Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Malíkovej.
Pýtam sa, či pán poslanec Baco a pani poslankyňa Kolláriková chcú vystúpiť s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Ústne sa do rozpravy budeme prihlasovať až po skončení vystúpení tých poslancov a poslankýň, ktorí boli prihlásení písomne, to znamená až po faktických poznámkach na pána poslanca Engliša, pokiaľ budú. Pýtam sa teraz, či sú faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Malíkovej. Konštatujem, že nie sú.
Dávam slovo pánovi poslancovi Cuperovi, ktorý bude vystupovať v rozprave za klub poslancov za HZDS.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
skôr než sa dotknem merita veci, teda návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274, niekoľko všeobecných poznámok k inštitútu skráteného legislatívneho konania.
Tento parlament za vyše 8 mesiacov svojej činnosti prijal 48 zákonov do tejto schôdze, podotýkam, na tejto boli odhlasované, myslím, zatiaľ 4. Až na 4 alebo 5, ktoré tvorili výnimku, ktoré išli v riadnom legislatívnom procese, všetky ostatné boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní. Na porovnanie: Predchádzajúci parlament pracoval s oveľa väčšou efektivitou, pretože ročne bolo prijatých aj vyše 300 zákonných noriem alebo noviel, alebo teda celých právnych úprav. To by mohlo svedčiť o tom, že - táto vládna koalícia zložená z 11 politických subjektov, teda ide o politický zlepenec, ktorý len ťažko nachádza paralely v civilizovaných krajinách a demokratických krajinách, a niektoré politické subjekty sú ešte s tzv. "schizofrenickým dvojitým členstvom", ktoré nesvedčí o tom, že by Slovensko mohlo byť stabilnou a demokratickou krajinou - nie je schopná efektívne riadiť krajinu.
Teda ako vidíme, inštitút skráteného legislatívneho konania zakotvený v § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je týmto politickým, nestabilným politickým zlepencom v hojnej miere využívaný a v niektorých prípadoch aj zneužívaný. O klasický prípad zneužitia tohto rokovacieho inštitútu Národnej rady ide aj v prípade návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274.
V odôvodnení vláda píše, že ochrana práv osôb patriacich k národnostným menšinám má mimoriadny význam pre stabilitu a mier v Európe. Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti.
Chcem povedať, že pravdivou alebo nerozporuplnou je iba prvá časť tohto odseku. Áno, táto vládna koalícia priznáva, že zákon o používaní jazyka národnostných menšín si od nej vynucuje Európa alebo, lepšie povedané, príslušníci maďarskej národnostnej menšiny cez európske inštitúcie. S tým by sa dalo súhlasiť, pretože táto vládna koalícia predovšetkým slúži záujmom cudzím alebo záujmom, ktoré nie sú identické s národnými záujmami slovenského národa. Ďalšia veta už je značne rozporuplná, pretože na jednej strane vláda konštatuje, že Slovenská republika nielen rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ale zároveň vytvára primerané podmienky na plnohodnotnú integráciu týchto osôb do života spoločnosti. Ak vláda teda konštatuje, že Slovenská republika rešpektuje jazykovú, etnickú a kultúrnu identitu príslušníkov národnostných menšín, tak vzniká otázka, na čo je s takým chvatom potrebné prijímať právnu normu dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré žiada, že to musia byť mimoriadne okolnosti, keď dochádza k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada môže prikročiť k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne,
vážení občania Slovenskej republiky,
prešiel som aj v posledných prezidentských voľbách značnú časť Slovenskej republiky. Stretol som sa so všeličím. Stretol som sa v Jarovniciach s prípadom, keď v jednej stavebnej unimobunke žije 17 občanov rómskej národnosti. Stretol som sa aj so sociálnou biedou a s nezamestnanosťou, ktorá presahuje rámec sociálnej únosnosti. To by som pokladal za mimoriadne okolnosti, ak by vláda prijímala opatrenia na riešenie týchto problémov, ktoré napríklad aj v Jarovniciach vznikli povodňami. Ale tento parlament odhlasoval 500 mil. na riešenie tohto problému. Vláda však vyhovela iba 152 mil. Sk. Kde je ostávajúcich 348 mil.?
Ak by sme tento problém riešili, znova opakujem, či už rómsky problém nezamestnanosti alebo ďalšie problémy, tam by opozičné politické strany mohli byť aj boli ústretové, ako sme boli pri zákone, ktorý bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, ktorým sa umožňuje prílev investícií nad 1 mld. Sk do Slovenskej republiky zo zahraničia, aby sa vytvárali pracovné príležitosti. Ak by tento zákon bol uprednostnený pred týmto zákonom, ktorým sa ničie práva neohrozujú, pretože príslušníci národností žijúcich na Slovensku majú svoje jazykové práva zabezpečené v súlade s medzinárodnými štandardami. Ide o oblasť školstva, kultúry, osvety, informácií a obradov. Ja si myslím, že tam sú práva príslušníkov národnostných menšín, ale tu ide predovšetkým o príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ktorých je tu, žije na Slovensku 10,7 %, takže nie 16 %, ako to zvykne tvrdiť pán Bugár a pán Csáky. Títo príslušníci majú jazykové práva nadštandardné. Aj pán minister kultúry im nadštandardne vychádza v ústrety, zatiaľ čo redukuje prostriedky pre národnú inštitúciu Maticu slovenskú, Slovenský literárny ústav daruje maďarskému umeleckému detskému súboru, budovu, štátnu budovu, ktorá patrí slovenskému štátu, tento ústav sa likviduje, slovenské knihy sa nebudú vydávať, ale budú sa pestovať maďarské tance a namiesto slovenského slova tam budú znieť maďarské pesničky, budú sa spievať v Slovenskom literárnom ústave. Od 1. júla sa tam majú nasťahovať, kde štyri roky tento ústav sídlil.
Jednoducho na ministerstve kultúry všetko karujú do mimoslovenských vôd isté dve sestry, ktoré sa volajú Kárové, príznačné to pomenovanie, len teraz nevieme, či chystajú slovenskej kultúre kar, alebo to karujú do tých mimoslovenských vôd. Mohol by som tu citovať, ako sú diskriminovaní občania slovenskej národnosti na národnostne zmiešaných územiach a aké výhody požívajú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Aj včera som tu mal možnosť prijať jedného občana slovenskej národnosti z národnostne zmiešaného územia a bol by som rád, keby si ho bol vypočul aj pán minister kultúry, aby ho oboznámil s "toľkou" tolerantnosťou a vychádzaním v ústrety príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny, Slovákom žijúcim na tomto území.
Takže táto veta, ktorá tu odznieva, je rozporuplná aj v tom, že ak sa niekto chce plnohodnotne integrovať do Slovenskej republiky, tak by sa mal nielen právo, ale aj povinnosť, ako mu to ukladajú medzinárodné dokumenty, lebo aj v nich sa zdôrazňuje, a to aj v tom samotnom dokumente, ktorý sa dotýka charty regionálnych a minoritných jazykov, kde sa v článku 10 jednoznačne zdôrazňuje, že ak je potreba, a jazykové opatrenia sú oprávnené, vtedy štát pristúpi aj k tomu, aby okrem sféry školstva, kultúry, osvety, informácií a obradov bol uzákonený aj úradný jazyk. A ja si myslím, že taká potreba na južnom Slovensku nevznikla zo snahy integrovať občanov maďarskej národnosti do života slovenskej spoločnosti, práve naopak, myslím si, že ide o zjavnú snahu, o výlučnosť, a to nielen jazykovú, ale aj administratívnu, teritoriálnu, teda súvisiacu so zvrchovanosťou a územnou celistvosťou Slovenskej republiky, ktorá by mala viesť k podporovaniu snáh autonomizmu a iredentizmu na južnom Slovensku, k asimilácii, k jazykovej asimilácii úradníkov slovenskej národnosti a k vytváraniu etnicky čistého maďarsky hovoriaceho územia.
Nebudem hovoriť o tom, že to je cesta kosovská. Aj v Kosove ešte v roku 1945 predstavovali Srbi 56 % obyvateľstva, dnes tvoria 4 %. A po tejto poslednej tragikomickej vojne a vďaka Spojeným štátom a štátom Európskej únie a NATO možno Kosovo bude etnicky čistým albánskym územím. Takže tá pomoc európskych krajín Európskeho spoločenstva a odvolávanie sa na mier a stabilitu v Európe nemá prospieť občanom slovenskej národnosti v Slovenskej republike, ale má, naopak, pomôcť snahám dezintegrovať územie Slovenskej republiky v budúcnosti. Je to nie dobrá perspektíva pre samostatný, nezávislý slovenský štát, lebo ak chceme uplatniť všetko ostatné, je potrebné sa vedieť dohodnúť a je potrebné sa vedieť dohodnúť v takom jazyku, ktorému rozumie 89 % občanov Slovenskej republiky.
Občania maďarskej národnosti žijú v bývalej Česko-slovenskej republike alebo v Slovenskej republike už v piatej generácii a je celkom odôvodnená a oprávnená opačná požiadavka, že by mali ovládať slovenský jazyk natoľko, aby nepotrebovali úrady Slovenskej republiky vynakladať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sa uplatňovali niečie veľmocenské a šovinistické, iredentistické tendencie. Prostriedky, ktoré sa majú vynakladať na administratívnu autonómiu, by sa mali, pán minister, použiť oveľa racionálnejšie - na rozvoj slovenskej kultúry a slovenskej literatúry.
Ďalej sa v návrhu na skrátené legislatívne konanie hovorí o tom, že návrh zákona vychádza zo znenia článku 6 ods. 2 v spojitosti s článkom 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s cieľom ustanoviť v jednom právnom predpise základné pravidlá používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku tak, aby zodpovedali Ústave Slovenskej republiky a platným právnym predpisom. Aj táto veta sa nezakladá absolútne na pravde, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky už dávnejšie konštatoval, že legislatívne dikcie, kde sa hovorí o tom, že ustanoví zákon, sa nemyslí jeden zákon, ale sa myslí hierarchická úroveň právnej úpravy.
Často sa zdôrazňuje, že prijatie tejto normy sľubovala aj predchádzajúca vláda. Áno, bola to snaha od počiatku vzniku samostatnej Slovenskej republiky príslušníkov maďarských politických strán, aj cestou európskych inštitúcií tlačili každú vládu Slovenskej republiky k tomu, aby prijala jednu právnu normu. Idea je prostá: Chcú sa vyrovnať na tomto území Slovákom. Lepšie povedané, chcú aj oni povedať, že sú štátotvorným národom na území Slovenskej republiky. Ale táto filozofia je zvrátená, už v roku 1939 viedla k tomu, že boli odtrhnuté mnohé pohraničné územia len kvôli tomu, že Nemci v Českej republike alebo v iných krajinách vyhlásili sebaurčovacie právo. V konečnom dôsledku bola zlikvidovaná pri zániku Nemeckej demokratickej republiky, lebo jeden národ nemôže vyhlásiť trikrát alebo dvakrát sebaurčovacie právo. Takže príslušníci maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku nikdy nemôžu vyhlásiť sebaurčovacie právo, pretože už ho maďarský národ vyhlásil v Maďarskej republike. V každom prípade môžu byť v Slovenskej republike iba príslušníkmi národnostnej menšiny. Nie, nikto im neberie to, že vytvárajú slovenskú občiansku spoločnosť, že ako národnosť sú štátotvorným, ale predsa len hierarchicky nižším štátotvorným článkom, pretože predovšetkým ústava jasne konštatuje, že Slovenská republika je v prvom rade štátom slovenského národa, ktorý vyhlásil sebaurčovacie právo, pretože inde ho vyhlásiť nemôže. V prípade, že by nesúhlasil Slovák s vládou, ktorá mu vládne, nemá možnosť si vybrať svoj materský štát, tak ako príslušník maďarskej národnostnej menšiny, ak by sa mu žiť na Slovensku nepáčilo, nikto mu nebráni, aby neznášal vládu, ktorá mu v danom prípade nie je po vôli.
Pokiaľ ide o článok 6 a 34, teda súčasná právna úprava skladajúca sa z 36 právnych oblastí, kde sú upravené jazykové práva príslušníkov národnostných menšín v oblasti školstva, kultúry, osvety, informácií a obradov, plne zodpovedá medzinárodnému štandardu. Hnutie za demokratické Slovensko a myslím si, že aj Slovenská národná strana znovu konštatujú, že objektívne podmienky na administratívnu autonómiu príslušníkov, teda jazykovú administratívnu autonómiu príslušníkov národnostných menšín nie sú opodstatnené. Práve naopak, budú ňou porušované práva štátotvorného národa, a preto Hnutie za demokratické Slovensko nepodporí nijaký jazykový zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku.
Slovensko nepotrebuje jazykový babylon. Slovensko k svojej integrácii a prosperite potrebuje, aby sa všetci jeho občania dorozumeli jedným dorozumievacím prostriedkom. Medzinárodné normy plne v tomto smere rešpektujú štátnu suverenitu a nezávislosť štátov, a preto sa vo všetkých medzinárodných dokumentoch toto právo príslušníkov národnostných menšín uvádza podmienene, to znamená, ak je to možné a pre štát účelné, prospešné a ekonomické. Ja som presvedčený, že v Slovenskej republike niet prostriedkov na to, aby sa všetky dokumenty prekladali do jazyka národnostných menšín, aby na Slovensku v niektorých národnostne zmiešaných regiónoch sa prijímali za riaditeľov škôl alebo vedúcich odborov iba bilingválne hovoriaci občania slovenskej národnosti, pretože bola by to zjavná diskriminácia príslušníkov štátotvorného národa.
Klub Hnutia za demokratické Slovensko preto návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorý ste dostali ako tlač 274, v žiadnom prípade nepodporí.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie v rozprave poslancovi Jánovi Cuperovi.
Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.
V zmysle § 23 rokovacieho poriadku o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Udeľujem mu slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni,
vláda požiadala o skrátené legislatívne konanie na zákon, ktorý nie je potrebný. Tak ako hovorí Ústava Slovenskej republiky v článku 34 ods. 2 písm. b): "Menšiny majú právo používať svoj jazyk v úradnom styku", to by som chcel podčiarknuť, "v úradnom styku za podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom." A tieto podmienky, tak ako bolo už spomínané pani Malíkovou, sú vlastne v jednotlivých častiach až v 36 právnych normách. Ide najmä o školskú, súdnu, mediálnu a ďalšie oblasti. Takisto nielen priaznivci a sympatizanti či už HZDS, alebo SNS, ale 80 % občanov Slovenskej republiky je proti prijatiu takéhoto zákona. Čiže v podstate i voliči všetkých parlamentných politických subjektov okrem maďarských politických subjektov, a to tiež by malo niečo pre nás zástupcov ľudu v parlamente signalizovať.
Takisto by som chcel povedať, že uvedenie tohto zákona do života by spôsobilo niekoľko problémov a vznikli by aj určité paradoxy. Samozrejme, že by tu boli aj problémy technické a finančné. Zoberme si napríklad otázku našich Rómov, ktorí sú veľmi šikovní a dnes 600 z nich nám robí hanbu opäť vo svete - vo Fínsku. Tento návrh zákona predpokladá, že jazyk menšiny sa bude používať tam, kde je 20 % obyvateľov alebo príslušníkov národnostnej menšiny. Ja sa teraz, prepytujem, čo sú Rómovia? Sú to národnostná menšina? Je to etnikum? Ak povieme, že to nie je národnostná menšina, ani to nie je etnikum, dostávame sa na nejakú bázu antihumánnosti. Oni sú veľmi šikovní a to využijú. Čo tým vznikne?
Tak vlastne keď teraz hovoríme o tom, že na Slovensku je zmiešané územie iba na juhu, v podstate Rómovia sú na celom Slovensku, čiže celé Slovensko by bolo zmiešaným územím a celé Slovensko počnúc od Plaveckého Štvrtka, kde žije cca 30 % rómskeho obyvateľstva, až po Čiernu nad Tisou, kde žije 40 % rómskeho obyvateľstva, vlastne by sme mali celé Slovensko dvojjazyčné.
Ďalší paradox vzniká. Na východe sú dedinky s okolo 500 až 1 000 obyvateľmi, kde sú Slováci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia. Čiže nájdu sa dediny, ktoré vytvárajú, kde predstavitelia štyroch, troch národností a jedného národa tvoria po 20 %. Čiže v obci sa bude úradovať v štyroch jazykoch. Neviem si to dostatočne predstaviť.
Ďalej, tento návrh zákona, ak by sa realizoval, vlastne porušuje aj Chartu ľudských práv a občianskych slobôd, pretože v orgánoch samosprávy a v orgánoch štátnej správy nebude môcť robiť hocikto, ale iba ten, kto ovláda jazyk menšiny. Čiže v takej dedine, ktorá má 500 obyvateľov a bude sa hovoriť štyrmi jazykmi, bude môcť robiť ten - neviem, či sa niekto taký nájde -, kto ovláda štyri jazyky.
Ďalší problém, samozrejme, je to vysoko teoretické, ak vznikne náhodou, ale ja to, samozrejme, nechcem, ale náhodou podobná katastrofa ako v roku 1965, keď sa pretrhla hrádza pri Číčove, títo občania boli odtiaľ evakuovaní a bývali pomerne dlhý čas v rôznych dedinách po Slovensku. Teraz si zoberte, že bude taký istý prípad, presťahujú jednu dedinu kdesi do okolia Čadce, ktorá má 500 obyvateľov, a určitý čas tam zatiaľ budú bývať ľudia, ktorí boli postihnutí touto katastrofou, tak si predstavte, že podľa tohto zákona budú tvoriť 20 %, podľa tohto zákona aj tri mesiace budú mať právo používať svoj jazyk v úradnom styku, aj teda dajme tomu na severnom Slovensku. Samozrejme, je to teoreticky, ale je to tak. Ak by sa to stalo, je to tak.
Ďalej by som chce sa spýtať, aký jazyk menšín sa bude používať, či to bude spisovný jazyk maďarský alebo jeho nárečia a dialekty, rómsky kodifikovaný jazyk alebo jeho nárečia a dialekty alebo jazyk olaských Cigánov, či rusínsky spisovný jazyk alebo jeho nárečia a dialekty. To sú skutočne veľmi závažné veci. Ja sa pýtam: Kto vyhodnotí, či je používaný jazyk spisovný, alebo je to nejaká "hatlanina"?
Ďalej je to aj možný zdroj nepokojov. Každý bude tvrdiť, že používa rómsky alebo cigánsky jazyk alebo maďarský jazyk, a pritom Róm z východu sa nedohodne s Rómom zo Záhoria a maďarským dialektom z okolia Kráľovského Chlmca sa nedohovoríte v Budapešti. Teda aké kritériá budú platiť? Tie sa totiž v podstate jednoducho určiť nedajú. Skutočne je to veľmi závažný moment.
Ďalej by som chcel citovať zákon - § 2 ods. 1 hovorí, ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 %. Čiže na Slovensku žije veľa príslušníkov iných národností, ktorí majú slovenské občianstvo. Žijú tu Rusi, Ukrajinci, Srbi, Chorváti. Žije tu asi 1 300 Arabov a do 3 000 Vietnamcov. Veľa Vietnamcov býva napríklad v Kráľovej pri Senci. Tvoria národnostnú menšinu. Ak budú tvoriť 20 %, tak v úradnom styku sa bude používať podľa tohto zákona vietnamský jazyk.
Ďalej veľmi často sa odvolávame na európske inštitúcie, na plnenie rôznych kritérií, lebo sa chceme dostať do Európskej únie. Tento zákon je údajne jeden z takých zákonov, aby sme tieto kritériá splnili. Ale ak tá Európa je taká demokratická a vyžaduje od nás splnenie takých a takých faktorov, ja sa potom pýtam: Prečo napríklad Nemecko, ktoré je veľmi demokratickou krajinou, a v Nemecku žije vlastne už druhé pokolenie prisťahovalcov či už Turkov, alebo Kurdov, a sú lokality, kde títo tvoria 20 % a v niektorých regiónoch až 40 %. Na úradoch však nemôžete používať ani turecký jazyk, ani arabčinu.
Dal by som do pozornosti tieto skutočnosti, ktoré som povedal, niektoré sú skutočne paradoxné, ale v praxi možné. Z tohto dôvodu tento zákon je skutočne nepotrebný a viac-menej bude vytvárať problémy, ako by mal niečo vyriešiť.
Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi podpredsedovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Konštatujem, že žiadne faktické poznámky k jeho vystúpeniu nie sú, preto ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení páni hostia, myslím, že tam niekto je, ale nezvykle až prázdno je pri takomto zaujímavom zákone,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu vlády, a to na skrátené legislatívne konanie tohto významného zákona. Už viackrát som z tohto miesta tlmočila svoj názor na skrátené legislatívne konanie, ktorým nás pri viacerých zákonoch traktuje táto vláda bez toho, že by boli splnené zákonné podmienky na uskutočnenie skráteného legislatívneho konania. Vždy som sa obmedzila na konštatovanie, že nie sú splnené podmienky. Dnes by som trošku hlbšie vyargumentovala nesplnenie právnych podmienok na skrátené legislatívne konanie, a to už aj vzhľadom na to, že ide o taký dôležitý zákon, ktorý sa chce veľmi rýchle akosi pretisnúť touto Národnou radou. A je pozoruhodné, je to práve zákon, ktorý sa dotýka občanov a o ktorý prejavujú občania mimoriadny záujem.
Podľa § 89 rokovacieho poriadku skrátené legislatívne konanie môže nastať jedine za mimoriadnych okolností, a to za priamo stanovených podmienok v zákone. Podmienka je ohrozenie ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti štátu a tretia podmienka na skrátené legislatívne konanie je, že hrozí štátu značná hospodárska škoda.
Teda, pán minister, očakávala som, že predložíte návrh na skrátené legislatívne konanie a v tomto návrhu budete argumentovať a presviedčať tento parlament, že jedna zo zákonných podmienok je splnená. Pokiaľ však tento návrh, ktorý ste zrejme vy pripravili do vlády, si pozriem, skladá sa z troch odsekov. V prvom odseku vlastne hovoríte o význame ochrany práv národnostných menšín a o význame tejto otázky pre stabilitu a mier.
Vážený pán minister, tak ako nie je dôvodom na skrátené legislatívne konanie stabilita a mier a ich význam, tak nie je zákonným dôvodom na skrátené legislatívne konanie ochrana práv menšín. Vaši právni odborníci, ako aj odborníci v Legislatívnej rade si mali všimnúť, že ku skrátenému legislatívnemu konaniu môže dôjsť, ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, teda mala by aspoň byť snaha vášho rezortu nejakým spôsobom argumentovať ohrozenie práv národnostných menšín a etnických skupín. Toto však vo svojom návrhu na skrátené konanie neuvádzate. Ja viem, že je aj veľmi ťažko uviesť, pretože na Slovensku nie sú ohrozené ani etnické skupiny. Takže musím konštatovať, že v prvom odseku vášho návrhu neuvádzate žiadny zákonný dôvod.
Prechádzam k druhému odseku vášho návrhu, kde hovoríte o tom, že sa vláda zaviazala urýchlene prijať tento zákon.
Vážený pán minister, dovolím si vás upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku záväzok vlády, že urýchlene niečo prijme, nie je zákonným dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Navyše vás chcem upozorniť na jednu nepresnosť, ktorú v tomto návrhu uvádzate, a to, že z článku 6 ods. 2 ústavy vyplýva povinnosť prijať samostatný zákon na používanie jazyka národnostných menšín, čo z tohto článku vôbec nevyplýva, pretože článok 6 ods. 2 hovorí o používaní iných jazykov než štátneho upraviť zákonom. V článku sa hovorí, že sa upraví používanie iných jazykov. Samozrejme, nemusíme si zdôvodňovať, že z množiny iných jazykov jazyky národnostných menšín a etnických skupín tvoria len časť. Teda ak sa odvolávate na tento článok, mali ste predložiť niečo iné, ako predkladáte. Ale opakujem, že v ods. 2 ste neuviedli žiaden zo zákonných dôvodov, ktorý predpokladá a vyžaduje na skrátené legislatívne konanie § 89. A vo svojom odseku 3 máte tento pozoruhodný text: Z uvedených dôvodov - to sú dôvody, ktoré uvádzate v predchádzajúcich dvoch paragrafoch - je potrebné podľa § 89 ods. 1, aby Národná rada prijala tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Ja si myslím, že každému je nad slnko jasné, že nielenže neexistuje zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale ani ste sa nepokúsili ho nejako tu v tejto snemovni čo aj imputáciou nejakých myšlienkových konštrukcií predostrieť.
Preto ako právnik musím jednoznačne konštatovať, že neuvádzate zákonný dôvod, a keďže rokovací poriadok skrátené legislatívne konanie pripúšťa jedine keď je splnený niektorý zákonný dôvod, preto musím jasne vyjadriť svoje stanovisko, že nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním. A pokiaľ mašinéria ústavnej väčšiny tohto parlamentu odsúhlasí skrátené legislatívne konanie, je to jednoznačné protizákonné rozhodnutie tohto parlamentu.
Okrem spomínanej predpokladanej nezákonnosti, prípadne neexistencie zákonného dôvodu na skrátené legislatívne konanie, mi dovoľte, aby som dala aj ďalšie nedostatky, ktoré vylučujú podľa môjho názoru skrátené legislatívne konanie.
1. V predloženom legislatívnom návrhu, ktorý žiadate prerokovať v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní, nemáte vyčíslené dosahy na štátny rozpočet, a to dosahy podľa legislatívnych pravidiel v tomto roku a dosahy v budúcom kalendárnom roku. To je potrebné preto, lebo tento zákon navrhujete s účinnosťou od 1. septembra, to znamená, že bude dosah v roku 1999 iný ako v roku 2000. Je to podmienka, pán minister. Ja vôbec nemôžem súhlasiť a nesúhlasila som už ani vo výbore pre ľudské práva a národnosti, kde som členka, a tento výbor je gestorský výbor, s tým, že prijatie vládneho návrhu nebude mať žiadny finančný dosah. Ja sa pýtam: Z čoho sa budú platiť tlmočníci, z čoho sa budú platiť sily, ktoré budú robiť preklady, ktoré sa predpokladajú, že sa budú vyhotovovať v jazyku národnostnej menšiny a podobne? Či obce s tým súhlasili, že napríklad v gestorskom výbore bolo štátnym tajomníkom prezentované, že veď obce to nejako uhradia zo svojich financií. Bude to tak, pán minister? Budú mať na to financie? Tieto otázky sú nedoriešené a ja si myslím, že legislatívny návrh môže ísť na pokračovanie jedine ak splnia túto podmienku, lebo je to v legislatívnych pravidlách tak upravené.
2. Nemôžem súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, pretože s týmto návrhom, myslím s obsahom vládneho návrhu, sa robili také tajnosti, že ani členovia gestorského výboru do poslednej chvíle nevedeli pravý obsah tohto zákona. My sme sa ho dozvedeli až tento týždeň v pondelok, keď sme dostali materiály na rokovaní tohto gestorského výboru a tam sme ho preberali. Je možné pri takomto dôležitom zákone vychytiť každú drobnôstku, každú nuansu, ktorý bude mať nesmierny význam? Nie. Je možné, aby sa realizovalo to, čo ste deklarovali aj vo vládnom vyhlásení, aby sa k zákonom mohli vyjadriť všetky subjekty, ktorých sa to bude v praxi týkať? Nie je to možné. Za takejto situácie takéhoto vysokého stupňa utajenia - ak to môžem takto nazvať, pretože ja som sa osobne aj obrátila listom na podpredsedu slovenskej vlády pre legislatívu pána podpredsedu Fogaša, bol to otvorený list, kde som ho požiadala, aby ma aspoň informoval o základných princípoch tohto zákona. Dostala som síce veľmi zdvorilú, ale nič nehovoriacu odpoveď, z ktorej som sa nedozvedela, na akých princípoch bude modulovaný tento zákon. Takže pri takejto tajnosti a neznalosti jeho obsahu, resp. znalosti len niekoľko dní, je absurdné, aby tento zákon prešiel v skrátenom legislatívnom konaní.
3. Mám pripomienku k skrátenému legislatívnemu konaniu z toho dôvodu, že občania, najmä mladí, iniciovali petíciu, ktorá sa vzťahuje k tomuto zákonu, s určitými požiadavkami. Myslím, že je prejavom arogancie moci, keď práve zákon, ku ktorému občania sa aktivizujú na širokom území, aby som to stručne povedala, vy práve tento zákon predkladáte na skrátené legislatívne konanie. To znamená asi, v ľudovej reči povedané: Hovorte si vy, čo chcete, chcite, občania, čo chcete, my máme v parlamente ústavnú väčšinu a my si urobíme to, čo my budeme chcieť. Toto neviem inak nazvať, len ako aroganciu moci.
4. Mám otázku, pán minister: Prečo také urýchlenie? Nepovažujete tento zákon za dôležitý pre občanov, aby sa s ním oboznámili? Považujete tento zákon za dôležitý len vo vzťahu k Európskej únii? Ja si myslím, že tento zákon je veľmi dôležitý pre občanov. Ja si myslím, že by sa dokonca s jeho obsahom mali oboznámiť, a to hlavne preto, že posledná medzinárodná situácia, myslím tu vývoj v Kosove, ako i niektoré s tým súvisiace aktivity v zahraničí sú veľmi pozoruhodné a tento zákon sa stáva i z toho dôvodu citlivým zákonom. Vo viacerých denníkoch pred niekoľkými dňami prebehli informácie napríklad o aktivitách maďarskej loby v súvislosti s Vojvodinou.
Ak dovolíte, budem citovať z listu, ktorý adresovala maďarská loby švédskemu premiérovi. Je to úryvok, ktorý novinárka priamo z Washingtonu publikovala v slovenskom denníku, a myslím, že aj iné denníky o tomto dosť podrobne písali. Citujem úryvok: "Apelujem na vás, aby ste" - to je apelácia na spomínaného švédskeho premiéra, "apelujem na vás, aby ste podporili znovupripojenie severnej Vojvodiny k Maďarsku pokojnou cestou pod ochranou NATO ako súčasť kosovského mierového plánu." V liste dôvod na takúto požiadavku je nasledovný, a to, že Vojvodina pred vyhlásením Trianonskej dohody patrila po celých tisíc rokov k Maďarsku.
A prečo toto uvádzame v súvislosti so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín? Ja si myslím, že inteligentným poslancom, ako aj inteligentným občanom to netreba dlhšie zdôvodňovať, a myslím, že na oživenie pamäti stačí len uviesť, že v roku 1997 podpredseda vtedajšej maďarskej vlády uviedol: "Maďarsko je všade tam, kde žijú Maďari." To bolo v roku 1997. Nebude za krátky čas tento výrok modulovaný asi nejako inak a možno aj tak, že Maďarsko je všade tam, kde sa hovorí maďarsky? Myslím, že aj z tohto dôvodu nie je možné nadradiť zákon o používaní jazyka národnostných menšín zákonu o štátnom jazyku.
Myslím, že aj z tohto dôvodu by tento zákon mal byť daný na vedomosť občanom, mali by byť občania Slovenskej republiky s ním oboznámení, pretože oni sú zdrojom moci, moci, ktorú tu presadzuje v parlamente ústavná väčšina. A tá by si mala ctiť týchto občanov a skutočne im obsah tohto zákona dať na známosť. A aj z tohto dôvodu, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a poslanci, som jednoznačne proti tomu, aby sa tento zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave.
Faktické poznámky: pán poslanec Prokeš, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení s faktickými poznámkami. Posledný je pán poslanec Zlocha.
Pán poslanec Prokeš, máte slovo, nech sa vám páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som len rád k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej povedal, že v tomto zákone vôbec nejde o základné ľudské práva, v tomto zákone ide o zavedenie úradnej viacjazyčnosti v Slovenskej republike. A treba k tomu hneď povedať, že vzor "najvzorovatejší" pre našu vládu - Spojené štáty americké - odmietli dvojjazyčnosť, odôvodnili to ekonomickými nákladmi. Som veľmi rád, že naša vláda považuje Slovenskú republiku za bohatšiu krajinu, ako sú Spojené štáty, keď my si to môžeme dovoliť, oni si to dovoliť nemohli. Dodal by som ešte, že Kalifornia nedávno dokonca zrušila národnostné školy. Teda je jasné, že tieto otázky, ktoré má riešiť tento zákon, rozhodne nie sú alebo nepatria medzi základné ľudské práva. Alebo sú porušované ľudské práva v Spojených štátoch amerických, v tom pre našu vládu dokonalom vzore demokracie? Pretože ak sú to raz ľudské práva, musia platiť aj tam. Ale nikto Spojeným štátom nič také nevyčíta.
Na druhej strane ešte by som chcel dodať, že je veľmi smiešne, ak sa vláda zaväzuje kdesi, že bude nejaký zákon prijatý. Dosiaľ podľa našej ústavy stále platí, že zákony prijíma parlament, nie vláda.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Myslím si, že zákon, ktorý prerokúvame, je veľmi závažný a bude mať tiež veľmi závažné dosahy v praxi na obyvateľov Slovenska. Myslím si, že vláda by mala venovať jeho prerokovaniu patričnú váhu alebo význam a mal by byť pri prerokúvaní tohto zákona prítomný podpredseda vlády pre integráciu pán Hamžík a takisto podpredseda pre národnosti pán Csáky.
Čiže dávam návrh, aby boli prizvaní a aby sa prerušilo zasadnutie, dokiaľ nebudú prítomní pri prerokúvaní tohto zákona. Žiadam, aby sa o tomto procedurálnom návrhu hlasovalo ihneď.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ešte pán poslanec Zlocha vystúpi s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Ja by som chcel vlastne len doplniť, vážený pán podpredseda, pani poslankyňu Tóthovú, že Vojvodina nebola nikdy súčasťou Maďarska. Vojvodina bola súčasťou Srbska alebo Juhoslávie. Maďarsko vzniklo po prvej svetovej vojne, tak ako iné štáty, teda tak ako Česko-Slovensko a iné štáty po ukončení vojny. Predtým to bolo Uhorsko alebo Rakúsko-Uhorsko, takže si netreba pliesť pojmy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Vystúpi pani poslankyňa Slavkovská v rozprave.
(Hlasy v sále.)
Dám hlasovať s tým, že pozveme, samozrejme, obidvoch pánov podpredsedov, ako ste hovorili, ale myslím si, že môžeme do 12.00 hodiny potiahnuť program tak, aby sme to skončili.
Pani poslankyňa Malíková, buďte tak láskavá, zopakujte svoj procedurálny návrh, ktorý ste podali.
Poslankyňa A. Malíková:
Aby bolo prerušené zasadnutie pléna, dokiaľ nebudú prítomní podpredsedovia vlády pán Hamžík a pán Csáky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, o tomto procedurálnom návrhu dávam hlasovať.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Dám znova hlasovať vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci do rokovacej sály, ale opticky vidím, že je tu viac poslancov ako 73.
Takže ešte raz. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Žiadam skrutátorov, aby spočítali prítomných poslancov v sále. Prosím, páni skrutátori, spočítajte poslancov, ktorí sú prítomní v rokovacej miestnosti, pretože je tu viac ako 76 poslancov.
Páni poslanci, neodchádzajte, ten návrh vyšiel z vašej liahne.
Pokračujeme ďalej.
Pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo v rozprave.
Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
za 8 mesiacov práce tohto parlamentu tu odznelo už nespočetnekrát, že poslanecká snemovňa nedodržuje rokovací poriadok, a to § 89 ods. 1, kde sa hovorí, ja to znovu odcitujem, že skrátené legislatívne konanie sa môže konať iba vtedy, ak ide o ohrozenie základných ľudských práv alebo o značné hospodárske škody, prípadne ak je ohrozená bezpečnosť štátu. Ak by som si rozmenila na drobné to, čo je uvedené v rokovacom poriadku, tak v žiadnom prípade tlač 274, čiže návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o používaní jazyka národnostných menšín tieto kritériá nespĺňa, iba v tom prípade, ak by som povedala, že predložený návrh na skrátené legislatívne konanie otočím opačne. Ak totiž prijmeme tento zákon, tak budú ohrozené základné ľudské práva Slovákov na južnom území Slovenska. Dôjde k značným hospodárskym škodám, pretože skutočne prijatie takéhoto zákona bude mať dosahy na štátny rozpočet, aj keď sa vláda tvári, že to nie je pravda. No a čo sa týka tej bezpečnosti štátu, tak tá by mohla byť ohrozená len vtedy, ak by tento zákon prijatý nebol a maďarská národnostná menšina by sa začala domáhať svojich práv takým spôsobom ako Albánci v Kosove. Dúfam, že k tomu u nás nemôže prísť.
Takže keď som už povedala, že tu nespočetnekrát odznelo, že poslanecká snemovňa nedodržiava rokovací poriadok, zdalo by sa, že aj toto moje vystúpenie je nosením dreva do lesa. I napriek tomu však považujem za svoju povinnosť vyjadriť svoj nesúhlas s tým, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín je daný na skrátené legislatívne konanie. Nie je na to ani ten najmenší dôvod, tak ako je to uvedené aj v návrhu vlády, kde sa nedozvieme, prečo vlastne vláda dáva tento zákon na skrátené legislatívne konanie. Mimochodom, myslím si, že názov toho zákona nie je správny, pretože hovorí sa tu o používaní jazykov národnostných menšín, ale pôjde iba o použitie jedného jediného jazyka menšín, a to maďarského jazyka. Čiže nezakrývajme tú pravú podstatu veci za množné číslo.
Skrátené legislatívne konanie nemá žiadny dôvod, aj keď si zoberieme takú záležitosť, že doterajšia neexistencia takéhoto zákona neprivodila maďarskej národnostnej menšine žiadnu ujmu, čiže ak by do septembra vydržali, tiež im žiadnu ujmu neprivodí. Na Slovensku sa maďarskej národnostnej menšine darí viac ako dobre, o čom svedčí aj stúpajúci počet ich príslušníkov. Takže ak by sme si chceli ctiť sami seba, ako poslanci svoju vlastnú prácu, ako najvyššieho ústavodarného a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, to by museli, samozrejme, koaliční poslanci, ale najmä vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, byť hrdí na úrad, ktorý zastávajú, ktorým ich poverili občania. Uvedomiť si, že Národná rada je vyšším orgánom ako vláda a nerobiť zo seba sústavne vládneho poskoka, tak ako sa to v tomto parlamente stále deje, a tak ako sa to deje aj pri tomto zákone. Ibaže, žiaľ, naši najvyšší ústavní činitelia majú otrocké ohýbanie chrbtov zrejme v krvi, tak ako sa premiér nedôstojne skláňa ako pokorný služobník aj pred tým najposlednejším komisárom Európskej únie, tak sa predseda parlamentu bojí vystrieť chrbát pred premiérom. Vláda si robí s parlamentom, čo chce, a predseda parlamentu nemá odvahu sa ozvať. A takíto ľudia riadia náš štát. Ak by sa zákon o používaní jazykov národnostných menšín neprijal vôbec a nie to ešte v skrátenom legislatívnom konaní, nič sa nestane. Nebudú ohrozené práva maďarskej národnostnej menšiny, ktoré sú aj bez tohto zákona nadštandardné. A ak som teda hovorila, že nebudú ohrozené práva maďarskej národnostnej menšiny, nie som si istá, že nebudú ohrozené práva vo vzťahu k Slovákom. Ľudské práva Slovákov budú ohrozené jednoznačne.
Prijatie tohto zákona dáva právny základ na pomaďarčovanie Slovákov na zmiešaných územiach južného Slovenska. Ak sa 80 % Slovákov bude musieť prispôsobiť 20 percentám maďarskej národnostnej menšiny, všetci vieme, kde to asi skončí. To pomaďarčovanie sa deje totiž už aj dnes aj bez zákona. Stačí si pozrieť miestne denníky v Dunajskej Strede, v Komárne, kde v mnohých prípadoch pri ponúkaní voľného pracovného miesta jednou z hlavných podmienok je ovládanie jazyka maďarského. Čiže hovoriť o napĺňaní práv maďarskej menšiny je viac ako kuriózne, pretože táto menšina, tie práva u nás, chvalabohu, má nadštandardné. Je však na zamyslenie, prečo Maďar, ktorý žije napríklad v Anglicku, vo Francúzsku alebo v Spojených štátoch amerických, sa bez reči a čo najrýchlejšie naučí štátny jazyk. Iba maďarská menšina na Slovensku nie že nie je schopná sa slovenský jazyk naučiť, ale nie je ochotná sa naučiť štátny jazyk, jazyk krajiny, v ktorej žije.
Prijatie tohto zákona maďarskej menšine umožní ešte viac ignorovať štátny jazyk. Pri ústretovosti tohto zákona nebudú už vôbec potrebovať znalosti jazyka slovenského. Ale na druhej strane znovu opakujem, nielen na zmiešanom území, ale aj na čisto slovenskom území sa budú Slováci sústavne stretávať s maďarčinou. A aby sa to mohlo diať okamžite, treba na to skrátené legislatívne konanie. Iný dôvod tu neexistuje. Snáď iba obava SMK, že sa nájde viacej takých odporcov voči nadmerným požiadavkám maďarskej menšiny v radoch koalície, ako je pán minister Koncoš. Snáď iba toto vedie SMK k tomu, aby dotlačilo vládu Slovenskej republiky ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Ak vládna koalícia bude chcieť, zákon sa určite prijme.
Tak o čo teda ide? To nedokážu poslanci povedať svoj názor ani v tomto prípade? Hlasovanie o tomto diskriminačnom zákone pre Slovákov však vojde do dejín. Nech obyvatelia Slovenska vidia, kto ich zrádza v ich najsvätejších citoch. A to sú city k vlastnému jazyku. Takýto zákon, ktorý zasiahne skutočne celé Slovensko, a nielen maďarskú národnostnú menšinu, by mal byť daný do médií na verejnú diskusiu.
Je absolútne nevhodné, nemorálne a trápne, že Európska únia už s týmto zákonom bola oboznámená dávno, dokonca dávala podnet na to, či je dobrý, alebo nie je dobrý, ale občania Slovenska, ktorých sa tento zákon dotýka, tí o ňom nevedia nič. Sú zaujímavé výroky niektorých poslancov koalície, napríklad pána poslanca Weissa, ktorý dnes v denníku Sme sa vyjadril, že kampaň proti tomuto návrhu zákona nás posúva smerom na Balkán. Ja si dovolím tvrdiť opak, nie kampaň proti tomuto zákonu, ale prijatie tohto zákona nás posunie smerom na Balkán. A práve preto Slovenská národná strana kategoricky protestuje nielen proti skrátenému legislatívnemu konaniu, ale aj proti prijatiu takéhoto zákona v akejkoľvek podobe.
Ďakujem.