Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii, predkladá vláda mimo plánu legislatívnych úloh. Zákon číslo 132/1990 Zb. o advokácii pôsobí v nezmenenej podobe už deväť rokov. Účelom iniciatívneho návrhu vlády je reagovať na zásadné zmeny, ku ktorým priebežne dochádza v dôsledku transformácie právneho poriadku Slovenskej republiky a ktoré vyvolávajú potrebu úpravy súčasného legislatívneho stavu, postavenia a činnosti advokácie novým spoločenským potrebám.
Praktické skúsenosti a poznatky s uplatňovaním zákona o advokácii ukazujú, že nový prístup pri poskytovaní právnej pomoci si nevyhnutne vyžaduje niektoré zmeny a doplnky, aby advokácia mohla účinne reagovať na prebiehajúci vývoj a jeho aktuálne potreby. V predloženom návrhu zákona, ktorý je čiastkovou novelizáciou doterajšej právnej úpravy advokácie, sa novým spôsobom vymedzujú niektoré závažné právne zmeny. Okrem osobitnej právnej úpravy vzdelania žiadateľa o výkon advokácie a možnosti uznávania odborných osvedčení o štúdiu, ktoré nadobudli naši občania počas štúdia na vysokých školách v zahraničí, rozširuje sa kompetencia Slovenskej advokátskej komory pri zápise komerčných právnikov žiadajúcich o zápis do zoznamu advokátov.
Predložený návrh tiež ukončil na základe zásady vzájomnosti jednostranné zvýhodňovanie advokátov z Českej republiky na území Slovenskej republiky, ďalej priznáva advokátom nárok na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, ktorú im súčasná zákonná úprava nepriznávala, a tiež znižuje dĺžku povinnej koncipientskej praxe späť na tri roky. Z praktických dôvodov sa novým spôsobom zabezpečuje mechanizmus fungovania stavovskej samosprávy, a to najmä v prípade zvolávania konferencie advokátov.
Z hľadiska potrieb právnej praxe odporúčam prijatie tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Mészárosa, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby vystúpil a informoval Národnú radu o výsledku odporúčania pre Národnú radu.
Poslanec L. Mészáros:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii (tlač číslo 322).
Čo sa týka môjho stanoviska k vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona je skutočne aktuálny, veď od účinnosti zákona číslo 132/1990 Zb. o advokácii uplynulo takmer jedno desaťročie. Uvedeným zákonom boli založené základy modernej európskej advokácie na Slovensku. Skúsenosti a poznatky s jeho uplatňovaním však ukazujú, že zákon o advokácii z roku 1990 je už prekonaný. Nečudo, veď v roku 1990 pôsobilo v advokácii približne 300 advokátov na Slovensku. Ich počet je toho času už takmer štvornásobok. A preto ak v roku 1990 napríklad k uznášaniaschopnosti konferencie advokátov postačilo asi 150 hlasov, dnes je to okolo 600 hlasov.
Pravidlá Slovenskej advokátskej komory vychádzajú z jej vlastných tradícií a sú založené na úcte k hodnotám, ktoré si naša spoločnosť a celé generácie advokátov vždy ctili a vážili. Tieto zákonné pravidlá však treba prispôsobovať dobe a neustále skvalitňovať, preto predložená novela zákona o advokácii je z vecného hľadiska opodstatnená.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 331 zo dňa 19. augusta 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. októbra 1999 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, ho prerokoval v lehote do 15. októbra 1999.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vítam túto novelu o advokácii, pretože advokátov považujem v našej spoločnosti za významnú súčasť právnej komunity, ktorí prispievajú k obhajobe práv, právom chránených záujmov občanov nášho štátu. Advokáti sú často zárukou nápravy nezákonných rozhodnutí nielen v oblasti súdnictva, ale aj v oblasti štátnej správy. Myslím si, že je správne, aby sme posilňovali nezávislosť tejto komunity.
Ja by som chcela dať tomuto ctenému plénu na zváženie, keď už sme vstúpili do zákona o advokácii, doplnenie § 20 zákona, kde sa uvádza: "Ak bol advokát ustanovený z úradnej moci, odmenu za právnu pomoc mu uhradí štát." Zo svojej praxe najmä ako ministerky spravodlivosti som zistila, že sa častokrát v trestnom konaní z úradnej moci ustanovujú ako obhajcovia práve tí advokáti, ktorých by si klient zvolil aj dobrovoľne. Častokrát z úradnej moci za platenia výdavkov štátu sa ustanovujú advokáti pre obvinených, ktorí sú osoby solventné, ktoré narušili náš právny poriadok a ktoré si vlastne týmto spôsobom za štátne financie nechávajú uskutočňovať obhajobu práve činov, ktoré smerovali proti našej spoločnosti.
Naša ústava vychádza zo zásady a aj právo, že každý obvinený musí mať advokáta. Nie k tomuto smeruje moje vystúpenie. Moje vystúpenie smeruje k tomu, aby ak je už z úradnej moci ustanovený advokát solventnej osobe, a tento advokát je hradený z financií štátu, aby štát mal nárok regresu na uhradenie trov u solventných osôb obvinených a neskôr odsúdených za spáchanie trestného činu. Mňa len dojíma, ako berie táto vláda balíčky ekonomických opatrení jedným za druhým a všetko hádže, finančné problémy, na plecia našich občanov. Hovorí o veľkých úsporách, hoci mnohokrát v chode štátnej správy naďalej existujú možnosti aj keď malých úspor, ale predsa babka k babce a sú z toho financie, ktoré stoja za pozornosť.
Keď už hovorím o týchto otázkach, rada by som spomenula, že v poslednom čase som si všimla, že v Zbierke zákonov s rozdielom jedného alebo dvoch dní vychádzajú čiastky, kde sú na stranách odpublikované takéto malé a krátke predpisy, sú voľné strany a za dva dni vyjde publikácia ďalšieho právneho predpisu s obdobným dizajnom a časťou voľných strán. Chcem to dať do pozornosti pánu ministrovi spravodlivosti, pretože nejde tu len o šetrenie papiera, ale Zbierku zákonov odoberá celý rad štátnych orgánov, a ak jedna Zbierka takto stojí 5 korún, 6 korún, čo by sa dalo vsunúť do jednej Zbierky, tak ak si vypočítame veľkú početnosť vydávaní...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, prepáčte, ale prerokúvame návrh zákona o advokácii.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, prosím, hovorím o šetrení a hovorím aj o advokácii, o náhrade, ako sa vlastne majú dostať financie do štátneho rozpočtu. Takže to veľmi súvisí, pán predsedajúci, pretože chcem upozorniť, že novelizácie zákonov sa častokrát robia bez ohľadu na šetrenie vo vlastných radoch a prijímajú sa ekonomické balíčky, ktoré financie do rozpočtu kladú len na plecia občanov, a nie na vlastné zefektívnenie a zlacnenie výkonu štátnej správy.
Preto si dovolím dokončiť myšlienku, že pri vyše 2 000 obciach, ktoré zadarmo dostávajú Zbierky, vypočítajte si pri počte Zbierok, aké sú to státisíce peňazí, ktoré by sa mohli ušetriť. A obdobne by sa mohli ušetriť financie, ak by § 20 bol doplnený takto: K doteraz existujúcemu textu: "Ak bol advokát ustanovený z úradnej moci, odmenu za právnu pomoc mu uhradí štát," by sa dal dodatok, "ktorý má regresné oprávnenie na regresnú povinnosť na úhradu nákladov u osôb, ktorých mesačný zárobok prevyšuje štvornásobok priemerného zárobku v národnom hospodárstve." Tento legislatívny návrh si dovolím predložiť a žiadam, aby tento parlament o ňom hlasoval.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová bola jediná prihlásená do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pán minister. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie spravodajskej správy. Prosím ho, aby zaujal dočasne miesto vo svojej poslaneckej lavici.
Teraz by sme pristúpili k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.
Pán poslanec Mészáros, prepáčte, vy ste spravodajca aj k návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky, takže by som vás prosil, aby ste predsa len zaujali určené miesto pre spravodajcov výborov.
Prvým v poradí zo série návrhov, ktorý predniesol pán minister Čarnogurský, bol návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia, ktorý sme prerokovali a kde pán spoločný spravodajca navrhol návrh na uznesenie a zároveň aj navrhol a odporučil, aby sme o voľbe 22 sudcov hlasovali verejne. Budeme preto najskôr hlasovať o návrhu na voľbu sudcov verejným hlasovaním.
Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Budeme pokračovať prerokúvaním návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, ktorú odôvodnil z poverenia vlády pán minister Čarnogurský. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, predložte návrh.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
budeme teda hlasovať o návrhu na voľbu 22 sudcov bez časového obmedzenia, o tlači 303.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Tak ako som uviedol predtým, ako sme pristúpili k hlasovaniu, musíme rozhodnúť o tom, že Národná rada netrvá na tajnom hlasovaní, ale súhlasí s verejným hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s verejným hlasovaním o voľbe sudcov.
Teraz prosím, pán spoločný spravodajca, o návrh na uznesenie.
Poslanec L. Mészáros:
Navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu na voľbu 22 sudcov bez časového obmedzenia, tak ako sú vymenovaní v tlači číslo 303 v návrhu na uznesenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na voľbu 22 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, tak ako ich menovite uviedol pri predkladaní správy pán spoločný spravodajca, pán poslanec Mészáros.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila 22 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Teraz by som poprosil pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovania o prerokúvaní návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov, ktorý sme prerokúvali v prvom čítaní.
Pán spoločný spravodajca Orosz, nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
V prvom rade odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, aby sa pokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona v rámci druhého čítania.
Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.
Uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Orosz:
Keďže som sa stotožnil s návrhom pána poslanca Hofbauera, dávam návrh, aby Národná rada rozhodla, že pridelí tento vládny návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre ľudské práva a národnosti. Ďalej aby ako gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výborom určila lehotu na prerokovanie do 13. októbra 1999 a gestorskému, teda ústavnoprávnemu výboru lehotu do 15. októbra 1999.
Odporúčam, aby sme hlasovali o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona.
Teraz by som prosil, aby uvádzal jednotlivé hlasovanie pán spoločný spravodajca k vládnemu návrhu zákona o registri trestov, ktorý sme prerokovali v druhom čítaní, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, predniesol som dva návrhy. Prvý návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanec R. Fico:
Pokiaľ ide o pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom, odporučil som v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predsedu ústavnoprávny výbor a lehoty na prerokovanie výborom do 13. októbra 1999 a gestorskému výboru do 15. októbra 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Teraz opäť prosím pána poslanca Mészárosa, ktorý je spoločným spravodajcom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ja som tiež predniesol dva návrhy ohľadom novely zákona o advokácii. Predovšetkým navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), teda o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Poslanec L. Mészáros:
Ďalším je návrh v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o tom, aby sme pridelili predmetný návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu ministrovi za uvedenie štyroch vládnych návrhov.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz podľa schváleného programu by sme mali pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej štatistike, ako aj o strednodobej koncepcii hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vzhľadom na to, že za vládu má tieto návrhy odôvodniť v Národnej rade pán podpredseda vlády Mikloš, ktorý má teraz významné prijatie zahraničnej delegácie, prosím vás, aby sme hlasovaním presunuli rokovanie o týchto bodoch na odpoludňajšie rokovanie. Preto dávam o tomto návrhu hlasovať. Pokračovali by sme prerokúvaním týchto dvoch bodoch programu po obedňajšej prestávke.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
V poradí ďalším prerokúvaným bodom programu je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 542.
Prepáčte, hlási sa pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Mám na vás procedurálnu otázku. Keby ste, prosím vás, informovali, aká dôležitá medzinárodná delegácia sa nachádza na Slovensku, keď má väčšiu prednosť pre podpredsedu Mikloša, ako je predkladanie vládneho návrhu zákona v parlamente.
Prosím vás, keby ste tak urobili hneď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dostal som informáciu o dôležitosti tohto rokovania pána podpredsedu Mikloša so zahraničnou delegáciou. Národná rada rozhodla hlasovaním o tom, takže ak príde pán podpredseda vlády odpoludnia, môžete mu túto otázku osobne položiť.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 320 a spolu s ním máte aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto vládneho návrhu zákona pod číslom 326.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol minister školstva pán Milan Ftáčnik.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý bol súčasťou legislatívneho programu vlády a opiera sa o zámer vyjadrený v programovom vyhlásení vlády. Napriek tomu, že ministerstvo školstva sa intenzívne pustilo do práce na dlhodobnej koncepcii rozvoja školstva na najbližších 15 až 20 rokov a chce svoje ďalšie legislatívne aktivity v oblasti základných a stredných škôl práve opierať o takúto dlhodobú koncepciu, predkladáme vám návrh čiastkovej zmeny, ktorá má riešiť dva hlavné ciele.
Po prvé. Je to obnovenie školskej samosprávy, ktorá bola obmedzená zákonom z roku 1995 a v mnohých školách a školských zaradeniach dnes existuje buď formálne, alebo neexistuje vôbec. Orgánmi školskej samosprávy podľa tohto návrhu by sa mali stať rady školy, kde by boli zastúpení rodičia, boli by zastúpení pedagógovia alebo pracovníci školy a boli by zastúpení poslanci obecného, alebo mestského zastupiteľstva podľa toho, kde škola pôsobí, a na strednej škole aj žiaci strednej školy. Takto vytvorený samosprávny orgán by vytvoril priestor na lepšie prepojenie školy s rodičmi, na možnosť pedagógov vyjadriť svoj názor práve prostredníctvom tohto samosprávneho orgánu a na lepšie prepojenie školy s orgánmi samosprávy, v ktorej sa škola nachádza, teda obce alebo mesta, v ktorej sa škola nachádza. Takéto orgány vlastne existovali, ale my obnovujeme ich právomoc, že budú mať zo zákona právo navrhovať vymenovanie riaditeľa školy, respektíve podávať návrh na odvolanie riaditeľa školy. Táto kompetencia im bola odobraná práve novelou z roku 1995 a do značnej miery oslabila aj tú časť zákona, ktorá zostala zachovaná, kde sa rada školy vyjadruje a bude sa aj naďalej v zmysle doterajších predpisov vyjadrovať k zásadným otázkam fungovania školy, k plneniu plánu práce, k rozširovaniu, prijímaniu študentov a podobne, myslím teda k zámerom o počte tried, a k strategickým otázkam, ktoré škola má. Takto to vyjadruje aj doterajšie znenie zákona číslo 542.
V súvislosti s novým územnosprávnym členením navrhujeme, aby namiesto územných školských rád, ktoré pozná doterajší právny predpis, boli skonštruované okresné školské rady a krajské školské rady opäť ako samosprávne orgány, ktoré v regióne budú hodnotiť rozvoj školstva a vyjadrovať sa k zásadným otázkam rozvoja školstva na území okresu, to znamená v pôsobnosti ktorého sú základné školy a niektoré školské zariadenia, a krajská školská rada sa bude vyjadrovať k rozvoju školstva na území kraja, v pôsobnosti ktorého sú najmä stredné školy a tiež vybrané školské zariadenia. Počítame s tým, že po prijatí zákona by zo zákona zanikli doterajšie samosprávne orgány a do troch mesiacov podľa tohto zákona by boli zvolené nové, aby sa tu dosiahla istá jednotnosť, aby sme neprenášali ten nevyhovujúci stav, ktorý bol doteraz aj do ďalšieho obdobia.
Druhým cieľom, ktorý rieši predkladaná novela, je vytvorenie štátnej školskej inšpekcie a posilnenie jej nezávislosti. Inšpekcia, samozrejme, funguje aj teraz a funguje takým spôsobom, že máme zriadené oddelenia inšpekcie na odboroch školstva okresných a krajských úradov. Máme predstavu, že by mala vzniknúť inštitúcia, ktorá bude mať istú samostatnosť a jej prepojenie na ministerstvo, respektíve na tú riadiacu sféru, bude práve prostredníctvom hlavného školského inšpektora, ktorého pozíciu navrhujeme posilniť takým spôsobom, aby ho vymenúval minister školstva, ale nebolo možné ho odvolať počas stanoveného obdobia piatich rokov len zo zákonom stanovených dôvodov. To znamená, tento človek bude potom kreovať a zabezpečovať chod štátnej školskej inšpekcie a okrem iného raz ročne podávať správu o stave výchovy a vzdelávania z pohľadu školskej inšpekcie. Tá nemusí byť totožná s pohľadom ministerstva, nemusí byť totožná s pohľadom prednostu krajského alebo okresného úradu a práve tu chceme dosiahnuť, aby tu existoval osobitný orgán štátnej správy zodpovedný za hodnotenie kvality a úrovne výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách.
Toto sleduje náš návrh. Navrhujeme, aby pracovnoprávne vzťahy doterajších inšpektorov prešli do tejto novozriadenej inštitúcie, ktorá by mala vzniknúť od 1. januára, a štátna školská inšpekcia by sa podľa návrhu vyhlášky, ktorý je k návrhu zákona priložený a bude prerokovaný, predpokladám, podrobnejšie v gestorskom výbore, mala by sa členiť na osem krajských inšpekčných centier, ktoré budú riadiť krajskí školskí inšpektori.
Toto sú základné ciele novely, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a o jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, ktorou je pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 320), ako spravodajkyňa určená Výborom národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Na úvod vás chcem informovať, že predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, bol doručený poslancom Národnej rady dňa 18. augusta 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 20. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajkyňa Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska som toho názoru, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 320), rieši problematiku, ktorú možno upraviť len uvedeným spôsobom, ako sa navrhuje. Predpokladám, že kolegyne a kolegovia, ktorí vystúpia v druhom a treťom čítaní v rozprave a budú diskutovať k duchu zákona a k jeho obsahu, prednesú aj svoje pripomienky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady o tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z poslancov, ústne sa do rozpravy zatiaľ nehlási tiež nikto z poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani poslankyňa Rusnáková ako spoločná spravodajkyňa, prosil by som vás, keby sme teraz mohli pristúpiť k uvedeniu ďalšieho návrhu, ktorý za vládu odôvodní pán minister Ftáčnik, a potom by sme pristúpili k hlasovaniu o vašom odporúčaní a gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.
Prosím teraz pána ministra, aby uviedol v prvom čítaní
vládny návrh zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 333 a spolu s tlačou ste dostali aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto vládneho návrhu zákona, ktoré máte v rozhodnutí predsedu 339.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci,
vláda Slovenskej republiky vám mimo svojho legislatívneho programu predkladá návrh zákona, ktorý bude prerokúvať Národná rada Slovenskej republiky, teda zákon tohto typu, po prvýkrát za uplynulých 10 rokov. Po prvýkrát je predložený návrh zákona, ktorým sa má zriadiť neštátna vysoká škola. V tomto parlamente sa zriaďovali štátne vysoké školy, od roku 1990 ich vzniklo niekoľko. Ekonomická situácia, v ktorej sa nachádzame, nám neumožňuje, aby sme uvažovali ďalej takýmto extenzívnym spôsobom a napriek tomu prichádza vláda s predložením návrhu na zriadenie neštátnej vysokej školy. Rád by som krátko odôvodnil, prečo podporujeme zriadenie neštátnej vysokej školy v Trenčíne, pričom chcem upozorniť na legislatívnu súvislosť, že až od roku 1996 je v našom právnom poriadku uzákonený pojem neštátnej vysokej školy, a ten zákon, ktorým sa novelizoval zákon o vysokých školách z roku 1996, ustanovil aj postup pri zriadení neštátnej vysokej školy. Je prakticky rovnaký ako v prípade štátnej školy, to znamená, že musí byť zriadená zákonom Národnej rady, preto vláda prichádza s týmto návrhom do parlamentu.
Prvý dôvod, prečo predkladáme tento návrh, je ten, že podľa analýzy siete vysokých škôl, ktorú urobilo ministerstvo školstva, Trenčiansky kraj má jeden z najvyšších počtov absolventov stredných škôl s maturitou v rámci Slovenskej republiky. Keďže zatiaľ existuje v rámci Trenčianskeho kraja iba Trenčianska univerzita a navyše spochybňovaná je jej existencia, myslíme si, že zriadením neštátnej vysokej školy práve v tomto regióne sa zvýšia možnosti štúdia v kraji, aj keď si uvedomujeme, že pôjde najmä o tú časť populácie, ktorá si môže uhradiť náklady svojho štúdia na neštátnej vysokej škole.
Po druhé, zriadenie neštátnej vysokej školy je jedným z prvých krokov inštituciálno-organizačnej diverzifikácie vysokého školstva, teda jeho rozčlenenia na školy podľa rôzneho zamerania a poslania a aj jedným z dôležitých krokov prispôsobeniu slovenskej vysokoškolskej sústavy k štandardom obvyklým v priemyselne vyspelých krajinách Európskej únie.
Po ďalšie, je tu dôvod celkový, že zriadenie neštátnej vysokej školy rozširuje počet prijatých na vysokoškolské štúdium danej populácie, pretože v Slovenskej republike sa dostáva na vysokoškolské štúdium iba 24 percent z daného populačného ročníka, pričom priemer vo vyspelých krajinách Európy je 35 percent, čo je ambícia, samozrejme, aby sme aj my dosiahli toto percento v dlhodobejšom horizonte, ale treba na to vytvoriť viaceré predpoklady. Jedným z krokov môže byť aj zriaďovanie neštátnych vysokých škôl.
Pravda je taká, že škola, o ktorej budete rozhodovať v rámci diskusie o tomto predloženom návrhu zákona, prakticky na území Slovenskej republiky už pôsobí. Ona pôsobí v Trenčíne viac ako sedem rokov, má už teda aj absolventov, sú s ňou konkrétne skúsenosti. Je to pobočka vysokej školy zo Spojených štátov amerických s tým, že má akreditovaný kurz, ktorý je uznaný v Spojených štátoch amerických, čiže diplom, ktorý získal náš študent na univerzite v Trenčíne, doterajšej škole, ktorá sa nazývala City Univerzity, bol platný v rámci Spojených štátov amerických a u nás musel byť nostrifikovaný, pokiaľ študent chcel, aby bol uznaný ako vysokoškolský diplom a vysokoškolské vzdelanie. Pokiaľ rozhodnete o zriadení tejto školy a na základe toho, že akreditačná komisia vyslovila súhlas s učebnými plánmi a s ich prispôsobením sa na podmienky ekonomického štúdia na Slovensku, bude automaticky absolvent tejto vysokej školy mať v ruke platný diplom o vysokoškolskom vzdelaní - ekonomickom vysokoškolskom vzdelaní, pretože táto škola bude zriadená podľa našich právnych predpisov.
Chcem vás informovať, že celková suma od zahraničných donátorov na knižnicu, výpočtovú a audiovizuálnu techniku a mobility, ktoré táto škola poskytuje pre svojich študentov, doteraz predstavuje viac ako 110 mil. Sk. Osvedčuje to len serióznosť tejto investície a myslím si, že nie je náhoda, že vláda prichádza s návrhom na zriadenie neštátnej vysokej školy práve v Trenčíne a práve s touto školou, ktorá osvedčila vlastne svojimi výsledkami záujem o pôsobenie na území Slovenskej republiky. V súčasnej ekonomickej situácii je dôležitý aj fakt, že zriadenie a činnosť tejto neštátnej vysokej školy nebude mať dosah na štátny rozpočet, pretože zriaďovatelia školy nežiadajú žiadny príspevok zo štátneho rozpočtu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, predpokladám, že sa stotožníte so zámerom vlády pristúpiť k zriadeniu tejto neštátnej vysokej školy a odsúhlasíte návrh vlády prerokovať tento návrh zákona v druhom a v treťom čítaní.
Ďakujem pekne.