angažovať do toho procesu, aby sa efektívne pomohlo. Ja považujem teda začiatok možno projektu súkromných vysokých škol za pozitívny krok, ale trápi ma teda možno ten zúžený, ten konkurenčný zúžený priestor v Trenčíne. Takže zaujímal by ma aj v tomto smere, pán minister, váš názor, prípadne teda názor vlády. A čo sa týka tých konkrétnych vecných problémov, dovolil by som si potom vystúpiť v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sú traja páni poslanci.
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ja som sa už vyjadril tiež o tej konkurencieschopnosti v rámci regiónu Trenčína a skutočne si myslím, že aj napriek tomu, čo tu zaznelo predtým z úst pána Mikloška, že rôznymi štipendiami sa dá študovať aj na takejto univerzite, tak ja si osobne myslím, že štátny rozpočet a ďalšie možnosti nebudú až také veľkorysé, aby sa aj na tejto univerzite študovalo. A treba povedať, že u nás sa hovorí, že človek študuje, študuje, študuje, aby nakoniec zistil, že nevie a študuje ďalej. Preto som povedal tento zvrat a, bohužiaľ, pán Mikloško to nepochopil, on už prestal dávno študovať, tak nevie o tom, že nič nevie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
K vyjadreniam pán poslanca Maxona by som chcel povedať, že konkurenčné prostredie medzi vysokými školami je zdravé v tom, že absolventi stredných škol si môžu vybrať kvalitu. Pokiaľ budú v Trenčíne dve vysoké školy, veľmi rýchlo sa ukáže, aký je záujem študentov. Ten záujem študentov je motivovaný, samozrejme, kvalitou vysokej školy, ale aj orientáciou, pretože dnes študenti veľmi dobre vedia, akú školu si vyberú, také budú mať šance získať budúce zamestnanie. Táto vysoká škola, o ktorej dnes hovoríme, nevie naplniť záujem študentov, ktorí sa grupujú nielen z Trenčianskeho okresu, ale z celého Slovenska. Preto si myslím, že bude veľmi vhodné, ak tento návrh zákona podporíme a posunieme ho do druhého čítania. Bude to veľmi, veľmi prospešné pre Slovenskú republiku a je to tiež jedna z foriem, akým spôsobom vstupuje zahraničný kapitál prospektívne a účelovo vhodne na územie Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
môžem za seba povedať, že myšlienka vytvorenia ďalšej vysokej školy je dobrá, lebo skutočne u nás počet obyvateľov s vysokoškolských štúdiom je veľmi nízky v pomere k mnohým vyspelým krajinám. Neviem, či som vám dobre rozumel, hovorili ste, že vaším cieľom je dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie u viac ako 30 percent obyvateľov. Lebo to by bol cieľ skôr do oblasti fantázie, pretože mám obavy, že ani v Bratislave nemáme 30 percent vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Ale máme okresy, kde je hlboko pod 5 percent, dokonca len niečo nad 2 percentá. To je Krtíš, Sečovce, Sabinov a niektoré ďalšie okresy na východe Slovenska.
Vy ste kritizovali zriaďovanie nových vysokých škôl počas pôsobenia HZDS vo vláde. My sme to nerobili len tak pre niečie modré oči, ale, samozrejme, preto, aby sa tá vzdelanostná úroveň zvýšila, aj nám prekážalo, že mnohé vysoké školy pripravovali odborníkov, ktorí sa neuplatnili. Vám sa to potvrdilo teraz, skončil sa školský ročník a odrazu sme mali viac alebo nám pribudlo 1 percento nezamestnaných, okolo 30 tis., alebo viac ako 30 tis., a to boli absolventi vysokých škôl. Teda bolo by treba robiť všetko pre to, aby sa počet vysokoškolákov u nás zvyšoval. Ja si myslím, že zriaďovanie špeciálnych vysokých škôl, ktoré si budú ľudia platiť, to nám nevyrieši. U nás je väčšina ľudí, ktorí nemajú peniaze na vysokoškolské štúdiá. Ja som napríklad podporoval aj myšlienku zriadenia vysokej školy v Trenčíne preto, že určite aspoň z okruhu 25 alebo 30 kilometrov mohli dochádzať. Poplatky za ubytovanie sú také vysoké, že mnoho ľudí si to už nemôže dovoliť. A vy skutočne túto vysokú školu zriaďujete pre špičku. Ale chcel by som...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem sa obrátiť práve na pána ministra, pretože na ňom dosť vidno, ako je život zložitý. Poznáme jeho vystúpenia ešte ako oponenta, ako ešte opozičného poslanca, kde tvrdo a nemilosrdne kritizoval postupy v školskej politike. Teraz sa to dostáva tak ďaleko, že niektoré veci obhajuje, ktoré predtým kritizoval, alebo dokonca tvrdí, že s niektorými vecami, ktoré predkladá, aj nesúhlasí. Teda prejavuje všetky stavy vedomia. Rád by som povedal, že je to celkom prirodzené. Dokonca pred dvoma dňami som počul vaše stanovisko, pán minister, v ktorom ste sa zrazu veľmi výrazne postavili proti tým takzvaným špekulačným vysokým školám, ktoré hľadajú vedľajšie zdroje napríklad aj využívaním rôznych metód iných foriem štúdia vrátane dištančného štúdia.
Priatelia, buď je to naozaj tak, že nikdy nebude spoločnosť v takej priaznivej situácii, že by trvala len na jednej forme financovania prípravy našich mladých generácií. Ak je to tak, tak to treba potom celkom otvorene povedať, že musíme túto viaczdrojovosť aj viacnásobný systém umožniť a že dokonca to treba považovať za celkom legitímny postup. Človek, jednotlivec, keď je v takej priaznivej situácii, že je sám angažovaný v práci a chce pracovať na svojom ďalšom zdokonaľovaní napríklad aj inými formami štúdia, napríklad dištančného štúdia, tak vlastne preberá na seba aj určitú časť zodpovednosti za kapitalizáciu svojej vlastnej práce, svojej pracovnej sily. Toto všetko je predsa celkom normálne. Vy ste to zároveň charakterizovali ako čosi obskúrne zo strany vysokých škôl, ktoré si hľadajú vedľajšie kanáliky zdrojovania. Potom už nie celkom tomu rozumiem, pretože predsa na to sú autonómne školy, aby hľadali v priestore obmedzených zdrojov viaceré formy zdrojov. Pre nás je zároveň vítané, aby sme našli aj také spôsoby školskej výučby, v ktorej budú občania preberať na seba aj väčšiu než priemernú zodpovednosť za svoju prípravu. Takže v tomto zmysle slova tie vaše minulé výroky, pán minister, či už z obdobia opozície alebo z obdobia teraz vo vláde sa mi zdajú protichodné s tými, čo teraz predkladáte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Húsku sa hlásia štyria páni poslanci, posledný je pán poslanec Kresák. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne za slovo.
Otázka financovania vysokých škol je skutočne veľmi aktuálna a som toho názoru, že i predkladané novely zákonov k stredoškolskému, vysokoškolskému vzdelávaniu túto záležitosť neriešia a bolo by veľmi, veľmi potrebné, aby sa diverzifikovali toky financií pre vysoké školy, ktoré by dovolili študovať vyššiemu počtu študentov na primeranej úrovni. Dnešná kríza vysokých škôl spočíva v tom, že sú podfinancované. Podfinancované sú preto, že sa nediverzifikoval celý vysokoškolský systém a že sa vytvorili vysoké školy, ktoré boli rozhodnuté zriadiť z politických, a nie z pragmatických dôvodov. Bohužiaľ, toto je pravda a s tým sa nedá nič robiť.
Výnimku tvorí Trenčianska univerzita, kde boli pragmatické dôvody na jej zriadenie. Žiaľ, táto vysoká škola nemá kvalifikovaný vedecko-pedagogický personál a nespĺňa kritériá univerzity. Na druhej strane táto vysoká škola už bola raz zriadená zákonom a myslím si, že potrebuje pomoc. Tú pomoc má v rukách ministerstvo školstva a Akreditačná komisia. Ale, samozrejme, zodpovednosť za kvalitu, za personál, ktorý vyučuje na tejto škole, nesie škola sama. A preto treba vytvoriť také podmienky, aby sa škola sebarealizovala, aby škola riešila problém predovšetkým prestarnutých učiteľov, ktorí pravdepodobne nie sú schopní vyučovať v intenciách dnešnej vedy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Húska naznačil niečo o rozpoltenosti postojov pána ministra vo veciach, v ktorých vystupuje dnes a v ktorých vystupoval v čase, keď bol v opozícii. Musím povedať, že ja žiadnu takúto rozpoltenosť nevidím a k diskusii o financovaní školstva chcem povedať len to, že je perspektívne neudržateľné bezplatné školstvo, v ktorom sa 82 percent občanov, ktorých deti k dnešnému dňu neštudujú na vysokých školách, skladá na štúdium detí rodičov 18 percent, ktoré študujú na vysokých školách. Náš názor, a v tom nepochybne sa s pánom ministrom plne stotožňujem, je taký, že ak sa takáto vec má diať, musí sa diať v súlade s existujúcim zákonom. A tento zákon neexistuje.
Toto vyberanie obskúrne či neobskúrne, ale každopádne vyberanie od rodičov detí, respektíve študentov, ktorí študovali riadne formy štúdia, prebiehalo roky a roky. A pánu poslancovi Húskovi chcem povedať, že tvárou v tvár tomuto faktu minulá exekutíva neurobila nič, aby sa táto vec diala v súlade so zákonom. Ak teda dnes hovoríme o tom, že to bolo obskúrne, tak to nepochybne z tohto pohľadu bola aj vina tých, ktorí mali možnosť a zodpovednosť umožniť prípadne viaczdrojové financovanie za denné, dištančné či iné štúdium, ale nie pozerať sa na túto vec tvárou v tvár ústave, ktorá hovorí o pravom opaku.
V tomto smere bude potrebné čo najskôr vypracovať také zákonné úpravy, ktoré umožnia to, o čom hovoríme, ale je skutočne neoprávnené po piatich rokoch existencie takéhoto, podľa mňa nezákonného stavu obviňovať ministra, že zastáva rozpoltené postoje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šlachta.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Treba si uvedomiť, že táto škola, ktorá vznikla v Trenčíne, je prvou lastovičkou a, samozrejme, budú nasledovať ďalšie. V Poľsku je dnes 153 takýchto neštátnych škôl, na ktorých študuje vyše 450 tis. študentov. Nie je to žiadna špička, nie je to žiadnych horných dvadsaťtisíc. Proste sú to študenti, ktorí, samozrejme, majú záujem o štúdium. Ja si myslím, že treba len uvítať a podporiť tento zámer, pretože je tu šanca, že tu bude študovať 450 študentov bez jednej koruny zo štátneho rozpočtu. Niekoľkokrát tu ale zaznelo porovnávanie založenia tejto univerzity s novými univerzitami, ktoré vznikli v minulých rokoch. Skutočne si treba uvedomiť, že sa to nedá porovnávať. Tu vzniká filiálka univerzity, ktorá má dlhoročnú tradíciu, na rozdiel od univerzít, ktoré vznikali nedávno, sa nedá vôbec o univerzitách hovoriť. Mám na stole posudok banskobystrickej akadémie, kde sa jednoznačne hovorí, že jej program nedosahuje ani náplň činnosti strednej školy, nieto vysokej školy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
tiež ako človek, ktorý intímne pozná vysokoškolské prostredie, pokladám si za povinnosť reagovať na niektoré myšlienky, ktoré tu odzneli vo vystúpení pána kolegu Húsku. V prvom rade opätovne ako všetci moji predrečníci aj ja musím zareagovať minimálne poznámkou, že tak ako nie je univerzita jedna rovnaká, ako je univerzita druhá, nie je ani, samozrejme, vysoká škola rovnaká jedna s druhou. Porovnávať kvalitu takzvaných univerzít, tých ustanovizní, ktoré nedosahujú skutočne často ani úroveň stredných škôl, ktoré boli zriaďované za uplynulé volebné obdobie, už to začínajú zisťovať aj študenti. Veľmi dúfam, že to Akreditačná komisia aj ocení a nemusím to teraz podrobnejšie rozoberať.
Ale iné a dôležitejšie pokladám za potrebné povedať na tomto mieste, a to je to, čo asi ušlo pánu kolegovi Húskovi v súvislosti práve s tým financovaním. Máme vlastne pred sebou návrh zákona, ktorým sa zriaďuje neštátna vysoká škola, konečne. Neštátna vysoká škola, ktorá posunie ďalej hranice súťaživosti medzi vysokými školami. A neštátna vysoká škola sa riadi absolútne iným finančným režimom ako všetky štátne vysoké školy, ktoré tu dodnes fungujú. Takže porovnávať ich finančné problémy s touto zriaďovanou vysokou školou je absolútne nevhodné a nesprávne. Samozrejme, Univerzita Komenského v Bratislave je jedna z mála vysokých škôl a univerzít, ktorá má fakultu manažmentu, nebojíme sa tejto konkurencie a podporujeme zriadenie tejto neštátnej vysokej školy. A hovorím to s plným vedomím toho, že, samozrejme, bude to znamenať vytvorenie silného konkurenčného prostredia, ale bárs by to tak bolo aj v iných oblastiach a na iných fakultách, bárs by tomu tak bolo čo najviac. Aj z toho dôvodu podporujem posunutie tohto návrhu do prvého a ďalších čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
K rozprave sa chce vyjadriť pán minister Ftáčnik.
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážené poslankyne a poslanci,
dovoľte mi krátko zareagovať na rozpravu, ktorá sa odohrala k návrhu zákona predloženého vládou v prvom čítaní.
Ak som povedal, že existencia Trenčianskej univerzity je spochybňovaná, pán poslanec Maxon sa pýta v čom a kým. Tak kým - to sú médiá, ktoré opakujú výhrady voči zriadeniu univerzít na zelenej lúke -, a v čom, že sme vyhodili na zriadenie týchto univerzít 450 mil. korún, pričom za tie isté peniaze dvojnásobný počet študentov mohol študovať na existujúcich vysokých školách. Výnimku, v tom súhlasím s poslancom Švecom, tvorí Trenčianska univerzita, ktorá kryje reálne potreby, my ich vieme doložiť a budeme ich prezentovať v gestorskom výbore, kryje reálne potreby regiónu, ktorý má vysoký počet absolventov stredných škôl a chýba mu ponuka vysokoškolského vzdelávania. Čiže Trenčianska univerzita sa z tejto niekedy ideologickej kritiky jednoducho vymyká.
Garancia pre študentov a čo bude. Poznáte postup ministerstva školstva, personálny audit, ekonomický audit a 13., 14. októbra bude zasadať Akreditačná komisia, ktorá má urobiť hodnotenie kvality. Pán poslanec Šlachta už zrejme citoval zo záverov pracovnej skupiny, ktorú zriadila Akreditačná komisia. Po týchto troch auditoch ministerstvo školstva jasne povie, v akej forme budú ďalej existovať nové vysoké školy a nemôže to povedať bez vás, vážené poslankyne a poslanci, lebo ak by sa chcel presadiť radikálny návrh na zrušenie ktorejkoľvek z nich, musíme prísť do Národnej rady s návrhom zákona. Ak by sa mali zlúčiť s existujúcimi školami, opäť si to vyžaduje návrh zákona, čiže museli by sme to obhajovať ako vláda, ako ministerstvo školstva v tomto parlamente. Zatiaľ sme nič také nepredložili, čiže školy existujú, sú financované zo štátneho rozpočtu primerane zdrojom, ktoré máme.
Čo sa týka stratégie vo vzťahu k vysokým školám a poznámky pani poslankyne Tóthovej o samoplatcoch, to je téma, ktorá je spojená s pánom poslancom Húskom. Vážené kolegyne a kolegovia, poslanci a poslankyne, dnes naše vysoké školy v rozpore so zákonom o vysokých školách vyberajú poplatky. Zákon je zatiaľ konštruovaný ako bezplatný a pánu poslancovi Húskovi chcem povedať, že od občana tohto štátu je možné vyberať peniaze len na základe zákona. Len na základe zákona. Dane platíme preto, že to stanovuje zákon a tak ďalej a tak ďalej. Čiže aj poplatky v škole len preto, že je zákon.
Cesta, ktorú si našli vysoké školy, je využitie zákona o ďalšom vzdelávaní, ktorý sa obchádza, a nerád by som tu citoval list, ktorý dostala jedna uchádzačka o štúdium na vysokej škole v Slovenskej republike, kde jej píšu. Predbežne ste boli vybraná na štúdium na vysokej škole, ak zaplatíte nadácii X 1 000 korún, tak dostanete potvrdenie o prijatí na vysokú školu. To je čo, prosím vás? To je niečo, voči čomu sa ministerstvo školstva a vláda musí postaviť a garantovať rodičom, že ak sa zhodneme všetci, že bude platené školstvo, tak bude platené školstvo. Ak sa zhodneme na tom, že bude časť štúdia zadarmo a časť budú samoplatcovia, ako to navrhuje pani poslankyňa, tak to treba povedať zákonom a jasne to verejnosti prezentovať. To, čo sa dnes deje, sú rôzne formy obchádzania ducha zákona o vysokých školách a myslím si, že musíme voči občanom z hľadiska našej zodpovednosti voči nim jednoducho reagovať.
Poznámka pani poslankyne Tóthovej a pána poslanca Húsku, že ja nesúhlasím s materiálmi predkladanými do vlády, je hlúposť. Pretože sa nikdy nič také nestalo, ja som nikdy nepredkladal do vlády materiál, o ktorom by som neskôr vyhlásil, že s ním nesúhlasím. Ak som povedal, že prepúšťanie pedagogických pracovníkov základných a stredných škôl nie je najlepšia cesta vo vzťahu k základným a stredným školám a k budúcemu rozvoju nášho školstva, tak je to názor, ktorý chcem obhájiť vecnými argumentmi a považujem rozhodnutie vlády o oddialení ich prepúšťania o jeden rok za priestor práve na takúto vecnú diskusiu. Ten materiál predkladal podpredseda vlády Mikloš a ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Čo sa týka konkurencie v Trenčíne, už to tu vysvetlil pán poslanec Švec, nekonkuruje navrhovaná škola existujúcej Trenčianskej univerzite, lebo poskytuje ekonomické vzdelanie, na Trenčianskej univerzite je zamerané skôr technicky, strojársky, proste pokrytie potrieb regiónu úplne v iných veciach - verejná správa. Myslím si, že tu hovoriť o konkurencii nie je namieste. Záujem o túto školu je skutočne presahujúci aj rozmer regiónu. 35 percent populácie s vysokoškolským vzdelaním, pán poslanec, zrejme sme si nerozumeli, ja som mal na mysli z populačného ročníka. Bola to vaša vláda, ktorá si dávala fantazmagorické ciele, že Slovensko bude na piatom až desiatom mieste v počte vysokých škôl, v počte študentov na vysokých školách na svete. Nedá sa to dosiahnuť, aspoň nie spôsobom, aký ste navrhovali. My si myslíme, že 35 percent z populačného ročníka je reálny cieľ, možno nie v horizonte troch rokov, ktoré nám ešte zostávajú do konca volebného obdobia, ale sme povinní voči našej populácii urobiť kroky, ktorými to dosiahneme. A ja sa stotožňujem s vami, že cestou zakladania súkromných vysokých škôl to nedosiahneme. To je len časť toho problému. My sme povinní sa zamyslieť nad úrovňou a spôsobom organizácie štátneho vysokého školstva. Chceme to urobiť a predložíme vám koncepciu rozvoja vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie a následne nový návrh zákona o vysokých školách, ktorý by mal na toto, na postupný rast študentov vytvoriť predpoklady.
Myslím si, že som sa vyjadril ku všetkým, všetkým dôležitým otázkam vrátane multizdrojového financovania. My sme za to a sme v zhode ako ministerstvo školstva so Slovenskou rektorskou konferenciou, ktorá hovorí o tom, že treba viac zdrojov financovania vysokých škôl, než je len štátny rozpočet. Ale skutočne to urobme otvorene formou zákona a formou umožnenia získavania ďalších zdrojov, než by sme pripustili vyberanie poplatkov, ktoré rodičia platia v dobrej viere, že syn alebo dcéra získa vysokoškolské vzdelanie, ale zákon a jeho cieľ, jeho zámer bol v tomto zmysle doteraz úplne iný. Netvrdím, že musí byť na veky, my sa diskusii o poplatkoch za štúdium na vysokých školách nevyhneme. Očakávam v tom rozličné názory zo strany politických subjektov, ale tú vec v koncepčnej diskusii o budúcnosti vysokoškolského vzdelávania treba rozhodnúť a povedať, bude sa platiť a toľkoto, alebo sa nebude platiť a viaczdrojové financovanie, alebo zdroje na financovanie vysokých škôl získame z tohto, z tohto a z tohto. To je zámer tej diskusie, ktorá sa rozbieha, máme pracovnú skupinu, budete môcť sledovať to, čo sa bude diať v akademickej obci a k výsledku sa vyjadríte ako Národná rada Slovenskej republiky v koncepcii a potom v návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčal by som aj napriek tomu, že je 12.00 hodín, keby sme ešte mohli uviesť ďalší návrh zákona, ktorý uvedie pán minister školstva. Po prerokovaní tohto návrhu zákona by sme pristúpili k hlasovaniu a potom všetkých pozýva pán predseda Národnej rady na otvorenie výstavy pána doktora Osuského.
Pán minister, prosím, aby ste uviedli
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Tlač ste dostali ako číslo 334, zároveň aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto vládneho návrhu zákona výborom.
Pán minister, nech sa páči, uveďte návrh.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci,
budem maximálne stručný a zredukujem svoje úvodné slovo len na podstatu.
Vláda uvažovala, že pripraví nový kompetenčný zákon, to znamená zákon o pôsobnosti ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, pretože toto, čo vám predkladáme, je už v jeho poradí desiata či jedenásta novela. Nie je stav prác taký pokročilý, aby sme mohli prísť s novým zákonom, a problémy, ktoré rieši táto novela, sú naliehavé. Súvisia so zrušením Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, ktorý vláda vyhodnotila ako nefunkčný, ako úrad, ktorý nesplnil svoje poslanie, ktorý bol založený v roku 1995. Jeho pôsobnosť navrhujeme rozdeliť tak, aby pôsobnosť v oblasti vedy a techniky prešla na ministerstvo školstva, ktoré sa stane ústredným orgánom pre vedu a techniku v plnom rozsahu, pôsobnosť v oblasti regionálneho rozvoja na ministerstvo výstavby a verejných prác, ktoré by podľa tohto zákona získalo nové meno - ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. To sú kľúčové zmeny vo vzťahu k úradu.
Druhá časť zmien súvisí so zmenou v pôsobnosti v oblasti bezpečnosti práce, kde sa navrhuje zrušiť Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy. Časť jeho pôsobnosti presunúť na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a vytvoriť nový orgán Národný inšpektorát práce. To znamená bude tu inštitúcia, ktorá sa o to bude starať, ale táto už je zriadená v súlade s normami Európskej únie, pretože tie si takúto úpravu vyžadujú.
To sú tie podstatné zmeny, ktoré nájdete v návrhu zákona. V mene vlády Slovenskej republiky vás prosím o podporu tohto návrhu a jeho posúdenie v druhom a treťom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pre verejnú správu pána poslanca Faiča, aby uviedol stanovisko výboru.
Poslanec V. Faič:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený vládny návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 20. augusta 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zároveň z vecného hľadiska je potrebné pripomenúť, že po prijatí uznesenia vlády Slovenskej republiky o reštrukturalizácii a reorganizácii Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky je uvedená novela nevyhnutná, pretože kompetencie tohto úradu v oblasti programovania stratégie rozvoja vedy a techniky prechádzajú na ministerstvo školstva, v oblasti regionálneho rozvoja na ministerstvo výstavby a verejných prác a z toho dôvodu sa navrhuje v tejto novele aj zmena názvu tohto ministerstva na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
Z tohto hľadiska ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.