Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie pána poslanca Slobodníka jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.

Pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Ja len veľmi rýchlo k tej poslednej vete, že slovenský národ nám to zráta. Slovenský národ nám to zrátal už vo voľbách 1998, pán Slobodník, veď slovenský národ to zráta vždy každému pri voľbách, takže z tejto stránky je tu spravodlivosť, našťastie po novembri 1989. Ale druhá vec, ja netvrdím, že som nejaký veľmi dobrý kresťan, ale niečo ešte viem teda z tých právnych záležitostí. Vážený pán Slobodník, neviem, načo nám tu rozprávate o tom, že v tých 300 neviem koľkých kostoloch sú bohoslužby len v maďarčine. Veď to je vnútrocirkevná záležitosť. Prečo s tým nejdete na arcibiskupstvo, kde patrí tá-ktorá farnosť. Načo nám to tu rozprávate? My sme už nie v časoch komunizmu, keď strana, vláda, parlament prikazovali cirkvi. Uvedomte si to. Už je desať rokov po novembri. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Budeme pokračovať po obedňajšej prestávke v rokovaní.

Ako ďalší je do rozpravy pán poslanec Drobný.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Drobný:

Vážený pán predsedajúci,

pán predseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín k tlači 275. Zmena znenia: § 3 ods. 3 "Poslanec obecného zastupiteľstva podľa § 2 ods. 1 používajúci jazyk národnostnej menšiny hradí náklady na tlmočenie."

Dôvod. V tom dôvode som nenapísal všetky svoje nápady, respektíve úvahy, ktoré k tomu vedú. Uvedomme si, priatelia, či sme Slováci alebo Maďari, alebo Rusínci a obývame tento priestor, Slovenskú republiku, musíme uznať, že slovenský jazyk, tak ako povedal pán profesor Zajac, je vysoko diferencovaný dorozumievací prostriedok, ktorý znesie kritériá svetovosti nie z hľadiska toho, koľko ľudí ho používa, ale z hľadiska toho, ako vie expresívne vyjadriť aj drobné nuansy významov v rôznych oblastiach ľudského poznania a činnosti. Teda je to skutočne svetový jazyk. Ale on je diferencovaný svojím vývojom v tomto priestore. On sa tu vyvinul v interakcii s inými európskymi jazykmi aj v interakcii s jazykom maďarským. 5 tis. znakov dal Maďarom a oni nám dali nejaké stovky dajakých jazykových znakov tiež a obohatili našu jazykovú kultúru.

Teda diferencovanosť národa je daná týmto atribútom, diferencovaným jazykom. Ona aj určila to, že diferencovanosť slovenského národa je taká, že je schopný vstúpiť do európskych štruktúr. Ak by nebol diferencovaný a niektorí ho nazvali, že je náš slovenský národ združenie slovenských Európanov alebo európskych Slovákov. Prečo tie epitetá, priatelia? My sme Slováci, je faktom, že sme sa vyvíjali v európskom priestore, a preto tautologicky nemôžeme hovoriť o nás, že my sme európski Európania. Prečo? My sme Slováci, a to jednak aj diferencovanosťou. Ale ak predpokladáme, že náš národ nie je diferencovaný, tak mu musíme dávať epitetá európski Slováci, slovenskí Európania, a tým degradujeme aj jazyk na nižšiu úroveň vývoja. Priatelia, ak je tomu tak, tak potom naozaj do Európy nepatríme. Nepatríme, lebo sme nediferencovaná skupina ľudí, ktorá pôsobí ako nediferencované bunky v tkanivách, ako rakovinové bunky. Veď to mnohí naši európski priatelia z iných národných zoskupení hovoria, máme neisté pocity z vás, či ste vôbec diferencovaní. A my to tu začíname hlásať, že sme nediferencovaní, pretože si začíname degradovať jazyk, obmedzovať ho inými legislatívnymi normami. Ak sme naozaj rakovinové bunky, tak Európsku úniu zožerieme tak ako rakovina. Ak toto pochybenie alebo ak toto presvedčenie implementujeme Európanom, no tak budeme mať problémy so vstupom do európskych štruktúr, priatelia. Je to iste fabulózny úvod alebo fabulózne myslenie, ale, priatelia, len sa s nimi rozprávajte, ako o nás istým spôsobom pochybujú. A pochybujú aj cez jazyk.

To isté by sme mohli hovoriť o maďarskom jazyku na maďarskom území. Veď náš jazyk je na tomto území štátnym jazykom. Je podľa § 270 z roku 1995 proste úradným jazykom. Máme ho obmedzovať? To isté by sme mohli urobiť a navrhovať Maďarom na maďarskom území. Ja si nechcem predstaviť tie demonštrácie, ktoré by Maďari urobili proti tomuto. Ale prosím vás, my zvalcovaná národnostná komunita, zvalcovaná rôznymi útlakmi minulosti, my sme už naozaj holubičí národ a nevieme ani dobre protestovať. Aspoň takýmto spôsobom mi dovoľte zaprotestovať, že by sme neobmedzovali národný ani štátny jazyk na jeho území, kde je vrcholným dorozumievacím prostriedkom. Mal by byť dominantným prostriedkom ešte nejakou novou legislatívnou normou navrhnutý iný jazyk na takú istú úroveň? Preto ja nemôžem hlasovať za tento zákon len preto, hovorím vám, že naozaj som proti nemu a v dobrom vzťahu k maďarským priateľom tu, nechcem im niečo ubrať, ale nech oni neuberajú nám Slovákom.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Paška. Po ňom sa pripraví pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctené kolegyne, kolegovia,

na úvod mi dovoľte prečítať pozmeňujúce návrhy, ktoré podávam. Predovšetkým žiadam, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

Ďalej žiadam, aby preambula zákona na strane 1 sa od textu "Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc..." a tak ďalej po text ... "menšine uzniesla na tomto zákone" v tejto časti vypustila. Ďalej žiadam, aby v § 2 ods. 1 sa číslovka 20 nahradila číslovkou 50,1. Ďalej žiadam, aby sa v § 2 ods. 2 celý text vypustil. Ďalej žiadam v § 2 ods. 3, aby sa tiež vypustil celý text. Ďalej žiadam, aby sa v § 2 ods. 4 tiež vypustil celý text. Ďalej žiadam v § 2 ods. 6 vypustiť. Ďalej žiadam v § 3 ods. 1 text "členovia príslušného orgánu" vypustiť a na koniec odseku pripojiť text: "Takéto rokovanie orgánu v jazyku menšiny musí byť kvalifikovane tlmočené do štátneho jazyka. Tlmočenie je hradené rovným dielom osobami, ktoré na rokovanie v jazyku menšín dali súhlas." Ďalej žiadam v § 3 text "tlmočenie zabezpečí obec" nahradiť textom: "Vystúpenie poslanca v jazyku menšiny musí byť kvalifikovane tlmočené do štátneho jazyka. Tlmočenie je hradené príslušným poslancom." Ďalej navrhujem v § 3 vypustiť odsek 3. Ďalej v § 4 vypustiť odsek 3. Vypustiť celý § 6. V § 7 vypustiť odsek 1. V § 7 vypustiť odsek 2. V § 8 vypustiť odsek 1 a v § 8 vypustiť odsek 2. Ďalej žiadam v § 9 číslovku 1999 nahradiť číslovkou 2003. O týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch žiadam hlasovať samostatne.

Ďalej podľa § 39 ods. 5 podám návrh, aby záverečné hlasovanie o zákone bolo uskutočnené hlasovaním podľa mien.

Teraz by som pristúpil ku krátkemu odôvodneniu. Predložený návrh zákona o používaní jazykov menšín je vo viacerých smeroch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak totiž nemožno ukladať občanom príslušníkom národnostných menšín povinnosť používať v písomnom styku s orgánmi verejnej správy štátny jazyk, nemožno ani ostatných občanov nútiť, ani nepriamo, aby strpeli používanie jazyka národnostnej menšiny na rokovaní orgánov alebo v styku s orgánmi verejnej správy, alebo územnej samosprávy, ktoré ich zastupujú. Preto v § 2 ods. 1 navrhujem klauzulu o početnosti príslušníkov národnostnej menšiny upraviť na viac ako 50 percent. Len v takýchto prípadoch možno predpokladať, že povinnosti ukladané navrhovaným zákonom orgánom verejnej správy a opatrenia, ktoré na základe tohto budú musieť strpieť všetci obyvatelia, nebudú na úkor väčšiny ostatného obyvateľstva.

Inak je predložený návrh v rozpore s článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že práva národnostnej menšiny nesmú ísť na úkor väčšinového národa. Dôsledky spojené s používaním ďalších jazykov v úradnom styku okrem štátneho jazyka opodstatňujú ich zavedenie len tam, kde príslušníci národnostnej menšiny obce tvoria väčšinu obyvateľstva obce. V obci, kde občania hlásajúci sa k slovenskej národnosti netvoria ani 50 percent a naopak príslušníci jednej národnosti menšiny viac ako 50 percent, je dôvodné predpokladať, že za daných podmienok stanovených zákonom môže byť v úradnom styku používaný okrem štátneho jazyka i jazyk príslušnej národnostnej menšiny. Zákon však nesmie pripúšťať možnosť výkladu, že v niektorých prípadoch možno použiť v úradnom styku výhradne len jazyk národnostnej menšiny, a takto to pripúšťajú niektoré nepresné ustanovenia predloženého návrhu.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 v určitých prípadoch na rokovaniach, kde nebude vystupovať účastník konania, ale ktoré môžu byť aj verejné, pripúšťa možnosť uskutočnenia rokovania orgánov územnej samosprávy len v jazyku národnostnej menšiny, je toto ustanovenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky článok 6 ods. 1, ktorý hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a rovnako je to v rozpore s článkom 34 ods. 3 ústavy, ktorý hovorí, že práva národnostnej menšiny nesmú poškodzovať práva ostatných členov, občanov našej republiky.

Ustanovenie § 3 ods. 3 navrhujem vypustiť, pretože vedenie kroník je dostatočne upravené v zákona o štátnom jazyku a pripúšťa možnosť prekladu zo slovenčiny do iného jazyka. Zavedením tohto ustanovenia by existovali dve rozporné úpravy, a preto je možné alternatívne upraviť znenie tohto ustanovenia takto: "Kroniky obcí podľa § 2 ods. 1 sa môžu popri štátnom jazyku viesť i v preklade v jazyku národnostnej menšiny." V dôvodovej správe sa síce uvádza, že sa navrhuje kroniky obcí viesť okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny, bolo by však vhodné spresniť uvedené ustanovenie z dôvodov jednoznačnosti, aby nedochádzalo k pochybnostiam a nevysvetľovalo sa toto ustanovenie ako dané na výber a aby sa v dôsledku toho neviedli kroniky v obciach s prevahou národnostnej menšiny len v jazyku tejto menšiny. Inak by nemalo zmysel odôvodnenie k § 3 vzhľadom na význam kroník pre históriu obcí a štátu. Práve preto, aby znenie kroniky i v jazyku menšiny bolo totožné so znením v štátnom jazyku, citovaná časť dôvodovej správy skôr svedčí o potrebe vedenia kroník v štátnom jazyku.

Ustanovenie § 4 ods. 3 navrhujem vypustiť. Štúdium právnych predpisov nie je úradným stykom. Odôvodnenie tohto ustanovenia v dôvodovej správe potrebou prehlbovania právneho vedomia je nad rámec účelu zákona. Navyše je v rozpore s odôvodnením § 5, pri ktorom sa predpokladá, že by aj príslušníci národnostnej menšiny a etnickej skupiny na základe kvalitnej výučby štátneho jazyka tento jazyk aj ovládali. Ak sa podľa dôvodovej správy predpokladá vydávanie prekladu Zbierky zákona na komerčnej báze, znamenalo by to, že niektoré obce sa môžu, iné nemusia rozhodnúť financovať takéto preklady a potom nie je potrebné v § 4 ukladať povinnosť zabezpečiť dostupnosť v zákone bližšie nešpecifikovaných právnych predpisov, čo už samo osebe je v rozpore s tým, čo sa uvádza v dôvodovej správe. Okrem toho sa ponecháva na orgánoch verejnej správy určenie, ktoré sú najvýznamnejšie právne predpisy, ktoré by mali byť preložené v rozsahu ustanovenom zákonom.

Ustanovenie § 6 navrhujem vypustiť celé. Je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o štátnom jazyku. Vzhľadom na to, že sa nevymenovali pozitívne žiadne jazyky národnostných menšín, na ktoré sa má zákon vzťahovať, nemôže sa robiť ani opačná výnimka. Nepriamo sa týmto ustanovením totiž zavádza na Slovensko ďalší úradný jazyk, a to je čeština.

Ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o štátnom jazyku sa netýka úradného styku. Predložený návrh má upraviť podmienky používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Pokiaľ ide o § 10 zákona o štátnom jazyku, tento chráni jazyk, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a preto nevidím žiaden dôvod na zrušenie jeho ustanovení.

Milé kolegyne, kolegovia, vo svojom zdôvodnení som vám chcel ešte prečítať otvorený list Slovenského národného kongresu v Kanade, ktorý sa obracal na nás poslancov, aby sme odmietli návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Ukazuje sa, že toho času nebudem mať dosť na to, aby som vám ho prečítal, chcel by som vás preto upozorniť, že tak naši domáci občania, ako aj Slováci zo zahraničia sú rozhodne proti tomu, aby sme hlasovali za zákon, ktorý nám predložila vláda na schválenie. Najlepšie ste sa o tom mohli presvedčiť včera vo vysielaní Slovenského rozhlasu vo večerných dialógoch, keď telefonovali občania Slovenskej republiky viac ako dve hodiny do Slovenského rozhlasu a všetci okrem jedného závažným spôsobom kritizovali predložený návrh zákona a odsudzovali jeho schvaľovanie.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Hofbauer, pán poslanec. Ďalší po pánu poslancovi Hofbauerovi vystúpi pán poslanec Baco.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán predsedajúci,

pán minister,

dámy a páni,

v rámci pozmeňujúcich návrhov mám tri návrhy, a to nasledovné. Vypustiť § 8 a následne prečíslovať § 9 na § 8. Druhý - vypustiť nariadenie vlády a celú prílohu k nariadeniu vlády. A tretí - vypustiť text paragrafu vo vládnom návrhu označenom ako 9 vládneho návrhu zákona a nahradiť ho nasledovným textom: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára roku 2005." O týchto mojich pozmeňujúcich návrhoch žiadam, aby sa hlasovalo osobitne.

Ako zdôvodnenie uvádzam nasledovné skutočnosti. V § 8, ktorý pozostáva z dvoch odsekov, ani jeden z týchto odsekov nie je prijateľný. V prvom odseku sa nadraďuje jeden zákon nad inými zákonmi, čo je nezmysel. Nad zákonmi môže byť nadradená výlučne ústava štátu, a nie jeden zákon nad druhým. Takýto právny a legislatívny stav jednoducho nie je mysliteľný. Tento zákon upravuje pred ustanoveniami osobitného zákona. Takáto textácia je nezmyslom. Svedčí o legislatívnej neznalosti alebo o zámere.

Druhý odsek toho istého paragrafu v odseku 2 novelizuje iný zákon, ktorý nie je predmetom novelizácie ani predmetom tohto zákona. Nenachádza sa ani v názve, ani v texte, ani nikde inde. Takýto legislatívny stav je rovnako neprijateľný a z právnej stránky je neakceptovateľný. Takže túto textáciu aj prvého, aj druhého odseku preto ja žiadam vypustiť. Takisto žiadam vypustiť celé nariadenie vlády aj s prílohou nariadenia vlády, kde sa nachádza zoznam obcí, ktoré sú deklarované za jazykovo zmiešané. Veľmi podrobný rozbor tohto materiálu a tejto prílohy uviedol tu pán poslanec Zlocha, preto by som sa dotkol iba okrajovo toho, že kto to vypracúval, tak buď konal v totálnej neznalosti, alebo vo svojej vlastnej totálnej hlúposti. Nachádzajú sa tam jednotlivé obce v iných okresoch, ako sa nachádzajú v skutočnosti. Sú tu uvádzané okresy, ktoré neexistujú, Bratislava-vidiek vôbec neexistuje, sú tu uvádzané obce, ktoré nespĺňajú vôbec podmienky z 20-percentnej väčšiny - v Krahuliach nežije žiadna 20-percentná väčšina, teda menšina, a podobných nezmyselností by som mohol uviesť v tejto súvislosti veľké množstvo.

Tá tretia moja pozmeňujúca pripomienka sa týka § 9. Rozširovanie Európskej únie, ktoré sa uvádza ako hlavný argument na prijatie tohto zákona, nebude pred rokom 2005, čo je obecne známe a čo samotná Európska únia uvádza ako fakt. Ako faktom pre toto východisko je aj Agenda 2000, ktorú Európska únia prerokovala a obsahuje obrovské množstvo úloh pre samotnú Európsku úniu smerom dovnútra. Čiže nie je sa kam náhliť. To je prvá vec.

Druhá vec, v celom materiáli bolo uvádzané, že Európska únia si toto želá a že tento návrh zákona je plne kompatibilný so štandardom Európskej únie. Podpredseda vlády Fogaš potvrdil, že je to presne naopak, že takýto zákon v žiadnom štáte Európskej únie neexistuje a že ide dokonca o akýsi pilotný projekt. Ak je pilotný, je to pre Slovenskú republiku nesmierne potešiteľné, že sme vzorom pre ostatné štáty, a preto by sme mali ostatným štátom dopriať, aby si tento náš pilotný projekt aplikovali na svoje podmienky a aby sa teda prejavil v podmienkach štátov Európskej únie, aké sú úžasné pozitíva takéhoto legislatívneho dokumentu. Prípadne ak štáty Európskej únie by mali pripomienky, výhrady, aby sme mohli tento pilotný slovenský projekt podľa toho upraviť, prispôsobiť, zlepšiť zase podľa inštrukcie Európskej únie, samozrejme, a aby potom nadobudol platnosť v Slovenskej republike v súlade so štandardom Európskej únie, ako sa to pokúšala nahovoriť sprievodná správa, ale ako to v skutočnosti nie je.

Ďalším veľmi sporným bodom je predovšetkým východiskový stav počtu obyvateľov. Tie sú totiž tak rozporné, že vlastne čo údaj, to iný početný stav tak obyvateľov tohto štátu, ako predovšetkým menšín a národnostnej štruktúry. Podľa posledného sčítania obyvateľov, ktoré dosiaľ bolo, k maďarskej národnosti sa hlási údajne 560 tis. obyvateľov v tomto štáte, k rómskej menšine údajne okolo 72 až 75 tis. obyvateľov a v nadväznosti na to ostatné menšiny, ktoré sú početne rádovo nižšie. Tieto početné údaje, tak ako som ich tu uviedol, sa zásadným spôsobom líšia od prípadu k prípadu. Americký svetoobčiansky interpret Allan Kasoff, ktorý je vlastne otcom toho projektu etnických vzťahov, uvádza počet národnostných menšín na Slovensku 18 až 20 percent. To je údaj naprosto odlišný, ktorý sa rozchádza s tým, čo uvádzajú naše štatistiky.

Ak vychádzam z údajov, ktoré uvádza Otvorená spoločnosť pánu Sorosovi ako renomovanému odborníkovi na všetko, by bolo treba zrejme veriť, tak ten uvádza, že na Slovensku žije 520-tisícová rómska komunita. Ak Otvorená spoločnosť tento údaj uvádza pravdivo a pri sčítaní obyvateľov sa prihlásilo k rómskej menšine 75 tis. obyvateľov, tak potom mi vychádza, že 445 tis. Rómov hlasovalo a prihlásilo sa za maďarskú menšinu. To ale nezodpovedá skutočnosti, že maďarská menšina tvorí u nás 560 až 570 tis. obyvateľov. Kde sa pohybujú tieto pendlujúce čísla, ktoré sa buď striedavo pripočítavajú, striedavo odpočítavajú. Ak teda tieto doslova "hausnumerá" sčítame dohromady, tak vychádza, že na Slovensku menšiny predstavujú, len tieto dve, 1 100 tis. obyvateľov, to znamená, že každý piaty obyvateľ Slovenska je príslušník národnostnej menšiny. To znamená, že z desiatich, ako tu sedíme v rade, jeden z nás by mal byť Róm a jeden z nás by mal byť Maďar. Malo by to zodpovedať počtu poslancov Strany maďarskej koalície v tomto parlamente, ani zďaleka to nesúvisí počtovo ani s maďarskou menšinou tak uvádzanou, ani s rómskou komunitou k tomu pripočítavanou alebo odpočítavanou. Takže tieto všetky číselné údaje sú doslova "hausnumerami", ktoré sa premietajú do zoznamu obcí, ktorý je nezmyselný, a preto to je ďalší z argumentov na to, aby sme nezavádzali do účinnosti zákon, ktorý sa týka takejto problematiky pred rokom 2005, a to v nadväznosti na sčítanie obyvateľov, ktoré u nás bude v roku 2001 a ktoré má šancu preukázať vlastne reálne početné stavy jednotlivých komunít, jednotlivých etnických skupín a národnostných menšín.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa v rámci vystúpenia dotkol aj niektorých vystúpení predrečníkov, ktoré bezprostredne súvisia s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Pán Zajac sa tu zmieňoval o rozšírení používania jazyka národnostných menšín, teda maďarčiny na Kanceláriu prezidenta republiky, na Úrad vlády a na Národnú radu. Tento poslanec zrejme žije ešte pred rokom 1989, keď Kancelária prezidenta republiky mala rovnakú štruktúru ako vládne orgány v štáte a tie mali rovnakú štruktúru ako príslušné oddelenia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z jednoduchého dôvodu, že prezident republiky bol v tom čase súčasne aj generálnym tajomníkom ÚV KSS, a teda sťažnosti a všetky podnety putovali po rovnakej vertikále po všetkých týchto troch orgánoch. Pánu Zajacovi by bolo vhodné pripomenúť, aby sa prebral a aby si uvedomil, že o 10 rokov neskôr prezident republiky plní podstatne iné účely súčasnosti alebo by mal plniť, ako plnil ako generálny tajomník strany, aj keď treba priznať, že predchádzajúci prezident Michal Kováč rešpektoval túto stranícko-ÚV líniu a svoju kanceláriu štruktúroval týmto nezmyselne anachronickým spôsobom.

Ešte by som rád upozornil na včerajšie rokovanie, kde vlastne striedavo padali úvahy, kto asi klamal na pôde Národnej rady, či to bol podpredseda Národnej rady Igor Presperín alebo či to bol predseda vlády Mikuláš Dzurinda. Ja nebudem robiť záver v tomto smere, pretože v podstate ani nemá zmysel, ale ak dva z troch najvyšších orgánov v tomto štáte sa naozaj osvedčujú, kto z nich klamal, tak to je skutočne trápny výsledok parlamentných volieb 1998.

Na záver, samozrejme, zákon ako celok neodporúčam podporiť s ohľadom na obrovské množstvo zmätkov dvojjazyčnosti, nepresností a prekrývajúcich sa protichodných údajov.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Hofbauer poukázal popri iných problémoch aj na dva, ktoré považujem za veľmi závažné. Jedným z tých problémov je zoznam obcí, ktorý je prílohou k predloženému zákonu, a v súčasnosti je zjavné, že je chybný, pretože v ňom chýbajú aj obce, o ktorých vieme, že tam žije chorvátska či rusínska a ukrajinská menšina vo väčšej koncentrácii ako 20 percent. Znamená to, že by bolo treba, aby sa na príslušnom ministerstve zaoberali spresnením zoznamu z predlohy zákona.

Ďalším závažným problémom je problém tlmočenia. Vieme, že v úradnom styku a pri rokovaniach je potrebný presný preklad, nemôže to byť preklad samoukov, a vieme o tom, že nemáme vyškolených prekladateľov a tlmočníkov v takom počte, na aký počet je dimenzovaný tento zákon. Hovorí sa o 520 obciach, čo znamená, že by bolo potrebných okolo tisíc tlmočníkov so štátnou záverečnou skúškou. Týchto tlmočníkov by bolo potrebné prirodzene platiť, platiť zo štátneho rozpočtu a treba ich najskôr vychovať. Ja by som bol veľmi rád, keby nám predkladatelia na tieto otázky odpovedali, pretože doposiaľ všetci traja alebo štyria predkladatelia, ktorí sem prišli, mlčia a nevyjadrujú sa k týmto vážnym problémom. Pretože je to vážny problém predlohy zákona, chcel by som počuť vysvetlenie ešte pred hlasovaním.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážení páni poslanci,

vážené panie poslankyne,

vážený pán minister Čarnogurský,

vážení hostia,

dovoľte mi, Fero teba osobitne, myslel som na teba, doniesol som ti aj kúsok z histórie hneď ráno, takže si sa videl, ako ťa videli presne pred deviatimi rokmi, keď sa vtedy schvaľoval zákon o úradnom jazyku, o ktorom si, samozrejme, hlasoval.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán predsedajúci,

dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k tomu, čo len ťažko nazvať inak ako kapitulantskými podmienkami, ktorými táto vládna koalícia odovzdáva nejaký diel slovenskej suverenity a zvrchovanosti pod budapeštiansku vládu prostredníctvom svojich iredentistických predstaviteľov v tomto parlamente.

V prvom rade chcem vzniesť pozmeňujúci návrh k § 2 ods. 6, z ktorého žiadam vypustiť časť vety "a na požiadanie aj v jazyku menšiny", pretože tento dodatok vnáša nezrozumiteľnosť do zákona. Nie je jasné či ten formulár, ktorý si vyžiada príslušník národnostnej menšiny, bude mať predtlač iba v jazyku národnostnej menšiny a potom to bude iba jednojazyčné úradovanie alebo to bude formulár, na ktorom budú tie povestné dvojjazyčné vysvedčenia, alebo teda budú to dvojjazyčné formuláre. Vypustením tohto dodatku bude zrejmé, že ide o dvojjazyčné formuláre, a tým sa zamedzí jednojazyčnému úradovaniu na južnom Slovensku aspoň v niektorých prípadoch.

V § 3 žiadam, aby bol vypustený odsek 3. Nie je potrebné, aby kroniky miest a obcí, a bolo to už tu poukázané, že aj keby sa tento paragraf, tretí odsek schválil, bol by veľký problém v tých obciach, kde žije viacero príslušníkov viacerých národnostných menšín rozhodnúť, v ktorej, v akom jazyku sa kronika obce bude viesť. Ak sa tento § 3 odsek 3 vypustí, bude jednoznačné, že sa vedie v štátnom jazyku, a tak sa dosiahne jednotnosť.

Žiadam ďalej vypustiť v § 4 ods. 1 časť vety "a iné miestne geografické značenia". Ide o to, že tie musia súhlasiť s mapami, ktoré sú, ktoré zase nadväzujú na medzinárodné dokumenty upravujúce zavedenie geografických označení, a preto chýba odvolanie v zákone na tieto dokumenty, a tento pomaďarčovací ústupok je absolútne zbytočný v tomto zákone.

Ďalej žiadam po štvrté, aby sa v § 7 doplnil tretí odsek, ktorý by znel: "Znalosť menšinového jazyka nemôže byť prekážkou prijatia zamestnanca do verejnej správy." Tak sa zamedzí aspoň čiastočne diskriminácii príslušníkov štátotvorného slovenského národa na južnom Slovensku, ktorých aj tak čaká asimilácia a, samozrejme, aj ponižovanie a výsmech po prijatí tohto zákona, ak si spomenieme na militantnosť príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na južnom Slovensku.

Ďalej žiadam, aby bol vypustený odsek 1 a prečíslovaný na odsek 2 v § 8, pardon, v mojom pozmeňujúcom návrhu chýba paragraf, označenie § 8. Ospravedlňujem sa vám a žiadam, aby ste si to opravili alebo prosím vás. To znamená v § 8 sa vypustí odsek 1, pretože tento zákon, teda toto je, samozrejme, v kolízii so zákonom o štátnom jazyku. Je tam navyše, a tým sa zákon iba komplikuje, a nie sprehľadňuje. To by bolo k pozmeňujúcim návrhom.

Ďalej sa chcem vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý včera predniesol pán poslanec Peter Zajac a s ktorým vystúpil aj na pôde ústavnoprávneho výboru pán poslanec Peter Kresák, ktorí žiadajú v § 2, aby sa vložil nový odsek, ktorý by znel: "Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ktorá tvorí podľa posledného sčítania obyvateľov niektorých obcí Slovenskej republiky najmenej 20 percent, majú právo podávať písomne svoje podnety, požiadavky, sťažnosti Kancelárii prezidenta republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úradu vlády a dostávať od nich písomné odpovede v jazyku menšiny."

Chápem tohto predstaviteľa "slovenskej elity", ktorý tvrdil, že sa pohybuje zásadne už 25 rokov vo vodách slovenskej literatúry, poniektorí tvrdia, že iba pláva, že pán Zajac to nikdy s jazykovými právami Slovákov na vlastnom území nemyslel celkom vážne. Odcitujem z vtedajších novín, to znamená 25. 10. 1990, keď sa prijímal vtedy zákon o úradnom jazyku Slovenskej republiky. Viete dobre, že vtedy pred parlamentom Slovenskej republiky kľačalo možno 100 tis. Slovákov, aby si vyprosili od vtedajších mocipánov z VPN zákon o úradnom jazyku.

(Hlasy v sále.)

Pani kolegyňa, mám ešte tri minúty, starajte sa o svoje veci, trebárs o kláštory, ale nestarajte sa o mňa.

V prejavoch prominentných príslušníkov hnutia VPN, podpredsedu vlády Ladislava Ondruša, ministra kultúry Ladislava Snopka a poslanca za VPN Petra Tatára, pán Zajac, podotýkam, vtedy nebol poslancom, ktoré odzneli na pôde SNR dňa 25. 10. 1990 pri prerokovaní koaličného zákona o úradnom jazyku Slovenskej republiky, rezonovali také protinárodné tóny, že diváci pri televíznych obrazovkách, poslucháči pri rozhlasových prijímačoch a najmä účastníci manifestácie na Októbrovom námestí pred budovou SNR len nechápavo krútili hlavami, ako sa títo ľudia mohli dostať na špicu slovenského politického a štátneho života.

A autor pokračuje aj ďalej. Vo VPN figurovali ako Miroslav Kusý, Fedor Gál, Peter Zajac, Peter Tatár, Martin Bútora, Ladislav Ondruš, Ladislav Snopko. Nie je pozoruhodné, že práve títo ľudia, ktorí sa najnovšie tak vehementne stavali za promaďarský koaličný návrh, usilovali sa už v januári, vtedy moc VPN na Slovensku kulminovala, o niečo vo vzťahu k slovenskému národu? Nie, neusilovali sa ani vtedy a neusilujú sa ani teraz. Je pravda, že SDK týchto pánov z bývalej VPN znovu priviezlo do slovenského parlamentu, aby tu presadzovali tvrdú protislovenskú politiku, tvárili sa pritom ako svetoobčania, filantropi a ako som včera počul od pána Zajaca aj proslovenskí filantropi.

Takže taká je pravda, že tento návrh, ktorý pán Zajac predniesol, má povýšiť maďarčinu na roveň slovenského jazyka ako štátneho jazyka do najvyšších sfér. Zároveň má tvoriť svojráznu, svojráznu kontrolnú páku na pána prezidenta, vládu a prezidenta Slovenskej republiky z Budapešti a z maďarskej iredenty.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kandráč. Po pánu poslancovi Kandráčovi vystúpi pán poslanec Gašparovič, po ňom pán poslanec Moric, pán poslanec Kotian, pán poslanec Cabaj a pán poslanec Andrejčák. To sú poslanci, ktorí sa ústne prihlásili do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Kandráč, máte slovo.

Pán poslanec Paška - faktická poznámka.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Cuper sa zmienil o kapitulantských podmienkach obsiahnutých v tomto zákone. Ono zdá sa, že skutočne v zákone o jazyku menšín nie je čo mať kapitulantské, ale keď sa zamyslíme nad budúcnosťou Slovenska a nad projektom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a uvedomíme si, aké sú základné podmienky tohto vstupu, ktoré hovoria o tom, že je potrebné zabezpečiť voľný pohyb občanov, voľný pohyb kapitálu, ukazuje sa, že jedinou ochranou ktoréhokoľvek územia je práve jazykové prostredie.

Zatiaľ čo v okolitých štátoch - v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, na Ukrajine je prostredie jednojazyčné, my ideme na južnom Slovensku vytvárať dvojjazyčné prostredie. Bude to znamenať, že občania maďarskej národnosti z Vojvodiny, z Rumunska sa bez problémov budú môcť presídliť na južné územie Slovenska a zvýšenou migráciou vlastne budú môcť zmeniť súčasné hranice Slovenskej republiky. Zo strategického hľadiska sa ukazuje, že v Budapešti majú schopných a talentovaných stratégov a neviem, či sa naša vláda v tejto veci nespráva diletantsky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

prv než uvediem svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, mám dve poznámky. Prvá, nebolo potrebné prijať lex specialis pre používanie jazyka menšín. Druhá, v rozprave doteraz odznelo tak kvalitatívne závažných argumentov, že je namieste úvaha o tom, že tento návrh zákona by mal byť z rokovania Národnej rady stiahnutý a hádam ďalej by sa malo pokračovať až po jeho dopracovaní.

Keďže viem, že sa to nestane, podľa § 29 ods. 1 v súvislosti s § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku číslo 350/1996 Z. z. som si zaumienil, že prednesiem tieto pozmeňujúce návrhy:

1. Navrhujem vynechať z vládneho návrhu preambulu, pretože toto nebýva zvykom legislatívnej praxe, aby obyčajný zákon bol uvádzaný preambulou. A tým dostať ho do podoby, formálnej podoby tak ako ostatné zákony.

2. V § 2 ods. 3 v prvej vete slová "má právo podávať" nahradiť slovom "môže". V druhej vete tohto istého ustanovenia a odseku navrhujem slová "poskytne odpoveď" nahradiť slovným spojením "môže poskytnúť odpoveď". § 2 ods. 4 - slovo "vydáva" nahradiť slovným spojením "môže vydávať". § 2 ods. 5 - text navrhujem upraviť nasledovne: "Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa ods. 1 môže uvádzať aj v jazyku menšiny." § 2 ods. 6 - text doplniť nasledovne: "A na požiadanie môže aj v jazyku menšiny." K § 3 ods. 1 text upraviť tak, že jeho ukončenie bude slovom "prítomný". Ostatnú časť vynechať. § 3 ods. 2 - text upraviť nasledovne: "Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 môže na rokovaní tohto orgánu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní." Analogická situácia, ako keď rokuje orgán. § 3 ods. 3 navrhujem vynechať. K § 4 ods. 2 text navrhujem pozmeniť nasledovne: "zdravotnícke" a za tým nasleduje "sa môžu uvádzať". § 4 ods. 3 navrhujem vynechať. § 7 ods. 2 vynechať, pretože prijatím tohto zákona sa vytvárajú podmienky, a preto nepovažujem za vhodné ešte raz to zdôrazňovať. § 8 navrhujem ods. 1 a 2 vynechať.

Svoje návrhy zdôvodňujem nasledovne. Aspoň čiastočne sa zmierni favorizácia menšiny pred väčšinovým národom, čo, žiaľ, vo svete sme asi jediná krajina, ktorá to tak robí, že favorizuje menšiny pred väčšinovým národom. Navyše predkladaný zákon spochybňuje základné poslanie štátneho jazyka ako ústredného dorozumievacieho prostriedka všetkých občanov v Slovenskej republike a symbolu slovenskej suverenity. Na to by som si pomohol na ilustráciu takouto vetou: Štátny jazyk, ako to vždy zdôrazňujú Francúzi, je jazykom celistvosti, zvrchovanosti a identity štátu. Toto si myslím mali by sme mať na pamäti a aj tento vládny návrh mal toto sledovať.

Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi ma trápi to, že mnohí sa dovolávame ústavy článku 34 ods. 2, že vlastne tam je vyjadrená povinnosť prijať osobitný zákon. Opätovne vyhlasujem, že toto nie je pravda. V ústave nieto ustanovenia, ktorého dikcia by toto prikazovala niekomu. A dovolím si obrátiť vašu pozornosť práve na článok 34 ods. 2 ústavy, v ktorom sú obsiahnuté štyri rovnocenné práva, ktoré sa zaručujú ústavou i ostatnými zákonmi Slovenskej republike. Ide predovšetkým o:

1. právo na osvojenie si štátneho jazyka,

2. právo na vzdelanie v jazyku menšín,

3. právo používať jazyk menšín v úradnom styku, čiže nikde tu taký príkaz nie je,

4. právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

Ak bez politickej zaťaženosti sa pokúsime dať odpoveď na to, či v reálnom živote i aplikačnej praxi sú tieto práva zaručené, jednoznačná odpoveď je - sú. Sú ústavou a ostatnými právnymi predpismi, ktorých je asi 30 v Slovenskej republike. Tým sa zadosťučinilo aj obsahu článku 6 ústavy, kde sa hovorí, že iný jazyk je možné používať, ak to upraví zákon. Ja viem, táto formulácia sa nepáči pánu poslancovi Kvardovi, ktorý už pri prvom čítaní namietal i formuláciu iné jazyky. Ale ja si myslím, že pod pojem iné jazyky jednoznačne možno zahrnúť aj jazyky menšín. Veď sú to iné jazyky ako štátny jazyk.

Chcel by som uviesť asi dve poznámky k legislatívnemu postupu a praxi k tomuto predmetnému návrhu. Myslím si, že postup navrhovateľa v príprave a predložení návrhu zákona bol určitým spôsobom osobitný spôsob. Pretože neviem si predstaviť, keď existuje platný účinný zákon o štátnom jazyku, že sa predloží iný zákon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom. Vznikla tak situácia a vznikne tak situácia po prijatí tohto návrhu, že v praxi bude jeden zákon niečo prikazovať, zakazovať, druhý dovoľovať. A neviem si predstaviť, akým spôsobom sa bude realizovať prednosť jedného zákona pred druhým, keď vieme, my právnici a zákonodarný orgán to musí vedieť, že zákony majú rovnakú právnu silu, lebo sú rovnakej kvality tieto dva zákony. Takže toto si neviem predstaviť, ako to chce navrhovateľ zrealizovať.

Druhá takáto poznámočka v tejto súvislosti je, že názov zákona neodpovedá obsahu zákona. Zdá sa mi, že ide skôr o novelizáciu iného zákona, teda zákona o štátnom jazyku, ako o nový zákon, ktorý má upraviť používanie jazykov menšín.

Čo povedať na koniec. Hádam asi toľko by som povedal na koniec, že by bolo potrebné, aby sme si pripomenuli definíciu národa, ktorej veľmi podstatnou časťou je práve jazyk, jeho čistota, jeho dokonalá znalosť. A hádam by som ďalej pripomenul navrhovateľovi, aby venoval pozornosť vytváraniu čo optimálnejších podmienok na to, že by všetci občania i obyvatelia, ktorí tu pracujú, ktorí tu žijú, sa naučili povinne štátny jazyk, teda slovenský jazyk. Takisto by som apeloval na naše poslanecké svedomie, na naše národné cítenie, na náš rozum, aby sme hlasovali tak, že by sme naplnili vôľu našich voličov, našich občanov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)