Poslanec J. Sitek:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
panie poslankyne, páni poslanci,
najprv prečítam pozmeňujúci návrh. V zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na nové znenie § 2 ods. 1 v takomto znení: "Ak príslušníci národnostnej menšiny tvoria v obci viac ako 90 percent obyvateľstva, môžu v takýchto obciach používať v úradnom styku vymedzenom týmto zákonom svoj materinský jazyk."
Odôvodnenie: Len v takých prípadoch možno predpokladať, že povinnosti ukladané navrhovaným zákonom orgánom verejnej správy a opatrenia, ktoré na základe toho budú musieť trpieť všetci obyvatelia označených obcí a nielen oni, ale i ostatní občania republiky, nebudú na úkor ostatného obyvateľstva.
Inak tento paragraf je predložený v rozpore s článkom 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, lebo klauzula 20 percent nie je nikde racionálne zdôvodnená. V dôvodovej správe na strane 3 tvrdenie, že zakotvenie 20 percent klauzuly početnosti zodpovedá Ústave Slovenskej republiky vychádza z chybnej konštrukcie, že ak niektoré právo je upravené zákonom, že je aj v súlade s ústavou. Ústava Slovenskej republiky i znenie § 1 predloženého návrhu zákona umožňuje v súkromí a na verejnosti bez akejkoľvek klauzuly o počte používať materinský jazyk, v úradnom styku však len za podmienok ustanovených zákonom, ktorým má byť predložený návrh. Zákon nesmie byť v rozpore s ústavou a Ústava Slovenskej republiky v článku 34 ods. 3 zakotvuje zásadu, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii ostatného obyvateľstva. Túto zásadu navrhovaná úprava obchádza. Nepochybne, ak výrazná väčšina - 80 percent obyvateľov obce by v niektorých prípadoch bola povinná strpieť úradné konanie v inom než štátnom jazyku, je to diskriminácia ich postavenia vo vlastnom štáte a vo svojej obci, kde zloženie orgánov samosprávy na základe iných zákonov nemusí zodpovedať percentuálnemu zloženiu obyvateľstva podľa národností. Dôsledky spojené s používaním ďalších jazykov v úradnom styku okrem štátneho jazyka opodstatňujú ich zavedenie len tam, kde príslušníci národnostnej menšiny v obci tvoria 90 percent väčšiny obyvateľstva obce.
Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu vlastne predniesli politici zo Strany maďarskej koalície a zastavil by som sa, sledoval som predovšetkým pozmeňujúce návrhy číslo 15 a 16 a dovoľte mi, aby som vám to prečítal a zvýraznil, kde Strana maďarskej koalície chce, aby vzdelávanie budúcich pedagógov škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ako aj materských škôl s výchovným jazykom národnostných menšín sa uskutočňovalo v jazyku národnostných menšín.
Vážení, ja som tu vo svojom prvom príspevku uviedol, aké majú problémy národnostné menšiny, predovšetkým maďarské, s prijímaním na vysoké školy. A Strana maďarskej koalície vlastne zablokúva týmto zákonom, aby tieto národnostné menšiny mohli vykonávať prijímacie pohovory na vysokých školách a vlastne ich núti, aby sa nevzdelávali v štátnom jazyku, v slovenskom jazyku, ale len aby ovládali jazyk národnostnej menšiny.
Ale dovoľte mi, aby som vám zacitoval ešte pozmeňujúci návrh číslo 16. Teraz dobre počúvajte. "Riaditeľ školy a školského zariadenia s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je povinný ovládať vyučovací jazyk svojej školy alebo školského zariadenia." Pýtam sa, aký má škola svoj jazyk alebo školské zariadenie? Pokiaľ viem, tak ústava zakotvuje iba štátny jazyk, a to je slovenský jazyk.
Dovoľte mi, aby som sa ešte vrátil k tomu uzneseniu, ktoré tu citoval podpredseda Národnej rady pán Presperín a vopred ho ľutujem, že to musel včera prečítať. Doslova uviedol. Dovoľte mi, aby som vám citoval uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. 7. 1999. Čítam text: Súhlasím so zmenou uznesenia vlády číslo 521 z roku 1999, ktorým bol schválený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín v tom zmysle, že predkladateľom zákona v Národnej rade Slovenskej republike nebude minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko, ale podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš. Podpísaný predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
Pán predseda vlády skladal sľub. Skladal sľub, že bude dodržiavať zákony a ostatné právne normy. Pán predseda vlády nemôže súhlasiť so zmenou uznesenia vlády, pán predseda vlády môže napísať, že vláda sa uzniesla na zmene uznesenia. Čiže porušil jednoznačne svoj sľub, ktorý dal ako predseda vlády.
Všetkým poslancom, ktorí budú hlasovať za tento zákon alebo ktorí sa budú vyjadrovať, by som odporučil, aby počúvali dobre, čo im teraz prečítam, a to článok 73 ústavy ods. 2, že poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní inými príkazmi. Som presvedčený, že každý poslanec bude hlasovať podľa vlastného svedomia a vedomia, a nie viazaný nejakou politickou stranou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Nadviažem na vystúpenie pána poslanca, ktorý prečítal vyjadrenie, že predseda vlády súhlasí so zmenou uznesenia a tak ďalej. Žiaľ, náš pán predseda vlády si vôbec neuvedomuje, že aj predseda vlády musí postupovať podľa len tých kompetencií, ktoré mu dáva ústava a príslušné zákony. Takisto to bolo vidieť, keď rušil a menil amnestiu bez ústavného podkladu a teraz súhlasí so zmenou uznesenia. Predsa jeden predseda vlády môže predložiť materiál a informovať, či vláda zmenila uznesenie alebo nezmenila. Ústava jasne hovorí, vláda rozhoduje v zbore. Tu vidieť, že skutočne to, čo bolo povedané, ide o orgie amaterizmu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Aibeková. Po nej sa pripraví pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
dovoľte mi, aby som predniesla jeden pozmeňujúci návrh. Je už odovzdaný v písomnej podobe a znie: V § 3 ods. 3 nahradiť v prvej vete bodkočiarkou a vetu doplniť textom: "Ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina poslancov obecného zastupiteľstva." Týka sa vystupovania predstaviteľov, respektíve poslancov obecného zastupiteľstva v jazyku národnostnej menšiny. Text druhej vety "tlmočenie zabezpečí obec" nahradiť textom "tlmočenie si zabezpečí poslanec, ktorý vystúpi v jazyku menšiny". Zdôvodnenie. Rozhodnutia obecných zastupiteľstiev sú prijímané nadpolovičnou väčšinou poslancov, preto by bolo primerané, aby to bolo i v tomto prípade. Nepokladám za potrebné, aby sa na nákladoch za tlmočenie podieľali všetci obyvatelia obce, nakoľko sú v Slovenskej republike vytvorené podmienky, aby si príslušníci národnostnej menšiny osvojili štátny jazyk. Malo by to tak dupľovane byť u poslancov zastupiteľstva, ktorí aj keď sú členmi, príslušníkmi národnostnej menšiny, zastupujú vlastne všetkých občanov v obci. Takže toto je môj pozmeňujúci návrh, máte ho aj so 16 podpismi rozdaný.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán podpredseda vlády,
včera som dala ako prvý pozmeňujúci návrh návrh na stiahnutie vládneho návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako i s ďalšími právnymi normami Slovenskej republiky. Ak tento môj pozmeňujúci návrh neprijmete, dávam ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré by zamedzili používanie maďarského jazyka v úradnom styku, a teda zavedenie druhého úradného jazyka na južnom území Slovenskej republiky.
Druhý pozmeňujúci návrh: V § 2 ods. 1 v druhom riadku zmeniť hodnotu 20 percent na hodnotu 100 percent. Zdôvodním prečo. Platný medzinárodný Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín hovorí o tom, že umožnenie používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku by sa malo zvážiť na území, kde žije podstatná časť príslušnej menšiny. Čo je podstatná časť, to medzinárodné dokumenty nehovoria, ale je celkom isté, že považovať 20 percent za podstatnú časť nemožno. Musí to byť možné len vzhľadom na podmienky, ktoré v krajine sú. To znamená, že sa predpokladá, že príslušná menšina žije súvisle na nejakom území a že je to možné jednoducho vyčleniť. U nás to územie nie je súvislé, ale žijú na ňom Slováci i občania maďarskej národnostnej menšiny. Preto sa hľadá optimálne kvórum na stanovenie používania jazyka menšín. Mala by to byť kvalifikovaná podstatná väčšina, ktorú určite, znovu opakujem tých 20 percent nie je, ale za kvalifikovanú väčšinu možno považovať tých 100 percent určite.
V § 10 Rámcového dohovoru je ešte uvedené, že používanie menšinového jazyka nesmie v žiadnom prípade negatívne vplývať na postavenie úradného jazyka, štátneho jazyka, teda slovenského jazyka.
Pozmeňujúci návrh číslo 3. Znenie § 3 v odseku 1 upraviť nasledovne. Odsek 1 - rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Vypustiť koniec vety, a to "členovia príslušného orgánu". Zdôvodním to prečo. Na rokovaní mestského a obecného zastupiteľstva sa majú právo zúčastňovať i občania obce a takisto aj návštevy, ako sú návštevy napríklad z najvyšších štátnych orgánov alebo napríklad aj návštevy poslancov slovenského parlamentu. Určite nikto z nás poslancov by sa nechcel ocitnúť v situácii, keď by na takomto stretnutí mu jednoducho predložili klapky na uši s tlmočením. Bolo by to skutočne groteskné. Takisto ako si to ja neprajem, tak neprajem to ani nikomu a nijakému občanovi Slovenskej republiky. Neakceptovaním tohto pozmeňujúceho návrhu by opäť došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky článku 34 ods. 3.
Štvrtý pozmeňujúci návrh. Znenie § 3 ods. 2 upraviť nasledovne. Odsek 2 - zrejme v predloženom znení tohto návrhu došlo k omylu a číslica 2 tam vypadla, pretože je tam dvakrát číslica 3. "Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie si zabezpečí sám na vlastné trovy." Zdôvodním to prečo. Podľa článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky článku na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom, a teda aj úradným jazykom slovenský jazyk. Podľa zákona o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom i písmom. V článku 14 Rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín je jednoznačne definované, že príležitosť učiť sa menšinový jazyk alebo učiť sa v ňom však nesmie v žiadnom prípade byť na úkor výučby štátneho jazyka.
Musím teda zdôrazniť, že každý občan Slovenskej republiky, teda i príslušníci maďarskej národnostnej menšiny žijúci na Slovensku ovládajú slovenský jazyk. Už vyše 50 rokov sa učia slovenský jazyk v slovenských školách alebo v školách s maďarským vyučovacím jazykom, kde sa vyučuje i slovenčina. Učili ich pedagógovia, ktorí, samozrejme, za vyučovanie dostávali plat. Je známe, že žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským, kde sa slovenský jazyk vyučuje vlastne ako cudzí jazyk jednu hodinu denne, neovládajú dobre slovenský jazyk. Najmenej 40 percent absolventov týchto škôl po slovensky hovorí veľmi slabo. Kvalita výučby slovenského jazyka súvisí s kvalitou vyučujúcich slovenského jazyka. Zlepšenie možno dosiahnuť až vtedy, ak aj učitelia v školách s vyučovacím jazykom maďarským budú dobre ovládať slovenský jazyk, ak ho chcú vyučovať. A tu by som sa obrátila na príslušné orgány štátnej správy, ako je možné, že učitelia, ktorí neovládajú dobre slovenský jazyk, tento jazyk vyučujú. A dokonca berú zaň plat.
Pozmeňujúci návrh číslo 5. § 8 ods. 2 zrušiť. Zdôvodňujem to nasledovne. Zrušenie § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku považujem za neopodstatnené. Zrušením tohto § 10 by sme zrušili ustanovenie, ktorým sa ukladajú pokuty za porušenie tohto zákona. Za porušovanie zákona sa považuje napríklad i taký fakt, ak návody na využívanie prístrojov alebo liekov nie sú uvedené v štátnom jazyku. Ak nie sú uvedené v štátnom, teda v slovenskom jazyku môže dôjsť k chybe pri použití, čo môže byť vlastne prenesené aj na občana tým, že dôjde k jeho ohrozeniu alebo i poškodeniu zdravia.
Chcela by som na vás apelovať, že požiadavky v tomto zákone, ktoré sú zakotvené, skutočne sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Diskriminujú vlastne Slovákov žijúcich na území južného Slovenska a sú nasmerované v prospech skutočne menšinových práv občanov, ktorí žijú na tomto území. Neumožnime teda vytvárať také predpolie pre súčasné i budúce autonomistické snahy tejto menšiny, pretože určite by sa nám to vypomstilo a naši občania by sa nám za to nepoďakovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová je ďalšia, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy. Po nej sa pripraví pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som prečítala svoj pozmeňujúci návrh. Predložený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa vracia s tým, že článok 34 ods. 2 o používaní jazyka národnostných menšín sa v zmysle doposiaľ uplatňovanej legislatívnej koncepcie zapracuje do príslušných právnych predpisov.
Dôvody. Sám pán podpredseda vlády potvrdil, že samostatný predpis na takúto problematiku nikde v štátoch Európy nie je. Teda toto je pilotný zákon. Otázka je prečo. V tejto snemovni viacerí zdôvodňovali, že to vyplýva z ústavy. Ja som viackrát a dovoľte mi, aby som ešte raz a naposledy jednoznačne uviedla, že z ústavy vyplýva upraviť v právnej sile zákona, ale nie prijať samostatný zákon. Ústavný súd v náleze II ÚS 28 z roku 1996 vydal toto stanovisko, a to vo výrokovej časti: Termínom zákon sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily, t. j. stupňom sily zákona. Preto plne je súladné, ak tieto otázky používania, ktoré ešte považujeme alebo považuje predkladateľ za potrebné upraviť, zahrnie do zákonov, ktoré upravujú úradný styk, a bude tam riešiť túto menšinovú otázku. Je to koncepcia, ktorá doposiaľ bola uplatňovaná v slovenskej legislatíve. Otázky menšinového jazyka v školskej oblasti sú v školských zákonoch, otázky menšinového jazyka v oblasti kultúry sú v zákonoch, ktoré upravujú kultúru, otázky menšinových jazykov v tlači sú v zákonoch v tlači. Tak nevidím dôvod, prečo práve používanie jazyka v úradnom styku má mať samostatný zákon, navyše tento zákon neupravuje, a to som už viackrát povedala, používanie jazyka v úradnom styku, ale úradovanie v jazyku menšín, čo od nás nikto nechcel, nikto nepožaduje, nie je v Európe. Ja nechápem, pán podpredseda, prečo tá snaha, prečo tá nadpráca.
Ďalej obdobne ako pán poslanec Tkáč mám vážnu pripomienku k § 8 ods. 1, kde sa uvádza, že tento zákon sa používa pred inými osobitnými zákonmi. V platnom práve nikde nemáme prístupy, že tento zákon je pred týmto zákonom, tieto zákony sú za tým zákonom a tento je úplne ešte aj pred tými, ktorí sú pred. Je to absolútny legislatívny nezmysel, čo zavádzate do slovenskej legislatívy, ktorá má svoju úroveň aj legislatívnu, aj systémovú a podobne. Právna teória doposiaľ pozná len subsidiárny charakter vzájomného vzťahu zákonov. Je to napríklad pri zákone o správnom konaní, ktorý upravuje procesný postup v jednotlivých odvetviach štátnej správy, školstva, zdravotníctva, stavebníctva. A podobne je to zákon číslo 71/1967 Zb. a tento má takú platnosť, že pokiaľ v osobitných zákonoch v oblasti zdravotníctva, školstva, stavebníctva nie sú špeciálne úpravy, postupuje sa v plnom rozsahu podľa tohto zákona.
Teda skutočne apelujem na to, aby § 8 ods. 1 ako paškvil nebol zavedený do našej legislatívy. Pri svojom vystúpení za klub HZDS som poukázala na viaceré nelogickosti, nepresnosti a nenáležitosti v takom krátkom zákone, ako je osemparagrafový tento zákon, preto skutočne možno povedať, že z legislatívnej stránky je veľmi na nízkej kvalite spracovania. Nedá mi nespomenúť napríklad len § 2, o ktorom som sa zmienila vo svojom vystúpení a ktorý skutočne založí napäté nedorozumenia v praxi. V § 2 ods. 3 sa napríklad uvádza: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávať písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy (ďalej len "orgán verejnej správy") v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny." Prosím vás pekne, to sa vzťahuje na občana, že má to právo v obci podľa odseku 1 alebo tie orgány štátnej správy a územnej samosprávy konajú, teda prijímajú v jazyku menšiny v tých obciach, ktoré sú podľa odseku 1, t. j. podľa 20 percent? Ak je prvý výklad, tak potom ja ako občan v obci podľa 20-percentnej mám možnosť sa obracať aj na iné orgány štátnej správy, ktoré nie sú v tej obci. Alebo len na tie orgány?
Skutočne tu vznikli už v parlamente rôzne názory, napríklad aj spoločný spravodajca a ja sme si inak vyložili tento paragraf a mali sme preň každý svoje argumenty. Preto jednoznačne uvádzam, že tento predložený zákon je legislatívne nekvalitný, nepresný, okrem vlastnej problematiky že rieši niečo navyše, ako vyplýva z ústavy, ako sa od nás požadovalo, a preto predkladám ten procedurálny návrh, ktorý som uviedla, a síce vrátiť zákon a tento zákon neschváliť a príslušný problém riešiť v tých osobitných predpisoch, kde to prináleží, neprijímať samostatný zákon, to znamená ísť tou koncepciou, ktorá bola doteraz v legislatíve uplatnená, pretože tieto prístupy boli zapracúvané v jednotlivých zákonoch a tu ide o nekoncepčný postoj, lebo nie je to sumarizujúci zákon, hoci má taký nadpis a ponecháva niektoré otázky v osobitných predpisoch. Potom vzniká otázka, prečo je sumarizácia niektorých, prečo je odkaz na niektoré a nie na ďalšie iné, čo už pán poslanec Tkáč tu vysvetľoval. Plne súhlasím s jeho názorom.
Vážení kolegovia a kolegyne, ďakujem všetkým za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, súhlasila by som s pani poslankyňou, keď hovorila o nekvalite a nepresnosti tohto zákona a o tom, že Národná rada ani vláda nemusela v tejto situácii, v ktorej, aj ekonomickej, sa Slovensko nachádza, riešiť túto problematiku, lebo je riešená v iných zákonoch. Nerieši sa katastrofálna situácia, ktorá je v zdravotníctve, kroky ministra zdravotníctva a odvolanie riaditeľov nemocníc nevyriešilo situáciu, ktorá je. Vláda na svojom poslednom zasadaní alebo ostatnom zasadaní nie aby riešila predkladateľov tohto zákona, poverených predkladateľov do Národnej rady, ale napríklad aj v tejto katastrofálnej situácii, keď sú už zavreté lekárne, riešila situáciu privatizácie zdravotníckych zariadení, takže je to s prioritami v tomto štáte v rokovaní vlády, ale aj v rokovaní parlamentu trochu popletené.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák nie je prítomný, stráca poradie. Ďalší v poradí je pán poslanec Húska.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem predniesť tri vybrané pozmeňujúce návrhy, ale v úvode chcem povedať, že návrh tohto zákona je naozaj nešťastný a je doslova zhmotnením neprimeranej ústupčivosti, neprimeraného lokajstva vlády voči nárokom politických predstaviteľov maďarskej menšiny. Chcem povedať toľko, že sa predstavitelia maďarskej menšiny dovolávajú práva zaodetého do vznešeného cudzieho výrazu takzvanej "pozitívnej diskriminácie". Tento výraz je založený na princípe nadmernosti podmienok pre jazykový úzus menšín.
Musím k tomu povedať toľko, že tento postup je naozaj nešťastný a z týchto dôvodov v zásade celý zákon považujem za nevhodný. Bolo by dobré, aby najmä koaličná väčšina zvážila, či ísť touto ústupčivou cestou, aby zvážila všetky pripomienky, ktoré tu boli uvedené, najmä spomínam pripomienky, ktoré uvádzal pán poslanec Tkáč a pán poslanec Kandráč. Chcem uviesť tieto pripomienky.
Po prvé, každopádne som za to, aby sa vylúčila preambula v tomto zákone. Je absolútne neprimerané, aby pre takýto zákon takejto sily a takéhoto nasmerovania sa vytvárali podmienky vnútornej ozdoby, ako sa to robí okolo ústavných zákonov a ústavy samotnej. Preambula tam nemá čo hľadať. Po druhé, odporúčam vylúčiť bod 3 § 3 o používaní jazyka menšín pri vedení kroník, a po tretie, vylúčiť bod 2 § 8, ktorý dokonca robí inváziu do zákona číslo 270, teda do zákona o štátnom jazyku, keď navrhuje odstránenie § 10.
Vážení priatelia, bolo tu viac razy hovorené o tom, či máme strach, či máme strach, keď sa staviame proti takémuto zákonu. A ja si myslím, že strach nie je čosi odpudzujúce, strach je predsa vnútorný signalizačný a mobilizačný stav v pocite ohrozenia. Takže ja môžem len toľko povedať, áno, máme strach. Na základe nášho historického vedomia, na základe toho, že sa hralo sústavne zo strany Maďarska o to, aby sme prestali existovať aj ako národ, ako národ, ktorý má vlastný jazyk. Máme vážne obavy o to, aby sa pomocou našich vnútorných zákonov podporovali maďarizačné plazivé postupy v rečovej praxi. Je to jednoducho vo svetle toho, čo poskytujeme našim maďarským spoluobčanom, nehorázne. Nemáme dôvod ísť nad túto mieru a zároveň znovu opakujem, je to v situácii, keď vieme, že po každom jednom ústupe nasleduje séria ďalších požiadaviek, že táto stratégia trvalého riešenia krok za krokom vlastne len supluje pôvodný zámer obsadenia celého územia horného Uhorska, toho takzvaného Feldvidéku, a keď ho nemôže realizovať pre vnútornú slabosť, tak ho kompenzuje jednak tým, že vytvára sústavnú medzinárodnú loby na očierňovanie Slovenska, a jednak tým, že stupňuje svoje nároky vo vnútri slovenskej spoločenskej praxe.
Viete, priatelia, v ekológii sa už napríklad upevnilo vedomie veľkého významu ochrany všetkých druhov živočíchov a všetkých druhov života, a dokonca rád by som pripomenul, že práve Slovenská republika usporiadala prvú svetovú konferenciu o takzvanej biodiverzite, teda o rôznorodosti života a ochrane tohto života, a môžem povedať, že práve v období Mečiarovej vlády veľmi úspešne režíroval túto prvú konferenciu pán vtedajší minister Zlocha. A práve tam si všetci účastníci a verejnosť uvedomili význam ochrany všetkých druhov a takisto je význam ochrany druhov jazykov. My dokonca našim maďarským priateľom hovoríme, že ich stratégia je aj tak čudesná. Na jednej strane chcú sústavne vytláčať jazykovú prax slovenského štátneho jazyka a zároveň nárastom dominácie používania maďarčiny chcú sami ohrozovať iného.
Svetová prax napríklad ukazuje, že sú ohrozené mnohé a mnohé jazyky malých veľkými. To je riešenie predátorské, to je riešenie, ktoré nesmie mať úspech. Z takýchto dôvodov odporúčam, aby sme dôsledne trvali na tom, že úroveň jazykových práv, ktorú poskytujeme na Slovensku, je taká dostatočná, taká veľkorysá, taká férová, že nemáme dôvod, aby sme od nej odchádzali.
A rád by som ešte povedal jeden taký veľmi múdry výrok. Jeden starec v Liptove mi povedal: "Vieš, každá rieka má ctižiadosť dosiahnuť posledné more." Priatelia, našou skutočnou povinnosťou je pripravovať sa na 21. storočie práve vo svetle hroziacej globalizácie, práve vo svetle náramného tlaku cudzích štandardizačných kultúrnych i jazykových postupov, pri ktorých svoju vlastnú identitu musíme ochraňovať. Práve vo svetle týchto skutočností sme povinní myslieť aj na jazykovú diverzitu, na jazykovú rôznorodosť, na zabezpečenie toho, aby slovenský jazyk skutočne naďalej ako hlavný znak nášho bytia mohol fungovať aj v budúcom storočí. Viete, len v jazyku existujeme a z týchto dôvodov je naša povinnosť ochrániť slovenský jazyk a zabezpečiť, aby nebol vlastne ohrozeným druhom, tobôž na slovenskom území.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Belohorská.
Ešte pred tým, ako vystúpi pani poslankyňa Belohorská, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Húsku sa hlási pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Súhlasím s pánom poslancom Húskom. Tento zákon, tak ako je predložený, je nešťastný. Sme mladý štát, iba sa formujeme, a preto potrebujeme ekonomickú stabilitu a predovšetkým politickú. Tento zákon prvý a ojedinelý v Európe, ktorý z nás robí štát pre experiment nikde neoverený, prináša pravý opak. Prináša politickú destabilizáciu, a to zrejme nikto z Európskej únie nežiadal. Prečo my Slováci sme ochotní sa vždy obetovať, prečo sme ochotní robiť zo seba obetné baránky, pokusných králikov? Odídený pán veľvyslanec Johnson povedal, že nášmu národu chýba hrdosť, a povedal ešte, že si nemáme brať príklad z USA pri prijímaní zákona o jazyku menšín, lebo také dačo v USA neexistuje. Z koho si máme brať príklad, keď ani ostatné štáty taký zákon nemajú? Zoberme si teda aspoň príklad z hrdosti, ktorá je vlastná každému príslušníkovi štátov v Európe i vo svete, hádam iba okrem nášho.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská. Po pani poslankyni Belohorskej sa pripraví pán poslanec Engliš.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie kolegyne, páni poslanci,
dovoľte aj mne predniesť pozmeňujúci návrh k tlači 275 k návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Navrhujem z menovaného zákona vypustiť § 4 ods. 1 s odôvodnením, že názvami obcí sa zaoberá iný zákon, zákon číslo 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín. Ulice a iné miestne geografické značenia sú súčasťou obce.
Čo aj mne chýba v tomto zákone, je vyjadrenie ekonomickej dimenzie, teda čo nás to bude stáť. Zaujíma ma to o to viacej, že od 1. 7. tohto roka nám vláda pripravila balíček ekonomických opatrení, a teda všetci občania tohto štátu sú nútení uťahovať si opasky. Na druhej strane zase táto vláda robí mnohé ústretové kroky na to, aby riešila a ukázala sa veľkorysá voči istým skupinám ľudí, od ktorých by najradšej mala pokoj, a to je aj práve otázka istých menšín.
Najväčším škandálom uplynulých dní, ktorý rozvíril hladinu verejnej mienky, ale nielen na Slovensku, ale v celej Európe, a zase nás dostal aj na stránky zahraničnej tlače, bola emigrácia slovenských Rómov. Treba povedať, že už sa presúvajú podľa včerajších správ z Fínska do Švédska.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, chcel by som vás poprosiť, aby sme hovorili o jazyku menšín.
Poslankyňa I. Belohorská:
To je menšinový problém, lebo oni možno mnohí z nich odchádzajú aj pre neriešenie, ako to povedali ich zástupcovia, odchádzajú pre neriešenie rómskej problematiky, a to je menšinová problematika, lebo na Slovensku je nielen jedna menšina, a to aj vlastne vláda vo svojom predloženom návrhu deklarovala. Škoda, keby tu bol predkladateľ, mohol by mi tieto slová potvrdiť. A, pán predsedajúci, mrzí ma, že ste ma obrali určite o pol minúty tohto vysvetlenia.
My by sme sa mali učiť od druhých národov a od druhých štátov a vidieť, ako danú problematiku vyriešili Fíni, problematiku, s ktorou sa my už boríme dlhé roky. Veľmi rýchle a veľmi účinne, neberú ohľad na to, či to riešili spôsobom trochu rasistickým alebo nie, zaviedli vízovú povinnosť, zaviedli ju nielen a nesúhlasili s udelením azylu nielen pre týchto Rómov, ale aj pre nás, pre všetkých.
Čo sa týka vzťahu našej vlády, tam už kroky boli skutočne veľkorysé. Možno to bolo práve veľmi krátko po prvom, takže tým, že sa vlastne utiahli opasky obyvateľstvu Slovenska, uvoľnili sa korunky niekde inde. Takže rozhodnutie vlády bolo poslať za štátne peniaze, teda za peniaze daňových poplatníkov do Fínska vládne lietadlá, aby našich vážených Rómov doviezli späť na Slovensko a možno si potom budú mať možnosť naštudovať nový zákon, ktorý, ako ste ma dnes uistili, že napriek tomu, že nech robíme, čo robíme, že si schválite.
Takže, aby aj na ilustráciu občania vedeli, čo stojí také jedno lietadlo, tak tento vtip nás vyjde zhruba na 15 mil. korún, pretože bude treba tých 1 tis. Rómov doviezť, zhruba je to 8 letov, a máte tento prepočet. Čiže vo všeobecnej eufórii, keď vláda rozhadzuje na všetky strany, nakupuje autá, vypláca si odmeny, v úrade je zamestnaných o 200 pracovníkov viac, ako je plánované, lietanie zabezpečujeme do Fínska, o chvíľu do Švédska, pripravujeme jazykový zákon, ktorý vo svojom odôvodnení nemá ekonomické vyjadrenie, a teda občania tohto štátu nebudú vedieť.
Mnohí z vás možno, ktorí ste nesledovali bližšie otázky zdravotníctva, aspoň ste sledovali dennú tlač a mohli ste vidieť, ako často sa dovolávali rodičia, hlavne rodičia prosili o zbierky na transplantácie, ktoré stáli zhruba okolo 1 mil., čiže keď si aj prepočítame tieto vynaložené prostriedky, vieme, že za to by sme mohli zaplatiť liečbu možno 15, možno 20 vážnym pacientom, liečbu takú, ktorá na území našej republiky sa nerobí a ktorá je finančne veľmi nákladná.
Takže vás veľmi pekne prosím, aby ste pri zatlačovaní zvážili aj tieto slová, ktoré hovorím aj napriek tomu, že vidím, že aj pán Mikloško prejavuje viacej záujem o čítanie Pravdy ako o počúvanie takýchto vecí.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Engliš.
Pani poslankyňa, vytýkali ste mi, že som vás obral o pol minúty. Nevyčerpali ste ešte 5 minút vášho vystúpenia.
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán neprítomný podpredseda vlády...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.
Poslanec A. Engliš:
... môj pozmeňujúci návrh znie: Navrhujem stiahnutie z ďalšieho rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky tohto samovražedného paškvilu, ako bol nazvaný zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Keďže argumentov už odznelo dostatok, a keďže tento návrh je písomne daný najmenej dvoma poslancami, kde som podpísaný aj ja, vzdávam sa ďalšieho vystúpenia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
(Hlasy v sále.)
To bol procedurálny návrh, ktorý pán poslanec odôvodnil ešte vo svojom vystúpení, keď bol písomne prihlásený do rozpravy, pokiaľ sa dobre pamätám.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
dámy a páni,
moje pozmeňujúce návrhy sú tu, mám ich napísané, veľmi stručne ich poviem, aby som si nekradol čas. Po prvé vypustiť preambulu, po druhé v § 3 ods. 3 doplniť pred slovo "aj" slová "okrem štátneho jazyka". Po tretie v § 7 ods. 1 žiadam na záver textu doplniť slová "zamestnanec orgánu verejnej správy nie je povinný poznať jazyk menšiny". Po štvrté žiadam vynechať odsek 1 § 8. Nie je možné uprednostniť zákon o jazykoch menšín pred zákonom o štátnom jazyku.
Chcem sa vrátiť k udalostiam alebo lepšie povedané k faktom, ktoré mnohí z vás nepoznáte a o ktorých asi neviete. Tu odzneli z úst jedného pána poslanca slová, že by sa mala uzákoniť aj možnosť používania jazyka menšiny pri pohrebných a krstových obradoch. Ja si myslím, že to je skutočne smiešna požiadavka, pretože nie sú úradné akty cirkevné obrady i smrti, cirkevné obrady narodenia, cirkevné obrady uzavretia sobáša. Ja si myslím, že naozaj sa môžu, aj v praxi sa realizujú tieto obrady v jazyku menšín, myslím si, že proti tomu naozaj nemôže nikto namietať. Ale keď on, tento pán poslanec, zaplietol do reči cirkev, bolo by dobré, aby si slovenskí kresťania, ktorí sa tak vystatujú svojimi, svojou kresťanskou obhajobou na čele s pánom Mikloškom, vymýšľačom správ o mojej osobe, vymýšľačom doslovne, ale Boh s ním, musím to zastaviť, lebo pán podpredseda na rozdiel od všetkých iných parlamentov by ma donútil, že musím hovoriť k veci, tak by som chcel povedať takéto veci. Na Slovensku, na južnom Slovensku je 1 005 obcí. Z toho v 971 obciach žijú občania maďarskej a slovenskej národnosti spolu. A z týchto obcí je 351, kde sa nekonajú obrady v slovenskom jazyku, cirkevné obrady. To je poburujúce, o tom neviete, to nechcete vedieť, to zatĺkate, zahrávate do autu, hráte sa tu na obranu práv občanov maďarskej národnosti, ktoré sú vysoké, a keby ich nemali, ja by som bol prvý, ktorý by za ne bojoval, ale za nadpráva, samozrejme, bojovať nemôžem. Takže tu máte jeden konkrétny priestor, kde by ste mali tiež zákonne, keď už teda sa to požaduje pre menšinový jazyk, tak malo by sa to o to väčšmi požadovať pre úradný, štátny jazyk, aby sa v týchto obciach, kde niekde žije dokonca 40 percent občanov slovenskej národnosti, aby sa v týchto obciach konali pobožnosti, bohoslužby aj v jazyku národnostných menšín.
Hovorí sa, že ženu ani kvetinou neudrieš. Tá žena, aj keby som ju chcel udrieť, sa vyparila, hoci pred chvíľou tu bola, ale rád by som jej pripomenul, že ju nechcem udrieť ani jemným poslaneckým slovom, ale ak niekto tu chce tvrdiť, že my sme sľubovali zákon o jazyku menšín v Mont Pellerin, kde bol aj pán Mikloško, to je pravda. Sľubovali sme, pravda, že nie takéhoto znenia, aký sa teraz predkladá nám, ale jeden z bodov, na ktorý, pravdaže, táto koaličná poslankyňa neupozornila, bola podmienka, že príslušníci strán maďarskej menšiny, vtedy to nebola ešte SMK, ale len jednotlivé strany, budú lojálne k tomuto štátu. Týždeň po našom návrate jeden z tých prítomných, ktorý to podpísal v mene maďarskej menšiny, strany maďarskej menšiny, vystúpil v maďarskej televízii s takým nelojálnym návrhom, pán Mikloško si to veľmi dobre pamätá, lebo som to kritizoval, ale, samozrejme, on si pamätá len výberovo. On si pamätá len článok, v ktorom ja referujem o nejakej konferencii, reprodukujem cudzie názory a nevydávam svoje, ale toto si už, samozrejme, pamätať nechce.
A ešte niečo k tomu, čo som hovoril aj včera k tej otázke Európskej únie. Tu vidíte jasne a prípad Jaslovských Bohuníc a prípad aj tohto nároku na prijatie zákona o jazyku menšín to dosvedčuje, že je tu skutočne snaha dostávať Slovensko stále do nejakého šachovo povedané "zeitnotu", časovej tiesne, keď my musíme niečo prijať. Spomínal som Estónsko, zabudol som však ešte spomenúť tie ekonomické parametre, ktoré ukazujú, ako neférovo sa proti Slovensku niektorými predstaviteľmi Európskej komisie, ktorí v tom čase pôsobili, hrá. A dobre by bolo, aby ste si tieto čísla pamätali, ony sú pozoruhodné aj z iného.
Zo všetkých asociovaných krajín, ktoré sa uchádzali z 11 asociovaných krajín, najlepšie vyznievalo v ekonomickom ohľade Slovinsko. Bohužiaľ, nie Slovensko, ale Slovinsko, ktoré dosahovalo 61 percent ekonomickej úrovne hrubého domáceho produktu členských štátov Európskej únie. Na druhom mieste bola Česká republika s 56 percentami a na treťom mieste Slovensko so 41 percentami. Aj tu vidíte istý rozdiel, kde my napriek oveľa väčšej intenzite sme mali len 41 percent, Česká republika 56 percent, tak si môžete predstaviť, aký bol asi ten ekonomický vzťah v bývalej republike, za ktorou predstavitelia Demokratickej strany dosiaľ plačú. To znamená ale, že Estónsko aj v tomto aspekte bolo hlboko pod Slovenskom. Nemám poruke teraz tento údaj, ale dosahovali, za nami boli, mimochodom, Maďarsko s 37 percentami, Poľsko s 33 percentami a Estónsko dosahovalo asi 25 alebo 26, ak nie 22, hovorím, nemám poruke ten údaj teraz, hocikedy ho môžem takpovediac reštituovať, vidíte, že aj napriek tomu, že ich národnostná politika je nepomerne horšia než slovenská. Ich ekonomická situácia bola nepomerne horšia, ich preradili do prvej skupiny, Slovensko ostalo v tej druhej skupine.
Ešte sa chcem vrátiť aj k otázke toho, čo sa stane po prijatí tohto zákona. Prijmete ho, to je samozrejmé, máte svoju väčšinu, nepotrebujete tu ani sedieť, prídete na hlasovanie, dáte najavo úbohému slovenskému národu, ako ste sa rozhodli a všetko bude podľa vašich predstáv dočasne, samozrejme, podľa vašich predstáv, no ale takto to už v politike chodí, kto robí také chyby, ako táto vláda, také hrôzy, také finančné škandály, tak to si skutočne neviem predstaviť. Ja mám právo o tom hovoriť. Nikto z vás mi nikdy nebude môcť povedať, ty čuš, ty si privatizoval Naftu Gbely alebo ja neviem čo, VSŽ alebo si vymyslite nejaký iný podnik, ale vy, mnohí z vás ste sa na týchto veciach podieľali a podieľate. A chcem povedať to, že keď príde kritická situácia... (Hlasy v sále.) Aj tam 65 percent privatizácií sa udialo za vlády Jána Čarnogurského, za vlády Jána Čarnogurského. Tam, tam, tam aj tam, aj tam, takto, prinajmenej aj tak. Ale chcem povedať iné. Príde pre vás kritická situácia, keď budete potrebovať tých 15 hlasov predstaviteľov SMK, a vy ochotne pristúpite na všetky tie požiadavky, ktoré tu teraz tak nonšalantne, ako by to bolo niečo samozrejmé, čo si žiadajú, predložil pán poslanec Kvarda, a ako ich písomne, zatiaľ som ho nepočul hovoriť o tých, síce hovoril o tom, ale mám aj jeho písomný text, ako predkladá pán poslanec Mészáros. To je táto taktika. Taktika prijať teraz zákon, ktorý nikomu nevyhovuje a najmenej maďarskej menšine, pretože pre ich ambície je, samozrejme, toto len slepačí krok, ako sa hovorí v jednom zo slovenských porekadiel. Ale vy budete ustupovať ďalej až po všetko to, čo táto Strana maďarskej koalície vo svojich veľkouhorských, pardon, keby veľkouhorských, veľkomaďarských plánoch chce dosiahnuť. Takže odhlasujte si, čo si odhlasovať chcete, nájde sa vás dosť na to, len si uvedomte, že je tu ešte jedna inštancia, s ktorou vy nerátate. Je tu slovenský národ, ktorý vám to všetko a veľmi rýchlo skôr, než sa nazdáte, páni, zráta.
Ďakujem.