Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Človek naozaj s úžasom počúva pána poslanca Šebeja, aké boli útoky v Kosove spravodlivé. No každý možno vníma spravodlivosť nejako ináč. Pre pána poslanca je zrejme mierou spravodlivosti zákerné vraždenie zo vzduchu, tak ako sme toho boli svedkami. Vôbec nemôžem súhlasiť ani s tým, keď pán poslanec Šebej tu tvrdí, že ísť pomôcť Kosovu, to je vysoko humánny príspevok. Vysoko humánnym príspevkom by to bolo vtedy, keby sme išli pomáhať krajine, ktorá utrpela napríklad nejakou prírodnou katastrofou, ale je absolútne nemorálne najprv krajinu zničiť a potom sa hrať na jej záchrancu. Spojené štáty americké na zasypanie Kosova bombami mali dostatok peňazí, ale zrazu, čuduj sa, svete, už nemajú dostatok peňazí na to, aby tejto krajine pomohli. Tam už treba, aby platili iní. To je zrejme tá demokracia na americký spôsob. My sa nabalíme a vy ostatní to za nás zaplatíte.
Slovensko naozaj nemá peniaze, prezentuje sa to na každom kroku. Občania už ťažko nesú balíčky zdravotných opatrení, ako to nazýva vláda, a vláda sa snaží riešiť všetky problémy na úkor obyvateľstva. Ja sa pýtam: Kto preukáže nejaký humánny čin z tej Európskej únie a zo zahraničia a NATO, zo Spojených štátov amerických voči nášmu obyvateľstvu? Nikto. Tak prečo my sa tu hráme na záchrancov celého sveta? Áno, humánne činy treba robiť, ale v prvom rade treba zachraňovať vlastné obyvateľstvo a to táto vláda vôbec nerobí. Ja skutočne žasnem, že pán poslanec Šebej, ktorých celá strana získala 100 tisíc hlasov, sa tu ešte takto vyťahuje, to naša predsedníčka klubu pani Malíková získala len na preferenciách 100 tisíc hlasov. Tak aké názory tu vy vlastne zastávate?
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej pani poslankyňa Belohorská.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nejdem sa vyjadrovať k spôsobu, akým pán poslanec Šebej obhajoval politickú líniu svojej politickej strany, pretože môžem len súhlasiť so všetkými predrečníkmi predo mnou, ktorí napadli tento spôsob. Jednoducho si myslím, že na obhajovanie straníckych princípov nepotrebuje niekto a hlavne človek, ktorý skončil vysokú školu, používať urážky a podobný spôsob.
Ale chcem povedať za seba, budem súhlasiť s tým, aby jednotka Slovenskej republiky odišla do Kosova pod jednou podmienkou, ak na jej čelo sa postaví pán minister Kanis, ktorý nám to tu predkladá, obhajuje, lebo si myslím, že taká trojmesačná stáž s vojakmi priamo v teréne by mu veľmi pomohla plniť zodpovednú funkciu ministra obrany, a myslím si, že do toho počtu tých 40 by sa vmestili potom ako zástupca pán poslanec Šebej a možno by sa aj zišli politruci typu pána Zajaca.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Predovšetkým chcem sa ohradiť proti spôsobom, ktoré použil tu pán poslanec Šebej, keď hovoril o slaboduchých výrokoch. Podľa môjho názoru môžem kritizovať výroky toho druhého, ale nikdy neurážam osobnosť toho druhého, tobôž ak nie je momentálne pod určitým, povedal by som, vplyvom nejakých všeobecne tolerovaných drog, ako sa to niektorým iným stáva. Ale čo je dôležité, chcem upozorniť na to, že samotní americkí odborníci veľmi kritizovali celú operáciu v Kosove, uvediem dajme tomu sociológa Shneidera, ktorý doslova hovorí: "Nechystáme sa už zavrhnúť tie národy a skupiny, ktoré sa odchyľujú od normy, alebo sa ju zdráhajú prijať, odhodiť ich späť do vody ako ryby, ktorým chýba predpísaná veľkosť?" A najvýznamnejší žijúci americký politológ Huntington doslova hovorí, že "v Kosove nejde o zápas malých etník, ale o údesný zástupný zápas ortodoxnokresťanskej a islamskej civilizácie, do ktorej sa zamiešala barbarským spôsobom atlantická postmoderná civilizácia".
Priatelia, tak vidia významní nezaujatí odborníci tento stav. Samotní Američania konštatovali, že aj na základe informácií z opozície vlastne Miloševič dostal celonárodnú podporu v tom konflikte. To je dôležité a to samo ukazuje, akou mierou sa tu dokonca manipuluje aj...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Sitek.
Nech sa páči.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem.
Budem reagovať na pána poslanca Šebeja. Som vždycky za to a budem hlasovať za to, aby Slovensko sa podieľalo na upevnení mieru na celom svete. Je otázne, či sa máme podieľať pod velením NATO, ktoré absolútne stratilo postavenie obranného paktu tým, že tou útočnou agresiou v súvislosti s Juhosláviou porušilo tie zmluvy, ktoré má, porušilo medzinárodné právo a aj tzv. vojenské humanitné právo.
Pán poslanec Šebej, vy ste hovorili, že naši ženisti sa zúčastnia a budú stavať mosty, obnovovať cesty atď. Súhlasím s vami, že ideme do krajiny, ktorá bola vojnou zničená. Ale ja sa pýtam: Prečo sme sa zúčastnili v Albánsku, kde vlastne nie je vojnový stav, stálo nás to 164 mil. Sk. Mne sa zdá, že vždy niekto podá ponuku a my hneď reagujeme na to, a pritom naša ekonomická situácia je veľmi vážna.
A teraz otázka v súvislosti s tým, čo prebieha v Kosove. Ak si prečítate včerajší denník SME, tak z agentúry Reuters tam píšu: "Rómovia, najnovšie obete balkánskej etnickej nenávisti, rozprávajú o zabití príbuzných a o vypálených domoch. Toto plienenie sa začalo až po skončení leteckých útokov NATO. Teraz, keď to tam prebrali Albánci, sa nemôžeme vrátiť späť. V žiadnom prípade NATO nás nemôže ochrániť, sú tam pre Albáncov. Sú to teraz Albánci, ktorí robia etnické čistky." Citujem to, čo napísala agentúra Reuters. Čiže je otázne, aby sme sa zúčastnili na pomoci v Kosove. A ja som takisto hlasoval proti tomu, aby sme sa boli zúčastnili na pomoci v Albánsku, kde vlastne pod velením NATO sa robia takéto čistky, ako tu agentúra Reuters píše.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Áno.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
ctené dámy,
vážení páni,
taká zložitá udalosť, akej sme boli svedkom v priestore Juhoslávie a Balkánu, nepochybne bude vyvolávať protirečivé názory, kontroverzné názory a spory dlhší čas. Bol to konflikt veľkého rozsahu, v ktorom objektívne existovalo viacero rozporov a protirečení, a možno ten podstatný problém, ktorý v tých udalostiach bol, je problém rozporu medzi právnou silou a pôsobnosťou princípu suverenity a právnou silou medzinárodných zákonov a dokumentov o ľudských právach. To je skutočnosť. Bez ohľadu na to, ako kto interpretuje tento spor, je to spor novodobý, je to spor, ktorý zrejme otvorí aj inú alebo novú cestu v interpretácii obidvoch týchto právnych noriem. Našou úlohou dnes je rozhodnúť o vyslaní ženijnej jednotky slovenskej armády do Kosova. Tým chcem len naznačiť, že aj toto rozhodnutie má tieto mnohé súvislosti, medzinárodnoprávne, politické a ľudské.
Myslím si, že na pôde Národnej rady predmetom diskusie viackrát už tieto otázky boli. A postoje jednotlivých politických subjektov sú vyhranené. Bol by som rád, aby sme vychádzali pri tomto rozhodovaní zo stavu, ktorý tu je dnes. Ten stav možno charakterizovať ako nešťastie všetkých, ktorí v Kosove sú. Či sú to Srbi, či sú to Albánci, či sú to dokonca medzinárodné jednotky. Ale treba s tým niečo robiť. A že sa robí, je dobré, že to je na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244.
Medzinárodné organizácie, ktorých členom je aj Slovenská republika, viackrát sa vyjadrili k tejto veci a prijali svoje rozhodnutia. Naposledy Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 21. júna prijalo takisto návrh odporúčaní, kde sa okrem iného hovorí o tom, že zhromaždenie Rady Európy si je vedomé faktu, že obnovenie Kosova a vybudovanie demokraticky samosprávnych inštitúcií bude obrovskou a veľmi ťažkou úlohou, ktorá si vyžiada enormné a sústredené úsilie vyvíjané všetkými zúčastnenými štátmi a medzinárodnými inštitúciami. Myslím si, že v takomto smere by sme sa mali dívať aj na otázku vyslania slovenskej ženijnej jednotky.
Predkladacia správa sa vyjadrila o tom, aké budú náklady, vyjadrila sa o tom, kde bude naša jednotka pôsobiť. Chcel by som k tomu dodať, že ozdravenie Kosova je proces, ktorý bude trvať najmenej 5 rokov, v ktorom je postupne v 4 fázach cieľom, aby sa vytvorili najskôr orgány samosprávnej moci pod dozorom medzinárodných jednotiek, aby postupne moc preberalo to obyvateľstvo, ktoré tam je, pričom základnou hodnotou je, aby sa podieľali na vytváraní tejto správy a moci obyvatelia albánskej národnosti a obyvatelia srbskej národnosti. Ak vychádzame z toho, akým vývojom prechádzala Bosna a Hercegovina, tak treba povedať, že čaká v Kosove celý rad väčších problémov, ako to bolo v Bosne a Hercegovine.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bolo veľkou chybou Slovenskej republiky, že sa aktívne vojenskou jednotkou v minulom období nezapojila do akcie SFOR. To, že sme sa nezapojili, treba dávať do súvisu aj s tým, že potom na madridskom summite pre Slovensko neostalo miesto ani len na pomenovanie. Myslím si, že aj v tejto súvislosti by sme mali reálne hodnotiť naše možnosti, ako aj našu účasť. Treba otvorene povedať, že z celkového kontingentu 50 - 55 tis. vojakov, ktorí tam budú pôsobiť, 40 slovenských vojakov znamená symbolickú účasť. Je to účasť, že sme pri tom.
Nechcem rozoberať, kto koľko pošle a kto koľko má poslať, ale Slovenská republika si nemôže dovoliť nezúčastniť sa tejto akcie. Som presvedčený o tom, že aj keby HZDS bolo vo vláde, tak by takisto bolo za vyslanie tejto jednotky, možno aj keď len kvôli Srbom, ale jednoducho netrúfam si predpokladať, že by ste boli proti tomu. Je to skutočne všeobecná humanitná operácia. Je pravda, že zdroje, ktoré dnes Slovenská republika má, sú skromné, ale sú situácie, v ktorých keď ide o hodnoty, na ktorých princípoch je postavené aj rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN, tie zdroje musia byť, tie zdroje nie sú zas také veľké, aby sme preceňovali váhu aj toho rozhodnutia, čo sa týka finančnej stránky.
Súhlasím s pánmi poslancami, ktorí upozorňovali aj na túto stránku, ale domnievam sa, že aj ak chceme uvažovať o tom, aby sa Slovenská republika v istej miere presadila na renovácii Juhoslávie, tak potom sa musí zúčastňovať medzinárodných akcií. Neviem, na základe čoho by sme mali mať ambície sa podieľať na renovácii Juhoslávie, ak sa nezúčastníme ani operácie, ktorá je skutočne rozhodujúca pri tom, či sa budú riešiť otázky Kosova.
Niektoré otázky, ktoré tu boli povedané. Pán Hudec, pán poslanec Hudec tu mal 4 otázky, na niektoré už zodpovedali aj iní poslanci. To, že sa celá akcia konala na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady, je známe. A známe je aj to, že jednotné velenie je v rukách aliancie. A myslím si, keď Rusko sa takisto podriadilo tomuto veleniu, tak Slovenská republika skutočne asi nemá dôvod, aby nepatrila pod také velenie, ba nie je to ani možné.
Pán poslanec Húska hovoril tu o špecifických albánskych pomeroch, pričom si myslím, že veľmi vyvážene hodnotil tú situáciu, čo sa týka skutočnej špecifickej problematiky toho, čo sa tam deje. Z toho, čo povedal, si uvedomujeme aj pri našej symbolickej účasti, že ide o dosť nebezpečnú akciu, taká malá jednotka, prirodzene, musí byť zaradená vo väčších štruktúrach, ktoré majú svoje strážne jednotky, 40-členná čata v podstate môže byť len skutočne malým zrniečkom celého toho mechanizmu operácií a celej tej činnosti, ktorá tam bude aj v rámci rakúskeho práporu.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
aj keď si uvedomujeme nebezpečnosť situácie, aj táto diskusia ukázala, že aj v Národnej rade niekedy vzniká situácia, ktorá je rovnocenná situácii na mínovom poli. Myslím si, že viacerí máte už dosť skúseností z doterajšieho pôsobenia parlamentu.
Chcel by som vás na záver opäť požiadať, aby ste bez toho, aby sa predmetom politického zápasu stávala aj účasť Slovenskej republiky na akcii v KFOR, rozhodovali s chladnou hlavou. A prosím vás, aby ste v záujme Slovenskej republiky podporili vyslanie tejto jednotky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Žiada si slovo pán spoločný spravodajca? Nie.
Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máte pred sebou, a pristúpime k spoločnej správe.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Nech sa páči.
Poslanec V. Palko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Budeme teda hlasovať o tomto uznesení:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova."
Pán predsedajúci, prosím aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať. Pripravte sa na hlasovanie o predloženom návrhu na uznesenie, tak ako ho pán spoločný spravodajca predložil.
Prosím, budeme hlasovať. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o štátnej pomoci.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 271. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 268.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh vlády Slovenskej republiky na prerokovanie nového zákona o štátnej pomoci. Zákona, ktorý je jedným z dôležitých bodov pri aproximácii legislatívy Slovenskej republiky k legislatíve Európskej únie.
Tento návrh zákona pripravilo ministerstvo financií v nadväznosti na Európsku dohodu o pridružení, v ktorej sa Slovenská republika zaviazala postupovať pri poskytovaní a kontrole štátnej pomoci tak, ako je jej poskytovanie upravené v článkoch 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Účelom zákona o štátnej pomoci je zabezpečiť dodržanie článku 64 Európskej dohody o pridružení. Preto vládny návrh zákona zakazuje poskytovanie štátnej pomoci, ktorá bráni alebo obmedzuje hospodársku súťaž na základe zvýhodňovania určitých podnikateľov alebo výroby určitého tovaru alebo poskytovania služieb.
Návrh zákona v súlade so smernicami Európskej únie vymedzuje oblasti a činnosti, na rozvoj ktorých sa môže poskytnúť štátna pomoc, ako aj účely, na ktoré sa štátna pomoc môže poskytnúť, a určuje limity. Štátna pomoc zo štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov sa bude môcť poskytnúť na rozvoj okresov, na výskum a vývoj, na životné prostredie, na podporu malého a stredného podnikania, na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, a to pre oceliarsky priemysel, lodiarsky priemysel, automobilový priemysel a pre priemysel syntetických vlákien v súlade so zákonom o štátnej pomoci a osobitnými zákonmi a len za podmienok ustanovených v zákone o štátnej pomoci.
Na štátnu pomoc podľa predloženého vládneho návrhu zákona nie je právny nárok. Pri poskytovaní štátnej pomoci sa bude prihliadať na ciele hospodárskej politiky štátu a zároveň aj na to, že poskytovateľ bude môcť poskytnúť štátnu pomoc, len ak bude mať na to vo svojom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zabezpečené finančné prostriedky.
V súlade s požiadavkou Európskej komisie sa v tretej časti predloženého vládneho návrhu zákona navrhuje zriadiť novú inštitúciu, a to Úrad pre štátnu pomoc ako orgán štátnej správy pre posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytovania a evidenciu. Úrad sa navrhuje zriadiť so sídlom v Bratislave. Úrad nebude rozhodovať o poskytnutí štátnej pomoci ani nebude zasahovať do rozhodnutí, komu štátna pomoc bude poskytnutá. Jeho úlohou bude posúdiť, či štátna pomoc, ktorá sa má poskytnúť, je v súlade so zákonom o štátnej pomoci, a to čo do výšky, ako aj či sú splnené podmienky na jej poskytnutie. Úrad pre štátnu pomoc bude oprávnený vyžadovať od poskytovateľov štátnej pomoci potrebné informácie a títo budú povinní mu ich poskytnúť.
Štátna pomoc poskytnutá bez odsúhlasenia úradom s výnimkou štátnej pomoci, ktorá spadá pod pravidlo de minimis (§ 3 vládneho návrhu zákona), bude v zmysle zákona o štátnej pomoci neoprávnená a príjemca ju bude musieť vrátiť vrátane príslušnej sankcie.
Požiadavkou Európskej komisie je, aby tento úrad bol nezávislý. Preto podľa vládneho návrhu zákona rozhodnutia úradu budú preskúmateľné len súdom. Riaditeľa tohto úradu na návrh vlády bude voliť a odvolávať Národná rada Slovenskej republiky, pričom jeho funkčné obdobie bude päťročné.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prijatie zákona o štátnej pomoci vytvára predpoklad na zavedenie funkčného spôsobu kontroly poskytovania štátnej pomoci, ako i jej monitorovania, čím sa zabezpečí transparentnosť pri poskytovaní štátnej pomoci tak, ako sa k tomu Slovenská republika zaviazala v článku 64 Európskej dohody o pridružení. Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Martinovi Kujanovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Kujan:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o štátnej pomoci (tlač číslo 271) ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prepáčte, pán poslanec.
Pán poslanec Sitek, choďte telefonovať mimo rokovacej sály. Buďte taký dobrý. Rešpektuje tie ustanovenia, ktoré sme si sami schválili.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Kujan:
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predpokladám, pani ministerka aj pán spravodajca, že sa nechcete vyjadrovať. To znamená, že pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, aby som predniesol návrh na hlasovanie: V zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať tento zákon v druhom čítaní.
Pán predseda, odporúčam, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Žiadam pánov poslancov, poslankyne, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na svoje rokovacie miesta, budeme hlasovať o predmetnom návrhu na uznesenie, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie o predmetnom návrhu na uznesenie.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Dôrazne žiadam všetkých pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.
Takže skúsime druhýkrát hlasovanie k tomu istému návrhu. Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predmetnom návrhu spoločného spravodajcu.
Prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pán spoločný spravodajca, pokračujeme druhým hlasovaním.
Poslanec M. Kujan:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 268 z 24. júna 1999 odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pre životné prostredie a ochranu prírody a pre európsku integráciu.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh bol prerokovaný ihneď.
Pán predsedajúci, odporúčam dať hlasovať o mojom návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme, páni poslanci, poslankyne. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a určila aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Panie poslankyne, páni poslanci,
nasledujúcim bodom programu je
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 274. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorého predkladateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.
Slovenská republika sa od svojho vzniku prihlásila ku všetkým medzinárodným politickým a právnym dokumentom v oblasti dodržiavania ochrany základných ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. V tejto súvislosti Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu každej osoby patriacej k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti. Spracovateľ predloženého návrhu zákona vychádzal pri jeho príprave z potreby naplniť článok 34 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky s cieľom ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku tak, aby zodpovedali Ústave Slovenskej republiky a platným právnym predpisom.
Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie 65 subjektom, a to predovšetkým ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším dotknutým inštitúciám. Stanoviská subjektov, ktoré predložili v stanovenom termíne svoje pripomienky k návrhu zákona a mali legislatívnotechnický charakter, boli zohľadnené a zapracované do materiálu.
Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokovala dňa 22. 6. 1999 Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a odporučila vláde tento návrh schváliť s dopracovanými zmenami a doplnkami. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu zákona všetky navrhnuté zmeny a doplnky akceptovalo a zapracovalo do predloženého návrhu zákona.
Dňa 23. 6. 1999 vláda Slovenskej republiky návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín schválila a bez ďalšieho doplnenia 24. 6. 1999 bol predložený Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie. Vláda žiada Národnú radu o skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím spravodajcu určeného predsedom výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti poslanca Františka Halmeša, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrh vo výbore.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte mi ako spravodajcovi určenému predsedom výboru predložiť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 274).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 271 z 24. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie (tlač 274) o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín (tlač 275) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín prerokoval dňa 28. júna 1999 a prijal uznesenie číslo 46, v ktorom
a) súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona a
b) odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na uznesenie Národnej rady máte k dispozícii ako súčasť tlače číslo 274.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa za kluby prihlásili: pani poslankyňa Malíková a pán poslanec Cuper. Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy pán poslanec Andel, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Engliš.
Prosím, pán poslanec Cuper, máte slovo. Pardon.
Pani poslankyňa Malíková, prepáčte, za klub SNS.
Poslankyňa A. Malíková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vlastnom, t. j. vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Tak ako v mnohých iných prípadoch, nie sú zákonné dôvody na to, aby bol tento návrh prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Po skúsenostiach z rokovaní počas 8 mesiacov Národnej rady alebo, lepšie povedané, valcovania, ktoré vládna väčšina demokraticky predviedla už mnohokrát, si nerobím nádej, že práve v tomto prípade bude dodržaný zákon a že bude rešpektované to, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Práve naopak, aj keby sa išlo proti všetkým zákonom, táto zákonná norma musí byť prijatá za každú cenu. Prečo a aká bude skutočná cena a kto ju bude platiť, možno budeme mať možnosť rozobrať v prvom a druhom čítaní do dôsledkov, ak zasa vládna koalícia "demokraticky" neohraničí diskusiu.
Teraz by som sa chcela venovať konkrétnym dôvodom, ktoré vláda uvádza ako rozhodujúce na skrátené legislatívne konanie spomínaného zákona. Argumentuje sa tým, že vychádza z článku 6 ods. 2 a článku 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 6 ods. 2 ústavy hovorí: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." Tento článok ústavy je splnený, pretože v Slovenskej republike existuje 36 právnych noriem, ktoré upravujú používanie jazykov menšín v školstve, v kultúre i úradnom styku, čiže tento článok ústavy je naplnený. Ak by to chcel mať niekto ešte zrozumiteľnejšie, stačí existujúce odseky z jednotlivých zákonov, ktoré hovoria o používaní jazykov menšín, zosumarizovať do jedného zákona. Článok 34 ods. 2 ústavy hovorí: "Osobám patriacim k národnostných menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Rozoberme si tieto jednotlivé odseky. Myslím, že to áčko je skutočne naplnené, pretože právo na vzdelanie v ich jazyku upravuje školský zákon. A dokonca v rozsahu, ktorý nie je štandardný v iných európskych krajinách. Právo používať jazyk v úradnom styku takisto menšiny v Slovenskej republike majú, o tom som už hovorila, že existuje 36 právnych noriem, ktoré to upravujú. Myslím si, že v rámci Európskej únie držíme rekord. Právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín je takisto naplnené, dokladá to ich zastúpenie v mestských a obecných zastupiteľstvách, dokonca majú svojich zástupcov aj v najvyššom zákonodarnom orgáne - v Národnej rade. A vďaka zákonu, ktorý ste prijali o voľbách do mestských a obecných zastupiteľstiev, sú diskriminovaní Slováci, a nie príslušníci národnostných menšín. Čiže argumentovať ústavou, respektíve nenaplnenosťou ústavy, jednoducho neobstojí.
Dávam však na zváženie iný článok ústavy a to je článok 34 ods. 3, ktorý hovorí: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva." Prijatím vládneho návrhu zákona dôjde k porušeniu tohto článku ústavy. Ale myslím, že o tom budeme mnohí nielen z radov SNS podrobne hovoriť pri prvom a druhom čítaní zákona.
Diskriminácia, aj keď si pred ňou zakrývate oči, už na južnom Slovensku je. Vás nezaujíma, že tými diskriminovanými sú Slováci, ktorí tam žijú a nie sú diskriminovaní príslušníci národnostných menšín, ale už sa stáva normou alebo pravidlom, že vás sa to nedotkne. Vám to neprekáža.
Ďalším argumentom v odôvodnení vlády je § 89 článok I rokovacieho poriadku, ten hovorí: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Pýtam sa: Aké sú tu mimoriadne okolnosti? Ako dochádza k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti? Áno, dochádza k ohrozeniu základných práv a slobôd Slovákov na južnom Slovensku, ale to, ako som pred chvíľočkou povedala, vám neprekáža, pretože vy ich chcete diskriminovať ešte ďalej. Nie sú ohrozené ľudské práva a slobody menšín, veď vláda to predsa dokladá vo svojom odôvodnení, ktoré máte pred sebou. Tam sa totiž hovorí, že "Slovenská republika teraz rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostným menšinám, ale zároveň vytvára - tu zdôrazňujem vytvára - primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti." To znamená, že vláda vlastne tvrdí, čím si sama odporuje, že sú tu podmienky, ktoré zabezpečujú plnohodnotnú integráciu a plnohodnotné súžitie občanov iných národností. Potom nechápem, prečo predkladá tento zákon. Týmto vlastne vláda priznáva, že práva menšín sú zaručené. A práva menšín sú skutočne zaručené až nadštandardne a vidí to každý, kto nie je slepý alebo kto to vidieť chce.
Tie mimoriadne okolnosti, ktoré boli v § 89 rokovacieho poriadku, nie sú podľa mňa právne. Ale každý na Slovensku vie, že isté mimoriadne okolnosti, kvôli ktorým musí byť prijatý zákon o používaní jazyka menšín, sú a sú také závažné, že aj keď budú porušené všetky zákony, i ten najvyšší - Ústava - v článku, ktorý hovorí, že nikto nesmie byť diskriminovaný a nesmie dochádzať k ohrozeniu územnej integrity prijatím nejakých zákonov, predložený zákon o používaní jazykov menšín v úradnom styku možno ešte zlepšený návrhmi z radov SMK bude určite prijatý. Všetci to veľmi dobre vieme.
Ale povedzme si pravdu, aké sú tie mimoriadne okolnosti, aké sú tie skutočné dôvody. Nie je to ohrozenie ľudských práv a slobôd, nie je potláčanie menšinových práv. Tie mimoriadne okolnosti a tie závažné dôvody sú krehké vzťahy - diplomaticky povedané - vládnej koalície alebo slabá súdržnosť vládnej koalície a ich existenčná odkázanosť na 15 hlasov z radov SMK. Predvádza sa tu divadlo, že aj keď sú dva návrhy, v koalícii sa dohodnúť viete. A ten, ktorý dať nechcete, nedáte. Teraz ste si rozdelili úlohy, niektorí sú zlí, vláda sa bude hrať na tých ochrancov slovenského národa a ľudských práv alebo Slovákov, ale predsa je už vopred dohodnuté, že s pripomienkami SMK prijmete ten zákon a bude v neprospech Slovenska. Viete, že ak budete v požiadavkách SMK ustupovať, budete mať tých 15 hlasov istých vždy. Pretože niektoré už možno isté nemáte. A to je, bohužiaľ, pre súčasnú vládnu garnitúru to podstatné.
O krehkosti vzťahov hovoria aj niektoré kauzy, ktoré sa začínajú teraz roztáčať, napríklad odvolanie prezidenta Fondu národného majetku, obvinenie zo spáchania trestných činností a podobné perličky. Ale myslím, že k tomu nám viac povie pán Dzurinda, ak sa zúčastní rokovania Národnej rady.
Chcem teda povedať, že Slovenská národná strana jednoznačne vyjadruje presvedčenie, že predkladaný návrh zákona nesleduje naplnenie práv menšín, tie už naplnené dávno sú, nejde tu o niečo pozitívne, ide jednoducho o ustupovanie, ide o ďalšie porušovanie zákona. A keď teraz preberáme návrh na skrátené legislatívne konanie, chcem vyjadriť názor za klub Slovenskej národnej strany, že nie sú vôbec žiadne právne dôvody na to, aby tento návrh bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, a preto dávam návrh, aby bol stiahnutý z rokovania.
Ďakujem.