Poslanec M. Mesiarik:
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pán minister,
dámy a páni,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vládneho zákona ma určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 86 z 26. augusta t. r. V súlade s § 73 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenia súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôvody potreby novej právnej úpravy, ďalej hospodárskeho a finančného dosahu a vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je vytvoriť potrebné predpoklady na uplatňovanie zmluvnej voľnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a zároveň prehĺbiť sociálnoprávnu ochranu zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch.
Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a pre rozporné stanoviská opätovne prerokovaný v rade podľa § 6 ods. 7 zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve. Chcem podotknúť, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky má výhrady k vymedzeniu pojmu hromadné prepúšťanie, tak ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla návrh postúpiť do druhého čítania.
Pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil k prerokúvanému bodu programu žiadny poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za uvedenie správy gestorského výboru k prerokúvanému bodu programu. Tak ako sme sa dohodli, hlasovať budeme po prerokovaní ďalších návrhov zákonov, ktoré uvedie pán minister Magvaši.
Ďalším návrhom, druhým v poradí je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 326 a návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 344.
Z poverenia vlády vládny návrh zákona uvedie pán minister Magvaši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, je po prvé v súlade s právom Európskej únie a dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce zriadiť garančný fond na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopný.
Po druhé na základe získaných poznatkov z uplatňovania zákona o zamestnanosti upresniť a sprísniť jeho ustanovenia v záujme vyššej motivácie a podpory úsilia evidovaných nezamestnaných hľadať si a prijímať vhodné zamestnanie ponúkané okresným úradom práce a vytvoriť podmienky na účelnejšie a hospodárnejšie vynakladanie finančných prostriedkov získaných z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti.
Po ďalšie vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby zamestnávatelia, ktorí nemôžu zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, mohli dodržať povinný podiel zamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím aj náhradným plnením, a to zadávaním zákaziek chráneným dielňam a chráneným pracoviskám.
Po ďalšie prijať ďalšie opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím vrátane zintenzívnenia aktivít okresných úradov práce zameraných na hľadanie zamestnania pre týchto občanov.
A po ďalšie zamedziť diskriminácii pri inzerovaní voľných pracovných miest.
Vládny návrh zákona sprísňuje podmienky zaraďovania občanov do evidencie nezamestnaných a vyraďovania občanov z tejto evidencie, podmienky poskytovania podpory v nezamestnanosti a znižuje výšku podpory v nezamestnanosti. Navrhovaná právna úprava predpokladá zníženie výdavkov na podporu v nezamestnanosti o 1,2 mld. Sk s dosahom do rozpočtu Národného úradu práce.
Na základe analýzy dostupných štatistických údajov a kvalifikovaných odhadov o skutočnom počte občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím sa navrhuje znížiť povinný podiel zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo 4 % na 3 % z celkového počtu zamestnancov a povinný podiel zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím sa navrhuje určiť na 0,2 % z celkového počtu zamestnancov.
V súvislosti so zriadením garančného fondu vzniknú nároky na zamestnancov Národného úradu práce. Predpokladá sa, že správu a prevádzku garančného fondu budú zabezpečovať v priemere dvaja výkonní zamestnanci na každom okresnom úrade práce a dvaja zamestnanci na generálnom riaditeľstve Národného úradu práce. Pôjde spolu o 160 zamestnancov. V súvislosti so zmenami v poskytovaní podpory v nezamestnanosti podľa § 46 až 56 môžu vzniknúť zvýšené nároky na dávky sociálnej pomoci, ktorých zdrojmi je štátny rozpočet, ktorý odhadujeme na 450 mil. Sk.
Chcem vás požiadať, vážené poslankyne a páni poslanci, o podporu v prvom čítaní a posunúť rokovanie do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Rusnákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ma uznesením číslo 88 zo dňa 26. 8. 1999 určil vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu vládneho zákona. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 § a 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, dôvody potreby prijatia novej právnej úpravy, predpokladaných nárokov na štátny rozpočet vo forme účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu do garančného fondu. V roku 2000 sa predpokladá 210 mil. Sk a v roku 2001 vo výške 360 mil. Sk. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z dôvodovej správy, jedným z účelov predloženého návrhu zákona je v súlade s právom Európskej únie a dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce zriadiť garančný fond. Garančným fondom sa zabezpečí uspokojovanie nárokov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopným. Druhým účelom je sprísnenie podmienok zaraďovania občanov do evidencie nezamestnaných a vyraďovanie z tejto evidencie a sprísnenie podmienok poskytovania podpory v nezamestnanosti.
Významnou navrhovanou zmenou je návrh znížiť povinný podiel zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo 4 % na 3 % a občanov s ťažším zdravotným postihnutím z 0,5 na 0,2 %. Návrh zákona bol v súlade s § 3 ods. 2 zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Z dôvodov rozporov sociálnych partnerov bol opätovne prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Dohoda bola dosiahnutá iba s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Konfederácia odborových zväzov zaujala stanovisko, ktoré je v dôvodovej správe na stranách 22 a 23. Nesúhlasí s tými ustanoveniami, ktoré navrhujú zníženie podpory v nezamestnanosti, zníženie maximálnej výšky podpory v nezamestnanosti.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 344 z 23. augusta 1999 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. októbra 1999 a gestorský výbor v lehote do 15. októbra 1999.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásili žiadni poslanci. Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Drobný, pán poslanec Rusnák. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Engliš - ako prvý.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
predložená novela zákona, samozrejme, nerieši zamestnanosť v Slovenskej republike. Ak si to niekto myslí, tak je na veľkom omyle. Ak sa do riešenia nezamestnanosti, alebo teda zamestnanosti nezapojí celá vláda a ďalšie inštitúcie, tak bude nezamestnanosť stúpať, samozrejme, ďalej. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže vyriešiť tento problém samo a Národný úrad práce zodpovedný za politiku trhu práce ani len toľko. Celá novela zákona 387/1996 Z. z. nerieši teda problém zamestnanosti v Slovenskej republike, ktorý sa hrozivo blíži k 20 %.
Novela zákona o zamestnanosti, ktorú nám tu pán minister Magvaši predkladá, rieši len problém financií v Národnom úrade práce a, samozrejme, možnosť použitia v riešení politiky trhu práce. V skrátenej forme sa to dá povedať: Niet peňazí, upravíme zákon a Národný úrad práce prežije. Samozrejme, že niektoré opatrenia sú nutné, aby sa nemrhalo prostriedkami, niektoré aj podporujem, pretože postihujú vlastne lajdákov. Zásadne však nemôžem súhlasiť, aby do jedného vreca boli hádzaní slušní ľudia, ktorí pracovali 25 a viac rokov, s lajdákmi, ktorí nikdy nepracovali ani nikdy nebudú. Novela je vyslovene reštrikčná a nerieši systémové opatrenia na zníženie nezamestnanosti.
Pozitívne hodnotím lekársku posudkovú činnosť. Sprísnenie evidencie nezamestnaných občanov je možné hodnotiť pozitívne, aj keď teda k paragrafovanému zneniu bude možnosť diskutovať v druhom čítaní, ak prejde tento návrh. Zásadne odmietam, aby odstupným alebo odchodným bola riešená nezamestnanosť v tomto štáte. A riešená v podstate neschopnosť oživiť hospodárstvo v tomto štáte na úkor občanov, ktorí nie vlastným pričinením prišli o prácu, o svoje zamestnanie.
Takisto zásadne odmietam zníženie výšky podpory a dĺžky poberania podpory. Tu sa musí oddeliť, tak ako sa hovorí, plevel od zrna, nie spoločne hodiť do jedného vreca tých, ktorí poctivo pracovali celý život a po päťdesiatich rokoch veku prišli o zamestnanie, a tých, ktorí pracujú len preto, aby vyhoveli požiadavkám zákona, a opäť po určitom čase poberali podporu v nezamestnanosti. Veľmi dobre viete a ja zo svojej praxe môžem povedať, že človek po päťdesiatke má obrovský problém sa zamestnať. A tí, ktorí máte s tým do činenia, to veľmi dobre viete. To sa musí riešiť úplne inak. Bude možnosť, samozrejme, opäť zdôrazňujem, ak sa to dostane do druhého čítania, to vyriešiť, ale takto, ako je to v novele zákona, to zásadne odmietam.
Čo sa týka garančného fondu, podporujem jeho zriadenie. Myslím si, že to je dobrá myšlienka, po ktorej sa dlho volalo. Samozrejme, že pripomienky zamestnávateľov k tomu sú a budú. Výšky odvodov sa však musia zladiť. Opäť bude možnosť, ak to prejde do druhého čítania, sa k tomu vyjadriť a dať aj pozmeňujúce návrhy.
Záverom svojho vystúpenia konštatujem, že novela zákona 387/1996 Z. z. o zamestnanosti je len čiastočná, neriešiaca nezamestnanosť v Slovenskej republike. Navrhované riešenia sú čisto reštrikčné voči nezamestnaným s cieľom zlepšiť finančný stav v Národnom úrade práce. Podotýkam, že neboli vôbec dotknuté iné možnosti zlepšenia financovania Národného úradu práce, čo svedčí o tom, že súčasné vedenie Národného úradu práce pracuje nekoncepčne a vedie Národný úrad práce k úpadku, čo bude mať, samozrejme, obrovské následky v najbližšom období. A obávam sa, že hrozí až rozpad celého systému poistenia nezamestnanosti, a ak sa nebudú hľadať aj iné formy riešenia financovania trhu práce, už aj vzhľadom na neplatičov, na pohľadávky Národného úradu práce u zamestnávateľov.
Preto odporúčam novelu zákona prepracovať s využitím ďalších možností financovania činnosti Národného úradu práce a vôbec trhu práce práve s orientáciou na získanie finančných zdrojov od tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti v zmysle dnešného, súčasného zákona 387 o zamestnanosti.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Drobný.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte aj mne sa vyjadriť k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
V parlamente sa pohybujem vlastne od začiatku prijatia právnych noriem súvisiacich so zamestnanosťou, preto som mala možnosť porovnávať, ako sa postupne menili a upravovali. Musím hneď na začiatku konštatovať, že oceňujem, že pán minister konečne ustúpil od predkladania návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a predkladá návrh v rámci riadneho legislatívneho konania. Myslím si, že je to dobré pri sociálnych zákonoch. Predtým som ho kritizovala, keď dával tie skrátené konania, pretože naozaj k týmto zákonom treba pristupovať veľmi citlivo a veľmi dobre ich zvážiť. Dúfam, že takto sa naozaj vytvoril priestor na to, aby sa ešte o navrhovaných zmenách diskutovalo.
Kto si pozrel podrobne tento návrh zákona, tak zistil, že predložený vládny návrh predkladá 69 zmien. A ja musím povedať, podobne ako pán poslanec Engliš, že som vyslovene objektívne pristupovala k týmto zmenám a že som sa na to nepozerala cez okuliare nejakej politickej demagógie. Preto mnohé navrhované návrhy podporím. Voči viacerým mám však vážne výhrady a nebudem ich podporovať, pretože ich nepokladám za opodstatnené. A vlastne problém neriešia, iba ho oddiaľujú.
Pán minister, prekvapilo ma, že ste nenavrhovali zrušenie krajských úradov práce, keďže v predchádzajúcom volebnom období práve SDĽ kritizovala zriadenie krajských úradov práce a považovala ich za zbytočný medzičlánok. Som však rada, že ste svoje záporné stanovisko prehodnotili a v § 6 odporúčate, aby sídla a územné obvody krajských úradov práce a okresných úradov práce určovalo predstavenstvo. Takto síce môže dôjsť aj k ich redukcii, ale nie k celoplošnému zrušeniu. A dúfam, že dôjde k redukcii iba po zvážení naozaj všetkých kritérií, keďže rozhodovať sa bude v tripartitnom zastúpení úradov práce.
Podporím návrh na zriadenie garančného fondu na uspokojenie nárokov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopným. Vieme, aká je v súčasnosti situácia, a tento garančný fond je naozaj potrebný. Nakoniec mali zriadenie tohto fondu v predvolebnom boji vo svojich programoch viaceré strany. Musím povedať, že aj HZDS. Tak preto tento krok budeme podporovať.
Podporujem návrh na zamedzenie diskriminácie pri inzerovaní voľných pracovných miest, ako aj niektoré sprísnenia týkajúce sa napríklad spresnenia definície vhodného zamestnania v § 32, lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej Národným úradom práce na účely sprostredkovania vhodného zamestnania pre evidovaných nezamestnaných, vyraďovanie z evidencie nezamestnaných občanov, ktorí odchádzajú do cudziny na čas dlhší ako tridsať dní, ako aj sprísnenie podmienok na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti absolventov škôl a občanov, ktorí sú hmotne zabezpečení výsluhovým dôchodkom alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, ktorí budú zaradení do osobitnej evidencie občanov hľadajúcich zamestnanie.
Myslím si, že pri tých absolventoch škôl, ktorí využili tak trochu medzeru v zákone a hoci boli prijatí na ďalšie štúdium, napríklad stredoškoláci, tak využili aj branie podpory. Myslím si, že tento krok treba naozaj pochváliť a treba s ním súhlasiť.
Súhlasiť sa dá aj s predĺžením času platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti pri uplatňovaní vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti. Podporím teda všetky tie sprísnenia, ktoré sa dotknú občanov, ktorí zneužívali podporu v nezamestnanosti, a tých, ktorí sú riešení inými finančnými náležitosťami.
Rozhodne však nepodporím body 34 a 35, týkajúce sa § 50 a 51, teda bodov, ktoré smerujú k zníženiu podpory v nezamestnanosti a k skráteniu času vyplácania podpory v nezamestnanosti.
Chápem situáciu v Národnom úrade práce. Myslím si, že to veľmi presne vystihol pán poslanec Engliš, ktorý pomenoval tú úsporu 1,2 miliardy, alebo v takejto nejakej výške, že to naozaj nerieši problém nezamestnanosti. Nakoniec, aj vy, pán minister, ste boli poslancom a pamätáte si, že doteraz vždy pri riešení problematiky nezamestnanosti a výšky podpory v nezamestnanosti sa táto dávka zvyšovala. Za ostatné roky došlo vždy k zvýšeniu. A viem, že nie ste v ľahkej situácii, pretože váš klub SDĽ podporoval ešte ďalšie zvýšenie. Vždy to, ktoré bolo navrhované v zákone, sa vám tak trošku málilo a chceli ste viac.
Nakoniec keď si porovnáme Českú republiku, kde aj mnohé zákony sú veľmi podobné našim, pretože vyšli vlastne z toho istého sociálneho základu, tak tam dnes podpora je vo výške viac ako 8 tisíc. Keď vy navrhujete z 5 400, ktoré bolo doteraz, na 4 800, čiže dôjde k prudkému poklesu. A toto nevidím ako dobrý krok.
Najviac ma mrzí, že sa tento problém dotkne žien. Vy veľmi dobre viete, ktorí sa venujete tejto problematike, nakoniec stačí si pozrieť tabuľky, že ak sa rieši prepúšťanie zamestnancov, prvé sú prepustené ženy. Ženy tvoria viac ako 50 % nezamestnaných. O to v zložitejšej situácii je žena, ak je živiteľkou rodiny a je sama, pretože rozvodovosť v Slovenskej republike je vysoká, naďalej nám stúpa. A keď je manžel nezamestnaný, stane sa ona nezamestnanou, nedostáva vlastne ani príspevok na deti, ktoré by mal manžel platiť. Čiže žije vlastne len, kým je na podpore, z podpory, potom neskôr zo sociálnych dávok a rodinných prídavkov. Takže táto novela vlastne duplicitne postihne ženy. Navyše navrhované kroky neriešia problém rastúcej nezamestnanosti, ale postihnú aj tých občanov, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu hlavne v regiónoch, kde je vyššia ako 30-percentná nezamestnanosť.
Ako, pán minister, vysvetlíte občanom v preddôchodkovom veku, ktorí nemajú nárok na predčasný odchod do dôchodku a nemajú ani šancu uplatniť sa na trhu práce, že im znížite príspevok, na ktorý si nadpracovali celoživotnou prácou, a navyše im ho, skôr ako ho dostanú, odčerpáte balíčkami ekonomických opatrení?
Ja si cením, pán minister, keď ste pred pár dňami na televíznej obrazovke priznali, že vláde sa nepodarilo za tristo dní vlády riešiť problém zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Tá skutočne rastie rapídnymi skokmi a hrozí nám v budúcom roku, vo februári, 22-percentná nezamestnanosť. To slovenská ekonomika neunesie. A ani tento zákon ju nevyrieši. Jediným riešením nie sú reštriktívne opatrenia, ale jediným východiskom je oživenie slovenskej ekonomiky.
Záverom sa ešte vrátim k tým ženám. Veľmi ma prekvapilo vaše vyjadrenie, pán minister, vo včerajšej tlači, a ja budem citovať, aby som bola presná. Na otázku, či sa zaoberáte a či budete podporovať zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, tu ste sa práve vyjadrili takýmto spôsobom: "Priestor tu existuje, najmä u žien, ktoré sa dožívajú priemerne 76 rokov, no do dôchodku idú ako 54-ročné. Aj z osobnej skúsenosti viem, že päťdesiatročné ženy sú ešte v plnej sile. Sú veľmi skúsené. A na rozdiel od mladších majú dokonca výhodu, že nie sú viazané malými deťmi. Preto bude treba s predĺžením veku odchodu do dôchodku začať u žien."
Považujem tieto vaše vyjadrenia naozaj, pán minister, za veľmi neseriózne. Navyše od ministra sú aj nepresné, pretože ženy neodchádzajú do dôchodku vo veku 54 rokov. Tam je diferenciácia podľa počtu detí. Je to, ak nemá žena deti, 57 rokov a potom podľa počtu detí, pri jednom dieťati 56 rokov, potom 55, 54. Čiže 53 rokov je najnižšia možná hranica pri počte detí. Takže boli ste jednak nepresný, ako minister a myslím si, že ak sa má uvažovať o zvýšení veku odchodu do dôchodku, tak musí byť o tom najskôr diskusia, a keď, tak musí byť aj u mužov, ale nie vytrhnute u žien. To, že sa ženy dožijú 76 rokov, je možno práve preto, že máme ten život ťažší a že sme lepšie prispôsobivé všetkým tým podmienkam. Je pekné, že hovoríte, že 50-ročné ženy sú ešte v plnej sile, ale chcela by som vidieť, ako by na to reagovali matky, ktoré vychovali 5, 6, možno aj viac detí, pracujú v jednej smene na pracovisku a potom v ďalšej smene doma.
Myslím si, že toto boli veľmi nešťastné vyhlásenia, s ktorými nikdy nebudem súhlasiť, a dúfam, že podporu nájdeme nielen v ženskej časti Národnej rady Slovenskej republiky, ale že aj rozumní muži nebudú s týmito vašimi vyjadreniami súhlasiť a že aj vaši kolegovia v poslaneckom klube SDĽ dajú tieto vaše vyjadrenia na pravú mieru a že s týmito krokmi skutočne nezačnete, pretože nie je na to ani vhodný čas a nemôže dôjsť k diskriminácii, že začnete iba so ženami. Ja dúfam, že pri druhom čítaní aspoň niektoré návrhy podporíte, a hovorím, som za rozumný kompromis, že naozaj to, čo sa dá podporiť, podporíme, bez ohľadu na to, či sme v opozícii alebo v koalícii. Ale krokmi, ktoré neriešia problém nezamestnanosti, ešte zhoršia situáciu rodín, hlavne na východnom Slovensku, kde sú často aj štyria členovia rodiny nezamestnaní, nevyriešite ten problém, že im ešte vezmete finančné prostriedky.
Takže ja dúfam, pán minister, že zvážite ešte aj vy v druhom čítaní a prehodnotíte tieto svoje návrhy týkajúce sa zníženia príspevku a skrátenia času príspevku v nezamestnanosti.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej sa hlási päť poslancov, posledná pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem sa pripojiť k vyjadreniu pani poslankyne Aibekovej. V tomto zákone skutočne sú protisociálne opatrenia. Riešenie veci, ktoré sa nemá riešiť tým spôsobom, ako sa rieši v tomto zákone. Riešenie nezamestnanosti a finančných prostriedkov nie je v znižovaní dávok, ale vo vytváraní pracovných príležitostí, rozvojových programov.
A pokiaľ ide o ženy, ich skorší odchod do dôchodku, pán minister, s tým nemôžeme súhlasiť. A ja protestujem proti takémuto návrhu. Keď som robila legislatívu a aproximáciu, toto požadovala Európska únia. A my sme veľmi úspešne bojovali proti tomu, pretože situácia žien na Slovensku, kde nie sú príslušné služby na podporu domácich prác, vykonávajú druhú smenu, natoľko sú ženy zaťažené, že ešte predĺženie veku odchodu do dôchodku je nesociálne a skutočne mala byť o tom verejná diskusia. Ja verím, že ani jeden poslanec v opozícii toto nepodporí, aspoň ženy z klubu HZDS už dali aj vyhlásenie, že v žiadnom prípade nepodporia tento návrh a sú proti uvažovaným úvahám, čím chcete riešiť nezamestnanosť. Nemáte to v tomto legislatívnom návrhu, ale vyjadrujete sa, že chcete tým riešiť otázku nezamestnanosti. Tak toto nie je cesta. Toto je skutočne cesta do pekla. A aj riešenia v tomto zákone sú neprijateľné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Mňa veľmi mrzí, že už druhý minister z klubu ministrov SDĽ sa dopúšťa takýchto útokov na ženu. A prosila by som pána ministra, ja verím, že mu to môže byť desaťkrát smiešne, ale sú to príliš vážne veci - zamestnanosť žien, veľakrát osamelých matiek, tie zrobené ženy, na to, aby sme sa tu usmievali. Už pán minister Koncoš sa na margo žien vyjadril, že žena patrí tak ako roľa tomu, kto ju obrába, a vy nám tu teraz idete zavádzať tieto praktiky. Zamestnanosť žien je u nás veľmi vysoká v porovnaní s inými štátmi. A, pán minister, ak sa chceme priblížiť Európskej únii, tak sa musíme priblížiť Európskej únii aj s inými pravidlami. Tam tie ženy a muži robia veľakrát úplne z iného dôvodu, a to je demografická štruktúra obyvateľstva. U nás to ideme robiť kvôli tomu, že v Sociálnej poisťovni nie sú peniaze. A ale vy si musíte uvedomiť, ak predĺžite vek odchodu do dôchodku u žien a súčasne ženy prepúšťate z prefeminizovaných odborov, ako je napríklad školstvo, tak potom budete platiť podporu v nezamestnanosti a budete znášať možno mnohé iné ťažkosti a mnohé iné problémy. Takže skôr by sa vám patrilo, keby ste trošku pohli rozumom alebo možno oprášili niektoré projekty verejnoprospešných prác a aktívnej zamestnanosti, pretože rozdiel medzi minimálnou mzdou a podporou v nezamestnanosti je veľmi malá. A ja si dovolím vám doniesť potom materiály aj z terajšieho prerokúvania napríklad odporúčania Rady Európy, ktoré bude o 14 dní, a to je úcta k starším...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ja by som chcel podčiarknuť to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková vo vzťahu k riešeniu sídla a územných obvodov krajských úradov práce a okresných úradov práce. Jednak si myslím, že to, čo povedala, že bol odpor voči krajským úradom práce, je už za nami, pretože predkladatelia pri diskusiách vo výbore jasne naznačili, že krajské úrady práce majú svoje opodstatnenie jednak z titulu, povedal by som, postavenia Národného úradu práce a ich výkonných orgánov v regiónoch, ale jednak aj z toho, že výkonné orgány v kraji jednoznačne vedia lepšie posúdiť situáciu vo vzťahu k riešeniu nezamestnanosti alebo k riešeniu politiky trhu práce ako orgány z Bratislavy. Myslím si, že niektorí ľudia, ktorí nevedia, kde je okres Sobrance, nemôžu teda posudzovať, pretože som mal tú možnosť vo svojej praxi zistiť, nemôžu posudzovať situáciu v daných okresoch. Takže musím podotknúť, alebo teda podčiarknuť to, že táto situácia u predkladateľov je vyriešená, pretože jednak pochopili, že riešenie cez krajské úrady je oveľa lepšie ako z centra, jednak sa tým odstraňuje určitá korupcia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov z centra a jednak si myslím, že pochopili aj to, že postavenie v kraji cez krajský úrad a postavenie v kraji cez nejakú úradovňu generálneho riaditeľstva vo vzťahu trebárs k prednostovi kraja by bolo absolútne neporovnateľné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Vo vystúpeniach rečníčky zazneli sčasti protichodné názory oproti tomu, čo tu teraz prezentovali zástupcovia opozície vo svojich faktických poznámkach, predovšetkým vo vzťahu ku krajským úradom, ale aj k tomu, či znižovanie podpory v nezamestnanosti je motivujúcim, teda sociálnym alebo protisociálnym činom v tomto zákone.
Chcem povedať, že tento zákon si kládol okrem iných dva ciele. Jeden je, a pochopiteľne to tu zaznelo a treba to priznať, že fond zamestnanosti sa vyčerpáva a že dokonca čerpá aj zo zdrojov, rezervných zdrojov určených na pasívnu politiku, teda na podporu v nezamestnanosti a že zo zákona je to nároková dávka, to znamená, že inak to musí pri insolventnosti sanovať štát. Ale každý podporu dostať musí, kto má nárok, to je prvý moment. A že nezostávajú peniaze na aktívnu politiku, čo by bolo, samozrejme, logické, aby sa podporoval vznik nových pracovných miest, rekvalifikácie, verejnoprospešné práce, ale na to peniaze, žiaľ, nie sú. Takže ak sa peniaze ušetria, tak budú použité týmto smerom.
A druhý cieľ, a to je tá protichodnosť, čo tu zaznela, je motivácia. Naznačili ste, že je nevyhnutný väčší rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami a podporou. Naozaj, pokiaľ v štáte nie je rozdiel v kvalite života toho, kto poctivo pracuje, a medzi tým, kto pracovať môže a nepracuje, tak, samozrejme, nemôžeme hovoriť o motivácii.
Čo sa týka krajských úradov práce, je samozrejmé, že pán poslanec Engliš má na to odlišný názor, ale súčasný Národný úrad práce znížil na všetkých úradoch práce možno o 20, o 30 % ľudí už doteraz a kompetencia predstavenstva v budúcnosti bude, že môže inak štruktúrovať aj územné orgány, aby to zodpovedalo trhu práce v jednotlivých regiónoch.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Budem pokračovať neskôr.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcela by som doplniť pani poslankyňu Aibekovú, že ja vidím príčinu nezamestnanosti aj v tom, že vláda zastavila všetky rozvojové programy, počnúc výstavbou diaľnic a končiac trebárs vodným dielom Žilina. Týmto spôsobila krach mnohým firmám, nielen stavebným, ale napojených na nich ďalším. Tieto už, samozrejme, nemali možnosť alebo nemohli napĺňať rozpočet odvodmi z daní, ale naopak, práve prepustení zamestnanci ho zaťažili ako nezamestnaní. Teda nie Mečiarova vláda, ale neschopnosť terajšej vlády spôsobila stav, v akom sa Slovensko teraz nachádza. Vláda problémy v hospodárstve a tým aj v zamestnanosti, ktoré zapríčinila, rieši reštrikciami v neprospech občanov Slovenskej republiky. Posledné informácie o zvyšovaní veku žien pri odchode do dôchodku sú ďalším z nešťastných riešení. Takým, ako je teraz v poslednom rade, teda z toho celého radu, prepúšťanie pracovníkov školstva, v štátnej správe, zvyšovanie úväzkov učiteľov a potom ich následné prepúšťanie od nového roku. Nemôžeme sa tiež rovnať s vyspelými demokratickými štátmi, pretože naši obyvatelia sa dožívajú v priemere o desať rokov menej ako oni. Takže skutočne prepúšťať ďalších ľudí nie je správnou cestou, lebo obrovské množstvo mladých ľudí hľadá prácu a nemá ju.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný je ďalší prihlásený do rozpravy.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
je veľmi sympatické, keď s takouto novelou zákona číslo 387/1996 Z. z. vystúpi rezortný minister, ale ja ako človek praxe sa pýtam: Táto kozmetická úprava nakoľko je sympatická skutočne? A mne je veľmi blízka, lebo som neurológ a viem, čo to znamenalo uvádzať ľudí zdravotne hendikepovaných do výrobného procesu. Ale, priatelia, keď sú plné ulice zdravých nezamestnaných, tak ja už mám ten hlavný motív enormne zmenšený a enormne som v nevýhode. Ja to robím aj napriek tomu, takže, pán minister, si mi sympatický aj napriek tejto výhrade.
Prosím vás pekne, máme hendikepovaných, zdravotne hendikepovaných, len zoberiem jednu kategóriu, každý rok nám pribúda 39 tisíc ľudí na Slovensku, ktorí sú hendikepovaní po mozgových cievnych príhodách. My sme s profesorom Bartkom mali vypracovaný reedukačný program. Ten reedukačný program mal obrovský pacemaker, mal proste hnací motor - povinnosť pracovať. To, bohužiaľ, velvet revolúcia odstránila a teraz tento motor nám tu chýba. Ten človek vedel, že má nad sebou Damoklov meč, že sa musí naučiť pracovať. To bola obrovská motivácia, aj keď bola teda represívna, a on to však cítil a vedel sa zaradiť do reedukačných ústavov. Reedukačné ústavy v Horných Losinách, Reedukačný ústav Kováčová robili a napájali sme na to vedeckú prácu, boli z toho výskumy, ktoré boli porovnateľné s kultúrnym svetom, a boli sme na to hrdí a pyšní. Ale vždy mi chýbalo jedno. V porovnaní s kultúrnymi krajinami sme mali malý spoločenský produkt aj v Česko-slovenskej republike. Ten produkt bol malý, oni mali obrovský. Oni mali jeden obrovský predstih pred nami. Vedeli zabezpečiť produktívnych ľudí, fungujúce programy. A tie im vyrobili aj na takúto činnosť. My sme to nikdy nevedeli urobiť dokonale ani za federácie, boli sme polovičatí. Nemali sme dostatok peňazí na to, aby sme to skutočne mohli realizovať.
Preto, pán minister, ja sa dotknem niektorých vecí. Napríklad reedukácia zdravotne hendikepovaných ľudí, to je enormne, povedal by som, jemná odborná robota, ktorá potrebuje obrovské tímy. Tie sa nám rozpadli, tie už teraz nefungujú. V Kováčovej to funguje len parciálne. Ten ústav bol svetovo vybudovaný, ale on sa, bohužiaľ, scvrkol. A teraz to ako budeme robiť? A keď to budeme robiť už len na kolene, priatelia, nemáme prostriedky na to, aby sme mohli začať jednu vec. Nemáme napríklad peniaze na aktívnu podporu zamestnanosti. Aj pasívna podpora zamestnanosti má redukované prostriedky. Teda ja vidím, povedal by som, túto vec takto: Začnime to skorej z toho, tie rozvojové programy a vyrobiť peniaze na to a potom mi to nebude pripadať ako charitatívna činnosť. Toto je, povedal by som, takáto veľmi dubiózna vec.
Druhá vec, zamestnanie absolventov vysokých škôl a stredných škôl. Priatelia, nehovorí sa tu o inštitúte rezidentúry. Mali by sme aj tento inštitút zaviesť. Rezidentúra - neplatení absolventi vysokých škôl a stredných škôl nesmú stratiť profesionálnu zručnosť myslenia, zručnosť konania a idú do zamestnania ako neplatení alebo povedzme čiastočne platení zo sociálnych fondov a zabezpečujú si zdokonaľovanie profesionálnych návykov v myslení, konaní, výkonoch atď. Takáto okolnosť by sa tam mohla do tej novely zákona implementovať a ja si myslím, že by bola tiež čiastkovým príspevkom k politike zamestnanosti.
Tieto dve okolnosti, priatelia, snažme sa, aby sme vychádzali z reálnej podstaty. Z reálnej podstaty vyrobených dobrých, čistých peňazí aj pre takúto činnosť. Ak to nebude, tak tá novela zákona je na vode a tá novela zákona skutočne bude len, povedal by som, mejkapom, ktorým si splníme jednu čiarku za novelu zákona, ale nebude to mať dôraz, nebude to mať efekt, nebude to proste úderné a nebude to také, ako sme si to my predstavovali. Za totality sme vytýkali tomuto štátu a federácii to, že nebol výkonný. V roku 1974 sa mi zdalo, že to bude výkonné a potom to naraz kleslo a my sme strácali peniaze na projekty a nemohli sme ich realizovať. A teraz peňazí, samozrejme, je absolútne nedostatok. Takže ja vidím tú novelu, pán minister, i keď je sympatická, povedal by som, málo reálnu a, bohužiaľ, zdravotne hendikepovaní ľudia, ja ho vypiplem, ale nemá ho kto zamestnať, pretože on chce zamestnať len zdravých, aj to nie všetkých.
Ďakujem pekne za pozornosť.