Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Pripraví sa pán poslanec Farkas.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne predniesol pozmeňujúci návrh 15 poslancov k predloženej novele zákona.
Navrhujeme v § 23 ods. 5 písm. e) vložiť pred slovo "finančnej" nový text "kriminálnej a". To znamená, bude to znieť "kriminálnej a finančnej polície". Ide o to, že bez tohto doplňujúceho návrhu budú mať možnosť nahliadať do informácií daňových úradov týkajúcich sa daní iba pracovníci Úradu finančnej polície. Túto možnosť doteraz nemajú pracovníci kriminálnej polície, čo nie je dobré, pretože aj kriminálna polícia rieši prípady, v ktorých nutne potrebuje informácie týkajúce sa daní. Dokonca platí, že drvivú časť prípadov, v ktorých sú potrebné informácie daňového charakteru, riešia rôzne útvary kriminálnej polície, na útvary finančnej polície pripadá iba vyšetrovanie menšej časti najvýznamnejších trestných činov týkajúcich sa vyslovene ekonomického a majetkového charakteru. Predložený pozmeňujúci návrh rieši tento problém a umožňuje aj kriminálnej polícii bez problémov získavať potrebné informácie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ak podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak podporíte zároveň politiku vlády, ktorá sa deklaruje ako politika nekompromisného boja proti organizovanému zločinu, korupcii a kriminalite vôbec v prospech vyššej bezpečnosti občanov.
Na záver si dovolím prejaviť neskrývané potešenie z toho, že pani ministerka financií dokázala svoju povesť pravicovej političky v ľavicovej strane a dala prednosť pozmeňujúcemu návrhu pravicového poslanca pred podobným návrhom poslanca ľavicovej strany. Ďakujem pekne, pani ministerka.
Ďakujem aj vám, vážené poslankyne, vážení poslanci. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Faič.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
tak ako predchádzajúci rečníci, aj ja by som sa obmedzil na predloženie niektorých pozmeňujúcich návrhov. Treba vychádzať z toho, že tento základný daňový zákon, na ktorý je predložená vládna novela, je veľmi potrebná táto novela, je dobre smerovaná a vystihuje najvážnejšie problémy, ktoré boli zistené na daňových úradoch, ktoré spomínali aj moji predrečníci. Ale každé snaženie alebo úsilie má svoje úskalia a rôzne zorné uhly pohľadu, a preto by som si dovolil aj ja navrhnúť dva pozmeňujúce návrhy v tomto zmysle slova.
Jeden problémový okruh je zapracovaný v bode 30 a ide o to, že podľa pôvodného § 45 zákona, ktorý hovorí o zániku práva vyrúbiť daň, je stanovené, že po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, nie je možné zo strany správcov dane vyrúbiť dodatočnú daň ani doplatok tejto dane. Teda ide o to, že správca dane má k dispozícii prakticky štyri roky na vyrúbenie doplatku dane podľa súčasne platnej právnej úpravy. Prerokovaný vládny návrh toto obdobie predlžuje na šesť rokov. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu po dlhšej rozprave bolo prijaté také stanovisko k tomuto návrhu, že štvorročné obdobie je postačujúce na vyrúbenie doplatku dane, a bol prijatý návrh vypustiť z vládneho návrhu novely zákona bod 30 k § 45 ods. 1. Toto naše stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky nepodporí. Preto po dlhej úvahe a po konzultáciách s pracovníkmi ministerstva financií sme dospeli ku kompromisu, ktorý rieši tento problém. Na základe toho v mene 15 poslancov predkladám pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia:
V § 45 ods. 1 sa na konci pripája veta: "Ak sa daňový subjekt dopustil daňového trestného činu, možno vyrúbiť daň a jej doplatok aj po uplynutí troch rokov, najneskôr však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď bol za takýto trestný čin právoplatne odsúdený."
Môj druhý pozmeňujúci návrh smeruje k § 39. V § 39 sa hovorí o možnostiach podávania dodatočného daňového priznania zo strany daňového subjektu. Sú presne stanovené kritériá na podávanie takéhoto dodatočného daňového hlásenia okrem ohraničenia lehoty na podávanie. Vychádzajúc z poznatkov praxe je však potrebné zapracovať do návrhu zákona lehotu na podávanie dodatočného daňového priznania v prípadoch, keď vyrúbená daň má byť nižšia a prebehla daňová kontrola zo strany správcu dane. Takáto úprava je nevyhnutná aj z dôvodu zosúladenia s § 15b ods. 2 tohto snaženia. Preto podávam pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia:
V článku I za bod 22 vložiť nový bod - v § 39 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť po uplynutí jedného roka od skončenia daňovej kontroly." Ostatné body sa prečíslujú.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Faič a ako posledný pán poslanec Šimko.
Poslanec V. Faič:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústav územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tento návrh je podporený 15 poslancami Národnej rady, medzi nimi aj pánom poslancom Vladimírom Palkom. Som presvedčený, že pokiaľ ide o názor pani ministerky, nakoniec rozhodne sila argumentov a jej snaha o zabezpečenie hospodárskych záujmov tohto štátu, pretože tento pozmeňujúci návrh, som presvedčený, že je komplexnejší.
Návrh pozostáva alebo smeruje k zmene v § 23 ods. 5 písm. e). V tomto paragrafe sa hovorí o daňovom tajomstve, kde práve odsek 5 hovorí, že za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, kde v písm. e) sa hovorí o prokuratúre, orgánoch činných v trestnom konaní, kriminálnej a finančnej polícii, Policajného zboru na základe osobitných predpisov.
Návrh, ktorý predkladám, má nahradiť text v písmene e) a bude znieť: "Prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície, Policajného zboru a iným štátnym orgánom plniacim úlohy pri ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a pri boji proti organizovaným formám trestnej činnosti na základe osobitných predpisov", s tým, že, samozrejme, do poznámky pod čiarou k odkazu 8 sa za slová "zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 314/1996 Z. z. o prokuratúre vloží text: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov."
Tento návrh vlastne zahŕňa aj podstatu návrhu, ktorý predložil a predniesol poslanec Vladimír Palko o tom, že je zaradená do tohto znenia paragrafu služba kriminálnej polície. Nebudem teda zdôvodňovať túto časť, pretože je alebo bola zdôvodnená a vlastne tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj túto oblasť. Chcem zdôrazniť, aby bola do textu zaradená aj Slovenská informačná služba z toho dôvodu, lebo sa významným spôsobom podieľa na ochrane, alebo má sa podieľať na ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Vlastne v písomnom návrhu, ktorý kolegovia poslanci dostali, sú tieto veci zdôvodnené.
Chcem pripomenúť, že tento náš pozmeňujúci návrh vychádza z potreby využiť potenciál ako služby kriminálnej polície, tak i Slovenskej informačnej služby. Vychádza tiež z toho, že parlament už prerokoval v prvom čítaní návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, kde sa určujú Slovenskej informačnej službe úlohy v boji proti organizovanej trestnej činnosti a povinnosti služby poskytovať informácie o páchaní tejto trestnej činnosti.
Som presvedčený, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že tento pozmeňujúci návrh prispeje k zamedzovaniu poškodzovania hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a že ho podporíte.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko. Nevidím ho v rokovacej miestnosti. Uzatváram rozpravu o tomto bode.
Chce zaujať stanovisko pani ministerka?
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
predovšetkým by som sa vám chcela poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali predloženej novele zákona číslo 511 o správe daní. Myslím si, že je to zároveň veľmi významné aj pre celú daňovú správu, že si poslanecká snemovňa uvedomila závažnosť tejto normy a dokonca sa rozhodla prispieť k jej skvalitneniu aj tým, že si dala tú námahu a mnohí z poslancov navštívili daňové úrady, prekonzultovali mnohé otázky a snažili sa ďalej skvalitniť túto normu.
Chcem povedať, že sme na tejto norme robili niekoľko mesiacov, a myslím si, že je za tým veľa intenzívnej práce, veľa rokovaní aj na úrovni ministerstva financií, ministerstva spravodlivosti a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, vždy sa môže stať, že niektoré veci - nie sme predsa vševedi - sa nám nepodarilo celkom dobre ošetriť a z tohto hľadiska chápem aj vaše pozmeňujúce návrhy. Stala sa však jedna vec. Predseda výboru pán poslanec Viliam Sopko predložil 17 pozmeňujúcich návrhov, na ktoré, ako zrejme viete, sme mali krátky čas, aby sme boli schopní ich dostatočne kvalifikovane posúdiť. K ostatným návrhom - vzhľadom na to, že boli k dispozícii včas, bolo možné zaujať postoje - som sa už vlastne vyjadrila. Zásadnejšie pozmeňujúce návrhy neodzneli.
Chcela by som preto poprosiť o možnosť, aby sme získali určitý čas, aby sme sa mohli s mojimi spolupracovníkmi z ministerstva financií nad nimi ešte zamyslieť, aby nedošlo k nejakému unáhlenému hlasovaniu na základe unáhlených odporúčaní. Ak by bolo možné prejsť k ďalšiemu bodu rokovania a vrátiť sa k tomu potom, len čo to budeme mať dôkladne analyzované, myslím si, že by sme znovu prispeli k zlepšeniu tejto procesnej normy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke.
Chce na záver rozpravy vystúpiť spravodajca? Nie. Ďakujem.
Odporúčam, aby sme o tomto bode hlasovali neskôr.
Navrhujem, aby sme prešli k ďalšiemu bodu rokovania 17. schôdze, ktorým je tretie čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. V rámci tejto rozpravy je možné podávať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa, či... (Hlasy v sále.) Ospravedlňujem sa.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Pripomínam, že Národná rada svojím uznesením 354 schválila skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 273 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 273a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som opakovane uviedla niektoré dôležité informácie o novele zákona číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny návrh na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999. Samozrejme, že vznikol ako výsledok rozsiahleho pripomienkového konania, pretože zahrňuje rozsiahlejšie úpravy sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu navrhovanej novely zákona. Nechcem sa teraz dopredu vyjadrovať k spoločnej správe. Myslím si, že bude vhodnejšie, ak sa k nej vyjadrím potom, keď bude prednesená. V tejto chvíli už nebudem predlžovať čas a ďakujem vám za pozornosť. Vyjadrím sa potom neskôr.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
z poverenia gestorského výboru predkladám podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 273), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 355 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uvedený návrh prerokoval 7. júla. Uznesenie výboru je prílohou tejto spoločnej správy. Gestorský výbor k nemu nezaujal stanovisko.
Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Milana Gaľu v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor tieto pozmeňujúce návrhy neprijal.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 55 z 2. júla 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 56 zo dňa 2. júla 1999.
2. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 158 zo 7. júla 1999, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 117 z 2. júla 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 56 z 1. júla 1999.
3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie nepredložil, ktoré však tvorí prílohu uznesenia, uznesením číslo 111 zo dňa 7. júla 1999.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v písomne predloženej správe, preto nepovažujem za potrebné ich všetky čítať.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 273), vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.
Pán predseda, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému. Prosím, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Benkovský a pán poslanec Mészáros.
Nech sa páči, pán poslanec Benkovský, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to najmä z dôvodu vysvetlenia niektorých pozmeňujúcich návrhov.
Novela zákona je reakciou na zmeny v právnej úprave niektorých oblastí štátnej správy, ako je doprava, energetika a ďalšie odbory. Vychádza z oprávnených požiadaviek prehodnotenia doterajšej úrovne správnych poplatkov. Odstraňujú sa tým určité aplikačné problémy, s ktorými sa štátne orgány, ale i občania stretávali v spoločenskej praxi. Navrhovaná úprava, presnejšie zvýšenie sadzieb poplatkov, je dôsledkom zvýšenia nákladov správnych orgánov a smeruje tiež k obmedzeniu zavinených a neuvážených, opakovaných podaní. Tiež oceňujem, že návrh je vypracovaný v úplnom znení.
V novej prílohe zákona, t. j. sadzobník správnych poplatkov umožňuje dobrú orientáciu užívateľom, osobitne v nadväznosti na opakované novely a zmeny v príslušných hmotnoprávnych predpisoch. V predloženom návrhu ide o trvalé zvýšenie jednorazových správnych poplatkov, ktoré budú mať len minimálny dosah na výdavky občanov, čím nedochádza k ohrozeniu ich životnej úrovne. Zohľadnila sa tiež výška poplatkov v oblasti základných občianskych potrieb a náležitostí z nich vyplývajúcich, pričom tieto poplatky sa výraznejšie nezvyšujú. Znamená to, že občan, ktorý si vybavuje základné zo zákona nevyhnutné dokumenty, ako je napríklad občiansky či vodičský preukaz, nebude novelou dotknutý.
Teraz mi dovoľte niekoľko slov k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predložené v spoločnej správe gestorského výboru z hľadiska vysvetlenia. Združenie ČESMAD Slovakia, ktoré združuje 1 957 dopravcov a s ktorými navrhované zvýšenie poplatkov zo strany ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pôvodne nebolo podrobnejšie konzultované a nezohľadnilo žiadne ich pripomienky, sa obrátilo s petíciou na Národnú radu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a predložilo doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. S viacerými z nich sme sa stotožnili. Vychádzam z toho, že väčšina politických strán mala vo svojich volebných programoch vytvorenie podmienok na zdravé podnikanie, podnikateľské prostredie. Preto Strana demokratickej ľavice sa aj v tomto prípade snaží minimalizovať dosahy zvýšenia poplatkov na dopravcov. Obdobne sú však tieto otázky zakotvené i v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
Opatrenia či, inak povedané, zásahy štátnej správy, jedným z ktorých je aj návrh zákona o správnych poplatkoch, možno považovať za znevýhodnenie slovenských dopravcov oproti zahraničným. Pri vývoji vstupov, inak povedané, nákladov sa tieto zavádzané poplatky, novozavádzané poplatky v autodoprave javia ako neúmerne vysoké. Práve navrhovaná výška poplatkov i každé ďalšie náklady navyše, ako je značne vysoká cestná daň, sústavný rast spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív, t. j. konkrétne cena nafty, dovozná prirážka, aplikát na náhradné diely vozidiel Volvo, Scania, znižujú konkurencieschopnosť slovenského dopravcu.
Navyše negatívne pôsobia na našich dopravcov aj zvýšené náklady na balkánskych a ruských colniciach a rast mýtnych poplatkov v celej Európe.
Navrhované kroky možno preto považovať za neopodstatnené vzhľadom na to, že negatívne ovplyvňujú cestných dopravcov zamestnávajúcich v súčastnosti takmer 50 000 pracovníkov. Môže sa to odzrkadliť v miere zamestnanosti, o ktorej vieme, aká je dnes vysoká. Navyše ide o odvetvie, ktoré je jedným z mála zamestnávateľov i v takých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ako je napríklad Rimavská Sobota. Ceny za naftu, opravy a všetky náklady neúmerne stúpajú, ale ceny za prepravu zostávajú nezmenené. Výsledkom je, že množstvo prepravcov nie je schopných pokrývať náklady, či už na lízing kamiónov a autobusov alebo ďalšie. Sú teda nútení jazdiť takpovediac na dlh a často dochádza i k tomu, že s podnikaním končia. Okrem registrovaných prepravcov kvôli sústavnému zvyšovaniu všetkých druhov výdavkov odovzdalo začiatkom roka 1999 svoj živnostenský list viac ako 800 prepravcov. Myslím si, že dosah na zamestnanosť a sociálne dávky nie je potrebné kolegom a kolegyniam bližšie vysvetľovať.
Po druhé je potrebné si uvedomiť, že devízový prínos slovenských dopravcov za súčasného stavu predstavuje približne 300 mil. USD. Zavedením navrhovaných opatrení by došlo k jeho výraznému zníženiu. V tejto súvislosti treba tiež povedať, že za posledné tri roky podnikatelia v tejto oblasti investovali do obnovy vozového parku takmer 12 mld. Sk. Navrhované poplatky nielen znemožňujú návratnosť týchto investícií, ale priamo bránia i ďalšiemu rozvoju. Z prehľadov, ktoré som mal možnosť získať, vyplýva, že výška navrhovaných poplatkov diskriminuje našich dopravcov v porovnaní s ostatnými krajinami. Na porovnanie uvádzam, že v Holandsku stojí prepravné jednorazové povolenie v prepočte 51 Sk, ročne 510 Sk. V Rakúsku jednorazové i ročne 55 Sk na povolenie kcent 0 Sk. V Maďarsku jednorazové 90, ročne 1 500 a povolenie kcent 4 500 Sk. V Českej republike je to obdoba toho, čo platilo doteraz u nás na Slovensku. Na náš trh sa týmto spôsobom tlačia lacní zahraniční prepravcovia najmä z Litvy, Lotyšska a Čiech. Najmä Česi boli zvýhodnení pri nákupe tzv. zelených vozidiel tým, že dostali rôzne u nich platné úľavy. Navyše naša legislatíva tiež umožňuje zahraničným dopravcom registrovať na Slovensku svoje ťahače, čím dochádza k ďalšiemu znevýhodňovaniu a ochudobňovaniu štátu.
Teraz mi dovoľte stručne prejsť k jednotlivým bodom, ktoré navrhujem upraviť.
V bode 1 spoločnej správy ide o zosúladenie návrhu s vyhláškou ministerstva poľnohospodárstva a je to pripomienka, ktorá bola prerokovaná aj vo výbore pre podnikanie.
V bode 2 v položke 79 písm. f) odporúčame zvýšenie poplatkov pre zahraničných dopravcov z dôvodu zrovnoprávnenia domácich podnikateľov a určitého obmedzenia zahraničných dopravcov, ktorým doterajšia úprava umožňovala poskytovať služby za neprimerane nižšie ceny, ako sú obvyklé. Tým sa tiež čiastočne zvýši ochrana životného prostredia a bezpečnosť cestnej premávky vzhľadom na to, že sa obmedzí počet zastaraných vozidiel v zlom technickom stave napríklad zo štátov, ako je Turecko, Ukrajina, Rumunsko a podobne. Mierne sa tiež obmedzí preprava zahraničnými dopravcami na našom území a využijú sa naše vlastné kapacity.
V bode 3 položka 79 písm. j) odporúčame zníženie poplatkov. Ide o novozavádzané poplatky, ktoré sú navrhované v neprimeranej výške a mali by likvidačný dosah na slovenských autodopravcov. Nami navrhovaná výška je porovnateľná s poplatkami v zahraničí. Navyše treba zdôrazniť, že povolenia kcent sú majetkom medzinárodnej organizácie, a tak v tomto prípade môže ísť len o manipulačný poplatok.
V bode 4 položka 79 písm. k) doteraz boli hmotné poplatky pod bodom 1 a 2 vo výške 50 Sk a ďalšie body 3 až 7 sú novozavádzané. Vzhľadom na neprimeranosť spoplatňovania jednotlivých povolení odporúčame zohľadniť zníženie výšky poplatkov, ktoré budú schopní autodopravcovia pri zvýšenom úsilí ekonomicky uniesť. Poplatky navrhované v sadzobníku v položke 79 pod písm. j) a k) navrhovali slovenskí dopravcovia i v petícii ČESMAD Slovakia celkom zrušiť. Na základe nášho spoločného rokovania vo výbore pre financie, rozpočet a menu došlo k navrhovaným úpravám. Navrhované pozmeňujúce návrhy napovedajú a nepovedú k zníženiu, ale, naopak, podľa prepočtov k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu.
Na druhej strane by v prípade prijatia pôvodného návrhu došlo ku krachu viacerých dopravcov a k stavu, že mnohí dopravcovia nebudú schopní si plniť svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu. Nebolo by teda možné v odvetví udržať súčasný stav zamestnanosti a tým i sociálny zmier. Tým by pre štát vznikli značné hospodárske škody.
Z uvedených dôvodov odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila predložený návrh zákona a prílohu k nemu, sadzobník správnych poplatkov i s pozmeňujúcimi návrhmi spoločnej správy gestorského výboru.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Palacka. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som sa k týmto pozmeňujúcim návrhom vyjadriť, pretože mám skúsenosť z práce s povoleniami pre Medzinárodnú kamiónovú dopravu a môžem povedať, že návrhy poplatkov za udelenie povolení sú, myslím si, primerané a neodporúčam, aby sa akceptovali návrhy pána poslanca, pretože dopyt po týchto povoleniach je možno stonásobne väčší, než koľko je možné týchto povolení poskytnúť. A myslím si, že nie je žiadny dôvod na to, aby sa poskytovali za symbolickú cenu, lebo aj tieto poplatky by mohli prispieť k tomu, aby sa obmedzili podozrenia, ktoré sú pri prideľovaní povolení.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Mészáros.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Mészáros:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme, je veľmi jednoduchý. Ide o to, že pri osvedčení podpisu na listine pred správnym orgánom, teda pred matrikami, sa navrhuje poplatok vo výške 50 Sk. Dosiaľ tento poplatok predstavoval 20 Sk. Pred notármi sa za tento istý úkon platí 30 Sk. Zámerom predmetného pozmeňujúceho návrhu je znížiť navrhovaný poplatok z 50 na 30 Sk, a tým ho zosúladiť s poplatkom, ktorý sa platí pred notármi.
Pozmeňujúci návrh obsahuje ako podobné ustanovenia splnomocnenie pre správny orgán tak, že môže zvýšiť poplatok v prípade, ak si úkon vyžaduje zvýšenú náročnosť alebo urýchlené vybavenie. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, predmetný poplatok sa uplatňuje najčastejšie pri prevodoch nehnuteľností, pričom zmluvy sa obyčajne vyhotovujú najmenej v piatich exemplároch. A ak sú napríklad predávajúci manželia, iba za predmetný poplatok zaplatia v prípade navrhovanej sadzby 500 Sk. Predloženým návrhom sa tieto náklady znižujú na 300 Sk, teda na našom príklade.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a predovšetkým vzhľadom na tieto okolnosti navrhujem, aby ste tento jednoduchý návrh podporili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Mészárosovi.
Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Bartoš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené poslankyne, poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, podporujem. Chápem tento návrh ako nutnosť, ako potrebu a oceňujem sociálny prístup navrhovateľa, keď od poplatkov navrhuje oslobodiť niektoré úkony, ktoré súvisia so sociálnym zabezpečením, zdravotným poistením, úradom práce a niektoré ďalšie. Považujem to za správne, ale zároveň chcem upozorniť, že rok 1999 je rokom, keď sme boli nútení v Národnej rade schváliť viacero opatrení, ktoré sa dotýkajú občana, finančne ho zaťažujú a osobitne rizikové skupiny starých občanov a ťažko zdravotne postihnutých. Vychádzajúc z tejto skutočnosti chcem navrhnúť, aby v článku I § 4 ods. 1, ktorý hovorí o oslobodení od poplatkov, sme doplnili za písmeno c) nové písmeno d), ktoré by znelo: "Od poplatkov sú oslobodení občania starší ako 70 rokov a občania s ťažkým zdravotným postihnutím."
Návrh, ktorý skupina poslancov predkladá, zdôvodňujeme tým, že keď si zoberiete jednotlivé položky a porovnáte si či už starých ľudí, alebo ťažko zdravotne postihnutých, vyjde vám jednoduchá matematika, že títo ľudia len v zriedkavých prípadoch a málokedy využijú a budú využívať správne poplatky alebo správne úkony - občiansky preukaz, vodičský preukaz - pre svoje potreby. Bolo by to skoro symbolické, ústretové gesto pre tieto skupiny a spočítali sme si, že skutočne na štátny rozpočet alebo na príjem do štátneho rozpočtu, ak by sme to schválili, to nebude mať žiadny zásadný vplyv. Preto vás žiadam, aby ste s týmto návrhom súhlasili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bartoš.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
zákon o správnych poplatkoch číslo 145 je z roku 1995. Odvtedy bol štyrikrát novelizovaný. Dnes sa predkladá jeho ďalšia novela, ktorá reaguje na zmeny v právnej úprave niektorých oblastí štátnej správy, ako napríklad v doprave a energetike, a ktorá vychádza aj z požiadavky prehodnotenia doterajšej úrovne sadzieb správnych poplatkov. Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, ťažisko úprav a doplnení je v prílohe zákona, v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý sa navrhuje v celosti ako nový. Práve k tejto prílohe mám jeden pozmeňujúci, resp. doplňujúci návrh.
Navrhujem, aby sa medzi správne poplatky v oblasti dopravy do položky číslo 80 doplnil bod d), v ktorom bude uvedený ďalší správny poplatok za meranie nápravových tlakov a celkovej hmotnosti nákladných a pripojených vozidiel vo výške 100 Sk. Prečo predkladám návrh na tento správny poplatok? Po prvé preto, že povinnosť zabezpečiť úradný metrologický výkon merania na hraničných priechodoch a vydať o tom potvrdenie, to znamená certifikát, ukladá § 8 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vydaný doklad o meraní vozidla potvrdzuje, že vozidlo vyhovuje premávke na cestnej komunikácii, t. j., že spĺňa bezpečnostné podmienky premávky. Je potrebné len dodať, že ak je vozidlo preťažené, autodopravca po zaplatení ďalšieho poplatku podľa bodov a) až c) položky číslo 80 dostane ešte aj ďalšie povolenie, ktoré mu dáva osobitnú výnimku z príslušných smerníc na užívanie cestnej komunikácie, aj keď vozidlo príslušným smerniciam nevyhovuje.
Návrh na zavedenie tohto správneho poplatku predkladám aj preto, že podľa poznatkov Slovenskej správy ciest viacerí autodopravcovia majú snahu zakryť, resp. nepriznať preťaženosť svojho vozidla. A ak sa preťaženosť zistí, často sa z hraničného priechodu vrátia a aj viackrát skúšajú, či sa im bez platenia nepodarí prejsť na inom priechode. Tak sa na tom istom vozidle viackrát vykonáva úradný metrologický výkon merania vozidla, a to doteraz bezplatne. Návrh na zavedenie správneho poplatku za meranie nápravových tlakov a celkovej hmotnosti nákladných a ich pripojených vozidiel predkladám aj preto, že v prípade zavedenia navrhovaného minimálneho poplatku vo výške 100 korún by ročný príjem za tento úradný výkon predstavoval pre štátny rozpočet prínos vo výške 70 až 80 mil. Sk. Keďže Slovensko slúži aj ako tranzit na trase sever - juh, chcem len dodať, že tento poplatok by platili prevažne zahraniční autodopravcovia, pričom takýto poplatok sa v cudzine považuje za samozrejmosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý už bol rozdaný a ktorý odovzdávam aj pánu spravodajcovi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi, ktorý bol posledný prihlásený do rozpravy k prerokúvanému bodu programu.
Končím rozpravu o tomto bode. Vyhlasujem ju za skončenú.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo a vyjadrenie k rozprave pani ministerka financií. Áno.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe, ale i k ďalším predneseným návrhom, ktoré nie sú zahrnuté do spoločnej správy. Predkladateľ sa nazdáva, že všetky návrhy, ktoré smerujú vlastne k podpore zámeru návrhu novely zákona o správnych poplatkoch, je potrebné podporiť.
Chcela by som navrhnúť, že z nášho pohľadu by bolo veľmi vhodné, keby sa podporil v spoločnej správe návrh číslo 1, návrh číslo 2, návrh číslo 3. Návrh číslo 4 má odlišný charakter, pretože významným spôsobom znižuje tie poplatky, ktoré zamýšľal predkladateľ, a dávam na vaše zváženie, ak by ste podporili bod číslo 4, samozrejme, znamenalo by to z hľadiska zámeru predkladateľa získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu negatívny dopad.
K jednotlivým ďalším návrhom, ktoré zazneli. Zaznel tu návrh pána poslanca Mesiarika, aby sa v článku I § 4 ods. 1 doplnilo ustanovenie, ktoré oslobodí občanov starších ako 70 rokov a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Chcela by som sa k tomu vyjadriť v dvoch rovinách. Myslím si, že jednoznačne chápem zámer tohto návrhu a s týmto zámerom nemožno inak ako súhlasiť, ale chcem podotknúť, že v tejto chvíli aj zdravotne ťažko postihnutí občania sú oslobodení. Čiže tak je postavený zákon. A na druhej strane chcem upozorniť, že nie je celkom obvyklé, aby sa poskytovalo generálne oslobodenie pre osoby, ktoré je závislé od veku. Samozrejme, je to na vašom rozhodovaní, ale chcela by som povedať, že je tu možnosť orgánu, ktorý vyberá tento poplatok, aby s prihliadnutím na konkrétnu sociálnu situáciu žiadateľa rozhodol o tom, či bude znášať tento poplatok, alebo nebude znášať tento poplatok.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu pána poslanca Bartoša. Myslím si, že jeho zdôvodnenie je skutočne oprávnené v takom smere, že je obvyklou praxou, že sa vyberá poplatok za meranie nápravových tlakov nadmerne ťažkého vozidla. Myslím si, že každý, kto prekročil hranice a si to trošku všimol, mohol to vidieť či už na poľskej strane, alebo kdekoľvek inde. Je tu trošku istá komplikácia, a to, že táto povinnosť nie je uložená priamo orgánom štátnej správy, ale poplatky vyberajú súkromné spoločnosti, ktoré - ako ma potichu ubezpečoval pán poslanec - majú údajne povolenie, aby v tomto smere zastupovali štátne orgány. Zvyčajný postup je taký, že tento správny poplatok vyberá vždy orgán štátnej správy, ktorý je splnomocnený. Toto riešenie je trošku neobvyklé. Nie je, samozrejme, vylúčené, ale je trochu neobvyklé, tak ako hovorím. Zámer predloženého návrhu, myslím si, podporiť možno.
Ďalej by som sa chcela vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mészárosa. Zámer tohto návrhu smerujúceho k zníženiu poplatku by som skôr odkázala na všeobecnú poznámku - nepodporovať návrhy, ktoré smerujú k zníženiu poplatku. Samozrejme, že rozhodnete podľa svojho vlastného uváženia.
To sú všetky pripomienky, ktoré som chcela povedať k prednesenej správe a dodatočným návrhom. Opakovane by som sa chcela poďakovať za konštruktívnosť tejto rozpravy a snahu všetkých poslancov, ktorí vystúpili, aby svojimi návrhmi skvalitnili predložený návrh zákona.
Ďakujem.