Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási k prerokúvanému bodu programu niekto ústne. Dvaja páni poslanci. Takže v poradí pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Vyhlasujem skončenie možnosti prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.
Pán poslanec Mesiarik vystúpi v rozprave ako prvý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážené poslankyne, poslanci,
pán minister,
chcel by som predovšetkým oceniť návrh, ktorý vláda predložila a už v druhom čítaní sa ním zaoberáme, pretože skutočne treba povedať, ak ho schválime, dostaneme sa o kus ďalej. Vyrovnáme sa s krajinami Európskej únie v takej významnej oblasti, ako je táto oblasť.
Mám jedno malé odporúčanie. V § 30 v ods. 1 a ods. 7 - v týchto odsekoch je odvolávka číslo 12. Odporúčam, aby sa v tejto odvolávke číslo 12 pod čiarou doplnil tento text: "Zákon číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. a zákon číslo 103/1998 Z. z." Chcem to odôvodniť tým, že toto doplnenie jednoznačne dá odpoveď podľa článku II vládneho návrhu, podľa ktorého aj orgány podľa zákona 174/1968 v znení neskorších predpisov sú orgány dohľadu oprávnené ukladať ochranné opatrenia (§ 31) a pokuty (§ 32). Činnosti, ktoré vykonávajú dozorné orgány rezortu Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky, inšpektoráty bezpečnosti práce a samotný Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky sa môžu končiť pokutou alebo iným rozhodnutím. To všetko je platné. Týmto však, ak by sme doplnili tento odkaz o moje odporúčanie, jednoznačne bude stanovené, že aj tieto veci sa vzťahujú na tento zákon. Zdôrazňujem, ide o bezpečnosť práce, o to viac by bolo potrebné tento odkaz dolu pod tú čiaru zahrnúť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zólyomi, nech sa páči, ako druhý v poradí prihlásený do rozpravy.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
ctený snem, Národná rada Slovenskej republiky rokuje o veľmi dôležitej, musíme konštatovať, aj o veľmi zložitej právnej norme, ktorá svojimi ustanoveniami zasahuje do viacerých oblastí, resp. rezortov nášho exekutívneho systému. Rokuje sa o vládnom návrhu zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody, ktorý je novým právnym predpisom v oblasti skúšobníctva, posudzovania zhody výrobkov s technickými požiadavkami na výrobky a technickej normalizácie. Z toho vyplýva, že rieši otázky a ustanovuje pravidlá v takých dôležitých oblastiach, ako je akreditácia, presnejšie akreditačná činnosť, autorizácia a posudzovanie zhody určených výrobkov. Ďalej v oblasti normalizácie a skúšobníctva a v neposlednom rade v oblasti dohľadu na určené výrobky, ktoré sú uvedené na trh.
Tento nový zákon je veľmi potrebný hlavne preto, lebo za uplynulých takmer 10 rokov sa vytvárajú a budujú u nás nové ekonomické podmienky na princípoch trhového mechanizmu, z čoho vyplýva aj nevyhnutnosť právnej úpravy zásad a podmienok, v zmysle ktorých sa môžu uvádzať výrobky na trh. Za týchto nových podmienok treba presne definovať spôsoby, ako ochraňovať nielen trh na Slovensku, ale aj spotrebiteľa a výrobcu. Paralelne sa musia určiť aj povinnosti výrobcov, dovozcov a distribútorov výrobkov takými novými predpismi, ktoré sú kompatibilné s normami platnými v členských štátoch Európskej únie. Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah, je samozrejmé, že je načase zrušiť doteraz platné zákony, ktoré sú už zastarané a nevyhovujú novým ekonomickým a technickým podmienkam. To znamená, že zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve a zákon číslo 142/1991 Zb. o československých technických normách. Tieto právne predpisy ešte zodpovedajú centrálne riadenej ekonomike bývalého režimu.
Chcem zdôrazniť, že tento nový zákon je potrebný nezávisle od tých požiadaviek, ktoré vyplývajú z jednoznačných integračných snáh Slovenskej republiky do európskeho politického a hospodárskeho spoločenstva, čiže do Európskej únie. K tomu treba akceptovať predpoklady a naplniť očakávanie Európskej únie, presnejšie Európskej komisie. A to je druhá stránka nevyhnutnosti prijatia predloženého zákona, ktorý musí byť v súlade s už aplikovanými právnymi predpismi Európskej únie v tejto danej oblasti.
Chcem podčiarknuť, že v rámci implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do právneho systému Slovenskej republiky je nevyhnutné prijať predloženú právnu normu. Prijatím zákona, ktorý je novou právnou úpravou v oblasti skúšobníctva a posudzovania zhody výrobkov, sa má zabezpečiť legislatívno-právny základ na realizáciu zásad voľného obchodu medzi Slovenskou republikou a členskými krajinami Európskej únie, resp. krajinami voľného obchodu. Som presvedčený, že odsúhlasením zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody Národnou radou Slovenskej republiky do jesenného hodnotenia pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii sa docieli, že Európska komisia bude tento skutok pozitívne hodnotiť, čo bude jedným z dôležitých parametrov, aby helsinský samit odporučil začatia konkrétnych integračných rozhovorov so Slovenskou republikou medzi kandidátskymi krajinami prvej skupiny.
Je veľmi dôležité, aby Slovenská republika zbližovala svoj právny poriadok s právnym systémom krajín Európskej únie aj v tejto oblasti. Z doterajších skúseností už vieme, že rýchlosť zbližovania a plné prijímanie je individuálne a každá krajina vrátane krajín Európskej únie postupne prijímala globálnu koncepciu a modulárny systém v oblasti technických požiadaviek na výrobky a posudzovaní zhody.
Prijatie nového zákona je takou veľkou zmenou právneho poriadku v oblasti uvádzania výrobkov na trh, že je potrebné naplňovať určité prechodné obdobie, aby sa mohli všetci zainteresovaní prispôsobiť k zmeneným podmienkam. Prechodné obdobie bolo aj v krajinách Európskej únie a obyčajne trvalo niekoľko rokov. Zákon predstavuje veľmi náročnú koncepciu a vyžaduje z odbornej stránky pripraveného dovozcu a výrobcu, resp. z právnej stránky pripravenosť spotrebiteľa. Zavedenie nových právnych predpisov vyžaduje v oblasti kontroly na trhu vybudovanie orgánov dozoru na trhu v súlade so systémom zhodným v krajinách Európskej únie. Ak by došlo k plnému otvoreniu trhu, to by malo za následok, že sa na trh dostanú bez kontroly výrobky nekvalitné a nebezpečné, čo si v konečnom dôsledku odnesú spotrebitelia.
Vážené poslankyne, poslanci, predložený zákon ráta s určitým prechodným obdobím, počas ktorého pri platnosti zákona pomocou ustanovení predloženého zákona vyplývajúcich z vládnych nariadení sa bude riešiť prechod v jednotlivých oblastiach na nové podmienky tak, aby v zmysle požiadaviek komisie Európskej únie sa implementácia európskej legislatívy do právneho poriadku Slovenskej republiky zavŕšila najneskôr do konca roku 2002. Za tri roky sa musí postaviť na nohy celá konštrukcia a mechanizmus, ktorý je zahrnutý v predloženom návrhu zákona. V prechodnom období sa nemá plne otvárať trh, ale za účinnosti sérií vládnych nariadení len postupne, a to do 31. decembra 2002.
Nariadeniami vlády sa postupne majú realizovať prechody a zmeny technických požiadaviek na rôzne skupiny výrobkov. Priložené návrhy nariadení vlády Slovenskej republiky zatiaľ zahrňujú podrobnosti technických požiadaviek v štyroch presne určených skupinách výrobkov. Piata oblasť je vlastne tzv. zberný kôš pre ostatné, resp. iné určené výrobky.
Podľa môjho názoru musíme byť pripravení aj na to, že aspoň do roku 2002 postupne bude treba aj doplniť a modifikovať uvedené a v budúcnosti prijaté právne predpisy. Budúce tri roky postupne ukážu, čo všetko treba zmeniť. Európska únia má momentálne 48 smerníc, ktoré sa postupne upravujú a zlepšujú.
Ako doplnenie tejto úvahy by som chcel podotknúť, že v susedných krajinách, napríklad v Maďarsku a v Českej republike, podobný zákon už bol prijatý a to v súlade s požiadavkami Európskej únie. Súčasne v prechodnom období sú direktívy Európskej únie zavádzané postupne.
Vážená Národná rada, intenzívne sa diskutuje o tom, kedy by mal zákon nadobudnúť účinnosť. 1. októbra 1999 alebo neskoršie 31. decembra 2002, ktorý termín sa zhoduje s požiadavkami Európskej komisie na dokončenie implementácie európskej legislatívy vnútorného trhu do legislatívno-právneho systému Slovenskej republiky. Ak by sa uvažovalo o prechodnom období bez účinnosti predloženého návrhu zákona, tak by sa vládne nariadenia ťažko mohli realizovať, lebo by sme sa mali riadiť v zmysle doteraz platných zákonov, to znamená zákonom číslo 30/1968 Zb. a zákonom 142/1991 Zb., ktoré sú zastarané a nevyhovujú súčasným podmienkam trhového hospodárstva.
Podporujem v spoločnej správe uvedený návrh na termín nadobudnutia účinnosti zákona, a to od 1. januára 2000. Okrem predchádzajúcich argumentov aj nasledujúce úvahy ma viedli k tomuto presvedčeniu, aby v prechodnom období bolo vytvorené právne povedomie výrobcov, dovozcov a distribútorov. Je nevyhnutné, aby súčasne platil aj zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorého prvé čítanie sme absolvovali, a taktiež novela zákona o ochrane spotrebiteľa. Prerokovaný návrh zákona a uvedené dva zákony totiž tvoria organický celok, navzájom sú prepojené a navzájom sa podmieňujú. Zo súčasného stavu vyplýva, že je veľká pravdepodobnosť, aby spomínané dve právne normy boli prijaté Národnou radou Slovenskej republiky ešte do konca tohto roku a nadobudli účinnosť 1. januára 2000.
Vážená Národná rada, predložený návrh zákona sa pripravuje päť rokov. Bol riadne pripravený, dokonca paragrafované znenie zákona predchádzal aj návrh zásad zákona ešte v zmysle predchádzajúceho rokovacieho poriadku. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky spracoval danú obšírnu oblasť na vysokej odbornej úrovni. Pritom bolo treba akceptovať a rozpracovať množstvo pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania a z niekoľkých rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a taktiež sériu pripomienok a doplnení Európskej komisie. Predstavitelia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, resp. odborníci a experti z uvedených oblastí si uvedomujú, že nadobudnutím účinnosti tohto zákona čaká na nich veľmi zložitá a zodpovedná systematická práca. Totiž súčasná situácia na trhu u nás nie je jednoduchá. Výrobcovia v 60 % výrobkov na vnútornom trhu sú neznámi alebo veľmi ťažko identifikovateľní. Sú to subjekty mimo krajín Európskej únie, dovoz realizujú dovozcovia alebo díleri, ktorí obvykle nie sú autorizovaní zástupcovia výrobcu, a preto je ťažko uznávať posúdenie o zhode či vyhlásenie o zhode od takýchto subjektov z dôvodu, že nespĺňajú potrebnú odbornú a technickú spôsobilosť. Ďalej medzi spotrebiteľskou verejnosťou v Slovenskej republike chýba povedomie, aby pri kúpe výrobku požadovali od predávajúceho dôkazy o tom, že výrobok je bezpečný a kvalitný, napríklad značka zhody, certifikát a podobne. Nie je vylúčené, že prijatie legislatívy a postupné presadzovanie požiadaviek Európskej únie na určité obdobie vytvorí nevyvážený stav, to znamená na jednej strane požiadavku na postupné plné uvádzanie C značky v prechodnom období, keď ešte Slovenská republika nie je plným členom Európskej únie. Na druhej strane skúšobné a certifikačné orgány Slovenskej republiky C značku vydávať nebudú môcť, pokiaľ Slovensko nebude členom Európskej únie.
To som vymenoval len niektoré problémy a ťažkosti, ktoré budeme musieť prekonať v prechodnom období s predloženým návrhom zákona a následne veľmi racionálnym a dôsledným uplatňovaním vládnych nariadení.
Vážená Národná rada, v záverečnej časti môjho vystúpenia by som vás chcel požiadať, aby ste podporili doplňujúce a pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť. Avšak mám jeden problém a súčasne musím vás upozorniť na chyby a nedostatky, ktoré sa dostali do niektorých pozmeňujúcich návrhov spoločnej správy. Podotýkam, že vo výbore pre európsku integráciu boli odsúhlasené v bodoch číslo 7, 22 a 23 texty iného znenia, ako sú uvedené v spoločnej správe. Som prekvapený, že gestorský výbor neakceptoval presné znenia návrhov z výboru pre európsku integráciu. Preto predkladám ctenej snemovni vo výbore pre európsku integráciu odsúhlasený pozmeňujúci návrh, tieto úpravy. Takže v zmysle uznesenia výboru pre európsku integráciu navrhujem nové texty v bodoch 7, 22 a 23, a to.
Po prvé, navrhujem zmeniť text bodu číslo 7 takto...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To sa dotýka § 8?
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Áno, § 8. V § 8 ods. 2 a 3 upraviť na znenie:
"2) Úrad ako oznamovacie miesto zabezpečuje
a) informovanie o návrhoch technických predpisov, slovenských technických noriem a postupov posudzovania zhody do zahraničia,
b) informovanie o autorizovaných osobách,
c) informovanie o obdobných návrhoch zahraničných technických predpisov uverejnením vo Vestníku.
(3) Úrad oznamuje orgánom Európskych spoločenstiev v rozsahu ustanovenom medzinárodnými zmluvami
a) stanoviská o tom, že v Slovenskej republike bolo preukázateľne zistené, že harmonizovaná európska norma nespĺňa základné požiadavky uvedené v technických predpisoch vydaných orgánmi Európskych spoločenstiev, prípadné iné skutočnosti týkajúce sa technických noriem,
b) autorizované osoby poverené na plnenie úloh notifikovaných orgánov pôsobiacich v rámci Európskej únie,
c) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia pri určených výrobkoch vrátane tých výrobkov, ktoré majú pôvod v štátoch, s ktorými je uzatvorená príslušná medzinárodná zmluva."
Po druhé, upraviť znenie bodu 22 takto: V § 19 odsek 4 upraviť na znenie: "Veľkosť a spôsob umiestnenia slovenskej značky zhody určeného výrobku musia byť zvolené tak, aby značka nebola prekrývaná ani nemohla byť spochybňovaná iným označením výrobku tak, aby nemohlo dôjsť k zámene iného označenia za slovenskú značku zhody ani k uvedeniu do omylu."
Po tretie, upraviť text bodu 23 takto: V § 20 ods. 1 druhú vetu doplniť textom znenia: "Ak sa zaviaže plniť podmienky jeho používania." Čiže to je malá úprava textu.
Toto je znenie uznesenia výboru pre európsku integráciu, a preto prosím, aby to ctený snem akceptoval. Môžem povedať, že tieto texty sú presnejšie ako tie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a tieto upravené texty boli veľmi dôkladne prerokované aj s predstaviteľmi Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.
Vážená Národná rada, ešte na záver: Máme pred sebou veľmi dôležitý návrh zákona, ktorý má zabezpečiť a urýchliť nielen náš prechod na trhové hospodárstvo, ale aj pripojenie sa Slovenskej republiky k politickej a ekonomickej štruktúre Európskej únie. Prosím vás, aby ste podporili uvedené pozmeňujúce návrhy, a som presvedčený, že váš kladný postoj k predloženému návrhu zákona umožní, aby táto právna norma nadobudla účinnosť od začiatku budúceho roku.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, mám tomu rozumieť tak, že ak navrhujete zmeny dotknutých ustanovení navrhovaného zákona, že navrhujete zároveň aj vyňať na samostatné hlasovanie body 7, 22 a 23 spoločnej správy? Pretože pán spoločný spravodajca navrhol hlasovať spoločne o všetkých bodoch spoločnej správy.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za upozornenie.
Áno, iné riešenie asi nebude, lebo prakticky v týchto bodoch sú teraz predložené dva návrhy: návrh z výboru pre európsku integráciu a ten návrh, ktorý je v spoločnej správe. Tak skutočne prosím vyňať na osobitné hlasovanie tieto tri body, takže paralelne mám hneď teraz aj ďalší návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi za prednesenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bol posledný prihlásený rečník do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
dámy poslankyne a páni poslanci,
to, že v spoločnej správe je množstvo bodov a prakticky všetky odporúča gestorský výbor odsúhlasiť, znamená, že tuho pracovali a vybrúsili znenie do posledného slovíčka. Pripomienku, ktorú dal pán poslanec Mesiarik, považujem za odôvodnenú a dokonca si myslím, že netreba ani o nej hlasovať, pretože nemení text zákona, nie je to pozmeňujúca pripomienka, ale v odvolávke pod čiarou, ktorá začína slovami "napríklad", žiada ešte kvôli spresneniu vymenovať ďalšie dve právne normy. Myslím si, že je to vec legislatívnotechnická, a odporúčam, aby potom v čistopise legislatívci akceptovali návrh pána Mesiarika tým, že je to slovo "napríklad", bude to jasnejšie, že sa to týka aj týchto právnych noriem a nemusí Národná rada o tom hlasovať, pretože inak by muselo byť 15 podpisov poslancov. Je to vec legislatívnotechnická.
Ja si dokonca myslím a bol by som rád, keby ma najmä právnici a ústavní právnici počúvali, že aj pripomienky pána Duku-Zólyomiho sú svojím spôsobom riešené. Keď výbor pre integráciu uznesením prijal nejaký text a ten text sa nezjavil v spoločnej správe, bolo by potom potrebné zrejme normálnym štandardným mechanizmom meniť príslušné ustanovenia. Ale ak si vysvetľujeme, že úrad ako oznamovacie miesto zabezpečuje dve činnosti a potom mu vyplýva z ods. 3, že úrad oznamuje orgánom Európskych spoločenstiev ďalšie činnosti medzi iným aj autorizované osoby, ja si myslím, že implicitne vyplýva z toho, že musí viesť aj evidenciu o tých osobách, aby ju mohol Európskym spoločenstvám oznamovať. Takže pripomienku pána Duku-Zólyomiho k bodu číslo 7 by som neodporúčal meniť, možnože by to bolo presnejšie, ale z ods. 2 a ods. 3 jednoznačne vyplýva, že úrad ako oznamovacie miesto ak má oznamovať Európskym spoločenstvám autorizované osoby poverené na plnenie úloh notifikovaných orgánov, vyplýva to, že musí mať o nich aj nejakú evidenciu. Takže bez toho, že by to bolo uvedené, v slove "zabezpečuje" je to obsiahnuté.
Osobne si myslím, že tie ďalšie dve úpravy v bode 22 a 23 sú skôr jazykovo-technického charakteru. V bode 22 odporúča zmeniť jednotné číslo na množné a veľkosť a spôsob umiestnenia slovenskej značky musí byť zvolená tak, takže tam je veľkosť a spôsob. Či sa to množné číslo vzťahuje na tieto dve slová alebo na značku, osobne si myslím, že musí byť zvolená, tak je presnejšie. A zmeniť to do množného čísla by nebolo asi potrebné.
Z pohľadu zmeny na plnenie podmienok alebo plniť podmienky, myslím si, že je to právne rovnako silné. A aj tá dikcia, ktorá je v bode 23, zaviaže sa na plnenie podmienok, je právne taká istá, ako keď zaviaže plniť podmienky. Takže môj názor, pán spoločný spravodajca, je, že keď sa odhlasujú všetky návrhy, tak ako sú v spoločnej správe, ako ich gestorský výbor odporúča schváliť, kvalita zákona bude dostatočná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom vládnom návrhu zákona.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave, ktorá odznela. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Prosím preto, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov, a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé hlasovania, tak ako sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, s tým, že pán poslanec Zólyomi navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body 7, 22 a 23 spoločnej správy. Vy ste odporúčali, aby sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy naraz. Musíme rešpektovať procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Preto uvádzajte hlasovanie.
(Ruch v sále.)
Prosím, upokojte sa, páni poslanci. Prosím o pozornosť, budeme hlasovať.
Poslanec L. Hóka:
Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako to bolo prenesené v spoločnej správe, s tým, že body 1 až 29 gestorský výbor odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S tým, že vynímame na samostatné hlasovanie body...
Poslanec L. Hóka:
Áno. Na návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho, aby sme body 7, 22 a 23 vybrali na osobitné hlasovanie s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol on.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili body 1 až 6, 8 až 21 a 24 až 29 spoločnej správy výborov.
Uvádzajte ďalšie hlasovania, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Hóka:
Z rozpravy vyšiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Duku-Zólyomiho, ktorý žiada v bode 7 spoločnej správy zmeniť v odseku 2...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nemusíte, pán spoločný spravodajca, uvádzať text tohto pozmeňujúceho návrhu. Najskôr musíme hlasovať o prijatí, respektíve neprijatí bodov 7, 22 a 23 spoločnej správy.
Poslanec L. Hóka:
Čiže budeme hlasovať o tom, či prijímame osobitné hlasovanie o bodoch 7, 22, 23 spoločnej správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Takže budeme teraz hlasovať. Pán spoločný spravodajca, pokiaľ som dobre rozumel - prosím, aby ste trošku hlasnejšie hovorili do mikrofónu -, môžeme spoločne hlasovať o všetkých troch bodoch zo spoločnej správy, ktoré žiadal pán Árpád Duka-Zólyomi vyňať na samostatné hlasovanie. Áno?
Poslanec L. Hóka:
Áno.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca odporúča, aby sme hlasovali o všetkých troch bodoch, teda 7, 22 a 23 spoločnej správy, spoločne.
(Hlasy z pléna.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že body 7, 22 a 23 spoločnej správy sme neschválili.
Prosím, aby sme tak, ako boli v poradí podané pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Zólyomi, hlasovali spoločne o všetkých troch podaných pozmeňujúcich návrhoch.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Teraz pristúpime k bodu číslo 7. To znamená v § 8 ods. 2 a 3, tam došlo k zmene. V odseku 2 žiada pán poslanec doplniť bod informovanie o autorizovaných osobách.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nemusíte to prednášať. Máme k dispozícii predložené návrhy. Odporúčam, aby sme hlasovali o všetkých troch podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Zólyomiho.
Poslanec L. Hóka:
Ak s tým pán poslanec súhlasí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predložených návrhoch.
Poslanec L. Hóka:
Čiže o predložených návrhoch pána poslanca Duku-Zólyomiho budeme hlasovať spoločne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Zólyomiho sme schválili.
Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave.
Pani poslankyne, páni poslanci, keďže predložený návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte predložený ako tlač číslo 284.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Chcem pripomenúť, že v rámci tretieho čítania je možné v rozprave podávať iba návrhy na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, ktoré smerujú k odstráneniu prípadných nedostatkov v predloženom návrhu.
Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal písomné žiadosti do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem navrhovateľovi pánovi ministrovi Černákovi, pánovi spoločnému spravodajcovi Hókovi za spoluprácu pri prerokúvaní vládnych návrhov zákonov.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Skôr ako pristúpime k prerokúvaniu tohto bodu programu, mal by som jeden návrh na spôsob prerokúvania ekonomických zákonov, ktoré predkladá pani ministerka financií. Odporúčam, ak Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie o predložených návrhoch zákonov, ktoré budeme prerokúvať, odporúčam, aby sme hlasovanie o jednotlivých návrhoch, ktoré uvedie pani ministerka financií, vykonali naraz po rozprave, ktorá bude k týmto návrhom zákonov. Predpokladám, že by sme sa mohli dohodnúť na hlasovaní o 18.00 hodine. Je súhlas snemovne s takýmto postupom? (Hlasy z pléna.)
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pozornosť. Pani ministerka financií uvedie v poradí prvý zo série ňou predkladaných vládnych návrhov, ktorý je
vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 307. Súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Nech sa páči, pani ministerka, prosím o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predniesla návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
Dovoľte mi, aby som na úvod povedala, že neberte to, prosím, ako nadužívanie vašej trpezlivosti alebo dobrej vôle pristupovať k skrátenému legislatívnemu konaniu. Veľmi rada by som zdôvodnila, prečo sme v tomto prípade prišli s návrhom, aby sa návrh novely zákona o bankách prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, opierajúc sa o § 89 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Aby som mohla zdôvodniť tento návrh, je potrebné aspoň stručne vedieť, čo je obsahom návrhu novely zákona. A zároveň si asi treba povedať, že tento návrh novely zákona skutočne mal prísť nie v roku 1999, ale v mnohých častiach v roku 1997, určite najneskôr v roku 1998. Vtedy však nebol predložený na prerokovanie a je predložený dnes novou vládnou koalíciou.
Čo tento zákon rieši a prečo je dôležitý, aby sme ho prijali tak, aby účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia? Predovšetkým je to zákon, ktorý má vytvoriť jednu z podmienok na rozbehnutie veľmi dôležitého projektu, projektu reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila nedávno na svojom zasadnutí. Možno netreba v tejto chvíli zdôrazňovať, ako je nevyhnutné, aby sa tento projekt skutočne začal realizovať čím skôr. Sú do neho zapojené najvýznamnejšie slovenské finančné inštitúcie, ako je Slovenská sporiteľňa a Všeobecná úverová banka. Obidve sú pomerne dosť v zložitom stave, v dosť kritickej situácii a je nevyhnutné, aby tento projekt sa začal realizovať okamžite.
Novela zákona vytvára predpoklady na posilnenie bankového dohľadu. Myslím si, že všetkým je nám známe, že nedostatočné kompetencie bankového dohľadu sa podieľajú značným dielom práve na tom, aká je situácia v slovenskom bankovom sektore. Najfrapantnejší prípad je určite Investičná a rozvojová banka, kde jeden z dôvodov, prečo došlo k takému nepriaznivému vývoju, bolo aj to, že Národná banka Slovenska vlastne nemala kompetencie dostatočne zasiahnuť do vlastníckej štruktúry a uskutočniť niektoré opatrenia v Investičnej a rozvojovej banke napriek tomu, že bolo evidentné, že bolo potrebné tieto opatrenia realizovať. Práve posilnením bankového dohľadu Národnej banky Slovenska by sa mal vytvoriť jeden z ďalších predpokladov, aby sa analogická situácia ako v Investičnej a rozvojovej banke podľa možnosti už neopakovala.
Tretí z dôvodov je, že tento návrh novely zákona rieši v časti hypotekárneho bankovníctva možnosť bonifikácie hypotekárnych úverov. Tí, ktorí sme sedeli v prvom volebnom období v Národnej rade, si určite spomínate na prerokovanie zákona o bankách, kde pri jeho prerokovaní vtedajšia vládna koalícia sa zaviazala, že pripraví podmienky na bonifikáciu úrokov z hypotekárnych úverov. Nestalo sa to a myslím si, že v snahe podporiť rozvoj bývania prostredníctvom hypotekárneho úverovania je skutočne dôležité, aby sme na to mali aj legislatívne podmienky. V rozpočte už na rok 1999 sme s nejakou malou sumou na bonifikáciu úrokov hypotekárnym úverom počítali.
Ďalší z dôvodov súvisí so záväzkom Slovenskej republiky, ktorý mal byť splatný do konca roku 1998 a ktorý znamená prelomenie bankového tajomstva v zmysle Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Tento dohovor Slovenská republika podpísala v Paríži a zaviazala sa, že do konca roku 1998 vytvorí na jeho platnosť aj príslušné legislatívne prostredie. Návrh novely zákona o bankách bol pripravený už v minulom roku, ale nebol napokon prerokovaný a nebol predložený ani do Národnej rady. To znamená, že tento záväzok sme zatiaľ neboli schopní splatiť.
Iste by som mohla pokračovať aj ďalej v zdôvodňovaní, prečo je dôležité, aby sme čo najrýchlejšie túto novelu zákona prijali. Možno poviete, že sme ju mali rýchlejšie pripraviť. Myslím si, že nejde o triviálnu novelu. Bolo potrebné ju koordinovať aj s prípravou projektu reštrukturalizácie finančných inštitúcií, pretože niektoré súvislosti som už aj naznačila, a preto pravdepodobne ani s väčším alebo najväčším vypätím síl by sme neboli schopní túto novelu pripraviť v takejto podobe skôr, aby sme nemuseli voliť skrátené legislatívne konanie.
Z týchto uvedených dôvodov by som prosila, aby ste podporili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie novely zákona o bankách.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Prosím teraz spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vo výbore Národnej rady.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač číslo 307).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 3335 z 19. augusta 1999 pridelil návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 3. septembra 1999. Výbor na svojej 20. schôdzi dňa 30. augusta tento materiál prerokoval a v prijatom uznesení číslo 176 predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
To je všetko, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.