Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za zaujatie stanoviska k rozprave.
Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Langoš, prosím, aby ste uviedli jednotlivé návrhy na hlasovanie.
Poslanec J. Langoš:
Dovolím si ešte veľmi stručne vysloviť svoj názor k rozprave, resp. k vystúpeniu pána poslanca Krajčiho.
Minister vnútra nesie politickú zodpovednosť za vynucovanie práva a za takú organizáciu Policajného zboru, ktorá zabezpečí vysoko účinnú a efektívnu ochranu bezpečnosti občanov. Súčasné alebo dnešné platné znenie zákona o štátnej službe stanovuje isté bariéry a znemožňuje ministrovi vnútra vykonať toto svoje právo a svoju ústavnú povinnosť.
Poviem to len na jednom príklade. Obec Šarovce, kde žije asi 1 600 obyvateľov, žije tam polovica Rómov z týchto 1 600 obyvateľov. Najbližší policajný okrsok je v Želiezovciach. Starostka potrebuje trvalú prítomnosť štátnej polície v obci, pretože jej dvaja alebo traja obecní policajti v podstate pred prvým takým veľkým konfliktom z obce utiekli. Súčasný zákon o štátnej službe znemožňuje vytvoriť okrsok z troch policajtov, pretože najmenší policajný útvar je možné zriadiť s dvanástimi policajtmi, čo nie je možné v obci Šarovce, a toto je celoslovenský problém.
Rovnako nie je možné podľa politickej zodpovednosti tak zreorganizovať, tak zreštrukturalizovať alebo rozmiestniť policajné sily a prostriedky, aby sa zvýšili počty v oblastiach Slovenska v regiónoch, kde je vysoký nápad trestnej činnosti i na úkor takých pokojnejších oblastí, kde je menší nápad trestnej činnosti. Táto novela toto umožňuje ústavnému činiteľovi, ktorý nesie zodpovednosť za bezpečnosť občanov Slovenska.
Preto vás prosím, aby ste podporili prinajmenšom druhé čítanie tohto vládneho návrhu zákona.
Pán predsedajúci, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.
Samozrejme najprv treba hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Krajčiho. Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci. Najprv navrhujem, aby ste dali hlasovať o návrhu, ktorý vyslovil poslanec Krajči, aby snemovňa návrh vrátila vláde na prepracovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy a ktorý podal pán poslanec Krajči, že neodporúča, aby sme prerokovali v druhom čítaní tento vládny návrh zákona a žiada ho vrátiť vláde na dopracovanie.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Krajčiho.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Poslanec J. Langoš:
A teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako som ho prečítal.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho odporúča gestorský výbor prostredníctvom pána spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje, aby sme vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada odporúča prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, ešte je potrebné, aby sme hlasovali o návrhoch na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, v súlade s platným právom a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Zároveň odporúčam tento materiál prerokovať vo výboroch vrátane gestorského výboru v termíne do 5. júna 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca a odporučil gestorský výbor.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila vládny návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v pléne Národnej rady.
Pani poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu je prerokúvanie
správy o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998.
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu listom požiadal z dôvodu jeho zahraničnej služobnej cesty o ospravedlnenie na dnešnom rokovaní schôdze a rokovaní o tomto bode programu. Preto navrhujem, aby správu uviedol a vystúpil v rozprave podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Juraj Slovinský. Aby tak pán Juraj Slovinský mohol urobiť, musíme vysloviť hlasovaním súhlas s možnosťou jeho vystúpenia v Národnej rade, preto podávam návrh na to, aby pán podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol správu o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada súhlasí s tým, aby správu o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998 predniesol podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Slovinský.
Prosím pána podpredsedu, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Vítam pána podpredsedu.
Konštatujem, že správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ste dostali ako tlač 186 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 186a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím pána podpredsedu, aby správu uviedol.
Podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR J. Slovinský:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na úvod mi dovoľte, aby som ospravedlnil pána predsedu Balejíka, ktorý je na 4. kongrese EUROSAI v Paríži. Z toho titulu vám prednesiem túto správu ja.
V súlade s § 13 zákona 39/1993 Z. z. predkladám správu o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za kalendárny rok 1998. V predkladanej správe informujeme o postavení a organizačnom členení Najvyššieho kontrolného úradu, o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu za rok 1998 z hľadiska ich všeobecnej charakteristiky, ako i i z hľadiska konkrétnych výsledkov jednotlivých kontrolných akcií v členení podľa kapitol štátneho rozpočtu.
V správe ďalej informujeme aj o ostatnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998, a to o stanoviskách a správach Najvyššieho kontrolného úradu vypracovaných pre Národnú radu, určení audítorov účtovnej uzávierky Národnej banky Slovenska za rok 1998, vybavovaní podaní právnických a fyzických osôb, medzinárodnej spolupráci Najvyššieho kontrolného úradu, legislatívnych aktivitách, návrhoch a odporúčaniach Najvyššieho kontrolného úradu. Takto štruktúrovaná správa je síce rozsiahla, ale dáva dobrý prehľad o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu i jeho ostatnej činnosti. Niektoré základné skutočnosti vyplývajúce z predmetnej správy uvediem v tomto mojom vystúpení.
V uplynulom roku, v roku 1998 Najvyšší kontrolný úrad vykonával svoju činnosť ako štátny orgán personálne i organizačne stabilizovaný. Ku dňu 31. 12. 1998 mal 222 zamestnancov, z toho 147 kontrolórov. Postavenie a pôsobnosť úradu sa oproti predchádzajúcim rokom, čiže od roku 1993 nezmenili. To znamená, že fungoval v zmysle článku 60 Ústavy Slovenskej republiky ako nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, so štátnym majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Pri výkone kontrolnej činnosti sme dôsledne uplatňovali práva a povinnosti nezávislého úradu vyplývajúce zo zákona Národnej rady číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade, ako aj ostatných zákonov relevantných pre činnosť Najvyššieho kontrolného úradu.
Pri orientácii kontrolnej činnosti sme dôsledne vychádzali z vlastných kontrolných poznatkov, ako aj z poznatkov a skúseností, ktoré sme získali z rokovaní výborov a pléna Národnej rady v správe o výsledkoch kontrolnej činnosti za uplynulé obdobia. Kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu v roku 1998 vychádzala zo zamerania kontrolnej činnosti úradu, v ktorom boli premietnuté všetky kľúčové problémy hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a nakladania so štátnym majetkom, ďalej plnenie jednotlivých druhov daňových a colných príjmov, zisťovanie stavu daňových nedoplatkov a spôsob ich vymáhania.
Najvyšší kontrolný úrad v roku 1998 skončil spolu 99 kontrolných akcií v 33 kapitolách štátneho rozpočtu na 248 subjektoch. Najväčší počet kontrolných akcií bol zameraný na oblasť hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a na hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom, pričom niektoré kontrolné akcie boli zamerané súčasne na viaceré oblasti. Pozornosť bola venovaná tiež kontrole plnenia opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených predchádzajúcimi kontrolami. Na jednej strane boli kontrolné akcie zamerané priamo na plnenie opatrení a na druhej strane kontrola plnenia opatrení sa stala súčasťou prevažnej časti kontrolných akcií.
Výsledky kontrolných akcií využil Najvyšší kontrolný úrad i pri vypracúvaní stanovísk k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1997, ako i k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1999 pre potreby Národnej rady. Predkladaná správa o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 1998 sa teda opiera o prerokované a uzavreté protokoly o výsledkoch jednotlivých kontrol, ako aj o ďalšiu písomnú dokumentáciu. Výsledky jednotlivých kontrolných akcií sú hodnotené v predloženej správe z hľadiska zisteného stavu v dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti a účelnosti nakladania s rozpočtovými prostriedkami, majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Zároveň sú pri jednotlivých kontrolných akciách uvedené aj prípady najzávažnejších zistení.
Protokoly o výsledkoch jednotlivých kontrolných akcií Najvyšší kontrolný úrad v priebehu uplynulého roka prerokoval so štatutárnymi zástupcami kontrolovaných subjektov, ktorí v určených termínoch v zmysle zákona o Najvyššom kontrolnom úrade prijali opatrenia na odstránenie kontrolami zistených nedostatkov, ktorých plnenie sa priebežne kontrolovalo. Najvyšší kontrolný úrad v prípade, že opatrenia na odstránenie nedostatkov sa javili nedostatočné, vrátil ich kontrolovanému subjektu s odporúčaním na ich prehodnotenie a dopracovanie.
Najvyšší kontrolný úrad zasiela správy o výsledkoch z jednotlivých kontrolných akcií príslušným štátnym orgánom pre informáciu, a to hlavne gestorskému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ako aj vecne príslušným výborom Národnej rady. Súčasťou týchto správ boli aj prílohy a opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov. Rekapitulácia výsledkov jednotlivých kontrolných akcií z hľadiska kontrolných zistení za rok 1998 ma, vážené dámy a páni, núti zároveň konštatovať, že nepriaznivá situácia v oblasti dodržiavania rozpočtovej disciplíny, ako aj ochrany a správy majetku štátu sa oproti predchádzajúcemu obdobiu nezlepšila. Potvrdzuje sa, že opatrenia prijímané na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov nemali vždy očakávanú účinnosť. Zásadným problémom ostáva dôsledné vyvodzovanie záverov z osobnej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky. Táto sféra je však mimo pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Preto za jednu zo systémových príčin pretrvávania uvedených nedostatkov považujeme aj stále nízku efektívnosť vnútorného kontrolného systému kontrolovaných subjektov, a to bez výnimky vo všetkých kapitolách.
Napríklad máme poznatky, že vnútorná kontrola nevykonáva kontrolu dôsledne, nevyhotovujú sa protokoly z vykonanej kontroly a tým sa neprijímajú ani opatrenia na odstránenie nedostatkov a nevyvodzujú sa voči zamestnancom, štátnym úradníkom zodpovedajúce opatrenia, čiže buď uplatnenie náhrady vzniknutej škody za nedodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. zníženie pohyblivej zložky mzdy, zníženie odmien, resp. preradenie na nižší stupeň riadenia a podobne.
Najviac nedostatkov v roku 1998 z hľadiska počtu porušení zákona bolo zistených v prípade zákona číslo 563/1991 Z. z. o účtovníctve. Opakovane dochádzalo aj na ústredných orgánoch k porušovaniu zákonných povinností viesť účtovníctvo celkom preukazným spôsobom a správne tak, aby vecne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Za veľmi závažnú skutočnosť považujem, že sa často porušujú ustanovenia rozpočtového zákona o povinnosti vykonávať inventarizáciu majetku a záväzkov a že v účtovníctve sa nevedú vo viacerých prípadoch pohľadávky, pozemky a iný štátny majetok. Ako príklad, jeden z mála, pretože v správe je ich na 102 stranách veľmi veľa, uvediem aspoň jeden. V Iuvente Bratislava bolo zistené, že v účtovnej evidencii sa neviedli pozemky s rozlohou takmer 163 350 m2, ktoré po ocenení v cene 1 500 Sk za m2 predstavujú hodnotu 245 025 000 Sk. Správa bola predložená do vlády Slovenskej republiky. Alebo ďalší príklad. Areál Domu zahraničných stykov na Romanovej ulici v Petržalke bol prenajatý veľmi nevýhodne pre štát, keď sa akceptovala zmluvne neprimeraná a nevýhodná sankcia, v prípadnej výpovedi nájomca dostane 5 mil. Sk ako zmluvnú pokutu a 50 mil. korún za ušlý zisk.
Zákon o rozpočtových pravidlách číslo 303/1995 je každoročne identifikovaný ako jeden z najčastejšie porušovaných zákonov, ktorých dodržiavanie Najvyšší kontrolný úrad dôsledne kontroluje. Tak ako v predchádzajúcich rokoch najčastejšie bolo zisťované porušovanie ustanovení zákona o časovom, účelovom a hospodárnom použití rozpočtových prostriedkov. Často boli poskytované neoprávnene vysoké preddavky za objednané práce, čím sa fakticky zo štátnych prostriedkov financuje i činnosť súkromných subjektov. Uvedené formy porušovania rozpočtových pravidiel dokumentujú celkovú nízku úroveň finančnej disciplíny subjektov v rozpočtovej sfére. Závažnosť takéhoto porušovania rozpočtových pravidiel je o to výraznejšia, že vytvára neúnosný tlak na už aj tak obmedzené zdroje štátneho rozpočtu. Štátne financie sú takto vystavené značnému riziku zneužitia, resp. defraudácii zo strany niektorých zhotoviteľov. Čo je však zarážajúce, je skutočnosť, že štátne zákazky dostanú aj také podnikateľské subjekty, ktoré dlhujú štátu nemalé finančné sumy či už na daniach, clách, na penále a pokutách. Ďalej mnohí trvale neodvádzajú príspevky do sociálnych a zdravotných poisťovní a neodvádzajú ani tie sumy, ktoré zrazia zamestnancom z výplaty, to znamená, že de facto zdefraudovali peniaze, ktoré im nepatrili. Aj takýmto prístupom sa prehlbuje kríza v zdravotníctve a v sociálnej sfére.
Zákon o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác tak ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 1998 patril v štatistike kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu do trojice najčastejšie porušovaných zákonov. Výsledky kontrol Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti verejného obstarávania ukázali, že obrat k lepšiemu nenastal, naopak, počet porušení tohto zákona oproti predchádzajúcim obdobiam sa ešte zvýšil. Keďže ešte pri uvádzaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 1997 sme uvádzali, resp. pripustili ako jednu z príčin neželaného stavu uplatňovanie zákona o verejnom obstarávaní aj nekvalitu samotného zákona, prijali sme v júni 1998 výzvu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby Najvyšší kontrolný úrad na základe kontrolných poznatkov vykonal pre potreby výboru osobitnú analýzu zákona o verejnom obstarávaní s odporúčaniami na jeho možnú úpravu. Najvyšší kontrolný úrad túto analýzu vykonal a jej výsledky spolu s námetmi na zmenu existujúcej právnej úpravy predložil v júli 1998 okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj predsedovi vlády Slovenskej republiky, ministrovi výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.
Sledujúc legislatívny proces v tejto oblasti, môžem s odstupom času len konštatovať, že sme očakávali aktívnejšie využitie námetov Najvyššieho kontrolného úradu. Čas beží. Zákon sa zatiaľ nezmenil. Kontrolami zisťovaný počet jeho porušení stúpa, a to aj v roku 1999. Nedostatočná legislatíva naďalej umožňuje subjektivizmus v rozhodovaní, čo je živnou pôdou na korupciu a úplatkárstvo.
Čo k tomu všetkému dodať? Takto sme postavili otázku aj pred rokom pri uvádzaní predchádzajúcej správy Najvyššieho kontrolného úradu. Ako odpoveď ostáva mi zopakovať slová spred roka. Čo dodať? Hádam len toľko. Ako štátom platení úradníci ochraňujú záujmy a potreby štátu? Ako sa tento proces kontroluje vnútornými kontrolami? Aké dôsledky sa vyvodzujú z hrubého a flagrantného porušovania zákona? Tu musím dodať, že by bolo užitočné zaviesť prísny režim hlavne pri stavbách, rekonštrukciách budov v sledovaní nákladov a každé zvýšenie ceny by malo prejsť schvaľovaním, trebárs prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. iného orgánu, pretože kvalita a obsah zmlúv nezodpovedá platným právnym normám, lebo obsah týchto zmlúv je v rozpore s ochranou záujmov štátu. Globálne stanovené úhrnné ceny za práce, dodávky a služby bez špecifikácie, ide teda o vecne regulované ceny, preto ceny musia byť špecifikované vrátane množstiev a len z týchto podkladov je možné vypočítať celkovú cenu. Takto vyhotovená zmluva dobre poslúži na kontrolu a plnenie vecnosti. Rovnako sa benevolentne pristupuje ku kontrole a preberaniu prác a dodávok zo strany obstarávateľa, a to ešte pred úhradou faktúr. Ide o výkony technických dozorov, a to často aj cez mandatárov, a nie je žiadne prekvapenie, že niektoré faktúry aj s fotokópiou súpisu prác sú preplácané aj dvakrát.
Veľmi nepriaznivá situácia v roku 1998 pretrvávala i v oblasti nakladania s majetkom štátu - štátnych podnikov.
Je to osobitná kapitola. Napriek novele zákona číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov pretrváva základný problém, na ktorý Najvyšší kontrolný úrad tiež poukazoval už v predchádzajúcich správach o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti, a to, že právna úprava postavenia štátnych podnikov je strohá a ponecháva priveľký priestor na slobodné podnikanie manažmentu štátnych podnikov, ktorý tento priestor na podnikanie aj šikovne využíva, ale takmer vždy výlučne v neprospech štátu. Hospodárenie štátnych podnikov bolo postupne vyňaté spod pôsobnosti zákona o správe majetku štátu. Avšak zákon o štátnom podniku neobsahuje žiadne konkrétnejšie ustanovenia upravujúce nakladanie s majetkom štátu v správe štátnych podnikov. V dôsledku absencie záväzných ustanovení zákona sú teda nepostihnuteľné také konania zástupcov štátnych podnikov, ako sú prenájmy majetku za nevýhodných podmienok, resp. často zhodnotiteľných, lebo sú také nízke, nevymáhanie pohľadávok, uzatváranie nevýhodných zmlúv a rôzne iné formy úniku majetku štátu do súkromných rúk vrátane ich likvidácie.
Porušenie predpisov, ktoré Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zistil pri kontrole spôsobu vyrubovania a vymáhania daní, odvodov, poplatkov a pokút, boli v roku 1998 obdobne ako pri predchádzajúcich porušeniach zákonov od roku 1993 v prevažnej miere spôsobené nedôsledným rešpektovaním povinností a nevyužívaním oprávnení, ktoré správcom dane vyplývali najmä zo zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ďalej zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, resp. zákona číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, kde na niektorých daňových úradoch, povedal by som, boli priam katastrofálne odpočty nad milión, odpočty daní z pridanej hodnoty v niekoľkých desiatkach miliónov sa ani neodkontrolujú, ale sa vracajú. A je to únik príjmov štátu a tieto peniaze nám určite chýbajú v ostatných kapitolách pri výdavkoch v rozpočte.
Výsledky kontrol v oblasti daňových a colných príjmov štátneho rozpočtu potvrdzujú pretrvávajúci problém, ktorý má vplyv na efektívnosť správy daní a tým aj na výšku príjmovej časti štátneho rozpočtu. Patrí sem najmä plnenie daňových povinností, ďalej pretrvávajúca nedostatočná materiálno-technická vybavenosť daňových úradov najmä v oblasti informatiky a jej kapacity, všeobecne záväzné daňové právne predpisy, ktoré neurčujú pre správcov daní a ministerstvo financií jednoznačné pravidlá, postupy a kritériá na rozhodovanie a realizáciu povoľovania daňových úľav.
V snahe aktívne napomáhať skvalitňovaniu zákonov Najvyšší kontrolný úrad na základe poznatkov z kontrolnej činnosti vykonanej v roku 1998 zahrnul do predkladanej správy aj odporúčania na vykonanie niektorých legislatívnych zmien, a to konkrétne v zákone číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov upraviť spôsob a postup evidencie nedoplatkov už neexistujúcich daňových subjektov. Po ďalšie - v zákone číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov obligatórne stanoviť, že pri uznaní nákladov v daňovom konaní nad určenú sumu sa vyžaduje forma bezhotovostného platobného styku. V zákone 180/1996 Z. z., čiže v colnom zákone taxatívne stanoviť, ktoré doklady môže colný orgán uznať hlavne pri povolení režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od cla. Ako príklad môžem uviesť úradne overenú nájomnú zmluvu, resp. zmluvu o pôžičke. Predtým kritizovaný zákon číslo 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov novelizovať tak, aby podrobne upravil hospodárenie a nakladanie s majetkom štátu v správe štátnych podnikov.
Ďalej je to zákon číslo 131/1991 Zb. o Štátnom fonde lesného hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tak, aby sa odstránil existujúci rozpor § 3 tohto zákona s § 5 ods. 1 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Kým podľa zákona číslo 131/1991 Zb. z prostriedkov fondu sú zdrojom fondu, podľa zákona o rozpočtových pravidlách sú výnosom z prostriedkov štátneho rozpočtu, zdrojom štátneho rozpočtu. Je to ten rozpor. Výsledky kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu poukazujú teda na skutočnosť, že niektoré oblasti verejných prostriedkov v súčasnosti nie sú dostatočne kontrolne pokryté zo strany Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu stavu právnej úpravy jeho pôsobnosti. V roku 1993, v ktorom Najvyšší kontrolný úrad začal svoju činnosť, časť subjektov a prostriedkov, s ktorými v súčasnosti nakladajú, sa ocitla mimo jeho kontrolnej pôsobnosti. Tento stav vznikol v súvislosti s transformáciou ekonomiky a transformáciou sociálnej sféry, čím niektoré prostriedky, ktoré mali charakter štátnych rozpočtových prostriedkov, zmenili povahu a prešli do sféry alebo do vlastníctva verejnoprávnych inštitúcií.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností a doterajších poznatkov z kontrolnej činnosti kládol osobitný dôraz v roku 1998 na spracovanie koncepcie zdokonalenia kontroly verejných financií Slovenskej republiky s cieľom priblíženia právnej úpravy postaveniu a pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, postaveniu a pôsobnosti najvyšších kontrolných inštitúcií podľa Rímskej deklarácie organizácie INTOSAI z roku 1997 o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly. Táto deklarácia je základom právnej úpravy nezávislých najvyšších kontrolných inštitúcií vyspelých štátov vrátane štátov združených v Európskej únii.
Najvyšší kontrolný úrad pri vypracovaní koncepcie spolupracoval jednak s Úradom vlády, ministerstvom financií, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom vnútra a zároveň so Združením miest a obcí Slovenska, ako aj so Združením hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenska. Keďže Najvyšší kontrolný úrad nemá zákonodarnú iniciatívu, koncepcia bola na informáciu a prípadne aj na využitie zaslaná v novembri 1998 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi vlády Slovenskej republiky, podpredsedovi vlády pre legislatívu, predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom vypracovanej koncepcie je posilnenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu. Predovšetkým ide o rozšírenie jeho kontrolnej pôsobnosti v oblasti verejných financií. Navrhuje sa forma novelizácie Ústavy Slovenskej republiky a zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, legislatívne rozšíriť kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu na všetky inštitúcie, ktoré akýmkoľvek spôsobom spravujú verejné prostriedky vyberané na základe zákona. Ide predovšetkým o všetky verejnoprávne inštitúcie, či už sú to zdravotné poisťovne, sociálne poisťovne, Národný úrad práce, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Matica slovenská a iné, obce a ďalšie inštitúcie, prípadne aj inštitúcie, ktoré v budúcnosti vzniknú a prostriedky, s ktorými budú hospodáriť, budú mať povahu verejných prostriedkov. To je alfa a omega.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje Fond národného majetku Slovenskej republiky, pri ktorom koncepcia predpokladá na základe zmeny ústavy zakotvenie kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu v plnom rozsahu, tak ako je to obvyklé aj v iných transformujúcich sa krajinách.
Ďalší problém doterajšej právnej úpravy činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, na ktorý sme v predchádzajúcom období, čiže aj pred rokom upozorňovali, sa týka vzťahu Najvyššieho kontrolného úradu a verejnosti v oblasti zverejňovania výsledkov kontrolnej činnosti úradu. Všetci vieme, že v zmysle § 16 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade predseda, podpredsedovia, kontrolní pracovníci a pribraté osoby sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti a ktoré tvoria štátne, hospodárske a služobné tajomstvo, a o skutočnostiach, ktorými by mohli byť dotknuté tretie osoby. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení funkcie, pracovného pomeru alebo výkonu činnosti. Toľko citát zákona. V praxi toto ustanovenie znemožňuje Najvyššiemu kontrolnému úradu sprístupniť verejnosti výsledky svojej činnosti a tento stav je v rozpore s už spomenutou Rímskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly. Táto deklarácia v časti upravujúcej predkladanie správ má ustanovenie, podľa ktorého správa Najvyššieho kontrolného úradu musí byť prístupná verejnosti. Zároveň sa uvádza, že iba pri predkladaní utajovaných alebo zákonom chránených záujmov je potrebné zverejňovanie osobitne zvážiť. Myslíme si, že porušovanie zákonov nemôže byť predsa predmetom štátneho tajomstva. Zdá sa, že v podmienkach Slovenska odstránenie tejto zákonnej bariéry priameho informovania verejnosti zo strany Najvyššieho kontrolného úradu skrýva v sebe zatiaľ nevyužitý potenciál, ktorým tlak verejnej mienky nesporne je, na zabezpečenie nápravy nedostatkov a zároveň vrátane dôslednejšieho vyvodzovania osobnej zodpovednosti za zistené nedostatky.
Najvyšší kontrolný úrad v nadväznosti na úsilie vstupu Slovenska a integráciu do európskych štruktúr svoje zahraničné aktivity v priebehu roku 1998 rozvíjal tak, ako aj v predchádzajúcom období. V tejto súvislosti sa zameral na možnosti využívania pomoci poskytovanej Európskym spoločenstvom najmä v rámci programu PHARE, a to formou úspešného predloženia projektu PREINSFANT PHARE na zriadenie pracoviska pre audítorov, kontrolórov, účtovníkov a pokladníkov v Slovenskej republike, ktorý by mal byť realizovaný v rokoch 1999 - 2001, resp. začiatok, prvý cyklus by mal byť od septembra 1999, čiže tohto roku. Finančné prostriedky z programu PHARE boli pridelené a už je vypísaný tender, začínajú sa využívať. Prostredníctvom týchto aktivít priorizoval uzatváranie bilaterálnych vzťahov a spoluprácu so susednými štátmi, aktívne využíval styky či už v rámci EUROSAI, INTOSAI, alebo aj cestou orgánov, ako je UNDP, SIGMA Paríž a NASA v USA, na získavanie poznatkov z oblasti nezávislej finančnej kontroly, postavenia a právomocí Najvyššieho kontrolného úradu, aby na základe týchto poznatkov mohol koncipovať postavenie, koncepciu a štandardy kontrolnej činnosti v Slovenskej republike.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
túto správu vám predkladám s cieľom zabezpečiť maximálnu transparentnosť činnosti Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že informácie v nej uvedené prehĺbia vašu informovanosť o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu a najmä o úrovni hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu za hodnotené obdobie.
Nechcel by som predlžovať svoje vystúpenie uvádzaním ďalších príkladov, ktoré sú uvedené v správe, preto mi dovoľte na záver povedať, že Najvyšší kontrolný úrad vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle svojej pôsobnosti podľa ústavy, ako aj podľa zákona o Najvyššom kontrolnom úrade je pripravený aj v budúcnosti plniť svoje zákonom určené povinnosti a prehlbovať spoluprácu s Národnou radou Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za uvedenie správy o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu v roku 1998. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Maňkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania správy o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998 v gestorskom výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1998, ktorú máte pod tlačou číslo 186.
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998 rozhodnutím číslo 173 z 31. marca 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky štyrom výborom s úlohou prerokovať ju v termíne do 5. mája 1999. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor pripravil správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998 zobrať na vedomie.
Zároveň výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie požiadal ústredné orgány štátnej správy, aby do 15. júna tohto roku boli výboru predložené konkrétne stanoviská k zisteniam a návrhom uvedeným v správe.
Uvedenú správu po termíne prerokoval výbor pre verejnú správu dňa 11. mája 1999. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998 zobrať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 101 z 11. mája 1999 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998. Konštatoval, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu nepredložil uznesenie do schválenia spoločnej správy a uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu číslo 36 z 11. mája 1999 bude prílohou tejto spoločnej správy, čo sa aj stalo, máte ho v prílohe.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Výbor mi uložil predložiť a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré prípadne vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy. Zároveň výbor navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Štefan Balejík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady, pričom namiesto neho sme dnes schválili, aby správu predniesol pán podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za uvedenie správy gestorského výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Sopko, Benkovský, Maňka, Tatár. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade stanovuje predkladať správu o výsledkoch činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Národnej rade najmenej jedenkrát ročne. V období, počas ktorého pôsobím ako poslanec Národnej rady, nepostrehol som, aby to v niektorom roku bolo častejšie ako jedenkrát ročne. Takže aj teraz s odstupom jedného roku posudzujeme výsledky práce kolektívu Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1998. Ale, žiaľ, aj dnes môžeme len konštatovať, že úcta k zákonom sa nezlepšila, že právne vedomie zodpovedných pracovníkov ministerstiev a štátnych organizácií sa nezvýšilo, že vzťah k hospodáreniu s majetkom štátu je aj naďalej poznačený deformáciami a špekuláciami. Poznania z kontrolných protokolov sú na zlepšenie stavu nedostatočne využívané, v hospodárení so štátnymi prostriedkami sú aj naďalej zisťované veľké nedostatky, čo nesvedčí o dobrej riadiacej úrovni štátnych úradníkov. Často sa opakujú prípady porušovania zákonov, vyhlášok, kompetencií a podobne. Každým rokom konštatujeme a poukazujeme na alarmujúci stav, že nedostatkov je najviac aj priamo na ministerstvách, to znamená na tej úrovni, kde právom očakávame maximálnu mieru odbornosti, maximálnu mieru zodpovednosti a právneho vedomia.
Funkcionárom Najvyššieho kontrolného úradu sa pomaly končí funkčné obdobie a apely, ktoré tu stále prednášal pán predseda Balejík alebo dnes pán podpredseda Slovinský, na vyššiu úroveň rozpočtovej disciplíny, na väčšiu mieru osobnej zodpovednosti, na vyššie nároky na prácu štátnych úradníkov sa neuviedli do života a nenapĺňali ich v konkrétnej praxi. Takže, žiaľ, aj tohtoročná správa dokumentuje, že očakávania sa nenapĺňajú, že počet prípadov benevolentných a nezodpovedných prístupov neklesá a nedôslednosť štátnych úradníkov zakaždým znamená pre nás všetkých nehospodárnosť čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu a veľké majetkové škody.
Ak sa zamyslíme nad konkrétnymi zisteniami, problém je takmer vždy v ľudskom rozmere. Neporiadky v inventarizácii majetku, neuplatňovanie sankcií za spôsobené škody, nevymáhanie pohľadávok štátu, úhrada prác vo vyšších cenách, ako boli vykonané, porušovanie zákona o verejnom obstarávaní, čo sa stále opakuje, investovanie do vopred stratových akcií, proste bezstarostný prístup s vedomím beztrestnosti a v žiadnom prípade tu nejde o nevedomosť či nedbalosť, ale vo väčšine prípadov o cieľavedomý zámer.
Ak sa zamyslíme nad prehľadom oznámení Najvyššieho kontrolného úradu orgánom činným v trestnom konaní a celý stav posúdime aj v nadväznosti na správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a o jej poznatkoch, ktoré sme prerokúvali na minulej schôdzi Národnej rady, dospejeme k názoru, že vždy a všade len konštatujeme daný stav bez dostatočných a účinných opatrení. Všetky zistenia sa došetrujú zdĺhavo a bez dostatočných záverov. Takže falošne a často sa uspokojujeme, že nedostatky sú dôsledkom alebo sprievodným javom prebiehajúceho procesu transformácie ekonomiky. Nechceme pripustiť, že množstvo špekulatívnych aktivít s majetkom štátu či v daňovej oblasti nemá nič spoločné s transformáciou hospodárstva a je to sústredený záujem rôznych lobistických skupín o majetok štátu, o jeho prelievanie do súkromných rúk. Nechceme pripustiť, že tu v plnom rozsahu zlyháva vnútorná kontrola rezortov a dohľad nad hospodárením s majetkom štátu.
Správa dokumentuje, že zlý stav pretrváva, šafárenie pokračuje a na verejnosť sa dostávajú, žiaľ, často odstrašujúce prípady postupov likvidátorov, postupov exekútorov, prípady daňových či colných podvodov. Preto si myslím, že prerokúvaniu správy o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu by sme mali venovať väčšiu pozornosť a v záujme pravidelnej informovanosti o kontrolných zisteniach by sme mali skrátiť periodicitu prerokovania týchto správ v Národnej rade, to znamená, vyžadovať správu aspoň dvakrát ročne a priebežne správy z kontrolných akcií prerokúvať či už v rozpočtovom výbore, alebo aj v iných výboroch Národnej rady, ktorých sa príslušná kapitola štátneho rozpočtu dotýka.
Zdieľam názor, že spolupráca Národnej rady a Najvyššieho kontrolného úradu by sa naozaj mala prehĺbiť a v správach, ktoré ako poslanci Národnej rady z Najvyššieho kontrolného úradu dostávame, mala by sa venovať ešte väčšia pozornosť rozboru, analýze príčin zistených nedostatkov a účinnosti prípadných opatrení z nálezov Najvyššieho kontrolného úradu.
Najvyšší kontrolný úrad zohráva kladnú úlohu v našom hospodárskom živote. Ale práca a činnosť Najvyššieho kontrolného úradu bude efektívna len vtedy, ak z každej kontroly budú prijaté účinné opatrenia, ktoré sa budú plniť. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že aj keď je tohtoročná správa rozsiahla a sú v nej výsledky vybraných kontrol, neposkytuje nám dostatočný prehľad o stave hospodárenia s majetkom štátu a prostriedkami štátneho rozpočtu. Je to prehľad o aktivite Najvyššieho kontrolného úradu, ale mám dojem, že skutočný stav na ministerstvách aj na iných ústredných orgánoch, ktoré sú správcami rozpočtových kapitol, je ešte horší, ako to dokumentuje správa.
Nemám výhrady k vystúpeniu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Slovinského, len si myslím, že vystúpenia o činnosti Najvyššieho kontrolného úradu by mali byť jasnejšie s dôsledným dodržiavaním oznamovacej povinnosti pre orgány činné v trestnom konaní. Zlé praktiky v hospodárení a celkové chápanie zodpovednosti za výkon funkcie na najvyšších orgánoch exekutívy a na ich výkonných orgánoch štátnej správy nás musí inšpirovať k aktivite, hľadať formy, ako zvýšiť zodpovednosť osôb a ich pripravenosť do funkcií. Nemusíme sa presviedčať, že počty štátnych úradníkov sú vysoké a počty rôznych odborných poradcov sú rovnako vysoké. To znamená, že chýba predovšetkým vyvodzovanie dôsledkov za rozhodnutia, ktoré sú spoločensky veľmi škodlivé, a vyvodzovanie zodpovednosti za osobné zavinenia. Som veľmi rád, že tieto veci konštatoval vo svojom vystúpení aj pán podpredseda Slovinský. Inak bude naše úsilie zbytočné a každým rokom budeme len konštatovať, že sa vôbec nič alebo len veľmi málo zlepšilo.
Ďakujem za pozornosť.