Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, poslancovi Milanovi Gaľovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predseda,
pán minister,
dámy, páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní nášho parlamentu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 232), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Na úvod si dovoľujem poinformovať vás o tej skutočnosti, že predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh, ktoré sme pred chvíľou schválili.
Ako spravodajca určený k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti požadované v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241 z 3. júna 1999 návrh prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. júna 1999 vrátane gestorského výboru.
Pán predseda, skončil som, ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa, žiaden poslanec. Ústne pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník, pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok a otváram rozpravu.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán a pán a pani ministri,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení hostia,
ak dovolíte, stručne sa vyjadrím podľa § 73 ods. 2 rokovacieho poriadku k podstate zákona, pritom sa dotknem tých štyroch, piatich podstatných zmien, ktoré zákon prináša, na niektoré poukázal pán minister. Dovoľte mi, aby som s niektorými týmito návrhmi aj polemizovala, aj keď neodmietam potrebu novelizácie zákona číslo 273. Už som uviedla pri svojom prvom vystúpení ku skrátenému konaniu, že ide o trinástu novelizáciu, dúfam, že toto číslo nebude také pobosorované a že prinesie niečo na zlepšenie financovania v zdravotníctve.
Na rozdiel od pána ministra som nevidela problémy v častých novelizáciách zákona číslo 273, ktorý vznikol v roku 1994. Uvedomme si, že poistný systém de facto začal fungovať iba od 1. 1. 1993 najskôr iba simulovane a vlastne až od 1. januára 1995 bol spustený pluralitný systém poistenia v zdravotníctve. Či to bolo dobre alebo nie, o tom sa viedli mnohé diskusie, takže k tomuto by som sa nevracala. Tie novelizácie v ostatných štyroch rokoch jednoducho boli potrebné, pretože tento terén bol na Slovensku neprebádaný. Mnohé, pôvodne dobré myšlienky sa ukázali praxou ako neprijateľné, ale som osobne napríklad rada, že kým pri pôvodnom zákone číslo 273 sa uvažovalo s veľmi benevolentnými podmienkami na vznik poisťovne, stačil iba záväzok 30 tis. poistencov, prax ukázala, že tých poisťovní vzniklo na slovenskom trhu veľmi rýchle pomerne veľa, bolo ich 12, neskôr až 13, nebolo to dobré. Myslím si, že ten krok, že sa presne stanovilo, že do dvoch rokov má mať každá poisťovňa 300 tis. poistencov, čo sa pôvodne kritizovalo aj zo strany pána ministra, sa ukázala ako dobrá myšlienka a zachováva sa v zákone. Ona sa iba sprecizuje, ale zachováva sa tento 300-tisícový počet. Aj keď tam treba ešte nejakú drobnú zmenu, ale jednoducho sa neruší a nevraciame sa k tej benevolencii, čo si myslím, že je dobré, že sa ukazuje, že čím menej poisťovní, tým sa lepšie kontrolujú a je aj lepší spôsob rokovania zo strany ministerstva.
Teraz mi dovoľte, z tých 39 zmien zásadné sú, naozaj, tie štyri, päť. Ja sa dotknem týchto piatich a hneď by som dala aj niektoré námety na prípadné zlepšenie potom v druhom čítaní vo výbore. Osvedčilo sa mi to pri tej prvej novele, keď mnohé z mojich návrhov uplatnených pri prvom čítaní sa potom realizovali a myslím si, že na prospech veci.
Prvá taká výraznejšia zmena, na ktorú upozornil aj pán minister, sa týka § 29 ods. 3 - to je tá možnosť poskytnutia návratnej finančnej výpomoci aj ostatným poisťovniam. Doteraz to bolo možné iba podľa § 28 ods. 4 Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kde štát musel poskytnúť. Tu sa otvára priestor možnosti. Aj keď túto myšlienku oceňujem a viem, že predovšetkým v posledných dvoch rokoch poisťovne uplatňovali túto žiadosť na ministerstve financií, aby im to bolo umožnené, predsa tu vidím aj problém, chápem, že je tam to vyjadrenie legislatívne, môže na rozdiel od § 28 ods. 4, čo sa týka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože tam musí poskytnúť, ale obávam sa, že v súčasnej finančnej situácii táto možnosť finančnej výpomoci zostane iba na papieri, takže myšlienku oceňujem, ale obávam sa, že zostane iba na papieri.
Ďalšia taká výraznejšia zmena sa týka § 35 a je v ňom precizovaná organizačná štruktúra a orgány rezortnej poisťovne. Navrhuje sa nové zloženie správnych rád, rozšírenie o zástupcov štátu. A tu by som mala námietku, pretože sa mi zdá, pán minister, že dochádza k podriadeniu rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní pod rezort ministerstva zdravotníctva. Vy ste opakovane hovorili o decentralizácii a o menšom vplyve a menšej pôsobnosti rezortu na systém financovania a vôbec systém organizácie zdravotníctva, a tu dochádza k väčšej podriadenosti týchto poisťovní pod váš rezort. Navrhujete, že by v správnych radách poisťovní mal byť vlastne uplatnený tripartitný systém, to znamená, že by tu mali byť aj zástupcovia štátu, tak ako vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ale chcela by som tu upozorniť, kým správnu radu a dozornú radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne volí parlament a odvoláva parlament a je tu parlamentná kontrola, tu táto kontrola nebude a obávam sa, aby tu nedošlo k istému politickému vplyvu cez týchto piatich zástupcov štátu. Vy už určujete poisťovniam aj koľko majú mať členov správnej rady. Je presne určený počet 15, tak ako pri Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ja chápem, že tu chcete istým spôsobom zvýšiť kontrolné mechanizmy tým, že tam budete mať aj zástupcov štátu, ale práve podľa voľby zástupcov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde bol enormne uplatnený politický princíp, sa obávam, že možno dosiahnete väčšiu kontrolu v týchto poisťovniach, ale rozšíri sa aj vplyv klientelizmu a aj politický princíp zastúpenia v týchto inštitúciách, ktoré by mali byť nezávislé. Takže toto navrhované znenie sa mi celkom nepáči a budem potom navrhovať vo výbore iné znenie.
Ďalšiu zmenu prináša § 38, teda nový § 38a, na to nadväzuje § 76f, ktorý sa týka započítavania pohľadávok medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami navzájom. Aj keď neodmietam túto myšlienku, pretože správne ste poukázali, že sa tu diali aj nie celkom korektné veci, tak aj toto znenie môže priniesť niektoré problémy v praxi a bolo by potrebné ešte toto znenie precizovať. Navyše, keď si pozriete stanovisko legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, má vážne výhrady voči zneniu § 38a, hlavne vety odseku 2. Upozorňuje, že tu môže ísť o nepriamu novelizáciu Občianskeho zákonníka, čo viete, že podľa rokovacieho poriadku je neprípustné. Takže toto dávam na zváženie, aby ste ešte sprecizovali a pri druhom čítaní v gestorskom výbore priniesli prípadne nové znenie, ktoré by eliminovalo toto upozornenie na nepriamu novelizáciu.
Čo oceňujem, ale musím objektívne povedať, že na tom sa už pracovalo za minulého vedenia ministerstva zdravotníctva, čo iste mi dá za pravdu aj pán minister, to je § 56 a § 76 ods. e) - to je nová konštrukcia prerozdelenia poistného medzi zdravotné poisťovne tak, aby sa lepšie uplatnil princíp solidarity pri zohľadnení rozdielnych nákladov na zdravotnú starostlivosť, nadväznosť na vek a pohlavie poistencov. Naozaj o tomto bolo vždy veľa diskusií, nie vždy boli spokojné zdravotné poisťovne s tým prerozdeľovacím mechanizmom, lebo je pravda, že mnohým tento mechanizmus ublížil, napríklad bývalej Poisťovni ministerstva vnútra, ktorá mala dobrý výber, vlastne doplácala na to, že cez prerozdeľovací mechanizmus prišla o veľkú časť svojich príjmov a naopak, niektoré poisťovne žili iba z tohto prerozdeľovania a vlastne o zlepšenie samostatného výberu, ktorý by mal byť ich prioritou, sa nestarali.
Takže tento systém výpočtu sa zdá na prvý pohľad veľmi komplikovaný a zložitý, ale myslím si, že je skutočne v prospech veci, pretože zohľadňuje diferencovanejšie vekové kategórie, nezameria sa len na tých nad 65 rokov, pretože vieme, že práve stredná generácia vo veku medzi 40 - 50 rokmi trpí mnohými závažnými ochoreniami, ktoré sú veľmi finančne náročné, a nad 65 rokov skôr ide o takzvanú udržovaciu liečbu, keď pacient síce stabilne berie lieky, ale nemusia byť tie prístupy a postupy tak finančne náročné ako u tejto vekovej kategórie.
Takže dúfam, že tie mnohé novelizácie, ktoré súviseli s prerozdeľovacím mechanizmom, už teraz nebudeme musieť realizovať, takže mnohé z týchto vami prednesených, teda prinesených zmien oceňujem a naozaj musím objektívne povedať, že boli potrebné. Nad mnohými, myslím si, že treba ešte diskutovať. A znovu v závere musím povedať, že škoda, že sa tak vláda veľmi ponáhľa predložením tohto návrhu, pretože v ostatných štyroch rokoch vždy diskusia v odbornom výbore, t. j. v gestorskom výbore pre zdravotníctvo naozaj priniesla potom mnohé pozitívne zmeny, ktoré sa aj v legislatíve prejavili tým, že sme si vypočuli zástupcov, riaditeľov jednotlivých poisťovní aj zástupcov poskytovateľov zdravotného poistenia, ktorí sú združení v rôznych komorách, asociáciách a podobne a častokrát došlo naozaj k zlepšeniu pôvodného vládou predloženého návrhu. Niekedy sme aj ustúpili tlaku, a nie celkom sa to vydarilo, ale dúfam, že sa aj tentoraz vytvorí aj keď minimálny časový priestor na odbornú diskusiu o zákone a že na niektoré kritické body, ktoré som uviedla, sa ešte pozrieme a budeme sa spoločnými silami snažiť ich legislatívne upraviť tak, aby boli na prospech veci.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej: pán poslanec Kužma a pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
mám jednu pripomienku k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej. Myslím si, že vzájomné započítanie pohľadávok je veľmi správny mechanizmus, ktorý ja osobne vítam. Predstavte si ten extrém, že zdravotná poisťovňa dlhovala zdravotnému zariadeniu zdroje za výkony a zdravotné zariadenie muselo odvádzať poistenie za svojich zamestnancov poisťovni, ktorá neplatila. Čiže vlastne bolo zdravotné zariadenie dvakrát znevýhodňované, raz, že nedostalo zdroje za svoje výkony, a druhýkrát, že úverovalo vlastne zdravotnú poisťovňu, ktorá tieto zdroje, keď to postavím na hlavu, mohla rozdávať alebo prerozdeľovať tak, že uhrádzala aj tým, ktorí neplatia toto poistenie. Takže ja si myslím, že toto je správny krok a obdobný spôsob bude navrhovaný aj pri inom zákone, ktorý sa bude týkať DPH, takže normálne toto vzájomné započítavanie v podnikateľskej sfére funguje už niekoľko rokov a odstráni vlastne zvýhodňovanie poisťovní voči zdravotným zariadeniam.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja si myslím, že to, čo hovorila kolegyňa Aibeková a čo tu hovoria aj v diskusii, je správne. Novelizácia zákona číslo 273 je potrebná, treba v systéme zdravotného poistenia urobiť poriadky, najmä poriadky s tým, ako hospodária poisťovne s odvedenými prostriedkami. Ale ako nám dnes vo výbore pre zdravotníctvo ukázal nový prezident Všeobecnej zdravotnej poisťovne, tak progresívne od januára klesá hladina odvodov. A tu by sa malo tiež o tomto povedať, že proste tieto novelizácie všetko nenapravia. Napravia systém, urobia poriadok v ňom. Ale len čo bude takto progresívne klesať odvod, ako klesá, tak, pán minister, nezávidím vám a všetkým nezávidím, ktorí budú s tým hospodáriť, a už tu by ste mali povedať pani ministerke financií, že toto je ten hlavný kruh, ktorý nás asi ku koncu tohto roku postihne. Pretože poriadok tam bude, ale bude malý objem prostriedkov, s ktorými budete robiť poriadky a hospodáriť. A potom, čo s tým budeme robiť ďalej? Takže mali by sme hovoriť o tom, ako dať impulz na to, aby odvody boli lepšie. Aká je štruktúra neodvodov? Je to krach podnikov alebo je to zlá disciplína podnikov? Alebo je zlá prosperita podnikov? Alebo čo to je, čo neustále znižuje odvody pre všetky zdravotné poisťovne? A keď poriadok v systéme zdravotného poistenia bude, bohužiaľ, možno sa dostaneme do situácie, že budeme mať malý objem prostriedkov na zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
vážená pani ministerka,
budem sa venovať iba tomu, pán minister, čo ste hovorili o tých podstatných zmenách, lebo nemá význam ostatné rozoberať. To si potom povieme vo výbore. Povedali ste, že hodinu sme debatovali v zdravotnom výbore, ako keby som bol menej chápavý, lebo, aj keď sme si to vydiskutovali, tak stále tvrdohlavo zotrvávam na svojom tvrdení. Pán minister, nepresvedčili ste ma ani so svojimi pracovníkmi, ale je to názor proti názoru a zrejme čas a občania posúdia, kto mal pravdu. Pretože musím polemizovať s niektorými, teda hlavne s tými časťami toho zákona, ktoré sú teda meritórne alebo ktoré sú podstatné. Hovoríte o tom, že ste v novele zákona vyriešili zrovnoprávnenie iných zdravotných poisťovní, a teda v tom paragrafe je to piaty bod, môže byť poskytnutá výpomoc. Štát sa môže podieľať na zabezpečení platobnej schopnosti poisťovniam. Predtým v zákone v § 28 bolo povedané, že štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % platobnej neschopnosti. Teraz zákon hovorí o tom, že sa môže podieľať, to znamená, je to podstatné zmäkčenie pre štát, hoci tu bolo opakovane povedané, ako štát zavinil, ako si štát neplní a ako si štát ani v tomto roku nesplnil svoje morálne právo na to, aby odviedol za svojich poistencov tú sumu, ktorá prináleží. A preto aj zdravotníctvo je v takom stave, v akom je. Čiže v tom zákone dochádza k istej benevolencii alebo k istému zmäkčeniu, vyzutiu sa istej zodpovednosti štátu, pretože tu už je, že nie sa bude, ale môže sa.
Ďalej v tých častiach, kde sa hovorí - aj pre pána poslanca Kužmu - áno, ja som hovoril o tom, že by som súhlasil, keby štát prevzal tieto záväzky. A to, že preberie Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je verejnoprávna inštitúcia, voči tomu namietam, že uvedieme aj túto poisťovňu do nesolventnosti. Preto by som privítal, keby bol vytvorený osobitný účet, a znova to zopakujem, tak ako keď zanikla Národná poisťovňa, že vznikol osobitný účet, kde Všeobecná zdravotná poisťovňa ako nástupníčka Národnej poisťovne dovyberávala nevybraté poistné za Národnú poisťovňu. Ona dostala pôžičku od štátu a z toho, čo vybrala, dávala naspäť do štátneho rozpočtu. To by bolo korektné, aby teda štát, ktorý na celej situácii nesie dosť podstatnú vinu, sa takto korektne zachoval, aby poskytol Všeobecnej zdravotnej poisťovni tieto financie. Súhlasím s vami, že tie zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytli zdravotnú starostlivosť, lekárne, musia niekde tie peniaze mať vyplatené, ale to nie je riešenie, že teraz zvýšime deficit pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Ďalšia vec je otázka zástupcov v poisťovniach. Dobre, do zákona si dáva toto splnomocnenie ministerstvo zdravotníctva, ale potom sa pýtam, akú úlohu zodpovednosti bude mať ministerstvo zdravotníctva, keď tam deleguje svojich zástupcov.
Zmena prerozdeľovacieho mechanizmu - vlastne nič svetoborné sme neobjavili. Táto zmena prerozdeľovacieho mechanizmu vlastne bola pripravená už dozadu aspoň rok a pol, aj sme ju prezentovali v zdravotnom výbore. Vtedy váš predchodca nechcel zobrať túto zmenu. Argumentovalo sa tým, že je príliš krátky čas, že to treba ešte prepočítať. Nič nové sme vlastne nevymysleli. Tento systém funguje v Nemecku, kde veková kategória je odstupňovaná po roku, prebrala to Česká republika, tam už asi dva alebo tri roky funguje tento prerozdeľovací mechanizmus. Je dobré, že ministerstvo zdravotníctva to do tohto zákona zapracovalo.
Čo sa týka § 34, kde sa hovorí o počte poistencov, to ma troška mrzí. Konzultoval som to aj teraz s právnikmi, keď som mal prestávku medzi zasadnutím výboru a parlamentom, pretože jednoznačne tu dochádza znova k zmäkčeniu tohto zákona. V zákone predtým bolo stanovené, že zdravotná poisťovňa musí mať minimálne 300 tis. poistencov, a to trvalo. Len čo klesne pod tento počet, môže jej byť zobratá licencia. Teraz v tom zákone je zmäkčenie v tom, ja to prečítam, aby som neuviedol niekoho do omylu: Ak rezortná poisťovňa nemá do troch mesiacov do dvoch rokov od vydania povolenia najmenej 50 tis. poistencov a po uplynutí dvoch rokov od vydania povolenia nemá počas po troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch najmenej 300 tis. poistencov, to znamená, po dvoch rokoch bude mať 300 tis., potom si splní ešte podmienky zo zákona tri mesiace a potom už môže klesnúť pod hocijaký počet. A to sa dá upraviť, to nie je problém, aby sme to potom vo výbore doplnili, aby to tam teda zostalo.
Pán minister, ja som nikde nenašiel, čo ste vy tvrdili, že ministerstvo zdravotníctva bude mať právo povedať, ktorá poisťovňa preberie koľko poistencov a aké záväzky. V § 34 sa jednoznačne hovorí: "Ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, prechádzajú tieto záväzky na Všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov." Pýtam sa: Bude mať ministerstvo zdravotníctva právo povedať, že iné komerčné poisťovne budú musieť prevziať aj záväzky? Veď to sú úplne iné právne subjekty. Ja si neviem predstaviť, to ale musia povedať právnici, či takéto niečo bude môcť ministerstvo zdravotníctva povedať, že áno, preberiete 10 tis. poistencov a k tomu preberiete záväzok 200 mil. korún. Neviem si predstaviť, že by takúto kompetenciu malo ministerstvo zdravotníctva, toto sú predsa samostatné právne subjekty. Čiže ani zákon v tomto smere o tom jednoznačne nehovorí. To môže byť síce predstava ministerstva zdravotníctva, ale myslím si, aj keď nie som právnik, že ani z právnej stránky nie je možné, aby sme do takýchto samostatných právnických osôb vstupovali cez nejaké rozhodnutie, aj keď je to ústredný orgán.
Ostatné potom poviem opäť v zdravotnom výbore, kde sa budeme snažiť, aby niektoré paragrafové znenia boli upravené, pretože hádam tam bude priestor a dôjde k nejakej dohode.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalej vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
pán minister,
vážené kolegyne poslankyne, poslanci,
keďže viaceré pripomienky, ktoré som chcel vo svojom vystúpení predniesť, odzneli vo vystúpení pani poslankyne Aibekovej, budem veľmi stručný.
Myslím si a som presvedčený po preštudovaní tohto návrhu, že určite táto zmena zákona číslo 273 prispeje k určitému riešeniu vážnych problémov.
Plne súhlasím s predkladateľom, ktorý konštatuje v dôvodovej správe, že situácia v zdravotníctve je vážna a naplno hovorí, že sú ohrozené práva občana, ktoré zaručuje ústava v článku 40. Je to teda vážna vec, ale zároveň aj napriek tomu, že tento návrh je racionálny, dáva nové možnosti, stavia na určitú rovnú úroveň zdravotné poisťovne, chcem zdôrazniť, aby sme nerokovali vo vedomí, že tento návrh nám vyrieši problém financovania zdravotníctva.
Preto chcem využiť prvé čítanie, kde je všeobecná rozprava k zákonu alebo k návrhu a aby sa aj mne ľahšie rozhodovalo, chcem sa opýtať pána ministra, čo bude nadväzovať ďalej, nemyslím nejakú analýzu, ale dve, tri vety. Čo teda ďalej? Čo s poisťovňami, pretože toto nevyrieši ich chorobu. Myslím rezortné poisťovne. A kedy vlastne budeme mať možnosť hovoriť o ucelenej koncepcii zdravotníctva.
Oceňujem hlavne to, že návrh v podstate posilňuje kontrolu, ktorá je veľmi, veľmi dôležitá, aj keď sa to niekomu nepáči, ale kontrolu štátom, ktorý zodpovedá podľa ústavy v konečnom dôsledku za to, aby občan mal podľa článku 40 ústavy zaručené právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.
Myslím si, že aj nové kreovanie orgánov, ktoré sa zdá byť, pretože nejde o štátne poisťovne, trošku čudné, ale asi nemáme iné východisko a plne to podporím, aby takéto orgány v týchto takmer komerčných poisťovniach fungovali, kde vidím určitú záruku. Na druhej strane si myslím, že vláda týmto preberá na seba veľmi veľkú zodpovednosť.
Chcem sa opýtať pána ministra, aký systém kontroly chce vláda zaviesť, aké kroky, aké metódy, hlavne v tej oblasti, pretože vláda sa bude vyjadrovať a v podstate takmer schvaľovať možnosť zobratia si finančnej výpomoci určitej poisťovni, a tým preberá aj určitú zodpovednosť. Nemáme záruku v tom, že v týchto poisťovniach, ktoré vieme, ako hospodária, pretože nemáme na nich dnes dosah, sa nebude ďalej "tunelovať". A aj tá výpomoc sa neminie účinku. A vieme, že ich majetok je veľmi nízky, a keby došlo k likvidácii a k vyrovnávaniu, tak bude veľký problém tieto finančné prostriedky získať naspäť.
Takže zaujíma ma pár slovami, aký systém kontroly štát a hlavne vláda, ktorá bude mať svoj podiel na poskytovaní výpomoci, bude mať.
A nakoniec, ak ideme už tak ďaleko, že sme nútení týmto poisťovniam dať zvýšenú pozornosť aj kontrolou, zvážme potom, pán minister, aj to, či už neurobiť aj taký dočasný ťah aspoň ako poslednú možnosť týmto poisťovniam, že budeme aj ich rozpočty posudzovať tu, keď posudzujeme všetky ostatné zdravotné poisťovne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán minister, chcete vystúpiť na záver rozpravy? Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Som veľmi rád, že táto diskusia prebehla v takom vecnom tóne a chcem predovšetkým poďakovať pani poslankyni Aibekovej, ktorá udržuje veľmi štandardnú vecnú argumentáciu.
Krátko k tomu, čo uviedla. Samozrejme, že podmienka, že štát môže poskytnúť návratnú finančnú výpomoc, niekedy môže zostať v pochybnostiach vzhľadom na ekonomiku, ako vyzerá. Ale štát má určite ambíciu. Ak je odôvodnená strata pri poklese výberu poistného alebo z iného dôvodu, vznikne epidémia, alebo neočakávané vysoké náklady vzhľadom na zdravotnú starostlivosť, vtedy by to mal štát skutočne riešiť, pretože ide o základné poistenie, ide o ústavou garantovanú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.
Pokiaľ ide o podriadenie poisťovní štátu, o tom možno skutočne diskutovať. Ja som dnes na strane toho, čo povedal pán poslanec Mesiarik, že, žiaľbohu, niektoré vedenia poisťovní sa nesprávali tak, aby sa poisťovne zhostili tej ťažkej úlohy spravodlivo rozdeliť finančné prostriedky poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Žiaľbohu, nie všetci sme dorástli na obdobie plurality zdravotného poistenia. Ja to hovorím veľmi otvorene, a preto v transformačnom období napriek tomu, a poviem to veľmi otvorene, že som za minimum štátu vo verejnoprávnych organizáciách. Žiaľbohu, ukázalo sa, že transformačné obdobie si to vyžaduje.
Ale nakoniec treba otvorene povedať, že napriek tomu, a chcem znovu reagovať na pána poslanca, že aj keď tam dáme zástupcov štátu, všetci sú podplatiteľní, všetci sú skorumpovateľní, a preto je na všetkých nás, aby sme to prostredie používania prostriedkov na zdravotníctvo vo forme neziskových služieb tu pestovali, vytvárali atmosféru odsúdenia, keď niekto sa správa inak, a aby sme aj robili tvrdý postih, o čom by sme vás chceli v nasledujúcich mesiacoch a rokoch presvedčiť. Takže je to skutočne trošku vplyv štátu, ale my sme už dnes mali možnosť, len sme to slabo využívali zo zákona. Štátny dozor mohol ísť na zasadnutie ktorejkoľvek správnej rady, len, žiaľbohu, sa nechodilo.
K tým poistným rozpočtom, keby ma pán poslanec Mesiarik počúval, lebo ja som ho zase veľmi pozorne vypočul. Tak pokiaľ ide o rozpočty, pán poslanec, zdravotné poisťovne predkladajú rozpočty ministerstvu financií a ministerstvu zdravotníctva, tie "komerčné". Nehnevajte sa, vážení páni poslanci, keby vám aj predložili rozpočet, bojím sa, že by to nebolo úplne kvalifikovane od vás vždy posúdené, pretože nie všetci máte na to vzdelanie, a potom v tých cifrách sa vie skryť veľmi veľa položiek, ktoré sa potom rozbalia a použijú sa na niečo úplne iné.
Samotné predkladanie je asi dosť nedostatočný mechanizmus, ale treba, aby si aj ministerstvo financií, ministerstvo zdravotníctva skutočne plnilo povinnosť a aby sa potom zodpovedalo parlamentu, aby sa zodpovedalo vláde, ako koná v týchto poisťovniach. My si už nemôžeme skutočne dovoliť taký hazard, aby poisťovne používali prostriedky poistencov na nákup budov zo základného fondu a robili úložky na 250 dní, a potom nešli tie peniaze do zdravotníckych zariadení.
Započítavanie pohľadávok, to sme ochotní vo výbore prediskutovať, či vstupujeme do nejakej novely Občianskeho zákonníka alebo nie. To je vec právneho výkladu. Pokiaľ by došlo k zhode, že by sme robili novelu Občianskeho zákonníka, že sa to teda môže robiť, tak okamžite našim zdravotníckym zariadeniam toto v písomnej forme dáme, pretože sme denne atakovaní, čo máme robiť, môžeme to robiť, a my sme striktní, držíme sa toho, čo je povedané v zákone. Štátny orgán môže rozbiť len to, čo je jasne explicitne určené v zákone, nič iné. Výklady si nemôžeme dovoliť. Takže budem rád, keď sa tu v snemovni na tom dohodneme. Len čo sa dohodneme, budeme o tom informovať. Teším sa, že ste ohodnotili aj pani poslankyňa, aj pán poslanec prerozdeľovací mechanizmus. Skutočne nič sme nevymysleli, ja som to uviedol, žiadna Nobelova cena za to nie je napriek tomu, že by to iste bolo príjemné. Je to vec, ktorá funguje, načo by sme to tu zakrývali. Škoda, že sa to neprijalo, poďme do toho, bude to mať úskalia, musí to mať dobre fungujúci centrálny register poistencov. A potom to môže dať ovocie, ktoré chceme.
Pán poslanec Zelník, chcem mu tiež poďakovať, pretože v porovnaní s jeho prvým vystúpením sa trošku to osočenie tohto zákona veľmi zmiernilo. Ďakujem vám pekne za pochopenie, že ste predsa len prijali tie zmeny, ktoré sú tu, a môžeme ich dodiskutovať ďalej vo výbore. V dvoch bodoch ste hovorili o nejakom zmäkčovaní. Napriek tomu, že sme sa viacerí zhodli, minimálne dvaja poslanci, že ide o stvrdzovanie podmienok štátom v poisťovniach, vy hovoríte o zmäkčovaní.
Prvé zmäkčovanie, to je skutočne otázka vysvetlenia. Nechcem s tým zaťažovať ctenú snemovňu, ale keď povieme, že poisťovňa neplní zákonom predpísaný počet poistencov 300 tis. trvale, tak čo to je trvale, 24 hodín, mesiac, rok? Tento termín sme sa pokúšali vysvetliť, keď sme chceli odobrať licenciu istej poisťovni, a to "trvale" sme nevedeli časovo ohraničiť. A preto hovoríme, že po sebe idúcich troch mesiacoch. To je presne definovaný časový termín, a preto nejde o žiadne zmäkčenie, naopak o explicitné vyjadrenie, aká to podmienka je. Takže v žiadnom prípade zmäkčenie.
Druhé zmäkčenie, pán poslanec, tiež ste hovorili o tom slove môže". Tak len, prosím vás pekne, trošku sa pozrime do histórie, ako to vznikalo. Keď odštartoval poisťovací systém, odštartoval absolútne zle. Odštartoval s jednomesačným deficitom. Predstavte si, že začal fungovať systém a výber poistného sa začal len 1. januára, ale on mal vlastne zaplatiť zdravotnú starostlivosť 1. januára. Ten systém mal ísť predtým, aby mu dal štát preddavok minimálne jedného mesiaca. A ten systém, aby bol skutočne poistný, by mal mať zásobu prostriedkov aspoň na tri mesiace, pretože inak to je len najdrahší systém prerozdeľovania. Potom sa vráťme, prosím vás pekne, do štátneho rozpočtu a rozdeľujme prostriedky zdravotníckym zariadeniam s niekoľkými úradníkmi, a nie s toľkými poisťovňami. Teda a v prvej fáze bolo, že štát sa skutočne podieľa na solventnosti na 100 %, potom sa to znížilo na 50 %, lebo sa predpokladalo, že ten systém začne fungovať, že bude akumulovať svoje zdroje, čo sa aj stalo. Napríklad Poisťovňa ministerstva vnútra, tie iné, dokonca v roku 1996 mali pozitívne bilančné vyúčtovania. Potom sa, samozrejme, zhoršil výber poistného, vstúpilo sa do prerozdeľovacích mechanizmov a celý systém sa destabilizoval.
Takže to "môže" je skutočne, povedal by som, hrdinským výsledkom rokovania na ministerstve financií bez toho, aby som to dramatizoval. Je tu pani ministerka. Štát v tejto situácii, keď má problém, aby zaodel občana, si zobral záväzok, že môže hradiť, že môže zabezpečovať solventnosť zdravotných poisťovní. Ja ďakujem pani ministerke za ústretovosť, my budeme garantovať s našimi zástupcami v správnej rade štátu.
Ďakujem, že tento prejav vyvolal úsmev, pán Gašparovič, ale ja to myslím úprimne. Držíte mi prsty alebo ako?
Takže, prosím, ja som rád, že sme to docielili na ministerstve financií. Zato ten zákon chvíľu stál, to bolo to úzke hrdlo toho zákona. Som presvedčený, že jednak to zdravotníctvo nezneužije, ale na druhej strane, keď vznikne potreba, že ministerstvo financií a vláda nájde odvahu, aby riešila situáciu. To, čo povedal pán Mesiarik, asi týždeň bude ešte trvať, než doriešime technické veci okolo vyriešenia najťažších pálčivých problémov vo financovaní zdravotníctva, nechcem to, ako sa to povie, zakríknuť, áno, nechcem to zakríknuť tým, že by som povedal riešenie pred tým, kým nie je, ale ostatné dni mi dávajú veľkú nádej, že to vyriešime a nebudete sa musieť so sklonenou hlavou pohybovať pomedzi občanmi, že čo robíte, keď nie sú lieky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca?
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec M. Gaľa:
Ak dovolíte, len v krátkosti k možnosti vzájomného započítania pohľadávok. Skutočne zákon hovorí iba o možnosti započítania pohľadávok zdravotníckych zariadení na úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči zdravotným poisťovniam a pohľadávok zdravotných poisťovní na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam. Iba tieto možno vzájomne započítať. A pohľadávky uvedené v odseku 1 bodu 16, čiže v novelizovanom § 38a, už nie je možné postúpiť inej osobe. Tu skutočne ideme do tej veci, aby povedzme nejaká kapitálovo silná skupina neskúpila dlžoby nemocnice voči niektorej zdravotnej poisťovni, ktoré by potom začala uplatňovať formou ponuky odkúpenia garáží, pozemkov, budov alebo iným spôsobom, aby nezačala teda nemocnicu, respektíve akéhokoľvek poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vydierať. Čiže tu je ten blok voči tretej alebo inej osobe.
Ak môžem, pán predsedajúci, zároveň záverečné slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci. Svoje názory na zákon formulovali s tým, že podajú pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní buď vo výbore, alebo s 15 podpismi na schôdzi pri druhom čítaní. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave, ktorá teda prebehla, odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spravodajca.
Pristúpime k hlasovaniu a budeme hlasovať o uvedenom návrhu spravodajcu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní.
Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec M. Gaľa:
V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241 z 3. júna 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie návrh novely Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. júna 1999 vrátane gestorského výboru.
Pán predseda, skončil som.