Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška sa prihlásil s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kandráča.
Nech sa páči, pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Kandráč veľmi kvalifikovane vyvrátil odôvodnenosť prijatia predloženého návrhu a v tomto kontexte nie je možné nezmieniť sa o postupe francúzskej vlády, ktorá odmieta akceptovať Chartu regionálnych a menšinových jazykov vo Francúzsku a potom je prirodzené, že my nevidíme dôvod, prečo by Slovenská republika mala pristáť na iné práva v oblasti menšinových jazykov ako povedzme krajiny Európskej únie, medzi ktoré Francúzska republika nepochybne patrí. Nazdávame sa, že v tejto veci vykonala slovenská vláda zjavnú nadprácu, nadprácu, ktorá je nedôstojná slovenského národa, a činnosť vlády v tejto veci je hanbou pre Slovensko.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič je ďalším ústne prihláseným do rozpravy. Po pánu poslancovi Gašparovičovi vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
kolegyne, kolegovia
aj prichádzajúci pán minister,
pokúsim sa dokončiť svoje vystúpenia v rámci tohto programu nášho konania. Hneď na začiatku teda chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie, týka sa účinnosti tohto zákona, ktorú by som zmenil asi takto: "Zákon nadobúda účinnosť tretí deň po rozhodnutí v referende, že je potrebný." Zdôvodnenie tu je, nebudem ho čítať.
Okrem toho som chcel navrhnúť aj určitú zmenu, na ktorú si myslím, že nie je potrebné, aby som zozbieral 15 hlasov, a to je zmena, ktorá sa týka vypustenia prílohy tohto zákona, pokiaľ ide o zoznam obcí, v ktorých občania a tak ďalej a tak ďalej. Hovorím to teraz preto, lebo predtým som konzultoval túto vec s pánom podpredsedom Fogašom aj podpredsedom Národnej rady Hrušovským a dohodlo sa, že pán podpredseda Fogaš stiahne túto prílohu. Takže keď tu nie je, neviem, aké stanovisko zaujme pán minister, navrhujem, aby táto príloha bola stiahnutá na základe pripomienok, ktoré tu k nej odzneli.
Panie poslankyne, páni poslanci, ja som už v predošlých vystúpeniach hovoril o dôvodoch, prečo si myslím, že nie je také jednoznačné, aby sme tento zákon prijímali a že sú tu určité pochybnosti, pokiaľ ide o našich kolegov maďarskej koalície, že ich stupňovanie nárokov sa nezastaví ani týmto zákonom. A takisto teraz by som chcel reagovať aj na poznámku pána poslanca Zajaca, ktorý tu vzniesol údiv, že chceme chrániť jazyk, slovenský jazyk ako štátny jazyk. Lenže ochranou tohto jazyka, štátneho jazyka nejde len o ochranu jazyka. My sme častokrát boli v sporoch s našimi kolegami z maďarskej koalície, pokiaľ sa hovorilo o možnosti vytvorenia určitej autonómie či už na etnickom alebo inom princípe.
Dovoľte mi, aby som teda skúsil polemizovať s niektorými názormi týchto kolegov. Oni dnes po tom, ako vstúpili do koalície, častokrát prednášali, že vzdanie sa etnického princípu v dohode s SDK je už vyriešené. Ale vždy dodali, že je to len dočasná politická taktika, pretože, ak si spomeniete na výroky predstaviteľov maďarskej koalície, napríklad konkrétne terajšieho podpredsedu Národnej rady pána Bugára, ktorý povedal na stretnutí európskych ľudových strán v Bruseli, že viac ako 80 percent občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti žije v kompaktnom celku 432 obcí, kde tvoria väčšinu populácie, čo je danosť na územnú autonómiu. Novinár Tóth tvrdí na základe tohto a zaoberal sa touto otázkou v článku, kde hovorí: Pred rokmi, ešte vo Federálnom parlamente odznela z úst Bélu Bugára myšlienka Maďari na Slovensku budú žiadať územnú autonómiu. Samozrejme, že tento výrok pána Bugára vyvolal určitú odozvu v našich radoch a, samozrejme, protestné vyjadrenia. Aký bol výsledok týchto našich protestov? Za 48 hodín pán poslanec Bugár vyhlásil, že keď spomínal územnú autonómiu, nemal na mysli územnú autonómiu, ale samosprávu. Povedal to 28. 11. 1997 v Pravde.
Čiže pán podpredseda Bugár upozornil, že územná autonómia ako forma riešenia menšinovej otázky nie je pre Európu cudzia, pretože sa hneď dovolával niektorých ustanovení vo výrokoch európskych politikov. Pán poslanec Duray na to povedal, že územná autonómia na etnickom princípe predpokladá aj etnické čistky. Ale, samozrejme, zdôraznil, že pre demokratickú politickú stranu už zo zásady nemôže byť niečo takéto cieľom. Povedal to 10. 12. 1997 v novinách Szabad Ujság.
Maďarská koalícia argumentovala zasa tým, že takýto záväzok na neobmedzený čas nemôže prijať, lebo ak po voľbách nedôjde k zmene vlády a bude pokračovať likvidácia práv menšín, to bolo pred voľbami, tak už zo zásady sa nemôže vzdať aj takej možnosti riešenia. Bolo to 10. 12. 1997 v novinách Vasárnap.
Takže dostali sme do takého protirečenia našich kolegov maďarskej koalície, keď hovoria, že maďarská koalícia sa už zo zásady nemôže vzdať územnej autonómie, ktorá už zo zásady nemôže byť jej cieľom. Tak čomu mám teraz veriť? Pán poslanec Duray vyhlásil okrem iného aj toto: Ak by sme chceli presadzovať územnú autonómiu, tak len pri demokratickej vláde. To bolo pred voľbami. Ja som povedal, že nechcem autonómiu. Pán Duray vystúpil 24. 9. 1997 s prednáškou Budúcnosť stredovýchodnej Európy na pôde Univerzity Kossútha v Debrecíne. Podľa neho je slovensko-maďarská základná zmluva buď neúčinná, alebo má negatívny vplyv na vzťahy Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Východisko vidí pán poslanec Duray podľa správy agentúry MTI vo vytlačení slovenskej politiky nezbavenej extrémov na perifériu politického života, napríklad po budúcich voľbách.
Panie poslankyne, páni poslanci, darí sa našim maďarským kolegom presadzovať tieto svoje názory? Ja si myslím, že to, že rokujeme o takomto návrhu zákona, že sa im to darí. Maďarské proautonomistické snahy objektívne existujú, to musíme dnes všetci konštatovať. Maďarská koalícia sa v komentároch k spoločnému vyhláseniu s SDK po prvý raz jednoznačne vyjadrila, že ak sa vnútropolitická situácia nebude vyvíjať v prospech záujmov maďarskej koalície, tak bude presadzovať, po maďarsky tu majú napísané, že bude urgovať, tak sa prekladá to slovo, urgovať etnickú územnú autonómiu. Bolo to 10. 12. 1997 v novinách Vasárnap a vyslovila to pani Voníková. V spoločnom vyhlásení na túto žiadosť SDK a MK zaujala postoj k otázke autonómie, čím si myslím, že SDK chcela trošku tak upokojiť svojich voličov. Maďarská koalícia upozornila, že sa zaviazala iba voči SDK, pokiaľ ide o tieto požiadavky, čiže nie je to trvalý záväzok a nie je to záväzok voči Slovenskej republike, keďže maďarská koalícia nie je partnerom Slovenskej republiky.
Tieto ustanovenia, dohody o zrieknutí sa územnej autonómie platia iba v prípade SDK vo víťazných voľbách. Čiže stalo sa a v tomto prípade nebude teraz naša maďarská koalícia hovoriť o týchto ich požiadavkách. Ale čo keď SDK už vo vláde nebude alebo čo, keď prídu nové voľby a bude? To znamená, že znovu budú považovať za potrebné rozhodnúť sa trošku inak. A o tom sa zmieňuje aj v jednom svojom výroku pán podpredseda Bugár, kde v Rádiu Twist 2. 12. 1997 povedal: Maďarská koalícia už v príprave dohody s SDK avizovala, že v prípade vstupu SMK do vlády Slovenskej republiky bude presadzovať zmeny v oblasti školstva, kultúry, práv menšín, územnosprávneho členenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tým som chcel naznačiť len, že páni poslanci kolegovia z maďarskej koalície, radi by sme vám verili, aj ja by som vám rád veril, že nebudete mať požiadavky na niektoré iné oprávnenia, ktoré národnostné menšiny nikde vo svete nemajú, a že nebudete chcieť vytvoriť aj nejaký iný útvar. Jazyk a ochrana jazyka, pán poslanec Zajac, je teda nielen v tom, že chránime jazyk, ale chránime aj celistvosť tohto štátu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča s faktickými poznámkami sa hlásia siedmi páni poslanci, posledný pán poslanec Budaj. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Oceňujem konštatovania pána poslanca Gašparoviča, najmä pokiaľ ide o jeho upozornenie na dvojznačnosť a na trvalú stratégiu stupňovania nárokov našich politických partnerov z maďarskej menšiny. Rád by som pripomenúť, že už v zápase o takzvaný tabuľový zákon a zákon o priezviskách a menách sa používali dvojaké stanoviská. Na jednej strane sa hovorilo, že pozrite sa, rátajte s tým, že my máme svoje požiadavky a žiadame, aby tieto požiadavky boli splnené, a na druhej strane sa hovorilo, veď splňte už toto, toto je posledné, čo žiadame a nebudeme ďalej žiadať. A, samozrejme, ani jedno, ani druhé nebola pravda. Potvrdzujem to aj k stanovisku pána poslanca Kandráča, ktorý upozorňoval, že aj samotná preambula je neprijateľná, a myslím si, že práve tento zákon naozaj má snahu torpédovať alebo aspoň oklieštiť zákon o štátnom jazyku. Vážení priatelia z vládnej koalície, beriete veľkú zodpovednosť na seba, ak budete nástrojom týchto cudzích záujmov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Myslím si, že ťažko je možné mať námietky proti prítomnosti ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, ale je oprávnená otázka, z akého dôvodu pri tomto zákone, ktorý je evidentne týkajúci sa ľudských a národnostných práv, tu ani raz nebol podpredseda vlády Pál Csáky. Privítal by som, keby pán minister spravodlivosti dal k tomu vysvetlenie.
K zoznamu obcí, ktoré tu spomínal pán poslanec Gašparovič, hádam iba jedna poznámka. V tom zozname je také obrovské množstvo nezmyslov, skutočne, že to skôr vyzerá na humoristickú rubriku než na faktografiu. Nemcov viac ako 20 percent v Krahuliach bolo, myslím si, že iba za Slovenského národného povstania.
Pánu Zajacovi k ochrane jazyka. Myslím si, že Španielska republika a Španieli nemajú dôvod mať strach, ale Španielska akadémia chráni čistotu španielskeho jazyka tak, že jej závery a jej uznesenia sú vo veci španielčiny platné na celú hispanofónnu oblasť sveta vrátane Južnej a Strednej Ameriky vrátane po španielsky hovoriacich Američanov.
Čo sa týka vystúpenia maďarskej koalície, nie veľmi ma prekvapujú, pretože Viktor Orbán, predseda maďarskej vlády, uviedol, že po voľbách 1998 na Slovensku prišlo k radostnej zmene. S tou radostnou zmenou sa zrejme spája pozícia aj Bélu Bugára vo vedení Strany maďarskej koalície v nadväznosti na jeho prípravy demaršov v roku 1995, spoločných rokovaní s ministrom na koordináciu tajných služieb Schmidtbauerom v Nemecku - pravda, pán Čarnogurský? - a konečne 20. februára 1999 v plnom podriadení Strany maďarskej koalície maďarskej vláde. Chcem len pripomenúť, že Slovensko má skúsenosti s Bélami a Bélovia so Slovenskom, pripomeniem Bélu Tuku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Nepochybne tento, ako pán Fogaš honosne tvrdí, pilotný zákon, a piloty znamenajú aj zapustenie poriadne tvrdých základov, prinesie aj problém, čo so Slovákmi na južnom Slovensku a s ich ochranou. Keďže je tu pán Čarnogurský, prečítam, ako tento problém navrhuje riešiť jeho priateľ Igor Cibuľa v Národnej obrode z 29. 10. 1990 po prijatí zákona o úradnom jazyku. Hovorí: Pokiaľ ide o schválený jazykový zákon, nikde nestojí, že bude definitívnym riešením problémov južného Slovenska, ak ho občania bez rozdielu na národnostnú príslušnosť nebudú rešpektovať. Predovšetkým aktivisti Matice slovenskej v tomto regióne by mohli plniť funkciu akejsi jazykovej polície, ktorá by strážila práva Slovákov všade tam, kde sa nachádzajú v postavení menšiny.
Žiaľ, pán Čarnogurský, matičiari už nebudú môcť ani robiť tých policajtov, oni ich ani nikdy nemohli robiť, pretože vaša vláda alebo teda vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá sa honosí takým "národným cítením", zlikvidovala Maticu tak úspešne, najmä dve pracovníčky ministerstva kultúry, sestry Kárové, tak dokonale likvidujú Maticu a všetky ostatné národné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie a presúvajú majetok na maďarské koaličné zoskupenia a ich národné inštitúcie alebo národnostné inštitúcie, že, žiaľ, matičiari sa na južnom Slovensku vytratia a naozaj južné Slovensko sa stane etnicky čistým maďarským územím. A čo s ním potom? Len do Maďarska. Tak ako ste to kedysi povedali vy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gašparovič predniesol jeden pozmeňujúci návrh, v ktorom požiadal, aby snemovňa schválila účinnosť tohto zákona tri dni po vykonanom referende o zavedení tohto zákona do života slovenskej spoločnosti. Je skutočnosťou, že mladí nadšenci Slovenskej národnej mládeže, organizácie, ktorá úzko spolupracuje so Slovenskou národnou stranou, v spolupráci s HZDS rozbehli toto referendum a viac ako 420 tis. občanov Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že takéto referendum požadujú, aby sa uskutočnilo, aby sa občania Slovenska priamou demokraciou mohli vyjadriť k prijatiu tohto zákona do spoločenskej praxe. Naším rokovaním sa vytvoria podmienky, že pri hlasovaní bude jasné, aké jednotlivé paragrafy prijmeme, ako budú jednotlivé paragrafy znieť, čiže občania budú mať možnosť posúdiť skutočne už ucelený návrh zákona, ktorý bude pripravený na používanie, a myslím si, že by bolo čestné, keby sa vládni poslanci nebáli občanom pozrieť do očí a počas letných mesiacov a prípravy referenda obišli Slovensko a vysvetlili, čím bude tento zákon prínosom pre Slovensko. My poslanci Slovenskej národnej strany a určite aj ostatní poslanci národne zmýšľajúci sme pripravení toto absolvovať a vyzývame vládnych poslancov, aby sa nebáli tejto diskusie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
chcem sa pripojiť k apelácii pána poslanca Ivana Gašparoviča, aby poslanci vládnej koalície pri hlasovaní skutočne zvažovali, za čo hlasujú. Chcem taktiež vyjadriť želanie, že poslanci SMK nepôjdu vo svojich požiadavkách ďalej, aj keď hneď sama tomu ja neverím, pretože keď si pozrieme vystúpenie pána poslanca Mészárosa s pozmeňujúcimi návrhmi a s argumentáciou, ktorú dával, musí nám byť zrejmé, že tieto požiadavky oni i napriek prijatiu zákona, ktorý je tu predložený, budú pretláčať, budú požadovať. A na ich postoje veľmi akosi poukazuje jeden výrok pána poslanca Mészárosa. Keď pán poslanec Húska uviedol, že by napríklad nemali byť v maďarskom jazyku písané tieto kroniky - áno, už to mám -, pán poslanec Mészáros povedal, že toto stanovisko naznačuje už takmer fašistické názory, ktoré rozhodne odmietam. Trochu pomalšie som to čítala, ale presne som chcela nájsť text. Vážení, keď niekto za fašistické názory považuje toto, to je veľmi tvrdý útok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška - ďalšia faktická poznámka.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gašparovič naznačil, že pri rozhodovaní o predloženom návrhu zákona by bolo načim prihliadať aj na stanoviská menšín. Nuž vážení, najväčšia menšina, ktorá je zastúpená aj v Národnej rade Slovenskej republiky, sa vyjadrila, že takýto zákon nepodporí, že zákon nevyhovuje ich predstavám. Naša slovenská pospolitosť opakovane vyjadruje názor, že nechce takýto zákon, presvedčili sme sa o tom naposledy včera pri nočných dialógoch, keď množstvo poslucháčov Slovenského rozhlasu reagovalo na nočné dialógy a konštatovalo, že si neželá takýto zákon. Byrokrati v Európskej únii nám oznámili, že netrvajú na tom, aby mal zákon, ktorý budeme prijímať, tak ponižujúce parametre, aké nám predložila vláda. Ostáva teda otázka, prečo koaličná chunta núti svojich pešiakov v Národnej rade, aby kvôli prijatiu tohto zákona, ktorý nikto nechce, nekompromisne viac ako týždeň valcovali opozíciu, a nielen opozíciu, ale aj základné práva svojho národa. Prečo sa, vážení, vyhýbate referendu?
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Pán poslanec Gašparovič, ja som rozumel vašej pokojnej reči tak, že si uvedomujete, že vy v HZDS ste boli v podstate za prijatie tohto zákona a veľakrát ste to sľubovali doma i v zahraničí. Ďalej, že si uvedomujete aj to, že prijatie tohto zákona je zakotvené v ústave, ktorú ste vy sám pripravovali a ktorú vaše hnutie presadilo a schválilo. Že si zrejme uvedomujete aj to, že bez vyriešenia tejto otázky bude Slovenská republika považovaná za nestabilnú a že neschválenie tohto zákona by len stupňovalo v budúcnosti problémy vlády, ale aj celej krajiny v spolužití štátotvorného národa a národností, ale aj v zahraničnej oblasti. A predsa nechcete napriek tomu, že si toto dobre uvedomujete, aby zákon bol prijatý, hoci ako právnik viete, že tento zákon je vyvážený a v kuloároch, keď sa rozprávam s niektorými predstaviteľmi opozície, tak si to jednoznačne uvedomujú.
(Hlasy v sále.)
Myslím si, že výmysly o tom, čo hrozné sa stane o dva, tri roky, sú demagógiou. V otvorenej politike musíme byť dostatočne demokraticky silní na to, aby sa vytvorila rovnováha aj v požiadavkách národnostných menšín. Vy ste slovenskú politiku oslabovali. Aj Slovenská republiku. Nielen v hospodárskej a v zahraničnopolitickej oblasti, ale aj vo vzťahoch k menšinám. Prečo vám teda ide o zmarenie tohto zákona? Ide vám o udržanie svojej agendy, ktorá vznikla strašením obyvateľov na Slovensku. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Moric.
Pán poslanec Jarjabek má procedurálny návrh.
Pán poslanec Moric, prosil by som, keby ste počkali.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že sa v tomto parlamente konečne prestane používať demagógia.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric, nech sa páči, máte slovo.
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadril k tomu, čo tu povedal pán Budaj. Povedal doslova, že vy ste Slovenskú republiku oslabovali. Ja mám jedny noviny z roku 1990, kde istá pani Irena Lustigová z Prahy píše, je to v češtine, budem to čítať po slovensky: Musím povedať, že ani v prejavoch a snahách predsedu SNS Morica nevidím po prečítaní jeho názorov v Mladej fronte zo dňa 4. 10. 1990 žiadny nacionalizmus, ale skôr rozumnú snahu ušetriť aspoň Slovensko od všeobecného úpadku, aký v našej republike chystá politika hradu a federálnej vlády. Toto povedali v roku 1990 a môžem povedať, že politika Slovenskej národnej strany od obnovenia Slovenskej národnej strany je stále rovnaká a je založená práve na tom, aby sme ušetrili Slovensko od všeobecného úpadku, aký nastal v týchto voľbách.
(Hlasy v sále.)
Práve to, že novinári mi veria. A neukazuj prstom, to sa nesluší.
Čo sa týka toho, čo tu povedal pán poslanec Kresák, práve teraz prišiel, že buď tomu nerozumiem, alebo som si to dobre neprečítal, tak by som chcel asi takto povedať. Nepoznám, čo je to dobre si prečítať alebo nedobre si prečítať, asi dobre, alebo nedobre číta pán poslanec, ja čítam vždy rovnako. To po prvé. Po druhé, buď tomu nerozumiem. Medzi nami je rozdiel taký, niekto niečomu... Dám pozmeňujúci návrh, bude veľmi dobrý, všimnete si ho.
Chcel by som povedať tak, že tomuto zákonu pán poslanec až príliš dobre rozumiem, príliš dobre rozumiem. Ide o to, aby ste poštvali proti sebe Maďarov tam, kde ich je nad 20 percent, a tam, kde ich je pod 20 percent, aby ste ich poštvali, aby tu nastala nestabilita. To je jedna možnosť. Druhá možnosť je, aby Maďari tam, kde je ich 5 - 6 percent, utekali tam, kde je Maďarov nad 20 percent, to znamená, aby vznikla kumulácia po maďarsky hovoriacich Slovákov na určitej enkláve Slovenska a potom táto enkláva aby sa odtrhla od Slovenska a pričlenila sa k Maďarskej republike. Toto sledujete týmto zákonom, je to velikánska hanba. A preto navrhujem, mám tieto dva pozmeňujúce návrhy.
Jeden pozmeňujúci návrh hovorí, že chcem zmeniť názov zákona takto, aby sa volal zákon o používaní maďarčiny na Slovensku. To po prvé. A po druhé navrhujem, aby sa v § 2 ods. 1, kde sa hovorí o tých 20 percentách, sa číslovka 20 nahradila číslovkou 99,99.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Morica - posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Pán poslanec Moric hovoril, že veľmi dobre rozumie, prečo sa tento zákon prijíma. A treba povedať aj to, že naozaj v určitých vyhláseniach slovenskej reprezentácie sa objavil záväzok, že prijmeme takýto zákon. Aj v predchádzajúcom období, aj predchádzajúca vláda sa podobným spôsobom vyjadrila. Len treba povedať, že nie tento zákon, ale zákon s podobným názvom a úplne iným obsahom. Takýto ponižujúci zákon by určite predchádzajúca administratíva neprijala a nepokúšala by sa vnútiť Slovensku ponižujúce podmienky, tak ako je to uvedené v tejto predlohe. Tento zákon, vážení, nie je v žiadnom prípade vyvážený, je protiústavný a je zjavne proti záujmom Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som vlastne pridať niečo k tej prvej časti, v ktorej hovoril pán poslanec Moric o elite, elite maďarskej národnosti a kde svojím spôsobom odpovedal aj pánu Budajovi, pánu poslancovi Budajovi. Možno aj v tej včerajšej diskusii ste si určite všimli, že pán poslanec Zajac hovoril o formovaní občianskej spoločnosti na Slovensku a o vytváraní elity a ja by som sa chcela opýtať, možno to bude vedieť povedať predkladateľ, čo za občiansku spoločnosť a čo za elitu tu chceme na Slovensku vybudovať. Lebo zdravý sedliacky rozum kedysi poznal na dedine elitu, ktorou bol učiteľ, doktor a farár. Nechám naboku kňazský stav, budem hovoriť o učiteľoch. Akým spôsobom ste sa dotkli teraz ekonomickými opatreniami učiteľského stavu? Pridávate im na plecia a odobrali ste im peniaze. Akým spôsobom sa snažíte ovplyvniť lekársku elitu? Tým, že je podpísaný pakt stability a doktori ďalší rok budú tam, kde boli doteraz. Vážení páni, čo za elitu? Má to byť práve maďarská elita?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Moric hovoril o tom, či rozumie alebo nerozumie zákonu. Takisto hovoril pán poslanec Budaj, ako rozumie tomu, čo som ja povedal a vykladal moje myšlienky. Pripadalo mi to, ako keď učiteľ v triede hovoril obsah básne a hovoril niečo úplne iné, čo hovoril básnik. Hovoril o láske, o láske k človeku a učiteľ vykladal o láske k Sovietskemu zväzu. To je výklad pána Budaja, možnože aj takéhoto literárneho znalca. Ja som presne povedal, čo som myslel, ako povedal pán poslanec Moric. Povedal som jednoznačne, s takýmto zákonom sa na Slovensku občania Slovenskej republiky nemôžu zmieriť. Nič viac.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Moric vo svojom vystúpení nadväzoval na faktickú poznámku poslanca Budaja. Ja by som taktiež nadviazala a chcem povedať, pán poslanec, vy ste povedali, prečo sme hlasovali a pripravili ústavu a prečo nám nevyplýva z ústavy, že treba prijať samostatný zákon. Pán poslanec, od pána poslanca Tkáča cez ďalších - Kandráča, Gašparoviča a ja sme tu prácne vysvetľovali, že z ústavy nevyplýva na základe nálezu Ústavného súdu, opakujem, výrokovej časti nálezu Ústavného súdu, povinnosť prijať samostatný zákon. Tak je mi veľmi ľúto, ale, preboha, nadviažme nejakú komunikáciu. A keď dávame argumenty, ktoré sú takého charakteru, že výrok Ústavného súdu, tak, prosím vás pekne, neimplantujte nám niečo, čo tu jasne formulujeme a deklarujeme, že vnímame a požadujeme inak, pretože takto sa nedá dohodnúť. Myslím si, že viacerí z Hnutia za demokratické Slovensko jasne sme formulovali tieto naše požiadavky a jasne sme argumentovali, že samostatný zákon sa nevyžaduje, ale vyžaduje sa úprava na úrovni právnej sily zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán poslanec Moric,
naozaj to tak vyzerá, že pod vedením tejto vládnej koalície Slovensko od všeobecného úpadku neuchránime, ani dnes to nevyzerá inak ako pred deviatimi rokmi, keď sa prijímal zákon o úradnom jazyku. Aj dnes tí istí ľudia rozhodujú o tom, ako bude vyzerať zákon o používaní maďarčiny na južnom Slovensku a jej povýšení na druhý štátny a úradný jazyk. Aj dnes tu vedľa sedí pán Zajac, aby korigovali, čo sa prijme z maďarských požiadaviek, za ktoré sa bude hlasovať aj Maďarmi. Teda nasúka sa tam všetko to, čo je aj v maďarskom zákone vďaka maďarským hlasom, a výsledný zákon bude presne taký, aký chcela mať maďarská koalícia. A ja som dokonca presvedčený, že aj ten vládny napísala maďarská koalícia. Takže ide len o to, pán Budaj, že vy ste už 9. 1. v televízii za VPN s pánom Zajacom tvrdo obhajovali maďarské pozície.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Moric.
Poslanec J. Cuper:
Ja hovorím k veci. Ja hovorím k veci. Takže aj vy ste vtedy obhajovali Sorosove záujmy, maďarské záujmy, obhajujete ich dnes a "svinsky" ich hádžete na terajšiu opozíciu. Ja pochybujem, že s vaším charakterom ešte nájdete nejaký politický subjekt, ktorý by vás znovu priviezol do tohto parlamentu, aby ste terorizovali Slovákov svojimi nezmyselnosťami, a pritom ich aj zákerne váľali na niekoho iného. Pán Čarnogurský, rozmyslite si to po druhýkrát.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
nemám faktickú, ale chcela by som sa spýtať, keďže sa rozprava chýli ku koncu, už si myslím, že sú iba traja poslanci, ktorý z predstaviteľov vlády bude odpovedať na otázky, ktoré odzneli v rozprave, pretože pán podpredseda vlády Fogaš sľúbil, že bude odpovedať na otázky. Ja nechcem spochybňovať prítomnosť pána ministra v žiadnom prípade, ale bol tu opakovane daný sľub, že bude na naše otázky odpovedané. Viacerí sme sa zaujímali predovšetkým o finančné náklady, o zoznam obcí a podobne. Takže rada by som mala od vás túto informáciu, kto bude odpovedať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády Fogaš.
Pán poslanec Kotian je ako ďalší prihlásený do rozpravy.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec M. Kotian:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
moje pozmeňujúce návrhy k tlači 275 o používaní jazykov národnostných menšín sú totožné s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Oberhausera, ktoré predložil už tejto snemovni. Pán poslanec Oberhauser dal navyše aj pozmeňujúci návrh k § 4 ods. 1 a k § 8 ods. 2, s ktorým plne súhlasím. Nakoľko som si osvojil jeho predložené návrhy, nebudem ich predkladať duplicitne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci koalície, ešte pred záverečným hlasovaním o zákone o používaní jazykov národnostných menšín vás chcem požiadať alebo ak chcete aj poprosiť, aby ste si uvedomili vážnosť a hlavne dôsledky schválenia tohto zákona v neprospech štátotvorného národa, v neprospech Slovákov. Preto hlasujte nie politicky, ale podľa svojho svedomia a vedomia. Svojím hlasovaním dokážte tomuto národu, že ste vlastenci a že Slovensko je vaša vlasť. Hlasujte tak, aby ste sa mohli o niekoľko rokov pozrieť smelo do očí svojim deťom, svojim vnukom a svojim pravnukom.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hofbauer a Slavkovská, Paška. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kotian tu vyzýval všetkých poslancov, aby hlasovali podľa svojho vedomia a svedomia. Nuž zrejme s tým vedomím a svedomím niektorých poslancov je to veľmi zvláštne. Ja by som sa chcela obrátiť na poslancov Demokratickej strany, že ako asi oni budú hlasovať, pretože som si prečítala vyjadrenie ich hovorcu za Demokratickú stranu, ktoré vyšlo 29. júna 1999 a kde sa jednoznačne vyjadruje o tom, že by v podstate bolo treba zrušiť zákon o štátnom jazyku. Ja to odcitujem: "Principiálnym riešením by teda bolo zrušenie zákona o štátnom jazyku, v ktorom aj po prípadnom prijatí menšinového jazyka zákona ostáva množstvo nezmyslov." Čiže tam zrejme kráča svedomie poslancov za Demokratickú stranu. Pokiaľ máme zákon o štátnom jazyku, tak potiaľ sa neuspokoja s tým, aby nebojovali proti štátnemu jazyku a všetko je im dobré, čiže aj podporenie zrejme zákona o jazyku národnostných menšín, ktorý je jednoznačne proti zákonu o štátnom jazyku a ktorý tento zákon úplne zlikviduje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Dovolávanie sa svedomia je domnievam sa možné výlučne u takých jedincov, ktorí takýmto parametrom disponujú. U množiny ľudí, ktorí takýmto parametrom nedisponujú, ťažko sa možno toho domáhať alebo dovolávať podobne ako u farboslepého nie je možné apelovať na jeho zmysel pre farebnosť alebo pre človeka, ktorý postráda hudobný sluch, aby vnímal krásu hudby. Tým skôr to platí o ľuďoch, ktorí o sebe so skromnosťou im tradične vlastnou vyhlasujú, že sú elitou toho národa. Tá elita tu dnes nesedí, pretože elita je zrejme plne vyčerpaná a zotavuje sa po včerajšej namáhavej jazde vo večerných hodinách, keď javila v neskorých večerných hodinách značné známky vyčerpania a neschopnosti ďalšieho rokovania.
Takže, vážené dámy a páni, veľa ľudí o sebe vyhlasovalo alebo konštatovalo, že sú elita. Bolo to predovšetkým v rokoch 1933 až 1945 napríklad v Nemecku a jeden z takých najelitnejších ľudí, ktorý vynikal vysokým vzdelaním a všetkým možným sa volal Reinhard Heydrich. U toho sa dovolávať svedomia by bolo taktiež viac ako groteskné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Pán poslanec Kotian sa zmienil o tom, že by sme mali skutočne zodpovedne pristúpiť k záverečnému hlasovaniu o tomto zákone. Treba si zopakovať aj to, že tento zákon nepodporí a nechce podporiť maďarská komunita ako najväčšia menšina, ktorá žije na Slovensku. Nechce ho ani väčšina Slovákov. Ostáva nám iba ten Brusel. Tí, čo boli v poslednom čase v Bruseli a mali možnosť rokovať s predstaviteľmi Európskej komisie, tak vedia, čo nám bolo povedané, že nie je podstatný zákon o používaní jazykov menšín. Podstatnejšie je, aká je politická, hospodárska, ekonomická situácia v tejto krajine.
Vážení, vieme, že v poslednom čase stratila naša mena veľa na svojej hodnote, okolo 20 percent. Zvýšila sa nezamestnanosť, zvýšili sa ceny elektriky, tepla, nájomného, potravín. Ďalším vážnym problém, ktorý máme, je, že v štátnej správe sa nám objavila korupcia na najvyšších miestach a v hospodárskych vzťahoch prakticky po vzniku kauzy Nafta Gbely neveria zahraniční investori Slovensku už vôbec. Z ekonomického a hospodárskeho hľadiska sme po nástupe tejto vládnej garnitúry prakticky neprijateľní na vstup do Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Andrejčák. Ako posledný pán poslanec Cabaj, ktorý sa pripraví.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
v Slovenskej republike, a to už tu niekoľkokrát odznelo, je v 36 právnych predpisoch spresnené, aké sú podmienky používania jazykov národnostných menšín a aké sú ich práva. Teraz vláda predložila prijať nový zákon s honosným názvom zákon o používaní jazykov národnostných menšín. My poslanci opozície v mene našich voličov s tým nesúhlasíme a tvrdíme, že národnostné a etnické menšiny majú na Slovensku primerané práva, ktoré sú vyššie, než je zvykom a realita v Európe. Používanie jazyka národnostných menšín, keď je regulované 36 predpismi a my ideme meniť len jediný z nich a vydávame nový s honosným názvom, nemôže splniť účel, ktorý sa čaká. Hľadáme teda podrobne, aký účel tento zákon má. Naše hodnotenie už niekoľkokrát odznelo a je veľmi tvrdé. Hodnotíme, že jediné správne riešenie je vrátiť tento zákon naspäť, hanbiť sa, že bol predložený, pretože jediný správy názov je zákon o zavedení maďarčiny ako druhého štátneho jazyka, a pripúšťam ešte aj ten názor, ktorý mu, a dúfam, že ten návrh podá, hovoril pán poslanec Moric.
Vieme, páni kolegovia, vážené kolegyne, že poslušne odhlasujete zákon, tak ako vám vaše politické špičky nariadili urobiť. A preto sa nespolieham na to, že bude vrátený. Sám podám dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých si myslím, že aspoň trochu zmiernia tvrdosť dosahu tohto zákona na používanie slovenčiny. V § 3 ods. 2 a 3 alebo § 3 ods. 2 a 3 navrhujem nahradiť týmto znením.
"(2) Ak dôjde k porušeniu zásady uvedenej v odseku 1, toto rokovanie samosprávneho orgánu je nulitné a jeho závery sú neplatné.
(3) Obec môže na náklady obce viesť kópiu kroniky obce aj v jazykoch národnostných menšín."
Dovoľte mi krátku poznámku k vystúpeniu pána poslanca Oberhausera. Používali ste výraz, keď ste ukazovali, čo sa dá očakávať prijatím takého zákona, a použili ste ste formuláciu - by mohlo dôjsť. Ja som väčší pesimista, pán kolega, ako vy a tvrdím, že dôjde. Nebojme sa to aj otvorene povedať. Niekto potrebuje vytvoriť na Slovensku taký stav, aby Slovensko bolo hodnotené ako slabé, nestabilné a aby nám hrozila neustále cudzia moc.
Ďakujem, pán Budaj, chcem reagovať aj na vaše vystúpenie, respektíve chcel som. Mám právo, tak mi neskáčte do reči. Ale keď som videl, koľko demagógie a nenávisti je vo vašej mysli počas vášho vystúpenia, tak sa odvolám len na to, že Slováci a Slovenky sami posúdia pravdivosť vašich slov aj vaše stanovisko. Zákon, ktorý je predložený, má spolu 19 odsekov. Má vyše 170 pozmeňujúcich návrhov. Aj toto dokazuje, že je to zlý zákon a taký zlý zákon ešte v Národnej rade nebol. Ja len pridávam k tomu, že ani taký škodlivý zákon tu ešte nebol. Preto sme proti jeho prijatiu. A nedá mi, aby som na konci nepovedal, ochraňuj Bože slovenský jazyk a Slovensko pred dôsledkami, ktoré im spôsobí schválenie vládneho návrhu zákona, tak ako je predložený.
Ďakujem.