Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi.

Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Benkovský, po ňom vystúpi pán poslanec Tatár.

Poslanec M. Benkovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážený podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu,

vážené kolegyne, kolegovia,

nedávno som sa spolu s viacerými členmi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu mal možnosť zúčastniť na poslaneckom prieskume na Najvyššom kontrolnom úrade, kde sme sa okrem iného zaujímali o výsledky a efektívnosť práce tohto orgánu. Preto aj napriek času mi dovoľte niekoľko poznámok k predloženej správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998. Tým sa vám určitým spôsobom ospravedlňujem za čas, ktorý mi venujete, a chcel by som povedať, že je potrebné, aby sme sa týmito otázkami aj v Národnej rade vážne zaoberali.

Pokiaľ ide o charakter správy, tak táto je kritická a, žiaľ, poukazuje na opakované nedostatky kontrolovaných subjektov. Je to zarážajúce najmä preto, že ide o kontrolu jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na ministerstvách a v ďalších orgánoch štátnej správy, inak povedané, všade tam, kde by sme mali ísť príkladom. Žiaľ, nie je to tak. Preto sa čudujem i určitému nezáujmu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovanie tejto správy.

Najčastejšie porušované sú zákony o účtovníctve, o verejnom obstarávaní, o rozpočtových pravidlách a predpisy súvisiace s vyrubovaním a vymáhaním daní, odvodov, poplatkov a pokút, ako o tom hovoril aj pán kolega Sopko. To všetko dokazuje, že na jednej strane nám chýbajú prostriedky v štátnom rozpočte a na druhej strane nám lajdáctvom, či dokonca porušovaním zákonov unikajú. Nemožno ospravedlniť, že prijímané opatrenia kontrolovaných subjektov na odstránenie nedostatkov sú často formálne a majú veľmi nízku účinnosť. Jedna z príčin je nevyvodzovanie osobnej zodpovednosti riadiacich pracovníkov a absencia priameho finančného postihu.

Vážne nedostatky sa prejavili pri kontrole daňových príjmov, osobitne dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Nie je možné trpieť miliardové daňové úniky, ktoré sú osobitne výrazné pri právnických osobách. Viacerými podnetmi by sa mala zaoberať finančná polícia, ale oveľa dôslednejšie by sme mali posudzovať i samotné daňové úrady. Preto je nadmieru potrebná novelizácia zákona o správe daní, ktorú pripravuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Mimoriadne vážne nedostatky som si všimol pri Správe štátnych hmotných rezerv, kde 73 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov predstavuje sumu takmer 2 mld. Sk. Správa upozorňuje na opakované porušovanie predpisov, opätovné nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov a neplnenie nápravných opatrení. Prípady, akými sú obilie, ryža, bavlna a ďalšie komodity, vedú k oprávneným domnienkam o úmyselnom porušovaní zákonov. Je to náhodné, že vedenie štátnych hmotných rezerv akosi pozabudlo a bez následkov nechalo prepadnúť pohľadávky po lehote splatnosti vo výške niekoľko sto miliónov, či dokonca miliárd slovenských korún? To všetko dokazuje, že zodpovednosť sa nevyvodzuje a práve v štátnych hmotných rezervách je veľká možnosť na bezprácne obohacovanie sa, podvody a korupciu. Zdá sa však, že mnohým vo vedení štátnych hmotných rezerv a možno i bývalej koalícii to vyhovovalo.

Obdobná vážna situácia bola na krajských úradoch, osobitne v Bratislave, kde došlo k porušovaniu rozpočtovej disciplíny vo výške 13,5 mil. Sk, na Krajskom úrade v Trnave viac ako 5 mil. Sk. Nie je tu priestor aj na analýzu jednotlivých prípadov a nie sme tu na to, ale ich množstvo, vážnosť nedostatkov a výška prostriedkov, ktoré nám nedbalosťou, ale i podvodmi a rozkrádaním unikajú, núti nás zamyslieť sa nad efektívnosťou kontroly. Viaceré prípady sú zarážajúce rozsahom i spôsobom konania. Napríklad prípad štátnej akciovej spoločnosti Tipos a jej neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami v prospech Kasína Šport Košice či agentúry Donar a ďalšie a ďalšie príklady ukazujú na vážne rezervy vo finančnej disciplíne.

Najvyšší kontrolný úrad oznamuje zistenia kontrolovaným subjektom. Žiada prijatie opatrení na odstránenie nedostatkov a vyvodzovanie záverov a spätne ich kontroluje. Napriek tomu je mimoriadne nízka účinnosť tejto práce a nad tým by sa mal zamyslieť okrem zákonodarného zboru aj Najvyšší kontrolný úrad. Najvyšší kontrolný úrad uskutočnil v roku 1998 takmer 100 kontrolných akcií v 248 kontrolovaných subjektoch. Čo je však z toho, aký efekt? Možno povedať, že takmer žiadny. Celá práca takmer 150 kontrolórov je zbytočná.

V tejto súvislosti mi dovoľte na okraj jednu poznámku súvisiacu s organizačným členením a prácou Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem spomínaných kontrolórov je na Najvyššom kontrolnom úrade zamestnaných ďalších 75 pracovníkov, t. j. jedna tretina obslužných pracovníkov. A je otázka, či je to nutné, či neposilniť na úkor nich práve funkciu kontrolórov. Taktiež sme vo výbore Národnej rady dostali sťažnosti a upozornenia na niektoré nekalé praktiky vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré nebolo možné jednoznačne potvrdiť, ale ktoré celkom iste svedčia o rezervách v organizačnej a riadiacej práci, najmä v oblasti verejného obstarávania či dodržiavania vnútorných predpisov. Okrem odbornej a právnej spôsobilosti kontrolórov dokonalého poznania najmä trestného práva a daňových zákonov by sa malo zabrániť, slušne povedané, zmäkčovaniu či skresľovaniu výsledkov kontrol.

Chcem sa vrátiť k podstate správy, že je evidentné, že chýbajú Najvyššiemu kontrolnému úradu širšie právomoci a osobitne absentuje účinná spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní. Aj v predloženej správe je viacero konštatovaní, najmä v časti daňových úradov a štátnych hmotných rezerv, ktoré by mohli viesť k podozreniu z páchania trestnej činnosti. Nie sú však zodpovedajúcim spôsobom podložené a je predpoklad, že orgánmi činnými v trestnom konaní nebudú riešené. Najvyšší kontrolný úrad svoje zistenia oznamuje prokuratúre i polícii, ako tu pán podpredseda spomínal. Je však otázne, do akej miery sú to podnety kvalifikované a ako sa s nimi nakladá. Odpoveď nájdeme v podkladových materiáloch k informácii o stave riešenia oznámení Najvyššieho kontrolného úradu za roky 1995 - 1996 zaslaných na Generálnu prokuratúru a Policajný zbor, kde sa hneď na prvej strane konštatuje, že, citujem: "Ako to vyplýva z nasledujúceho prehľadu vybavovaných vecí, namáhavá a zdĺhavá práca orgánov prokuratúry a polície bola vo väčšine prípadov zbytočná." V informácii sa naznačujú príčiny takéhoto stavu. Tieto sú v neúplných, nepodložených oznámeniach Najvyššieho kontrolného úradu a podaniach vyznačujúcich sa nízkou právnou kvalitou. V zásade sa však zanedbáva povinnosť zo strany kontrolovaných pracovníkov posúdiť, či kontrolovaný subjekt postupoval v rozpore so zákonom a samotný popis zistení, ako i označenie právnych predpisov, ktoré boli porušené. Práve preto prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní takéto podania odložili. Vo viacerých prípadoch tiež uplynula trojročná lehota podľa článku IV zákona číslo 17/1993 Z. z. o prokuratúre a už následná činnosť nemohla byť vykonaná.

Zvýšenie efektívnosti kontroly predpokladá výrazne vyššiu súčinnosť medzi daňovými kontrolnými úradmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a ujasnenie si kompetenčných vzťahov. V tomto smere bola pre mňa osobne inšpirujúca návšteva Dánskeho kráľovstva, kde sme sa venovali práve týmto otázkam kontroly verejných financií.

Zdá sa, že nadišiel čas, aby sme prehodnotili:

1. systém kontrolných orgánov, keď popri Najvyššom kontrolnom úrade sú konkrétne útvary na ministerstve financií, a dokonca i pri Úrade vlády a ďalších orgánoch,

2. postavenie, pôsobnosť a kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu s rozšírením pôsobnosti v oblasti všetkých verejných financií,

3. zavedenie systému, ktorý by viedol k vyvodeniu zodpovednosti a odstráneniu nedostatkov,

4. výraznejšie zvýšenie právnych vedomostí kontrolných orgánov a organizácií a dôslednosť ich práce.

To všetko je možné, samozrejme, len novelizáciou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Preto iniciatívu Najvyššieho kontrolného úradu v tomto smere podporujem a budem sa snažiť ju aj legislatívne podporiť.

Druhou závažnou úlohou je otázka prehĺbenia spolupráce kontrolných orgánov a orgánov činných v trestnom konaní tak, aby došlo k výraznému zefektívneniu ich práce. V tomto smere odporúčam zainteresovaným, t. j. Najvyššiemu kontrolnému úradu, Policajnému zboru a Generálnej prokuratúre, prijať systémové opatrenia na prehĺbenie spolupráce pri odhaľovaní trestnej činnosti. V prípade, že nedôjde k zásadným zmenám v týchto oblastiach, predkladanie takýchto a im podobných správ, ale i samotná práca Najvyššieho kontrolného úradu nemá zmysel, a to na rozdiel od predkladateľa považujem za rozhodujúce práve vo vzťahu k samotnému orgánu Najvyššieho kontrolného úradu. Osobne som však presvedčený o potrebe zvýšenia právomocí a dôraznejšej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu. Dúfam, že v budúcnosti sa dočkáme i konkrétneho efektu, ktorý by mal prispieť k zvýšeniu finančnej disciplíny, zníženiu korupcie a úplatkárstva a dôslednému dodržiavaniu zákonov a predpisov predovšetkým v štátnej správe.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár a po ňom ako posledný pán poslanec Maňka.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

keby to nebola štandardná správa Najvyššieho kontrolného úradu, taká, aká sa opakuje často so všetkými porušeniami, ktoré sa v nej nachádzajú, tak by sme mohli povedať, že je to škandál. Ale keďže je to bežné, tak sa musíme skôr zamyslieť, čo s takýmto - a teraz hovorím - škandálom chceme urobiť v budúcnosti. Hovorím za poslancov vládnej koalície, teda cítim aj túto zodpovednosť a hovorím v mene poslancov Demokratickej strany.

Najvyšší kontrolný úrad v tejto správe predniesol mnoho zistení, ktoré z hľadiska zneužívania alebo nehospodárneho nakladania s verejnými peniazmi, s verejnými prostriedkami, môžeme tak žoviálne povedať, že to je z oblasti druhej ligy, pretože prvá liga boli tie veľké privatizácie v miliardách cez VSŽ, Slovnaft, Naftu Gbely a všetko toto, žilinskú papiereň a všetky tie veľké vládne garancie dokonca súkromným podnikom, všelijaké miliónové a stámiliónové vládne garancie súkromným firmám za posledných 4 - 6 rokov, a teda toto je druhá liga, kde sú stovky miliónov, desiatky miliónov, desiatky tisíc a tisíce korún.

Táto správa je o tom, že sa zákon porušuje a nestíha, a táto správa je o tom, že za generálneho prokurátora Vaľa tých 27 podaní ostalo v zásuvke. Táto správa je o tom, čo tu bolo spomínané, o osobnej zodpovednosti a o zneužívaní postavenia, a teda je tu otázka, čo by sa dalo robiť. V ekonomických oblastiach je celkom zrejmé, že najlepším prostriedkom je odštátnenie, odštátnenie jednoducho tam, kde je veľa peňazí skrytých pod mocou úradníkov, lebo tam je vždy korupcia a nedá sa celkom vykynožiť. Odštátnenie, privatizácia - to potvrdzuje aj celkom jasnú našu koncepciu, ktorú tlačíme, držíme 9 rokov, a aj celý vládny program, aj všetky ozdravné kroky, ktoré teraz vláda robí.

Do tejto kategórie patria aj všetky kroky decentralizácie, či už sme začali so zákonom o majetku obcí v roku 1990, ale to je málo. To, čo sa teraz pripravuje, to, čo vláda robí - reformu verejnej správy -, tak to je v tomto smere veľmi dôležitý krok. V tomto smere je dôležitý aj pojem samosprávnosti. Pozrime sa, ako sa hospodárilo napríklad v relatívne malom verejnom fonde Pro Slovakia vtedy, keď s ním manipuloval jediný štátny úradník - minister, a keď sa to dnes vrátilo do polohy samosprávnosti. Aj keď je peňazí málo, ale kontrola je celkom, celkom iná.

Čiže toto sú ekonomické kroky, toto sú systémové kroky a toto sú kroky, ktoré vláda aj robí. A verím, že vláda v tom bude úspešná.

K ekonomicko-rozpočtovým krokom patrí aj prijatie takého zákona o financovaní politických strán, ktorý dá jednoducho verejné peniaze k dispozícii na rozvoj demokracie, rozvoj politických strán tak, aby nemuseli hľadať peniaze iným spôsobom, pretože demokracia niečo tú verejnosť aj stojí.

Druhý okruh vecí, ktoré treba riešiť, je okruh legislatívny, ktorý súvisí aj s okruhom kultúrnym a morálnym. Ako som spomínal, 27 podaní nemôže zostať ležať v zásuvke, ale musí sa tu zmeniť správanie a aj charakter polície, justície. Nie je možné, aby niekto, kto je verejne známy mafián, nemusel sa ničoho báť, pretože má kúpenú celú políciu. Normálne sa má za zločin trestať, a nie honorovať. Jednoducho u nás pri takomto štýle štátneho úradovania, na aký sme po dlhé roky zvyknutí, a pri takom štýle mafiánskeho hospodárenia, vydierania, výpalníctva a všetkého ostatného, keby sem aj prišla zrazu miliarda dolárov, v podstate by sa stratila, nič by sme si nepomohli, lebo ten systém sám osebe nie je dobrý, nie je funkčný. Ale k tomuto nestačia len legislatívne zmeny, v tomto musia ísť vzorom politici a ľudia, ktorí jednoducho majú v rukách verejnú mienku, čiže všetky médiá, a ľudia, ktorí sú hospodársky i verejne činní, teda podnikatelia, ale aj občania, ktorí si už zvykli byť ľahostajní k tomu, keď vidia zlodeja.

Tieto prvé dva okruhy sú v podstate zakotvené vo vládnom programe a dúfam, že sa naplnia. Budeme to plne podporovať.

Tretí okruh je okruh, o ktorom sa zatiaľ veľmi málo hovorilo. Týka sa verejných financií a týka sa špeciálne konštrukcie rozpočtu. Už viackrát som spomínal, že je potrebná rozpočtová reforma. Rozpočtová reforma znamená, že sa nielen podľa kolóniek ako už za niekoľko desaťročí dozadu rozpíše očakávaný výnos z daní, z ciel a iných poplatkov do štátneho rozpočtu a potom sa to rozdelí do rezortov a tam sa už robí, čo chce, ale rozpočtová reforma znamená, že vopred definujeme účelnosť vynakladania verejných prostriedkov, lebo nie je možné všetko sprivatizovať, musia byť základné funkcie štátu a musí byť vopred definovaná ich účelnosť.

Druhý princíp rozpočtovej reformy je rovnoprávnosť subjektov pred štátnym rozpočtom. U nás je to tak, že najmä súkromné a hospodárske subjekty, ktoré majú zisk, napĺňajú štátny rozpočet a čerpajú z nich napríklad iné štátne hospodárske subjekty, či už je to priemysel, poľnohospodárstvo, ktoré zisk nemajú. A aká je to rovnosť subjektov pred rozpočtom? Čiže druhý princíp rozpočtovej reformy by mal byť v rovnosti všetkých subjektov v Slovenskej republike pred štátnym rozpočtom.

Ďalší princíp by bol, že by bolo projektové rozpočtovanie, teda nie, že sa peniaze určia na niečo vopred, ale tí, ktorí budú tie peniaze míňať, aj keď je to služba štátu, budú sa o tie peniaze v nejakej forme uchádzať, aj oni musia vopred preukázať, že sú účelne vynaložené. A toto všetko hovorím nielen v mene poslancov Demokratickej strany, ale verím, že veľkej väčšiny občanov, ktorí či už v roku 1989, alebo v roku 1998 volili zmenu. A táto jednoduchá súvislosť medzi tým, čo našiel Najvyšší kontrolný úrad, a tým, čo je nutné urobiť, aby sme sa zbavili nehospodárneho a protizákonného vynakladania verejných prostriedkov, potvrdzuje jednoducho dobrý zmysel všetkých zmien, ktoré podporujeme už od roku 1990, a potvrdzuje aj dobrý zmysel a veľmi dobre skonštruovaný vládny program, hovorím, treba ho naplniť.

Preto dávam návrh na uznesenie Národnej rady - prvé dva okruhy sú vo vládnom programe a ten rozpočtový zatiaľ nie - a veľmi všeobecné uznesenie, ktoré navrhujem, je takéto:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada ministerku financií v spolupráci s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu pripraviť návrh rozpočtovej reformy a novej koncepcie tvorby štátneho rozpočtu, ktorá bude vychádzať z vopred definovanej účelnosti vynakladania verejných prostriedkov, z projektového rozpočtovania a z rovnoprávnosti všetkých subjektov v Slovenskej republike voči štátnemu rozpočtu."

Dovolím si navrhnúť takéto zásady pripraviť v termíne do konca tohto mesiaca tak, aby mohol byť tento koncepčný materiál uplatnený už pri príprave štátneho rozpočtu na budúci rok.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

jedna potešujúca správa - budem v podstate stručnejší ako moji kolegovia.

Správa je rozsiahla, Najvyšší kontrolný úrad si dal na nej záležať. Na to, aby mala zmysel, nepostačuje len odhalenie nedostatkov, je potrebné, aby Najvyšší kontrolný úrad vyžadoval od kontrolných subjektov nápravu. Ak Najvyšší kontrolný úrad nemá dostatočné kompetencie, mal a má možnosť a myslím si, že má aj povinnosť o tieto kompetencie požiadať. Inak aj takáto rozsiahla správa stráca zmysel a súhlasím s pánom podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu, že potom potenciál Najvyššieho kontrolného úradu nebude využitý alebo je zbytočný.

V jednom bode správy som bol prekvapený a neviem, či je chyba v bývalom ministerstve financií alebo v Najvyššom kontrolnom úrade. Ide o kontrolu daňových príjmov štátneho rozpočtu. Správa konštatuje, že nesplnenie daňových príjmov ovplyvnili najmä tie skutočnosti, a ako hlavná skutočnosť sa uvádza oslobodenie od dane podľa § 19 písm. p) zákona o daniach z príjmov, príjmy pripadajúce na výnos získaný z titulu zníženia záväzkov pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku Slovenskej republiky. Nechce sa mi veriť a nemám sa dnes koho opýtať v tomto pléne, že by bývalý minister financií v štátnom rozpočte zabudol počítať so zákonom o daniach z príjmov. Ak počítal, tak túto skutočnosť nemôže Najvyšší kontrolný úrad zahrnúť medzi dôvody nesplnenia daňových príjmov.

To je všetko, pán predsedajúci. Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Uzatváram rozpravu o tomto bode programu a vyhlasujem ju za skončenú.

Pán podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu požiadal o možnosť zaujať krátke stanovisko k diskusii, ktorá odznela.

Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Slovinský:

Vážený pán predsedajúci,

vážené poslankyne,

vážení poslanci,

budem veľmi stručný, aby som nezdržoval váš drahý čas. Osobne ma teší, že správa vyvolala určitý záujem, zároveň som tiež sklamaný, že chýbajú niektorí poslanci, že je tu slabá účasť, lebo si myslím, že výsledky našej kontroly sú skutočne nevyužitým kapitálom, ktorý poslanci Národnej rady majú vo výsledkoch kontroly, ktoré sú uvedené v tejto správe. Samozrejme, niekto hovorí, že správa je dlhá, niekto zase, že je stručná, má 102 strán, protokoly možno majú 2 500 strán, lebo sú to protokoly z celého roku 1998. Najvyšší kontrolný úrad alebo žiadny kontrolný orgán nikdy nechváli, poukazuje len na nedostatky. Preto možno niekomu chýba, alebo si povie, či má zmysel, či má význam Najvyšší kontrolný úrad, či je prínosom pre štát, pre Slovenskú republiku, alebo je potrebný, nepotrebný a aký má efekt. Hovorím, jednak na Najvyššom kontrolnom úrade z ministerstva kontroly je takmer 95 % bývalých pracovníkov, ktorí ostali v oblasti kontroly, asi 5 % je na Úrade vlády, čiže sú to skúsení profesionáli. Vo svojom vystúpení som hovoril, že ide o stabilizovaný kolektív, ktorý pracuje v oblasti kontroly 15 až 20, niektorí aj 30 rokov, nebudem hovoriť o niektorých dôchodcoch, aby sa nebáli, že už ich posielame preč a zároveň prijímame nových pracovníkov.

Aké sú naše konkrétne výsledky, pokiaľ by správa mala aj nejaký taký kvalitatívny charakter, že by sme ich chceli chváliť. Na základe našich výsledkov len colný dlh v roku 1996 oproti roku 1995 bol znížený o takmer 33 %. Pokiaľ sa pozriete, v správe za rok 1994 bol colný dlh vo výške takmer 6,2 mld., v roku 1997, teda takmer za troj- až štvorročné obdobie sa znížil na 4,2 mld. Dovolím si tvrdiť, aj sa pochváliť, pretože je to úsek, ktorý ja osobne riadim, že za vynikajúcej spolupráce s orgánmi colnej správy boli prijímané systémové opatrenia na zníženie colného dlhu, kde pri kontrole na určitom subjekte boli prijímané dobré systémové opatrenia v rámci štátu, ktoré viedli k zníženiu.

Osobne ma mrzí ako pracovníka z oblasti daňovej správy, že sa mi nepodarilo dosiahnuť také dobré, resp. chválitebné výsledky na daňovom úseku na ochranu daňových pracovníkov. Myslím si, že sú veľmi málo docenení, veľmi málo platení a veľmi málo chránení, lebo keď viem, že minimálne 80 % príjmu štátneho rozpočtu a pri stavbe plánu, resp. rozpočtu na každý rok je tvrdý boj jednotlivých kapitol, ministrov a ostatných zložiek alebo funkcionárov o vyššie rozpočtové výdavky, nikto si pritom neuvedomí, že pokiaľ nemám príjmy, to je ako v dobrej rodine, nemôžem mať výdavky. Čiže tam je alfa, omega úspechu každého rozpočtu - dať väčšiu zodpovednosť, väčšiu hmotnú zainteresovanosť, väčší dôraz na daňové úrady a pracovníkov si normálne viac ctiť, viac vážiť, dať im väčšiu úctu, väčšie právomoci a viac si ich všímať.

A sľúbil som, že budem stručný. Ešte jednu poznámku. Najvyšší kontrolný úrad, ako sme počuli vo vystúpeniach, od rokov 1995 až 1998 odstúpil orgánom činným v trestnom konaní viac ako 28 prípadov podozrenia z trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní vo viacerých prípadoch žiadajú doplniť odovzdané materiály o také informácie, ktoré nie je možné kontrolnými metódami, čo sa týka zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, zistiť a doplniť. Pokiaľ by bol náš zákon novelizovaný, mal by iné paragrafové znenie, iné právomoci, máme takých schopných a stabilizovaných ľudí, že by sme to boli schopní doriešiť. Je to niečo iné, ako je trebárs zákon o štátnej správe, keď hovoríme o desiatku.

Napriek tomu si myslím, že naše zistenia sú dostačujúce. Pokiaľ by bola vôľa legislatívne opatrenia riešiť aj zo strany ostatných zodpovedných osôb - nebudem menovať -, že by výsledky, kontrolné zistenia Najvyššieho kontrolného úradu boli veľkým prínosom a boli by aj pýchou podľa môjho osobného názoru. Dosiaľ som v správe hovoril o kontrolných zisteniach, teraz hovorím o plusoch tohto štátu. Z toho titulu som hrdý na našich pracovníkov, ktorých máme, máme dobrý kolektív.

Ďakujem vám za pozornosť a dovidenia.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

prerušujem rokovanie 15. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra o 14.00 hodine hodinou otázok, po nej interpeláciami a vystúpením premiéra vlády Slovenskej republiky. Prosím, aby toto prerušenie schôdze využili výbory na rokovanie o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

O slovo teraz požiadal pán predseda výboru Palko a pán predseda výboru Mesiarik.

Poslanec V. Palko:

Ďakujem za slovo.

Schôdza výboru pre obranu a bezpečnosť sa bude konať hneď teraz v miestnosti výboru.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem.

Schôdza výboru pre sociálne veci a bývanie sa bude konať zajtra o 11.00 hodine v miestnosti číslo 245.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokopovič.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem.

Chcel by som oznámiť členom výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, že zasadnutie výboru bude zajtra o 10.00 hodine.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Roman Kováč zvoláva hneď po prerušení schôdze rokovanie klubu poslancov SDK.

Pán poslanec Orosz, pán predseda výboru Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Chcem pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že schôdza výboru sa začína o 14.00 hodine.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze.