Tretí deň rokovania
15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. júna 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram tretí rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Cuper, pán poslanec Kačic, pán poslanec Presperín, pán poslanec Slobodník a pán poslanec Števček.
Chcem informovať, že hodinu po začatí rokovacieho dňa overovatelia uzavrú prezenčnú listinu. Žiadam preto poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom na prezenčnej listine.
Otváram bod programu, ktorým je
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude odpovedať sám.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
za neprítomného podpredsedu vlády Csákyho bude odpovedať podpredseda vlády Mikloš, za neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú pán podpredseda vlády Mikloš, namiesto pána ministra Kukana pán minister Černák a namiesto pána ministra Lászlóa Miklósa pán minister Koncoš.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Viliama Sopka. Otázka znie: "Redukcia štátnej správy a úspora verejných rozpočtov sa dotkne aj Úradu vlády? V akom rozsahu?"
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Prirodzene, úsporné opatrenia sa budú dotýkať, a už sa v súčasnosti dotýkajú, aj Úradu vlády, vážený pán poslanec. Stačí porovnať vlaňajší rozpočet Úradu vlády z roku 1998, ktorý mal hodnotu 452 mil. Sk, s tohtoročným, ktorý má úroveň 434 mil. Sk, pričom táto suma zahŕňa aj 20 mil. Sk na výsluhové platby za colníkov, ktoré Úrad vlády vypláca od nového roku tohto roku a vo vlaňajšom rozpočte táto suma nefigurovala. Nominálne zníženie výdavkov je teda približne už na tento rok 10 %. Reálne zníženie zahrnujúce zvýšené platby za rôzne služby ako elektrina, kúrenie, vodné, stočné a tak ďalej je podstatne vyššie. Z takto redukovaného rozpočtu zabezpečuje Úrad vlády aj náklady na podstatne posilnené zahraničnopolitické aktivity členov vlády, ale aj nové činnosti, ktoré boli delimitované na Úrad vlády, napríklad Slovenskú informačnú agentúru, pribudol podpredseda vlády so svojím aparátom, splnomocnenci pre rómske záležitosti, na ochranu osobných údajov, reformu verejnej správy a podobne. Počet pracovníkov Úradu vlády by mal byť na úrovni tabuľkovo 287 a už má hodnotu 240. Teda už dosiaľ došlo k úspore temer 50 zamestnancov. Teda k podstatnému zníženiu už došlo a dochádza v priebehu prvých 7 mesiacov činnosti vlády. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec V. Sopko:
Som spokojný s odpoveďou. K tejto otázke ma viedol materiál, ktorý prijala vláda Slovenskej republiky na zabezpečenie makroekonomickej stabilizácie. V tomto materiáli sa veľmi jasne hovorí o tom, že je tu snaha o zníženie nákladov spojených s činnosťou okresných a krajských úradov až od 6 do 10 %. A materiál na druhej strane neobsahuje redukciu ústredných orgánov štátnej správy. To ma teda veľmi prekvapilo, pretože si myslím, že zoštíhľovanie a racionalizácia by sa mala začať od hlavy. Ak je tak, ako hovoríte, som veľmi spokojný a som rád, že ste verejne deklarovali snahu vlády začať zoštíhľovanie vlastne od ústredných orgánov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda, chcete reagovať?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Len veľmi kratučko. Je to presne tak, ako ste rekapitulovali, pán poslanec. O chvíľu, ak dovolíte, v odpovedi na otázku vašej kolegyne budem ešte konkrétnejšie odpovedať, lebo mala otázku v podobnom duchu. Naozaj, týka sa to aj hlavy, samozrejme.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej a znie: "Hovoríte o zoštíhľovaní štátnej správy. Myslíte tým len krajské úrady, okresné úrady alebo aj ústredné orgány?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
vláda v pondelok prijala základné opatrenia, ktoré sú v súčasnosti rozpracúvané do konkrétnych podôb. Týmito základnými opatreniami sú, dovoľte mi krátko zacitovať z dokumentu, ktorý sme v pondelok prijali:
1. Zásadné zníženie celkových výdavkov s cieľom priblížiť sa čo najviac výdavkom spred reformy roku 1996, t. j. toto opatrenie sa týka celého verejného sektora.
2. Zníženie výdavkov na ústredné orgány štátnej správy a ich rozpočtové a príspevkové organizácie. To je vlastne odpoveď na vašu otázku a opätovná odpoveď na otázku pána poslanca Sopka.
3. Znižovanie výdavkov v orgánoch miestnej štátnej správy ročne o 10 % v rámci krajských úradov a 6 až 10 % v rámci okresných úradov.
Návrh na zníženie výdavkov v štátnej správe sa orientuje v tejto etape najmä na racionalizáciu bežných výdavkov a najmä na výdavky spojené so správou aparátov orgánov štátnej správy. Snahou teda je, ako ste povedali vy vo svojej otázke, zoštíhľovať najmä administratívu, a to tak v rámci úradov, ako aj v rámci rozpočtových a príspevkových organizácií.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Samozrejme. Nenechám si ujsť túto príležitosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem, pán premiér.
Všetci si uvedomujeme, že súčasná situácia v rozpočte je nielen napätá, ale je skutočne kritická. Preto uznávam, že je potrebné prijať také opatrenia, ktoré vlastne umožnia posilniť príjmovú časť rozpočtu, a preto súhlasím aj s týmito reštrikčnými opatreniami v rámci štátnej správy. Ale mám pre vás otázku, pán premiér. Keď je v súčasnosti taká kritická situácia, nezdá sa vám príliš veľkým prepychom, aby v rámci krajských úradov a okresných úradov existovali dvaja zástupcovia? Podľa mňa by celkom postačoval jeden zástupca prednostu, bol by to schopný zástupca a zároveň by mal na starosti aj jeden odbor, pretože vlastne tento zástupca zastupuje, teda vykonáva svoje povinnosti zastupovania v prípade neprítomnosti prednostu, a predpokladám, že prednosta tak často nechýba. Čiže prosila by som o odpoveď na toto.
Ďakujem.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Budem držať prísne konštruktívny duch vašej otázky, a preto odpoviem celkom jednoducho. Samozrejme, že áno, pani poslankyňa, je to jedna z oblastí alebo sú to posty, ktoré nepochybne budú podliehať zamysleniu, kde ušetriť. Triafate do čierneho, ale nepochybne tých postov bude musieť byť omnoho viac, omnoho, omnoho viac. To zoštíhlenie bude naozaj razantné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Malíkovej a znie: "Pán predseda vlády, kedy sa stane pre vás prioritou riešenie skutočných každodenných problémov obyvateľov Slovenska, a nie revanšizmus a zvyšovanie napätia v spoločnosti?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
mrzí ma obsah tejto otázky. Kto už môže upodozrievať ktorúkoľvek vládu, že by nechcela riešiť problémy občanov? Nepovažujem v tomto zmysle dikciu, obsah vašej otázky naozaj za férovú. Viem, že nežijete v informačnom vákuu, preto je to len otázka vašej vôle a ochoty, či chcete vidieť a chcete počuť. Keby ste chceli, tak by ste si jednoducho naplno uvedomili, že celkom čerstvo tento pondelok vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí jednomyseľne prijala rad vážnych opatrení, ekonomických ozdravných opatrení, tak stabilizačných, ako aj rozvojových. Čakal by som azda skôr vecnú otázku povedzme týmto smerom. Čakal by som, že keď už vládu nepochválite za opatrenia, ktoré stabilizovali slovenskú korunu v posledných dňoch a ochránili tak dlhoročné úspory občanov, že sa budete aspoň pýtať na dôvody a vysvetlenia, či prípadne ako opozičná poslankyňa konštruktívne prispejete múdrou radou alebo naozaj vecnou kritikou. Dosiaľ sa tak nestalo, ale možno tak urobíte vo svojej doplňujúcej otázke.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa A. Malíková:
Skutočne, pán premiér, myslím si, že to treba poopraviť. Koruna sa nestabilizovala, ale prepadla, a či sú to úsporné opatrenia, to zváži občan. Myslím si, že mu vyťahujete posledné drobné z vrecka. A takisto vás chcem uistiť, že skutočne nežijem v informačnom vákuu, takže by som vás prosila, aby ste mi odpovedali na otázku, kde ste boli na Veľkonočný pondelok, pretože mám informácie, že ste ho trávili aj spolu s ochrankou a s vlastnými deťmi a ešte s nejakými známymi vo vládnych autách, teda v bavorákoch, na výlete v Tatrách, konkrétne vás videli na Lomnickom štíte. Aj toto považujete za úsporné opatrenie, takto využívať prostriedky štátu?
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojme sa, pani poslankyne, páni poslanci.
Pán premiér, budete reagovať?
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážená pani poslankyňa,
pripájam sa k atmosfére v tejto rokovacej sále, ktorú ste vyvolali. Myslím si, že to bolo také príjemné spestrenie našej vzájomnej komunikácie. Som normálny človek, a preto na Veľkonočný pondelok som vyšibal ministerku financií a svoju ženu aj deti.
A teraz celkom konkrétne len k dvom poznámkam.
Vážená pani poslankyňa, veľmi, veľmi ste sa... Nepočúva ma. Veľmi, veľmi ste sa mýlili, keď ste pred chvíľočkou povedali dve nepravdy, že koruna sa nestabilizovala a že sme vyťahovali alebo ťaháme ľuďom peniaze z peňaženky. Rád odpoviem čo najväčšiemu počtu z vás, ktorí sa na to pýtate. Vážim si vaše otázky. Preto teraz poviem len toľko. V prvom aj v druhom prípade ste sa veľmi, veľmi, veľmi zmýlili, ale keďže o 15.00 hodine mám tú česť vás informovať o opatreniach, ktoré v pondelok vláda prijala, dostanete veľmi konkrétnu odpoveď a faktami podporenú skutočnosť, že ste sa veľmi mýlili. Koruna sa stabilizovala a občanom ťahal peniaze z peňaženiek ktosi iný bez toho, aby si to ľudia vtedy uvedomovali. Ale ak dovolíte, o 15.00 hodine konkrétnejšie. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Oberhausera a znie: "Viacerí členovia vlády svojimi rozhodnutiami ohrozujú hospodársku a sociálnu situáciu na Slovensku. Dokedy budete riskovať ich ďalšie účinkovanie? Neuvažujete o ich výmene?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec Oberhauser,
bol by som rád, keby ste spresnili, či vo svojej otázke myslíte členov súčasnej vlády alebo členov bývalej vlády. Fakt je, že viacerí členovia bývalej vlády by mali zmeniť súčasné pozície, napríklad aj taký pán Alexander Rezeš.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec V. Oberhauser:
Ja som postavil otázku jednoznačne, pán predseda vlády. Išlo o súčasných členov vlády. Veď iných ani nemôžete vymeniť, ani podať návrh na ich odvolanie, len na ministrov a členov svojej vlády. Takže vaša odpoveď je absolútne irelevantná a smiešna.
Od začiatku, keď sa prerokúval vládny program, sme navrhovali konkrétne opatrenia, ako zlepšiť politiku súčasnej vlády. A vtedy boli odignorované a takisto pri viacerých našich návrhoch ste postupovali podobne. Dnes už aj tlač, ktorá sympatizuje s vami, jasne hovorí o chybách vašich členov vlády, konkrétne o pani ministerke Schmögnerovej. Pozrite si Domino fórum číslo 21, kde sa o tom hovorí v článku Čas na obeť dámy. Takisto sú známe kroky a rozhodnutia pána ministra Palacku, ktorý nielen v prípade telekomunikácií, ale aj v prípade výstavby diaľnic a ďalších značne poškodil slovenské hospodárstvo. A takto by sme mohli citovať aj ďalších ministrov. Preto bola myslená otázka týmto smerom a žiadam vás, aby ste jednoznačne odpovedali, ako sa vyrovnáte s chybami vlastnej vlády, lebo o tom, čo urobíte vo vzťahu k iným vládam, ste už toho narozprávali veľa.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vy ste otázku formulovali v tom zmysle slova, že ide o členov vlády, ktorí svojimi rozhodnutiami ohrozujú hospodársku a sociálnu situáciu na Slovensku. Je to krajne nezodpovedné a krajne nekorektné. A my obaja to veľmi, veľmi dobre vieme. Preto bola moja odpoveď taká, aká bola.
Už viackrát som povedal, že sa nebudem veľmi vracať do minulosti. A nepochybne aj otázky zo strany opozície budú korektné alebo nekorektné. Ale keďže odmietate vy, pán poslanec Oberhauser, korektnejší duch, tak mi pri tejto príležitosti nedá sa vás neopýtať ako predstaviteľa bývalej vládnej strany, ktorá sa navyše tak rada štylizuje do ľudových a národnoštátnych polôh, aký je to pre vás pocit zanechať po svojom štvorročnom nerušenom vládnutí stav, keď na každú jednu hlavu občana tohto štátu dojčatami začínajúc a dôchodcami končiac pripadalo v deň volieb zadlženie vo výške 90 tis. Sk. (Potlesk.)
Kto zanechal v tomto štáte takúto sekeru? Kto neskutočným spôsobom rozdeľoval spoločnosť, zakrýval kriminálne trestné činy? Na základe čoho si potom dovoľujete takéto nekorektné otázky? (Potlesk.)
Vyzývam vás na korektný, konštruktívny dialóg, nie na demagógiu.
Skončil som. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Piata otázka pre predsedu vlády je od pána poslanca Hofbauera a znie: "Slovenský štát v rokoch 1939 - 1945 bol hodnotený negatívne, lebo poskytol svoje územie agresii nacistov proti Poľsku a Sovietskemu zväzu. Nenahliadate, že vami vedená vláda bude históriou posudzovaná ako zločinecká, pretože ste územie Slovenska poskytli pre genocídu, zločinnú vojnu proti Juhoslávii?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Nie, nenahliadam, vážený pán poslanec, samozrejme, že aj táto otázka je krajne nekorektná. Skôr sa obávam, že v prípade vami prezentovaných postojov by som postavil Slovenskú republiku na stranu toho človeka, ktorého medzinárodná súdna autorita označila za vojnového zločinca, ktorý je zodpovedný za súčasnú vojnu na Balkáne a ktorého meno je spojené i s predchádzajúcimi vojnami na území bývalej Juhoslávie. (Potlesk.) Ešte neuplynulo tak veľa času, aby som zabudol na Vukovar, na udalosti v Bosne, na poukazovanie na neschopnosť civilizovaného sveta, OSN, Európy a jej inštitúcií zabezpečiť mier na Balkáne.
Tak sa veci majú, pán poslanec.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vyhradený na otázky poslancov pre predsedu vlády uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Aibeková ministrovi Šagátovi. Otázka znie: "Prečo negujete víťazov konkurzných konaní na miesta riaditeľov zdravotníckych zariadení, ak ide o členov HZDS?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vážená pani poslankyňa Aibeková,
jednou z takých najcitlivejších oblastí sú, samozrejme, personálne výmeny. A pravdepodobne nemožno sa zhodnúť stopercentne na tom, ktorý kandidát komu vyhovuje. Už opakovane som mal možnosť aj ctenej snemovni, aj vám vysvetliť zásady personálnych výmen a nemyslím si, že by sme sa od nich odchýlili.
A k vašej otázke chcem povedať asi toľko, že ministerstvo zdravotníctva v žiadnom prípade neskúma politickú príslušnosť uchádzačov. Dotazník, ktorý títo uchádzači vyplňujú, nemá takú kolónku, aby tam bola oficiálne uvedená jeho politická príslušnosť.
Pani poslankyňa, môžeme tu skutočne diskutovať len o tom, čo je niekde objektívne uvedené. Samozrejme, keďže sme taký malý národ a malá krajina, mnohí sa poznáme a vieme, kde sme boli v minulosti a teraz začlenení. To je samozrejmé. Ale ubezpečujem vás, že prvé kolo tohto výberu prebieha v agentúrach, ktoré nemajú dôvod, aby takúto politickú príslušnosť brali do úvahy. A v nemocniciach, ktoré majú väčší význam, prebieha ďalšie kolo výberového konania, ktoré dávam do pozornosti pánom poslancom a poslankyniam. Táto komisia má jedného, maximálne dvoch členov z ministerstva zdravotníctva, ostatní členovia sú členmi stavovských organizácií, profesijných organizácií, a preto možnosť - povedal by som to tak, ako by ste asi chceli - manipulácia zo strany ministerstva je minimálna. Môžeme individuálne prejsť jednotlivé výbery týchto výberových komisií v druhom kole, doteraz sa nestalo, aby som nerešpektoval názor, nerešpektoval mienku ich regiónu. I keď treba povedať - a prosím, aby ste to zobrali na vedomie -, že všetky komisie, všetky výberové konania sú skutočne pre ministra len poradnými orgánmi, poradnými kolami a so všetkou zodpovednosťou by mal rozhodnúť minister.
Takže neviem, ktorý prípad ste mali na mysli, že som nerešpektoval, pokiaľ išlo o člena HZDS. Pokiaľ by ste vedeli spresniť, tak by som mohol teraz na to zareagovať, aby bola táto otázka medzi nami jasná.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni Aibekovej.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, nebola by som vám túto otázku položila, keby som naozaj nemala z viacerých miest Slovenska takú informáciu, že víťazov konkurzov ste nepotvrdili, opakujem, víťazov konkurzov, ak sa dokázalo, že boli členmi alebo aj len sympatizantmi HZDS. Predložím vám, v ktorých mestách sa to deje.
Ale moja druhá otázka bude oveľa závažnejšia a bude sa týkať práve novovzniknutej situácie so zvyšovaním DPH a zvyšovaním dovoznej prirážky. Chcem sa vás spýtať, pán minister, ako sa tieto kroky prejavia v situácii v zdravotníctve, keďže vieme, že je v hlbokom finančnom deficite. Vy ste sľúbili v minulotýždňovom Press clube, že sa dovozná prirážka nebude týkať dovozu liekov, zdravotníckeho materiálu a zdravotníckej techniky. Dnes vidíme, že situácia je iná. Tak sa vás chcem spýtať, pán minister, čo podniknete na to, aby sa vaše slová stali pravdivými, a ako presvedčíte vládu, aby povolila na tú situáciu, na tieto skutočnosti výnimku, tak ako ste to sľúbili v Press clube. Sám viete, že ak sa bude dovozná prirážka vzťahovať na lieky, zdravotnícky materiál a prístroje, že zdravotníctvo jednoducho do konca roka neprežije a deklarácia o bezplatnom zdravotníctve bude skutočne už iba snom minulých rokov.
Ďakujem za odpoveď.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
I keď, samozrejme, táto doplňujúca otázka sa netýka tej prvej, ale ja by som sa k nej ešte trošku vrátil a odpovedal. Ďakujem za priestor, ktorý ste mi vytvorili, aby som reagoval na to, čo bude robiť ministerstvo zdravotníctva a vláda pri riešení situácie s uplatňovaním dovoznej prirážky.
Je škoda, že keď položíte otázku o personálnych výmenách a viac-menej spochybníte ministra a ministerstvo zdravotníctva vo svojom konaní, neprišli ste pripravená, aby sme si hneď mohli povedať o veciach, ktoré sa týkajú riaditeľov. Myslím si, je na škodu, že sme premrhali priestor a čas, ale myslím si, že v nasledujúcich otázkach a v ďalšom pokračovaní pri hodine otázok si tieto veci budeme môcť doplniť. Bol by som skutočne rád, keby ste uviedli mená a ja vám uvediem dôvody, a ak aj nedošlo k rešpektovaniu, prečo k tomu nedošlo. To je na margo prvej otázky.
Som rád, že vás znepokojuje situácia v otázke financovania zdravotníctva. Nakoniec v minulom období sme štyri roky spoločne na to upozorňovali. Musím povedať, že pokiaľ by som chcel prejaviť svoj postoj voči poslancom HZDS v minulom parlamente, tak som bol vaším sympatizantom, pretože vždy ste sa vo výbore prikláňali pri hlasovaniach k tomu, aby bol rezort dofinancovaný. Žiaľbohu, celá ekonomika, pani poslankyňa, na moju ľútosť a pravdepodobne aj na vašu, tak ako uviedol pán premiér, je v takom stave, v akom je a musia sa robiť nepopulárne opatrenia, ktoré, samozrejme, nemôžu nechať bez povšimnutia ani rezort zdravotníctva, ten nemôže zostať oázou, ten nemôže zostať rajom, edenom. Boli by sme krátkozrakí, keby sme nevedeli riešiť situáciu, ktorá vznikne uplatňovaním dovoznej prirážky. Túto vec máme na úrovni podpredsedu vlády pána Mikloša podrobne rozdiskutovanú, máme ju rozdiskutovanú aj s distributérmi liekov. Na zajtrajšom mimoriadnom zasadnutí vlády, ktoré je aj z iného dôvodu, nielen kvôli tomuto problému, tieto veci vyriešime k spokojnosti tak, aby nedošlo ku kolapsu v zásobovaní liekmi.
Nechcite tu technické riešenie. Ale technické riešenie je zakotvené už v uznesení vlády zo stredy, kde vláda vo svojom uznesení pod bodom C4 ukladá jednotlivým ministrom vypracovať dosahy na ich rezorty s návrhom ich riešení. Keď teda vláda rozhodovala o tejto prirážke, bola si vedomá týchto rizík a je pripravená vytvoriť prostredie, ktorým toto vyriešime. Ale napriek tomu ďakujem za to, že sledujete veci okolo zdravotníctva a spolieham sa na vás ako na seriózneho člena HZDS, že budete podporovať všetky veci, ktoré budú prospešné, a dúfam, že v zdravotnom výbore budeme mať dostatočný priestor na to, aby som vás pritiahol na stranu riešenia problému o zdravotnom poistení, o financovaní, a spolieham sa na vašu pomoc pri hlasovaní v parlamente. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Ktoré uznesenia predchádzajúcej vlády ste zrušili a prečo?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
keďže vyznávam zásadu, že hodina otázok má byť zaujímavý dialóg medzi poslancami a členmi vlády, tak vám nebudem čítať odpoveď na otázku, ktorú mi pripravili moji úradníci, pretože by bola dlhá a nudná a z vašej otázky celkom nevyplýva, čo ste sa chceli dozvedieť, čo zrejme poviete v druhej časti alebo v doplňujúcej otázke, tak vás len stručne informujem, o čo vlastne išlo.
Vláda svojím uznesením číslo 312 z 21. apríla k návrhu na zrušenie a zmenu neaktuálnych úloh vyplývajúcich pre ministra školstva z uznesení vlády Slovenskej republiky zrušila - celkove ich tu mám napísaných 10 + 1, teda 11 úloh, z ktorých sa niektoré týkali informácií o uplatňovaní realizačných projektov Národného programu podpory zdravia. Zrušili sme to preto, lebo je to totožné s iným uznesením vlády z roku 1998. Potom sme zrušili uznesenia týkajúce sa infraštruktúry priestoru stredoslovenského regiónu centra Banská Bystrica, Zvolen. Vy ste to uznesenie prijali v roku 1996, dva roky ste v tom veľa neurobili, my sme ho z finančných dôvodov zrušili.
Ďalej sme zrušili niektoré povinnosti informovať vládu o materiáloch, resp. plnení úloh vyplývajúcich z koncepcie integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože to máme v programe hlavných úloh ministerstva a budeme informovať vládu v ňou stanovených termínoch. Ďalej sme zrušili váš návrh uznesenia, kde sme mali podporiť spoločne s prednostom Krajského úradu v Prešove a prednostom Okresného úradu vo Svidníku zriadenie Fakulty odevnej technológie vo Svidníku, z toho dôvodu, že vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov neuvažujeme v tomto roku so zriaďovaním nových fakúlt.
Ďalej sme zrušili uznesenie číslo 48 o návrhu organizácie výkonu školského mliečneho programu bez toho, aby sme sa vzdali samotnej myšlienky. Ideme s mliečnym programom. Vďaka dotáciám, ktoré uvoľnilo ministerstvo pôdohospodárstva na liter mlieka, je možné od nového školského roka začať s mliečnym programom, ale prijali sme k tomu vlastný materiál a nešli sme s ním do vlády.
Takisto sme zrušili uznesenie číslo 519/1998 o prerokovaní východiskovej správy k medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, kde opatrenia, ktoré boli navrhované, boli zapracované do učebných osnov etickej a občianskej výchovy pre základné a stredné školy. Čiže úloha bola k januáru tohto roku splnená.
Zrušili sme aj podstatnú časť uznesenia číslo 786 zo stretnutia vlády Slovenskej republiky s rektorskou konferenciou, resp. s rektormi slovenských vysokých škôl, kde boli prijaté viaceré úlohy, ktoré boli nereálne, ale zostali sme a zotrvali pri úlohách, ktoré sme považovali za dôležité aj pre túto vládu, to znamená, napríklad pri úlohe spracovať východiská prípravy odborníkov pre informačnú spoločnosť po roku 2000 a ďalej a niektoré ďalšie úlohy, ktoré sme zachovali. Ostatné boli zrušené ako neaktuálne, ako nereálne.
Toľko informácia. Prosím, aby ste položili druhú otázku, prečo ste sa vlastne pýtali na tento komplex problémov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, veľmi sa mýlite, skutočne som sa opýtala preto, aby som počula, či prečítate všetky neaktuálne úlohy, teda ktoré ste ako neaktuálne zrušili. Všetky ste neprečítali. Zrušili ste uznesenie vlády, v ktorom sa vláda zaviazala postupne vyfinancúvať rekonštrukciu a znovuoživenie troch slovenských gymnázií, a to v Martine, Kláštore pod Znievom a v Revúcej a spolu s tým aj polyfunkčného centra vo Vrícku, ktoré má slúžiť pre naše deti aj pre deti našich krajanov pri prírodovednom vzdelávaní. Určite viete, že po dva roky ministerstvo školstva, ministerstvo kultúry a Matica slovenská aj evanjelická cirkev prispievali na tieto gymnáziá, aby sa začali rekonštrukčné práce, ony sa začali, dokonca literárne gymnázium začalo aj fungovať, ale tie práce treba skončiť. Ak sa neskončia, tak sa znovu, samozrejme, zdevastuje ešte aj tá finančná hodnota, ktorá sa do tých gymnázií vložila. Takže rada by som vedela, prečo v tom nemienite pokračovať. Bola tam postupnosť krokov, čiže nešlo ročne o veľké sumy peňazí. V tomto roku podľa mojich informácií dala Matica slovenská a dala evanjelická cirkev, ale ministerstvo kultúry a ministerstvo školstva nedalo nič zrejme preto, že táto úloha bola zrušená.
Ďakujem.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
keby ste sa boli priamo opýtali, o čo vám ide, mohli ste dostať konkrétnu odpoveď. Veľmi rád vám odpoviem. Áno, vieme o tom, že ste prijali takéto uznesenie, ale priveľa ste v tom nevykonali, myslím konkrétne počas uplynulých období. Musím vám povedať, že nám záleží na tom, aby sme tieto tri objekty historicky prvých slovenských gymnázií uchovali a myslím si, že je veľmi dobré, že sa vám podarilo dokončiť jedno z nich. Iste viete, že v Kláštore pod Znievom v júni tohto roku sa má konať oslava 130. výročia založenia gymnázia a pri tejto príležitosti sme mali veľmi konkrétne rokovanie s predsedom Konferencie biskupov Slovenska pánom biskupom Balážom, ktorý alebo ktorá, keď hovorím o konferencii biskupov, tiež uvoľnila určité prostriedky na to, aby toto gymnázium aspoň v základe bolo možné zrekonštruovať. A vysvetlili sme si situáciu, že nie sme schopní a nemáme také finančné zdroje v roku 1999, aby sme tú rekonštrukciu ukončili. Ale vo vláde sme schválili v rámci projektu Roka kresťanskej kultúry 2 mil. korún, ktoré by boli určené práve pre Kláštor pod Znievom, aby sme pri príležitosti osláv mohli prezentovať, že rekonštrukcia pokračuje a počítame s tým, že ďalšie prostriedky uvoľníme v budúcom roku.
Zrušili sme teda uznesenie vlády, ale samostatný materiál sme si spracovali na ministerstve školstva, akým spôsobom postupovať ďalej v obnove tejto historickej budovy v spolupráci s katolíckou cirkvou a čiastočne aj s nadáciou, ktorá bola na to založená, aj keď sú prostriedky veľmi symbolické, lebo tam plynie z nadácie, zo zbierky vyhlásenej na podporu troch budov historických slovenských gymnázií 100 tis. Sk. Čiže tie 2 mil. Sk plus príspevok katolíckej cirkvi umožnia to, aby sme oslavy 130. výročia konali v dôstojnej atmosfére vedomí si toho, že nemáme také finančné prostriedky, aby sme všetko ukončili, ale v budúcich rokoch budeme v tomto projekte pokračovať. Myslím si, že môžete pokojne spávať, myslíme na to a budeme robiť konkrétne kroky, aby sme v tejto úlohe pokračovali napriek tomu, že sme ju formálne zrušili, pretože tak ako bola formulovaná nás zaväzovala k tomu, čo sme neboli schopní zabezpečiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Kolláriková pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Hovoríte o zoštíhľovaní štátnej správy. Myslíte tým len krajské úrady, okresné úrady alebo aj ústredné orgány?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážená pani poslankyňa, je to identická otázka s tou, ktorú ste dali predsedovi vlády, preto mi dovoľte trošku iné, azda konkrétnejšie, ale užšie veci k tomu povedať.
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vláda uznesením číslo 98 z tohto roku k návrhu inštitucionálneho zabezpečenia realizácie projektu Stratégia reformy a decentralizácia verejnej správy v Slovenskej republike vymenovala pána Ing. Viktora Nižňanského za splnomocnenca vlády na realizáciu projektu Stratégie reformy a decentralizácie verejnej správy v Slovenskej republike.
Podľa tohto uznesenia splnomocnenec vypracoval ucelenú stratégiu ďalšieho postupu reformy a decentralizácie verejnej správy v Slovenskej republike. Súčasťou tohto dokumentu je aj postup riešenia racionalizácie ústredných orgánov štátnej správy. Ministerstvo vnútra vypracovalo návrh racionalizácie vnútornej štruktúry a činnosti príslušných orgánov štátnej správy vrátane vzťahov k ostatným orgánom štátnej správy a ich rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorý bude využitý na realizáciu projektu Stratégie reformy a decentralizácie verejnej správy, ktorý pripravuje podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku pán Ivan Mikloš v spolupráci s nami. Okrem toho vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadnutí dňa 31. mája 1999 prijala komplex ozdravných opatrení, ktoré sa dotýkajú aj okresných úradov a krajských úradov. Krajské úrady budú musieť znížiť náklady na svoju činnosť o 10 % a okresné úrady o 6 až 10 % v tomto a budúcom roku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem pekne.
Samozrejme, mala som šťastie, že bola vyžrebovaná aj otázka pre pána Pittnera, musím to využiť. Viem, že teraz je táto otázka aktuálna. Veď na reštrikčné opatrenia v rámci štátnej správy tu boli už tri otázky, ale ja by som chcela upozorniť, že reštrikčné opatrenia, ktoré sa týkajú zníženia počtu pracovníkov štátnej správy v rámci okresov a krajských úradov, nám neprinesú v tomto roku zisk, lebo, samozrejme, sa im bude musieť vyplatiť odstupné, a takisto, pokiaľ si nenájdu zamestnanie, tak sa zaradia medzi nezamestnaných a bude sa im musieť vyplácať aj dávka v nezamestnanosti. Skôr by som to videla v šetrení pracovníkov v rámci ústredných orgánov, pretože aj vy ste spomínali, že prebiehala decentralizácia, bude prebiehať decentralizácia ďalej podľa návrhu pána splnomocnenca Nižňanského. S decentralizáciou sa presúvajú kompetencie z vyšších orgánov, teda z ústredných orgánov na nižšie, na kraje a na okresy. Čiže je tam potrebný aj nižší počet pracovníkov. Chcela by som od vás počuť presné percento nákladov, koľko sa bude šetriť v rámci týchto ústredných orgánov, keď sa zavedú reštrikčné opatrenia, lebo sme sa dozvedeli, že v rámci kraja to bude 10 % a v rámci okresov to bude 6 až 10 %. Toto by som prosila.
Ďakujem.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Áno, máte pravdu, pani poslankyňa. Ten postup naozaj treba vidieť z troch pohľadov a z prieniku troch pohľadov. Prvý pohľad je preniesť čo najviac kompetencií zo štátu na samosprávu. To je programové vyhlásenie vlády, v tomto smere prebehlo rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska, ktorý, ako ste sa iste dočítali v novinách, veľmi privítal túto iniciatívu.
Druhá stránka je stránka finančného zabezpečenia. A ideme tou cestou, že nejdeme navrhovať počty ľudí, ktorí odtiaľ majú odísť, ale navrhujeme v percentách zníženie príslušných výdavkov, najmä bežných výdavkov, ale urobili sme opatrenia aj v kapitálových výdavkoch, napríklad sme zastavili v Trenčíne výstavbu budovy okresného úradu, ktorá sa megalomansky vyšplhala z niekoľko desiatok miliónov na 600 miliónov. Zastavili sme to a odporúčame odpredať.
A takisto, pokiaľ ide o tretí problém, t. j. aké budú efekty. V tomto roku budú efekty nie veľké práve kvôli veci, ktorú ste spomenuli, to znamená, že bude vyplácané odstupné a podobne, ale pripravujeme návrh novely zákona, ktorý by v takomto prípade odstupné riešil podľa toho, či ide o dôchodcov, ktorí pracovali v týchto úradoch, alebo ide o ľudí, ktorí sú inak zabezpečení. To bude aj na vašej úvahe, teda poslancov Národnej rady, ako k týmto návrhom pristúpite. Naším cieľom je dostať náklady verejnej správy na úroveň roku 1995.