Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú otázku položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Aké opatrenia urobí ministerstvo na zlepšenie kritickej situácie v nezamestnanosti Prešovského kraja?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Prešovský kraj patrí dlhodobo medzi kraje, kde je najväčšia miera nezamestnanosti a za apríl miera nezamestnanosti v tomto kraji predstavovala 22,64 %. Ale treba povedať, že oproti marcu, keď bola miera nezamestnanosti 23,3 %, poklesla a zaznamenala najväčší pokles v rámci Slovenska z jednotlivých krajov Slovenskej republiky. Celkove je v Prešovskom kraji 87 tis., viac ako 87 tis. nezamestnaných, evidovaných nezamestnaných, čo predstavuje asi 19 % všetkých nezamestnaných v Slovenskej republike, pričom dramatické je to, že temer 43 % nezamestnaných je dlhšie nezamestnaných ako 12 mesiacov a na jedno voľné pracovné miesto je 62 nezamestnaných. Celkove z týchto nezamestnaných v porovnaní so Slovenskou republikou je oveľa viac nezamestnaných mužov, je to až 58 % nezamestnaných mužov.
Samozrejme, problém nezamestnanosti v Prešovskom kraji, ale aj na celom Slovensku, je oveľa širšieho charakteru, má oveľa širšiu pôsobnosť ako len pre ministerstvo práce a sociálnych vecí, resp. pre Národný úrad práce, pretože vplyvy ovplyvňujúce nezamestnanosť súvisia s inými nástrojmi ako s nástrojmi, ktoré má v rukách rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne Národný úrad práce.
Chcel by som povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočnilo v januári tohto roku výjazd do Prešovského kraja, kde sme priamo tak na krajskom úrade, ako potom na jednotlivých okresných úradoch a aj v jednotlivých, prípadne tých najvážnejšie ohrozených podnikoch rokovali a diskutovali o problematike, ako riešiť túto problematiku, ktorá je špecifická, dlhodobo špecifická v Slovenskej republike. Treba povedať, že to vo veľkej miere súvisí aj so zlou štruktúrou z hľadiska kvalifikácie, zlou štruktúrou pracovnej sily alebo ľudských zdrojov v Prešovskom kraji. V apríli sme uskutočnili rokovanie so všetkými správnymi výbormi okresných úradov práce, kde sme s nimi rokovali o tom, ako spraviť niektoré kroky na to, aby sa problematika nezamestnanosti v Prešovskom kraji výraznejšie riešila. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo v zmysle zákona priority politiky trhu práce na rok 1999, a tieto priority sú orientované prednostne práve na uplatňovanie v tých okresoch, kde je vyššia miera nezamestnanosti ako 25 %, pričom treba povedať, že v Prešovskom kraji je 5 takýchto okresov, čo je 38,5 % všetkých okresov s mierou nezamestnanosti evidovanou vyššie ako 25 % na celom území Slovenska.
Azda treba povedať, že v najbližších dňoch vláda Slovenskej republiky bude prerokúvať návrh novely zákona o zamestnanosti, ktorá aj zásadným spôsobom sprísňuje podmienky na poskytovanie podpory v nezamestnanosti, s cieľom jednak vo väčšej miere motivovať nezamestnaných získať príjem z pracovnej činnosti aj za cenu, že za prácou budú dochádzať i na väčšie vzdialenosti, a tiež takýmto spôsobom prerozdeliť finančné prostriedky na príspevok na poistenie v nezamestnanosti v prospech podpory zamestnávania a rekvalifikácie evidovaných nezamestnaných na úkor pasívnych výplat podpory v nezamestnanosti.
Treba povedať, že budú poskytnuté aj finančné prostriedky v rámci podpory regionálneho rozvoja prostredníctvom Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, kde v roku 1998 bolo najviac projektov schválených práve pre Prešovský kraj s finančnou sumou 18,5 mil. korún. V tomto roku od 1. 1. do 30. 4. na aktívnu politiku trhu práce v Prešovskom kraji bolo vyčlenených z rozpočtu Národného úradu práce 48,2 mil. korún, čo je najväčšia suma pre všetky kraje Slovenskej republiky. Ale musíme byť sklamaní v tom, že bolo vyčerpaných len 22 mil. Sk, to znamená 46,3 %. V roku 1998 vyčlenil Národný úrad práce zo svojho rozpočtu pre Prešovský kraj 437 mil. korún a vyčerpalo sa len 94 %.
Chcel by som povedať, že to bolo temer 22 % všetkých prostriedkov venovaných na aktívnu politiku trhu práce Slovenskej republiky, čo je výrazne nad ten pomer, keby sme to rovnomerne podelili na jednotlivé kraje, to znamená, že tu bol záujem aj aktívne vstupovať do riešenia nezamestnanosti v Prešovskom kraji.
Chcel by som azda povedať, že ministerstvo pripravuje a do konca júna predloží do vlády Slovenskej republiky koncepciu zamestnanosti do roku 2002, kde by sme niektorými systémovými opatreniami chceli riešiť práve tie okresy, ale aj kraje, v ktorých je dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti, lebo si myslíme, že nie je možné ich riešiť len klasickými a štandardnými prostriedkami, aké boli dosiaľ použité.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Rusnák:
Áno, ďakujem. Samozrejme, že chcem využiť túto príležitosť. Chcem sa poďakovať za analýzu, ktorú nám predniesol pán minister. Analýza je jasná a myslím si, že ministerstvo rieši iba dôsledky. Ale chcel by som poprosiť našu vládu, aby venovala väčšiu pozornosť tomuto regiónu, aby skutočne využila všetky dostupné nástroje, aby sa tá situácia, veľmi nepriaznivá situácia našich občanov zlepšila.
Ďakujem.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že vláda skutočne tomu venuje mimoriadnu pozornosť a znovu opakujem, že v koncepcii zamestnanosti do roku 2002 bude práve problematike Prešovského kraja ako dlhodobo najväčšmi postihnutého nezamestnanosťou venovaná mimoriadna pozornosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Piatu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Sitek pre pána ministra Černáka. Otázka znie: "Máte urobenú analýzu, koľko podnikov a spoločností bude musieť prepúšťať ľudí zo zamestnania po ekonomických opatreniach, ktoré prijala vláda v pondelok?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, samozrejme, že máme urobenú analýzu a hneď na začiatok mi dovoľte, aby som vám odpovedal, že celý balíček opatrení, ozdravných opatrení, je pre ekonomiku a pre podnikateľskú sféru s cieľom zvyšovať zamestnanosť, a nie prepúšťať. Podnikateľskej sféry z ozdravných opatrení sa dotýkajú dve. Je to deregulácia cien a zavedenie dovoznej prirážky. Žiaľ, sociálna politika sa niekoľko rokov robila cez ceny elektrickej energie, cez ceny zemného plynu pre domácnosti. Pre domácnosti napríklad za 10 rokov od roku 1989 sa zvýšila cena elektrickej energie len o 10 %, a preto, žiaľ, musíme pri náprave predovšetkým naprávať aj túto deformáciu. Z hľadiska úpravy cien sa podnikateľského sektora dotkne len zvýšenie ceny elektrickej energie o 5 %. Pokiaľ mám informácie z podnikateľskej sféry, je to zvýšenie, ktoré podnikateľská sféra je schopná utlmiť.
Som veľmi rád, že ste mi otázku položili vo vzťahu k dovoznej prirážke, pretože pokiaľ sledujem vyjadrenia niektorých podnikateľov, zrejme mediálne nepochopili rozsah zavedenia dovoznej prirážky. Dovozná prirážka je zavedená na veľký rozsah dovozov, je konzultovaná so všetkými relevantnými inštitúciami, ale vynecháva dovozy pre výrobnú spotrebu, tak ako to bolo pri zavedení dovoznej prirážky v roku 1996 a 1997. Takže z hľadiska dovoznej prirážky sa netýka surovín. Dnes som napríklad čítal článok, kde "textiláci" vo Vranove hovorili o tom, že pravdepodobne budú musieť skončiť. Môžem ich uistiť, že vo vyhláške, ktorá vyníma z dovoznej prirážky niektoré komodity od 5 101 až po 6 902 - vlna, vlna nemykaná, bavlna, ľan, pravé konope -, proste všetky textilné vstupy sú vyňaté z režimu dovoznej prirážky.
Istú nervozitu v podnikateľskej sfére spôsobilo pravdepodobne ustanovenie v § 1 ods. 3, kde sa hovorí, že dovážaným tovarom na účely tejto vyhlášky sa rozumie aj tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia. Aktívny zušľachťovací styk je zachovaný v plnej miere pre tých, ktorí dovezú tovar a vyvezú. Aktívny zušľachťovací styk v tzv. podmienečnom režime, na základe ktorého pracoval či už Volkswagen, niektoré strojárske podniky, elektrotechnické kapacity, ostáva zachovaný tak, ako bol. Počítame v rozsahu až 120 - 130 mld. korún, že v tomto colnom režime podnikateľské subjekty, ktoré pracovali, budú pracovať aj ďalej. To, čo sa týka aj zušľachťovacieho styku, sa týka len režimu vrátenia, to je taký režim, keď podnikateľ dovezie na zušľachtenie materiál, ale nie je si celkom istý, či ho nechá na domácom trhu alebo ho vyvezie. Vtedy platí colnú zábezpeku, zaplatí ako zálohu aj dovoznú prirážku, ale keď tovar vyvezie v plnej výške, tak sa to chápe ako aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom režime.
Takže som presvedčený, že celý tento komplex opatrení bude pôsobiť pozitívne.
Dovoľte mi využiť príležitosť a trošičku odpovedať aj na otázku liekov. Pri dovoze liekov stála vláda pred problémom, ako riešiť problém domáceho výrobcu, ktorý pokrýva asi 13 % spotreby liekov. Z ústavy a zo všetkých zákonov má právo na rovnaký prístup. Buď by sme boli všetky vstupy do nášho farmaceutického priemyslu vyslobodili spod dovoznej prirážky a takisto aj dovozové lieky, alebo sa k obom zachovali rovnako. Za rok 1999 dovezieme za 15 mld. korún liekov, je to 3 tis. korún na obyvateľa, čím držíme skoro európsky primát.
Prosím, som za to, aby sa nesiahalo na túto citlivú položku, ale ak si uvedomíme, že približne 4 mld. korún nemajú dovozcovia liekov zaplatené a prefinancúvajú to úvermi, ktoré sú na 25 až 28 %, je oveľa výhodnejšie pre nich urobiť dohodu, že tieto dlžoby štát začne splácať, oni umoria dovoznú prirážku a nabehne sa na normálny štandardný režim. V tomto duchu s nimi rokujeme a myslím si, že sú pripravení a ochotní akceptovať takéto riešenie bez toho, že by sa výrazne prejavilo na cene liekov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Sitek, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.
To, čo ste povedali, tak tým vlastne reagujete na daný stav v hospodárskej politike. Ale celý problém je v tom, že nie je schválená alebo nie je predložená koncepcia hospodárskej politiky, aj keď priamo sa to vás netýka, lebo vlastne sa to týka viacej ekonomických ministrov a zrejme kompetenciu i garanciu na to má vicepremiér Mikloš, a celý problém je v tom, že sa nevie, čo vláda prijme a podnikatelia sa nevedia na to pripraviť. Keby bola schválená koncepcia hospodárskej politiky a boli by pripravené opatrenia, že v prípade deficitu zahraničnej platobnej obchodnej bilancie alebo prepadu vo výbere právnických osôb na daniach, vlastne je to daný stav dnes, prídu takéto opatrenia, tak malí a strední podnikatelia sa vedia pripraviť. Čiže v tom je celý problém.
Čo sa týka dovoznej prirážky, viac ľudí hovorí, že vlastne proexportné opatrenia, ktoré sa vláda zaviazala pripraviť, budú mať vplyv, lebo dovoznou prirážkou sa vlastne zvýšia ceny a podnikateľ nebude konkurencieschopný na trhu a príde aj k určitému poklesu, samozrejme, aj k prepúšťaniu osôb. Myslím si, že v koncepcii hospodárskej politiky by mali byť proexportné opatrenia a jednoznačne sa zaoberať, aj čo sa týka zníženia daní, lebo toto je naštartovanie ekonomiky a v tomto smere vidím absenciu.
Čo sa týka ešte vplyvu na obyvateľov, tak neviem, kto robil ten prepočet, jedni hovoria o 318 korún, druhí hovoria o 415 korún na občana, považujem to za smiešne a myslím si, že to nebrala vláda vážne. Ten dosah je absolútne niekde inde, lebo čo sa týka aj viacpočetnej rodiny, keď mám niečo platiť, to je vlastne priamy dosah, ale nepriamy, že budem platiť za jasle a tak ďalej, väčšie peniaze...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Bolo to príliš veľa otázok v priebehu tých dvoch minút. Dovoľte mi veľmi telegraficky, lebo čas sa už naplnil. Môžem vás uistiť, že strednodobá hospodárska koncepcia, ktorú bude predkladať pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, je hotová, intenzívne na nej spolupracovali aj moji kolegovia za časť, ktorá zodpovedá rezortu ministerstva hospodárstva, bude vo vláde a príde aj do parlamentu v stanovenom termíne. Ale, prosím, nečakajte nejaký veľký zázrak, že v hospodárskej politike bude povedané, ktorý podnik sa podporí alebo odkiaľ sa zoberú prostriedky. Hospodárska politika je jasná koncepcia vo všetkých oblastiach, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia. Je to potreba daňovej reformy, potreba reformy verejnej správy, potreba reformy sociálneho systému, reštrukturalizácia bánk, reštrukturalizácia podnikovej sféry, transformácia ekonomiky, transformácia energetiky a podpora malého a stredného podnikania, a potom veľmi pragmaticky rozmenené na drobné, príslušné legislatívne zámery.
K vašej otázke o dovoznej prirážke mi znovu dovoľte povedať, že dovoznú prirážku v žiadnom prípade nemôžeme použiť ako zdroj pre štátny rozpočet. Je to na ochranu platobnej bilancie a na reštrukturalizáciu domácich podnikateľských subjektov, takže by to malo pôsobiť na ne ozdravne. Tí, ktorí pracujú na hranici dovoznej prirážky, dokážu svoje výroby racionalizovať a nabiehať. Ale máte pravdu, pán poslanec, v tom, že dvojnásobné skúsenosti so zavedením dovoznej prirážky predovšetkým v agrosektore hovoria o tom, že domáci predajcovia veľmi rýchlo vytiahnu ceny na úroveň dovozových potravín a dovozových agroproduktov. Tam je potrebné veľmi citlivo a pozorne propagovať predovšetkým domácu výrobu a domáce výrobky, aby dovozná prirážka splnila aj ten zámer na poldruha roka, ktorý je jej hlavným zámerom, a to je na pomoc reštrukturalizácii domáceho priemyslu.
Z hľadiska dosahov na občana mi dovoľte povedať...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, čas uplynul.
Minister hospodárstva SR Ľ. Černák:
Ešte jednu vetičku mi dovoľte povedať. Vláda v pondelok zobrala do ruky skalpel a skutočne je pravda, že operácia prebieha bez anestézie a bude bolieť. Ale radšej chirurgický zákrok a rýchle, jasné opatrenia a vyliečenie pacienta ako jeho skolabovanie. Ozdravenie podnikateľského prostredia, bánk sa veľmi rýchlo prejaví aj na zvýšení životnej úrovne občana, ale, žiaľ, pár mesiacov to bude bolieť a rok bude trvať, kým začnú zaberať investície a celý súbor ozdravných opatrení.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Končím bod programu hodina otázok.
Ďalej nasleduje
informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o opatreniach vlády Slovenskej republiky zameraných na oživenie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, v tejto súvislosti pripomínam, že ide o informáciu predsedu vlády, a nie o správu, aj preto ste materiál nedostali písomne. Keďže nejde o prerokovanie správy v zmysle § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ale o ústnu informáciu predsedu vlády, odporúčam, aby sa k tomuto bodu rozprava nekonala. O tomto návrhu dávam hlasovať.
Budeme hlasovať o mojom návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 57 poslancov.
Prosil by som pánov poslancov, pani poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti. Prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu, aby nebola rozprava k informácii predsedu vlády.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pred prestávkou som predložil návrh, aby sa k ústnej informácii, ktorú predloží predseda vlády o opatreniach vlády Slovenskej republiky zameraných na oživenie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky, nekonala rozprava, pretože je to ústna informácia, písomná správa nebola predložená, čiže predložil som takýto návrh. O tomto návrhu budeme teraz hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme s uvedeným návrhom vyjadrili súhlas.
Dávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky, aby predniesol informáciu o opatreniach vlády Slovenskej republiky zameraných na oživenie hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky.
Pán predseda vlády, prepáčte, najprv má procedurálny návrh pán poslanec Moric.
Nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Súčasne sa ospravedlňujem premiérovi slovenskej vlády, že som pred ním dostal slovo, ale mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa do programu terajšieho zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky zaradil bod programu s názvom Ako zlepšiť vzťahy medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade Slovenskej republiky. Svoj návrh zdôvodňujem takto. Ako chce koalícia rešpektovať názory opozície, keď si ani len nechce vypočuť to, čo chce povedať slovenský premiér v parlamente Slovenskej republiky? Všimnite si, že v čase hlasovania o tomto bode boli všetci poslanci Slovenskej národnej strany na svojich miestach a chceli si vypočuť názor pána premiéra.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Moric, o tomto návrhu nedám hlasovať, pretože by ho museli predložiť tri poslanecké kluby.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
pani poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky schválila v pondelok tento týždeň stratégiu urýchlenia reforiem alebo program ozdravenia. Hneď v úvode chcem vyjadriť radosť zo záujmu Národnej rady Slovenskej republiky získať informáciu o tomto programe, aj keď pred chvíľou to možno tak nevyzeralo. Ak je pravda to, čo povedal pán poslanec Moric, že všetci poslanci SNS tu sedeli, tak im špeciálne ďakujem za záujem. (Potlesk.)
Dúfam, že som otvoril diskusiu o tomto procedurálnom návrhu, ako zlepšiť vzťahy medzi koalíciou a opozíciou.
Dámy a páni, myslím si, že podstatné časti stratégie či programu ozdravenia boli uverejnené v masmédiách. Skôr ako ich stručne zrekapitulujem, považujem za rovnako alebo dokonca možno dôležitejšie hovoriť o príčinách, ktoré viedli k jeho prijatiu, a o dôvodoch, prečo boli prijaté opatrenia práve také, aké boli. Tieto príčiny treba rozdeliť do dvoch skupín: bezprostredné, ktoré sú skôr dôsledkom ako príčinou, a potom tie základné, primárne príčiny. Ak dovolíte, najprv sa budem venovať prvému okruhu problémov, prečo tak razantne konáme práve teraz.
Vláda Slovenskej republiky prijala prvé opatrenia už začiatkom roku 1999. Je pravdou, že viacerí odborníci upozorňovali, že ide o opatrenia, ktoré si budú vyžadovať doplnenie či prehĺbenie. Vývoj slovenskej meny v druhej polovici mája to plne potvrdil. Čím viac rástol deficit štátneho rozpočtu, tým viac rástol aj tlak na slovenskú korunu. Tento tlak kulminoval v týždni od 17. mája 1999. V pondelok 17. mája oslabila slovenská koruna voči EURO o haliere, nasledujúci deň v utorok o desiatky halierov, v stredu to bol už vyše korunový prepad. Nervozita na finančných trhoch naberala obrátky. Nečinnosť by znamenala výrazné oslabenie slovenskej meny, následne znehodnotenie úspor obyvateľov, neschopnosť podnikov splácať svoje záväzky a vlastne krach celej ekonomiky. Preto vláda v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska prijala rýchle a razantné kroky, ktoré tento vývoj kurzu slovenskej koruny dramatickým pozitívnym spôsobom zvrátili.
Vážená pani poslankyňa Malíková, dúfam, že neodchádzate preto, že práve teraz sa chystám celkom názorne vám ukázať, aký bol priebeh vývoja kurzu slovenskej koruny. Tá červená čiara je vzťah k EURO, tá modrá k doláru. 17. mája kulminoval prepad slovenskej koruny, ale vidíte, že v priebehu niekoľkých dní sa dostala na úroveň, keď sa táto kríza začínala. Teda keď hovoríme o EURO, doslova platí, čo som povedal, že sa nám podarilo stabilizovať slovenskú korunu. A nie je pravdou, čo ste tvrdili, že sa táto stabilizácia nevydarila. Podstatou opatrení, ktoré sme prijímali, bolo ohlásenie ozdravných opatrení, ktoré vláda v pondelok 31. mája 1999 aj prijala. Tieto opatrenia je možné rozdeliť do štyroch konkrétnych oblastí.
Prvou oblasťou sú opatrenia na zabezpečenie makroekonomickej stabilizácie. Opatrenia sú delené do dvoch častí. Prvou je úspora na strane výdavkov verejných rozpočtov, druhá na strane mobilizácie príjmov verejných rozpočtov. Keď hovoríme o úspore na strane výdavkov verejných rozpočtov, hovoríme o štyroch oblastiach. Po prvé je to oblasť redukcie štátnej správy, čísla ste počuli aj dnes. Po druhé sú to úspory v sociálnej sfére. Po tretie sú to ostatné oblasti verejnej spotreby štátu a verejnej spotreby obyvateľstva, najmä zdravotníctvo a školstvo. A po štvrté sú to mimorozpočtové výdavky verejných rozpočtov. Hovoríme o rozpočtoch obcí a miest, sociálnych a zdravotných poisťovní, Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Ak hovoríme o mobilizácii príjmov verejných rozpočtov, tak ide o sedem konkrétnych opatrení. Je to zvýšenie spodnej hranice dane z pridanej hodnoty, zavedenie dovoznej prirážky, zvýšenie dane z uhľovodíkových palív a mazív, daň z dopravných prostriedkov, administratívne a správne poplatky, ich zvýšenie, ďalej je to cestná daň pre majiteľov motorových vozidiel a zvýšenie spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov.
Druhú zásadnú oblasť predstavujú opatrenia v oblasti priamych daní. Tu máme päť konkrétnych plánov spravidla k 1. 1. nasledujúceho roku, keď chceme zásadne znížiť daň z príjmov právnických osôb, čiastočne valorizovať hranice dane z príjmov fyzických osôb, chceme nahradiť platenie priamych daní a vedenie účtovníctva u živnostníkov zavedením paušálnej dane alebo licencie, chceme zaviesť daň z prirodzených monopolov alebo nahradiť nesystémové jednorazové rôzne odvody, napríklad dodatkový odvod Slovenského plynárenského priemyslu alebo Slovenských telekomunikácií systematickou daňou z prirodzených monopolov, a napokon pripravíme komplexnejšie zmeny v daňovom zákone, v daňovom systéme od 1. januára 2001.
Tretiu hlavnú oblasť predstavuje úprava regulovaných cien k 1. 7., to bolo v masmédiách najpodrobnejšie a najčastejšie medializované. Ide o elektrickú energiu pre domácnosti, pre podnikateľov, o zemný plyn, o tepelnú energiu, o nájomné, o telekomunikačné poplatky a o železničné poplatky.
A napokon je to štvrtá oblasť, opatrenia v oblasti ozdravenia, reštrukturalizácie a privatizácie podnikového sektora a bánk. Ide o to, aby sa mnohé slovenské choré podniky, ktoré ešte kedysi predstavovali veľmi významnú časť, takpovediac donátorov do štátneho rozpočtu, ale za posledné roky sa veľmi zadlžili a chradli, aby sa mohli ozdraviť. Ide o to, aby sme pripravili reštrukturalizáciu našich bánk, ide o to, aby sme v spolupráci s európskymi a svetovými finančnými inštitúciami začali naozaj vytvárať tie najlepšie predpoklady na ozdravenie podnikovej úrovne a jej novú reprodukciu. Som si plne vedomý, že ide o opatrenia, ktoré nikoho nepotešia, ani občanov, a ubezpečujem vás, že ani vládu. Je však nad slnko jasnejšie, že jedine prostredníctvom týchto opatrení má naša ekonomika šancu, aj keď situácia je naozaj vážna. Dovoľte mi vysvetliť, prečo je vážna, kde sú príčiny tohto stavu a prečo musia byť tieto opatrenia prijaté.
Základnou diagnózou stavu ekonomiky je jej extrémne raketové zadlžovanie a umelé zadržiavanie viacerých spotrebiteľských cien v uplynulých štyroch rokoch. Jednoducho povedané vláda Slovenskej republiky si za posledné roky neuveriteľným spôsobom požičiavala, požičiavala si veľmi veľa, veľmi draho a na veľmi krátke obdobie splatnosti. Na druhej strane nevytvárala ani tie najzákladnejšie podmienky na následné splácanie týchto ohromných úverov.
Uvediem niekoľko príkladov, lebo fakty a príklady sú vždy najdôležitejšie. Vodohospodárskej výstavbe, š. p., boli v rokoch 1995 - 1997 a 1998 poskytnuté zahraničné bankové úvery so štátnou zárukou v celkovom objeme približne 500 mil. USD na financovanie vodných diel Gabčíkovo a Žilina. 500 mil. USD to je dnes približne 22 mld. Sk. Toto je veľmi veľa peňazí. Keby som tieto peniaze rozpísal - dovoľte mi trošku odľahčiť tému - napríklad na našu poslaneckú snemovňu, tak by to znamenalo, že by každý z vás musel zaplatiť 100 tis. Sk každý mesiac v čase 122 rokov, aby sme tento dlh splatili.
Teraz možno trošku vážnejšie. Tento dlh predstavuje 4 tis. Sk na každého občana Slovenskej republiky. Každý vie, že opatrenia, ktoré sme prijali, zaťažia občana Slovenskej republiky sumou medzi 350 a 390 Sk každý mesiac. Ale nikto nevie, že len dlžoba tohto podniku znamená, že celá táto mesačná zvýšená záťaž pôjde počas jedného roka len na oddlženie tohto jediného štátneho podniku. Inými slovami, ak by sme odkladali všetko, čo zvýši rozpočet, zaťaží rozpočet občanov Slovenskej republiky nami navrhovanými opatreniami počas jedného roka, nazbierali by sme sumu, ktorá sotva pokryje štátny dlh jediného podniku Vodohospodárska výstavba za posledné tri roky.
Vodohospodárska výstavba plánovala uhrádzať svoje záväzky prostredníctvom nárastu ceny elektrickej energie. Bol prijatý konkrétny algoritmus, ako tieto záväzky uhrádzať. Tomuto nárastu však predchádzajúca vláda bránila. Teda povedzme si to celkom jasne. Štát dával vládne garancie, zadlžoval sa a míňal, ale ceny nezvyšoval. Táto nezodpovedná politika viedla k tomu, že Vodohospodárska výstavba je dnes neschopná splácať svoje dlžoby, ale tiež svoje záväzky vyplývajúce z obchodných vzťahov. Táto situácia dostáva Vodohospodársku výstavbu dnes absolútne na bubon a záväzky v uvedenom veľkom rozsahu dostáva na krk štát. Pýtam sa, kto a z čoho má začať splácať tieto záväzky. Je mi veľmi, veľmi ľúto, že musím povedať, že z veľkej časti občan na základe zvýšenej ceny elektrickej energie. Ak niekto povie lepšiu cestu, a nielen dnes v snemovni, budem ten najpozornejší poslucháč alebo čitateľ. To, čo sa voči Vodohospodárskej výstavbe štyri roky zanedbávalo, musíme riešiť teraz v priebehu niekoľkých dní. Banky si svoje peniaze nekompromisne pýtajú. Povedzme to ale ľuďom celkom otvorene. Bola to predchádzajúca vláda, ktorá ľuďom deň čo deň vyťahovala peniaze z ich peňaženiek. Pani Malíková to nechce počuť. Vážená pani poslankyňa Malíková, teraz sa už, žiaľ, táto pravda skrývať nedá.
Zoberme si iný príklad - Železnice Slovenskej republiky. V roku 1994 mali dlh 300 mil. Sk. V súčasnosti je tento dlh 30 mld. Sk. Počujete dobre, 30 mld. Sk. Železnice Slovenskej republiky sú štátnym podnikom, ktorý vykazuje v minulých rokoch stále väčšiu stratu. Opäť kladiem otázku: Kto si takto napožičiaval a kto bude tieto hrozné úvery teraz splácať a z čoho budeme tieto peniaze splácať? A aby sme si opäť trošičku rozumeli, pani poslankyne, páni poslanci, 30 mld. Sk znamená v priemere na občana Slovenskej republiky 5 500 Sk, čo je vyše 450 slovenských korún mesačne počas jedného roka, opakujem, na obyvateľa Slovenskej republiky.
A teraz opäť jednoduché porovnanie. Mesačné zvýšenie nákladov alebo vplyv ozdravných opatrení na jedného obyvateľa sa pohybuje okolo 350 - 390 Sk. Teda ak by sme zozbierali od všetkých občanov Slovenskej republiky sumu, o ktorú sa zvýšia ich výdavky z titulu ozdravných opatrení počas jedného roka, táto suma nepostačí na splatenie dlžôb Železníc Slovenskej republiky, ktoré má teraz na krku štát. Zozbieranie tohto príspevku, tohto zvýšenia životných nákladov od všetkých občanov Slovenskej republiky počas dvoch rokov nepostačí ani len na splatenie úverov, ktoré zobrala predchádzajúca vláda pre dva podniky - Vodohospodársku výstavbu a Železnice Slovenskej republiky. Túto vetu ešte raz zopakujem, pani poslankyne, páni poslanci. Ak by sme zozbierali všetok prírastok od všetkých občanov Slovenskej republiky počas dvoch rokov - prírastok z opatrení, ktoré som menoval -, nepostačí to ani len na splatenie úverov, ktoré zobrala predchádzajúca vláda pre dva podniky, pre podnik Vodohospodárska výstavba a Železnice Slovenskej republiky. Spomenul som, že v roku 1994 bol dlh železníc 300 mil. Sk. V období predchádzajúcej vlády tento dlh narástol na 30 mld. Sk, teda stonásobne, milí priatelia. Ktorá slovenská rodina sa za štyri roky 100-násobne zadlží? Je jasné, kde je zakopaný pes? Ako mám nazvať správanie predchádzajúcej vlády?
Pani poslankyne, páni poslanci, predchádzajúca vláda štyri roky drasticky ťahala ľuďom peniaze z vreciek tváriac sa pritom, že ceny netreba vôbec zvyšovať, ani ceny plynu, ani elektriny, ani nájomného, ani ničoho. Bolo to krajne nezodpovedné. A Slovensko stojí dnes temer pred neriešiteľnou situáciou.
Ale poďme k ďalším príkladom, lebo nemáme len Vodohospodársku výstavbu, nemáme len Železnice Slovenskej republiky. Vláda si za uplynulé štyri roky požičala so štátnou zárukou na rozvoj diaľnic 25 mld. Sk za vysoké úroky a s krátkou lehotou splatnosti tak, že teraz treba začať splácať. Zoberme si Slovenské elektrárne. Dámy a páni, Slovenské elektrárne dostali 11 štátnych záruk v celkovom objeme 39,9 mld. Sk. Len v roku 1996 dostali záruky za tieto úvery: 164 mil. DM, 200 mil. USD a 6,3 mld. Sk, teda za jediný rok v objeme 20 mld. Sk. Vláda dávala štátne garancie aj za súkromné ňou sprivatizované firmy. Ich výpočet bude veľmi dlhý, ale bude občanom predložený.
Pani poslankyne, páni poslanci, z uvedenej informácie je celkom zreteľné, že ozdravné opatrenia sú absolútne nevyhnutné, že boli vyvolané nezodpovednosťou a nečinnosťou predchádzajúcej vlády, ktorá si požičiavala od buka do buka, ale zvyšovaniu cien sa zubami nechtami bránila. Toto nie je politikárčenie, toto je holá realita, to sú čísla, ktoré platili počas predchádzajúcej vlády, ktoré platia aj počas súčasnej vlády. Dnes už, žiaľ, alebo možno konečne nemáme na výber a musíme ísť cestou pravdivých ozdravných perspektívnych opatrení.
Viem si teraz predstaviť, ako viacerí z vás poviete: No dobre, ale prečo samé úspory, prečo samá reštrikcia, prečo nejdeme cestou oživenia hospodárstva? Pokúsim sa aj tu ponúknuť seriózne vysvetlenie. Chceme ísť a pôjdeme cestou oživenia hospodárstva, ale to sa nedá zo dňa na deň. Zvyšujeme nepriame dane, spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Máte na stole uhľovodíkové palivá a mazivá, príde na stôl tabak, príde na stôl daň z pridanej hodnoty. Budeme ale znižovať priame dane, dane z príjmu. Je to aj sociálne správne a spravodlivé. Keď zdaňovať, tak skôr spotrebu ako ľudskú prácu. Vytvárame predpoklady na prílev priamych zahraničných investícií. Prvé kontakty sa dostavili, verím, že v krátkom čase, v lete alebo na jeseň v septembri a októbri budeme môcť zdokumentovať konkrétne výsledky v podobne nových investícií a nových podnikov. Chceme výrazne podporiť malý a stredný stav, najmä živnostníkov. Toto všetko však nejde zo dňa na deň, ale splátky za úvery musíme platiť teraz, hneď a zaraz. V tom je problém. Rovnako môžete namietať, že čo tak kvalitnejšia správa daní a ciel, čo tak zobrať na zodpovednosť tých, čo vytunelovali fabriky. Odpovedám: Aj to je cesta, po ktorej kráčame. Cesta kvalitnejšej správy daní a ciel, cesta brania na zodpovednosť tých, čo tunelovali slovenské fabriky.
Mal som osobitné stretnutie so šéfmi daňového a colného riaditeľstva, finančnej polície, policajným riaditeľom, na budúci týždeň organizujem v Banskej Bystrici veľký celoslovenský aktív s pracovníkmi daňových úradov. Rovnako konáme proti tunelárom. Prípad Kúpeľov Piešťany verejnosť pozná rovnako ako konanie proti pánu Karolovi M., rozbehnutých je viacero aktivít. Ale opäť, ten problém znie asi takto: Výsledky lepšej správy daní, výsledky súdnych konaní proti tunelárom nejaký čas jednoducho objektívne potrvajú, ale splátky úrokov a splátky istín musíme platiť hneď a teraz, v tom je problém.
Pani poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného, na základe faktov a skutočností vás chcem poprosiť o podporu programu ozdravenia slovenskej ekonomiky. Viaceré opatrenia majú charakter zákonov, prosím vás, aby ste ich schválili podľa vládneho návrhu. Chcem vás poprosiť, aby ste vládne návrhy nezmäkčovali. Nie je na strane občanov dnes ten, kto bude zmierňovať navrhované opatrenia, naopak, čím skôr to budeme mať za sebou, tým lepšie pre Slovensko, tým lepšie pre našich spoluobčanov, pre nás všetkých.
Je mi naozaj veľmi, veľmi ľúto, že musíme prijímať takéto opatrenia. Je mi ľúto občanov, ktorí za tento stav nemôžu. Ja môžem len vyhlásiť a stáť si za tým, že je koniec šafáreniu, že štátne podniky si bez súhlasu ministerstva financií a vlády nepožičajú už ani grajciar, že úsporné opatrenia prispejú k stláčaniu úrokových sadzieb. Ak by sme navrhované opatrenia zmäkčovali, oslabovali by sme účinky ozdravných opatrení, predlžovali by sme ten nepríjemný prechodný proces, prispievali by sme k oslabeniu slovenskej meny. Vláda Slovenskej republiky bude v súčinnosti tak ako doteraz, v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska prispievať k posilneniu a k stabilite slovenskej meny, a tým aj úspor občanov Slovenskej republiky a schopnosti slovenských podnikov uhrádzať svoje záväzky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nám dnes veľmi ťažko, nikto to z nás neskrýva, ale máme aj obrovskú chuť a odhodlanie tieto problémy zvládnuť. Keď sa k nášmu úsiliu pridáte, ctená snemovňa, nemám o slovenské hospodárstvo ani najmenšie obavy, práve naopak, potom dokážeme zúročiť potenciál, ktorý nepochybne Slovensko, slovenské hospodárstvo a občania Slovenskej republiky majú a ktorým disponujú.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás o podporu programu ozdravenia slovenského hospodárstva.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu predsedovi vlády za podanie informácie. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Teraz bude 15-minútová prestávka.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenej 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pýtam sa pánov poslancov, ktorých mená sú na svetelnej tabuli, či majú procedurálne návrhy. Áno.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
musím konštatovať, aj keď už predsedajúci a predseda parlamentu medzitým "v záujme veci" ušiel, a posunulo sa to teraz na vás, že on si veľmi dobre pamätá, že aj na straníckej schôdzi sa ešte diskutovalo. Ak si toto už nepamätá, nech si to obnoví trochu v pamäti. Ale chcem predložiť jeden procedurálny návrh v mene nášho poslaneckého klubu. Žiadam, aby toto priemerné vystúpenie premiéra bolo rozmnožené a po diskusii a odpovedi na jeho otázky, ktoré vlastne kládol snemovni, sme pristúpili potom k prerokúvaniu jednotlivých návrhov, tak ako ich vláda teraz podhodila do parlamentu, lebo ťažko sa dá robiť druhý krok, keď nie je dokončený prvý krok. Síce rešpektujem, že ten štátny trojuholník Slovenskej republiky tvoria traja malí muži, ale nemalo by sa rešpektovať to...