Štvrtý deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
8. júna 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kačic, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Orosz, pán poslanec Slobodník a pán poslanec Šimko. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Kresák, pán poslanec Palko, pán poslanec Weiss a pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.
Nakoľko na úvod dnešného rokovacieho dňa budeme hlasovať, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa.
Zisťujem, že je prítomných 79 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
V mene štyroch poslaneckých klubov podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku navrhujem do programu 15. schôdze Národnej rady zaradiť ďalšie body programu, ako sú uvedené v pokračovaní programu 15. schôdze Národnej rady pod bodmi 1 - 11, ktorý máte rozdaný. O týchto návrhoch na doplnenie programu dávam hlasovať.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhoch na doplnenie programu 15. schôdze. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili zmenu programu pokračujúcej 15. schôdze Národnej rady.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 238. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády predniesol návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Dôvod alebo dôvody na skrátené legislatívne konanie vidíme predovšetkým v dvoch rovinách. Prvá je, že doteraz v zdravotnom systéme uhrádzanie zdravotnej starostlivosti prebieha cez zdravotné poisťovne. Žiaľbohu, ostatné tri - štyri roky viedli k tomu, že zdroje zdravotných poisťovní nie sú schopné pokryť rozsah zdravotnej starostlivosti, ktoré vymedzuje zákon. Takto sa mnohé poisťovne dostali do insolventnosti a minimálne jedna poisťovňa má záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré presahujú niekoľko 100 mil. korún. A zdravotnícke zariadenia v dôsledku tejto nemožnosti poisťovne uhrádzať zdravotnú starostlivosť nie sú schopné ju poskytovať. Tým sa občan dostáva do situácie, že príde do lekárne, nájde oznam, že pre poistencov istej poisťovne sa lieky vydávajú iba na priamu platbu. Príde do nemocnice a tam mu poradia, aby sa prepoistil do inej poisťovne, pretože poisťovňa, v ktorej je poistencom, neplatí poistné a nehradí zdravotnú starostlivosť.
Okrem toho táto situácia vyústila do toho, že jedna z týchto poisťovní má už dnes exekúciou zablokovaný účet a aj príjmy, ktoré prídu zo zdravotného poistenia na tento účet, skončia u exekútorov a nedostanú sa do zdravotníckych zariadení. Považujeme túto situáciu za mimoriadne kritickú a zákon sa pokúsil o riešenie tejto situácie. Či sme zvolili úplne adekvátny postup, to môžeme potom ešte vydiskutovať a eventuálne upraviť v priebehu druhého čítania jednak vo výbore, a jednak v tejto ctenej snemovni. Okrem toho tento zákon a jeho novela odstraňuje jeden veľmi závažný nedostatok doterajšieho poistného systému, a to je prerozdeľovací mechanizmus, ktorý bol doteraz nevýhodný voči mnohým poisťovniam a vyplýval zo štruktúry poistencov. V praxi to znamenalo, že niektoré poisťovne, ktoré mali nízky výber, z prerozdeľovacieho mechanizmu dostávali niekoľkonásobne viacej, a viete, že jedným zo základných kritérií efektivity poisťovní je, akým spôsobom sa vyrovná s vymáhaním poistného.
Sú aj ďalšie veci, ktoré zlepšujú pôvodný zákon o zdravotnom poistení, ale tie nie sú také, aby napĺňali kritérium, ktoré treba, to znamená kritérium mimoriadnosti, a to je, že pokiaľ by sme nechali v systéme zdravotného poistenia niektoré poisťovne, ktoré majú príliš veľa záväzkov voči zdravotným zariadeniam, situácia by sa zhoršovala a došlo by k narušeniu ľudských práv na zdravotnú starostlivosť, porušovanie Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister. Prosím vás, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo poslanca Milana Gaľu, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi predložiť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač číslo 238.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 240 z 3. júna 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 238) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh vlády na svojej 9. schôdzi dňa 8. júna 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 238) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 232) s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz mi dovoľte, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. júna 1999 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 238).
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 232), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som stručne vystúpila práve k tomu bodu programu, ktorý prerokúvame, a to je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie. Už ani nestíham spočítať, koľké skrátené legislatívne konanie za ostatných osem mesiacov bolo predložené do parlamentu. Ale je pozoruhodné, možno nie všetci sa rozpamätávate, že na začiatku tohto roku, roku 1999, sme tu mali už novelu toho istého zákona. Vtedy bola predložená ako poslanecká novela, ale, samozrejme, vypracovalo ju ministerstvo zdravotníctva, čo pán minister ani netajil, a vtedy využil tento spôsob poslaneckého návrhu, pretože to bol kratší spôsob. Nemusel ísť návrh na medzirezortné pripomienkovanie. A práve vtedy sľúbil, že tá poslanecká novela je iba na riešenie situácie, ktorá vznikla v správnej a dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorým sa končilo funkčné obdobie a de facto Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najdôležitejšia z poisťovní musí v zmysle zákona prijať všetkých poistencov aj z poisťovní, ktoré zaniknú. Tak vtedy som chápala túto situáciu, že je nevyhnutná a nejako ani som veľmi neprotestovala proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Vtedy pán minister sľúbil, že okamžite bude dodaná komplexná novela zákona číslo 273, pretože naozaj život a prax ukázali, že treba napriek predchádzajúcim jedenástim novelizáciám tento zákon znovu novelizovať. Vtedy pán minister nie celkom korektne uviedol, že tieto novelizácie svedčia o nie celkom koncepčnej práci bývalej vlády. Nuž dnes tu máme za osem mesiacov dve novelizácie. Pokiaľ viem, pripravuje sa ďalšia, komplexnejšia, ktorá by mala byť znovu na budúci rok. Nemám námietky proti novelizácii, ak prinesie niečo pre systém zdravotného poistenia, pre tých, ktorí pracujú v zdravotníctve, a predovšetkým pre tých, na ktorých sú orientované služby zdravotníckych pracovníkov, pre pacientov.
Preto aj v prvom a druhom čítaní budem k tomuto návrhu pristupovať pragmaticky. Pochválim to, čo je dobré. Pokúsim sa zmeniť to, s čím nesúhlasím. Dnes by som chcela vytýkať však toto skrátené konanie nie tak ani ministrovi, pretože ten, ako uviedol v gestorskom výbore pre zdravotníctvo, odovzdal návrh novely včas, tak ako bola v legislatívnom pláne úloh, a to je vo februári. Táto novela však bola zadržaná na ministerstve financií, a preto dnes pristupuje predkladateľ, a to je minister zdravotníctva, s návrhom na skrátené legislatívne konanie.
V závere iba jednu pripomienku. V dôvodovej správe sa uvádza, že bez tejto úpravy môže prísť k ohrozeniu základných ľudských práv občanov, a preto je vlastne táto novela daná v skrátenom legislatívnom konaní. Ja by som tu skôr použila to, čo umožňuje § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku, a to sú finančné problémy, že môže dôjsť k veľkým ekonomickým stratám, pretože si myslím, že ten zmysel novely je skôr v zabránení ekonomických strát. Použitie dôvodu ohrozenia základných ľudských práv občanov v tomto prípade nepovažujem za celkom vhodné a zdá sa mi to v porovnaní s ďalšími návrhmi na zvýšenie DPH, dovoznej prirážky a úpravu cien energie, že to oveľa viac ohrozí ľudské práva, pretože zdravotníctvo sa naozaj dostane do absolútneho kolapsu, a obávam sa, že prestane vôbec existovať, ak odsúhlasíte vy dámy a páni v parlamente v plnom znení balíček opatrení, ktorý sa veľmi negatívne dotkne aj zdravotníctva.
Hovorím to v tej súvislosti, aj keď sa to priamo netýka novely, ale sú to následné kroky, ktoré budeme na rokovaní dnešnej schôdze riešiť, a preto žiadam aj ministra, aj vládu, aby sa pozreli na problémy v zdravotníctve aj cez kroky, ktoré navrhujú. Pretože, keď tento návrh zákona má pomôcť narovnať isté deformované vzťahy v poistnom systéme, predovšetkým zabrániť tomu, aby poisťovňa, ktorá je zrušená alebo ľudovo povedané, skrachovala, aby to bremeno bolo presunuté na niekoho iného ako na toho, ktorý to spôsobil - mimochodom, ani to celkom táto predložená novela nerieši, ale predsa tu istý pokus vidím -, tak si myslím, že oveľa väčšie škody pre zdravotníctvo sa urobia ďalšími opatreniami.
Takže tentoraz moja kritika na predložené skrátené legislatívne konanie smeruje predovšetkým do radov vlády a ministerstva financií, že zdržiavali tento potrebný krok. Teraz sa musí riešiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemohli sa k nemu vyjadriť v gestorskom výbore tí, ktorí majú čo hovoriť do takýchto návrhov, a to sú zástupcovia poisťovní a zástupcovia poskytovateľov zdravotníckych služieb. Takže dúfam, pán minister, a vyzývam vás, aby to bola posledná novela, ktorá sa týka zdravotníctva, ktorá je predložená v skrátenom konaní, a ostatné ďalšie nasledujúce novely aby boli predložené v riadnom konaní, aby sme sa odborne mohli k týmto návrhom vyjadriť nielen my poslanci, ale tí, ktorí majú na to plné právo, pretože v tomto systéme pracujú a nesú všetky naše dobré aj zlé kroky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktickú poznámku má pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
stotožňujem sa s názorom pani poslankyne Aibekovej ohľadom skráteného legislatívneho konania. Viaceré tieto zmeny nie sú také, ktoré by boli urgentné, napríklad zloženie správnej rady, ďalej ustanovujúca schôdza a podobne. Ja si myslím, že tu mal prísť jeden zákon, ktorý by v podstate menil postavenie zdravotných poisťovní. Pán minister, vy si dozaista pamätáte, keď v roku 1994 sme predkladali, vypracúvali návrh o zdravotných poisťovniach s tým, že by boli dve, že by boli dve kontrolované štátom, aj keď sú verejnoprávne inštitúcie. Vtedy sme, a boli sme vo vláde, dostali z opozície veľmi silnú kritiku, že neliberalizujeme, nie je to transparentné, neuvoľňujeme. Teraz sú, prosím, problémy. Ale základné problémy sú finančné. Tieto otázky zrejme unikajú podstate. Stotožňujem sa s názorom pani poslankyne Aibekovej, že zdravotníctvo, ak nebudú urobené základné opatrenia, bude na tom veľmi zle. Ja som už v interpelácii v minulosti vystúpila s krízovým režimom, ktorý napríklad v chirurgických oddeleniach v nemocniciach spôsobil väčšiu škodu ako osoh.
A ďalšia otázka. Daň z pridanej hodnoty, respektíve dovozná prirážka na lieky...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
to, že sa využíva § 89 zákona na skrátené legislatívne konanie, sa míňa účinkom, pretože zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí, kedy sa môže využiť tento zákon. Táto novela nespĺňa kritériá nehovoriac o tom, že šesť mesiacov uplynulo od obdobia, keď sme ten istý zákon prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní. Ale poďme od všeobecného ku konkrétnemu. Veľmi sa ospravedlňujem, že budem zachádzať aj do niektorých paragrafových znení, ale ináč neviem zdôvodniť, prečo som proti takto koncipovanému zákonu a prečo som aj proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
V dôvodovej správe alebo v návrhu vlády sa píše, že ide predovšetkým o úpravu zabezpečenia platobnej schopnosti všetkých zdravotných poisťovní a navrhovaná legislatívna úprava prispeje k riešeniu nepriaznivej situácie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Čo teda rieši táto novela, ktorú máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní? Okrem niektorých úprav, ktoré sú iste potrebné, ale nie sú takého závažného charakteru, ktorý by nezdržal odklad, rieši vlastne, že ak poisťovňa zanikne, preberie jej záväzky a poistencov Všeobecná zdravotná poisťovňa. Súhlasím s pánom ministrom, že iste štát má na tom svoj veľký podiel, že mnohé zdravotné poisťovne sa dostali do insolventnosti práve preto, že si nesplnil svoju odvodovú povinnosť, ktorú si však nesplnil ani v tomto roku, respektíve pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte, napriek všetkým tým kritikám ani teraz si štát nesplnil svoju morálnu povinnosť, aby zaplatil tú sumu, ktorá mu prináleží za svojich poistencov štátu. To sú tie známe odvody, nie 100 %, ale štát zaplatil iba 76,5 % a dnes napriek tomu, že sme dávali opakovane pozmeňujúce návrhy a vysvetľovali sme, aký stav v zdravotníctve je, to kulminuje, no napriek tomu sa nič nerobí a táto novela zákona nerieši teda to, o čom hovorí dôvodová správa.
Akú to má logiku, vážené dámy, vážení páni, keď Všeobecná zdravotná poisťovňa preberie poistencov inej poisťovne, odovzdá jej svoje záväzky a títo poistenci po piatich mesiacoch sa dobrovoľne môžu prehlásiť do inej poisťovne? Tým je teda povedané čo? Páni v iných poisťovniach, môžete hospodáriť akokoľvek, vaše záväzky má kto prebrať, dokonca aj vašich poistencov. Čiže vidím v tomto veľmi nedobrý a nesystémový krok a privítal by som, keby v tomto smere štát, ako už tu bolo opakovane sľubované a sľúbené pánom ministrom, že štát prevezme tieto záväzky. A túto situáciu by som si vedel predstaviť podobnú, ako bolo analógia pri rozpade Národnej poisťovne, pretože, samozrejme, som si vedomý toho, že štát nemá mechanizmy ani inštitúcie na to, aby dokázal dovyberať poistné za zaniknutú poisťovňu, respektíve vyrovnať sa so záväzkami, so zdravotníckymi zariadeniami. Toto by všetko mohla prevziať Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale bolo by korektné, keby sa vytvoril nejaký špeciálny účet, kde by štát poskytol istú finančnú výpomoc, mohlo by to byť formou pôžičky, ktorá by mala svoj osobitný režim. Peniaze, ktoré by Všeobecná zdravotná poisťovňa vyberala za už zaniknutú poisťovňu, by išli ako návratka na tento účet, ale Všeobecná zdravotná poisťovňa by nebola zaťažená deficitom, keď poviem, konkrétne ide zrejme o poisťovňu Perspektívu a Druzap, ktorá má deficit okolo 1,6 mld., ktorý by mal prejsť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Čo tým vyriešime, že odovzdáme záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá tiež dlhuje zdravotníckym zariadeniam? Dnes sme dostali výsledok hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde skutočne treba dať klobúk dole nad minulým pôsobením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nad správnou radou a jej vedením, pretože deficit je okolo 2 mld. Sk. Pri ostatnom deficite, ktorý sa odhaduje do dnešného dňa v zdravotníctve na 13 mld. Sk, je to skutočne vynikajúci výsledok. Čo sa tým ale vyrieši, že dáme Všeobecnej zdravotnej poisťovni, prifaríme 1,6 mld.? Bude to môcť zaplatiť? Bude si musieť od štátu zobrať pôžičku a celý systém financovania alebo celý systém hospodárenia sa o to viacej zahmlí. Preto by bolo korektné, keby skutočne štát, tak ako bol pôvodný zámer ministerstva, poveril, alebo keby aj zo zákona prešli títo poistenci do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale rozhodne keby to išlo osobitným účtom, ktorý by bol kontrolovateľný, pretože 1,6 mld. deficit, ktorý má Perspektíva, to sú záväzky a okrem toho má aj pohľadávky, pán minister hovoril sumu okolo 700 až 800 mil. korún, čiže tie treba ešte dovyberať. Otázka je, koľko z nich sú nedobytné pohľadávky.
Okrem toho som prekvapený z toho, že napriek kontrole Najvyššieho kontrolného úradu a mnohým výsledkom hospodárenia, kedy nebola vyslovená spokojnosť s hospodárením v poisťovniach, o čom svedčí aj to, čo povedal pán minister, že mnohé takéto podozrenia rieši finančná polícia, čo je zrejme asi vážna vec, teda som očakával, že tieto novely, ktoré budeme prijímať v parlamente, budú sledovať sprísnenie podmienok na fungovanie zdravotných poisťovní. Aké je však moje prekvapenie, keď nejde o sprísnenie podmienok, ale, naopak, zmäkčenie podmienok. Keď sme my dávali novelu zákona, boli sme si vedomí toho, aby poisťovne dobre fungovali - ospravedlňujem sa, že budem zachádzať do niektorých paragrafov -, ale v pôvodnom zákone bolo, že poisťovňa k tomu, aby nemohla zaniknúť, musí mať 300 tis. poistencov a trvalo. Dnes novela zákona hovorí o tom, že stačí, keď bude mať tri mesiace po sebe, to znamená, že po tých troch mesiacoch, už aj keď klesne počet poistencov, tak sa nič nedeje.
Ďalšia vec, že ideme zrovnoprávniť poisťovne s tým, že od štátu budú môcť dostať pôžičku. Ja si myslím, že treba vytvoriť taký mechanizmus fungovania poisťovní, aby poisťovne nešli do dlhu, jednoducho aby mali vyrovnaný rozpočet a okamžite riešiť problém nedofinancovania. Čo vyriešime tým, že niektorej poisťovni poskytneme úver? To je tak, ako keby sme povedali teraz občanovi, nemáš na nájomné, dáme ti pôžičku a na ďalší mesiac znova nebude mať na nájom a okrem toho bude ešte musieť aj splácať pôžičku. Teda otázka pôžičiek v systéme zdravotného poisťovníctva nič nerieši, pretože poisťovne nie sú výrobný podnik a len tie peniaze, ktoré sa vyberú od občana, sa môžu rozdeliť. Pokiaľ je ich málo, pôžička absolútne nič v tomto smere nerieši. Preto je dôležité, aby skutočne poisťovne mali vyrovnaný systém hospodárenia, a ak nejaký problém vznikne, treba okamžite riešiť príčinu. Je to príčina zo zlého hospodárenia, zlého obchodného marketingu alebo je to naozaj nedostatok zdrojov? Vo väčšine prípadov aj teraz je to nedostatok zdrojov.
Zákon hovorí o tom, že v správnych radách budú fungovať zástupcovia zo strany štátu. Bol som predsedom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a bolo nás 21 členov správnej rady. Dovolím si povedať, že pokiaľ budú aj zo strany štátu v správnych radách zástupcovia poisťovní - pozrite sa, ak zo zákona vyplýva, že správna rada sa musí zísť minimálne štyrikrát do roka, ak tam prídu ľudia, ktorí majú svoje zamestnania a prídu na rokovanie správnej rady, čo budú vedieť ovplyvniť alebo ako budú avizovať, že to alebo tamto je zlé? Ja som navrhoval alebo navrhujem, to zrejme asi až v druhom čítaní, keď bude návrh v zdravotnom výbore, aby záväzky prebral zakladateľ a vtedy nepotrebujeme žiaden štátny dozor, nepotrebujeme žiaden dohľad. Sú tu rôzni zakladatelia, Perspektíva, Druzap má svoje poľnohospodárske podniky, napríklad poisťovňa Sidéria má svojho zakladateľa, sú tu poisťovne, ktorých zakladatelia sú chemické závody, ak vzniká deficit, zakladateľ je zodpovedný. Aby sa nestávalo to, že silné podniky si založia svoju poisťovňu pod rúškom toho, aby bola väčšia starostlivosť o ich zamestnancov a na druhej strane sa potom stáva to, že využívajú svoju poisťovňu, aby možno buď neplatili odvody do zdravotných fondov, alebo ich dcérska spoločnosť, teda akciová spoločnosť, zdravotná poisťovňa, hospodári s prostriedkami, ako hospodári. Pokiaľ by to musel prevziať zakladateľ, verte mi, odpadli by všetky problémy so štátnymi dozormi.
A účasť zástupcov štátu - myslím si, že nebudú vedieť títo zástupcovia zo strany štátu splniť celú predstavu, ktorá je zo strany ministerstva, pretože budú to ľudia, ktorí majú svoje civilné zamestnanie, a pokiaľ budú chodiť raz za mesiac, raz za dva mesiace na nejaké zasadnutia samosprávnych orgánov, akým spôsobom budeme viniť alebo neviniť týchto členov správnej rady, že hádam poisťovňa zle hospodárila? Alebo akú budú mať oni zodpovednosť, alebo ako ich môžeme potom postihnúť, alebo komu budú zodpovední? Ministerstvu? Tak minister ich odvolá, dá tam druhých, ale výsledok hospodárenia bude taký, aký bude. Všeobecná zdravotná poisťovňa má teda aspoň to, že o tom rozhoduje parlament. Teda nevidím v tom nič svetoborné, keď do všetkých poisťovní minister bude nominovať nejakých zástupcov za štát.
Preto si myslím, že táto novela, ktorá využíva neprávom § 89 zákona o rokovacom poriadku, nespĺňa všetky podmienky, aby mohla byť v skrátenom legislatívnom konaní nehovoriac o tom, že napriek tomu, že tento paragraf sa využíva, nerieši prapodstatu problémov, ktoré sú v zdravotníctve, a nerieši ani problém nedofinancovania zdravotníctva, a preto navrhujem v zmysle § 73 rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky - pán poslanec Kužma, pán poslanec Kováč. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kužma.
Nech sa páči.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
chcel by som reagovať na kolegu Zelníka. Viem, že zákon číslo 273/1994 Z. z., ktorý sa teraz predkladá, nerieši problém financovania zdravotníctva a jeho deficitu či vnútorného, či vonkajšieho. Jedna vec je ale rozdielna, kde ja osobne v podnikateľskej sfére som za uplatňovanie zákonov o bankrote a o krachu, ale v zdravotníctve sa to nedá používať a nedá sa to zovšeobecniť. Veľká požiadavka totiž hlavne majiteľov lekární a takisto aj laboratórií je to, aby po Perspektíve, možno v budúcnosti aj po inej zdravotnej poisťovni, ako Istote, niekto tie záväzky prevzal a garantoval ich. Totiž čo sa stáva? Je rozdiel medzi podnikateľskou sférou a lekárnickou sférou. Ako podnikateľ, keď je niekto nesolventný, tak mu služby neposkytnem. Žiaľbohu, zo zákona aj laboratóriá, aj lekárne museli vydávať lieky a poskytovať služby i týmto poisťovniam, hoci dopredu vedeli, že sú nesolventné. Držia minimálne šesť a viac mesiacov za výkony, ale predsa, aby neprišli o licenciu, ten výkon sa musel podávať. Čiže ja si myslím, že aj od lekárnikov, aj od majiteľov laboratórií dostaneme len uznanie, ak štát preberie záväzky za tieto poisťovne. Samozrejme, to nás nezbavuje povinnosti dať prešetriť hospodárenie v týchto poisťovniach a na čo boli použité prostriedky, ktoré mali ísť do zdravotníctva.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Chcel by som povedať, že existujú prinajmenšom tri vážne dôvody, pre ktoré je potrebné tento zákon v prvom čítaní prijať a v tomto nemôžem súhlasiť so stanoviskom, o ktorom hovoril pán poslanec Zelník. Predovšetkým vieme, že naše zákonodarstvo nerieši dostatočne problematiku likvidácie poisťovne, odobratie licencie poisťovne a práve touto novelou vnášame poriadok do tohto systému a v podstate vystupujeme v záujmoch alebo v záujme poistencov týchto poisťovní, pretože im dávame perspektívu. Tu by som sa chcel pristaviť.
K námietke, o ktorej hovoril pán poslanec Zelník, že príde pacient alebo príde poistenec do Všeobecnej zdravotnej poisťovne aj s dlhom a potom odíde do inej. Nuž, žiaľ, takýto je systém slobodnej voľby poisťovní. Ja by som na to mohol povedať, že je absurdné alebo nespravodlivé, keď pacient si nechá zaplatiť komplikovanú operáciu alebo niekoľkostotisícovú liečbu v jednej poisťovni a potom sa prehlási do druhej poisťovne. To je proste poistný systém, je na tomto princípe a musia s tým poisťovne kalkulovať. Druhá vec, do poisťovne platia zdraví ľudia a nevyužívajú to. Takže to je taký poistný systém, s tým treba kalkulovať.
Druhá otázka. Myslím si, že je správne, ak v riadiacich orgánoch sú pracovníci štátu, to znamená, že ak v tých riadiacich orgánoch, mám na mysli správnu radu, budú sedieť príslušníci štátu alebo členovia, ktorých tam bude menovať štátna moc, pretože práve zdravotné poisťovne ukázali, že nie vždy dokáže manažment hospodárne pracovať. Minimálne je dôležité, aby v správnej rade sedel človek, ktorý sa vyzná v problematike zdravotného poistenia a ktorý...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Len veľmi krátko, pretože verím, že nájdeme podporu a zákon prejde do druhého čítania, kde bude priestor na to, aby sme si niektoré veci vysvetlili. Je mi veľmi ľúto, že s pánom poslancom sme diskutovali o tomto probléme, ktorý tu on otvoril, viac ako hodinu a predpokladal som, že pochopil zámer a že pochopil, o čo ide v zákone. Žiaľbohu, stále neúprosne zotrváva na svojich tvrdeniach. V druhom čítaní ponúknem snemovni podrobnejší výklad.
Ďakujem pani poslankyni Aibekovej, ktorá spochybnila len to, či sme volili správne odôvodnenia, ale nie je proti tomu, aby tento zákon prešiel skráteným legislatívnym konaním. Skutočne môžeme uvažovať o tom, či sú prioritou možné ekonomické straty, ale to ide ruka v ruke, ak máme ekonomické straty, nemáme možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť, je ohrozené právo občana na zdravotnú starostlivosť. Takže nevylučuje sa to, ale beriem do úvahy tento aspekt a ďakujem za doplnenie.
Pokiaľ ide o pána poslanca Zelníka, ubezpečujem vás, že na rozdiel od neho som o tom presvedčený, že to síce nerieši solventnosť systému, ale veľmi pekne to vysvetlil pán poslanec Kužma. Veľmi pekne vám ďakujem. Skutočne nemôžeme rušiť poisťovne, odobrať licencie štandardnými postupmi ako pre podnikateľské subjekty, pretože záväzky poisťovne by zanikli a zdravotnícke zariadenia by nikdy peniaze nevideli. Ale tento štát, pán poslanec Zelník, ostatné tri roky vytvoril nožnice medzi zdrojmi a medzi tým, že poisťovne to nevedia zaplatiť. A preto štát musí nastúpiť a urobiť opravný mechanizmus. Prispejte k tomu, pán poslanec, aby štát mal šancu opraviť to, čo ostatné tri roky tu zle urobil.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie, ďakujem.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec M. Gaľa:
V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Zelník, a tento návrh znie, aby návrh predmetnej novely zákona číslo 273/1994 Z. z. bol vrátený jeho navrhovateľovi na prepracovanie. Čiže v prvom kole by som vás požiadal, aby ste dali hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zelníka.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh neprešiel.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.
Poslanec M. Gaľa:
V ďalšom by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 8. júna 1999, tak ako som ho prečítal v úvodnom slove.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa, budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 232. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 241.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister zdravotníctva Tibor Šagát.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Dovoľte mi, aby som uviedol podstatné zmeny, ktoré rieši tento zákon. Treba povedať, že tieto zmeny, ktoré rieši, sú výsledkom odporúčaní, ktoré vznikli z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu a po predchádzajúcich opakovaných rokovaniach so Združením zdravotných poisťovní v minulom období. Iste si pamätáte, ako napríklad všetky poisťovne chceli, aby mali rovnaké práva, a teda aj možnosti napríklad vyrovnať svoj rozpočet návratnou pôžičkou od štátu. Teda podstatné zmeny by som si dovolil sformulovať do štyroch bodov.
Po prvé. Je to zrovnoprávnenie postavenia všetkých zdravotných poisťovní tým, že sa môže poskytnúť finančná výpomoc. Samozrejme, môžete povedať, ako je možné, že poisťovňa, ktorá má mať vyrovnaný rozpočet, sa dostane do štádia insolventnosti. Ako je možné, že štát by mal potom ručiť za túto insolventnosť. Vážené pani poslankyne a páni poslanci, zdravotný poistný systém je založený na odvádzaní zdravotného poistenia a viete veľmi dobre, že, žiaľbohu, dnešná ekonomika, dnešné subjekty neplatia zdravotné poistenie. Dnes je na neodvedenom poistnom suma 8 mld. korún. Dnes keby sme mali 8 mld. korún v systéme, zdravotný systém funguje oveľa lepšie. To pravdepodobne uveríte. A preto, že aj zo zavinenia nie vlastného sa poisťovňa môže dostať do insolventnosti, je dôležité, aby štát, ktorý garantuje zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, mohol urobiť správnu intervenciu, pokiaľ ju má jasne zdokumentovanú. Preto nevidím, že by mal tento mechanizmus, pokiaľ bude dobre kontrolovaný, viesť k zlému hospodáreniu v poisťovniach. Napríklad prvé tri mesiace tohto roku je výpadok na poistnom 700 mil. korún. To znamená, že rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý bol urobený na určitý odhad výberu poistného, už dnes sa nedá dodržať. Nejdem ďalej rozvádzať, ešte budeme, samozrejme, o tomto diskutovať.
Po druhé. Zabezpečenie záväzkov zdravotných poisťovní. Už pán poslanec Kužma vysvetlil, aký je v tom rozdiel. A skutočne my chceme, aby v poisťovniach, ktorým sa odoberie licencia, vznikol kontrolovaný proces, v ktorom štát všetky objektívne pohľadávky zdravotných zariadení dokáže potom v určitom procese vyrovnať a musí na to použiť, samozrejme, len poisťovací systém. Ale prosím vás pekne, je tu troška nedorozumenie. Pán poslanec Zelník, nie je to len Všeobecná zdravotná poisťovňa. Zo zákona to môže byť ktorákoľvek poisťovňa, na základe rozhodnutia ministerstva potom dostane poistencov z tej poisťovne, ktorej sa odobrala licencia a, samozrejme, s alikvotnou, adekvátnou časťou záväzkov, ktoré z toho vyplynú. Iný mechanizmus ťažko asi možno vymyslieť s tým, že tak ako som už uviedol, štát chce dlhy v zdravotníctve za ostatné roky, ktoré vznikli, riešiť dlhodobým splátkovým kalendárom, pretože tie peniaze, nakoniec ako uviedol aj pán poslanec Kužma, tu boli vydané na základe zákonných noriem. Na recept musel byť vydaný liek, pretože tak hovoril zákon, hoci nebol krytý zdrojmi.
Tretia veľmi vážna vec, ktorú tam dávame, je možnosť započítavania pohľadávok medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami, ktorá umožní zníženie vzájomnej zadlženosti medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ale súčasne neumožňuje postúpenie pohľadávok tretím osobám, čo sa deje. Skupovanie pohľadávok, možná kapitalizácia majetku a možno prechod niektorých zdravotníckych zariadení do rúk ľudí, ktorí možno ani nebudú mať záujem poskytovať zdravotnú starostlivosť. Takže dúfam, že aj v tomto znení to podporíte.
Po štvrté. Veľmi dôležitá zmena je zmena prerozdeľovacieho mechanizmu. Prerozdeľovací mechanizmus sa za ostatné tri - štyri roky zmenil niekoľkokrát. Zmenil sa mnohokrát aj v priebehu kalendárneho roka a, žiaľbohu, posun percent od 60 ku 40 na 70 ku 30 a iné varianty sa ukázali, že nie sú optimálne. Nič sme nevymysleli, čo je na Nobelovu cenu. Tento prerozdeľovací mechanizmus, ktorý je tu navrhnutý, funguje v iných zdravotných systémoch zdravotného poistenia, vychádza zo 100-percentného mechanizmu prerozdelenia podľa jednotlivých vekových kategórií poistencov, podľa ich nákladov je lepší. Samozrejme, aby sa mohol uplatňovať, vyžaduje fungovanie centrálneho registra poistencov. A musím so smútkom konštatovať, že dodnes napriek tomu, že poisťovací systém tu funguje už niekoľko rokov, nemáme funkčný centrálny register poistencov.
To sú štyri základné veci, ktoré sú tam upravené. Samozrejme, troška sa tak zľahčovalo, že načo budeme dávať zástupcov štátu do správnej rady, že častokrát to budú ľudia unavení svojím základným povolaním a že teda, čo by tam asi tak robili. Štyrikrát do roka prídu na správnu radu, zoberú si tých 700 tis., čo brali predtým členovia správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne za štyri roky. Ale teraz to bude troška inak, pretože jednak sme to obmedzili v zákone, koľko môžu dostať, a jednak chceme, aby tam boli skutočne ľudia, ktorí sa profesionálne zaoberajú poisťovníctvom. A okrem toho vás chcem ubezpečiť, že kontrola nad fungovaním poisťovní systémom permanentného štátneho dozoru, ktorý sme začali, je systém, ktorý môže zabrániť vzniku ďalších insolventných poisťovní. Znamená to, že pravidelne každý mesiac musí ministerstvo zdravotníctva v rámci svojho informačného systému mať informácie, aký bol výber poistného, ako sa naplnili rozpočty zdravotníckych zariadení, ktoré boli dohodnuté a určené cenovým opatrením ministerstva financií a podľa Liečebného poriadku.
Tento proces sledovania toku peňazí - občan, platič poistného, poisťovňa, zdravotnícke zariadenie musí byť monitorovaný kontinuálne. Žiaľbohu, treba povedať, že štátny dozor - a dnes riešime následky toho -, v ostatných rokoch úplne zlyhal.
Som presvedčený, že podporíte návrh novely zákona.
Ďakujem pekne.