Desiaty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. augusta 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram pokračovanie rokovania 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som vás privítal na prvom rokovaní Národnej rady po dovolenkovom období.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Baco, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Hort, pán poslanec Ištván, pán poslanec Jasovský, pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kozlík, pán poslanec Lexa, pán poslanec Suchár a pán poslanec Šťastný.
Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: Kresák a Orosz.
Žiadam vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom.
Overovateľov žiadam, aby hodinu po začiatku rokovania uzavreli prezenčnú listinu.
Pani poslankyne, páni poslanci,
prezident Slovenskej republiky prijal 20. augusta 1999 demisiu člena vlády Slovenskej republiky Gabriela Palacku, povereného riadením ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Pán Gabriel Palacka uvedeným dňom začal uplatňovať svoj mandát poslanca Národnej rady. Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady dňom 11. augusta 1999 zaniká mandát poslancovi Milanovi Gaľovi, ktorý nastúpil ako náhradník Slovenskej demokratickej koalície na neuplatňovaný mandát poslanca Gabriela Palacku. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.
Pani poslankyne, páni poslanci, pri tejto príležitosti by som vás chcel oboznámiť s listom, ktorý nám všetkým zaslal náš bývalý kolega MUDr. Milan Gaľa. List znie:
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som sa pri svojom odchode zo slovenského parlamentu poďakoval Vám, všetkým kolegom poslancom i zamestnancom Národnej rady Slovenskej republiky za všetko dobré, čo sme mohli spolu pri našej práci prežiť. Želám do budúcnosti veľa zdravia, sily a dobrých rozhodnutí.
Zostávam s pozdravom
MUDr. Milan Gaľa, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Národnej rady Slovenskej republiky."
Ďakujeme pánu poslancovi za jeho prácu v Národnej rade. (Potlesk.)
Pani poslankyne, páni poslanci,
program pokračovania schôdze máte rozdaný.
Na návrh štyroch poslaneckých klubov, t. j. SDK, SDĽ, SOP a SMK, navrhujem zaradiť do programu pokračovania 17. schôdze tieto body: návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady, je to tlač 337, ako prvý bod dnešného rokovania a ako posledný bod 17. schôdze zaradiť žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie sudcu, je to tlač 294.
O tomto mojom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o uvedenom návrhu.
(Pri hlasovaní vznikla chyba na technickom zariadení.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kvôli nedostatkom na technickom zariadení vyhlasujem 10-minútovú prestávku, aby sa dali veci do poriadku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 17. schôdzi.
Budeme hlasovať o mojom návrhu v mene štyroch poslaneckých klubov, aby bol ako prvý bod 17. schôdze zaradený návrh na voľbu poslanca do výborov Národnej rady, ktorý máte ako tlač číslo 337, a aby ako posledný bod 17. schôdze bol zaradený bod - vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie sudcu. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bol doplnený program pokračovania 17. schôdze Národnej rady.
Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Zapnite mikrofón pána poslanca Cabaja.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dnešný deň prezident Slovenskej republiky pod tlakom politikov vládnej koalície nerešpektoval iniciatívu vyše 420 000 občanov Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cabaj, predneste procedurálny návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Týmto zabránil našim, ale aj vašim i jeho voličom, aby si mohli uplatniť svoje najpodstatnejšie právo v demokracii. Vzhľadom na túto skutočnosť, že vládna koalícia nerešpektuje základné demokratické princípy v tomto štáte, nerešpektuje základné princípy a práva našich voličov, členovia nášho poslaneckého klubu proti tomu protestujú a opúšťajú rokovaciu sálu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Malíková, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcem vám povedať za Slovenskú národnú stranu, že sa plne stotožňujeme s vyjadrením a postupom Hnutia za demokratické Slovensko a takisto budeme protestovať proti takémuto znevažovaniu občanov, ktoré sa práve udialo rozhodnutím prezidenta.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať bodom 17. schôdze, a to
návrh na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 337.
Pani poslankyne, páni poslanci,
dňom vymenovania pána Palacku za člena vlády Slovenskej republiky i podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku zanikla funkcia člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky, do ktorého bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto je potrebné podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 11 zákona o rokovacom poriadku vykonať voľbu poslanca Gabriela Palacku za člena výboru Národnej rady.
Klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície navrhuje, aby pán poslanec Gabriel Palacka bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslanca Palacku do výborov Národnej rady.
Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V tomto prípade nie je ustanovená tajná voľba. Preto podávam návrh, aby sa voľba poslanca do výborov Národnej rady vykonala verejne.
Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prezentujme sa, pani poslankyne, páni poslanci, a budeme hlasovať o návrhu, aby sme o zaradení pána poslanca Palacku hlasovali verejne. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že o voľbe poslanca do výborov budeme hlasovať verejne.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu, aby poslanec Gabriel Palacka bol zvolený za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme poslanca Gabriela Palacku zvolili za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zároveň za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.
V rokovaní prerušenej 17. schôdze Národnej rady pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony.
Pripomínam, že Národná rada svojím uznesením číslo 343 schválila skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 255 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 255a.
Vládny návrh odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste sa zdržiavali v rokovacej miestnosti, pretože bude nasledovať jedno hlasovanie po druhom, aby sme nemuseli prerušovať schôdzu, vydržte na svojich miestach.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe, ktorá bola schválená gestorským výborom pre rozpočet, financie a menu a zároveň aj k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené poslancami podľa zákona o rokovacom poriadku.
Vrátim sa možno veľmi stručne ešte k tejto novele. Nechcem priveľmi zdržiavať, ale pripomeňme si, že ide o veľmi významnú procesnú normu, na základe ktorej predpokladáme, že by sa výrazne mohol zefektívniť výber daní. Vzhľadom na skúsenosti z ostatných rokov, keď napriek tomu, že neklesalo daňové zaťaženie, ale podstatne klesala daňová kvóta, to znamená podiel daní k hrubému domácemu produktu, ukazuje sa potreba takejto novelizácie procesnej normy mimoriadne dôležitá. Už pri prvom čítaní som upozornila na to, že pracovníci daňovej správy čakali, že táto novela bude schválená pred niekoľkými rokmi, ale vtedajšia vládna koalícia nemala záujem, myslím si, že zo všeobecne známych dôvodov, aby sa zlepšila výkonnosť daňovej správy, aby sa zvýšil výber daní.
Dovoľte mi, aby som sa po tomto krátkom úvodnom slove vyjadrila k návrhom spoločnej správy. Chcela by som upozorniť, že so zámermi predkladateľa sú konzistentné takmer všetky návrhy, ktoré sú zahrnuté do spoločnej správy 255a. Odlišný názor máme v niektorých prípadoch a ja by som chcela osobitne na niektoré prípady upozorniť a požiadať vás, aby ste starostlivo zvážili svoje hlasovanie.
Bod číslo 14 zo spoločnej správy k článku I bod 24. Prekladateľ nesúhlasí a neodporúča, aby ste podporili bod číslo 14. Vysvetlím, o čo ide. V prípade, že by ste podporili vypustiť § 40 ods. 3, dostali by sme sa vlastne do stavu pred touto novelizáciou zákona o správe daní číslo 511. O čo tu ide? Ide o lehotu na podávanie majetkových priznaní. Ten, kto je trošku informovaný, iste vie, že súčasné majetkové priznania nie sú v tejto chvíli dostatočne dobre použiteľné pre správu daní. Na druhej strane pripravujeme zmeny v majetkových priznaniach, ktoré by mali podstatne pomôcť daňovému správcovi pri daňových kontrolách, pri porovnávaní daňových priznaní s majetkovými priznaniami. Uskutočníme to pomocou novelizácie vyhlášky. Je to skutočne otázka nie veľmi vzdialeného horizontu. Zároveň je našou ambíciou postupne vybaviť daňovú správu technikou, aby mohla zúžitkúvať majetkové priznania vo svojej každodennej práci. Ak sa nám to podarí, potom bude účelné, aby sme pravidelne používali majetkové priznania na výkon daňovej kontroly a v tom prípade je veľmi vhodné, aby sa zvýšila frekvencia podávania majetkových priznaní. Práve tu navrhujeme, aby sa majetkové priznania podávali nie každé tri roky, ale každé dva roky. Bola by som preto veľmi rada, keby ste podporili návrh predkladateľa.
Ďalej predkladateľ nesúhlasí ani s návrhom číslo 16 v spoločnej správe 255a a rada by som vysvetlila, o čo ide. Ide o veľmi závažnú úpravu zákona o správe daní, kde predkladateľov zámer je predĺžiť lehotu na zánik práva vyrúbiť dane z troch rokov, čo je súčasný stav, na päť rokov, ktorý chceme dosiahnuť. V prípade, že by ste podporili tento návrh, spomenutý zámer predkladateľa by sa nemohol realizovať.
Myslím si, že všetci súhlasíme s tým, že v poslednom období dochádzalo nielen k netransparentnej a často i nezákonnej privatizácii, ale tí istí privatizéri zneužívali slabé zákonodarstvo, slabý výkon daňovej správy aj na významné daňové úniky. Ak chceme spätne urobiť kontrolu v týchto podnikateľských subjektoch aj s možnosťou dovyrubenia dane, bola by som veľmi rada, aby ste nám túto možnosť nebrali tým, že skrátite obdobie, tak ako ho navrhujeme, z piatich, ale podľa návrhu spoločnej správy na tri roky.
Osobitne upozorňujem, že teraz robíme veľmi významnú daňovú kontrolu vo Východoslovenských železiarňach spätne od roku 1996 až po rok 1998 a vlastne by sa mohlo stať, že nebudeme schopní dovyrúbiť daň, ak nám túto možnosť odoberiete vaším rozhodnutím. Samozrejme, netýka sa to len tohto podnikateľského subjektu, ale aj všetkých ostatných.
Ďalej by som prosila, aby ste nepodporili návrh pod bodom číslo 17. Ide o zosúladenie lehoty v správnom poriadku. V prípade, že by sa to vypustilo, tak ako je to tu uvedené, došlo by vlastne k rozporu so zákonom číslo 71/1967 Zb. o správnom poriadku.
Posledné zo spoločnej správy - neodporúčame podporiť návrh pod číslom 25, pretože nadväzuje na pripomienky, ktoré som už uviedla a ktoré sa týkajú bodov 30, 31. Z návrhov, ktoré odzneli v rozprave a boli predložené poslancami, by som chcela povedať, že sú tam návrhy, ktoré je možné podporiť podľa názoru predkladateľa, ale ktoré by sme neodporúčali. Neodporúčali by sme podporiť návrh pána poslanca Jána Šimka, ďalej by sme neodporúčali podporiť, keď už začínam negatívne, návrh pána poslanca Faiča, a to z toho dôvodu, že podľa nášho názoru je vhodnejší návrh číslo 15, ktorý predložila skupina poslancov pod vedením pána poslanca Palka. Odporúčame podporiť dva návrhy pána poslanca Farkasa.
To je, myslím si, v tejto chvíli všetko. Samozrejme, predložila som stanovisko predkladateľa. Rozhodovanie je vo vašich rukách.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prečítam vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony (tlač 255), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 344 z 29. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe od bodu 1 až po bod 25. Potom navrhujem hlasovať osobitne o bode číslo 8 a spoločne o bodoch 16, 25 a ďalej spoločne o ostatných bodoch spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách sústavy územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Viliam Sopko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka financií,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
prerokúvanou novelou zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov pokračuje niekoľkoročný proces na zlepšenie správy daní, na dôslednejší výber daní a na zefektívnenie práce daňových úradov. Vyžaduje si to štátny rozpočet, ktorého príjmová časť časovo zaostáva oproti zámerom či úlohám stanoveným v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999.
Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v príjmovej časti štátneho rozpočtu má prerokovaná novela aj veľký politický a spoločenský rozmer, pretože mnohé oblasti hospodárskeho života sú oproti nevyhnutným potrebám podhodnotené a viaceré rezorty vykazujú vysoký deficit rozpočtu. Ako zdôraznila ministerka financií, ide o zásadnú procesnú normu na zlepšenie situácie vo výbere daní. Práve preto chcem k zlepšeniu tejto normy prispieť aj vlastnými návrhmi, ktoré som prekonzultoval na daňových úradoch v rámci vlastnej poslaneckej iniciatívy a predkladám ich písomne. Prikladám k nim v súlade s rokovacím poriadkom aj 15 podpisov kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som tieto pozmeňujúce návrhy predniesol aj ústne.
§ 15 ods. 9 v druhej vete zmeniť znenie: "Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia poslednej požiadavky správcu dane na prekontrolovanie dokladov alebo inej veci." Dôvod je ten, že daňový subjekt nepredkladá požadované doklady.
§ 23b - zmeniť termín, to znamená: "do konca mája bežného roku". Termín podania daňového priznania je 31. marec, termín uvedený v novele zákona, je tam koniec februára, je nereálny.
§ 50 ods. 2 doplniť o vetu: "Námietka musí byť odôvodnená a na dodatočné dôvody sa neprihliadne." Z dôvodu, že daňový subjekt vo svojom podaní iba jednou vetou uvedie, že podáva námietky proti rozhodnutiu a nič viac. Čiže pre takýto prípad tam treba doplniť túto vetu.
§ 71 ods. 7 - za prvú vetu vsunúť vetu tohto znenia: "Správca dane môže odhadnúť cenu hnuteľných vecí a nehnuteľností znížiť o jednu tretinu." Z dôvodu posilnenia postavenia správcu dane ako veriteľa, čo je aj v súlade s Občianskym zákonníkom.
§ 74 ods. 2 - v prvej vete vypustiť slová "podľa právoplatných rozhodnutí". Z dôvodu, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutia sú samostatným exekučným titulom.
§ 79 doplniť o nový odsek v znení:
"Správca dane rozhodnutím o zrušení povolenia odkladu daňovej exekúcie pokračuje v daňovej exekúcii
a) ak pominuli podmienky na povolenie odkladu alebo sa dodatočne zistí, že neexistovali ani v čase vydania rozhodnutia o povolení odkladu,
b) ak daňový dlžník nerešpektuje podmienky uvedené v rozhodnutí o povolení odkladu zaplatiť vymáhaný daňový poplatok alebo v rozhodnutí o jeho povolení zaplatenia v splátkach."
Tento odsek rieši situáciu pokračovania v daňovej exekúcii v prípade nedodržania stanovených podmienok daňovým dlžníkom.
§ 82b ods. 1 opraviť na text: "Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie o začatí daňového exekučného konania voči daňovému dlžníkovi. V oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie." Je to z dôvodu gramatickej správnosti.
§ 82f ods. 4 - pokračovať v znení: "... alebo že mu bolo poskytnuté hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti." Zmena je z dôvodu, že je možné vykonávať daňovú exekúciu zrážkami aj z tohto príjmu.
§ 83a ods. 6 - doplniť o vetu: "Banka je povinná prednostne uspokojiť pohľadávku správcu dane." Dôvod: podobná úprava ako pri zrážkach zo mzdy.
§ 83a ods. 7 - v poslednej vete pokračovať: "... spôsobom uvedeným v tomto zákone." Z dôvodu spresnenia znenia.
§ 84k ods. 10 a § 84l - vypustiť ustanovenie o opätovnej dražbe z dôvodu neprimeraného a neodôvodneného predlžovania daňovej exekúcie.
§ 87d ods. 1 - pokračovať v znení: "... bez akejkoľvek majetkovej účasti zahraničnej osoby." Z dôvodu, že oceňovanie nehnuteľnosti na predaj pre zahraničnú právnickú osobu sa robí podľa iných predpisov a so súhlasom ministerstva hospodárstva.
§ 87l ods. 1 - pokračovať v znení: "... doterajší vlastník je povinný nehnuteľnosť vydať vydražiteľovi." Z dôvodu posilnenia postavenie vydražiteľa.
§ 87n a § 87m a n - vypustiť ustanovenia o opätovnej dražbe z dôvodu neúmerného predlžovania daňovej exekúcie.
§ 97n ods. 8 - doplniť o znenie: "Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada." Dôvod je podobný ako pri § 50 ods. 2.
§ 87n ods. 9 - pokračovať vetou: "Doterajší vlastník je povinný nehnuteľnosť vydať záujemcovi s najvyššou ponukou." Dôvod je podobný ako pri § 87l ods. 1.
§ 88 ods. 5 - pokračovať vetou: "Doterajší vlastník je povinný podnik vydať vydražiteľovi alebo nadobúdateľovi." Dôvod je podobný ako pri § 87n ods. 9.
To sú všetky zmeny, ktoré predkladám. Verím, že prednesené pozmeňujúce návrhy novelu vládneho zákona skvalitnia. Predpokladám, že to ocení aj predkladateľ novely zákona napriek časovému napätiu, ktoré v priebehu schvaľovania tejto novely vzniká. V žiadnom prípade, vážená pani ministerka, nechcem zmeniť vaše úsilie a zámery, ktoré vás viedli a nútili k spracovaniu novely zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Viliam Sopko bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Benkovský, pán poslanec Palko, pán poslanec Farkas, pán poslanec Faič a pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Benkovský, po ňom pán poslanec Palko.
Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.
Poslanec M. Benkovský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
je zaužívanou praxou, že k vládnym návrhom zákonov sa spravidla vystupuje len vtedy, ak ide o kritiku, prípadne presadenie doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. V mojom prípade to však nie je to najpodstatnejšie.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní, nie je síce ideálny, ale ako som sa mohol presvedčiť, rieši podstatné otázky súvisiace so zvýšením efektívnosti výkonu správy daní. K takémuto názoru som dospel v diskusiách s odborníkmi pôsobiacimi na daňových úradoch, ale i daňovníkmi najmä z radov malých a stredných podnikateľov. Tí prví oceňujú väčšie právomoci a kompetencie a tí druhí zase jasnejšie pravidlá hry.
Treba pripomenúť, že v rokoch 1993 - 1999 výrazne narastal objem daňových nedoplatkov v Slovenskej republike a v súčasnosti, ako nám je všeobecne známe, predstavuje výšku takmer viac ako 40 mld. Sk. Pritom daňové úrady fyzicky vykonávajú každý rok viac úkonov na vymáhanie daňových nedoplatkov ako v minulosti, ale s relatívne nižšou efektívnosťou. Táto bola a je čiastočne spôsobovaná nedokonalou právnou normou, akým doteraz bol platný zákon číslo 511. Potvrdzujú to i materiály ministerstva financií, ako i trvalá úloha vlády na vyriešenie tohto problému. Preto je dôležité, že ministerstvo financií predkladá v daňovej oblasti už tretiu právnu normu. Práve táto zásadná procesná norma umožní lepší výber daní, a tým i príjmy štátneho rozpočtu. Znamená to, že sa snaží riešiť najpálčivejšie problémy spoločnosti, najväčší problém neplnenia príjmu štátneho rozpočtu a teda efektívnosť výberu daní.
Zásadným nedostatkom doterajšieho znenia zákona bolo, že neobsahoval ucelenú, súčasným potrebám vyhovujúcu časť, ktorá by komplexne riešila daňové exekučné konanie. Práve ono by správcom dane poskytlo účinný nástroj na vymáhanie daňových nedoplatkov.
Ďalším pomerne závažným nedostatkom bolo, že formulácie niektorých základných pojmov boli nepresné a v praxi dochádzalo k zneužívaniu tohto faktu. Možno to uviesť na príklade termínu, ako je začatie kontroly. Daňovníci ho zneužívali najmä v tom, že v priebehu výkonu kontroly odkladali a dokladali do účtovníctva svojej spoločnosti novozaobstarávané doklady a tým znemožňovali správcovi dane objektívne zistiť skutočnú daňovú povinnosť daňovníka. Tento sa obhajoval tým, že reálny termín začatia kontroly ešte nenastal, a preto môžu takto konať. Takýchto príkladov nepresností, nepresnej terminológie by bolo možné uviesť niekoľko. Potreba riešenia týchto nedostatkov bola akútna a navrhovaný zákon ich obsahuje. To platí i o niektorých ďalších dôvodoch.
V návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, ktorý budeme prerokúvať za rok 1998, a z opakovaných správ Najvyššieho kontrolného úradu možno vyvodiť záver, že vážnym problémom príjmovej časti štátneho rozpočtu sa stáva neplnenie daňových povinností. Z toho jasne vyplýva požiadavka urýchleného prijatia novely, ktorú máme dnes predloženú.
Ak sa v tejto súvislosti pozrieme na kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy, tak jej príjmy predstavovali 98,3 % celkových príjmov štátneho rozpočtu. Ich najpodstatnejšou časťou sú práve daňové príjmy, ktoré predstavovali 153 mld. korún a z daňových príjmov sa plnia príjmy v podstate len pri fyzických osobách, konkrétne na 109 %. Skúsenosti z ekonomicky vyspelých krajín síce potvrdzujú, že príjmy z daní fyzických osôb sú väčšie ako z daní právnických osôb, ale u nás to má nezdravý trend charakterizovaný prudkým poklesom daní právnických osôb.
V minulom roku bol príjem z daní fyzických osôb 29,3 mld. a právnických osôb len 24,7 mld. korún s plnením na 89 %. Príčiny sú na prvý pohľad jasné. Na jednej strane fyzické osoby majú výrazne zodpovednejší prístup k povinnostiam, a povedzme úprimne, prísny režim výberu daní, kde prakticky nemajú úniku. Na strane druhej právnické osoby majú často nedostatočnú daňovú disciplínu a sú s nimi problémy i pri vymáhaní daňových pohľadávok. Mnohé z nich vykazujú nepriaznivé hospodárske výsledky a sú i opakovane v strate. Vyznačujú sa platobnou neschopnosťou, často i špekulatívneho charakteru. Neraz obchádzajú zákony a manipulujú s aktívami a pasívami medzi tzv. spriaznenými spoločnosťami.
Obdobná situácia je i pri plnení dane z pridanej hodnoty, ktorá sa realizovala na 97,8 %. Neplnenie príjmov predstavuje 1,25 mld. a vyplýva najmä z dôvodov zaostávania výberu DPH za vývojom maloobchodného obratu, ďalej z nárastu daňových nedoplatkov, ale i zo špekulatívnych odpočtov. Práve neoprávnené nárokovanie a, žiaľ, i nedôsledná kontrola nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty je jednou z rozhodujúcich príčin tohto stavu.
Ak chceme vyžadovať od daňových úradov výrazne vyššiu efektívnosť, potom im musíme vytvoriť i zodpovedajúce legislatívne podmienky. Preto je správe, že zákon rieši zefektívnenie výkonu správy daní. Ide najmä o celý systém kontroly, vrátane opakovanej, a vyrúbenie dane po jej skončení. Podľa novely bude napríklad možné vykonať daňovú kontrolu aj bez ohlásenia v prípade, keď hrozí znehodnotenie či zničenie daňových dokladov, čo sa mimochodom v poslednom čase akosi stále častejšie stáva.
Z uvedených dôvodov považujem za pozitíva zákona predovšetkým skutočnosť, že spresňuje daňovú terminológiu, tým sa zužuje manévrovací priestor na daňové úniky z titulu možnosti rôznej interpretácie znenia zákona. Výrazne sa sprísňuje neplnenie daní, pretože je klasifikované ako trestný čin. Vytvára sa tiež priestor na pomoc daňovníkom dodržiavajúcim zákony. Najpodstatnejšie však je, že komplexná novela rieši celú exekučnú časť zákona. Prináša nové exekučné tituly, ako napríklad odobratie hotových peňazí, predaj cenných papierov či postih iných majetkových práv. Znamená to, že zákon legislatívne pokrýva doteraz najproblémovejšiu oblasť, a to vymáhanie daňových nedoplatkov.
V tejto súvislosti je osobitne dôležité zapracovanie ustanovení, ktoré konkrétne upravujú exekučné daňové konanie vrátane daňového záložného práva. Týmto spôsobom sú vytvorené podmienky na zefektívnenie správy daní a je predpoklad výraznejšieho zlepšenia stavu na úseku vymáhania daňových nedoplatkov. Výrazné sprísnenie niektorých ustanovení voči daňovým subjektom nemá za cieľ ich kriminalizáciu. Naopak, zákon má pôsobiť predovšetkým preventívne a viesť daňovníkov k dodržiavaniu ich daňových povinností.
V štátoch Európskej únie prakticky nepoznajú pojem neplatenia daní. Plnenie tejto povinnosti považujú za samozrejmé a je základnou normou spoločnosti. Pre správne uplatnenie zákona je dôležité, aby správcovia a daňové subjekty porozumeli jednotlivým ustanoveniam a dokázali ich správne uplatňovať. Doterajších 13 noviel tohto zákona spôsobilo jeho značné zneprehľadnenie a vyvolalo s tým spojené aplikačné problémy. Z tohto pohľadu oceňujem jasnosť, zrozumiteľnosť a jednoznačnosť formulácií, že sa snažíte o zvýšenie a vyváženosť vzťahov medzi správcami daní a daňovými subjektmi.
Považujem za správne, že zákon v ustanovení § 103, kde sa ministerstvu financií, ústrednému daňovému riaditeľstvu a daňovým úradom splnomocňujú povoľovať daňové úľavy z penále pokút zo zvýšenia dane z úrokov a v taxatívne vymedzených prípadoch. Doterajšia prax totiž jasne ukázala, že daňovník, ktorý nie je schopný platiť v stanovenom čase riadne dane, tak celkom logicky nedokáže platiť penále či pokuty. Tým sa často vykazujú fiktívne nedoplatky, ktoré sú spravidla nevymožiteľné. Dochádza tak k neprimeranej a faktickej likvidácii daňových subjektov a následnému zníženiu i výberu daní. Pravda, okrem prevažujúcich pozitív sú tu i problémové časti novely, na ktoré považujem za potrebné upozorniť.
Jedným z nich je § 15 ods. 13, kde sa daňová kontrola považuje za skončenú doručením protokolu. Táto otázka je z praxe daňových úradov mimoriadne problematická a často realizovateľná len v dlhom časovom úseku. Preto je otázne, či slovo "doručenia" nie je potrebné nahradiť slovom "zaregistrovania protokolu", čo by malo okamžitú účinnosť.
Ďalším problémovým bodom je otázka § 15 bod 15, kde ide o desaťdňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Pritom nie je stanovená lehota, dokedy daňový úrad vráti daňovníkovi nadmerný odpočet. Tento bod sa v určitom zmysle slova javí ako diskriminácia voči daňovníkovi.
Problematický je aj § 59 ods. 2, a to dokonca v dvoch prípadoch. Po prvé, o povolenie odkladu platiť dane sa má žiadať ústredné daňové riaditeľstvo. Nie je pravdepodobné, že tento orgán bude stíhať vybavovať žiadosti. Keď nič iné, tak sa bude mimoriadne preväzovať lehota ich riešenia. Po druhé, ide o viazanie platiť daň v splátkach alebo odklad platenia dane, a to v súvislosti s požiadavkou predloženia analýzy finančnej situácie overenej audítorom. Tento problém sa týka najmä drobných podnikateľov a spoločností s ručením obmedzeným, ktoré spravidla nemajú stáleho audítora. Tým sa im neprimerane zvýšia náklady, budú mať problémy s termínmi a o objektivite takéhoto postupu ani nehovorím. Preto to v takýchto prípadoch považujem za nepraktické a málo účinné. Diskutabilný je aj § 103 o povoľovaní úľav, ktorý je v tejto chvíli síce pozitívom, ako som už o tom hovoril, pretože aj keď časovo limitované, z hľadiska doložky zlučiteľnosti je len čiastočne kompatibilný a už to napovedá, že bude musieť byť do budúcnosti menený.
Podporujem pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy výboru Národnej rady okrem bodov 14, 16, 17 a 25, o ktorých hovorila aj pani ministerka.
Pokiaľ ide o bod 14 k článku I bod 24, odporúčam prijať navrhované znenie, t. j. v § 40 ods. 3 sa slová, citujem, "v roku 1995 a potom vždy po troch rokoch" nahrádzajú slovami "v rokoch 1995, 1998 a potom vždy po dvoch rokoch". Podstata je vo frekvencii podávania majetkových priznaní. Majetkové priznania sa totiž majú stať základom na porovnávanie skutočných celkových príjmov a daňových priznaní. V praxi sa, žiaľ, veľmi často stretávame s tým, že časť podnikateľov, ale i zamestnancov vykazuje len základné, relatívne veľmi nízke príjmy a z nich si plní daňové povinnosti. Na druhej strane občania sú svedkami, že tí istí podnikatelia či zamestnanci majú z roka na rok väčšie a väčšie majetky. Stavajú si honosné vily, chaty, užívajú niekoľkomiliónové autá. Je preto jasné, že príjmy, ktoré im slúžia na takéto majetkové nadpomery, neboli zdanené, neraz pochádzajú z nelegálnej činnosti, môžu tiež úzko súvisieť s praním tzv. špinavých peňazí či korupciou, alebo inou nezákonnou činnosťou. Navrhovaná úprava môže určitým spôsobom prispieť k odhaleniu takýchto príjmov a ich dodatočnému zdaneniu. Obsahová úprava, ale i frekvencia podávania majetkových priznaní navrhovaná v zákone sa stane dôležitým nástrojom na priznanie celkových príjmov a ich zdanenia. Preto poslanci SDĽ i ja osobne podporujem navrhované riešenie.
Pokiaľ ide o ďalšie body, myslím si, že boli dostatočne zdôvodnené. Body spoločnej správy, ktoré som spomínal, nebudem preto podporovať a žiadam, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Na upresnenie opakujem, že ide o body číslo 14, 16, 17 a 25.
Z toho, čo som povedal, je jasná a jednoznačná moja podpora navrhovanému zákonu. S prijatím časti pozmeňujúcich návrhov vytvorí dobré predpoklady na zefektívnenie výberu a skvalitnenie správy daní.
Ďakujem za pozornosť.