Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj, konkretizujte váš návrh.
Poslanec T. Cabaj:
Ja som konkretizoval, aby sa rozmnožilo vystúpenie predsedu vlády, aby sa k nemu viedla diskusia a potom, aby sme pristúpili k návrhom, ktoré predložila vláda na prerokovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj, na začiatku rokovania tejto schôdze pri navrhovaní bodov programu pán poslanec Mesiarik navrhol, aby sa zaradil do programu schôdze bod: Informácia predsedu vlády o ozdravných opatreniach. A tak sa aj po odsúhlasení snemovňou stalo, vypočuli sme si informáciu predsedu vlády, ktorá nebola správou. Podľa § 128 zákona o rokovacom poriadku, ak by bola bývala takouto, tak by musela byť písomne doručená poslancom najneskoršie v lehote 15 dní odo dňa žiadosti pléna Národnej rady, takže poslanci nemohli diskutovať o tejto správe. To, čo ste žiadali, Kancelária Národnej rady môže rozmnožiť materiál a rozdať ho poslancom do lavíc.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda, tiež by som sa chcel vyjadriť k tomu, čoho sme boli svedkami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, môžete dať jedine procedurálny návrh, pretože rozprava k tomuto bodu nie je. Nech sa páči, dajte najskôr v zmysle uznesenia, ktoré sme si prijali, procedurálny návrh a potom môžete vysvetliť dôvod podania procedurálneho návrhu.
Vráťte pánu poslancovi čas.
Poslanec J. Zlocha:
Dávam procedurálny návrh, aby sa také vystúpenia, aké tu predviedol pán predseda vlády, neopakovali, pretože je to pod úroveň vlády a je to hlboká urážka opozície. Ak vy neustále hovoríte, že podávate ruku, nehnevajte sa, hanbite sa. Ja som dal návrh. (Hlas predsedajúceho.) Nechajte ma dohovoriť. Ja som procedurálny návrh dal hneď na začiatku. Chcem ho dokončiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Pán predsedajúci, chcem sa len spýtať, včera bolo povedané, že po tomto bode budú interpelácie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, chcete pokračovať ďalej?
Poslanec A. Engliš:
Nie, ja som sa len chcel spýtať, pretože po tomto bode mali nasledovať interpelácie. Pýtam sa, či budú, pretože už tu nie sú predstavitelia vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dnes interpelácie nebudú. Keďže gestorské výbory prerokovali v druhom čítaní návrhy zákonov, ktoré boli podané v skrátenom legislatívnom konaní, budeme pokračovať prerokúvaním návrhov zákonov v druhom čítaní. Interpelácie na 15. schôdzi Národnej rady budú. V programe schôdze ako sme si ho schválili, nie je presný termín, kedy interpelácie majú byť.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predsedajúci, len pripomínam, že som predložil procedurálny návrh, aby sme pristúpili k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktoré nám vláda predložila, až potom, keď bude táto správa alebo informácia - keď sa to tak nazvalo - prerokovaná, že to bude prerokované. V opačnom prípade vám skutočne chcem oznámiť, že náš poslanecký klub sa do tohto termínu nebude zúčastňovať na prerokovaní vládnych návrhov. Ak vládna koalícia hovorí o diskusii, tak diskusia je vtedy, keď je na to vytvorený priestor. V opačnom prípade ste si zrejme spočítali, že máte dostatočný počet hlasov a na základe toho nepotrebujete potom vôbec opozíciu, tak je zbytočné, aby sme tu trávili čas.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dal som návrh na to, aby bol prerokovaný bod programu Zlepšenie vzťahov medzi koalíciou a opozíciou Národnej rady Slovenskej republiky. Zdôvodnil som to tým, že ak koalícia nechce počúvať ani vlastného premiéra, ako má počúvať opozíciu. To je jeden návrh. Prosil by som, keby ste ma zapojili, ešte mám druhý návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ste zapojený, pán poslanec.
Poslanec V. Moric:
Znovu. Mám na to zase jednu minútu. Jeden procedurálny návrh som dal, chcem dať ešte jeden.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vo vystúpení pána premiéra bola hromada otázok, kde sa pýtal, kto to zapríčinil, kto to splatí, koho budeme stíhať. Prečo ste nám zobrali slovo, aby sme na tieto otázky mohli odpovedať? Ak ste nám ho zobrali a nemôžeme reagovať, musíme to považovať len za ten problém, ktorý si vláda nevie vyriešiť a dezinformuje obyvateľov prostredníctvom televízie. Preto dávam procedurálny návrh, aby k vystúpeniu premiéra bola otvorená rozprava.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, už sme hlasovali o tom, že rozprava k tomuto bodu programu nebude. O tom istom bode programu, myslím si, že nie je zvykom, aby sme hlasovali.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, informácia premiéra Dzurindu bola uvádzaná ako informácia o ozdravných opatreniach. Vy ste nerešpektovali, vedenie parlamentu nerešpektovalo svoj vlastný schválený program, pretože to, čo sme si tu vypočuli, boli splašky...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, predložte procedurálny návrh.
Poslanec R. Hofbauer:
... a ja vás dôrazne žiadam, vás a pána Migaša, aby ste riadili schôdzu podľa schváleného...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Môj procedurálny návrh sa netýka rozpravy, ktorú tento parlament odmietol. Môj procedurálny návrh sa týka zaradenia bodu odpovede na otázky, ktoré hlavne opozícii adresoval vo svojom vystúpení predseda vlády. Jeho vystúpenia boli plné neprávd a skreslení, prípadne otázok, na ktoré existujú jasné, pragmatické odpovede. Preto navrhujem zaradiť tento bod ako realizáciu vami proklamovanej ústretovosti k opozícii, ktorú všade v zahraničí, v tlači, v televízii uvádzate, ale v realite vonkoncom nechcete realizovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Dávam procedurálny návrh, aby opozícia mala možnosť vystúpiť k vystúpeniu premiéra, nech vystúpi počas rokovania o zákonoch v druhom čítaní, ktoré sa týkajú všetkého, čo tu hovoril. Čo vám v tom bráni?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby sme dali takýto bod rokovania - je to procedurálny návrh - Stanovisko poslanca a bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby pána Bindera k informácii predsedu vlády a k niektorým skutočnostiam o Vodohospodárskej výstavbe uvádzaných v tejto informácii. Toto je názov. Svoj návrh odôvodňujem takto: Po tejto informácii som sa cítil ako chlap, ktorému dali po hube, a on nielen že to nemohol vrátiť, ale nesmel povedať ani jaj. Toto je môj návrh. Počúvam z radov maďarskej opozície, že my sme robili to isté. (Hlasy z pléna.) Či koalície. Pardon, ja som vás nechcel uraziť, kristepane, určite nie, ale čo nie je, môže byť. Takže je to asi to isté, ale vy ste hovorili, že budete iní, tak buďte...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyni Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Priznám sa, že mi chýba, že pri tomto prerokúvaní nie je pani ministerka Schmögnerová, lebo možno práve by bolo zaujímavé počuť aj jej názory, ktoré mala, prečo vlastne neschvaľovala niektoré z týchto navrhnutých zákonov. Ďalej si myslím, že celá koalícia...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Procedurálny návrh - pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Belohorská:
Aby bola prítomná, to by som si priala. A aby tu bol takisto prítomný pán premiér, ktorý tieto zákony najprv navodil, vlastne uviedol, a potom odišiel preč. Je to príliš vážny a zásadný zásah do ekonomiky mladých ľudí a mladých rodín.
A po ďalšie, bolo by veľmi dobré, aby sa kolegovia ešte v rámci prestávky išli dolu pozrieť na tie tri plagáty k 50. výročiu Rady Európy. Jeden z nich hovorí o diskusii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
na základe súhlasu štyroch klubov - klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP predkladám procedurálny návrh. Žiadame zaradiť do programu pokračovania 15. schôdze bod programu minúta ticha na pamiatku obetí boja za demokraciu z námestia Tchien-an-men v Pekingu. Tento bod navrhujeme zaradiť ihneď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám procedurálny návrh, aby z prejavu alebo z informácie pána predsedu vlády boli osobitne vyňaté opatrenia zamerané na oživenie hospodárskeho rozvoja a aby boli rozcyklostilované každému občanovi slovenského štátu.
A žiadam a vyzývam pána poslanca Mesiarika, aby to potvrdil, že to boli opatrenia na oživenie hospodárstva.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
navrhujem, aby sme teraz okamžite zaradili nový bod na rokovanie pléna Národnej rady, ktorý by sa nazval Odpovede poslancov na otázky predsedu vlády prednesené v informácii predsedu vlády.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste niekoľko procedurálnych návrhov, ktoré odzneli. Pokúsim sa postupne, tak ako boli podané, ich formulovať, prípadne tie, ktoré smerovali k jednému, aby bola opäť otvorená rozprava o tomto bode programu - myslím si, že sa tak domáhal pán poslanec Zlocha, pán poslanec Cabaj a pán poslanec Gašparovič - znovu otvoriť rozpravu o tomto bode programu.
Druhý procedurálny návrh podal pán poslanec Moric, aby sme definovali alebo aby sme povedali, čo si predstavujeme a ako si predstavujeme vzájomnú spoluprácu medzi opozíciou a koalíciou.
Tretí návrh podal pán poslanec Paška, ktorý chce navrhnúť nový bod do programu rokovania tejto schôdze. V zmysle rokovacieho poriadku môžeme tak urobiť iba na základe vyjadrenia troch poslaneckých klubov. A to sa týka aj ďalšieho návrhu, ktorý žiada zaradiť pán poslanec Moric ako nový bod programu, aby pán poslanec Binder mohol odpovedať alebo aby pán poslanec Binder takisto ako pán premiér mohol povedať svoje stanovisko, informovať plénum Národnej rady o svojom stanovisku ako bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby na informáciu, ktorú podal pán predseda vlády.
Postupne dám hlasovať. Pán poslanec Cabaj žiada, aby sme pokračovali v rokovaní 15. schôdze až potom, keď poslanci dostanú do lavíc rozmnoženú správu, rozmnoženú informáciu, ktorú predniesol pán predseda vlády, ktorou by sa mali výbory zaoberať, a po stanovisku výborov by mala byť o nej otvorená rozprava a potom by sa malo pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, ktoré máme uvedené v programe.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Cabaja.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Ďalšie návrhy podali pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Zlocha, ktorí žiadali, aby sme otvorili rozpravu o prednesenej informácii predsedu vlády. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani poslankyne Tóthovej, Gašparoviča a Zlochu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Ďalší procedurálny návrh podal pán poslanec Delinga, ktorý však, pán poslanec Delinga, musím povedať, nespĺňa náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, lebo žiadate, aby bola občanom rozdaná táto správa s osobitným zreteľom na tú časť prednesenej informácie, ktorá sa vlastne týka ozdravných opatrení, aby občania vedeli, čo vláda sleduje. Občania sa môžu dozvedieť aj iným spôsobom o obsahu tejto správy. Myslím si, že nie je v právomoci Národnej rady, aby sme prijímali takéto rozhodnutia.
(Hlas z pléna.)
Pán poslanec, to môžete žiadať od vlády ako poslanec svojou interpeláciou. Národná rada v tejto chvíli nie je schopná, aby mohla zo správy vyňať iba tie časti, ktoré sledujete vy.
Pán poslanec Moric, chcete spresniť prvý návrh, pretože ten druhý nespĺňa náležitosti?
Poslanec V. Moric:
Chcel by som, aby bol zaradený do programu bod, ktorý bude mať názov...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, sám nemôžete žiadať zaradenie bodu do programu.
Poslanec V. Moric:
... aby sa hlasovalo o takomto návrhu: Zlepšenie vzťahov medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Žiadate to zaradiť ako nový bod programu?
Poslanec V. Moric:
Ako nový bod programu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, nemôžem dať o tom hlasovať ani pri najlepšej vôli, pretože potrebujeme ešte jeden poslanecký klub.
Poslanec V. Moric:
Pán poslanec Kováč mi ukazuje, že sa k tomu pridáva.
(Smiech v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme sa mohli sústrediť na to, čo prerokúvame. Zostáva nám hlasovať ešte o jednom procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Osuský, ktorý žiada, aby sme zaradili minútu ticha za obete na námestí Tchien-an-men. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem minútu ticha.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Na základe schváleného programu 15. schôdze Národnej rady budeme pokračovať podľa programu, tak ako ste ho dostali odpoludnia do lavíc v podrobnejšej úprave.
Ešte predtým by som chcel poprosiť, aby sme sa vrátili k hlasovaniu o poslednom prerokúvanom bode programu včerajšieho dňa, o správe Najvyššieho kontrolného úradu o kontrolnej činnosti za rok 1998, kde sme neodsúhlasili návrh gestorského výboru na prijatie uznesenia Národnej rady.
Prosil by som teraz spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Maňku, aby uviedol návrh na uznesenie. Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály. Ako ste videli, je nás práve minimum na uznášanie sa.
Pán poslanec Maňka, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
konštatujem, že v rozprave k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Navyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998 som dostal jeden písomný návrh uznesenia od pána poslanca Petra Tatára. Tento návrh nie je v protiklade s návrhom uznesenia, ktoré vyplynulo zo spoločnej správy výborov, preto odporúčam najprv hlasovať o návrhu uznesenia zo spoločnej správy a potom o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Tatár.
Ak mi dovolíte, pán predsedajúci, budem uvádzať hlasovanie v poradí, ktoré som navrhol.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, uvádzajte návrhy, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
"Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998."
Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na prijatie uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Poslanec V. Maňka:
Prečítam návrh uznesenia k správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré písomne predložil pán poslanec Peter Tatár.
Prosím vás, aby ste pozorne počúvali, lebo je to dosť komplikovaná vec, aby ste to pochopili. Na prvýkrát je to dosť ťažko.
"Národná rada Slovenskej republiky ukladá predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu v spolupráci s ministerkou financií Slovenskej republiky pripraviť návrh rozpočtovej reformy a novej koncepcie tvorby štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorá bude vychádzať z vopred definovanej účelnosti vynakladania verejných prostriedkov, z projektového rozpočtovania a z rovnoprávnosti všetkých subjektov v Slovenskej republike voči štátnemu rozpočtu v Slovenskej republike s termínom do konca júna 1999 tak, aby mohol byť návrh uplatnený pri príprave štátneho rozpočtu v budúcom roku."
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Tatár, budeme o ňom hlasovať. Je voľakomu voľačo nejasné?
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pán poslanec Maňka, chcete sa ešte vyjadriť?
Poslanec V. Maňka:
Chcel by som poprosiť vážených pánov poslancov, vážené pani poslankyne tých výborov, ktoré prerokúvajú dané správy alebo zákony vo svojich výboroch, aby návrhy dávali už vo svojich výboroch, celý proces sa tým zjednoduší.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu rokovania schôdze, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
e to tlač číslo 236.
Z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodní podpredseda vlády pán Ivan Mikloš.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a plán legislatívnych úloh vlády predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Navrhované zmeny majú za účel predovšetkým riešiť problematiku listinných akcií na doručiteľa a ochranu akcionárov tých akciových spoločností, ktorých akcie sú verejne obchodovateľné. Účelom týchto noviel je najmä zvýšiť transparentnosť kapitálového trhu, transparentnosť podnikania, zvýšiť ochranu minoritných akcionárov a zjednoznačiť pravidlá, ktoré boli doteraz dosť často zneužívané a ktoré viedli k mnohým sporom, sporným situáciám a k zneužívaniu postavenia najmä majoritnými akcionármi.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam v mene vlády o schválenie tejto novely zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Kujanovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch a aby oboznámil Národnú radu so spoločnou správou gestorského výboru, ktorú predkladá na rokovanie Národnej rady.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán minister,
ctené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 236), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 310 z 2. júna 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.
II. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 236), stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
III. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 107 zo dňa 2. júna 1999. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 98 zo dňa 2. júna 1999.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, pán spoločný spravodajca, prosil by som vás, nemusíte prednášať celý obsah spravodajskej správy, pretože všetci poslanci majú písomne rozdanú spoločnú správu. Prosil by som vás, keby ste plénum informovali iba o odporúčaní gestorského výboru ku konečnému stanovisku gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.
Máte to uvedené pod bodom V spoločnej správy.
Poslanec M. Kujan:
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 236), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 236), schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 236a), bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 110 z 2. júna 1999.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, odporúčam otvoriť rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, ďakujem za uvedenie správy.
Páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, ústne sa do rozpravy hlásia dvaja páni poslanci: pán poslanec Kozlík a pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený Ferko Mikloško, myslel som si, že už prestúpil k nám,
vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som v kontexte troch predkladaných noviel zákonov, ktoré rámcujú balíček opatrení vlády, reagoval zároveň aj na vystúpenie predsedu vlády, pretože tieto novely zákonov aj vystúpenie predsedu vlády rámcujú určité východiská, ktoré smerujú k prijímaným alebo predkladaným novelám.
Vystúpenie predsedu vlády som prijal s veľkými rozpakmi a s veľkým rozčarovaním, pretože to nebolo vystúpenie predsedu vlády, ale propagandistu, a je veľká škoda, že parlamentná snemovňa neumožnila vystúpenie alebo rozpravu k tomuto bodu programu. Myslím si, že v rámci vystúpenia pána predsedu vlády zazneli už pomaly ošúchané pesničky o katastrofálnom stave slovenského hospodárstva ako dedičstva po predchádzajúcej vláde a oboznámil parlament i občanov akoby s priaznivou správou, akoby s účinnými opatreniami na oživenie slovenskej ekonomiky, pritom ušiel z tejto snemovne ako malý chlapec.
Viete, sú dve možné stratégie na definovanie hospodárskeho rozvoja a, samozrejme, aj opatrení, ktoré stoja pred každou vládou a stáli by pred každou vládou, ktorá po ktorýchkoľvek voľbách nastupuje do vlády. Jedna možnosť je dlhodobejšie stále vychádzať z kritiky predchodcov predchádzajúcej vlády a permanentne označovať za zdroj jednotlivých, nie vždy populárnych riešení predchodcov. Druhá možnosť najmä po 200 dňoch fungovania ktorejkoľvek vlády - už by mal byť konštruktívny program, ktorý bude obsahovať celý diapazón riešení, to znamená tak riešení reštriktívnych, ako aj riešení rozvojových, aby bolo občanom zrejmé, aby bolo zrejmé i podnikateľom, ako sa bude v strednodobom horizonte tá-ktorá ekonomika vyvíjať. Takže pohybujeme sa a táto vláda zvolila a naďalej prezentuje tvrdú kritiku predchodcov v rámci zdôvodňovania svojich krokov. To znamená, že mi chýba určitá samonosnosť politiky súčasnej vlády. Potom nesporne aj niektoré opatrenia, ktoré sú korektné a ktoré sú možno predmetom aj predkladaných noviel, nadobúdajú akýsi iný význam, skôr politickej škandalizácie svojich predchodcov ako dôveryhodný program, ktorý by mohla eventuálne podporiť aj opozícia v rámci svojich stanovísk.
Takým typickým príkladom toho hrubého zjednodušenia a demagógie bolo aj vystúpenie, ktoré vykresľovalo zadlženosť, hrubú zadlženosť Slovenskej republiky v katastrofických polohách. Opäť pokiaľ si, vážené poslankyne, poslanci, chcete uvedomiť rozmer zadlženosti Slovenskej republiky, treba zase hľadať medzinárodné porovnania, nie pomenovať tento problém len na proporciách Slovenskej republiky. Pritom nespochybňujem, že došlo k výraznému nárastu zadlženosti Slovenskej republiky, predsa tie čísla sa klamať nedajú, po jednotlivých rokoch sú naprosto jasné. Ale druhá vec je obsahová náplň zadlženosti, na aké projekty a na aké ciele boli prostriedky, ktoré si štát požičal, použité. A ďalej treba aj porovnávať, trebárs s Maďarskom, Českou republikou, kde sa momentálne nachádza hrubá zadlženosť týchto krajín, ak si chceme urobiť korektný obraz o úrovni zadlženosti tej-ktorej krajiny.
Čo sa týka porovnania Poľskej, Českej alebo Maďarskej republiky či Slovinska, tak úroveň zahraničnej zadlženosti prevyšuje 2 tis. USD na občana. Na Slovensku, v Slovenskej republike k ultimu februára tento ukazovateľ predstavuje 1 835 USD na občana, to znamená, že v tomto porovnaní je zrejmé, že Slovenská republika v porovnaní s Maďarskom, s Českou republikou na občana vykazuje nižšiu zahraničnú zadlženosť. Pritom v porovnaní či s Maďarskom, či s Českou republikou je zadlženosť viazaná na už zrealizované investičné projekty alebo investičné projekty, ktoré v tomto roku budú nabiehať do prevádzky a začnú produkovať zdroje na splácanie, ale aj zdroje, ktoré môžu znamenať určitý príspevok k ekonomickému rastu Slovenskej republiky. Stačí spomenúť Jadrovú elektráreň Mochovce, prvý, druhý blok. Druhý blok sa bude čo nevidieť otvárať. Stačí spomenúť Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré už produkuje. Stačí spomenúť Vodné dielo Žilina, je možné spomenúť investície v chemickom priemysle, najmä v Slovnafte, ktoré budú produkovať v druhom polroku tohto roka. Takže aj tento ukazovateľ by pri výške zadlženosti, ktorú Slovensko má, mohol predsa len byť prezentovaný v pozitívnejšom svetle, než je stavaný z úst predstaviteľov vlády.
Prečo zdôrazňujem tento pohľad na slovenskú ekonomiku alebo parametre slovenskej ekonomiky? Predsa ak vystúpi taká autorita, ako je predseda vlády, je, samozrejme, každé jeho vystúpenie monitorované aj medzinárodnými finančnými inštitúciami a vyjadrenia o katastrofálnych prvkoch slovenskej ekonomiky síce môžu pomôcť súčasnej vládnej garnitúre v škandalizácii a v istom očiernení predchodcov, ale v žiadnom prípade nepomôžu ani tejto vládnej garnitúre, ani Slovenskej republike. Takže takéto hodnotenia sú krátkozraké, pričom opakujem, nespochybňujem úroveň zadlženosti a nespochybňujem, samozrejme, ani potrebu napríklad reštrukturalizácie zahraničného dlhu v niektorých prípadoch. Ale podotýkam, s týmto problémom sme sa museli vyrovnať vo vláde aj my, je to problém aj ďalších vlád, pretože ide o investičné akcie, ktoré si vyžadujú dlhodobé financovanie aj napriek tomu, že rozhodujúca časť týchto aktivít je financovaná dlhodobými úvermi, tieto bude treba revolvovať, pretože životnosť jednotlivých investičných akcií je 30 a viac rokov a, samozrejme, Slovenská republika nedisponuje takými úvermi, ale nedisponujú nimi ani iné vyspelé krajiny.
Čo sa týka podielu krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu Slovenskej republiky, ten poklesol o 13 % začiatkom roka 1999 a predstavuje momentálne podiel 27,4 %, čo je opäť ukazovateľ, ktorý sa nejako výraznejšie nevymyká z medzinárodného porovnania. Takže v tomto smere, myslím si, že by už skutočne mohla vláda zmeniť slovník. Má za sebou 200 dní a občania a možno aj tento parlament skôr očakáva konkrétne východiská, a nielen východiská, ale aj realizované kroky a odpočet realizovaných krokov v rámci aktuálnej hospodárskej politiky.
Podobne veľmi tvrdo sa zo strany predstaviteľov vlády stavajú aj niektoré ďalšie parametre slovenskej ekonomiky, trebárs deficit obchodnej bilancie. Opäť som ďaleko od spochybňovania toho, že vývoj obchodnej bilancie nie je negatívny a dlhšie obdobie sa pohyboval na úrovni 10 % hrubého domáceho produktu, na druhej strane zasa treba vnímať aj vnútorný obsah deficitu obchodnej bilancie, ale aj medzinárodné porovnanie Slovenska s ďalšími krajinami.
Zahraničný obchod Slovenska je jedným z najvyšších z krajín, ktoré sa nachádzajú v prístupovom procese do Európskej únie. Zahraničný obrat predstavuje 60 % hrubého domáceho produktu. Naproti tomu v Poľsku je to 30 %, v Maďarsku 40 % a v Čechách okolo 50 %. Je samozrejmé, že pokiaľ vykazujeme deficity, tak ich podiely na hrubom domácom produkte sú predsa len percentuálne vyššie ako deficity, ktorých zahraničný obrat nemá taký vysoký podiel na HDP ako zahraničný obrat iných tranzitívnych ekonomík. Ale opäť keď si porovnáme vývoj deficitu obchodnej bilancie napríklad za prvé štyri mesiace alebo tri mesiace roku 1999, ak porovnáme Slovensko s lídrom prístupových krajín do Európskej únie Poľskom, ak za štyri mesiace na Slovensku export rástol o 6,3 % a dovozy o 0,6 % a deficit obchodnej bilancie predstavoval 17,4 mld. korún, čo je, samozrejme, stále pomerne zložitý deficit, ale je tu istý pozitívny obrat, v tom porovnaní Poľsko vychádza celkom nepriaznivo, lebo export klesá o 8,2 %, dovozy má Poľsko 6,5 % a v prepočte na koruny deficit Poľskej republiky je 10-krát vyšší, 176 mld. korún. To naznačuje, že situácia v obchodnej bilancii napríklad Poľska je ešte zložitejšia ako na Slovensku pri menšom objeme zahraničného obratu. Ale my sebazničujúco hovoríme o katastrofálnej bilancii Slovenskej republiky či obchodnej, platobnej. Opäť jeden negatívny signál, ktorý sťažuje dostupnosť zdrojov pre Slovenskú republiku a zdražuje zdroje Slovenskej republiky.
Čo sa týka rozpočtového hospodárenia, rozpočtové hospodárenie sa vyvíja veľmi nepriaznivo a určite si vyžaduje prijímať opatrenia, z ktorých časť vláda do tohto parlamentu aj predkladá, ale my ako opozícia sme na vznik týchto problémov upozorňovali už pri schvaľovaní rozpočtového provizória. Upozorňovali sme na to, že ak sa vláda nezmobilizuje a neprijme štátny rozpočet priamo na celý rok 1999, tak vlastne odkladá problémy a valí vlnu rozpočtových problémov pred sebou a príde čas, keď na ňu tieto problémy padnú. Pozitívne vnímam úlohu podpredsedu vlády, ktorý upozorňoval na tieto riziká od konca minulého roka. Fakt je, že chýbala asi politická vôľa na to, aby sa riešila predovšetkým otázka príjmov štátneho rozpočtu. Žiaľbohu, vláda neakceptovala, neprijala túto filozofiu dokonca ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na celý rok 1999, keď sa dala priorita rozdeleniu ešte nevytvorených zdrojov, a ani tento parlament nemal ochotu zapodievať sa príjmovými zložkami štátneho rozpočtu.
Vážené poslankyne, poslanci, aj vtedy sme ako opozícia upozorňovali na to, že tento problém vyskočí ako veľmi akútny a že odkladaním riešenia týchto problémov sa problémy prehĺbia a opäť neplatí to, aby sa jednostranne hádzali problémy s rozpočtovým hospodárením roku 1999 na plecia predchádzajúcej vlády. Opäť tú zodpovednosť za vývoj štátu majú, samozrejme, všetky vlády, aj tie pred rokom 1989, aj tie, ktoré prišli po roku 1989. Ale nie je pravdou a nie je korektné hádzať všetky problémy, ktoré dnes v rozpočtovom hospodárstve existujú, na predchádzajúcu vládu.
Takže v tomto smere zostal dlžný predseda vlády aj dostatočnú odpoveď na vývoj slovenskej koruny, keď tu ukazoval graf, ktorý nebolo dobre vidieť z poslaneckých lavíc, ale určite ten graf neukazoval vývoj slovenskej koruny od októbra 1998, keď trebárs kurz dolára bol 35 korún za dolár oproti dnešným, viete, aká je hodnota koruny za dolár. To znamená, keď máme hovoriť o nejakom vývoji, tak sa domnievam, že predsa len o dlhšom časovom intervale. Ale opäť, kde je jadro problému toho prudkého vývoja slovenskej koruny? Kto začal vlastne so spochybňovaním vývoja slovenskej ekonomiky? Kde sa začala strácať kredibilita slovenskej ekonomiky napriek tomu, že z politického hľadiska súčasná vláda v zahraničí dostávala podporu? Je zrejmé na vývoji kurzu slovenskej koruny, že na druhej strane tá dôvera v oblasti ekonomiky a v oblasti medzinárodných finančných inštitúcií nebola podložená a neodrážala vývoj určitej politickej preferencie. Takže absentujúca dlhodobá stratégia, určité spochybnenie infraštruktúrnych akcií, kde už boli na konci roka 1998 ponuky na možnosti prefinancovať infraštruktúrne akcie, myslím si, že bolo škodou, bolo chybou odísť od týchto projektov a ten následok, prudký rast nezamestnanosti, ďalej spochybnenie podnikateľskej sféry, plošné spochybnenie vlastníckych vzťahov, to všetko rozkolísalo podnikateľské prostredie na Slovensku a nepochybne sa potom podpísalo aj pod vývoj slovenskej ekonomiky s odrazom v ekonomickom probléme a sekundárnym vplyvom určite aj v oblasti rozpočtových vzťahov.
Podobne sa potom na základe padajúcej ekonomiky prejavuje - a je to dlhoročne preukázaný fakt - vývoj v oblasti rozpočtových vzťahov, v oblasti verejnoprávnych inštitúcií, kde sa nevytvára dostatok zdrojov na to, aby takéto inštitúcie mohli efektívne fungovať na báze dostatku zdrojov. Dochádzalo k prehĺbeniu čistého úveru vlády, dochádzalo k podstatnému nárastu kurzových rozdielov nielen v oblasti financovania verejného sektora, ale aj podnikateľského sektora a, samozrejme, potom aj k rozpadu financovania podnikateľskej sféry. A opäť nie je možné tak rozsiahlo zjednodušiť tento problém, že tu je tunelovanie podnikov a zneužitie zo strany privatizérov. Na Slovensku v dnešnom období pri nedostupnosti finančných zdrojov, vysokej cene peňazí, obrovských vplyvoch vo finančných nákladoch je asi ťažko komukoľvek podnikať a je asi veľmi ťažké rozvíjať svoje podnikanie. Takže pokiaľ hovoriť pravdu o slovenskej ekonomike, tak si myslím, že ju treba ponímať z viacerých strán, a nie tak úzkoprso, ako poňal tento stav vo svojom vystúpení predseda vlády.
Vážené dámy, páni, nestaviam si za cieľ vystúpiť vyčerpávajúco. Chcem len naznačiť najmä vám poslancom z vládnej koalície, že by asi bolo potrebné zmeniť rétoriku, lebo máme za sebou 200 dní fungovania novej vlády, čo nie je krátky časový priestor a v tomto smere by mal parlament zvýšiť náročnosť. A pokiaľ predseda vlády prišiel so zásadným vystúpením, o ktorý ho dokonca požiadal koaličný poslanec a ktorý sme ako parlament prijali, určite by som bol čakal podstatne hodnotnejšie a podstatne hlbšie vystúpenie o stave slovenskej ekonomiky.
Vážená Národná rada, ďakujem pekne za pozornosť.