Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v septembri, teda tento mesiac, vlastne o niekoľko dní uplynú štyri roky od zvolenia 22 sudcov do funkcie sudcov. Je to prvá skupina takzvane funkčne mladých sudcov, z ktorých ani jeden nedal prednosť inému, často i lukratívnejšiemu zamestnaniu. Väčšina z nich pôsobí na prvostupňových súdoch, niektorí ďalší vybavujú prvostupňovú obchodnú a trestnú agendu na krajských súdoch, prípadne občianskoprávnu odvolaciu. Na začiatku svojej sudcovskej kariéry preukázali záujem o prácu sudcu. V problematike sa zorientovali a s pokračujúcimi rokmi sa dostávali na úroveň dlhoročných skúsenejších svojich kolegov.
S výnimkou jedného prípadu z obvodu Krajského súdu v Bratislave predsedovia príslušných krajských súdov navrhujú zvoliť do funkcie sudcu bez časového obmedzenia ostatných 21 sudcov, ale k tomu jednému sa ešte vrátim. Vychádzajú predovšetkým z hodnotenia odvolacích senátov, zodpovedných predsedov okresných súdov a vlastných poznatkov. Konštatujú odbornú i morálnu pripravenosť sudcov na ďalšie pôsobenie v justícii. Ich názor som si osvojil, nakoľko takým istým spôsobom hodnotia prácu svojich kolegov aj príslušné sudcovské rady a reprezentanti profesijnej záujmovej organizácie Združenia sudcov Slovenska.
Pri rozhodovaní dodržiavajú zásady nezávislosti a nestrannosti. Nie sú výhrady voči morálke menovaných, vystupovaniu na verejnosti aj v pracovnom kolektíve. Voči žiadnemu z nich nebolo vedené kárne konanie. Týchto 21 kandidátov spĺňa požiadavky na osobu sudcu bez akejkoľvek výhrady a výnimky.
V pôvodnom návrhu, respektíve aj vláda dala návrh na nezvolenie jednej sudkyne, a síce magistry Moniky Greškovej z Okresného súdu Bratislava I, a to nie z dôvodu akejsi jej odbornej či morálnej nespôsobilosti, ale z dôvodu, že pani magistra asi pred dvoma rokmi utrpela vážny úraz pri dopravnej nehode. V súčasnosti je v invalidnom dôchodku a zo zdravotných dôvodov teraz a na najmenej asi na pol druha roka podľa odhadov lekárov nebude schopná vykonávať funkciu sudkyne. Z toho dôvodu tak predsedovia príslušných súdov, ako aj záujmové združenia dali návrh, respektíve súhlasili s tým, aby pani magistra Grešková nebola navrhnutá na prevolenie, na zvolenie za sudkyňu na trvalo s tým, a to som sa ja osobne aj písomne vyjadril, že jej morálny nárok na funkciu sudkyne je bezpochyby, trvá, a to znamená, že len čo by jej zdravotný stav dovolil vykonávať funkciu sudkyne, tak by som urobil všetky kroky pre to, aby sa čím skôr sudkyňou stala.
Toto všetko hovorím v podmieňovacom spôsobe, pretože ako som informovaný, Ústavnoprávny výbor Národnej rady navrhuje zvoliť aj magistru Greškovú za sudkyňu bez časového obmedzenia. Súhlasím s týmto návrhom ústavnoprávneho výboru a súhlasím s tým, aby ste zvolili aj magistru Greškovú za sudkyňu bez časového obmedzenia a v dôsledku toho potom budete rozhodovať o voľbe 22 sudcov na pokračovanie vo funkcii sudcov bez časového obmedzenia. Toľko do úvodu.
Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, som presvedčený, že voľbou týchto kandidátov zvolíte dobrých, dobrých sudcov, ktorí budú odborne a eticky na výške vykonávať svoje povolanie.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Mészárosovi a prosím pána poslanca, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Poslanec L. Mészáros:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval Návrh na voľbu 22 sudcov bez časového obmedzenia (tlač číslo 303) dňa 31. 8. 1999. Ústavnoprávny výbor sa uzniesol, že:
A. Súhlasí
1. s návrhom na voľbu všetkých 22 sudcov bez časového obmedzenia uvedených v predmetnom návrhu,
2. aby informáciu o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej rady na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal poslanec Robert Fico, člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého teraz zastupujem ja.
B. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu všetkých 22 sudcov bez časového obmedzenia uvedených v tomto návrhu schváliť, a to verejným hlasovaním.
C. Ukladá predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, návrh uznesenia, ktorý predkladá vláda, je obsiahnutý v tlači číslo 303. V tomto návrhu uznesenia je síce aj časť B, v ktorom sa navrhuje, aby sa magistra Monika Grešková nezvolila do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia, nakoľko po vážnej dopravnej nehode, žiaľ, dočasne nie je spôsobilá vykonávať funkciu sudkyne. Navrhovateľ však tento svoj návrh aj teraz, aj v ústavnoprávnom výbore modifikoval a netrval na tom, aby teda táto sudkyňa nebola zvolená bez časového obmedzenia. Ba naopak, teda navrhol, aby aj táto sudkyňa bola zvolená bez časového obmedzenia, nakoľko pokiaľ by v budúcnosti po obdobie viac ako jedného roka zo zdravotných dôvodov nemohla vykonávať svoju funkciu, v zmysle platných predpisov o súdoch a sudcoch môže byť prípadne z tejto funkcie odvolaná.
Modifikovaný návrh uznesenia, ktorý predkladá vláda a s ktorým sa stotožnil aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako to vyplýva aj z prečítaného uznesenia tohto výboru, znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1 a § 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991 Z. z. o súdoch a sudcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 12/1993 Z. z. zvolila týchto sudcov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia: magistru Zuzanu Antalovú, JUDr. Michala Calku, JUDr. Ivetu Dekišovú, JUDr. Zuzanu Doricovú, JUDr. Janu Dugiskú, magistru Evu Frankovú, magistra Ing. Jána Gandžalu, magistra Mariána Hatalu, JUDr. Katarínu Holečkovú, JUDr. Ivetu Jenčovú, JUDr. Igora Králika, JUDr. Ľubicu Griškovú, JUDr. Darinu Kriváňovú, magistra Ľuboša Kunaja, JUDr. Jozefa Mikluša, magistra Mariána Muránskeho, magistra Tomáša Nováka, magistra Petra Tutku, JUDr. Janu Urbanovú, JUDr. Beátu Vrťovú, JUDr. Evu Železníkovú a magistru Moniku Greškovú.
Ďakujem, pán predseda, predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za uvedenie stanoviska ústavnoprávneho výboru k prerokúvanému bodu programu.
Otváram rozpravu o tomto bode. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky, ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
chcem sa v prvom rade poďakovať pánu ministrovi spravodlivosti za postoj, ktorý tu zaujal k zvoleniu Moniky Greškovej za sudkyňu aj napriek tomu, že stanovisko vlády Slovenskej republiky voči jej zvoleniu bolo negatívne. Naozaj v ústavnoprávnom výbore sme konštatovali, že pani sudkyňa Monika Grešková utrpela istú ranu osudu, ktorá nebola z jej viny, a tá ďalšia, ktorú by utrpela tým, že by sme ju nezvolili za sudkyňu bez časového obmedzenia, by naozaj mohla spôsobiť jej zhoršenie zdravotného stavu a zhoršenú rekonvalescenciu. Z právneho hľadiska by postup vlády i ústavnoprávneho výboru tohto parlamentu bol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale z morálneho a etického hľadiska by sme sa dopustili krivdy na človeku, ktorý si svoj stav nezavinil sám. A preto, tak ako som prosil v ústavnoprávnom výbore, prosím aj vás, aby ste hlasovali teda v súlade aj s návrhom pána ministra spravodlivosti.
Hovorilo sa, že tento problém sa nebude otvárať na pléne Národnej rady. Hovorili sme tak v ústavnoprávnom výbore, ale zrejme asi to by platilo len v prípade, že by naše rozhodovanie bolo negatívne. Ak toto naše rozhodnutie bude pozitívne, myslím si, že je to aj v prospech Moniky Greškovej. Takže ja vám, pánu ministrovi aj vám všetkým ďakujem vopred, že budete hlasovať pozitívne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nie.
Pán spoločný spravodajca? Nie.
Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme, tak ako pri včerajšom rokovaní, najskôr prerokovali jednotlivé body a potom v bloku hlasovali. Pán minister Čarnogurský bude uvádzať ešte ďalšie tri návrhy zákonov, preto teraz ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Mészárosovi.
Ďalším bodom, ktorý máme v poradí prerokovať, je
vládny návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov, ktorý budeme prerokúvať v prvom čítaní.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 315. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 330.
Prosím, aby z poverenia vlády návrh zákona odôvodnil minister spravodlivosti pán Čarnogurský.
Pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložený návrh zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vecne súvisí s doposiaľ prijatými rehabilitačnými a odškodňovacími zákonmi, a to je zákon číslo 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, zákon číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a zákon Slovenskej národnej rady číslo 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, ktoré však neriešia problematiku odstránenia niektorých krívd, ku ktorým došlo v dôsledku deportácie osôb do nacistických koncentračných táborov.
Oprávnenie uplatňovať nárok podľa návrhu zákona majú osoby, ktoré boli deportované do nacistických koncentračných táborov zriadených na území Nemeckej ríše, Poľska, Slovenska a na iných územiach v rokoch 1939 až 1945. Súčasne návrh upravuje aj okruh pozostalých oprávnených osôb na základe špeciálneho právneho nástupníctva, kde nejde o dedenie práv, ale o prechod práv a žiadať odškodnenie. Ústredným orgánom štátnej správy príslušným na konanie a vyplatenie peňažnej náhrady je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Konanie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky sa začne na podklade písomnej žiadosti. Žiadosť treba podať do troch rokov od účinnosti zákona. Ide o lehotu hmotného práva, čo znamená, že žiadosť musí byť doručená na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v uvedenej lehote.
Dôkazné bremeno ako pri všetkých žiadostiach na odškodnenie spočíva na žiadateľovi. Preto žiadosť musí byť doložená dokladmi preukazujúcimi nárok. Ak žiadosť nie je riadne doložená alebo má chyby a nedostatky, ministerstvo vyzve žiadateľa o doplnenie alebo odstránenie chýb a nedostatkov. Ministerstvo spravodlivosti posúdi oprávnenosť uplatneného nároku na základe žiadateľmi predložených a ministerstvom zadovážených dokladov a vydá stanovisko, ktoré doručí žiadateľovi do vlastných rúk. Ak ministerstvo spravodlivosti nevyhovie žiadateľovi alebo vyhovie len čiastočne, môže sa žiadateľ domáhať svojich práv na súde v lehote do jedného roka od doručenia stanoviska ministerstva. Žaloba musí mať všetky náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa predbežného zisťovania peňažné náhrady podľa ustanovení navrhovaného zákona majú sa poskytnúť asi 4 500 oprávneným osobám vrátane pozostalých. Na predmetné odškodnenie bude preto potrebných asi 200 mil. korún. Vzhľadom na dĺžku ústavného procesu prijímania zákonov a náročnosť samotného vybavovania žiadostí sa očakáva, že finančné prostriedky na odškodnenie bude potrebné zabezpečiť v štátnom rozpočte až v roku 2000 a v ďalších rokoch. Finančná suma potrebná na úhradu odškodnenia v tomto roku vo výške asi 25 mil. korún bude uhradená z mimorozpočtových zdrojov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že táto časť nákladov na odškodnenie by mala byť pokrytá z troch štvrtín výťažku speňaženého menového zlata, ktoré tripartitná komisia vrátila Slovenskej republike na zmiernenie následkov nacistickej perzekúcie, tak ako je to uvedené v bode C 2 uznesenia vlády číslo 376 z minulého roku.
Vážená Národná rada, v našich moderných dejinách Slovenska boli postihnuté trestnou represiou viaceré veľké skupiny osôb, našich občanov. Chronologicky to bola najskôr postihnutá skupina prevažne židovských občanov slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945, potom to bola skupina občanov odvlečených do Sovietskeho zväzu okolo skončenia vojny alebo pri skončení vojny a po skončení vojny a potom to bola skupina občanov odsúdená komunistickými súdmi do komunistických väzníc. Tieto dve posledne menované skupiny, ktoré som uviedol, to znamená občania Slovenska odvlečení do bývalého Sovietskeho zväzu a väzni komunistických väzníc, boli odškodnení alebo sú odškodnení zákonmi, ktoré boli za týmto účelom vydané.
Doteraz nebola odškodnená vlastne časovo prvá skupina postihnutých osôb, a to väzni nacistických koncentračných táborov. Tento predložený zákon vypĺňa medzeru a plní najmä morálny dlh, ktorý má Slovenská republika voči tejto skupine svojich občanov. A preto predkladám návrh zákona s tým, aby ste ho schválili.
Návrh zákona bol pripravený už približne pred dvoma rokmi ešte predchádzajúcou vládou, ale boli neustále diskusie o rozsahu, takpovediac o kritériách zaradenia pod dobrodenie tohto zákona, použijúc túto terminológiu, a okruh osôb bol značne široký, v dôsledku čoho aj predpokladané finančné nároky na odškodnenie podľa zákona presahovali možnosti slovenského rozpočtu. Po diskusiách jednak vo vláde, jednak takpovediac s dotknutými skupinami občanov a, samozrejme, s ich záujmovými organizáciami vláda dospela k názoru, že je potrebné prijať kritériá, ktoré na jednej strane odškodnia alebo lepšie povedané zmiernia škody najviac postihnutých osôb tak, aby to bolo v rámci možností štátneho rozpočtu, pretože akékoľvek iné úvahy o ďalšom rozširovaní okruhu týchto osôb narážajú na možnosti štátneho rozpočtu a vo svojom praktickom dôsledku vedú k tomu, že žiadny zákon by nebol prijatý, ako sa to fakticky stalo s týmto zákonom, ktorý už je približne dva roky pripravený, ale nebol posunutý do parlamentu práve pre finančné problémy súvisiace s veľkým okruhom osôb. Prijmite preto tento okruh osôb, ktorý je uvedený v návrhu zákona ako východisko, ktoré sa snaží zohľadňovať morálne aspekty, historické aspekty, skutočné aspekty tej doby, a otvorene hovorím, aj pragmatické aspekty našich súčasných možností.
Pokiaľ ide o výšku odškodnenia, spôsob a metódu odškodňovania, v tomto zákone sa používajú presne tie isté kritériá ako v tých dvoch spomenutých zákonoch. Z toho hľadiska je taká paradoxná rovnosť občanov zabezpečená, paradoxná z toho hľadiska, že sú používané rovnaké kvantitatívne aj kvalitatívne meradlá na odškodnenie osôb nespravodlivo postihnutých v minulých obdobiach našich moderných dejín. Toto boli východiská, ktorými sa riadila vláda pri vypracúvaní tohto návrhu zákona a v takejto podobe a s takouto motiváciou tento zákon predkladáme Národnej rade.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi gestorského výboru, ktorým bol určený ústavnoprávny výbor, pánu poslancovi Oroszovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov.
Čo sa týka môjho stanoviska k vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska chcem predloženie tohto návrhu vládou Slovenskej republiky osobitne oceniť. Toto si dovolím konštatovať aj za situácie, keď mám osobné výhrady k rozsahu navrhovaného odškodnenia. Už teraz chcem avizovať, že spolu s kolegami z poslaneckého klubu SDĽ sa budem zasadzovať za rozšírenie rozsahu navrhovaného odškodnenia. Vzhľadom na pokročilý vek okruhu oprávnených osôb, ktoré zažili počas druhej svetovej vojny hrôzy a utrpenie v nacistických koncentračných táboroch, je najvyšší čas, aby sa zákonnou cestou riešilo ich odškodnenie. Musím vysloviť poľutovanie, že napriek prísľubom a slovným deklaráciám nebola táto problematika vyriešená už v minulom volebnom období. Napriek tomu verím, že tento návrh zákona nájde podporu v radoch poslancov opozície i koalície.
K vládnemu návrhu zákona už zaslal pripomienky Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ako aj ďalšie občianske združenia, ktoré zastupujú záujmy oprávnených osôb. Osobne považujem najmä pripomienky Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov za opodstatnené a považujem za vhodné aspoň niektoré z nich zapracovať do návrhu zákona. Verím, že najmä v druhom čítaní tieto pripomienky starostlivo posúdime a prijmeme dobrý zákon, ktorý aspoň čiastočne kompenzuje krivdy, ktoré boli spôsobené v čase neslobody.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 330 z 19. augusta 1999 prideliť tento vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému, ďalej Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor, ako som už povedal, odporúčam ústavnoprávny výbor. Zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. októbra 1999 a gestorský ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote do 15. októbra 1999.
Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dobré jedlo sa dá stolovať len na čistý stôl, a preto sa domnievam, že predkladaný návrh zákona, ktorý máme na prerokovanie v Národnej rade, je jedným z takýchto krokov tohto čistého stola našej politickej scény. Preto treba vysloviť prinajmenšom súhlas s tým, že tento návrh zákona sa predkladá, prerokúva a nepochybujem o tom, že bude aj kladne prijatý.
Súčasne si dovoľujem vysloviť poľutovanie nad tým, že sa tak deje až rok po nástupe tejto vlády, keď vlastne tento návrh textu zákona predchádzajúca vláda mala pripravený a nie je mi zrozumiteľné, prečo sa s ním otáľalo až doteraz, pretože čas jednoducho nepracuje pre tých, ktorých sa tento návrh zákona na odškodnenie týka.
Myslím si, že v rozprave bude dostatočný priestor v druhom čítaní k samotnej problematike. Ja mám iba jednu pripomienku k návrhu, a to, aby do prerokúvania vo výboroch bol obsiahnutý aj výbor pre ľudské práva a národnosti, pretože sa domnievam, že ide o problematiku, ktorá spadá do kompetencie tohto výboru.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Weiss - faktická poznámka. Pripraví sa pán poslanec Langoš.
Poslanec P. Weiss:
Samozrejme, všetci sa zhodneme na tom, že tento zákon treba prijať a som rád, že aj pán poslanec Hofbauer ho podporuje. Chcem len pripomenúť v súvislosti s tým, čo povedal, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som interpeloval bývalého predsedu vlády asi pred dvoma rokmi, keďže som vedel, že ten návrh zákona je pripravený, prečo nebol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže tú výčitku, ktorú pán poslanec Hofbauer formuloval tejto vláde, by som ja veľmi pokojne mohol adresovať už tej predchádzajúcej vláde. Navyše, v tých časoch nebola taká dramatická hospodárska situácia, ako je teraz.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Langoš.
Pokoj, panie poslankyne.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
Národná rada Slovenskej republiky,
slovenský parlament už po 17. novembri, po páde komunizmu v našej krajine prijal dva zákony, ktoré boli vyrovnaním nás súčasníkov s našimi novodobými modernými dejinami. Trpkým, krutým, ale spravodlivým a dobrým.
Ten prvý zákon, ktorý prijal slovenský parlament, bol zákon, ktorý hovoril, že odvlečenie občanov Slovenskej republiky do Sovietskeho zväzu Červenou armádou bol zločin spáchaný na týchto ľuďoch.
Ten druhý zákon hovoril, že komunistický režim, ktorý tu panoval od roku 1948 do 1989, bol krutý, neľudský a nechal po sebe obete.
Tento tretí zákon hovorí o tom, že mnohí ľudia žijúci v našej krajine, Židia, ale i Rómovia, boli neľudským nacistickým režimom deportovaní do koncentračných táborov, kde boli podstúpení krutému mučeniu a kde boli vyvraždení.
Musím povedať, že je tu ešte jedna skupina ľudí, ktorí trpeli doma vo svojej krajine, vo svojej domovine, ktorí unikli deportáciám, ktorí sa schovávali a ktorí v rokoch 1939 až 1944 pod neľudskými protižidovskými zákonmi trpeli nesmiernou úzkosťou a žili ako štvaná zver. O tejto skupine tento zákon nehovorí. Je to to posledné, čo by sme my žijúci Slováci mali urobiť. To posledné gesto.
Nechcime od Židov, ktorých tu žije asi 700 až 1 000, tých, ktorí prežili tu na Slovensku v rokoch 1939 až 1940, ktorí sú poznačení strachom, že tu žije ešte niekoľko potomkov tých, ktorí už umreli. O tejto skupine ľudí ani prvý, ani druhý, ani tento tretí zákon nehovorí. Nechcime od nich, aby sa dožadovali toho odškodnenia. Je to naša povinnosť. Je to povinnosť nás žijúcich Slovákov, kresťanov, a chcem povedať, že to je tá posledná skúška, či slovenský národ prežil tieto hrozivé obdobia tohto storočia, obdobia nacizmu a komunizmu ako národ kresťanský.
Preto chcem vyzvať vládu, aby pripravila ten posledný zákon, ktorý bude hovoriť o krivdách spáchaných na Židoch tu na území Slovenska.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce pán minister vyjadriť k rozprave. Áno.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážená Národná rada,
chcel by som sa vyjadriť k diskusnému príspevku poslanca Langoša. Áno, v diskusiách, ktoré predchádzali dopracovaniu tohto návrhu zákona a jeho predloženiu do vlády a potom sem do parlamentu, sme hodne hovorili o zaradení či nezaradení tejto skupiny občanov, to znamená občanov, ktorí sa skrývali na území Slovenska a za neľudských podmienok. Hovoril som o tom dosť obšírne aj s predstaviteľmi Židovskej náboženskej obce a so Zväzom protifašistických bojovníkov. Nakoniec sme sa na ministerstve a vo vláde priklonili k názoru, že nezaradíme túto skupinu do návrhu zákona, a to z toho dôvodu, že z tohto zákona nechceme robiť rasový zákon z toho hľadiska, že by boli odškodňovaní povedzme iba Židia.
Pán poslanec Langoš povedal, že židovských občanov z rokov 1939 až 1945 bolo 700 až 1 000, ktorí sa skrývali na území Slovenska. Otvorene hovorím, že takáto skupina by bola, proste v štátnom rozpočte by sa našli peniaze na zahrnutie tejto skupiny do tohto zákona, ale ak povieme, že podľa tohto zákona budú odškodňovaní aj občania, ktorí sa museli skrývať na území Slovenska v neľudských podmienkach, no tak po potlačení povstania to boli tisíce ľudí. A keď teda nechceme robiť z tohto zákona rasový zákon, tak by sa potom nemohol vzťahovať iba na židovských občanov, ale na všetkých občanov Slovenska, ktorí sa napríklad po potlačení povstania skrývali na území Slovenska. Ja som v tých prípravných diskusiách možno neopatrnosťou alebo malou sčítanosťou povedal, že potom by všetci partizáni spadali pod tento zákon. Pán generál Husák mi odvetil, že to by bola urážka partizánov, keby sa domáhali odškodnenia podľa tohto zákona, pretože oni sa neskrývali v horách. Ale to hovorím skôr ako malú epizódku.
Fakt je ten, že jednoducho tisíce občanov, rodinných príslušníkov, vojakov, partizánov a podobne sa skrývali. A to znamená, že v takom prípade všetci títo občania by sa mohli domáhať odškodnenia podľa tohto zákona. A to už by potom možnosti štátneho rozpočtu presiahlo. Vznikol by tam aj taký technický problém dokazovania tohto skrývania sa v neľudských podmienkach, pretože, no, zrejme dosť ťažko by to bolo po päťdesiatich rokoch dokazovať, ale pripúšťam, že nakoniec bolo by to možné, pretože v krajnom prípade súdy by museli takéto dokazovanie urobiť. Ale hovorím, že túto skupinu občanov sme nezahrnuli do zákona z dôvodov, že nechceme z tohto zákona robiť rasový zákon, a ak z toho zákona nechceme robiť rasový zákon, tak v takom prípade táto skupina občanov by bola oveľa väčšia a početnejšia ako 700 až 1 000 osôb.
To boli dôvody, prečo sme ich nezahrnuli. Samozrejme, Národná rada je vrcholným orgánom štátnej moci v štáte, ale aj Národná rada musí rešpektovať určité finančné možnosti, ktoré sú s týmto, žiaľ, opakujem žiaľ, nerozlučne späté. Toľko k diskusii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa ešte chce vyjadriť.
Poslanec L. Orosz:
Ak dovolíte, stručne sa vyjadrím k návrhu pána poslanca Hofbauera. Stotožňujem sa s jeho návrhom, že tento návrh zákona by mal byť pridelený na prerokovanie aj výboru pre ľudské práva a národnosti. Myslím si, že to môže zdokonaliť, obohatiť legislatívny proces. Takže budem podporovať tento jeho návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie spravodajskej správy.
Pristúpime teraz k ďalšiemu prerokúvanému bodu, a tým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o registri trestov.
Návrh ste dostali ako tlač 321. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí pána predsedu pod číslom 328.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil minister spravodlivosti pán Čarnogurský.
Pán minister, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladaný návrh zákona o registri trestov reaguje na požiadavku zosúladenia zákonnej úpravy s platným právnym poriadkom, konkrétne s novelou zákona o Trestnom poriadku vykonanou zákonom číslo 247/1994 Z. z. Uvedenou novelou bol zavedený inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania. Evidencia osôb, voči ktorým bol tento inštitút uplatnený súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom, za platného právneho stavu v registri trestov nie je možná. Navrhovaný zákon uvedený problém odstraňuje, rieši. V registri trestov sa navrhuje okrem evidencie osôb právoplatne odsúdených súdmi viesť aj evidenciu osôb, voči ktorým bolo právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Súčasná prax v tomto smere signalizuje závažné medzery v informovanosti orgánov trestného konania, ktoré môžu viesť k nesprávnym rozhodnutiam súdov a prokurátorov o osvedčení sa odsúdeného v priebehu skúšobnej lehoty.
Celoštátna centrálna evidencia rozhodnutí prokurátora alebo súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania je potrebná predovšetkým pri rozhodovaní v rámci prípadného ďalšieho trestného stíhania pre rovnaký alebo iný skutok. Taktiež je potrebná pri rozhodovaní súdov o tom, či sa obvinený osvedčil v priebehu skúšobnej lehoty určenej pri odsúdení na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, respektíve pri rozhodovaní, či sa osvedčil obvinený, proti ktorému bolo právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie podľa § 307 Trestného poriadku.
Register trestov má na vedenie takejto evidencie najlepšie predpoklady, a preto sa mu navrhuje zveriť aj výkon tejto informačnej činnosti. Návrh zákona definuje pojem trestného listu a jeho náležitostí, vymedzuje obsah a účel odpisu registra trestov a výpisu z registra trestov. Spresňuje podmienky vydávania odpisov registra trestov. V odpise registra trestov sa uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis týka vrátane údajov o priebehu výkonu trestu, výkonov ochranných opatrení a o zahľadení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zákona.
V odpise z registra trestov sa uvádzajú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, pokiaľ neboli z evidencie vyradené. Tieto údaje sa však poskytujú iba obmedzenému okruhu subjektov, a to orgánom činným v trestnom konaní, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, ministerstvu vnútra, ministerstvu spravodlivosti a ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií výlučne na potreby prijímacieho konania do služobného pomeru. Okruh subjektov, ktorým sa na ich žiadosť vydáva odpis z registra trestov, je obmedzený a nie je ho možné rozširovať. Vyplýva to predovšetkým z ustanovenia § 70 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, akoby nebol odsúdený. To isté sa vzťahuje aj na osobu, u ktorej sa uplatnila zákonná fikcia o zahľadení odsúdenia.
Návrh zákona o registri trestov novo upravuje evidenciu údajov o právoplatných trestných odsúdeniach osôb cudzozemskými súdmi. Tým sa zabezpečuje evidencia dôležitých informácií o právoplatných odsúdeniach občanov Slovenskej republiky v cudzine a osôb s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré boli orgánom Slovenskej republiky poskytnuté v podobe trestných listov cudzozemských súdov na základe medzinárodných zmlúv. Návrh novej právnej úpravy rozširuje poskytovanie údajov z evidencie registra trestov vo forme výpisu z registra trestov okrem žiadosti osoby, ktorej sa týka, aj iným orgánom, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Odporúčam Národnej rade, aby predkladaný návrh zákona o registri trestov schválila.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánu poslancovi Ficovi, aby informoval Národnú radu o odporúčaní pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
na úvod sa chcem ospravedlniť a poďakovať pánu poslancovi Mészárosovi, že ma zastúpil v prípade voľby sudcov, ale vrátil som sa zo zasadnutia Politického výboru Parlamentného zhromaždenia na Islande, takže som nemohol byť včas na zasadnutí Národnej rady. Takže ešte raz ďakujem za pochopenie aj za pomoc pánu poslancovi Mészárosovi. (Hlasy v sále.) Je tam kopa snehu, pán poslanec.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o registri trestov.
Čo sa týka môjho stanoviska k tomuto vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť vládny návrh zákona o registri trestov v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. októbra 1999 a gestorský výbor v lehote do 15. októbra 1999.
Vážený pán predseda, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcel by som dočasne poďakovať pánu poslancovi Ficovi, spoločnému spravodajcovi.
Pristúpili by sme teraz k prerokúvaniu ďalšieho vládneho návrhu zákona, ktorý uvádza pán minister spravodlivosti, ktorým je prvé čítanie o
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 132/1990 Zb. o advokácii.
Zákon ste dostali ako tlač 322, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 331.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona uviedol minister spravodlivosti pán Čarnogurský.
Pán minister, máte slovo.