Trinásty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
30. augusta 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram ďalší rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: Andrassy, Antecký, Brhel, Cagala, Drobný, Gajdoš, Hort, Hudec, Ištván, Keltošová, Malíková, Lexa a Ošváth.
Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili svojím podpisom na prezenčnej listine.
Pokračujeme prerušeným bodom interpelácie. Len pre poriadok prečítam písomne prihlásených poslancov v poradí, tak ako sa pri prerokúvaní tohto bodu v piatok písomne prihlásili do rozpravy: pán poslanec Faič, pán poslanec Tuchyňa, Zlocha, Slobodník, Gašparovič, Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Andrejčák, pani poslankyňa Aibeková a Belohorská.
Ako prvý na dnešnom rokovacom dni s interpeláciou vystúpi pán poslanec Faič.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Faič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister vlády Slovenskej republiky,
vo svojej interpelácii sa obraciam na predsedu vlády Slovenskej republiky. Obraciam sa s otázkou, či vláda Slovenskej republiky prijala alebo prijme opatrenia na riešenie následkov živelnej pohromy v lesných porastoch, ktorá vznikla v závere mesiaca júna tohto roka a vážne narušila ekologickú stabilitu regiónov v Považskom Inovci, v oblasti Tribeča, Štiavnických vrchov a Krupinskej vrchoviny, kde boli vyvrátené stromy v objeme viac ako 1 mil. kubíkov a vznikli holiny cca 1 700 ha. Žijem v oblasti Považského Inovca v okrese Topoľčany, kde kalamita spôsobila najväčšie škody. Veď Lesy Trenčín, doterajší štátny podnik, do ktorého patria aj lesné správy Duchonka a Kulháň, sú najviac postihnuté.
Konkrétne poznatky som zistil počas poslaneckého prieskumu priamo na pracoviskách lesných porastov, hovoril som s lesnými robotníkmi, s vedúcimi pracovníkmi štátneho podniku a odštepného závodu Partizánske. Presvedčil som sa, že podnik Štátnych lesov, jeho ľudia pracujú na hranici svojich možností. Bez pomoci vlády a jednotlivých rezortov však veci nezvládnu. Podotýkam, že ide o majetok štátu, ide o narušenie ekologickej stability, ide o životné prostredie, v ktorom žijeme a iste chceme, aby mohli žiť i budúce generácie.
Vážnosť situácie chcem zdokumentovať aj niektorými faktami, ktoré som počas poslaneckého prieskumu získal. V prvom rade si musíme uvedomiť, že odstraňovanie následkov živelnej pohromy má viacero faktorov.
Po prvé, je to potreba zachrániť majetok štátu, ktorého hodnota len v rámci tohto štátneho podniku Trenčín je v drevnej hmote približne 500 mil. korún a každý stratený deň ju radikálne znižuje, čo súvisí aj so spracovaním drevnej hmoty. Po druhé, odstránenie následkov pohromy, obnova lesných ciest zvážnic, obnova technických a dopravných prostriedkov. Po tretie, pôjde o nákladnú obnovu lesa, zalesnenie skoro 900 ha holín, nákladná pestovateľská činnosť v priebehu niekoľkých rokov. Po štvrté, ide o odstránenie následkov živelnej pohromy, obnova miestnych komunikácií a štátnych ciest v okrese Topoľčany, pretože v priebehu niekoľkých mesiacov budú cesty, ktoré sú už teraz v kritickom stave, zaťažené takou intenzitou ako v priebehu niekoľkých desaťročí normálneho režimu hospodárskej činnosti. Po piate, ide aj o obnovu ekologickej stability regiónu. Po šieste, za rozhodujúci faktor však považujem to, že štátne lesy nie sú vybavené ani finančnými, technickými, ani ľudskými zdrojmi na odstránenie živelnej pohromy, keď len v uvádzanom podniku Štátnych lesov sú predbežne vyrátané dodatočné náklady na 211 mil. korún, ktoré tento podnik nemá k dispozícii.
Fakty, ktoré som získal, ma vedú k jednoznačnému záveru, že pomôcť môže jedine vláda a koordinovaná činnosť rezortov pôdohospodárstva, financií, hospodárstva, dopravy, životného prostredia i práce a sociálnych vecí v prípade využitia možnosti nezamestnaných v týchto podhorských obciach, ba možno i obrany z hľadiska techniky a možnej civilnej služby.
Pripomínam, že nejde len o priame škody, ktoré sa dajú vyčísliť, ale tiež o nesmierne škody, ktoré vzniknú ako dôsledky tejto kalamity a vážneho narušenia ekologickej stability regiónu. Ide tiež o celkovú zmenu hospodárenia v týchto lesoch, ale čo je dôležité aj narušenie štruktúry osídlenia v celej podhorskej oblasti juhovýchodnej časti Považského Inovca. Už teraz po dvoch mesiacoch prác na spracovaní kalamity sa dostávajú do kritického stavu miestne komunikácie a štátne cesty v obciach tohto regiónu. Na stretnutí so starostami týchto obcí boli vyslovené vážne obavy z ďalšieho vývoja, veď odvoz dreva v takom množstve, ako sa musí spracovať, by za normálnych okolností prebiehal asi 30 rokov.
Okrem týchto vážnych problémov je tu aj zlý stav v odbyte drevnej hmoty v drevine buk, najmä vo vzťahu k našim drevospracujúcim podnikom, ktoré sú v prevažnej miere v konkurznom konaní.
Obraciam sa preto na predsedu vlády a žiadam ho o komplexné zhodnotenie možnosti riešenia tejto živelnej pohromy, ktorá okrem veľkých priamych škôd môže mať nedozerné následky v prípade neposkytnutia okamžitej pomoci prostredníctvom vlády Slovenskej republiky a v súčinnosti rezortov, ktoré som menoval. Moja interpelácia má oporu v časti programového vyhlásenia, ktorá hovorí, že zámerom vlády pri zveľaďovaní lesov Slovenska je podporovať rovnovážnosť produkčných i mimoprodukčných funkcií lesov, udržanie a zlepšovanie ekosystémov v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy k bodu interpelácie je pán poslanec Tuchyňa. Po ňom vystúpi pán poslanec Zlocha.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážené kolegyne, kolegovia,
pán predsedajúci,
páni ministri,
interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky Milana Ftáčnika.
Vážený pán minister,
obraciam sa na vás s otázkou, či Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pripravuje novú koncepciu stredného školstva a v akom časovom horizonte. Potrebu svojej otázky chcem zdokumentovať na viacerých faktoch.
Spolu s odborom školstva Krajského úradu Trenčín sme vykonali rozsiahlu analýzu stredného školstva v Trenčianskom kraji a údaje sú veľmi zaujímavé. V tomto kraji je 17 gymnázií, 34 stredných odborných škôl, 37 odborných učilíšť. Tento počet škôl je postačujúci. Treba sa však zamýšľať, čo bude nutné urobiť pri poklese populácie, ktorá napríklad v roku 2007 predstavuje celkom 27 tried. Niekoľko vecných faktov k jednotlivým typom škôl.
Po prvé gymnáziá v smere vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu. Napríklad Gymnázium Bánovce nad Bebravou má rozpočet 6 268 tis. korún na 370 žiakov. Športové gymnázium Trenčín má rozpočet 12 764 tis. na 360 žiakov. I keď ide o špecializované gymnáziá, náklady sú raz také. Gymnázium Nováky má rozpočet 7 348 tis. na 509 žiakov, Gymnázium Trenčín má rozpočet 19 485 tis. na 998 žiakov. Vzhľadom na počet žiakov by náklady mali predstavovať približne dvojnásobok. Z údajov v porovnaní týchto dvoch posledných gymnázií je jasné, že je to dvojnásobok plus 5 mil., teda celkove 2,65-krát.
Náklady na žiaka mesačne - Športové gymnázium Trenčín má náklady 3 101 korún. Gymnázium Nové Mesto nad Váhom 1 727 korún, Gymnázium Považská Bystrica 1 396 korún, Gymnázium Nováky 1 186 korún. Rozdiely sú evidentné, sú až 2,6-násobkom alebo pri porovnateľných gymnáziách sú tiež výrazné a predstavujú sumu vyššiu o 538 korún.
Z hľadiska počtu pedagogických pracovníkov na triedu, ktoré majú 30 žiakov. Gymnázium Partizánske predstavuje 2,4 učiteľa na takúto triedu, Gymnázium Trenčín a Prievidza 2,3 učiteľa, Gymnázium Púchov 2 učiteľov, Gymnázium Nováky 1,7 učiteľa na takúto triedu. Pri naplnení úväzku učiteľa 21 vyučovacích hodín to znamená, že by v Gymnáziu Partizánske muselo byť odučené 50,4 hodiny, Gymnáziu Trenčín a Prievidza 48,3 hodiny týždenne, v Púchove 42 hodín týždenne, v Gymnáziu Nováky 35,7 hodiny týždenne vyučovacieho času. Pritom však počet vyučujúcich hodín dosahuje 25 až 30. Pri delení tried pri špecializovanom vyučovaní buď to nie je možné, alebo kvalita vyučovacieho procesu je evidentná. Nie sú však možné také rozdiely z hľadiska metodiky výučby a učebných programov.
I napriek značným rozdielom v jednotlivých ukazovateľoch, ktoré treba riešiť, odporúčame pri tvorbe novej školskej koncepcie kopírovať súčasný uznávaný a osvedčený trend univerzálnejšieho vzdelania, ktorý umožňuje uplatnenie v ďalšom štúdiu, ale i v praxi. Dokonca sú požiadavky z terajších 15 percent zastúpenia v sieti stredných škôl zvýšiť ich na zastúpenie v roku 2001 až 2004 na 20 percent a v rokoch 2004 až 2007 na 25 percent.
Po druhé, stredné odborné školy. Zase z hľadiska vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu. Rozpočty škôl sú približne rovnaké. Z hľadiska počtov žiakov sú úmerne upravené a niet medzi nimi výraznejších rozdielov ako pri gymnáziách. V nákladoch na žiaka mesačne sú značné rozdielne z hľadiska typu školy, ale i jednotlivých typov škôl a predstavujú absolútny rozdiel až 3 559 korún na žiaka mesačne. Najvyšší 4 845 a najnižší 1 284 korún mesačne. V jednotlivých typoch škôl sú asi takéto rozdiely. V stredných priemyselných školách - Stredná priemyselná škola odevná Trenčín a Púchov majú náklady na žiaka 2 060 korún, Stredná priemyselná škola Brezová pod Bradlom 1 489. Rozdiel je tu teda 571 korún. Obchodné akadémie Nové Mesto nad Váhom má náklad 3 246 korún, Prievidza 1 352 korún. Rozdiel je evidentný a predstavuje až 1 794 korún. Hotelové akadémie Trenčín 4 032 korún, Prievidza 1 352 korún. Rozdiel 2 601 korún. Dievčenské odborné školy Handlová 2 112 korún, Nové Mesto 1 284 korún. Rozdiel je teda 828 korún. V počte pedagogických pracovníkov na jednu triedu je takisto značný rozdiel. Je možné konštatovať, že v odôvodnených prípadoch je takýto stav objektívny z hľadiska odbornej výučby. No i tak sú údaje varujúce. Škola úžitkového výtvarníctva Lednické Rovne má na 20 žiakov v triede, na jednu triedu 4,7 učiteľa a 1,7 nepedagogického pracovníka. Ostatné školy majú triedy naplnené 26 až 30 žiakmi na triedu a dvoch až troch učiteľov a 0,2 až 1,3 nepedagogického pracovníka na triedu.
Z analýzy, tak ako to uvádzam, sú evidentné obrovské rozdiely či už v nákladovosti na žiaka v absolútnych číslach, no i v rovnakých typoch škôl. Rovnako to platí o počte pedagogických a nepedagogických pracovníkov na jednu triedu, čo svedčí buď o značných rozdieloch kvality vyučovacieho procesu, alebo o značnej rozdielnosti úväzkov učiteľov.
Stredné odborné školy prešli značnou transformáciou od roku 1990. Útlm strojárstva, elektroniky vyvolal i útlm stredných priemyselných škôl tohto typu. Boli doplnené školami ekonomického a obchodného typu. Budúcnosť takýchto škôl je v integrácii so strednými odbornými učilišťami. Riešila by sa tým racionalizácia študijných odborov, vyššia kvalita a úroveň maturitných skúšok, ako aj značné finančné úspory. Je tu požiadavka na zvýšenie ich zastúpenia v sieti stredných škôl z terajších 27 percent na 30 percent.
Po tretie, ďalší typ škôl, stredné odborné učilištia.
Vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. Celkovo vynakladané prostriedky sú rôzne v pôsobnosti rôznych rezortov. Ministerstvo školstva má štyri školy vo svojej pôsobnosti s počtom 2 399 žiakov v roku 1998 s rozpočtom 75 244 tis. korún. Ministerstvo pôdohospodárstva má 8 škôl vo svojej pôsobnosti s počtom žiakov 2 317 s rozpočtom 66 669 tis. korún. Rozdiel je teda 9 575 tis. Sk v neprospech ministerstva školstva. Ministerstvo obrany má jednu školu v pôsobnosti s 359 žiakmi s rozpočtom 3 650 tis. Sk. Ministerstvo dopravy má v pôsobnosti jednu školu so 630 žiakmi s rozpočtom 20 828 tis. korún, teda ani nie dvojnásobný počet žiakov, iných prevádzkových nákladov, pomerný rozdiel je teda 13 528 tis. Sk v prospech ministerstva dopravy.
Náklady na jedného žiaka mesačne v jednotlivých rezortoch sú nasledovné: ministerstvo školstva 2 614, ministerstvo hospodárstva 2 550, ministerstvo pôdohospodárstva 2 398, ministerstvo výstavby a verejných prác 2 817, ministerstvo obrany 847 a ministerstvo dopravy 2 755 korún.
Počty pedagogických pracovníkov na jednu triedu predstavujú od 15,6 žiaka v triede s 3,87 pedagogického pracovníka po 31,3 žiaka v triede s 2,86 pedagogického pracovníka na túto triedu. I tu sú však vypuklejšie prípady ako Stredné odborné učilište poľnohospodárske Myjava s 21,88 žiaka v triede má 3,96 pedagogického pracovníka. Stredné odborné učilište stavebné v Prievidzi na 20,11 žiaka v triede má 3,64 pedagogického pracovníka na túto triedu. Odborné učilište Ladce s 11 žiakmi v triede má 2,3 pedagogického pracovníka na túto triedu. Stredné odborné učilište sklárske Lednické Rovne s 26,8 žiaka v triede má 5,58 pedagogického pracovníka na túto triedu.
Z týchto príkladov sú evidentné veľké rozdiely v nákladovosti počtov pedagogických pracovníkov, ale i nepedagogických pracovníkov v týchto školách. Stredné odborné učilištia boli svojou kapacitou a vybavením určené na výchovu veľkého počtu príslušných robotníckych profesií pre vtedy existujúce veľké výrobné subjekty. Tento stav však už dnes neplatí. Neexistuje, a ak áno, len veľmi malá zainteresovanosť výrobných subjektov na odbornej príprave žiakov. Mnohé stredné odborné učilištia stratili svoju homogenitu, vypustili trojročné štúdium, majú len štvorročné štúdium. Odišli od svojho profesijného zamerania a pripravujú častokrát i protichodné študijné odbory. Pretrváva roztrieštenosť v riadení a financovaní týchto škôl. Treba si tu položiť otázky, čo má štát financovať, či základné odborné alebo ďalšie odborné pre určité povolania, ktoré je možné uplatniť len v súkromných podnikoch. Kto má financovať nadštandardnosť v týchto školách? Kto sa má starať o odbornú prípravu detí, ktoré skončili školskú dochádzku v nižších ročníkoch základných škôl? Odporúčam vám tiež do pozornosti a riešiť problém zriaďovateľskej a riadiacej funkcie a financovania stredných odborných učilíšť, pretože podľa doteraz platných zákonov je tu dvojkoľajnosť v podobe rezortov a krajských úradov. Riešiť problém podnikateľských aktivít týchto škôl a ich zriadení a vylúčiť plánované straty. Odporúčam tiež znížiť ich počet v sieti školských zariadení z terajších 58 percent na 50 percent v rokoch 2001 až 2004 a na 45 percent v rokoch 2004 až 2007.
Pán minister, obrátil som sa na vás s touto otázkou i preto, že školstvo definuje svoj stav ako krízový. Z uvedených údajov vyplýva, že má vlastné vnútorné zdroje riešenia týchto problémov. Viem, že rezorty majú už pripravené svoje vlastné koncepcie rezortného školstva. Myslím si, že najprv treba pripraviť základnú koncepciu ministerstva školstva. Preto vás žiadam, aby ministerstvo školstva razantne vstúpilo do riešenia tohto problému, aby sme nový školský rok začínajúci už v novom tisícročí otvorili s jasnými perspektívami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha. Po pánu poslancovi Zlochovi vystúpi s interpeláciou pán poslanec Slobodník.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
moja interpelácia pôjde smerom k ministrovi životného prostredia pánu Lászlóovi Miklósovi.
V analýze zisteného stavu v rezorte životného prostredia bolo popísaných veľa poloprávd, nezmyslov, ba až klamstiev. V jednom z nich uvedenom na druhej strane analýzy bolo konštatované: "Ministerstvo životného prostredia bolo v dlhodobom kompetenčnom spore s ministerstvom pôdohospodárstva v oblasti ochrany vôd a v oblasti ochrany prírody. Tento spor spôsobil zastavenie legislatívneho procesu prípravy rámcového zákona o vodách." Legislatívny proces v žiadnom prípade zastavený nebol, ba dokonca nebol ani prerušený. Dvoma nariadeniami vlády boli vyhlásené dva nové národné parky, Národný park Poloniny a Národný park Muránsky kras. Boli vypracované a schválené programy starostlivosti o Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry a Pieninský národný park. Na prvýkrát nebolo schválené akurát nariadenie vlády o vyhlásení Chočského národného parku. Tu však okrem výhrad rezortu pôdohospodárstva bolo viacero pripomienok Združenia miest a obcí Slovenska a vlastníkov lesných pozemkov.
Vyloženým klamstvom je však konštatovanie, že kompetenčné spory spôsobili zastavenie legislatívneho procesu prípravy dôležitého rámcového zákona o vodách. Zákon o vodách bol tiež kompletne vypracovaný a odoslaný na prerokovanie vo vláde ešte v roku 1997. V prvom polroku 1998 bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, ba dokonca bol zaradený aj na program vlády. Súčasne s návrhom nového zákona o vodách boli odovzdané aj vykonávacie predpisy, jeden návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, šesť návrhov vyhlášok Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a päť návrhov vyhlášok Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
V dôvodovej správe je konštatované, že predložený návrh zákona je v súlade s článkom 4 Ústavy Slovenskej republiky. Osobitnou prílohou bola doložka zlučiteľnosti návrhu zákona o vodách s právom Európskej únie. Konštatoval sa v ňom úplný stupeň kompatibility s právom Európskej únie. Tak ste klamali vy aj vaši pracovníci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorí túto lož dali na oficiálny dokument ministerstva. Počas môjho pôsobenia na ministerstve životného prostredia som si bol vedomý dôležitosti prípravy nového návrhu zákona o vodách, ktorý mal nahradiť jeden z najstarších zákonov ešte z roku 1973, ktorý bol a je aj v mnohých smeroch už spoločensky a právne prekonaný. Preto sa mu napriek jeho obťažnosti a rôznosti názorov laickej i odbornej verejnosti pri tvorbe jeho obsahu venovala patričná pozornosť. Tým viac ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že v pláne legislatívnych úloh vlády pána Dzurindu je vypracovanie a predloženie nového zákona o vodách naplánované až na rok 2001. Preto sa vás, pán minister, pýtam: Prečo chcete vypracúvať úplne nový návrh zákona, keď v predloženom návrhu bolo konštatované, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je kompatibilný s právom Európskej únie, boli k nemu doložené všetky potrebné vykonávacie predpisy a bol aj prerokovaný v Legislatívnej rade vlády? Hádam si len nechcete po troch rokoch prisvojiť vypracovanie návrhu zákona, ktorý bol hotový už počas pôsobenia vlády Vladimíra Mečiara? Alebo máte oveľa naliehavejšie úlohy, ako je vypracovanie návrhu zákona o vodách? Či sa nebodaj znížila, výrazne znížila výkonnosť ministerstva životného prostredia? Hádam nemáte vy kompetenčné problémy s niektorým rezortom?
Pripomienka v spomínanej analýze, že ministerstvo životného prostredia sa nevedelo účinne vyrovnať s delimitáciou činností a časti majetku Tatranského národného parku, bola pravdivá len čiastočne. Žiadne problémy sme nemali s delimitáciou činností v rámci ochrany prírody od Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Tie sú dané zákonom o ochrane prírody a súvisiacimi predpismi. Určité problémy boli skutočne len s delimitáciou hnuteľného i nehnuteľného majetku od bývalej správy Tatranského národného parku, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky predisponovalo na novovzniknutú organizáciu Štátne lesy Tatranského národného parku. Štátna správa v Tatranskom národnom parku sa zabezpečovala, aj keď v stiesnených pomeroch, s obmedzeným počtom pracovníkov.
Napriek maximálnej snahe sa ministerstvu životného prostredia nepodarilo zabezpečiť rozdelenie a delimitáciu majetku a nakoniec ani požadovaných pracovných miest a finančných prostriedkov, najmä vďaka neochote riaditeľa Štátnych lesov v Tatranskom národnom parku pána Michelčíka, ktorý priam sabotoval uznesenia vlády a pokyny nadriadeného rezortu - ministerstva pôdohospodárstva. Môžem povedať, že tým viac som dúfal v urýchlené riešenie problému, keď vo vládnej koalícii, terajšej, je aj Strana zelených, ktorá počas môjho pôsobenia vo vláde premiéra Mečiara tento nedostatok prostredníctvom jej predsedníčky pani Tóthovej viackrát kritizovala. Koniec koncov, ak ste kritizovali v spomínanej "analýze" nevyriešený či nedoriešený problém, dalo sa očakávať, že sa s tým urýchlene vyrovnáte vy. Prešlo však už deväť mesiacov, za pár dní sa končí desiaty mesiac od začiatku vášho pôsobenia vo vláde a v rezorte životného prostredia v situácii v Tatranskom národnom parku sa nič nezmenilo. Tak mi nezostáva nič iné len pokladať vašu kritiku za nekorektnú. Alebo vy máte problémy s vyjasňovaním a uplatňovaním kompetencie a s výkladom zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody?
V médiách sa v poslednom období objavujú priam desivé informácie o výraznom znižovaní chránených druhov fauny a flóry v tomto našom prvom národnom parku, ktorý je dokonca aj biosferickou rezerváciou. Ak budete ďalej takto postupovať, tak sa nám vytratia symboly Tatier - kamzík vrchovský, tých už je menej ako 300, a je teda kriticky ohrozeným druhom, svišť, orol skalný tatranský. Ak sa neurobia rázne, radikálne a účinné opatrenia, tak nám tieto ohrozené druhy - kamzíky, svište a orly a mnohé iné zostanú len na plagátoch na pripravované športové podujatia. A ak nám nebodaj Zimné olympijské hry pridelia niekedy na obdobie po roku 2010, tak to vyzerá, že tam nebude už ani jeden z nich. Zlý stav v ochrane prírody a krajiny v Tatranskom národnom parku je určite aj v dôsledku nerešpektovania kompetenčného zákona.
Moja otázka je nasledovná: Nemrzí vás tento stav? Keď ste vedeli kritizovať, bolo vašou povinnosťou prípad urýchlene doriešiť. Ak to neviete, tak sa stávate spolu s ministrom pôdohospodárstva spoluzodpovedným za postupnú devastáciu Tatranského národného parku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí je pán poslanec Slobodník. Po pánu poslancovi Slobodníkovi pán poslanec Gašparovič.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážení páni ministri,
dámy a páni,
moja interpelácia je adresovaná pánu podpredsedovi vlády Csákymu.
Musím sa vrátiť k jeho výroku, ktorý obohatil neskôr už v otázkach a odpovediach minulý štvrtok. Tak by som sa ho chcel spýtať na niekoľko konkrétnych otázok, aby mi odpovedal, ale prosím ho, aby jeho odpovede boli konkrétne a také, aké sú otázky.
Tvrdíte, pán podpredseda, že Slovenské národné povstanie malo lokálny význam. Uvedomujete si, že to bolo druhé najväčšie povstanie v štátoch okupovaných fašizmom po juhoslovanskom povstaní?
Druhá otázka. Píšete, že nie je pravdivé stanovisko, to je z tej knihy Két világ között - Medzi dvoma svetmi, nie je vraj pravdivé stanovisko, ktoré sa pokúša presadiť niekoľko pronárodne horlivých historikov a politikov, že druhá svetová vojna bola iba taká malá "kucapaca" okolo SNP. Žiadam vás, aby ste menovali jedného "horlivého" historika, jedného horlivého slovenského publicistu, ktorý taký nezmysel, aký ste globálne vrhli na niekoľko národne horlivých historikov a publicistov, povedal. Opakujem, prosím vás, aby ste povedali mená konkrétnych historikov a publicistov.
Ďalšia otázka sa týka toho, že píšete o SNP ako o stredoslovenskom úsilí.
Pýtam sa vás: Poznáte aspoň elementárne dejiny SNP, poznáte, viete o tom, že počet obetí dosiahol vyše 20 tis. ľudí a že vlastne do tohto úsilia sa zapojilo, ako dnes píše pán predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pán Husák, že v tomto boji proti fašizmu bojovalo až asi aj 800 až 1 200 predstaviteľov maďarského národa? Mohli by ste doložiť nejakými konkrétnymi údajmi to, čo ste napísali, že povstalci aspoň tak usilovne vraždili svojich rodákov ako cudzí okupanti? To znamená, že vlastne možno aj väčšmi ako cudzí okupanti vraždili svojich rodákov, lebo tam ste použili slovo aspoň tak usilovne.
No a posledná otázka sa týka, otázok bude viac, ale posledná otázka z tohto vášho textu sa týka veci, citujem:
"A to už musíme s veľkým zármutkom konštatovať, že SNP v protimaďarskom postoji súperilo s fašizoidnými režimami." Vyjadruje sa k tomu aj pán Husák zase v dnešnej Slovenskej republike. Ale ja by som sa vás chcel spýtať, kedy Maďarsko vystúpilo zo spojeneckého zväzku s fašistickým Nemeckom. Nevystúpilo do posledného dňa, pretože ako viete, vládli tam šípové kríže a Szállasi, ktorí prevzali na jeseň 1944 v Maďarsku moc. Tak aké iné fašizoidné režimy v tom čase sa mohli správať k Maďarsku, tak ako sa najhoršie správal, samozrejme, Szállasi s jeho šípovými krížmi? Alebo, a tu už tuším inú vašu odpoveď, ja vám nahrávam, možno to poviete, možno to odznie z vašich úst, či to myslíte tak, že v protimaďarskom postoji súperilo SNP s fašizoidnými súčasnými režimami. Chcete tým azda povedať, že nejaký zo štátov, ktorý susedí s Maďarskom, napríklad Slovensko, mal tu fašizoidný režim v minulosti do septembrových volieb 1998? Rád by som, aby ste na túto otázku odpovedali presne a jednoznačne.
Ďalšia otázka a tá sa týka už vášho vystúpenia vo štvrtok na otázkach a odpovediach členov vlády. Musím vás odcitovať a prosím vás, aby ste vysvetlili rozumne, ak sa to vôbec rozumne dá vysvetliť to, čo ste tu povedali. Povedali ste, citujem vás doslovne: "Nemôžem súhlasiť s tým, že Slovenské národné povstanie alebo niektoré články ohľadne Slovenského národného povstania, písal som to v roku 1997, sú využívané na to, aby sa glorifikoval slovenský štát medzi rokom 1939 a 1945." Tak ja by som chcel, aby ste tento alogický nezmysel vysvetlili, ako mohli články o SNP a SNP samotné glorifikovať slovenský štát, keď je známe, že Slovenské národné povstanie bolo vlastne pokusom o nastolenie nového letopočtu Slovenska. Aby ste nezneužili to, čo sa pokúsil urobiť istý novinár z Práce, s ktorým, samozrejme, sa budem rozprávať na iných miestach, aby ste sa nepokúsili odbaviť ma tým, ako sa ma on pokúsil odbaviť, že ja nemám vlastne právo sa k tomu vyjadrovať - k SNP, pretože som bol absolventom, čo je nezmysel, teroristického kurzu počas klérofašistického štátu, tak by som vám rád pripomenul niekoľko dokumentov, ktoré vám ochotne dám k dispozícii, keby ste to chceli, v ktorých sa hovorí a boli napísané, samozrejme, v tom čase vládnucou silou spoločnosti v roku 1946 a 1947, a to Komunistickou stranou Slovenska, oblastným sekretariátom v Banskej Bystrici a okresným sekretariátom v Banskej Bystrici, kde sa hovorí o tom, že Dušan Slobodník spolu s matkou bol zapojený do nášho odboja a síce tým, že zachránil životy troch francúzskych a jedného ruského partizána pred gestapom z tunajšej zajateckej nemocnice.
Takže dúfam, že tejto zbrane sa nechytíte, lebo, samozrejme, je nepravdivá a bude sa mať o tom možnosť presvedčiť pán novinár. Ale vás, prosím vás pekne opakujem, žiadam o konkrétne odpovede na konkrétne otázky. Nie niektorý, ale ktorý, meno, Ján Nohavička alebo ja neviem Ján Mrkvička napísal toto a toto.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči. Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy po pánu poslancovi Gašparovičovi vystúpi pán poslanec Krajči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážení páni ministri,
dovoľujem si v rámci tohto bodu programu dať interpeláciu k pánu premiérovi a súčasne aj k pánu ministrovi kultúry.
Dostal sa mi do rúk ešte počas prázdnin, keď na schôdzach odpadli interpelácie, takže môže sa to zdať, že je to trošku neskoro, ale myslím si, že je to aktuálne aj teraz, a to proces pracovníkov Domu slovenskej literatúry národného centra. Tento dom je v likvidácii. Odohralo sa tam také zvláštne konanie, pokiaľ ide o likvidáciu Domu slovenskej literatúry Národného literárneho centra. Dom slovenskej literatúry, ktorého budovu dnes, respektíve v minulých dňoch, myslím si, že už odovzdali amatérskemu maďarskému folklórnemu súboru Mladé srdcia. Tento súbor, ktorý na Mostovej ulici 8 už sídlil, uzavrel v roku 1992 pre štát veľmi nevýhodnú nájomnú zmluvu s rakúskym podnikateľom Kurtom Brodheserom, myslím si, že tak sa volal, na obdobie 66 rokov, čím spôsobil škodu Slovenskej republike a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky približne asi za 30 mil. korún. Po veľmi dôkladnom zhromažďovaní faktov aj za prispenia Najvyššieho kontrolného úradu sa zistilo, že Mladé srdcia nie riadnou cestou nakladali so štátnym majetkom, ako by bol ich súkromný a peniaze za nájom od tohto pána poukazovali na Nadáciu Bélu Bartóka.
Tento prípad ministerstvo kultúry dalo na súd medzitým, ako po voľbách došlo k zmene na poste ministra, v konaní pred súdom sa nepokračovalo. Zmenil sa aj názov Národného literárneho centra na Literárno-informačné centrum. Zrejme pánu ministrovi aj novému pánu riaditeľovi Resutíkovi trošku prekážalo slovíčko národné.
Pani poslankyne, páni poslanci, Dom slovenskej literatúry dokázal za dva roky vydať vyše 40 kvalitných kníh závažného kultúrneho dosahu. Medzi nimi vynikajú najmä diela alebo dva diely dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti od kolektívu špičkových slovenských historikov na čele s profesorom Richardom Marsinom.
Ďalším, dá sa povedať unikátnym projektom Domu slovenskej literatúry boli 18-dielne Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, z ktorých vyšiel prvý diel a ďalších 17 zrejme už bude čakať, či nastane niekedy ešte chvíľa, že budú môcť byť vydané.
Toto sú rozhodnutia, ktoré sú skutočne zarážajúce najmä v období budovania štátu, keď politici chcú likvidovať kultúru vlastného národa. Vyšli v tomto inštitúte vynikajúce esejistické mysliteľské diela napríklad Milana Rúfusa, Jána Števčeka, Vladimíra Mináča, Martina Rázusa, Romana Kaliského, Jozefa Cígera Hronského, Dejiny slovenskej literatúry, za ktoré desaťročie od nežnej revolúcie nebol schopný vydať Literárny ústav Slovenskej akadémie vied, ktorému riaditeľoval terajší poslanec pán Peter Zajac. Súčasné vedenie literárneho informačného centra zničilo, dá sa povedať, kvalitný, odborne fundovaný kolektív, za ktorým sú dnes ozaj viditeľné výsledky.
Pani poslankyne, páni poslanci, interpelujem preto predsedu vlády a ministra kultúry, aby nám vysvetlil, aké sú ďalšie zámery tohto zlikvidovaného inštitútu. Veď zničenie Domu slovenskej literatúry sa zapisuje do slovenskej pamäti. A myslím si, že táto vláda si tým do dejín Slovenskej republiky nezapíše kladnú kapitolu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Krajči. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Mušková.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem predsedu vlády, neprítomného predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch a v predchádzajúcich dňoch v našej spoločnosti rezonujú viaceré škandály. Vo všetkých v ich epicentre vystupujete aj vy, a to v aktívnej polohe. Z nich popri kauzách dnes už bývalého ministra Palacku najvýznamnejšie miesto zaujíma kauza Nafta Gbely. V nej výsostné miesto zaujíma váš spor s pánom Kaníkom. Preto sa pýtam, vážený pán predseda vlády,
1. Aký právny titul bol použitý na to, aby bol požiadaný príslušný sudca na povolenie odpočúvania telefonických rozhovorov Kaník - Poór a ďalej telefonického rozhovoru s doktorom Valkom a ďalšími, ktorí ešte len čakajú na príslušné mediálne odhalenie.
2. Kto podal žiadosť na povolenie odpočúvania a v akej právnej či inak kvalifikovanej veci?
3. Je koaličná rada tým miestom, na ktorom sú k dispozícii a navyše v predpise kolujú materiály, ktoré sú označené značkou TAJNÉ, ako o tom píšu a informujú vám naklonené médiá?
4. Ako súčasná vláda, na čele ktorej stojíte, zabezpečuje ochranu štátneho tajomstva pred ich únikom, keď únik sa deje organizovaným spôsobom a navyše vysoko kvalifikovaným spôsobom? Je to dôkaz, že vy pracujete s vašou paralelnou tajnou službou, o ktorej informuje váš minister Pittner?
5. Vyvodíte príslušné právne dôsledky a zodpovednosť za porušenie štátneho tajomstva v duchu vášho okrídleného výroku "špinavé paprče" aj na ministrov Černáka, Palacku a Pittnera?
V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.
Počas troch uplynulých dní minulého týždňa ste sa stretli v Blatnej na II. Letnom vzdelávacom tábore maďarskej mládeže s predstaviteľom a premiérom Maďarskej republiky pánom Orbánom. Zarážajúce bolo to, že počas vystúpenia pána Bugára, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovoril po maďarsky, ste používali tlmočníkov a slúchadlá. Po exprezidentovi pánu Kováčovi ste ďalší ústavný činiteľ, ktorý si vo vlastnej krajine nasadzuje slúchadlá pri rokovaní. Zaujímavé je to, že vždy ide o rokovanie v maďarčine. Považujete svoje konanie za primerané funkcii premiéra Slovenskej republiky? Držíte sa hesla a jazykového zákona, že na Slovensku sa hovorí po slovensky?
V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Ladislava Pittnera.
Vážený pán minister vnútra, nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 73 z 30. 10. 1998 o zmenách v organizácii ministerstva vnútra sa na základe článku III písm. b) vyčlenili dňom 1. 11. 1998 z krajských riaditeľstiev Policajného zboru protidrogové oddelenia. V súlade s článkom IV písm. b) sa protidrogové oddelenia krajských riaditeľstiev Policajného zboru opätovne začlenili dňom 2. 11. 1998 do Národnej protidrogovej jednotky Správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru. V súčasnosti je v Národnej protidrogovej jednotke pridelených 106 tabuľkových miest policajtov. V mesiaci máj sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberala vo svojom programe taktiež Národným programom boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008, kde v časti presadzovania práva v boji proti drogám bola daná úloha zabezpečiť podmienky na personálne posilňovanie tej časti štátnej správy, ktorá presadzuje právo v boji s kriminalitou viazanou na drogy, na jej hmotné stimulovanie a zodpovedajúce technické vybavenie, jej ďalšie vzdelávanie a zdokonalenie sa, a to s využitím medzinárodnej spolupráce.
Preto sa vás pýtam, vážený pán minister, ako sa realizuje táto úloha v praxi. Je postačujúci počet 106 policajtov, špecialistov pre operatívnu prácu na takom náročnom úseku policajnej práce, ako je odhaľovanie organizovanej kriminality spojenej s drogami pre Slovenskú republiku? Počíta nová organizačná štruktúra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, respektíve Prezídia Policajného zboru s rozšírením tabuliek zloženia a počtov aj pre tento úsek policajnej činnosti?
V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky.
Vážený pán minister vnútra, v nedávnej minulosti ste na moju otázku na hodine otázok, či vaša manželka má pridelené služobné vozidlo BMW z Úradu ochrany ústavných činiteľov, odpovedali, že toto vozidlo má pridelené vodič, príslušník Policajného zboru. Pýtam sa vás preto, pán minister vnútra, kto rozhoduje o využívaní týchto vozidiel? Môže vodič svojvoľne vykonávať prepravu ľubovoľnej osoby bez schválenia nadriadeného? Žiadam preto, aby boli vyčíslené náklady spojené s ochranou vašej manželky, a to vozidlo, pohonné hmoty, vodič ochranca, pretože táto ochrana bola v rozpore s uznesením vlády číslo 43 z roku 1995, ktoré bolo platné až do prijatia nového uznesenia číslo 7 zo 7. 1. 1999. Žiadam taktiež, aby tieto náklady boli zosobnené zodpovednému pracovníkovi, ktorý vzniknutú škodu zapríčinil alebo jej nezamedzil.
V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na pána Ladislava Pittnera, ministra vnútra Slovenskej republiky.
3. novembra 1998 boli na základe vášho pokynu vymenení 6 príslušníci osobnej ochranky, ktorí boli pridelení jednotlivým funkcionárom. Pýtam sa vás, vážený pán minister, na základe akých kritérií ste rozhodli o nespôsobilosti jednotlivých príslušníkov vykonávať funkciu osobných ochrancov u jednotlivých osôb, ak traja z týchto príslušníkov sú dnes pridelení hlave štátu Slovenskej republiky.
Ďalšia interpelácia sa týka tiež ministra vnútra Slovenskej republiky.
Vážený pán minister vnútra, na verejnosť prenikli informácie, že na OPA v Trenčíne došlo k inzultácii veliteľa OPA. V tejto súvislosti sa medializoval problém údajného zapojenia príslušníkov OPA do vymáhania poplatkov za takzvanú ochranu. Zmedializovalo sa meno príslušníka Policajného zboru, ktorý má byť na čele tejto skupiny. Preto vás žiadam, pán minister, o informáciu, či boli prijaté z vašej strany organizačné a personálne opatrenia smerujúce k zamedzeniu údajnej trestnej činnosti policajtov Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Prečo o takýchto závažných skutočnostiach neinformujete na tlačových besedách ministerstva vnútra, ale sústavne vyťahujete len spolitizované kauzy?
Ďalšia otázka je: Vážený pán minister, z dobre informovaných zdrojov ministerstva vnútra prenikli informácie, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prenajalo priestory na Lermontovovej ulici v Bratislave pánu Budiakovi, synovi štátneho tajomníka ministerstva vnútra, kde je zriadená predajňa na predaj športových potrieb. Môžete nám túto skutočnosť objasniť?
Ďakujem. To je všetko.