Středa 30. června 1999

Druhý deň rokovania

17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. júna 1999

 

 

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram druhý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Brhel, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Klemens, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Petrák, pán poslanec Slota a pán poslanec Tarčák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu, žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 279 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 279a, v ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

Prosím ministra obrany Slovenskej republiky Pavla Kanisa, aby návrh vlády odôvodnil.

Prosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej miestnosti.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

predkladám vám na prerokovanie návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova, ktorý je spoločným materiálom ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí.

Dlhodobé úsilie medzinárodného spoločenstva o riešenie krízy na území Kosova bolo zavŕšené prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244, ktorá uložila členským krajinám vytvoriť medzinárodný bezpečnostný zbor v Kosove. Do medzinárodných mierových síl KFOR sa okrem krajín NATO zapojili aj mnohé krajiny Partnerstva za mier - Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko, Rakúsko a Ukrajina. Očakáva sa aj účasť Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky v duchu svojho programového vyhlásenia schválila vyslanie ženijnej jednotky v celkovom počte do 40 vojakov s potrebnou technikou a vojenským materiálom, ktorá sa bude podieľať na niektorých stavebných prácach - výstavba ubytovacích priestorov pre mierové sily, výstavba, údržba a oprava vojenských komunikácií a bude sa podieľať na odmínovacích prácach. Jednotka bude súčasťou motorizovaného práporu Rakúskej republiky, ktorý bude pôsobiť v nemeckej zóne v juhovýchodnej časti Kosova susediacej s Albánskom a Macedónskom.

Účasť v silách KFOR si všetky účastnícke krajiny hradia samostatne. Náklady spojené s vyslaním a s pôsobením jednotky Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR na území Kosova v celkovej sume sa predpokladajú 39,38 mil. Sk a budú sa hradiť vo výške 19,38 mil. z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z viazaných prostriedkov, ktorej viazanie určuje minister financií, a vo výške 20 mil. Sk z rezervy vlády Slovenskej republiky.

Vyslanie slovenskej ženijnej jednotky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova je ďalším konkrétnym príspevkom Slovenskej republiky na podporu vytvárania mieru a mierového procesu v Kosove a vytvárania dôstojných životných podmienok pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich národnosť. Účasť v mnohonárodných jednotkách pod vedením NATO na základe mandátu OSN a znášanie nákladov na plnenie spoločných úloh je konkrétnym krokom aj k plneniu podmienok integrácie do Severoatlantickej aliancie.

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

panie poslankyne, páni poslanci,

žiadam vás o prerokovanie uvedeného návrhu a odporúčam vám, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom vlády na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova v počte do 40 osôb.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Prosím teraz predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Vladimíra Palka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Buďte takí dobrí, keby ste vypli, páni poslanci a poslankyne, mobilné telefóny.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

Návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 276 zo dňa 25. júna 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory v stanovenom termíne prerokovali návrh na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky a zaujali k nemu nasledujúce stanovisko: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh prerokovali dňa 29. júna 1999, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR na území Kosova.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré je prílohou tejto správy.

Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem spoločnému spravodajcovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Hudec, nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok. Pán poslanec Húska, dodatočne. Pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

Prosím, pán poslanec Hudec, máte slovo.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážení páni poslanci,

vážené panie poslankyne,

hostia,

mám v podstate tri otázky. Prvá otázka sa týka toho, aký je súvis s vyslaním ženijnej jednotky s predošlým konfliktom, s predošlou agresiou NATO voči slobodnému štátu Juhoslovanskej zväzovej republike, či velenie tejto jednotky bude spadať pod agresorský veliteľský zbor. Koľko bude stáť vyslanie tejto jednotky Slovenskú republiku, koľko miliónov korún? A tretia otázka znie takto: Keď sa vyšlú ženijné jednotky do Kosova, budú pomáhať separatistom Albáncom alebo budú pomáhať utláčaným občanom tejto časti zvrchovanej Juhoslovanskej zväzovej republiky?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Húska. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Pán poslanec, hlásite sa s faktickou poznámkou?

Prepáčte, pán poslanec.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

máme, samozrejme, ten názor, že je potrebné mať aj medzinárodnú solidaritu, a to aj v oblastiach použitia sily za predpokladu, že tieto neprehlbujú a nekomplikujú vzájomné medzinárodné vzťahy, a, samozrejme, za predpokladu, že sa užívajú s mierou, pretože to je jeden z najpodstatnejších problémov.

Viete, rád by som upozornil vážené kolegyne a kolegov, že sa viedli rôzne diskusie o tom, ako použiť našu brannú moc v prípade medzinárodných zaangažovaní, a treba povedať, že doteraz si myslím, že sme robili dobrú službu Slovensku, že sme robili dobrú službu mieru a aj vzájomnému porozumeniu. Bolo by dobré, keby sme tak robili aj naďalej.

Teraz sa už rôznia názory, dokonca aj vo vládnom tábore. Ak si viacerí z vás všimli, tak sú už informácie o tom, že najprv nevyslať žiadnu, potom vyslať malý počet, potom vyslať 200 ľudí, potom dokonca vyslať na ochranu niektorých ohrozených náboženských objektov. Všetko má svoje pre a proti a myslím si, že dokonca v takom priestore, o akom je reč, teda o Kosove, treba zvážiť všetky možné okolnosti. Jedno je nesporné, naši vojaci majú ísť do prostredia, v ktorom sú silné rezíduá aj návykov, ktoré dokonca poznáme z krvnej pomsty, ktoré poznáme ako priestor, v ktorom sa určité typy agresívnych atavizmov vlastne súčasne objavujú a stále sú relatívne živé a v tomto prostredí bude naozaj problém zachovať pokoj, a dokonca ten pokoj šíriť.

Ženijné jednotky budú veľmi ohrozené predovšetkým v samotnom fakte, že z tých troch povinností, ktoré sa od nich očakávajú, vlastné ženijné zabezpečenie, infraštruktúra a odmínovania a likvidácia nevybuchnutej munície, pravdepodobne práve tá tretia úloha je mimoriadne náročná a, samozrejme, aj najrizikovejšia. Ale rád by som upozornil, že ak sledujete aj vývoj uchádzačov o moc v samotnom Kosove, tak je to hra starých návykov, ale aj hra rôznych kabinetných figúrok, ktoré pripomínajú skôr niektoré pasáže z mafiánskych spôsobov. Bolo by dobré, aby sme na toto všetko dávali pozor. A naozaj pre nás je mimoriadne dôležité, aby sme si zároveň uvedomili, že niektoré veci sa robia celkom nezvyčajným spôsobom.

Už samotný pojem, ktorý sa zaviedol pri záväzku o demilitarizácii a transformácii ÚČK - vlastne sa zaviedlo nové poňatie pojmu demilitarizácia, a dokonca s výrazným zdôraznením, že je to riešenie iné ako odzbrojenie, pretože nejde o odzbrojenie, ale o zabránenie používania niektorých typov zbraní účinnejšieho dosahu. To je naozaj problém, pretože pojem odzbrojenia sa dokonca používa aj v medzinárodnom slovníku na spôsob znižovania podielu práve mimoriadne účinných zbraní aj pri vyjednávaniach o raketových systémoch, o jadrových zbraniach atď. Čiže vnesenie pojmu demilitarizácie ako nuansovanie a zníženie grádu použitia zbraní je veľmi pochybné a myslím si, že je aj ukážkou toho, ako účel svätí prostriedky, akým spôsobom sa to používa.

V každom prípade si myslím - a my sme to už niekoľko ráz si opakovali -, bola osudová chyba NATO, že použilo prostriedky násilia na území, ktoré nie je jeho zmluvným územím. A zároveň chcem upozorniť, že dokonca aj terajšie úvahy napríklad amerických činiteľov, ktoré povedali, sú naozaj rôzne, pretože niektorí uvádzali, že išlo o 4 - 7 mld. dolárov, ktoré boli použité na akciu v Kosove a v Zväzovej republike Juhoslávii, iné uvádzajú 11 - 17, dokonca 19 mld. dolárov. A predstavitelia Spojených štátov uviedli, že tieto výdavky hlavne niesli Spojené štáty a že teraz výdavky, ktoré budú spojené s rekonštrukciou a výstavbou Kosova a za určitých podmienok aj ostatnej Juhoslávie, že budú musieť niesť hlavne predstavitelia Európskej únie. A to nás zaujíma ako budúcich členov tejto Európskej únie. Totiž tie váhy sú zaujímavé. Ak zoberieme do úvahy, že náklady na ničenie predstavovali dajme tomu tých 10 alebo až 17, 19 mld. dolárov a odhad nákladov na rekonštrukciu je okolo 120 mld., tak si vieme asi predstaviť, aká je deľba práce, že tí, ktorí majú niesť náklady na rekonštrukciu, nesú desaťnásobok nákladov, ktoré majú vykonať. Ale nerobme si ani v tejto oblasti ilúzie, pretože napríklad analýza plnenia plánov pri rekonštrukcii Bosny a Hercegoviny po rokoch, keď sa veľmi intenzívne vypracúvali programy, ako urobiť rekonštrukciu týchto území po vojnovom konflikte, ukazujú, že sa tieto plány plnia na 7 %. Je to všetko obraz cynizmu modernej civilizácie. A myslím, že o tomto treba tiež hovoriť. To tvárenie sa ako veľmi ochotný, veľmi ústretový a zároveň mŕtvy chrobák nie je dobrou cestou.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem poslancovi Húskovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Zajac. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

Poslanec P. Zajac:

Ďakujem pekne.

Ak pán predsedajúci dovolí, budem reagovať aj na pána poslanca Hudeca, pretože som sa hlásil s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Hudec a pán poslanec Húska sa správajú tak, ako keby žili na opustenom ostrove a tým opusteným ostrovom už nie je ani dokonca Slovenská republika a dokonca ani len miestnosť Národnej rady. Tým opusteným ostrovom sú ich hlavy. Dnes je jednoduchým a elementárnym faktom, že okrem Miloševiča, okrem pána Húsku a možno ešte pána Hudeca a niekoľko ďalších, už neexistuje nikto na svete, kto by si dnes dovolil povedať niečo také. Jednoduchým faktom je to, že dnes získava NATO legitimitu Bezpečnostnej rady OSN, to znamená OSN. Dnes nemá Miloševič oporu v nikom na svete, ani v susedných krajinách. Dnes už nemá oporu ani vo svojej vlastnej krajine. Nemá oporu ani vo svojej vlastnej cirkvi. Nemá oporu ani v opozícii. Nemá oporu ani v Rusku, nemá oporu ani v Čiernej Hore, nemá oporu ani v Macedónsku, nemá oporu ani v Bulharsku, nemá oporu ani v jednej zo susedných krajín. Jedinú oporu, ktorú dnes Miloševič má, je opora pána poslanca Húsku a pána poslanca Hudeca. Takže ja im gratulujem k tomuto skvelému výkonu, že sa konečne dopracovali k takej výnimočnej a jedinečnej podpore pre niekoho, kto je dnes vojnovým zločincom a kto už okrem nich na svete nemá nikoho. Dúfam, že spolu s pánom Miloševičom sa im bude dobre nažívať.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

V rozprave ako posledný rečník vystúpi pán poslanec Šebej.

(Ruch v sále.)

Prosím pokoj, páni poslanci.

Slovo má pán poslanec Šebej.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec F. Šebej:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dámy a páni,

rokujeme o vyslaní 40 slovenských vojakov, konkrétne ženijnej jednotky do síl KFOR v Kosove. Chcem pánovi poslancovi Húskovi pripomenúť, že nerokujeme ani o "všehomieri", ani o všeobecných otázkach geopolitiky a už vôbec nemáme politologickú debatu o morálke medzinárodných inštitúcií, o agresii a o vojnách. Rokujeme o vyslaní 40 slovenských vojakov do medzinárodných jednotiek v Kosove. O ničom inom nerokujeme. To vyslanie nemá charakter riešenia celosvetových problémov, ba ani charakter riešenia balkánskej krízy. To vyslanie má charakter pomoci medzinárodných vojenských síl, ktoré majú vrátiť do normálu situáciu v Kosove.

Z pohľadu slovenských vojakov to vrátenie do normálu, keďže sú to ženisti, samozrejme, znamená predovšetkým to, čo ženisti vedia robiť, a to mosty, komunikácie, cesty, odmínovanie. To je čosi, čo považujem za vysoko humánny príspevok k situácii, v ktorej sa celé Kosovo nachádza. V tomto bode ani neprerokúvame to, či sily NATO boli agresor, alebo či darebák je Miloševič. Hoci sa mi zdá, že táto vec by už mala byť jasná.

Chcel by som tiež pripomenúť pánovi poslancovi Hudecovi, ktorý tu položil niekoľko slabomyseľných otázok, že všetky otázky má zodpovedané v parlamentnej tlači, ktorá je na stole. Kto bude veliť tým jednotkám, koľko to bude stáť, aká bude štruktúra, to všetko je v parlamentnej tlači. Veď sa to prerokúvalo.

Chcem povedať ešte jednu vec. Je samozrejmé, že jednotkám KFOR zo splnomocnenia Bezpečnostnej rady OSN velí generál Michael Jackson. Všetky jednotky vrátane ruských jednotiek podliehajú tomuto veleniu, i keď rozhodujú spoločne.

Na záver by som rád povedal ešte jednu vec a je mi úplne jedno, aké pozitívne emócie vyvolávam v "súdruhoch" napravo, že Slovensko sa snaží mať v medzinárodnom spoločenstve určité miesto. To miesto je, samozrejme, definované nielen verbálne, nielen slovne, ale aj napĺňaním určitých záväzkov voči svetu, voči morálke a, samozrejme, voči humanite. Takže mi dovoľte, aby som vám odporučil, aby sme hlasovali za vyslanie slovenskej ženijnej jednotky do síl KFOR v Kosove.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Šebejovi.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Cabaj, pán poslanec Brňák, pán poslanec Kalman, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Malíková, ďalej pán poslanec Ošváth, pán poslanec Tatár, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Sitek. Prečítam ešte raz, aby sme vedeli aj poradie tak, ako som si ho zachytil. Tak prosím ešte raz: pán poslanec Cabaj, pán poslanec Brňák, pán poslanec Kalman, pán poslanec Gašparovič...

(Ruch v sále.)

Prosím vás pokoj.

Pán poslanec Slobodník, pán poslanec Cuper, pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Tatár, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Sitek, pani poslankyňa Belohorská. Myslím, že som čítal všetkých. Ďakujem. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Šebeja.

Ako prvý naňho bude reagovať pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec T. Cabaj:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

chcem reagovať na vystúpenie "súdruha" Šebeja, pretože neviem, kde to zobral, ale on si pletie jedno s druhým, ale ono už to tak býva v živote, ak "vyhynutí politickí neandertálci" sa dostanú potom do parlamentu, tak nám tu rozdávajú rozumy. Viete, takže ťažko potom o niečom diskutovať a, bohužiaľ, platí to, ako to bývalo vždy v škole, že ak niektorý žiak zasmradil, tak toho sme vyhnali z triedy. Teraz jeho nebolo potrebné ani vyhnať, pretože on jednoducho sám odišiel. Čo už iné môže povedať v tomto parlamente? Je to jeho úroveň.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Brňák, máte slovo, nech sa páči.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Myslím si, že pán poslanec Šebej a pán poslanec Zajac a im podobní už dlhší čas v tomto parlamente preukazujú a dokazujú jedinečnosť a dočasnosť svojej politickej chvíle v tomto parlamente. Myslím si, že politický skanzen, ktorý obidvaja reprezentujú a ktorý v súčasnosti reprezentuje v rámci Slovenska okolo jedného percenta, je dostatočným na to, aby napĺňal ich myšlienky aj idey, s ktorými jednoducho nesúhlasí prevažná časť tohto obyvateľstva na Slovensku. Takže len tak ďalej, páni, myslím si, že vaše percentá pôjdu, určite nejakým smerom sa ešte pohnú, ale určite nie hore.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pán poslanec Kalman. Nech sa vám páči.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem pekne.

Pochopiteľne, že som za to, aby Slovenská republika pomoc poskytla každému, kto ju potrebuje, či je to Juhoslávia, či je to časť Kosova, teda juhoslovanské územie v Kosove. Mrzí ma však tón, ktorý tu opäť zaznel pri takom dôležitom momente alebo bode, účinnej pomoci Slovenskej republiky príslušnej krajine, najmä v súvislosti s osočovaním opäť poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Ja si myslím, že ste vôbec nepochopili, kolegovia, to, čo sme chceli povedať a čo sme hovorili, pretože stačí si pozrieť, nerád sa odvolávam, ale stačí si pozrieť napríklad moje vystúpenie, ktoré som na začiatku agresie tu v tomto parlamente hovoril, kde som predpokladal, aký to bude mať dosah, aký to bude mať priebeh, ako to dopadne, aké to bude mať následky. Všetko do písmena sa splnilo. Keby sa boli vtedy hľadali iné spôsoby riešenia, a ony boli, dnes to svet uznáva, nemuselo by prísť ani k vojnou zničenému územiu, ani k tým útrapám, ktoré títo ľudia pocítili na jednej i na druhej strane, nemuselo prísť ani k obetiam a dnes sme nemuseli riešiť otázky alebo klásť si otázky, z čoho to bude financované, akým spôsobom to bude kto financovať a podobne. Takže bolo treba viac rešpektovať alebo bolo treba viac úsilia aj v súvislosti s ochotou vlády aj parlamentu akceptovať opozíciu a hľadať ďalšie požiadavky alebo ďalšie možnosti v súvislosti s riešením situácie, ktorá bola na Balkáne.

Moja posledná poznámka. Kolegyne, kolegovia, často sa vyskytuje v tomto parlamente pojem "súdruh". Z jednej, druhej i tretej strany. Odporúčam vám, aby ste si prešli históriu a preštudovali, odkiaľ tento pojem pochádza, kde sa začal používať, a vzápätí aby ste si ho preštudovali aj v súvislosti s tým, kde sa dnes používa v rámci Európskej únie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Gašparovič, prosím, máte slovo.

Poslanec I. Gašparovič:

Ďakujem, pán podpredseda.

Pri počúvaní vystúpenia pána poslanca Šebeja a najmä pri jeho poznámke, aby sme si uvedomili, že rozhodujeme o tom, či vyšleme 40 vojakov, alebo nie, a že by sme nemali hovoriť o inom, som si myslel, že ako dobre, že to povedal. Ale hneď na to dal bodku svojou poslednou vetou vo vystúpení. Myslím si, pán poslanec, že ste tým neurobili vôbec zadosťučinenie toho, čo ste predkladali. Chcem však povedať aj niečo druhé. Všetci tí, ktorí hovoríte o tom, že len Slovensko, len Slovensko má iný názor. Pozrite si vystúpenia poslancov a politikov či už v Nemecku, Anglicku, aj v samotných Spojených štátoch, koľkí odsudzovali tento akt, ktorý sa stal v Srbsku ozaj svetovým problémom.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím povedať, že to bola vojna cynických idiotov, nič iné. A, pán poslanec Zajac, medzi tých cynikov patríte aj vy.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Prečítam vám, čo som povedal na vystúpenie pána Šebeja pred niekoľkými týždňami. Pán poslanec Šebej sa nezaprel, zhodou okolností to mám pred sebou, dali mi to korigovať, povedal, aké je všetko spravodlivé, čo sa dialo v Kosove. Je to obyčajná lož a, samozrejme, sú lžou aj tie nehorázne veci, ktoré tu vyslovil jeho predchodca a jeho súkmeňovec, pokiaľ ide o politickú stranu, pán Zajac. Pretože neberú sa do ohľadu ani názory slovenských občanov, pokiaľ ide o situáciu. A už dnes medzinárodná verejnosť vidí, aké boli skutočné ciele tejto agresie voči Srbom. Nikto tu neobhajuje Miloševiča, to je len posúvanie pojmov, ku ktorým sa niektorí poslanci uchyľujú. Ja chcem zdôrazniť, že tí naši chlapci tam pôjdu, samozrejme, je to záslužná vec, nikto to nepopiera, ale treba si uvedomiť, aká je reálna situácia v Kosove, kto tam teraz má v rukách zbrane, kto tam ničí. Prešlo len pár týždňov a ukázalo sa, aká je skutočnosť, čo bolo cieľom. A že to vôbec nebolo také neutrálne a nevinné a spravodlivé, ako to tu poniektorí páni - nebudem hovoriť súdruhovia, lebo jeden z nich síce chcel byť súdruhom, ale sa mu to už nepodarilo -, ako niektorí páni hodnotia situáciu v Kosove. Takže, samozrejme, si myslím, že je to záslužná činnosť, ale treba vidieť súvislosti a netreba tu politizovať. Stačilo toho politizovania, stačilo toho vyhlasovania za spravodlivosť, smrť nevinných občanov, srbskej, slovanskej národnosti, aj to treba povedať, možno to niekomu prekáža.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Keď som počúval pána Šebeja, použijúc terminológiu pána Slobodníka, som si uvedomil, že naozaj politickí neandertálci sa vrátili do tohto parlamentu po sto tisíc rokoch. Ráno som počúval totiž vystúpenie pána Kofiho Annana, ktorý si posťažoval, že nie všetci, ktorí by sa mali hrnúť do Kosova s pomocou a pomôcť tam nastoliť poriadok, mier a spravodlivosť a - ako tvrdil - aj ľudské práva, sa do Kosova hrnú. Že tam potrebujú asi 1 600 alebo 1 700, neviem, presne si nepamätám tento údaj, ale bolo to vyše 1 500 policajtov a zatiaľ ich tam jednotlivé štáty Organizácie Spojených národov vyslali 300.

Nie som proti tomu - a to zdôrazňujem -, aby Slovenská republika vyslala jednotku 40 ženistov do Kosova, ale tak ako sa pýtal pán Hudec, aj ja sa pýtam pána ministra, kde sa na to zoberú peniaze, pretože Slovenská republika agresiou NATO v Kosove a v Juhoslávii utrpela značné ekonomické škody. Bola zastavená lodná doprava na Dunaji, boli tu aj ďalšie škody z toho plynúce pre národné hospodárstvo. A ak teraz bez akýchkoľvek podmienok tomu, kto agresiu spôsobil, máme ešte z toho mála, čo tu ostáva na Slovensku, pomôcť rozbombardovanému Kosovu, tak táto otázka je tu namieste, pán Šebej aj pán Zajac.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pán poslanec Rusnák. Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec Š. Rusnák:

Áno, ďakujem.

Ja sa chcem troška pozrieť z tej druhej stránky. Skutočne nie som tiež proti tomu, aby sme poskytovali pomoc aj v zahraničí, ale myslím si osobne, že skutočne nemáme dostatok finančných prostriedkov. A keď sa pozrieme na situáciu na Slovensku, hlavne po povodniach, že skutočne nie sú finančné prostriedky, bolo by dobré, keby sme troška tie politické gestá obmedzili a troška sa pozreli viac doma. Myslím si tiež, že doteraz tento konflikt nás stál veľa, keď si zoberieme 80 miliónov pre kosovských utečencov, 64 miliónov na vyslanie jednotky do Albánska, teraz sa uvažuje s ďalšími 40 miliónmi. Bolo by dobré, keby sme skutočne aj z tejto stránky prehodnotili tú našu pomoc. Nehovoriac už o tom, aké veľké finančné problémy má samotné ministerstvo obrany.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Malíková, nech sa vám páči.

Poslankyňa A. Malíková:

Chcela by som povedať, že skutočne závidím pánu Šebejovi to "bielo-čierne" videnie sveta, pretože aspoň nemusíte príliš rozmýšľať, čo je dobré, čo je zlé, kto má pravdu a kto ju nemá, a môžete možno aj lepšie zaspávať. Dá sa nemyslieť na obete, na zničené ľudské životy, na zničené domy a ostatné škody.

Chcela by som sa tiež vyjadriť aj k tomu vášmu pokrivenému chápaniu demokracie, pretože zastupujete v parlamente stranu, ktorej členovia by tu normálne vôbec nemali sedieť. Veď voliči vám nedávajú dôveru ani jedno percento. Keby ste boli, pán Šebej, takým skutočným demokratom, za akého sa pasujete, tak by ste namiesto čítania novín teraz opustili parlament spolu s vašimi kolegami z Demokratickej strany, pretože tu nepatríte a nedostali ste sa tu normálne, ale - povedala by som to veľmi mierne - podfukom. Ak by ste však rešpektovali princípy demokracie, to si myslím, že je najdôležitejšia podmienka.

Chcem povedať, že ste sa tiež vyjadrili, že Slovensko má možnosť zaradiť sa k svetu a splniť si záväzky voči morálke a humanite. Videli ste v priamom prenose, ako vyzerá tá humanita a tá morálka? Veď je to niečo otrasné. Ubezpečujem vás, že skutočná vojna sa teraz v Juhoslávii len začala, začala sa vojna tých medzi sebou, ktorí zničili túto krajinu a zničili aj mnoho ľudských životov, aby sa teraz bili o to, kto bude reparovať, kto na týchto škodách zarobí. Je to vojna hyen, podľa mňa. Nazvime to pravým menom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

Poslanec P. Zajac:

Ďakujem pekne.

Dovoľte mi, aby som najprv povedal, a prepáčte, že tým budem reagovať nie na pána poslanca Šebeja, ale na poslancov z HZDS, ale treba to povedať...

(Ruch v sále.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Prosím vás pokoj, páni poslanci.

Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Šebeja.

Poslanec P. Zajac:

Treba to konečne povedať, páni poslanci, Demokratická strana mala v týchto voľbách vyše 100 tisíc hlasov. Ak pre vás vyše 100 tisíc hlasov neznamená nič, je to váš problém. Chcem to tu povedať, lebo sa to objavuje veľmi často. Poslanci za Demokratickú stranu sa dostali do tohto parlamentu tým istým spôsobom ako poslanci ktorejkoľvek inej strany.

Teraz, ak dovolíte, by som povedal niečo k tomu, čo povedal pán poslanec Šebej.

Vláda Slovenskej republiky a parlament Slovenskej republiky zaujali k celej akcii okolo Kosova správny postoj. Koniec celého tohto procesu okolo Kosova to len a len potvrdil. Je povinnosťou Slovenskej republiky vyslať na rekonštrukciu a na zabezpečenie mieru do Kosova svojich vojakov, aj keď je to len pomoc symbolická. Je to povinnosť, je to morálna povinnosť, je to morálna povinnosť, tak ako túto povinnosť ako morálnu povinnosť chápu všetky ostatné krajiny na celom svete, ktoré posielajú svojich vojakov, svoje jednotky do Kosova. Ja si myslím, že keby boli pani poslankyne a páni poslanci za HZDS a za SNS naozaj takí vlastenci, ako o tom hovoria, tak by aspoň toto minimálne gesto akceptovali, uznali, aspoň v tomto by podporili slovenskú vládu ako občania tejto republiky, ako poslanci tohto parlamentu, jednoducho ako ľudia, ktorým ide naozaj o ich krajinu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďalej pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Pán poslanec Šebej vo svojom vystúpení vlastne zdôvodnil alebo vysvetlil, snažil sa vysvetliť to, čo je v predkladacej správe návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do mierových síl na území Kosova. Je na škodu vecí, že táto diskusia sa uberá iným ako vecným smerom, pretože ten, kto si prečítal predkladaciu správu, musí predsa jasne vidieť, že nejde o nič iné ako o medzinárodnú akciu, ktorá má skôr humanitárny charakter. A s týmto cieľom sú vysielaní aj 40 ženisti z Armády Slovenskej republiky do Kosova.

Kto si pozorne prečítal predkladaciu správu, tak určite sa dočítal, aj na tie veci by si prišiel sám, alebo odpovedal by si sám na otázky, prečo ich tam posielame, čo nás to bude stáť a podobne. Je to tu všetko uvedené. Ja by som rád pripomenul, že do operácie sa zapája aj Ruská federácia, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko, Rakúsko, Ukrajina a pravdepodobne ešte aj niektoré ďalšie krajiny. Rád by som pripomenul v nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Šebeja, že Slovensko sa nemôže pozerať na medzinárodné dianie a bezpečnosť v Európe pohľadom, ako to aj vysvetlil jeden z poslancov, ako by sme robili politické gestá. To nie sú politické gestá, to je objektívna nutnosť a realita. Pokiaľ si Slovensko chce zabezpečiť bezpečnosť, musí sa stáť aktívnym spolutvorcom európskej bezpečnosti a nielen jej pasívnym konzumentom.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Tatár, máte slovo.

Poslanec P. Tatár:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Šebej hovoril o návrhu, o ktorom ideme teraz hlasovať, o pomoci Slovenskej republiky mierovým silám, ktoré poskytuje vláda a parlament. A zdá sa z tejto rozpravy, že v parlamente to poskytuje vládna koalícia, a nie opozícia. Opozícia sa od začiatku postavila v tejto veci na zlú stranu, medzi vojnových zločincov, na stranu Miloševiča. A ja sa pýtam: Čo sú to za politici opozície, ktorí si zatvárajú oči pred masovými hrobmi v Kosove? A oni sa stále rovnako prejavujú.

Keď tu odznelo zo strany SNS a HZDS, že to, čo povedal pán poslanec Šebej, má podporu 1 % obyvateľov, tak to je naozaj absolútna lož, pretože to, o čom tu teraz ideme hlasovať, to má podporu celej vlády, celej vládnej koalície a úplnej väčšiny Slovenska. Slovensko je demokratický štát a takú má aj vládu a tak sa bude aj správať. A to, čo tu dnes predvádza opozícia, to je nacionalizmus, ktorý je jedným z rúšok totalitných, nedemokratických praktík, a ja som pred nacionalizmom na tomto mieste v tejto snemovni už varoval, opäť varujem, ale nie už politikov opozície, tí sú naozaj nepoučiteľní v tejto veci, ale varujem našu verejnosť. A, samozrejme, verím, že v krátkom čase odhlasujeme pomoc mierovým silám v Kosove.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Naozaj je dobré, že sedíme v tomto parlamente, všeličo nové sa naučíme. Napríklad aj to, že 0,4 % podpory voličov je absolútna väčšina Slovenska podľa pána Tatára, ale je to naozaj viac zábavné ako vážne.

Dovoľte mi, aby som sa vrátila k vystúpeniu pána poslanca Šebeja. On mal pravdu, keď vyčítal pánovi Húskovi, že tu vnáša podľa neho zbytočný nejaký morálny aspekt preto, lebo ide len o vyslanie 40 vojakov v rámci ženijnej jednotky do Kosova, ktorí tam budú len stavať mosty. Nebudú nič rúcať, takže netreba hľadať v tomto kroku žiadny morálny aspekt, podľa názoru pána Šebeja. Nuž, je to naozaj závideniahodné takéto separované myslenie, by som povedala, ako nám tu predviedol pán poslanec Šebej, lebo myslím si, že všetko má svoje príčiny a súvislosti.

Aj to, že dnes rokujeme o vyslaní ženijnej jednotky do Kosova, niekde začalo, vy viete všetci veľmi dobre, kde to začalo, a dnes nás idete osočovať z toho, že sme proti tomu, aby naši vojaci išli do Kosova pomáhať. Je to už, ani netreba hádam vážiť slová, možno použiť slovo farizejstvo, možno použiť slovo cynizmus, keď sa najprv niečo zničí, vojenské firmy, vojenské americké spoločnosti sa dobre nabalia, potom to Európska únia zaplatí, ona dostane ten účet, aby to všetko vyrovnala, a my sa budeme veľkoryso podieľať tým, že naša ženijná jednotka tam pôjde stavať mosty. Je to naozaj vrchol cynizmu a vrchol farizejstva! Takže, páni, o čom to tu hovoríte?

Pán poslanec Šebej, ak vám naozaj v celom tomto probléme nechýba ten morálny aspekt, ak ho tam nechcete hľadať, je to váš problém. A myslím si, že je to len vaša vizitka.

(Zaznel zvuk časomiery.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP