Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Drobného vystúpi päť pánov poslancov, posledný pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na pána poslanca Drobného a uviesť, že v tých myšlienkach, ktoré hovoril, je neprijateľný aj § 113, ktorý sa týka občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Pokiaľ dosiaľ bola vyššia percentuálna povinnosť zamestnať týchto občanov, teraz pán minister ju znižuje na 3 %. Vážení, kde sú tie časy, keď sme hovorili, že týmto ľuďom táto nová spoločnosť zlepší situáciu? Kde sú tie časy, keď na billboardoch ste boli s nápisom Lepšie žiť? Myslíte, že táto skupina si nezaslúži, aby bola povinnosť ich zamestnať? Veď to sú ľudia postihnutí, ktorí nemajú možnosť podnikať nejako mimoriadne. Majú obmedzené možnosti svojej realizácie. Tak štát je povinný pre túto skupinu niečo urobiť. Je to predsa naša povinnosť.
Len toľko, pán minister. Zvážte tento § 113 a neriešme naše problémy práve na úkor tejto skupiny. Je to nemorálne, je to neetické. My by sme skôr mali tejto skupine pomáhať. A potom podtón tejto novely, že prinúťme, nedopusťme, aby ľudia poberali tieto podpory tam, kde môžu pracovať. Prosím vás pekne, dnes už takto situácia nestojí. Je to na výsmech, pretože aj tí, čo chcú, nemôžu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem doplniť pána poslanca Drobného práve o podporu riešenia buď cez verejné práce, alebo cez neplatené práce. Dajú sa dokonca kombinovať obidve riešenia - buď zabezpečiť udržanie pracovných návykov, alebo získavanie pracovných návykov. Vieme, že hlavne mladí ľudia, ktorí sa vôbec nedostanú do pracovného procesu, veľmi rýchlo v tej svojej najprv naivnej dočasnej nezamestnanosti sa dostávajú do návykov, ktoré sú potom už nevratné. Veľmi ťažko sa osvojujú návyky systematickej práce, systematického rozvrhu pracovného dňa, a teda z týchto dôvodov by som veľmi odporúčal, aby sa zaviedol aj princíp možného stážovania ako neplatenej alebo podporne platenej práce pre ľudí, aby sa vytvorili bezplatné pracovné režimy na odborných pracoviskách a aby títo ľudia mali možnosť získavať pracovné návyky a udržali si vysokú sociabilitu, vysokú súdržnosť s ľuďmi z práce.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Nesporné sú tie argumenty, ktoré zazneli v slovách pána poslanca Drobného, týkajúce sa dvoch rozmerov, a to je starostlivosť o ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou i absolventov a ich pracovné návyky sú správne a musíme sa s nimi stotožniť, ale opakujem, že podmienkou na to, aby sme to mohli uskutočniť, sú zdroje vo Fonde zamestnanosti. Tieto zdroje sa v súčasnosti čerpajú len na pasívnu politiku zamestnanosti. Viem, že to má súvislosť s vyberaním zdrojov, s rozvojom ekonomiky. Ale z tých zdrojov, ktoré úrad práce má k dispozícii, môže použiť na ten spôsob, ktorý ste naznačili, len vtedy, keď má aj prostriedky na aktívnu politiku. Na zamestnávanie absolventov, na ich stimuláciu, na ich podporu, na podporu zamestnávateľov, aby prijímali absolventov. Ale to nemôže byť teraz, keď podpora vyčerpá všetky peniaze, ktoré vo Fonde zamestnanosti sú. Aj o tom je zníženie výšky podpory. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Čo umožňoval súčasný zákon? Bol úplne protichodný tomu, čo hovoríte. Absolventi škôl mali tento rok, 10-tisíce absolventov, prázdniny za 3 200 Sk na mesiac. Vieme o tom všetci. Skončili školu a všetci skončili na úrade práce, mali krásne dva mesiace. Navrhovaný zákon to rieši tak, že prázdniny budú súčasťou školského roka a že oni budú poberať, teda ich rodičia, prídavky na deti. Ale to, myslím si, je podstatné zlepšenie situácie pre absolventov a bude ich to motivovať nie prázdninovať, alebo poberať 3 200 Sk, ale hľadať si zamestnanie. Veď to bolo nedostatkom tohto zákona a takýchto nedostatkov, ktoré sa odstraňujú týmto zákonom, je veľa. Mám veľa návrhov v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti, ako to zlepšiť. Myslím si, pán minister, že to môžeme dosiahnuť sčasti v tomto zákone, ale sčasti potom v inej novele, kde sa môže principiálne meniť aktívna politika zamestnanosti, aby naozaj výraznejšie motivovala zamestnávateľov na vytváranie nových pracovných miest.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak ako načrtol aj pán poslanec, ktorý nám hovoril o zamestnanosti, napríklad k absolventom, systémom rezidentov, je to mimoriadne dôležité. Skutočne nebudem hovoriť za iné odbory, poviem za odbor medicíny, aby absolventi lekárskych fakúlt nestrácali vedomosti, je mimoriadne dôležité nie ich nechať na nezamestnaneckej podpore, ale zamestnať ich. A my už sme to mali, predsa tento systém zamestnávania absolventov za Mečiarovej vlády bol. Ale tak ako aj povedali moji predrečníci v pripomienkach, nemáte peniaze na aktívnu zamestnanosť a tú jednoducho nemáte preto, že ekonomiku vediete do kolapsu tým, že sa zabrzdili všetky rozvojové programy tým, že zahraničný kapitál vlastne dáva nám otázky ako v anglických časopisoch. Jeden ma napríklad skutočne mimoriadne zarazil, kde Angličania dávajú otázku: "Chcú Slováci naozaj zahraničné investície?"
Takže bolo by treba, pán minister, neprijať také jednoznačné vyjadrenie, že predĺžime vek odchodu žien do dôchodku. Garantujem vám, že aj keď sa vám zdá päťdesiatnička alebo 54-ročná žena, ktorá odchádza do dôchodku, to znamená, že porodila 3 deti, ak sa vám zdá, že je ešte dostatočne výkonná na to, aby zvládla zamestnanecký pomer, nie je to tak. Skutočne, pán minister, ja si vyprosím vaše úškrny, ale porovnajte ju s 54-ročnou ženou niekde v západnej Európe. Pozrite sa na systém ich služieb, na polotovary a na všetko to, čo tej žene pomáha. A, samozrejme, aj na plat a príjem jej manžela. Takže ak nie sú peniaze na aktívnu zamestnanosť, treba sa zamyslieť, ale nie len u vás, ale vo vláde.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ja nemôžem nič iné iba v podstate podporiť alebo dať taký pozitívny názor na vystúpenie pána Drobného a som rád, že otvoril pri tejto chúlostivej veci aj takú citlivú skupinu ľudí, ako sú zdravotne postihnutí. Len chcem zdôrazniť jedno. Bolo by asi veľmi zlé, keby sme si namýšľali, že takýmto zákonom, alebo vôbec zákonom o zamestnanosti by sme týchto ľudí riešili. To môže byť čiastkové riešenie, síce veľmi významné, môže byť na určitú podporu, keď sú prostriedky v tomto poisťovacom systéme, pretože je to poisťovací systém. A postupne zabúdajme na aktívnu politiku zamestnanosti, pretože štát by mal byť aktívnejší, a nie Fond zamestnanosti, nie Národný úrad práce.
Vidíte, koľko peňazí sa nevracia, čo sme za tých 8 rokov narobili, ale o túto časť obyvateľov by sme sa mali starať skutočne komplexne, aj v iných normách, ako to už predo mnou jeden rečník povedal. Jedno, čo chcem zdôrazniť - a asi to pán Drobný naznačoval -, nepohneme sa ďalej, pokiaľ nebudeme mať aktivity rozvojové, aktivity na tvorenie nových pracovných miezd. Žiadnym iným zákonom ani poistením by sme nenahradili, nenahradíme, keď nám pôjde nezamestnanosť do 600 alebo 700 tisíc. Takže toto ja tiež chápem ako nutnosť. Toto nie je záchrana toho, čo nás čaká a budeme pokračovať ďalej. Je to prvý krok aj v prospech tých zdravotne postihnutých, pretože máme veľa sťažností. Keď nemá šancu sa kde odvolať, dnes vidíte, zavádzame tak posudkové lekárstvo a to bude veľký prínos aj pre týchto ľudí, veľká ochrana.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Rusnáková, máte procedurálny návrh? Neboli ste prihlásená s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Rusnák je posledný prihlásený do rozpravy.
(Reakcia poslankyne Rusnákovej.)
Prepáčte, pani poslankyňa, ja som bol v tom, že pán poslanec Mesiarik je posledný.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ďakujem pekne.
Chcem sa vyjadriť tiež k zdravotne postihnutým občanom, ktorých sa táto novela zákona týka tým, že sa znižujú 4 % na 3 %. Nie je to zámer, ktorý by chcel poškodiť zdravotne postihnutých a ich zamestnávanie, ale ide o objektívny fakt, ktorý jednoducho ministerstvo zobralo na vedomie. Ja som si robila poslanecký prieskum práve v súvislosti s týmto a musím povedať, že mnohé právnické osoby, firmy a štátna správa nie sú schopné zamestnať toľko ZPS-károv, koľko im predpisuje zákon, pretože ich často spolu toľko v okrese fyzicky ani nie je, koľkí by mali byť zamestnávaní. Čiže štát vlastne "trestá" verejnú správu, podniky a firmy za to, čo ony nevedia naplniť. Konkrétne v školstve napríklad v jednom priemernom okrese je odvod za ZPS-károv 700 tis. Sk, pričom v okrese sú takí zdravotne postihnutí, ktorí sa v školstve jednoducho ani nemôžu prijať do pracovného pomeru. Ak by sa stavy nenaplnili, tak napríklad odbory školstva by museli zaplatiť pokutu pol milióna korún. Štát nemôže nútiť firmy a podniky, ktorých by sa to týkalo, k dodržiavaniu takého zákona, ktorý je nenaplniteľný. Čiže pán minister len dáva zákon do súladu s objektívnymi podmienkami, ktoré v okresoch a krajoch sú. Nie je v tom žiadny iný zámer. V rozprave v druhom čítaní potom vystúpim aj s konkrétnymi číslami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
na dnešnej schôdzi prerokúvame jeden z dôležitých zákonov. Ja si myslím, že nikto z nás nepochybuje, že v dnešnej zložitej sociálno-ekonomickej situácii je takáto novela veľmi potrebná. Samozrejme, že ma neteší, že sme nútení reagovať na ňu takýmto spôsobom. Nepovažujem to za konštruktívne riešenie nahromadených problémov spôsobených predovšetkým úpadkom slovenskej ekonomiky a ich dlhodobým neriešením. Na ilustráciu súčasného stavu zamestnanosti obyvateľstva treba použiť aspoň niekoľko čísiel. Ako všetci dobre vieme, k 1. augustu tohto roku bolo celkove evidovaných v Slovenskej republike 510 955 nezamestnaných občanov. Alarmujúci stav je však najmä na východnom Slovensku. Ja spomeniem len Prešovský kraj s 25,96 % a Košický s 26,79 % vedú túto nepopulárnu tabuľku na Slovensku, kým napríklad nezamestnanosť v Bratislavskom kraji napriek zvýšeniu je 6,78 %.
Keď sa vrátim do Prešovského kraja, treba povedať, že hranicu 30 % prekročili okresy Stropkov a Vranov, a pritom žiadny z okresov nie je pod 20 % nezamestnanosti. Samozrejme, že navrhnutá novela nerieši a nemôže ani riešiť tento problém dokonale. Problém môže riešiť len ozdravená ekonomika, ktorá poskytne viac pracovných príležitosti a možností. Novela však napomôže - a o tom som presvedčený - účelnejšie nasmerovať obmedzené finančné prostriedky k tým, ktorí to najviac potrebujú. Domnievam sa, že je len na škodu, že sľubovaná a vládou predložená strednodobá koncepcia prišla neskoro a navyše podľa môjho názoru nedáva návod na riešenie konkrétnych problémov v oblasti zamestnanosti.
Zriadením garančného fondu vychádzame v ústrety sociálnemu partnerovi - Konfederácii odborových zväzov - a garantujeme vyplatenie mzdy aj u nesolventných zamestnávateľov, samozrejme, po obmedzený čas. Reštrikčnosť navrhnutých opatrení pri vyplácaní podpory v nezamestnanosti má postihnúť tých, ktorí ju zneužívajú. Občania od tejto novely očakávajú predovšetkým odstránenie práce načierno. To si treba povedať, to je prax, postih voči tým, ktorým sa pracovať nechce, ale aj tým, ktorí odmietajú ponúknutú primeranú prácu. Získané prostriedky bude možné použiť na aktívnu politiku zamestnanosti a umožniť pracovať tým, ktorí pracovať ozaj chcú.
Chcem spomenúť ešte jeden fakt. Aj starostovia našich obcí majú tiež svoje predstavy o efektívnom využití nezamestnaných pri verejnoprospešných prácach. Samozrejme, nedá sa to všetko riešiť teraz. Ja verím, že v druhom čítaní kolegovia, kolegyne vystúpia aj s pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme, samozrejme, spoločným úsilím zlepšili túto novelu o zamestnanosti. Ja osobne verím, že prijatá novela bude prvým krokom na ceste k zastaveniu nepriaznivého vývoja v zamestnanosti. Nasledovať však musia opatrenia, ktoré budú nezamestnanosť postupne znižovať. Ja však za najhoršie riešenie by som považoval, keby sa pri prerokúvaní tejto novely vytĺkali politické body. Občania od nás poslancov predovšetkým očakávajú niečo úplne iné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rusnáka sa hlási sedem pánov poslancov. Posledný pán poslanec Cuper.
Prvá - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja som naozaj vo svojom vystúpení nepoužívala politické kritériá. Práve naopak, vidíte, že sme sa vo svojich vystúpeniach v mnohých veciach zhodli. A myslím si, že tak by to malo byť. Hľadajme spoločné. Nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že táto novela postihuje tých, ktorí nechcú pracovať. Áno, čiastočne súhlasím, ale máme 510 000 nezamestnaných. Vy sám ste si vlastne tieto slová vyvrátili tými počtami nezamestnaných. Predsa nechcete tvrdiť, že 20 % alebo 30 % nezamestnaných v niektorých okresoch sú všetko ľudia, ktorí nechcú pracovať. Veď to tak nie je! Sú to ľudia, ktorí chcú pracovať. Práve v tom je nedostatok tejto novely, že rovnako tým znížením príspevku postihne tých, ktorí nechcú pracovať, ale aj tých, ktorí zúfalo hľadajú prácu a nenájdu ju.
A v závere, keďže som videla, ako pán poslanec Weiss nesie článok, ktorý sa tiež týka odchodu žien do dôchodku, kde sa tvrdí úplne klamstvo, že nepopulárne opatrenie podporí aj opozícia. Opozíciu tvorí aj SNS. Na to by mohli oni reagovať, že vôbec to nepodporujú, ale za HZDS môžem povedať, že nepodporíme tieto kroky a tieto slová, ktoré boli uverejnené v dnešnom SME, nereprezentujú názor celého klubu HZDS. Preto sme ho tu my verejne prezentovali. Sú to veci, o ktorých naozaj treba diskutovať veľmi citlivo a nie takými radikálnymi rezmi. Toto som si dovolila ešte dodať, pretože predpokladám, že pán minister túto kartu vytiahne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Tiež chcem zareagovať na to, čo sme si tu vypočuli, a chcem upozorniť pána poslanca, že si skutočne nemyslím, že 20 % nezamestnaných ľudí - a napríklad včera, predvčerom zo zavretých fabrík ľudí, ktorí sa dostali do tejto záchytnej sociálnej siete, že sú ľudia, ktorí nechcú pracovať. A práve preto, že nevieme postihnúť tých, ktorí sa tam dostali a ktorí nechcú pracovať, my postihujeme všetkých takýmto reštrikčným opatrením. Ak vznikla situácia, ktorá vznikla, vláda namiesto toho, aby vymýšľala, akým spôsobom tým ľuďom pomôcť, ju chce riešiť reštrikciou, pretože predĺženie odchodu veku do dôchodku je presne opačný inštitút ako pomoc obyvateľstvu. Tak tam je tá politika len na vašej strane. My sa snažíme skutočne urobiť to, v čom ste nás vyzvali poslednou vetou. To, čo čakajú od nás občania. Preto vám ponúkame a hovoríme o tom, že sme zamestnávali absolventov a podpora v nezamestnanosti išla ich zamestnávateľom, že inštitút predčasného dôchodku bol vlastne riešením pre týchto nezamestnaných ľudí. Veď do predčasného dôchodku neodchádzali zamestnanci z prosperujúcich firiem. Odchádzali zamestnanci tam, kde bol potrebný prirodzený úbytok, kde sa znižovali stavy pracovníkov. Ďalej verejnoprospešné práce. Ak chceme ísť do Európskej únie, nesmieme zabudnúť, že Európska únia sa panicky bojí štátov, ktoré prekročia magickú hranicu 20 % nezamestnaných. A tú už máme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Chcel by som podporiť myšlienky, ktoré povedal pán poslanec Rusnák. To je tiež jeden zo zdrojov alebo možností získania financií, pretože povedzme si na rovinu, čiernu prácu je skutočne problém odstrániť. Ale napriek tomu povedzme si na rovinu, možnosti čiernej práce využívajú ako zamestnávatelia, tak zamestnanci. Doslova zamestnávatelia zneužívajú situáciu na trhu práce a nezamestnaní si mnohokrát ani neuvedomujú, ako sú využívaní a zneužívaní. Na východoslovenských dedinách v niektorých dedinách pravidelne ráno odchádzajú ľudia, ktorí sú nezamestnaní, niekde inde, kde sa zamestnávajú načierno. A voči tomuto ani táto novela zákona nejakým spôsobom nebojuje.
My vieme, pri diskusiách vo výbore sme hovorili o tom, že sa pripravuje veľká novela alebo novela, ktorá bude zahrnovať aj tieto veci. Ale tu, keď sa zamyslíme nad tým, že čierna práca je ďalšou možnosťou zdroja, malo by to byť aj v tejto malej novele, ak to tak môžem nazvať, zakotvené. Mali by byť opatrenia, ktoré by znižovali čiernu prácu a zabraňovali zneužívaniu nezamestnaných, pretože stavovské organizácie zamestnávateľov jednoducho proti tomu nebroja. Okrem toho, myslím si, ani daňové úrady si neplnia tu svoje povinnosti, ktoré by mali, pretože jednoznačne sú to daňové úniky, odvodové úniky. V podstate to, že stavovské organizácie podnikateľov to nechávajú tak, je to znevýhodnenie tých poctivých podnikateľov, ktorí to myslia vážne a ktorí podnikajú tak, ako im to legislatíva káže. Myslím to v tom dobrom zmysle slova, nezneužívajú platnú legislatívu, povedal by som, pre svoju čiernu prácu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som podporiť vystúpenie pána Rusnáka a myslím, že nakoniec všetci, čo vystúpili v rozprave, neboli a priori proti tejto novele zákona. Myslím, že v tomto treba hľadať tú prioritu. A ja by som bol veľmi rád, keby sme v tom druhom čítaní neskĺzli k tomu, čo bolo v tomto prvom, k nejakým tým, nechcem povedať, populistickým, ale niekedy vyložene možnože straníckym rečiam. Lebo viete hovoriť o tom, že táto novela je proti ZPS-kám, to skutočne je pritvrdé hodnotenie, lebo niektoré samotné závody majú problémy s vlastnými ľuďmi, ktorí majú zníženú pracovnú schopnosť a dokážu ich zamestnávať len za veľmi ťažkých podmienok. Tak si myslím, že táto novela jednoducho nemôže riešiť všetkých ZPS-károv v rámci Slovenska.
Po druhé. Skĺznuť tu k odchodu žien do dôchodku, predsa táto novela opäť nerieši odchod žien do dôchodku, tak si myslím, že zbytočne chodíme po iných cestičkách, ako by sme mali ísť po tej filozofii tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Rusnák uviedol, že táto novela odstraňuje čiernu prácu, teda pomáha. Nie je tak, pretože čiernu prácu zabezpečí jedine prax, dobrá práca príslušných úradov. Ďalej bolo povedané, že tento zákon postihuje tých, čo nechcú pracovať. Už aj pani poslankyňa Aibeková na to reagovala. Prosím vás pekne, nehovorte o tých, čo nechcú pracovať. Áno, sú takí, ale prevažná väčšina dnes sú ľudia, čo chcú, vedia a potrebujú pracovať, takmer 50 % sú to mladí ľudia dnes už do 30 rokov a táto spoločnosť pre nich nevie zabezpečiť pracovné príležitosti.
A ďalej by som chcela uviesť, opätovne hovorím, 3-percentné zníženie u osôb so zníženou pracovnou schopnosťou je nehumánne. Predsa je na smiech, že znižujeme preto, lebo podniky nevedia naplniť túto kvótu. Pravý opak je pravdou. Je veľa záujemcov so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní, a pokiaľ by aj bol niekde taký prípad, predsa stačí ustanovenie, pokiaľ nie je na úrade práce evidovaný občan so zníženou pracovnou schopnosťou, že príslušné podniky v regióne nemusia platiť sankciu. A potom nepoškodíme tieto osoby a urobíme zadosť takzvanej praxi. Ale pokiaľ ja mám listy od občanov, viem, že mnohí mi píšu, aby sme im pomohli získať pracovnú príležitosť, lebo sú osoby so zníženou pracovnou...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Ja podporujem vyjadrenie pána poslanca Rusnáka o tom, aby politické strany pri návrhu tohto zákona nevytĺkali politický kapitál, ako to predviedla pani Tóthová, pani Mušková. Veď vyjadrenie ich kolegyne pani Oľgy Keltošovej je jasné, ktorá uviedla, že aj predchádzajúca vláda počítala so zvýšením...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne.
Poslanec D. Fedoročko:
... veku odchodu do dôchodku na úroveň bežnú v Európskej únii. Je už len otázka odborného hľadiska, či je to technika zvýšiť to postupne alebo naraz. Preto privítam konštruktívne návrhy, ktoré zlepšia predložený návrh, ale nerobiť z toho politický kapitál.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem môjmu kolegovi pánovi poslancovi Rusnákovi povedať, že ho chápem, že obhajuje vlastného ministra, ale už ho vôbec nechápem, prečo nás upozorňuje, že nemáme z toho vytĺkať politický kapitál. V parlamente, v každom parlamente sa vytĺka aj politický kapitál v podobe preferencií. Hodnotia ním občania činnosť jednotlivých politických subjektov. Vám chcem, pán poslanec Rusnák, však pripomenúť, že sa vám divím, že obhajujete túto vládu, ktorá týmito pravicovými opatreniami chce zvaliť všetku ekonomickú neschopnosť tejto vlády na bedrá tých najchudobnejších a práve tých je na východnom Slovensku najviacej. Nesúhlasím s takými skvostnými opatreniami, ktoré všetkých občanov hádžu do jedného vreca.
Urobil to už pán Čarnogurský v novele Trestného zákona, keď zaviedol slovenské trestné zákonodarstvo niekde pred rok 1989, keď sme znovu zriadili skutkové podstaty, ktoré umožňujú poslať niekoho za neschopnosť doma, teda platiť alebo vracať dlh. To bolo ešte za feudalizmu. Francúzska revolúcia to zrušila. Vy teraz chcete povedať, že všetci občania, a aj na východnom Slovensku, nechcú pracovať alebo že sa im nechce pracovať. To predsa nie je pravda! Teda ak niekto chce vytĺkať politický kapitál, pán poslanec Rusnák, tak to ste práve vy. A ja sa divím Strane demokratickej ľavice, ľavicovému subjektu, ktorý obhajuje neschopnú pravicovú politiku pána Mikloša, a aj pani Schmögnerovej, ktorá je vyslovene protiľudová a len pre tých najbohatších, a to ešte zo zahraničia. Takže občania čakajú niečo iné, pán Rusnák.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Magvaši.
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne, poslanci,
samozrejme, problematika zamestnanosti je dnes kľúčovou otázkou slovenskej spoločnosti a nakoniec aj z prieskumu verejnej mienky vychádza, že dnes občania postavili problematiku zamestnanosti za kľúčový problém svojho vlastného bytia. Teda nečudujem sa takejto diskusii k tomuto zákonu, i keď, samozrejme, vieme, na aký účel bol zákon o zamestnanosti v roku 1996 vytvorený, jasne sa dokonca v prvej časti tohto zákona definuje, čo je politika zamestnanosti, čo je politika trhu práce a čo rieši vlastne tento zákon.
Teda rad vecí, o ktorých sa tu rozprávalo, ide nad rámec tohto zákona. Ja chápem, že je to inak pochopiteľne spoločensky závažná vec a že sa teda nakoniec niektoré veci toho dotýkajú. Chcel by som jasne formulovať, že určite tento zákon nemôže riešiť zamestnanosť, že zamestnanosť sa rieši predovšetkým hospodárskou politikou a tak, ako je to aj formulované v prvej časti samotného zákona, kde sa jasne formuluje, aké nástroje sa používajú v tomto zákone predovšetkým na riešenie politiky trhu práce.
Chcel by som upozorniť na to, že sa tu stále hovorí, že zákon je príliš reštrikčný. Musím povedať obrátene, že v roku 1996 tento zákon bol trošku naladený na inú sústavu a obyčajné matematické prepočty a potvrdenia, teda vlastne aj celosvetové, ukazujú, že pri dlhotrvajúcej priemernej miere nezamestnanosti okolo 11 - 12 % takýto spôsob, ako tento návrh zákona bol v roku 1996 konštituovaný, vtedy môže takýto systém fungovať. Samozrejme, ak sa dostaneme do miery nezamestnanosti 14,5 %, aká bola od roku 1996 do roku 1998, tri roky 14,5 %, prekročil sa tento rámec a vlastne celý tento systém stratil už svoju základnú fundamentálnu možnosť. A, samozrejme, ďalšie navŕšenie miery nezamestnanosti ďalej ešte len spôsobilo ohrozenie fungovania tohto zákona ako celku.
Po druhé, oproti všetkým krajinám okolo nás, či v Poľsku, alebo Maďarsku, či Česku, naladenie dĺžky poberania podpory, ale aj výšky poberania podpory bolo nadštandardné oproti všetkým týmto okolitým krajinám. Pokiaľ sa nám tu teda vytýka, že prechádzame na nejaký systém, že krátime 5 400 Sk, chcel by som uviesť, že zavádzame úplne iný, nový inštitút, že zavádzame inštitút 1,5-násobku životného minima, kde životné minimum sa podľa zákona valorizuje, to znamená, že zachytávame nárast životných nákladov aj pre toho, kto poberá podporu. (Hlasy z pléna.) Nie, v doterajšom návrhu zákona je taxatívne povedaných 5 400 Sk, ale je 5 400 Sk napísaných ako taxatívna záležitosť.
Takže ja by som chcel upozorniť, že tento náš zámer vychádzal predovšetkým z jedných skúseností, z medzinárodných skúseností, ktoré hovoria, že občan, ktorý stratí zamestnanie a pokiaľ do obdobia 6 - 9 mesiacov si znovu neobnoví prácu, tak sa dostáva do stavu určitej letargie a...
(Reakcia z pléna.)
Ja by som prosil, keď ste vy rozprávali, pani poslankyňa Belohorská, ja som bol ticho. Buďte trošku slušná.
Takže obrátene, práve znížením lehôt, ak tieto lehoty schádzajú na takú úroveň, aká je v Poľsku, ako je v Česku, ako je v Maďarsku, ktorá vychádza zo skutočných poznaní, ako sa správajú nezamestnaní ľudia, chceme vytvoriť motiváciu ľudí. A musím povedať, že aj napríklad sprísnenie zákona o sociálnej pomoci nám ukázalo, že dnes tí občania, ktorí sa dostali, zaradili sa do stavu hmotnej núdze zo subjektívnych dôvodov, oveľa dôraznejšie si začínajú sami aktívne hľadať zamestnanie. Ja si myslím, že práve naladenosť systému, ktorý zabezpečoval dlhodobú určitú podporu pre ľudí, vytvára podmienky na to, že ľudia strácali v určitej fáze motiváciu, a práve tento zákon, týmito riešeniami chce riešiť, aby si ľudia uvedomili, že stratili zamestnanie, a práve v tej prvej fáze straty zamestnania si hľadali svoje vlastné zamestnanie.
Samozrejme, bola tu diskusia ohľadom zdravotne postihnutých. Ja by som chcel povedať, že neviem, z akých analýz vychádza pani poslankyňa Tóthová, ale naše analýzy hovoria iné, a preto sme nastavili počet 3 %. Po skutočne hĺbkovom preskúmaní sa ukazuje, že je to približne, že sa to pohybuje od 2,8 do do 3,1 % na Slovensku, a preto sme dali číslo 3 %. Ale treba ten zákon čítať do konca, pretože sa tam navrhuje tzv. možnosť náhradného plnenia vo výrobných jednotkách, ktoré sú vytvorené z počtu zdravotne postihnutých občanov, čo je oveľa správnejšie, oveľa lepšie, pretože sa môžu vytvoriť pre týchto ľudí bezprostredne lepšie podmienky, ako tak, že sa musia umelo vytvárať, a dokonca sa nedajú vytvárať podmienky u niektorých zamestnávateľov. Takže treba čítať návrh zákona komplexne, celkom. A vôbec nesúhlasím s vaším názorom, pani poslankyňa Tóthová, že je to v tomto diskriminačné.
Škoda, že tu nie je pani poslankyňa Mušková, pretože vodné dielo vôbec nefinancuje štát, ale vodné dielo financuje súkromná spoločnosť Vodné dielo, a. s., takže je neoprávnené napadnutie, že nedokončenie Vodného diela Žilina je výsledkom nefinancovania štátom.
A, samozrejme, nad rámec tejto novely zákona, pretože predmetom novely zákona vôbec nie je dôchodkový vek žien, ktorý sa tu postavil, ja to tu nebudem príliš rozoberať, pretože to patrí do niečoho iného. A ešte sa tu stretneme v parlamente, samozrejme, pri predložení koncepcie reformy sociálneho poistenia a potom myslím si, že to v celej súvislosti a komplexne posúdime.
Chcel by som predsa len prečítať, vy ste čítali len časť, pani poslankyňa Aibeková, ja prečítam to, čo je napísané v dnešnom SME na strane 2: "Ako uviedla poslankyňa HZDS Oľga Keltošová, so zvýšením veku odchodu do dôchodkov na úroveň bežnú v Európskej únii počítala aj predchádzajúca vláda. Z odborného hľadiska je to nevyhnutné. Otázka je len technika, či tento vek zvyšovať postupne alebo naraz." Ja si pani Keltošovú vážim. Skutočne, že je odborníčka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce stručne k rozprave vyjadriť ešte pán poslanec Rusnák.
(Ruch v sále.)
Pokoj, panie poslankyne.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážené kolegyne, kolegovia,
skutočne krátko musím zareagovať, pretože ste tu postavili do svetla jednak mňa ako spoločného spravodajcu, ale ja som vystupoval ako riadne diskutujúci, a potom ste postavili celé naše ministerstvo a celú koalíciu.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Rusnák ako spoločný spravodajca zaujíma stanovisko k rozprave, pani poslankyňa.
Poslanec Š. Rusnák:
Stanovisko k diskusii.
A ja by som len chcel vás pekne poprosiť, aby ste neprekrúcali moje slová. Ja som jasne a zreteľne povedal, a to vám môžem ešte zopakovať, občania od tejto novely očakávajú predovšetkým odstránenie práce načierno, občania očakávajú postih voči tým, ktorým sa pracovať nechce, voči tým, ktorým sa pracovať nechce. Ja som nehovoril, pán Cuper, že proti všetkým tým, ktorí sú nezamestnaní na východnom Slovensku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci,
je 19.11 hodín, prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.
Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov, ktoré Národná rada dnes odpoludnia prerokovala.
Pokračujeme ráno o 9.00 hodine pokračujeme.
Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí boli určení ako spoloční spravodajcovia, aby boli všetci prítomní o 9.00 hodine.