Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Cuper, upokojte sa, sadnite si na svoje miesto.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

A na záver chcem povedať jednu vec. Týždenník Zmena v mesiaci marec priniesol článok o vláde masových vrahov. Chcem vás informovať, že aj v tejto oblasti v tejto otázke som sa obrátil na Generálnu prokuratúru a žiadal som prešetrenie tejto situácie a veľmi dúfam, že aj vďaka týmto zásahom zvýši sa politická kultúra aj v našich novinách a niektoré naše noviny nebudú písať také články, ktoré skutočne budú vyvolávať aj medzinárodné problémy.

Ďakujem pekne, pán predseda. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benčat, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Benčat:

Vážený pán podpredseda,

zneužili ste svoj časový priestor na všeobecné veci, ktoré ste včera tu interpretovali takisto hodinu. Ja som vám dal krátku otázku, chcel som stručnú odpoveď. O tom, čo budete robiť a čo založíte, to je ďaleko. Dovtedy sa vám tí Rómovia vysťahujú z tejto krajiny, čo budete v septembri robiť a v decembri. Som iba čiastočne spokojný s vašou odpoveďou. A zabudnite na to, že som nejaký nacionalista. Ale mne záleží aj na osude slovenských ľudí. Tým, že sa prijal na južnom Slovensku zákon, teda celoslovenský zákon o používaní jazyka menšín v úradnom styku, sa nasadili nášľapné míny. V určitých obciach nastáva situácia, kde sa slovenská populácia dostáva do stavu menšiny. Žiadam vás teraz vysvetliť jednu vec. Potom druhú. Ako je garantovaná identita a rozvoj identity Slovákov v týchto zmiešaných územiach, akým spôsobom ju garantujete, pretože svojím spôsobom sa dostávajú do situácie menšinového národa.

A po druhé, vaše výroky v mnohých vašich knihách a publikáciách boli protislovenské a často protištátne. Ja len spomeniem jednu knihu "Medzi dvoma svetmi", kde ste napadli slovenských partizánov a slovenský národ, ktorý bojoval proti fašizmu. A teraz som zvedavý, ako sa budete pozerať do očí tým ľuďom, keď zajtra pôjdete na oslavy SNP. Veď predsa Slováci nestrieľali po nociach svojich ľudí, veď aj v Strečne, kde je pán minister obrany na oslavách, padli aj Francúzi v boji proti fašistom. To neboli nejaké nočné "hrátky"!

Tak zvážte, pán podpredseda vlády, aké je vaše morálne právo ďalej zastávať vašu funkciu.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR P. Csáky:

Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán poslanec,

vašu pripomienku ohľadne výšky môjho vystúpenia, bohužiaľ, nemôžem akceptovať, postupoval som v zmysle zákona.

Čo sa týka obsahu môjho vystúpenia, celkom ľútostivo musím konštatovať, že ste asi nedávali pozor, lebo ja som nehovoril o svojich plánoch, hovoril som len o tých krokoch, ktoré sa realizovali, hovoril som len o tých projektoch, ktoré už boli odsúhlasené vládou Slovenskej republiky. To nie sú teórie, to sú konkrétne plány, konkrétne projekty, ktoré sa už idú realizovať, a na tieto projekty vláda Slovenskej republiky už vyčlenila konkrétne peniaze.

Čo sa týka vašej otázky, domnievam sa, že tá vaša otázka vychádza z nepochopenia veci. Ak poznáte správne zákon o štátnom jazyku a ak poznáte správne znenie zákona o používaní jazykov menšín, nemôžete tvrdiť, že ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky môže byť zvýhodňovaný vo svojich jazykových právach kdekoľvek na území Slovenskej republiky, pretože každému občanovi slovenskej národnosti je garantované, aby všade sa dohovoril vlastným materinským, to znamená slovenským jazykom. Zákon o používaní jazykov menšín síce nie je ideálnym zákonom ani podľa môjho názoru, ale rozhodne nie z takého hľadiska, na ktoré myslíte vy. Domnievam sa, že žiadneho občana slovenskej národnosti v žiadnom prípade na žiadnom úrade neukráti vo svojich právach.

A čo sa týka vašej poslednej pripomienky ohľadne údajného môjho článku v tej knihe, ktorú ste citovali, názov knihy ste citovali dosť nepresne, chcem povedať jednu vec. Ten článok sa volá Proti fóbiám a píšem tam o tom, že nemôžem súhlasiť s tým, že Slovenské národné povstanie alebo niektoré články ohľadne Slovenského národného povstania - písal som to v roku 1997 - sú využívané na to, aby sa glorifikoval slovenský štát medzi rokom 1939 a 1945. Takže ja Slovenské národné povstanie aj v tom článku, aj vo všetkých svojich vystúpeniach uznávam ako protifašistický akt a chcem vás informovať, že v sobotu sa zúčastním osláv Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Belohorská pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Čo považujete za základné lieky, čo je to základná liečba?"

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážená Národná rada...

(Ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Prosil by som pánov poslancov, aby sa uspokojili.

Pán poslanec Slobodník, pred vami vystupuje alebo na tribúne vystupuje pán minister Šagát. Prosil by som vás, keby ste si sadli na svoje miesto.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem pekne za otázku pani poslankyni Belohorskej. Odpovedám k tej otázke, čo je základný liek, teda čo ja považujem za základný liek.

Treba povedať, že naša legislatíva nepozná, nemá definovaný termín základný liek. A je snahou, aby sme v našej legislatíve mali jednak zoznam esenciálnych alebo základných liekov, ktoré doteraz sme neurobili. A sú, samozrejme, krajiny, ktoré to majú. Nie je to jednoduché, pretože musia byť stanovené kritériá, ktoré jednotlivé lieky, ktoré sú tam zaraďované, musia spĺňať. A tie kritériá, samozrejme, sú veľmi zložité, aby sa urobili, pretože každý odborník má rôzne snahy, aby do skupiny základných liekov dostal čo najväčší rozsah. Treba to však urobiť jednak preto, aby sme mohli konečne urobiť použiteľné štandardné postupy, ktoré by zaviazali lekárov k predpisovaniu určitých terapeutických postupov, ktoré sú všeobecne odôvodnené na základe dôkazov, aby sme zabránili polypragmázii, ktorá tu funguje, že lekár vlastne len na základe svojich vedomostí, niekedy nie uvážene, postupuje pri predpisovaní liekov a mnohokrát predpisuje lieky, ktoré sú bežne určené na druhý, tretí krok liečby. Takže tento pojem by sme chceli vyriešiť tak, aby bol upravený aj v legislatíve a aby sme, samozrejme, nezabezpečili len takzvanú základnú štandardnú liečbu, ale je to dôležité aj preto, aby sme vytvorili také prostredie, že jednotlivé lekárne, ktoré budú mať licenciu, budú povinné, aby tieto základné lieky mali.

Takže má to viacero dimenzií. Pravdepodobne budete podporovať tieto snahy, aby sa to do tejto podoby dostalo. Myslím si, že niektoré konkrétne štandardné postupy ešte predtým než by sme definovali úplne ten základný liek, pretože to musí byť v zákone o lieku, že tieto štandardné postupy chceme vytvoriť predovšetkým v skupinách chorôb, ktoré sú najčastejšie, teda predovšetkým chronické choroby, a ktoré sa podieľajú aj na spotrebe liekov najväčšou mierou. Tento krok by mohol viesť k veľmi významnému racionalizovaniu spotreby liekov a súčasne by viedol k tomu, aby sa zabezpečila dostatočná kvalita liečby.

Toľko všetko. Čakám na ďalšiu otázku, samozrejme.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Prosil by som poslancov, aby si otázky, ktoré majú na pánov ministrov, vybavili po skončení otázok alebo interpelácií. Prosil by som, aby počas hodiny otázok a interpelácií nevybavovali si niektoré veci, ktoré majú vo vzťahu k ministrom. Opakujem, obraciam sa na pánov poslancov, aby skončili diskusie počas hodiny otázok s ministrami.

Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Pán minister, teraz ste len potvrdili, že v rozhlasovej relácii ste sľúbili pacientom to, čo ešte nie je. Pretože toto bolo prisľúbené, že ľudia sa nemusia obávať, že bude na základné lieky a bude na základnú liečbu, ktorú ešte nemáme zatiaľ stanovenú. Pre mňa je základnou liečbou aj napríklad liečba onkologická, aj napríklad liečba šedého zákalu, aj napríklad liečba ochorenia srdca. Takže pokiaľ vidím rôzne zbierky napríklad na transplantácie - môžem dokumentovať listami a vo svojom vystúpení to neskôr spomeniem -, tak potom ste im sľúbili chyméru alebo to bolo len východisko z núdze, alebo to bola len diplomatická debata, diskusia.

Minister zdravotníctva SR T. Šagát:

Ďakujem za doplňujúcu otázku.

Ja si myslím, pani poslankyňa, že mi pravdepodobne dáte za pravdu, že potreba definovania základných terapeutických postupov, potreba definovať, čo je základný liek, je tu nie 8, 9 mesiacov, pokiaľ to môžem ovplyvňovať, a mala byť vyriešená minimálne v ostatných štyroch rokoch. A táto otázka sa aj riešila, len, žiaľbohu, tie štandardné terapeutické a diagnostické postupy, ktoré sú dnes v knižných publikáciách, sú prakticky nepoužiteľné, pretože sú vlastne v takom obrovskom rozsahu, že na to nemáme ekonomické podmienky, aby sme všetky lieky, ktoré sú tam uvedené, hradili zo zdravotného poistenia. A prosil by som vás, aby ste boli rovnako trpezlivá a dali rovnako minimálne šancu, aby sme to dobre pripravili a do konca roka budú prvé štandardné postupy, ktoré sa budú týkať základných ochorení.

Pokiaľ máte obavy o to, aby bola zabezpečená onkologická liečba, aby bola zabezpečená kardiochirurgická, kardiologická liečba, veľmi mi na tom záleží. Práve dávame do výboru Národnej rady materiál o riešení a zabezpečení kardiochirurgickej liečby. A musím povedať veľmi otvorene, koľko peňazí na budúci rok vieme dať na túto liečbu, koľko z toho bude operácií s tým, že sa budú musieť robiť všetky akútne operácie, ale rozhodne nebudeme dosahovať v budúcom roku parametre západného Nemecka, to znamená, aby sme dokázali robiť 800 operácií na milión obyvateľov, to asi nebude možné. Samozrejme, že tie čakacie lehoty musia byť také, aby nepresahovali pri kardiochirurgických operáciách 5 mesiacov, pretože tam už treba robiť nové vyšetrenie, katetrizačné, aby sa zistil stav pacienta. Ale iste mi dáte za pravdu, že v čase, keď je diagnostikovaná chyba, sa musí predsa len určiť chyba alebo choroby, kde liečba môže byť odložená.

A rovnako chceme urobiť, aby boli aj štandardné postupy v onkológii, je na to vytvorená skupina, ktorá na tom pracuje. To je veľmi vážna vec. A treba povedať, že v onkológii nie všetci primári idú cez štandardné protokoly, robia tam rôzne improvizácie. Nechcem, samozrejme, do toho vstupovať nejako odborne, ale treba v tom urobiť poriadok, aby sme v správny čas mali peniaze aj na drahú liečbu, lebo potom budeme robiť neustále zbierky. Liečba musí byť štandardne usporiadaná. Samozrejme, bude taká, aby sa dali robiť individuálne výnimky, pretože každý človek, každý občan, každá choroba je zvláštna, samostatná jednotka a nedá sa úplne štandardne liečiť. Dúfam, že budem môcť referovať o týchto výsledkoch. A prizývam vás vzhľadom na vaše odborné vzdelanie k tomu, aby ste sa prišli informovať, aby ste sa eventuálne zúčastnili práce v niektorej skupine, bude to určite prínosom a možno sa vyhneme potom niektorým zbytočným otázkam na tejto úrovni, lebo vás ubezpečujem, že na tejto úrovni nič nevyriešime.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán minister.

Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím bod hodina otázok.

Budeme pokračovať interpeláciami.

Pán podpredseda Hrušovský, prosím, keby ste ďalej viedli schôdzu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

pristúpime k rokovaniu o bode

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. mája 1999, ktoré ste dostali ako tlač 266.

Skôr ako udelím slovo rečníkom, ktorí sa prihlásia do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, to znamená, že s odpoveďou súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 266 nachádza.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak. Konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil nik. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Keďže neboli žiadne prihlášky do rozpravy k odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu. Dovoľte mi, aby som predložil návrh na uznesenie, ktoré znie:

"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. mája 1999."

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, o tomto návrhu uznesenia budeme hlasovať.

Prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 42 poslancov.

Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná, aby sme mohli hlasovať.

Preto odporúčam pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú

interpelácie poslancov.

Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza túto povinnosť. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu kancelárie.

Chcem vás informovať, že písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Kalman, Engliš, Binder, Hudec, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Brňák, Faič, Tuchyňa, Zlocha, Slobodník, Gašparovič, Krajči, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Andrejčák.

Ako prvý s interpeláciou je prihlásený pán poslanec Kalman.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán podpredseda,

vážení členovia vlády,

vážení členovia parlamentu,

v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prepáčte, pán poslanec Kalman.

Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále a všetkých pánov poslancov, ktorí diskutujú s pánmi ministrami a pani ministerkou, aby zaujali miesta v rokovacej sále a upriamili pozornosť na interpelujúceho pána poslanca Kalmana.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne.

V zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, a tým vlastne celú vládu, najmä však podpredsedov vlády Pavla Hamžíka a Pála Csákyho a tiež ministrov Milana Kňažka a Eduarda Kukana.

Vážení prítomní, jednou z priorít Slovenskej republiky a tiež aj súčasnej jej vlády je integrovanie Slovenska do Európskej únie. Podmienkou vstupu do Európskej únie je okrem mnohých iných zásadných kritérií aj skutočnosť, že štát má vyrovnané vzťahy so susednými štátmi, resp. so štátmi Európskej únie. Platí to prakticky pre všetky oblasti vrátane časového či historického priestoru. Aj preto sme v súčasnosti svedkami enormného záujmu Európskej únie napríklad o podmienky národnostných menšín či iných problémov. Jednoducho povedané, Európska únia si nepraje, aby do jej radov vstúpil nový člen, ktorý má s iným štátom problémy, ktoré by sa potom mohli preniesť na pôdu Európskeho spoločenstva.

Chcem poukázať na jeden takýto problém týkajúci sa slovensko-maďarských vzťahov. Kým na jednej strane sme svedkami, že z maďarskej strany sú permanentne predkladané požiadavky voči Slovensku, napríklad otázka Gabčíkova, štúrovského mostu, jazykového zákona, financie na kultúru, na školstvo a mnohé a mnohé ďalšie, zo strany slovenskej v súčasnosti to tak nie je. Možno dôvodom je aj súčasné zloženie slovenskej koalície. Na druhej strane si myslím, že práve súčasné zloženie koalície by mohlo veľmi promptne vyriešiť problém či rest z minulosti, na ktorý chcem poukázať.

Ide o historické a kultúrne pamiatky, ktoré boli pod rôznou zámienkou vyvážané v minulom storočí zo Slovenska na územie dnešného Maďarska. Tak sa to dialo pod rúškom "nutnosti reštaurovania" alebo ďalšej latentnej krádeže. Vrcholom bolo hromadné vyvážanie týchto historicky mimoriadne cenných diel pri príležitosti osláv milénia, príchodu maďarských predkov na dnešné územia v roku 1896. Žiaľ, už sa na Slovensko nikdy nevrátili. Dodnes sú tieto umelecké skvosty v Maďarsku. Sú to napríklad historické valašky, pancier Matúša Čáka Trenčianskeho, zlatom plátovaný meč z čias Veľkej Moravy, keltský zlatý nákrčník z Myjavy, hlavný oltár svätého Jána Krstiteľa zo Sabinova, Bardejovská madona, ďalšie desiatky gotických oltárov, unikátny sarkofág so Svätého Beňadiku, mestská kniha Rajca písaná v slovenčine, zbierka mincí z Kremnice a ďalšie. Taktiež tam zostali rôzne rukopisy, prvotlače, skvostné cirkevné rúcha, náhrobné kamene, vzácne nálezy z púchovskej skaly, striebornícke a zlatnícke diela a podobne. Podľa dávnejšieho súpisu zostalo v Maďarsku celkom 503 umeleckých diel. Iste uznáte, že tieto kultúrne pamiatky značne ochudobňujú nielen naše múzeá, ale aj hrdosť na to, čo Slováci v histórii dokázali.

Na strane druhej sa tým niekto, v tomto prípade Maďarská republika, neprávom pýši, čím vedome klame verejnosť tak maďarskú, ako aj zahraničnú. Myslím si, že práve teraz je najvyšší a zároveň najvhodnejší čas, aby sa uvedené historické pamiatky vrátili na Slovensko a aby sa začalo o nich rokovať tak, ako začala predchádzajúca vláda realizovať vyrovnávanie s Českou republikou aj v oblasti kultúry. Verím, že Maďarská republika, keďže už je v prvej skupine asociovaných krajín do Európskej únie - a my tam čoskoro budeme, tak ako to tvrdíte, a ja si to osobne veľmi prajem -, pochopí naše oprávnené požiadavky a kultúrne pamiatky nám čo najrýchlejšie vráti. Takisto chcem veriť, že veľkú iniciatívu v tomto smere bude vyvíjať aj súčasná maďarská koalícia na Slovensku, ktorej by predovšetkým malo záležať na obojstranne dobrej spolupráci a ktorá konečne môže pre Slovensko niečo užitočné aj urobiť.

Chcem podotknúť, že tento problém bol niekoľkokrát v minulosti otvorený, no nikdy sa na strane Maďarskej republiky nenašlo pre nás pochopenie a situácia zostala nepovšimnutá, a to aj napriek tomu, že z Trianonskej dohody Maďarsku vyplývalo tieto historické diela vrátiť, myslím, že je to § 11 mierovej dohody.

Preto vás interpelujem s otázkou, či sa s touto citlivou problematikou vláda Slovenskej republiky už zaoberala, resp. kedy sa tým zaoberať mienite. Zároveň vás žiadam, vážený pán predseda, aby ste ako predseda vlády Slovenskej republiky okamžite začali rokovať s Maďarskou republikou o vrátení nášho historického majetku a kultúrneho dedičstva, o ktorom predpokladám, že bol len dočasne zapožičaný v Maďarsku.

Možno si, vážený pán predseda, položíte otázku, prečo sa s tým významným bohatstvom Slovenska, ktorý zostal v cudzine, nezaoberala už predchádzajúca vláda, v ktorej som pôsobil. Priznám sa, že sám som sa o tomto probléme dozvedel až v polovici minulého roka, keď ma naň upozornili naši občania. Kým som sa dopátral hodnoverných podkladov, už pôsobila vaša vláda. O to viac však budeme sledovať, ako tento problém vyrieši v záujme Slovenska vláda, ktorú vediete.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako druhý v poradí je písomne prihlásený do rozpravy k bodu interpelácie pán poslanec Engliš, po ňom sa pripraví pán poslanec Binder.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážená vláda,

vzhľadom na to, že až dnes sme sa dostali k interpeláciám, ja som v priebehu tejto schôdze podal najmenej sedem interpelácií, dokonca na niektoré mi už došli odpovede. Išlo o interpelácie na pána ministra Magvašiho, pána ministra Palacku, pána ministra Pittnera. Vzhľadom na to, že jednu odpoveď od pána ministra Palacku nemôžem akceptovať, aj preto, že ju podpísal pán štátny tajomník, čiže si nedal ani pán minister toľko práce, aby mi na ňu odpovedal, dovolím si tú istú interpeláciu dať na nového pána ministra Macejka.

Vážený pán minister, interpelujem v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky, § 129. Pýtam sa vás, pán minister, viete, kde sa nachádza obec Vysoká nad Uhom? Dovolím si vám pripomenúť, v Košickom kraji. Má dve časti, jedna časť Vysocký dvor, zvaná tiež Majer, je za riekou Uh spojená s ostatnou civilizáciou len mostom ešte z obdobia 2. svetovej vojny. Most je v dezolátnom stave. Do tejto časti, kde je 87 popisných čísel domov, hospodársky dvor roľníckeho družstva a polia súkromných roľníkov, niet iného prístupu. Autobusový spoj tam chodí trikrát denne. Samozrejme, že ide o obecnú cestu a obecný most. Obec však nikdy nebude môcť finančne tento problém riešiť a investícia je cca 80 miliónov korún. Pýtam sa preto, pán minister, ako bude štát riešiť havarijnú situáciu, ak most spadne napríklad pri vysokej vode v Uhu. Zdôrazňujem, že žiadny iný prístup do Vysockého dvora nie je, čiže pôjde o krízový stav. Nebolo by vhodné riešiť tento most súčasne s Mostom Márie Valérie v Štúrove, a tým riešiť životný problém občanov vo Vysokej nad Uhom, v časti Vysocký dvor, pokiaľ nie je ešte neskoro? Postaviť nový most z prostriedkov obce je prakticky nemožné.

Druhá interpelácia sa týka problému postihnutých obcí v Košickom kraji. Vzhľadom na to, že na dnešnej hodine otázok sa, bohužiaľ, k tomuto problému nedostalo, prvá otázka alebo druhá otázka, ktorú som mal na pána premiéra, predpokladal som, že sa diskusia nebude preťahovať a že sa dostane k tomu odborník, preto som nebol tu, pretože som očakával, že pán minister Miklós zaujme k tomu stanovisko. Dávam úplne skrátenú interpeláciu pánovi ministrovi Miklósovi.

Vážený pán minister, obce postihnuté povodňami v minulom roku nemôžu odstraňovať následky bez podpory vášho ministerstva. Ako riešite problém obce Kluknava v okrese Gelnica a ako budete riešiť ich žiadosť o finančné prostriedky?

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším v poradí prihláseným je pán poslanec Binder. Po ňom vystúpi pán poslanec Hudec.

Poslanec J. Binder:

Vážený pán predsedajúci,

vážená vláda,

kolegyne, kolegovia,

interpelujem pána ministra Macejka i napriek tomu, že je len niekoľko dní vo vláde, ale pretože problematika je mu známa, myslím, že tá interpelácia je namieste.

Tunel Branisko patrí medzi technicky aj finančne najnáročnejšie stavebné diela, ktoré sa na Slovensku v súčasnosti realizujú. Tomu primeraná je aj pozornosť, ktorú jeho výstavbe venujú masmédiá. Keďže sa publicita tohto diela spravidla zintenzívni vždy po dosiahnutí určitého úspechu - prerážka prieskumnej štóly, prerážka klenbovej časti vlastného tunela a tak ďalej, resp. pri príležitosti návštevy pracovníka niektorého pracoviska, niektorou politickou osobnosťou, nutne to vyvoláva dojem, že pri výstavbe tunela je všetko v najlepšom poriadku a že okrem finančných nie sú tu už žiadne iné problémy. Žiaľ, nie je to ani zďaleka tak a je už načase, aby odznela objektívna realistická informácia. Hlavné problémy, ktoré na tejto stavbe pretrvávajú, zhrniem do niektorých bodov. Najdôležitejšie sú, samozrejme, finančné problémy.

Na výstavbe tunela boli už vykonané práce za takmer 1,5 mld. korún, t. j. preinvestovalo sa už asi 60 % z pôvodne vykalkulovaných nákladov, ktoré však, a to dnes už možno s určitosťou povedať, budú prekročené. Žiaľ, sústavne viazne úhrada faktúr za vykonané práce. K 15. 8. dlhuje zadávateľ stavebným organizáciám už 303 mil. Sk. Uhradené sú len faktúry za práce vykonané do 31. 1. 1999. Takže dodávatelia vlastne stavbu permanentne zálohujú, čo im spôsobuje obrovské problémy. Zlepšenie situácie je pritom v nedohľadne. Na august tohto roku majú dodávatelia prisľúbených vo dvoch splátkach celkom 91,2 mil. Sk, z ktorých však do 20. 8. ešte nič nedostali. To zďaleka nepokryje ani doterajšie pohľadávky a ďalšie finančné prostriedky sú veľmi neisté.

Tunel mal byť podľa pôvodného časového plánu dokončený v roku 2000 s tým, že v roku 1999 mala byť urobená hlavná stavebná časť tým, že mohol byť v prípade havárie na ceste v prevádzke. Dnes sa hovorí o apríli 2003. Určitý sklz v termínoch nastal už v priebehu roku 1998. Treba si uvedomiť, že preinvestované prostriedky sa až do uvedenia stavby do prevádzky umŕtvujú. Je preto chybou priškrcovaním toku finančných prostriedkov výstavbu tunela Branisko spomaľovať. Treba naopak urobiť všetko na to, aby bol tunel čo najskôr odovzdaný do prevádzky, a to i pri známom nedostatku prostriedkov na výstavbu diaľnic aj za cenu obmedzenia prác na niektorých iných technicky, finančne aj z hľadiska bezpečnosti dopravy menej náročných a menej rozpracovaných úsekov. Je všeobecne známe, že spomalenie tempa výstavby tunelov okrem zvýšeného rizika zhoršovania geologicko-geotechnických vlastností horninotvorného prostredia, s tým aj výskytu havárií zhoršuje aj stupeň využívania drahých strojov z dovozu, čím sa výstavba najviac predražuje.

Práce na razení spodnej časti prierezu tunela sú k 1. 8. tohto roku už ukončené. Je ukončená i primárna obmurovka. V súčasnosti sa razia priečne prerážky do únikovej chodby a realizujú sa prípravné práce na zriaďovanie hydroizolácie a betonáž sekundárneho ostenia. Najmä zariadenia na betonáž sú finančne náročné, treba vyrobiť zložité samohybné sekcie debnenia, vybudovať modernú betonárku, zakúpiť moderné profilovacie zariadenie. Je zrejmé, že sa dodávatelia do výroby a zakúpenia týchto drahých zariadení pri známom nedostatku finančných prostriedkov nehrnú, pokiaľ nemajú istotu, že ich budú môcť aj efektívne využiť.

Pritom - ešte teraz - v poslednej dekáde augusta nie je známe, koľko prostriedkov na výstavbu tunela v roku 1999 bude k dispozícii. Rozpočet sa stále "upresňuje". Mám to upresňuje v úvodzovkách. Z pôvodných 744 mil. Sk sa znížilo na 587 a teraz údajne už bolo schválených 670 mil. Sk. Súčasne s betonážou sekundárneho ostenia sa nutne musia začať aj prípravné práce na vnútornom prevádzkovobezpečnostnom vybavení tunela - osvetlenie, vetranie, dopravná signalizácia, bezpečnostné vybavenie. Príprava je už v plnom prúde, no zo strany investora úplne viazne koordinácia. Už teraz pri narazení na akýkoľvek nový problém sa projekty neustále prepracúvajú a doplňujú takpovediac za pochodu, čo znemožňuje ako projektantom, tak aj dodávateľom, dodávateľským organizáciám sa na úlohy dôsledne pripraviť a riešiť ich komplexne. Neustále nové a nové dodatky k zmluve na tieto čiastkové prerábky sa projektové a stavebné práce citeľne preražujú. Je to problém o to závažnejší, že na stavbe sa čoskoro objavia nové dodávateľské zoskupenia, z ktorých každé bude preferovať predovšetkým svoje vlastné záujmy. To nutne povedie pri nedostatku silnej ruky k mnohým skratom, sporom, vzájomnému obviňovaniu a v dôsledku toho k ďalšiemu oneskorovaniu, a tým aj predražovaniu výstavby.

Za závažný nedostatok pre plynulý racionálny priebeh výstavby možno považovať aj skutočnosť, že zadávateľ s prijatím zásadnejších rozhodnutí otáľa a prijíma ich v termínoch, ktoré sú z hľadiska ostatných účastníkov výstavby ďaleko za hranicou únosnosti. Ešte dnes, t. j. štyri mesiace po prerazení tunela, nie je známe napríklad usporiadanie portálových objektov, nejestvuje projekt vetracej šachty ani projekt prestavby prieskumnej štôlne na únikovú bezpečnostnú chodbu. A to pripomínam len tie najvypuklejšie problémy.

Chcem tiež upozorniť, že v najbližších rokoch, či sa nám to páči, alebo nie, bude nutné prikročiť k výstavbe ďalších cestných a diaľničných tunelov. Zo stránky technickonormatívnej sa na prípravu ich výstavby robilo zatiaľ žalostne málo, čo už nie je len chybou Slovenskej správy ciest. Chýbajú normy a technické podmienky na priestorové usporiadanie a dopravnobezpečnostné vybavenie našich tunelov. Chýbajú smernice, ktoré by umožnili zhospodárniť geologický prieskum na tunely stanovením zásad jeho metodiky, obsahu a rozsahu a na rozdelenie geologických prostredí, podmienených rizík výstavby medzi investorom a dodávateľom. Nedostatočná pozornosť sa venuje príprave na výber a využitie moderných materiálov a technológií, napríklad ekologicky neškodlivé striekané betóny.

Výber a aplikácia poznatkov a materiálov zo zahraničia je dosť chaotická a neprehľadná. Chýba dokonca aj len základná idea, či chceme, aby naše tunely boli budované na úrovni súčasného vysokého štandardu výstavby moderných zahraničných tunelov, alebo budeme aj naďalej prihliadať na rôzne futurologické superbezpečnostné a doteraz bohatou zahraničnou praxou nezdôvodniteľné vízie, ktoré môžu stavbu tunela Branisko predražiť do tej miery, že to môže viesť v blízkej budúcnosti k vážnym úvahám o hospodárnosti výstavby tunelov na diaľničných trasách vôbec a o maximálnej snahe nahradiť ich inými, lacnejšími, no prevádzkovo neporovnateľne horšími riešeniami. Veď účelnosť, hospodárnosť a ekologickosť podzemných riešení nesporne najlepšie dokumentuje súčasná doslova explózia v rozvoji týchto stavieb v zahraničí. Chcem zároveň zdôrazniť, že tieto úlohy, do riešenia ktorých možno zapojiť aj vysoké školy, Akadémiu vied, projektové a iné odborné a výskumné organizácie, predovšetkým Slovenskú tunelársku spoločnosť, sú síce náročné na čas a odborné kapacity, nevyžadujú však veľké finančné prostriedky. S ich spracovaním neslobodno preto otáľať, pretože riešenie prispeje k zjednodušeniu a spriehľadneniu prípravy výstavby ďalších tunelov, a tým v konečnom efekte aj značné finančné úspory.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Teraz vystúpi pán poslanec Hudec. Po pánovi poslancovi Hudecovi vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán podpredseda Národnej rady a predsedajúci tejto schôdze,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vyhovujem pánovi poslancovi Mikloškovi, ktorý mi tu našepkáva, aby som bol stručný, takže vynechám prvú interpeláciu, ktorú som chcel mať na pána ministra kultúry, ktorá je veľmi rozsiahla, ale po zistení istých skutočností zisťujem, že bola úplne zbytočná, pretože zrejme toto ministerstvo je v úplnom rozklade a akékoľvek žiadosti o informácie by boli iba zbytočným míňaním energie.

Budem interpelovať pána predsedu vlády Slovenskej republiky.

Pán predseda vlády, interpelujem vás vo veci havarijného stavu obcí Kmeťovo a Maňa z okresu Nové Zámky v zásobovaní pitnou a závlahovou vodou. V týchto obciach bol už dlhodobo zistený výskyt arzénu vo vodných zdrojoch, z ktorých sa čerpá všetka voda pre občanov i pre sociálny ústav z hĺbok 80 metrov. Oscilovanie hodnôt zdraviu škodlivého arzénu tesne pod starou normou v hodnote do 5 stotín miligramu arzénu na liter vody už signalizovalo nutnosť perspektívneho riešenia tejto zdraviu nevhodnej skutočnosti, čo aj orgány miestnej samosprávy uskutočnili, ale v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, ide asi o výšku 70 mil. korún na 100-kilometrovú prípojku na tzv. gabčíkovský vodovod, ostal v rovine rozpracovaného projektu. Štátny okresný hygienik v súlade s novou, päťnásobne prísnejšou normou, ale najmä v dôsledku náhleho prudkého zvýšenia hladiny arzénu významnejšie v obci Kmeťovo vydal pokyn, ktorým zastavil možnosť používať maniansku a kmeťovskú vodu na pitie a zavlažovanie pôdy, čo ohrozuje dlhodobo normálny život vyše 3 tisíc občanov týchto obcí. Alarmujúca je však najmä skutočnosť, že došlo k náhlemu prudkému zvýšeniu hladiny arzénu v spodných čerpaných vodách, čo perspektívne vylučuje používanie takejto vody na akékoľvek komunálne použitie.

Podľa mojich informácií, ktoré som získal v mojej poslaneckej kancelárii v okrese Nové Zámky, dostali obecné úrady 4. augusta 1999 oznamy od okresného úradu a údajne sa týmto vážnym havarijným problémom zaoberala i vláda. Žiadam vás preto o informovanie parlamentu i dotknutých občanov obcí i veľmi znepokojených občanov celého ohrozeného regiónu, aké konkrétne kroky na riešenie tejto prírodnej havárie prijala vláda a ostatné štátne orgány, keďže ide podľa odhadu odborníkov o náhlu, aj keď nie ešte katastrofickú zmenu geologického podložia s možnosťou ďalšej progresie.

Pýtam sa, koľko finančných prostriedkov uvoľnila alebo mieni uvoľniť vláda zo svojej rezervy, o to väčšmi, že ide o havarijnú situáciu, na urýchlené dobudovanie vodovodných prívodov v tejto oblasti, aby sa tak predišlo vážnej epidemickej situácii i priamemu ohrozeniu zdravia a životov občanov.

Ďakujem za urýchlenú odpoveď.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská. Po nej sa pripraví pán poslanec Brňák.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja si dnes dovolím interpelovať niekoľkých členov vlády a začnem podpredsedom vlády Slovenskej republiky pánom Fogašom.

Bola by som veľmi rada, keby pán podpredseda vlády mne, ale aj ctenému parlamentu, a myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby vysvetlil aj slovenskej verejnosti, ako sa bude asi cítiť ako člen vlády poverený zodpovednosťou za prípravu a priebeh osláv 55. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, keď na čestnej tribúne medzi hosťami bude stáť síce podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, ale súčasne vieme veľmi dobre, akým spôsobom sa tento človek vyjadroval o Slovenskom národnom povstaní a o slovenských partizánoch, označiac ich za ľudí, ktorí po večeroch vraždili svojich spoluobčanov, a dokonca vzťah Slovenského národného povstania k maďarským záležitostiam označil, resp. porovnal s fašistickými systémami. Myslím si, že by bolo veľmi zaujímavé, keby nám pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš povedal, aké pocity bude mať v takejto situácii. Ďakujem.

A teraz by som si dovolila interpelovať premiéra slovenskej vlády pána Mikuláša Dzurindu. Moja interpelácia sa týka, resp. vychádza z jednej správy, ktorá bola uverejnená v okruhu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a dnes ju v skrátenej podobe priniesol denník Práca. Je to kratučká správa, v ktorej sa konštatuje, že premiér Mikuláš Dzurinda počas včerajšieho stretnutia informoval poslanca Langoša a prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Kaníka o tom, že informácia vyšetrovateľa Ivora ku kauze Nafta Gbely bude k dispozícii na nahliadnutie členom poslaneckého klubu SDK počas ďalšieho rokovania klubu o tejto otázke.

Nechcem vás zaťažovať citovaním celej správy, ale ešte si dovolím prečítať jednu vetu: "Premiér", podľa svojho hovorcu, "rešpektuje žiadosť poslancov klubu SDK vrátane poslancov za Demokratickú stranu, aby informácia nebola medializovaná." Ja by som chcela požiadať pána premiéra, keby nám vysvetlil, či klub poslancov SDK má nejaké špeciálne výsady, keďže len on jediný bude mať právo zrejme nahliadnuť do vyšetrovacích spisov, ktoré má k dispozícii pán Ivor ku kauze Nafta Gbely, či my ostatní poslanci nie sme dostatočne poslancami na to, aby sme mali takéto právo.

Inak upozorňujem pána premiéra, keby sa chcel odvolávať na nejaké štátne tajomstvá a podobné veci, podľa zákona o štátnom tajomstve má poslanec Národnej rady právo nahliadnuť aj do takých materiálov, ktoré sú označené takouto šifrou, takže už dopredu ho upozorňujem, že ak bude chcieť použiť takéto argumenty, tak je to zbytočné. Navyše on ako oznamovateľ v prípade celej kauzy Nafta Gbely má právo od vyšetrovateľa dostať informácie technického charakteru z vyšetrovacieho spisu, resp. z celého priebehu vyšetrovania, a nie právo na informácie iného charakteru, pokiaľ ich dostal od vyšetrovateľov.

Bola by som rada, keby nám vysvetlil, ako je to možné, že ich dostal. A zároveň si myslím, že by bolo dobré, keby nám pán premiér aspoň časovo ohraničil to obdobie, keď už nebude musieť celá slovenská verejnosť a nakoniec i my poslanci Národnej rady byť svedkami tých krvilačných neľútostných súbojov medzi záujmovými skupinami, záujmovou skupinou, ktorú na jednej strane reprezentuje on, teda záujmovou skupinou Dzurinda, Černák, Palacka, a záujmovou skupinou Mikloš, Kaník a Langoš. Myslím si, že všetci dobre vieme, o čo ide, a bolo by dobré, keby títo páni, keď sa trhajú, kto dostane z nich väčší kus z reprivatizačného koláča, sa usilovali aspoň trošku hamovať. Bola by som veľmi rada, keby pán premiér na moje otázky odpovedal čo najskôr a keby na ne odpovedal pravdivo, a nie tak širokorozchodne, ako je on zvyknutý - veľa rečí a fakty žiadne.

Dovoľte mi ďalej súčasne interpelovať troch členov vlády, lebo inú možnosť nemám. Je to interpelácia, ktorá je adresovaná na premiéra vlády, na podpredsedu vlády pána Csákyho, dá sa povedať, aj na podpredsedu vlády pána Mikloša a možno aj na ďalších členov vlády. Hneď vysvetlím, prečo je adresovaná takto široko.

Ide o problém trošku chúlostivý a je to istý zvyk, ktorý sa ujal na Úrade vlády, keď sa na základe dohôd o pracovnej činnosti "zamestnávajú" na Úrade vlády rôzni pracovníci, odborníci, neodborníci, študenti a tak ďalej, ktorí na základe dohody o pracovnej činnosti by mali vykonávať isté úlohy, ale podľa toho, čo sa na Úrade vlády hovorí, tak ich tam doteraz nevideli, to znamená, že si prídu vždy zobrať len peniaze, a napriek tomu to nebráni ani napríklad pánovi Hrabkovi, ani pánovi Lengyelovi, ani ďalším pracovníkom Úradu vlády, ktorí na nich vypisujú pracovné hodnotenia, aby sa podpísali pod ohodnotenia asi v takomto znení: "Predmetná pracovníčka", nasleduje príslušné meno, to meno tu mám, nechcem vám ho teraz citovať, "prácu vykonávala v zmysle uzatvorenej dohody a podľa pokynov predsedu vlády odpracovala stanovený úväzok." Môžem vám zacitovať aj z ďalších zmlúv, ale dovoľte mi, aby som bola trošku predsa len konkrétnejšia, aby ste nemali pocit, že tu hovorím o niečom, čo neobstojí.

Mám tu napríklad dohodu o pracovnej činnosti na Mareka Reviľáka z Bardejova, len tak mimochodom, je to pracovník sekretariátu SDK, ktorý mesačne dostáva z Úradu vlády 2 250 korún za to, že vypracúva pracovné podklady pre predsedu vlády Slovenskej republiky, to by bolo v poriadku, iste je to možné. Len keď si pozrieme pracovné ohodnotenie, ktoré by malo byť súčasťou podkladov na vyplatenie tejto odmeny pánovi Reviľákovi, tak je tam tá jedna všeobecná veta a nie je tam žiaden doklad o tom, že pán Reviľák skutočne túto prácu urobil. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sa na všetky tieto skutočnosti pozreli kontrolné orgány.

Mám tu ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na pani Ľudmilu Macháčovú z VŠMU Bratislava, pedagogičku, ktorá mesačne dostáva z Úradu vlády 10 tisíc korún za poradenskú činnosť pre predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti verbálnej a neverbálnej komunikácie, to znamená, že pán predseda zrejme berie hodiny na to, ako balamutiť ľudí a ako vystupovať v parlamente. Za to pedagogičke, ktorá ho to učí, platí Úrad vlády mesačne 10 tisíc korún.

Mám tu ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti na pána Viktora Nižňanského. Táto dohoda sa týka predovšetkým pána Mikloša, ktorý tvrdil, že prerušil všetky kontakty s M.E.S.A. 10, že je to otázka minulosti a on je úplne nestranný. Keď sme ho upodozrievali z klientelizmu, z lobizmu a podobných vecí, tak sa urážal a označoval nás za klamárov. Tak tento pán Viktor Nižňanský, ktorý tiež každý mesiac, je to inak dohoda o pracovnej činnosti uzavretá na čas neurčitý, dostáva z Úradu vlády 10 tisíc korún a len tak mimochodom zamestnaný je ako riaditeľ M.E.S.A. 10 v Bratislave.

Ďalšia dohoda, ktorá je veľmi zaujímavá, resp. je to niekoľko dohôd na rôznych ľudí, sú to predovšetkým študenti, nechcem ich tu menovať všetkých, lebo týchto zmlúv je tu naozaj neúrekom, Lenka Palušová, Ondrej Hrivnák, Michal Šebesta a tak ďalej a tak ďalej, Stanislav Šaling, je ich tu viacej, mená nie sú ani v tomto prípade také dôležité, len veľmi zaujímavé je to, že keď si pozrieme vyhodnotenie plnenia pracovnej dohody o pracovnej činnosti za týchto ľudí v jednotlivých mesiacoch, tak sa dočítame, a tieto vyhodnotenia podpisuje pán Martin Lengyel, riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu vlády, že pracovníčka, resp. pracovník (podľa jednotlivých mien) tlačového a informačného odboru Úradu vlády odpracovala/odpracoval v mesiaci tom a tom predpísaný počet hodín na základe dohody o pracovnej činnosti platnej a tak ďalej a tak ďalej. Odmeny, ktoré mesačne títo ľudia za to dostávajú: 4 500 korún, 8 000 korún, 11 850 korún, 10 240 korún a tak ďalej. Ďalšia zmluva je tu na 6 000 korún.

Prečo o tom hovorím? Jednoducho preto, že ak sú to pracovníci tlačového a informačného odboru, tak je v ich pracovnej náplni, aby vykonávali tie činnosti, ktoré sú uvedené v kolónke "dojednaná práca", resp. druh práce. Monitoring médií a podobné činnosti patria predsa do základných činností, ktoré musí zabezpečovať tlačový a informačný odbor. A ak pán Lengyel zamestnáva študentov, alebo neštudentov, to je jedno, nejakých ľudí na tlačovom odbore a okrem toho ich platí ešte dohodou o pracovnej činnosti a predmetom tejto dohody sú činnosti, ktoré oni majú vykonávať vo svojom normálnom zamestnaní a ako pracovníci tlačového a informačného odboru, tak porušuje zákon.

Týchto zmlúv je naozaj neúrekom. Zaujímavé je, že väčšinou sa dotýkajú monitoringu medií. A keď som si zrátala, koľko mesačne pán Lengyel vydá práve cez tieto zmluvy za monitoring médií, tak je to podivuhodné a myslím si, že by naozaj bolo veľmi zaujímavé, keby sa týmto číslam, týmto zmluvám, týmto vzťahom, týmto podivným trikom venovali aj kontrolné úrady. Bola by som veľmi rada, keby sa k uvedeným veciam, hovorím, nečítam všetko, lebo tých materiálov je oveľa viac a navyše iste nemám k dispozícii všetky, keby sa vyjadrili páni podpredsedovia, ktorých som tu menovala, a bola by som veľmi rada, keby sa k tomu vyjadril aj predseda vlády.

Ďakujem.