Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Brňák. Po ňom je prihlásený pán poslanec Faič.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

moja interpelácia smeruje na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Čarnogurského.

V súlade s ustanovením § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady interpelujem vás v spojitosti so súčasným nezdravým stavom v slovenskom súdnictve, ku ktorému dochádza predovšetkým vaším pričinením. V tomto kontexte cítim potrebu poukázať na niektoré zvláštne javy, ktoré sa dnes dejú vo vzťahu súdov a sudcov v rámci Slovenskej republiky a v tomto duchu mienim iniciovať na pôde ústavnoprávneho výboru hlbšiu a kvalifikovanejšiu rozpravu. Pokusím sa reagovať vecne, aj keď sa, samozrejme, nevyhnem niektorým politickým súvislostiam.

Na úvod chcem uviesť, že ako opoziční poslanci vítame a podporujeme všetky kroky tejto vlády a vedenia ministerstva spravodlivosti, ktorými sa chce navodiť stav sudcovskej bezúhonnosti, najmä vo vzťahu k takým vybočeniam, akými sú korupcia a protiprávna činnosť. V tomto smere budeme ako opozícia určite konštruktívne podporovať kroky tejto a vlastne každej vlády na Slovensku, pretože ide o viac ako o stranícky záujem, pretože ide o niečo, čo presahuje rámce politického zápasu. V zmysle osvedčeného postupu najskôr chvála, potom hana, chcem ale teraz poukázať na oveľa závažnejšie problémy, ktoré vládnu medzi najužším vedením ministerstva spravodlivosti s lojálnou až servilnou podporou vládnej koalície, médií a funkcionárov Združenia sudcov Slovenska na jednej strane a sudcami a súdnou mocou na strane druhej.

To, k čomu chcem dospieť na záver svojho vystúpenia tejto interpelácie vo vzťahu k dnešnému stavu v slovenskom súdnictve, možno vyjadriť takto. Neúmerné tlaky, ktoré sú dnes vyvíjané ministrom Čarnogurským a jeho okolím, na súdy a sudcov Slovenskej republiky pod pláštikom profesionálnej a osobnostnej čistoty súdneho stavu na Slovensku v skutočnosti smerujú k politicko-straníckemu, teda mocenskému ovládnutiu vedení súdov a k zastrašeniu ostatných sudcov tak, aby sa spriechodnili chystané či prerokúvané súdne, politické a majetkovoprávne procesy, a to podľa želaní a predstáv relevantných politikov vládnej koalície, respektíve jej politicky umierajúcej časti.

Pevne dúfam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že k tejto problematike budeme mať možnosť exaktnejšie vyjadriť sa aj v rámci osobitného bodu na niektorej z budúcich schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa dnes obmedzím iba na niektoré z nich.

Tesne po nástupe pána Čarnogurského na post ministra spravodlivosti som ho na najbližšej schôdzi parlamentu interpeloval v tom smere, že čo je na tom pravdy, že chystá širšie výmeny na postoch predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. V ústnej odpovedí ešte na tej istej schôdzi mi odpovedal, že toto, samozrejme, nie je pravda a že sú to výmysly. Asi dva-tri týždne na to odvolal pán minister Čarnogurský všetkých predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov s tým, že nechal síce protiprávne, ale - ako to napísali niektoré médiá - ako veľký demokrat, nech si v tajnom hlasovaní vyberú samotní sudcovia, koho chcú mať vo vedení súdu. Vyjadril sa tiež, že pri nových vymenovaniach zohľadní aj stanovisko Združenia sudcov na Slovensku a sudcovských rád s tým, že najirelevantnejšou však bude samotná vôľa sudcov vyjadrená tajnou voľbou. Politicky bolo možné hodnotiť tento krok pána ministra spravodlivosti ako nesmierne šikovný, pretože zdanlivo zabil dve muchy jednou ranou. Zbaví sa naraz všetkých súdnych funkcionárov dosadených vládou pána Mečiara. Sudcovia, ktorí prevažne boli politicky protimečiarovskí, dosadia na posty predsedov a podpredsedov nových demokratov stotožnených s touto vládou a nikto nebude môcť nič namietať, pretože komplexné čistky a výmeny nerobí nová politická moc, ale priamo sudcovia.

Ale aj to už chodí na Slovensku, geniálne myšlienky treba zatiaľ uschovávať v najspodnejších priečinkoch a radšej ich nepúšťať von. Aj v tomto prípade sa jednoducho pán minister Čarnogurský prerátal. Na 80 až 90 % sudcovia totiž v tajných voľbách potvrdili pôvodných predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov a pánovi ministrovi neostávalo nič iné, ako ich opätovne potvrdiť vo funkcii. Slúži ku cti pánovi ministrovi, že až na výnimky rešpektoval priamu požiadavku sudcov. Ale mohol vlastne konať inak? Výnimkou, ktorá neslúži pánovi ministrovi ku cti, je prípad predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde napriek inej vôli prevažnej časti sudcov vymenoval do funkcie predsedu krajského súdu pána Bradáča, minulého prezidenta Združenia sudcov na Slovensku. Ten, kto trošku sledoval minulé pôsobenie tejto stavovskej organizácie sudcov, vie o tom svoje, je to proste vyznamenanie či politická trafika za zásluhy pána Bradáča v boji za súčasnú vládnu "demokraciu".

Keď už hovorím o Združení sudcov na Slovensku, tak táto pôvodne stavovská organizácia sudcov, dnes úzka partia v službách ministerstva spravodlivosti, so sudcovským stavom má už málo čo spoločné a je to vlastne piata kolóna ministra spravodlivosti umiestnená medzi sudcami. Je zarážajúce, že sudcovský stav ako taký sa doteraz nevedel vyrovnať s organizáciou, ktorá vyvíja činnosť vlastne proti sudcom samotným.

Druhým, doslova kalerábom gigantom, ktorý sa podaril implantovať ministrom Čarnogurským do hláv sudcov na Slovensku, treba povedať, že za výdatnej pomoci svojho vedúceho úradu predstaviteľov Združenia sudcov na Slovensku a niektorých novinárov, bolo totálne zmrazenie výraznejších samosprávnych chúťok súdnej moci a faktické odmietnutie predloženia a schválenia sudcovského kódexu do vlády a parlamentu. Tento kódex je spracovaný na dostatočnej úrovni. Reči o samospráve sudcov na čestné slovo s ročným odkladom ich zákonného riešenia sa dnešnými skutkami ministra spravodlivosti a začínajúcim masírovaním politikov a médií o nezrelosti sudcov na výraznejšie zákonné riešenie sudcovskej nezávislosti poukazujú ako jedno politicky účelové klamstvo.

Je skutočne zaujímavé sledovať, ako všetci tí páni novinári Hrabkovci, Kotianovci, Leškovci a im podobní, ktorí počas vlády pána Mečiara písali o súdnej moci na Slovensku ako o posvätnej krave v Indii, dnes píšu o sudcovskom stave na Slovensku ako už iba o krave na Slovensku.

Nebudem teraz dopodrobna hovoriť o tlaku a zneistení sudcov akciami exekutívy v rámci takých afér, ako pokus o zbavenie imunity a trestné stíhanie piatich sudkýň pre iný právny názor, ako mal prokurátor, alebo politické a mediálne rozpracovanie tých sudcov, ktorí v súdnych sporoch si dovolili mať iný názor ako politickí reprezentanti vládnej koalície, alebo zmrazenie zákonného platu sudcov, alebo zrejme protiústavný návrh a voľba blízkej spolupracovníčky pána ministra za sudkyňu bez časového obmedzenia. Pevne dúfam, že bude príležitosť o tom bližšie diskutovať v rámci už spomínaného osobitného bodu rokovania parlamentu.

Preto spomeniem už iba posledný politický ťah pána ministra Čarnogurského, ktorý predovšetkým potvrdzuje už vyslovený záver, ktorý cítim potrebu znova zopakovať. Neúmerné tlaky, ktoré sú dnes vyvíjané ministrom Čarnogurským a jeho okolím na súdy a sudcov Slovenskej republiky pod pláštikom profesionálnej a osobnostnej čistoty súdneho stavu na Slovensku, v skutočnosti smerujú k politicko-straníckemu, teda mocenskému ovládnutiu vedenia súdov a k zastrašeniu ostatných sudcov tak, aby sa spriechodnili chystané či prerokúvané súdne, politické a majetkovoprávne procesy, a to podľa želaní a predstáv relevantných politikov vládnej koalície, resp. jej politicky umierajúcej časti. Teda zatiaľ posledným politickým ťahom pána ministra bolo odvolanie JUDr. Marušákovej a Dr. Šamka z postov predsedkyne a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave. Treba povedať, že títo súdni funkcionári boli tiež predmetom experimentu ministra Čarnogurského o tom, že nech si sudcovia sami tajne zvolia toho, kto bude predsedom a podpredsedom Krajského súdu v Bratislave. Obaja dostali výraznú podporu od svojich kolegov, čím iba prednedávnom boli vymenovaní do funkcií ministrom pánom Čarnogurským. Krajský súd v Bratislave na rozdiel od iných súdov na Slovensku má špecifické postavenie, cez tento súd prechádzali, prechádzajú a budú prechádzať všetky kauzy, ktoré sú politicky a lobisticky pod celým drobnohľadom, povedal by som, ktoré sú kameňom dnešnej vládnej koalície.

Pretože som nemal možnosť bližšie sledovať tlač, viem iba o tom, že minister Čarnogurský tento nezmyselný krok zdôvodnil previerkou, ktorá bola vykonaná na tomto súde. Táto kontrola bola vykonaná z poverenia pána ministra funkčne mladými sudcami z Banskej Bystrice, predpokladám, že išlo o úderku Združenia sudcov na Slovensku, alebo aspoň jeho prezidenta, a títo sudcovskí mladíci hĺbkovo kontrolovali funkčne starých sudcov navyše na vyššom odvolacom súde. Zásadne protiprávny krok zo strany ministra spravodlivosti spočíval v tom, že minister spravodlivosti ako predstaviteľ exekutívy nemá absolútne žiadne právne kompetencie, na základe ktorých by mohol poveriť aktívnych sudcov a predstaviteľov inej moci v štáte výkonom akejkoľvek kontroly. On môže poveriť výkonom kontroly iba svojich podriadených pracovníkov na ministerstve spravodlivosti, ktorí určite nie sú mladí sudcovia z Banskej Bystrice. Táto kontrola z hľadiska formy bola teda protiprávna, navyše, čuduj sa, svete, predmetom tejto kontroly boli zrejme "náhodne" vybraté kauzy typu Nafta Gbely či PNS, v ktorých sa zatiaľ nerozhodlo na súde tak, ako si to želá pán predseda vlády a vlastne celá vládna koalícia, ale naopak, súdna moc rozhodovala v tomto inak.

Ponechávam teraz bokom pocity a poníženie kontrolovaných zo strany mladej KDH-ckej sudcovskej avantgardy, ale ide o to, že tieto postupy zaváňajú nie bočným, ale priamym ovplyvňovaním súdnej moci mocou exekutívy. Je to ústavnoprávne zvrhlé a takýmto spôsobom to nerobili ani súdruhovia počas komunizmu s výnimkou päťdesiatych rokov. Je paradoxom, že práve vy, pán minister spravodlivosti Čarnogurský, ste okúsili na vlastnej koži vplyv ideológie na súdne rozhodnutie a teraz robíte presne to isté.

Moja otázka na záver teda znie: Ako ďalej, pán minister spravodlivosti, v oblasti prehlbovania samosprávy a nezávislosti súdnej moci práve vo vzťahu k vašim niektorým rušivým a protiprávnym krokom, ktoré uskutočňujete proti sudcom na Slovensku?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, o reakciu na vystúpenie požiadal pán minister spravodlivosti. Po jeho vystúpení končíme.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán poslanec,

skôr než odpoviem na vašu interpeláciu, chcel by som pripomenúť, že medzi právnikmi sa zaužívali za tie tisícročia existencie právnej profesie určité dobré vzťahy alebo dobré spôsoby určitej noblesy vo vzájomnom vyjadrovaní, teda vo vzájomnej komunikácii. A preto pravdupovediac som sklamaný, že ste vo svojom príspevku používali takéto výrazy ako: servilná podpora Združenia sudcov Slovenska, piata kolóna sudcovského stavu na ministerstve spravodlivosti, je to zvrhlé a podobne. Pán poslanec, opakujem, bol by som rád, keby aspoň medzi právnikmi sa podržali a dodržali určité dobré zvyky určitého slušného, alebo inými slovami, ak chcete, noblesného vyjadrovania. Ale teraz priamo k vašej interpelácii.

Predovšetkým chcem povedať, že uvítam rozpravu o stave súdnictva či v ústavnoprávnom výbore, alebo tu v pléne Národnej rady. A, samozrejme, keď to bude zaradené na program, tak sa pripravím z toho hľadiska, že prinesiem určité čísla alebo určité údaje, ktoré by dávali presnejší obraz o súčasnom stave súdnictva ako z kvantitatívneho, tak aj z kvalitatívneho hľadiska.

Pokiaľ ide o voľbu predstaviteľov štátnej správy na súdoch, to znamená predsedov a podpredsedov súdov, to číslo už mám. Naozaj 95 % sudcov, teda predsedov a podpredsedov súdov, bolo zvolených na týchto zhromaždeniach sudcov a iba ten zvyšok 5 % som vymenoval z kandidátov buď sudcovských rád, alebo Združenia sudcov Slovenska, čiže opäť navrhnutých sudcovskou komunitou a z toho hľadiska som dodržal svoj verejný prísľub, že vymenujem iba takých kandidátov, ktorých mi navrhli samotní sudcovia. A vy ste povedali, že som sa údajne prerátal. No neprerátal som sa. Ja som proste prijal takých kandidátov, akých mi sudcovská komunita navrhla, a to hovorím, či zvolených na týchto zhromaždeniach, alebo navrhnutých týmito sudcovskými organizáciami.

Z toho, čo ste povedali, je tu málo takých vecných, povedal by som, otázok, takže až tak veľa nemám na čo vám teraz vecne odpovedať. Poviem azda iba toľko, že sudcovský kódex sa neodkladá. Vy ste povedali, že sa odkladá. Neodkladá sa návrh zákona o súdoch, sudcoch a justičných čakateľoch. Ten je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a vzhľadom na to, že zakladá určité finančné nároky na štátny rozpočet, zo strany ministerstva financií sú určité, no pripomienky, nazvem to, a je potrebné podrobnejšie tento návrh zákona prerokovať osobitne s ministerstvom financií, pretože iné ustanovenia tohto sudcovského kódexu prakticky nie sú sporné. Je tam ešte taký skôr, teraz už azda iba technický problém, že - ako viete - zatiaľ podľa ústavy sú tí tzv. štvorroční sudcovia, ktorí sa však podľa všeobecnej vôle - mám dojem, že aj vás a, samozrejme, zástupcov vládnej koalície - v návrhu novely ústavy vlastne odstraňujú. No ale novela ústavy, síce komisia Národnej rady ju pripravuje, azda v septembri bude podaná, lenže to znamená, že dajme tomu do konca roka môže trvať legislatívny proces prijatia novely ústavy a my nemôžeme zákon, obyčajný zákon, čiže nižšiu normu, než je ústavný zákon, prijímať skôr a inak, než je ústava. To znamená, že toto nám robí určitý technický problém, že na jednej strane podľa súčasného ústavného stavu sudcovský kódex musí riešiť aj otázku tzv. štvorročných sudcov, mám na mysli proces ich prevoľby, aby neboli vystavení svojvôli vlády, ako sa to stalo za minulej vlády, pán poslanec, ale na druhej strane zase vieme, že títo štvorroční sudcovia budú v ústave azda už len niekoľko mesiacov. To znamená, že pri príprave tohto sudcovského kódexu aj s týmto problémom sa musíme vyrovnať. Ale opakujem, je to skôr technický alebo, povedal by som, malý a politicky nie závažný problém.

Že boli mladí sudcovia v kontrolnej skupine, ktorá vykonávala kontrolu na Krajskom súde v Bratislave, pán poslanec, boli to mladí sudcovia, ale ja ich považujem za dobrých sudcov, za kvalifikovaných sudcov a teraz to určite nebude, nevyznie ako impertinencia, ale dovolím si tvrdiť, že priemerný vek týchto sudcov v tejto kontrolnej skupine bol určite vyšší, než je vek pani predsedníčky Marušákovej. To znamená, že pani Marušáková je mladá a táto kontrolná skupina bola od nej vo svojom priemernom veku určite staršia.

No a že som odvolal potom predsedníčku Krajského súdu v Bratislave a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave, odvolal som ich na základe výsledkov kontroly, výsledkov tejto kontrolnej skupiny. Táto kontrolná skupina sa nezaoberala celou škálou činnosti súdu a sudcov, zaoberala sa vymedzeným úsekom, a to dodržiavaním rozvrhu práce alebo, inými slovami, dodržiavaním princípu zákonného sudcu. Práve preto, že som na základe takejto relatívne úzko špecializovanej kontroly prijal toto rozhodnutie alebo, inými slovami, využil som právomoci, ktoré mi zákon dáva, tak ja netvrdím a nikdy som netvrdil, že pani predsedníčka Krajského súdu v Bratislave, doterajšia, myslím, alebo doterajší podpredseda, že sú zlí sudcovia, zlí právnici a vôbec akokoľvek zlí. Predsa oni budú naďalej pôsobiť ako sudcovia na tomto súde a ja žiadnym spôsobom nespochybňujem ich sudcovskú kvalifikáciu. Ale z hľadiska týchto špecifických potrieb, ktoré sú však veľmi dôležité a ktorým - a to vám otvorene hovorím - prikladám osobitný význam a veľký význam a najmä v tomto období, možnože neskôr za pár rokov iné aspekty činnosti súdov budú dôležitejšie, dôležité a podobne, ale v tomto období ako minister spravodlivosti práve dodržiavaniu princípu zákonného sudcu prikladám osobitný význam, a preto som aj tejto relatívne špecializovanej kontrole na Krajskom súde v Bratislave priložil ten význam, že v dôsledku výsledku tejto kontroly som prijal tieto personálne rozhodnutia.

Opakujem, týmto personálnym rozhodnutím, ktoré je rozhodnutím, ktoré sa týka štátnej správy súdov, čiže v rámci významu súdov ako tretej nezávislej moci v štáte, predstaviteľ štátnej správy súdov je relatívne menej dôležitá funkcia z toho hľadiska, že predstaviteľ štátnej správy súdov nie je predstaviteľom nezávislej súdnej moci, je práve reprezentantom výkonnej moci v súdnictve, a to znamená, že z týchto špecifických hľadísk som prijal personálne rozhodnutie, ale žiadnym spôsobom nespochybňujem odbornú či osobnú integritu oboch dotknutých funkcionárov.

Pán poslanec, chcem vám povedať, že napriek tomuto rozhodnutiu neodstupujem ani ja, ani vláda, neodstupujeme od programu posilňovania sudcovskej samosprávy. A nakoniec myslím, že aj vy ste v tej skupine Národnej rady, ktorá pripravuje novelu ústavy, viete, že v návrhu, v pracovnom návrhu, ktorý táto skupina vypracovala, sa práve uvažuje už s ústavným zakotvením - zatiaľ, povedzme, nedá sa povedať, že zárodočným prvkom - zvýšenej sudcovskej samosprávy, pretože sudcovská samospráva už existuje aj v legálnej úprave, ale v každom prípade táto novela ústavy pokračuje v tomto trende ďalej a sudcovskú samosprávu prehlbuje a ústavne zakotvuje. Čiže to uvádzam ako dôkaz o tom, že vaše slová o tom, že odstupujem od princípu sudcovskej samosprávy, neobstoja.

Pán poslanec, napriek úvodnej kritike niektorých vašich vyjadrení vo vašej interpelácii, uznávam vašu interpeláciu, snažil som sa dať na ňu odpoveď správnu, vyčerpávajúcu a budem rád, keď v dôstojnom štýle budeme pokračovať v našej komunikácii.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážený pán minister,

chcel by som vás upozorniť, že ústna odpoveď na interpeláciu vás nezbavuje povinnosti doručiť písomnú odpoveď pánovi poslancovi Brňákovi.

Panie poslankyne, páni poslanci,

prerušujem rokovanie 17. schôdze Národnej rady do pondelka do 13.00 hodiny.

V pondelok o 13.00 hodine dovidenia.

(Hlas z pléna.)

Nie, neuzatvorili sme bod interpelácie. Buď budeme pokračovať bodom interpelácie, alebo niektorým ďalším bodom. Bod interpelácie je teraz prerušený, budeme v ňom pokračovať.